Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. september 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17Csp/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120202481
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4120202481.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX,

bytom D. XX/X, E., v zastúpení JUDr. Marek Baraník, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava -Petržalka, proti
žalovaným v 1. rade: F. C., G., IČO: 00 686 930, so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava - Staré Mesto
a v 2. rade: UNIQA pojišťovňa a.s., IČO: 49 240 480, so sídlom Evropská 136/810 Praha 16012, ČR,
v zastúpení PRK Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Hurbanovo námestie 3, Bratislava,
IČO: 35 978 643, o zaplatenie sumy 12.000,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd ukladá žalovaným v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.000
eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne, počnúc od 22.2.2020 až do zaplatenia.

II. Žaloba sa vo zvyšku uplatneného nároku zamieta.
III. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % z prisúdenej sumy.
IV. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa predmetnou žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal
žalovaných v 1. a v 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu vo výške 12.000,- eur spolu s 5%
úrokom z omeškania počnúc od 22.02.2020 až do zaplatenia a to titulom zaplatenia primeraného
finančného zadosťučinenia.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným v 1. rade uzavrel dňa 05.12.2017 Zmluvu o účelovom

splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie účelového viazaného úveru na nadobudnutie bytu
č. XX nachádzajúceho sa na 4. poschodí bytového domu so sup. č. XX postavenom na pozemkoch par.
č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX v kat. úz. H., obec E., I. E., vchod č. 7, vedenom Okresným úradom Nitra,
katastrálnym odborom na LV č. XXXX.
Žalobca v žalobe tvrdil, že mal záujem o ochranu svojho novonadobudnutého majetku ohodnoteného
v tom čase do výšky 70.000,- EUR a preto sa rozhodol využiť ponuku žalovaného v 1. rade a so
žalovanýmv2.radeuzatvorilprostredníctvomžalovanéhov1.radepoisteniedomuabytuOblasťDomov

& Šťastie, č. návrhu 9060101184 a zároveň uhradil aj dohodnuté ročné poistné vo výške 41,06 EUR,
pričom ho žalovaný v 1.rade uistil, že poistné bude v budúcnosti zabezpečené spôsobom inkasa a preto
nie je z jeho strany potrebná žiadna ďalšia činnosť. Vzhľadom na uzatvorenú poistnú zmluvu bol žalobca
v odôvodnenom očakávaní, že jeho, novonadobudnutý majetok ( byt) je riadne poistený, t.j., že v prípade
poistnej udalosti bude krytý poistením a vzniknutá škoda rovnako ako aj pohľadávka žalovaného v 1.
radetitulomúverutakbudekrytázpoistenianehnuteľnostiaotejtoskutočnostinapokonsvedčiloajto,že
žalovaný v 2. rade prijal dňa 05.12.2017 zaplatené poistné vo výške 41,06 EUR, pričom od 05.12.2017

žalovaný v 2.rade žalobcovi nevrátil ani žiadnym spôsobom nekontaktoval.
Žalobca ďalej v žalobe tvrdil, že v mesiaci november 2019 vykonal náhodnú revíziu svojich uzatvorených
zmlúv,priktorejzistil,žezostranyžalovanéhov2.radenedošlokplatobnémupríkazunaúhraduročného
poistnéhozuzavretejpoistnejzmluvy,pričompotomtozisteníkontaktovalžalovanéhov2.rade,ktorýmuoznámil, že neeviduje poistnú zmluvu č. návrhu 9060101184, respektíve ani žiadnu inú poistnú zmluvu,
ktorou by došlo k poisteniu bytu prostredníctvom žalovaného v 2. rade.
Žalobca vyzval žalovaného v 2.rade listom zo dňa 12.11.2019 na vrátenie poistného vo výške 41,06

EUR zaplateného ešte dňa 05.12.2017, pričom žalovaný uvedené poistné dňa 22.11.2019 vrátil titulom
bezdôvodného obohatenia.
Žalobca v žalobe tvrdil, že ako vyplýva z uvedeného žalovaný 1/ a žalovaný 2/ svojím konaním ho
uviedli do odôvodneného presvedčenia, že byt ( a tým aj pohľadávka z úveru) je v období od 05.12.2017
do 11.11.2019 krytý dohodnutým poistením. Ako však vyplýva z predložených dôkazov žalovaný 1/

a žalovaný 2/ uviedli žalobcu do omylu, čím podľa jeho názoru porušil viacero povinností vyplývajúcich
z platných právnych predpisov a to najmä povinnosť dodávateľa konať vo vzťahu k spotrebiteľovi
s odbornou starostlivosťou a v súlade s dobrými mravmi.
Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaní svojim konaním spôsobili reálne ohrozenie majetku žalobcu
v súhrnnej výške 117.000,- EUR, v dôsledku čoho žalobca si predmetnou žalobou súlade s ustanovením
§ 3 ods.5 ZoOS uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 12.000,- EUR, ktoré považuje za

adekvátne v pomere k intenzite porušenia povinnosti žalovaných, dobe, počas, ktorej žalobca v dôsledku
konania žalovaných v majetkovom ohrození ( od 05.12.2017 do 11.11.2019), ako aj výške škody, ktorá
žalobcovi v dôsledku konania žalovaných hrozila, pričom v súvislosti s uplatneným nárokom podporne
poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 22Co/86/2019 zo dňa 29.10.2019.

2./ Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol rozsudkom 17Csp/14/2020-168 zo dňa 21.04.2022,
ktorýmžalobužalobcuzamietolažalovanýmv1.a2.radepriznalnáhradutrovkonaniavrozsahu100%.

3./ Voči predmetnému rozsudku bolo zo strany právneho zástupcu žalobcu podané odvolanie a Krajský
súd v Nitre ako odvolací súd uznesením č.k. 25CoCsp/37/2022-237 zo dňa 30.01.2023 rozsudok súdu

prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4./ Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

5./ Súd prvej inštancie v zmysle intencií Krajského súdu v Nitre v predmetnej veci vytýčil termín
pojednávania.

6./ Právny zástupca žalobcu v rámci procesného útoku uviedol, že ohľadom porušenia spotrebiteľských
práv žalobcu poukazuje na obsah súdneho spisu a na to, že žalovaní v tomto konaní síce uniesli

bremeno tvrdenia, tvrdiac, že poistná zmluva bola riadne uzavretá a trvala, avšak neuniesli v tomto
smere dôkazné bremeno, ktoré s poukazom na negatívnu dôkaznú teóriu, podľa ktorej od nikoho
nemožnospravodlivopožadovať,abypreukazoval neexistenciuurčitejskutočnostiakovdanomprípade
neexistenciu poistenia, ležalo toto dôkazné bremeno na nich.
Žalobca podrobne popísal skutkový stav veci, z ktorého podľa jeho názoru je zrejmé, že napriek tomu,

že mu žalovaní deklarovali krytie jeho nehnuteľnosti poistením, toto neexistovalo, žalovaný 2/ vydal
bezdôvodnéobohatenie,ktorébolotaktoprijatéažnavýzvužalobcuažalovaný1/zneznámychdôvodov
ako sprostredkovateľ poistenia toto poistenie v skutočnosti nedojednal a následne ani nerealizoval
inkaso poistného, hoci sa na to riadne zaviazal. Ak by aj žalobca pripustil, že zaplatením poistného by
toto poistenie vzniklo, čo však z vykonaného dokazovania nevyplýva, potom najneskôr nerealizovaním

inkasa spôsobili žalovaní zánik poistenia a tým ohrozenie majetku žalobcu rádovo v desiatkach tisíc eur.
Ohľadom primeranosti finančného zadosťučinenia poukázal na judikatúru, ktorú označil vo svojom
poslednom vyjadrení a ktorú k tomuto vyjadreniu aj pripojil, z ktorej taktiež vyplýva pomerne jednotná
prax súdov ohľadom toho, že je len logické a spravodlivé, aby výška zadosťučinenia priznaná
spotrebiteľovi vychádzala z ujmy hroziacej žalobcovi v príčinnej súvislosti s nezákonným konaním jeho

dodávateľom. Žalobca sa s dôverou obrátil na dodávateľov a požadoval poskytnutie služieb. Ani do
dnešného dňa nie je žalobcovi zrejmé a ani jeden zo žalovaných mu to nevysvetlil, z akého dôvodu mu
tieto dodané neboli a z akého dôvodu bol teda vystavený majetkovej ujme v značnom rozsahu.
S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti, s prihliadnutím k citovanej ustálenej rozhodovacej praxe
NS SR má žalobca za to, že žaloba je dôvodná a preto navrhuje, aby jej súd vyhovel v zmysle jeho

žalobného návrhu.
Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava už uvedeného,
zároveň si dovoľuje doplniť, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe NS SR, je súd oprávnený v tomto
konaní ako tzv. predbežnú otázku vyriešiť, či konaním alebo lepšie povedané nekonaním žalovaných,na ktoré však boli žalovaní zo zákona povinní došlo k porušeniu práva žalobcu ako spotrebiteľa,
pričom vyriešenie tejto základnej otázky umožňuje súdu prijať záver, či základ nároku žalobcu je daný.
Nesúhlasí v tomto smere so závermi zástupcu žalovaného 1/, ktorý vo svojom prednese uviedol, že v

tomto konaní Okresný súd a aj Krajský súd mali podľa jeho názoru konštatovať, že nenastalo porušenie
práva žalobcu.
Práve naopak Okresný súd vo svojom pôvodnom rozhodnutí, ktoré bolo zrušené Krajským súdom v
bode 21 svojho odôvodnenia konštatoval, že skutočnosť, že si žalobca ako spotrebiteľ na súde úspešne
uplatnil porušenie svojho práva nie je záverom o skutočnej existencii takejto ujmy a pre priznanie

tohto nároku preto nie je dostatočným. Súd prvej inštancie už konštatoval porušenie spotrebiteľského
práva žalobcu a jeho úspešné uplatnenie na súde, avšak vo svojom pôvodnom rozhodnutí sa stal
názor, že žalobca je povinný preukázať aj vznik ujmy súvisiacej s porušením tohto práva. Ako žalobca
argumentoval tak na tomto pojednávaní, ako aj vo svojich podaniach, osobitne poukazujem na podanie
z 5.4.2023 ustálená rozhodovacia prax je zas jednotná v tom, že na priznanie tohto nároku sa
nevyžaduje vznik alebo preukazovanie akejkoľvek ujmy, postačí jej hrozba, pričom zároveň porušenie

spotrebiteľského práva nemusí byť deklarované v rozhodnutí, ktoré by malo predchádzať konaniu o
zaplatenie finančného zadosťučinenia ale naopak súd je oprávnený túto otázku riešiť priamo v tomto
konaní.

7./ Právny zástupca žalovaného v 1. rade v rámci procesnej obrany uviedol, že sa pridržiava vyjadrení,

ktoré už založil do spisu. Má za to, že okrem polemiky, o tom, či sa má alebo nemá na tomto pojednávaní
rozhodovať o tom, či vznikla, alebo nevznikla, polemizovať o tom, či vznikla, alebo nevznikla na
strane žalobcu ujma, táto otázka je irelevantná, nakoľko Okresný súd a potom aj Krajský súd zhodne
konštatovali, že na strane žalovaných 1/ a 2/ nenastalo porušenie akéhokoľvek spotrebiteľského práva
žalobcu a teda nenastal základný predpoklad na uplatnenie nároku § 3 ods. 5 zákona o ochrane

spotrebiteľa a teda je irelevantné posudzovať množstvo judikatúry NS SR o tom, či je oprávnené
nárokovať si zo strany žalobcu akúkoľvek ujmu a potom náhradu vo forme finančného zadosťučinenia.
V záverečnej reči uviedol, že trvá v celom rozsahu na zamietnutí žaloby žalobcu. Nesúhlasí s
interpretáciou rozsudku súdu prvého stupňa, nakoľko okrem žalobcu citovanej časti bod 25, v ktorom sú
na rozdiel od žalobcu citované ustanovenia jednoznačnejšie a jasnejšie, citujem vzhľadom na vykonané

dokazovanie, ako aj vyššie zistený skutkový stav, súd prvej inštancie, týmto tvrdením sa stotožnil
aj Krajský súd, ktorý vo svojom uznesení konštatoval v bode 8. Žalobca nekonkretizoval ani bližšie
neukázal na aké spotrebiteľské právo opiera svoj nárok, bez ohľadu na to, že OS Nitra ako aj KS v Nitre
konštatoval, že nedošlo k porušeniu spotrebiteľského práva žalobcu. A teda je zjavné, že nedošlo ani
k naplneniu prvej podmienky pre vznik nároku žalobcu na finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5

Zákona o ochrane spotrebiteľa. Žiadam návrh zamietnuť.

8./ Právny zástupca žalovaného v 2. rade v rámci procesnej obrany uviedol, že sa v plnom rozsahu
pridržiava písomných vyjadrení a ústnych prednesov, má za to, že žaloba je nedôvodná, navrhuje, aby
súd žalobu zamietol. Tvrdil, že podstatné je, že podmienkou na priznanie nároku na primerané finančné

zadosťučinenie je úspešné domoženie sa porušenia práva a povinnosti vyplývajúcej z predpisov na
ochranu spotrebiteľa, napríklad priznanie náhrady škody, priznanie bezdôvodného obohatenia, alebo
vyslovenie neprimeranosti zmluvnej podmienky, judikatúru, ktorú žalobca predložil nevideli, ale bez
ohľadu na to, či k tomuto domoženiu sa musí dôjsť pred konaním, predmetom ktorého je priznanie
finančného zadosťučinenia, alebo počas neho, k tomu v tomto konaní nedošlo a navyše žalobca touto

žalobou ani nežiadal a už len z tohto dôvodu je žaloba nedôvodná, preto má za to, že ostatné
argumenty už nie je ani potrebné na novo otvárať a navrhuje, aby súd žalobu zamietol a len pre vylúčenie
pochybností sa nevzdávajú samozrejme argumentácie v ostatných smeroch.
Právny zástupca v záverečnej reči uviedol, že sa pridržiava doterajších vyjadrení, žiada, aby súd žalobu
zamietol a má za to, že podmienky na priznanie finančného zadosťučinenia splnené neboli. Správne to

aj žalovaný 1/ poukázal na príslušné ustanovenia rozhodnutí v tomto konaní . Podľa nich ide iba o akýsi
pokus o využitie formálneho postavenia ako spotrebiteľa žalobcom, kedy sa navyše snaží ústretový a
korektný prístup žalovaných obrátiť tak povediac v ich neprospech a má za to, že takýto postup princípov
CSP nemal vôbec požívať právnu ochranu.

9./ Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu a vykonal dokazovanie
listinami, ktoré predložili strany sporu a z ktorých považoval za preukázané nasledovné skutočnosti.10./ Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca so žalovaným v 1. rade uzavrel dňa 05.12.2017
Zmluvu o účelovom splátkovom úvere na bývanie č. 5117053471 zabezpečenom záložným právom
k nehnuteľnosti. Na základe predmetnej zmluvy bola žalobcovi poskytnutá výška účelového úveru vo

výške 40.000,-EUR na účel použitia a to nadobudnutie financovanej nehnuteľnosti, predmetný úver mal
žalobca splácať mesačne vo výške 359,17 EUR a to po dobu 10 rokov počnúc od splatnosti 1 splátky
až do úplného vyrovnania záväzkov zo zmluvy.
Predmetný úver bol poskytnutý na financovanie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v E. D. X, C. J. XX,
vchod 7, poschodie 4, v obytnom dome sup. č. XX, na pozemku parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XX v k.ú.

H., obec E., okres E., zapísanej na LV č. XXXX.
Nebolo sporné, že na zabezpečenie pohľadávky bola uzavretá Zmluva o záložnom práve
k nehnuteľnosti, pričom cena zakladaných nehnuteľností podľa ohodnotenia veriteľa v čase
schvaľovania žiadosti o úver bola 77.000,-EUR.
Z predmetnej úverovej zmluvy bolo zistené a to z bodu 4, že podmienkou poskytnutia úveru je poistenie
založenej nehnuteľnosti, pričom poistiteľom môže byť len poisťovňa oprávnená pôsobiť na území

Slovenskej republiky.
Z ponuky žalovaného v 2. rade a to z predbežnej kalkulácie na poistenie ( platí od 19.12.2017) bolo
zistené že predmetom poistenia mal byť byt, na ktorý bol poskytnutý úver, malo byť poistené nebezpečie
a to požiar, víchrica, katastrofické škody, voda z vodovodu, lom skla, krádež vlámaním a lúpež, ďalej
z predmetnej predbežnej kalkulácie vyplýva, že nehnuteľnosť bytu je poistená iba na totálne škody,

poistná suma na byt je vo výške 40 800,- EUR, s ročným poistným 14,28 eur a poistenie zariadenia
domácnosti, kde poistná suma predstavuje sumu 15.300,- EUR je ročné poistné vo výške 26,78 EUR.
Z návrhu poistnej zmluvy č. 9060101184 označenej ako poistenie domu a byt, Oblasť Domov & Šťastie,
uzavretej dňa 05.12.2017 medzi žalobcom a obchodným zástupcom poistiteľa žalovaným v 1. rade
bolo zistené, že predmetná úverová zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, s periodicitou platenia 1

krát ročne a to ku dňu 06.12. inkasom. Predmetom poistenia bol byt a zariadenie domácnosti, pričom
ročné poistné predstavovalo splátku vo výške 41,06 EUR. Z predmetnej poistnej zmluvy nebolo sporné,
že poistený bol byt, kde poistná suma predstavovala čiastku 40.800,- EUR a poistené bolo zariadenie
domácnosti, kde poistná suma predstavovala čiastku 15.300 EUR.
Z predmetnej poistnej zmluvy bolo zistené, že poistená bola len domácnosť a zariadenie, nebol poistený

úver a zároveň bolo zistené, že žalobca zaplatil prvú splátku poistného vo výške 41,06 EUR ,pričom táto
platba bola prijatá do poisťovne dňa 07.12.2017.
Zo zmluvy o sprostredkovaní bolo zistené, že žalovaný v1.rade vykonáva sprostredkovanie poistenia na
základe zmluvy výlučne so spoločnosťou UNIQA poisťovňa t.j. so žalovaným v 2. rade.
Nebolo sporné, že žalobca požiadal žalovaného v 2. rade listom zo dňa 13.11.2019 o vrátenie

zaplatenéhopoistnéhozdôvoduneuzavretiazmluvy.Nebolosporné,žepredmetnáplatbabolanásledne
vrátená žalobcovi žalovaným v 2. rade.

11./ Súd pri rozhodovaní o návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona.

12./ Podľa § 3 ods. 5 zákona, posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z., spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

13./ Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14./ Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15./ Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

16./ Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa(ďalejlen„neprijateľnápodmienka“).Toneplatí,akideopredmetplnenia,cenuplneniaalebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.17./ Podľa § 53 ods.4 písmeno r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

18./ Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

19./ Z vykonaného dokazovania, ako aj z vyššie zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané,
že žaloba podaná žalobcom je čiastočne dôvodná.

20./ Podľa § 3 ods. 5 veta prvá a tretia ZoOS proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva.

21./Predmetomsporubolžalobcomuplatnenýnárokvcelkovejvýške12.000eur,predstavujúcifinančné
zadosťučinenie a to z titulu, že žalobca so žalovaným v 1.rade uzavrel zmluvu o účelovom splátkovou
úvere a zároveň s predmetnou zmluvou uzavrel aj poistenie domu a bytu a na základe čoho uhradil aj
ročné poistné vo výške 41,06 eur, pričom mal za to, že jeho novonadobudnutý majetok je riadne poistený

a v prípade vzniku poistnej udalosti bude riadne krytý aj poistným plnením pričom však zistil, že zo
strany žalovaného v 2. rade nedošlo k platobnému príkazu na úhradu ročného poistného a to na základe
skutočnosti, že voči nemu neeviduje žiadnu poistnú zmluvu, ktorou došlo k poisteniu bytu, čiže týmto
konaním žalovaných v 1. a 2. rade došlo k reálnemu ohrozeniu jeho majetku v celkovej výške 117.000,-
eur a na základe práve tejto skutočnosti si uplatňuje finančné zadosťučinenie vo výške žalovanej sumy,

ktorú považuje za adekvátnu v pomere a intenzite porušenia žalovaných v dobe, kedy bol jeho majetok
v ohrození a to za dobu od 05.12.2017 do 11.11.2019.
Žalobca tvrdil, že žalovaní v 1. a v 2. rade nekonali s odbornou starostlivosťou.

22./ Vzhľadom na vykonané dokazovanie ako je vyššie zistený skutkový stav, súd prvej inštancie mal

jednoznačne za preukázané, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný.
Žalovanýv1.radevpredmetnomsporepripustil,žezichstranydošlokbližšienešpecifikovanémuomylu,
respektíve k pochybeniu na ich strane, ku ktorému podľa nich došlo zrejme niekedy po uzavretí poistnej
zmluvy ( 05.12.2017) a v dôsledku ich pochybenia po prijatí návrhu poistnej zmluvy spolu so zaplatením
prvej splátky poistného nedošlo k odoslaniu návrhu poistnej zmluvy zo dňa 05.12.2017 so začiatkom

poistenia 06.12.2017 do systému žalovaného v 2. rade.
Žalovaný v 2. rade tvrdil, že nebolo zo strany žalobcu preukázané, že by došlo z ich strany k porušeniu
povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa, tvrdil, že uplatnená výška finančného
zadosťučinenia je absolútne neprimeraná, u žalobcu nedošlo k žiadnej ujme.

23./ Vzhľadom aj na vyslovený právny názor odvolacieho súdu s poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 spornou bola otázka, či žalobcovi možno priznať finančné
zadosťučinenie bez toho, aby bola v konaní z jeho strany preukázaná existencia a výška vzniknutej ujmy
ako aj bez toho, aby bol medzi stranami spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.

24./ Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej
stranyvspotrebiteľskýchzmluváchspôsobom,ktorýpráveztohtodôvoduvyžadujeposkytnutievyššieho
stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie ZoOS vyžaduje je, že spotrebiteľ
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi.

Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť,
že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr.
nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia alebo vo výroku rozsudku určí
neprijateľnosť konkrétnej vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Žiadnu
inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby

spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma nevyžaduje.
Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od
nárokunanáhraduškody(bezdôvodnéhoobohatenia),jedôkaznébremenonastranespotrebiteľaoveľa
ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebomajetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla
nereálne.
Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri

určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia.
Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu,
stanovil rozsah finančného zadosťučinenia ( NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017).

25./ Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.000

eur pričom mal za to, že predmetná suma zodpovedá svojmu účelu a poskytuje žalobcovi určitú
satisfakciu a takto určená suma by mala odradiť respektíve aj zabrániť, aby v budúcnosti nedošlo k tej
istej chybe zo strany žalovaného v 1. rade pri uzatváraní zmlúv s inými potenciálnymi klientmi. .
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia bolo zo strany súdu prihliadnuté na všetky
skutkové okolnosti daného prípadu, pričom súd prihliadol aj na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade
uzatvoril v mene žalovaného v 2. rade so žalobcom poistnú zmluvu, Poistenie domu a bytu, oblasť

Domov & Šťastie, so začiatkom poistenia 08.12.2017 na neurčito, spolu s počtom splátok 1 a to ročne
k 06.12. každého roka, s ročným poistným vo výške 41,06 eur, pričom predmetom poistenia bol byt
nachádzajúci sa v E. E. D. X, C. J. XX o výmere 51 m2 , a zariadenie domácnosti o výmere 51 m2, a
predmetná nehnuteľnosť bola poistená iba na totálne škody.
Zároveň súd prvej inštancie poukazuje na vyhlásením poistiteľa a to žalovaného v 1. rade, že prijal návrh

poistnej zmluvy a potvrdzuje zaplatenie prvého poistného (prvej splátky poistného ) resp. dojednania
inkasa.
Z výsledkov vykonaného dokazovania, čo nebolo v predmetnom spore sporné, žalovaný v 1. rade
opomenul odoslať žalovanému v 2. rade návrh poistnej zmluvy z 05.12.2017 , so začiatkom poistenia
06.12. 2017 do systému žalovaného v 2. rade, pričom v dôsledku tohto omylu a pochybenia žalovaný

v 2. rade nemohol overiť na základe požiadavky žalobcu, či došlo k uzavretiu poistnej zmluvy vo svojom
systéme , čo malo za následok , že žalobca od uzavretia, respektíve podpísania návrhu poistnej zmluvy
v dôsledku správania žalovaného v 1. rade až do zistenia skutočnosti t.j. 12.11.2019 nemal poistenú
nehnuteľnosť,čižepodobudvochrokovnehnuteľnosťžalobcunebolariadnepoistenáavprípadevzniku
poistnej udalosti by nemohlo dôjsť ani k riadnemu plneniu zo strany žalovaného v 2. rade, pričom jeho

vyjadrenie, že v prípadne vzniku škody by uhradil škodu je len hypotetické, a je len otázne, či by naozaj
pri vzniku škody žalobcovi došlo k plneniu škodovej udalosti zo strany žalovaného v 2. rade.
Obrana žalovaných spočívajúca v tom, že doposiaľ ku škodovej udalosti nedošlo, a v prípade vzniku
škodovej udalosti by nastalo plnenie súd prvej inštancie uvádza, že je bez právneho významu pri
uplatňovaní primeraného finančného zadosťučinenia to, či ujma žalobcovi reálne vznikla, pretože nie je,

podľa aktuálneho znenia právnej úpravy v § 3 ods. 5 cit. zákona, požadovaná ani prípadná hrozba ujmy,
no pri určení výšky finančného zadosťučinenia je možné vychádzať z hroziacej ujmy, ktorá žalobkyni
objektívne hrozila ( ktorá vyplýva z konania OS PP sp. zn. 12 Csp/260/17 ).

26./ Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa

zohľadňujú rôzne kritéria, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a podobne. Za primerané, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, je treba považovať finančné
zadosťučinenie vo výške 2.000,- eur, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pričom priznaná
výška je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musel žalobca v dôsledku konania žalovaných trpieť
a je aj sankciou postihujúcou žalovaných, ktorí pri uzatváraní, respektíve podpisovaní návrhu poistnej

zmluvy zanedbali svoje povinnosti .
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca požadoval finančné zadosťučinenie vo výške 12.000 eur, žalobcovi
bola priznaná len finančná čiastka vo výške 2.000 eur, preto súd žalobu vo zvyšku žabcom uplatnený
nárok zamietol.

27./ Podľa § 559 ods.1 Obč. zák., splnením dlh zanikne.

28./ Podľa § 559 ods.2 Obč. zák., dlh musí byť splnený riadne a včas.

29./ Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z

omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.30./ Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31./ Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32./ Zároveň súd prvej inštancie priznal žalobcovi vzhľadom na skutočnosť, že návrhu čiastočne vyhovel
aj úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, ktoré si žalobca uplatnil v súlade
s právnymi predpismi podľa § 517 ods. 1 OZ. a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR. č. 87/1995 Z.z. a to odo
dňa, kedy žalobca podal žalobu na súd t.j. od 22.02.2020 tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku .

33./ Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34./ Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35./ Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60

dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

36./ Predmetom konania bol nárok na primerané finančné zadosťučinenie, výška ktorého závisela od
úvahy súdu. Pri takomto nároku je žalobcu nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného, ak

mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto
jeho procesného úspechu závisela výlučne od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Nie je totiž
možné zaťažiť žalujúcu stranu procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu. Súd priznal
úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu z prisúdenej sumy, vzhľadom na
to, že bol úspešný čo do základu nároku a zároveň rozhodovanie záviselo od úvahy súdu. O konkrétnej

výške trov konania bude rozhodnuté, v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
Vzhľadom na skutočnosť, že pri vyhlasovaní rozsudku došlo k chybe v písaní, žalobcovi vznikol nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100% , súd vo výroku rozsudku uviedol, že žalovanému, súd podľa
§ 224 CSP, kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé

nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania a preto rozhodol
tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku .

37./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra
v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať
návrh na vykonanie exekúcie.