Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 28Sas/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200198
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.,

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200198.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, LL.M. PhD.,

v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D. E. proti
žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava 25
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.: PV 912/00026/2023 zo dňa 03. 08. 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

file_0.jpg

file_1.wmf

1. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Liptovský Mikuláš (ďalej len „prvostupňový orgán
verejnejsprávy“alebo„zdravotnápoisťovňa“)vydaladňa09.03.2023výkaznedoplatkovč.2324017513
vo výške 3 947,27 eur (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy“ alebo
„výkaz nedoplatkov“). Na základe predmetného výkazu nedoplatkov bol žalobca povinný zaplatiť
prvostupňovému orgánu verejnej správy pohľadávku za obdobie od 01. 12. 2012 do 02. 12. 2012, od

11. 07. 2015 do 10. 08. 2015, od 01. 09. 2018 do 05. 02. 2023 vyplývajúcu z neodvedeného preddavku
na poistnom vo výške 3 937,27 eur a z poplatku za vydanie výkazu nedoplatkov vo výške 10,- eur, a to
v lehote do 15 dní od doručenia výkazu nedoplatkov.

2. Proti výkazu nedoplatkov podal žalobca námietky v lehote stanovenej v § 17a ods. 4 zákona č.
580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z.

z.“). V námietkach žalobca uviedol, že sa nestotožňuje so stavom, v ktorom sa nachádza a ktorý si sám
nespôsobil, a to už 18 rokov. Pohľadávku zdravotnej poisťovne považoval za irelevantnú a poukazoval
na rozpor s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 32 a čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, pričom
uviedol, že jeho prípad sa odvíja od diskriminácie na trhu práce, vzdelávania a postavenia uplatniť
sa v spoločnosti. Ďalej žalobca uviedol, že neposkytnutie primeraných pracovných príležitostí mu
zapríčiňuje spoločensko-ekonomický úpadok.

3. Ustanovená poradná komisia prerokovala námietky žalobcu proti výkazu nedoplatkov na svojom
zasadnutí dňa 02. 08. 2023. Rozhodnutím zo dňa 03. 08. 2023, č. k.: PV 912/00026/2023 (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie“) Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „žalovaný“)
rozhodol o námietkach žalobcu proti výkazu nedoplatkov a zmenil rozhodnutie prvostupňovéhoorgánu verejnej správy podľa § 77a ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach,
dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.“). Žalovaný zaviazal žalobcu namiesto povinnosti

zaplatiť prvostupňovému orgánu verejnej správy preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie
za obdobia 01. 12. 2012 - 02. 12. 2012, 11. 07. 2015 - 10. 08. 2015, 01. 09. 2018 - 05. 02.
2023 v sume 3 937,27 eur a poplatku za vydanie výkazu nedoplatkov v sume 10 eur povinnosťou
zaplatiť prvostupňovému orgánu verejnej správy preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie
za obdobia 11. 07. 2015 - 10. 08. 2015, 01. 09. 2018 - 05. 02. 2023 v sume 3 934,21 eur podľa

§ 16 ods. 1 a 2 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. a poplatku vo výške 10,- eur za vydanie
výkazu nedoplatkov na účet prvostupňového orgánu verejnej správy, a to do 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia žalovaného. Napadnuté rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu nahradilo
výkaz nedoplatkov. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že právo prvostupňového
orgánu verejnej správy uplatniť nárok na predpísanie preddavku na poistné za obdobie 01. 12. 2012 - 02.
12. 2012 bolo v deň vydania výkazu nedoplatkov (09. 03. 2023) premlčané podľa § 21 ods. 4 zákona

č. 580/2004 Z. z., keďže pohľadávka prvostupňového orgánu verejnej správy za uvedené obdobie bola
predpísaná výkazom nedoplatkov po márnom uplynutí 10-ročnej prekluzívnej lehoty odo dňa splatnosti
poistného (preddavok na poistné za 12/2012 bol splatný do 08. 01. 2013). S prihliadnutím na uvedenú
skutočnosť žalovaný zmenil výšku predpísanej pohľadávky tak, ako to vyplýva z výroku napadnutého
rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutie žalovaného obsahovalo rozpis dlžných súm poistného a bolo

žalobcovi doručené dňa 22. 09. 2023.

Žaloba

4. Voči rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote (21. 11. 2023) správnu žalobu zo dňa

14. 10. 2023 označenú ako „Správna žaloba v sociálnych veciach“ na Krajský súd v Žiline. Uznesením
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Cn/1/2023 zo dňa 29. 11. 2023, právoplatným dňa 28. 12. 2023, Krajský
súd v Žiline rozhodol tak, že vec žalobcu postúpil Správnemu súdu v Banskej Bystrici ako miestne a
vecne príslušnému správnemu súdu (ďalej len „správny súd“). Správny súd procesným postupom podľa
§ 59 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „len SSP“)

vyzval žalobcu Uznesením č. k. 28Sas/1/2024-53 zo dňa 09. 01. 2024, právoplatným dňa 30. 01. 2024,
na odstránenie vád podania žalobcu označeného ako „Správna žaloba v sociálnych veciach“ zo dňa 14.
10. 2023. Žalobca dňa 30. 01. 2024 správnemu súdu doručil doplnenie správnej žaloby zo dňa 14. 10.
2023. Správny súd zistil, že žalobca doručil správnu žalobu zo dňa 14. 10. 2023 spolu s jej doplnením
zo dňa 30. 01. 2024 tak, že v nich absentoval podpis žalobcu, resp. autorizácia týchto podaní podľa

zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Správny súd Uznesením č. k. 28Sas/1/2024-69
zo dňa 14. 02. 2024, právoplatným dňa 06. 03. 2024, vyzval žalobcu na doplnenie podaní. Dňa 23. 02.
2024 žalobca predložil správnemu súdu podpísanú správnu žalobu zo dňa 14. 10. 2023 a jej podpísané
doplnenie zo dňa 30. 01. 2024. Žalobca sa správnou žalobou, vrátane jej doplnenia domáhal zrušenia

napadnutého rozhodnutia žalovaného ako i rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, pričom
ako dôvody vymenoval ust. § 191 ods. 1 písm. c), e), f) a g) SSP.

5. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je porušením
základného práva účastníka konania na spravodlivý proces (čl. 1 ods. 2, čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky, čl. 7 ods. 2 a 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Napadnuté
rozhodnutie žalovaného podľa žalobcu nerešpektovalo v správnej žalobe citované články 5, 22 a 23
Všeobecnej deklarácie ľudských práv, zákon č. 120/1976 Zb. (poznámka správneho súdu: žalobca
mal zrejme na mysli Vyhlášku ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb. o Medzinárodnom pakte o
občianskych a politických právach a Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych

právach (ďalej len „Vyhláška č. 120/1976 Zb.“)) a čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca ďalej
uviedol, že mu nie je dovolené pracovať v pozíciách vyhovujúcich jeho danostiam a schopnostiam a tiež
konštatoval, že na základe nedôstojnej životnej situácie mu nemôžu byť odopierané základné ľudské
práva.

6. Ďalej žalobca poukazoval na prednosť medzinárodných zmlúv pred zákonmi, podmienky ktorej sú
upravené v čl. 1 ods. 2, čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky. Tiež vymenoval smernice, a to:
i) Smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania
s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod, ii) Smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, iii)
Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti
príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania a iv)

Vyhlášku č. 120/1976 Zb.. Žalobca poukazoval na zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní
v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „antidiskriminačný zákon“) s tým, že
uviedol, že § 14 antidiskriminačného zákona prešiel pod zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 5/2004 Z.

z.“).

7. Žalobca v správnej žalobe tiež namietal, že žalovaný nebral do úvahy právne spojitosti na základe
Ústavy Slovenskej republiky, keď z činnosti žalovaného nevychádza povinnosť zaoberať sa situáciou
a skúmaním občanov, čím mu umožňuje neprihliadať na ústavné a ľudské práva občana. Ďalej
žalobca vzniesol otázku ako je možné, že žalovaný nebral do úvahy ústavné a medzinárodné ľudské

práva žalobcu, hoci tvrdí, že dodržiava medzinárodné zmluvy a tiež otázku, prečo chce žalovaný
vymáhať pohľadávku vzniknutú na základe diskriminácie páchanej na žalobcovi. Žalobca ďalej uviedol,
že na základe uvedených skutočností má za to, že žalovaný sa nezaoberal žalobcovým stavom
zistenia, a tak sa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie žalovaného je podľa
žalobcu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, pričom došlo k možnému

nesprávnemu rozhodnutiu orgánu verejnej správy, čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci.

8. K žalobnej námietke týkajúcej sa nedostatkov odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného
žalobca poukazoval na § 3 ods. 4, ods. 5, § 81 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny

poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a na inštitút voľnej úvahy
orgánu verejnej správy. Žalobca uviedol, že ak orgán verejnej správy ukladá pohľadávku, nepostačuje
uviesť, že pri uložení poplatkov prihliada na mieru zavinenia a výšku, ktorá bola určená v rámci
ustanovenej hranice. Orgán verejnej správy sa musí vyrovnať so všetkými súvislosťami a hľadiskami
pre uloženie pohľadávky, inak je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné. Podľa žalobcu uvedený príklad

platí aj na posudzovaný prípad.

9. Žalobca nesúhlasil s napadnutým rozhodnutím žalovaného. Uviedol, že má porušené ľudské práva
a slobody. Žalovaný podľa žalobcu nemá kompetenciu skúmania stavu, v ktorom sa nachádza. Z
povinnosti žalovaného vyplýva, že žalovaný iba dohliada nad dodržiavaním zákona č. 581/2004 Z. z.

a č. 580/2004 Z. z. a nerieši sociálnu a ekonomickú situáciu. Ak žalovaný podľa žalobcu nemôže veci
riešiť, nemôže ani rozhodovať vo veciach nesprávneho úradného rozhodnutia a postupu podľa zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). Žalobca tiež poukazoval
na to, že upozorňoval orgány polície ako i súdy a kompetentné osoby úradov, že jeho osobu pracovný

trh diskriminuje, vsúva do pracovných procesov nevhodného charakteru, neprihliada na primeranú
rekvalifikáciu, dôstojné zamestnanie a edukáciu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí podľa žalobcu
neskúma žalobcov stav ani situáciu, v ktorej sa žalobca nachádza. Žalobca ďalej vo všeobecnosti
poukázal na to, že žalovaný spadá pod Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a má dodržiavať
Ústavu Slovenskej republiky s tým, že žalovaný dal žalobcovi možnosť preskúmania napadnutého

rozhodnutia žalovaného správnym súdom, pričom lehota na podanie preskúmania podľa § 181 SSP sú
2 mesiace od doručenia rozhodnutia žalovaného. Žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného mu bolo
doručené dňa 22. 09. 2023.

10. Žalobca tiež v správnej žalobe namietal, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je jasné,

kto robil protokol žalobcovho prípadu, kedy sa stretol s jeho osobou a rozoberal jeho prípad, na základe
čoho sa rozhodnutie vynieslo, či len formálne na základe tabuľkového zákona, na ktorý poukazuje
predsedníčka žalovaného alebo sa niekto žalobcovým prípadom zaoberal. Rovnako podľa žalobcu
z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je jasné, kým bol prípad prejednaný, v ktorých časových
intervaloch, a v akej intenzite žalovaný navštevoval osobu žalobcu a viedol s ňou rozhovor a zaoberal

sa jeho problémom. Podľa žalobcu z rozhodnutia žalovaného vychádza veľa nelogických nejasností
vrhajúcich nedôveryhodnosť na úradné postupy a rozhodnutie žalovaného. Žalobca žiadal v správnej
žalobe o protokol nasvedčujúci vykonaniu potrebných úkonov venujúcich sa jeho prípadu a jeho
súvislostiam, k pochopeniu jeho stavu v spoločnosti žalovaným. Žalobca zdôrazňoval, že je osoboudiskriminovanou a nemá žiaden príjem a nie je samoplatca, ale je vedome diskriminovanou vyčlenenou
osobouzpracovnýchprocesovažesinemôžeplniťúlohybezdôstojnéhozamestnaniaapríjmu.Žalobca
uviedol, že je obeťou transformačných diskriminačných zmien pracovného trhu, ktoré nemôže ovplyvniť,

pričom všetky legislatívne a sociálne-hospodárske transformácie sú postavené tak, že zasahujú
do jeho integrity a narúšajú jeho dôstojnosť a existenciu na základe diskriminácie k zamestnaniu a k
zneprístupneniu k edukácii.

11. Žalobca citoval § 1 písm. e), § 2 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z., poukazoval na „transformáciu

hospodárstva – 13. 11. 2013 uznesením č. 665/2013“, zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej
podporyvýskumuavývojaaodoplnenízákonač.575/2001Z.z.oorganizáciičinnostivládyaorganizácii
ústrednejštátnejsprávyvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonč.172/2005Z.z.“).Predsedníčka
žalovaného podľa žalobcu nemôže z dôvodu kauzality stavať zákon č. 580/2004 Z. z. a zákon č.
581/2004 Z. z. nad základné ľudské práva a Ústavu Slovenskej republiky bez toho, že by sa prípadom
osobne zaoberala. Ľudské práva a ústavné práva majú prednosť pred zákonmi. Žalovaný je podľa

žalobcu len správcom majetku, ktorý si nemôže nárokovať právo na zisk, ktorý súbežne je vymáhaný
od diskriminovaných obetí pracovného trhu. Podľa žalobcu vzniká v jeho prípade podozrenie zo situácie
o obetiach (§ 2 ods. 1 bod 1. zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 274/2017 Z. z.“)). Žalobca tiež
s poukazom na § 6 ods. 2 a § 8 antidiskriminačného zákona a § 14 zákona č. 5/2004 Z. z. poukázal

na cielenú diskrimináciu páchanú na jeho osobe, keď orgány verejnej správy nevnímajú jeho problémy
a potreby v spoločnosti. Žalobca tiež poukazoval na rozpor s čl. 1 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2, 4, čl.
35 ods. 1, ods. 3, čl. 42 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na monetárnu, digitálnu, zdravotnú,
ekonomickú transformáciu, kompetencie vysokých a stredných škôl, ktoré nezaručujú inteligenciu
ani uplatnenie na pracovnom trhu, vytváranie tried spoločnosti a na to, že zdravie nie je forma

podnikania, ale súčasťou ľudského tela jednotlivca, za ktorú preberá zodpovednosť každý jednotlivec
zvlášť. V závere správnej žaloby žalobca uviedol, že má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
apostup,ktorýmupredchádzaljeporušenímústavnoprávnychamedzinárodnoprávnychgarantovaných
základných princípov, princípu ochrany legitímnych očakávaní a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť
z bezprávia a nespravodlivosti.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 06. 06. 2024 poukázal na to, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ktorým zmenil výkaz nedoplatkov, nakoľko po preskúmaní veci vyšli najavo

nové skutočnosti, ktoré si vyžiadali zmenu výkazu nedoplatkov, vychádza zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu a žalovaný ho vydal v súlade a na základe príslušných zákonov. Napadnuté
rozhodnutie žalovaný zároveň považoval za riadne odôvodnené. Vykonaným dokazovaním mal
žalovaný za preukázané, že prvostupňový orgán verejnej správy si uplatnil voči žalobcovi preddavky
na poistné na verejné zdravotné poistenie v sume 3 937,27 eur. Žalobca ako platiteľ poistného bol

prvostupňovým orgánom verejnej správy evidovaný za posudzované obdobia (01. 12. 2012 – 02.
12. 2012, 11. 07. 2015 – 10. 08. 2015, 01. 09. 2018 – 05. 02. 2023) ako samoplatiteľ, a to od 01.
12. 2012 na základe prihlášky podanej žalobcom dňa 22. 02. 2023, na ktorej uviedol, že má byť
považovaný za samoplatiteľa (od 03. 12. 2012 poistenie v zahraničí), od 11. 07. 2015 na základe
prihlášky podanej žalobcom dňa 22. 02. 2023, na ktorej uviedol, že má byť považovaný za samoplatiteľa

(od 11. 08. 2015 poistenie v zahraničí) a od 01. 09. 2018 na základe prihlášky podanej žalobcom dňa
23. 02. 2023, na ktorej uviedol, že má byť považovaný za samoplatiteľa (od 06. 02. 2023 uchádzač
o zamestnanie). Žalovaný ďalej uviedol, že vzhľadom na žalobcom dodatočné splnenie si oznamovacej
povinnosti, bol prvostupňovým orgánom verejnej správy vo vzťahu k vyššie uvedeným obdobiam
zaevidovaný ako samoplatiteľ a boli mu prvostupňovým orgánom verejnej správy vyčíslené preddavky

na poistné z minimálneho základu podľa § 13 ods. 10 a 11 v spojení s § 16 ods. 8 zákona č.
580/2004 Z. z., ktoré však žalobca neuhradil. Žalovaný zdôraznil, že žalobca ako samoplatiteľ nie je
oslobodený od povinnosti platiť preddavky na poistné podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 580/2004 Z.
z.. Žalovaný tiež uviedol, že nakoľko právo prvostupňového orgánu verejnej správy na predpísanie
preddavku na poistné za obdobie 01. 12. 2012 - 02. 12. 2012 bolo v deň vydania výkazu nedoplatkov

premlčané v zmysle § 29 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z., žalovaný rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný tiež podotkol, že výkaz nedoplatkov
obsahoval jasný a zrozumiteľný rozpis dlžných súm poistného. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namieta
porušovanie jeho ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s jeho stavom nezamestnanosti,v ktorom sa nachádza a ktorý si nespôsobil sám, žalovaný uviedol, že si je vedomý žalobcovej frustrácie,
avšak uvedené nezbavuje žalobcu jeho zákonnej povinnosti platiť preddavky na poistné vyplývajúce
zo zákona č. 580/2004 Z. z.. Žalovaný si nie je vedomý, aby z jeho strany dochádzalo k akémukoľvek

porušovaniu základných práv a ľudských slobôd vo vzťahu k žalobcovi. Žalovaný riadne a spoľahlivo
preskúmal skutkový stav veci, vysporiadal sa s námietkami žalobcu voči výkazu nedoplatkov a rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom postupoval výlučne
v súlade s ustanoveniami zákona č. 581/2004 Z. z. a zákona č. 580/2004 Z. z.. Žalovaný tiež poukázal
na to, že žalobca v správnej žalobe žiadnym relevantným spôsobom nenamietal skutočnosti a tvrdenia

obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí a bez bližšieho odôvodnenia uvádza, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného je nezákonné, nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené a že zároveň porušil žalobcove
základné práva a ľudské slobody. Žalobca však neuvádza, akým konkrétnym spôsobom mal žalovaný
zasiahnuť do sféry jeho základných práv a ľudských slobôd. Žalovaný poukázal na to, že správna žaloba
vo svojej celistvosti pôsobí chaoticky a nelogicky, pričom z niektorých jej častí nie je vôbec známe
čo danou formuláciou žalobca zamýšľal povedať. Žalovaný správnemu súdu navrhol, aby správnu

žalobu v celom rozsahu zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie žalovaného s tým, že náhradu trov
konania nežiadal. Zároveň súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

Replika žalobcu

13. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe písomne nevyjadril, avšak podaním
doručeným správnemu súdu dňa 25. 06. 2024 požiadal vo veci o nariadenie pojednávania.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

14. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm.
a) cit. zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z Krajských súdov na správne súdy vo
všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov a to z Krajského súdu
v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej

Bystrici. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Cn/1/2023 zo dňa 29. 11. 2023, právoplatným dňa
28. 12. 2023, bola vec žalobcu postúpená Správnemu súdu v Banskej Bystrici ako miestne a vecne
príslušnému správnemu súdu s tým, že vec je vedená na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp.
zn. 28Sas/1/2024.

15. Správny súd v Banskej Bystrici ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o
správnej žalobe v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými
bodmi (§ 134 ods. 2 písm. d), § 202 ods. 2, § 203 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj administratívne
konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo podľa § 199 a nasl. SSP, a po zistení, že správna žaloba bola

podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilé byť predmetom
súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, po podrobnom oboznámení sa s obsahom súdneho
spisu ako aj administratívneho spisu, dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, na základe
čoho ju podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol.

16. O správnej žalobe správny súd rozhodol na nariadenom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa
17. 09. 2024 na základe žiadosti žalobcu (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP). Žalovaný svoju neúčasť
na pojednávaní vopred ospravedlnil a uviedol, že súhlasí s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
Vzhľadom na splnenie zákonných podmienok správny súd pojednával v neprítomnosti žalovaného
(§ 114 SSP). Žalobca vo svojom prednese na nariadenom pojednávaní zotrval na podanej správnej

žalobe a súčasne nad rámec správnej žaloby doplnil, že predsedníčka žalovaného nespĺňa zákonné
kvalifikačné predpoklady na výkon danej funkcie a že nezvládla komunikáciu s ním ako podávateľom
podnetu. Súčasne žalobca v rámci svojho prednesu na nariadenom pojednávaní poukazoval na to,
že nemá vedomosť o tom, že by v jeho veci bol vedený protokol alebo zápisnica podľa § 45 ods. 1
písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z.. V ďalšom žalobca zopakoval svoju argumentáciu zo správnej žaloby

ohľadom transformácie zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti, ohľadom jeho diskriminácie na
trhu práce, v dôsledku čoho nemá ako uhradiť pohľadávku voči zdravotnej poisťovni a súčasne poukázal
na zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy s tým, že
v rámci predmetného zákona majú ministerstvá ako i ostatné ústredné orgány štátnej správy vymedzenúsvoju pôsobnosť a zároveň majú podľa tohto zákona dodržiavať medzinárodné dohody. V nadväznosti
na uvedené potom žalobca formuloval otázku, či aj žalovaný má dodržiavať medzinárodné dohody
a podnety zo strany verejnosti.

17. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením

orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

20. Podľa § 134 ods. 1, 2 písm. d) SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie
je ďalej ustanovené inak.
(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak
je žalobcom fyzická osoba.

21. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom od 01. 07. 2023 na rozhodnutie správneho súdu je
rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase
vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

22. Podľa § 199 ods. 1 písm. f), ods. 2 a 3 SSP (1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie

rozhodovanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
(2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného
stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej
procesných právach a povinnostiach.
(3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o

konaní o všeobecnej správnej žalobe.

23. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.

24. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

25. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

26. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

27. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase verejne zdravotne
poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt3) na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak na území
Slovenskej republiky nie je zamestnaná ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, a ak
a) je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť
zamestnanca,

b) vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom
vykonáva činnosť,
c) dlhodobo sa zdržiava v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje nepretržitý pobyt dlhší ako
šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov,d) je nezaopatrený rodinný príslušník osoby, ktorá podlieha právnym predpisom iného členského
štátu podľa osobitných predpisov3a) na účely vykonávania osobitných predpisov;3a) za takého
nezaopatreného rodinného príslušníka sa považuje

1. nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. a),
2. manžel alebo manželka, ktorá je poberateľom rodičovského príspevku,
3. manžel alebo manželka, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov,
4. manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) a b), je
vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá dávku v nezamestnanosti,

5. manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) a b) a ktorá
dosiahla dôchodkový vek a nevznikol jej nárok na dôchodok,
6. manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) a b) a je
invalidná a nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok,
7. manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) a b) a nie
je poistencom štátu podľa § 11 ods. 7,

8. manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) a b) a je
nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. a).
28. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. verejné zdravotné poistenie vzniká narodením, ak ide o
fyzickú osobu s trvalým pobytom3) na území Slovenskej republiky (§ 3 ods. 2) alebo o nezaopatreného
rodinného príslušníka8a) podľa § 3 ods. 3 písm. h).

29. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt3) na území
Slovenskejrepubliky,verejnézdravotnépoistenievznikáajdňomnasledujúcimpodnizánikuskutočností
uvedených v § 3 ods. 2 písm. a) až d).

30. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt3) na území
Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti
uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až d), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.

31. Podľa § 6 zákona č. 580/2004 Z. z. poistenec je povinný podať prihlášku na verejné zdravotné

poistenie (ďalej len „prihláška“) v zdravotnej poisťovni9) do ôsmich dní odo dňa vzniku skutočnosti
zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia (§ 4), ak ďalej nie je ustanovené inak.

32. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. na účely tohto zákona je povinný platiť poistné
a) zamestnanec,

b) samostatne zárobkovo činná osoba,
c) zamestnávateľ,
d) štát,
e) platiteľ dividend.

33. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. poistné je povinná platiť aj osoba, ktorá je verejne
zdravotne poistená podľa tohto zákona a nie je
a) zamestnancom,
b) samostatne zárobkovo činnou osobou alebo
c) osobou podľa odseku 7.

34. Podľa § 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 580/2004 Z. z. sadzba poistného je pre poistenca podľa §
11 ods. 2 14 % z vymeriavacieho základu; ak je poistenec podľa § 11 ods. 2 osoba so zdravotným
postihnutím, sadzba poistného je 7 % z vymeriavacieho základu.

35. Podľa § 13 ods. 10 zákona č. 580/2004 Z. z. na účely tohto zákona sa pojmom minimálny základ
samostatne zárobkovo činnej osoby a poistenca podľa § 11 ods. 2 rozumie 50 % z priemernej mesačnej
mzdy.

36. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. platiteľ poistného je povinný vypočítať, platiť a

odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci.
Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.37. Podľa § 16 ods. 2 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. preddavok na poistné je povinný vypočítať, platiť
a odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak, poistenec podľa § 11 ods. 2 vo výške určenej sadzbou
poistného [§ 12 ods. 1 písm. e)] z ním určenej sumy.

38. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. preddavok na poistné samostatne zárobkovo činných
osôb [§ 11 ods. 1 písm. b)] a platiteľov poistného podľa § 11 ods. 2 je splatný do ôsmeho dňa po uplynutí
príslušného kalendárneho mesiaca.

39. Podľa § 23 ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. poistenec je povinný oznámiť príslušnej
zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní zmenu alebo vznik platiteľa poistného; ak ide o vznik
platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2, najneskôr do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom nastal vznik platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2.

40. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom,

samostatne zárobkovo činnou osobou alebo platiteľom poistného podľa § 11 ods. 2, je povinný
vypočítať preddavok na poistné, riadne a včas platiť a odvádzať preddavky na poistné a vykazovať
poistné príslušnej zdravotnej poisťovni (§ 15 až 17 a § 20) a odvádzať preddavky na poistné za
poistencov, ktorých potvrdené prihlášky sa stali predmetom prevodu poistného kmeňa podľa osobitného
predpisu,53bb)

41. Podľa § 23 ods. 1 písm. g) zákona č. 581/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase predseda
úradu rozhoduje o námietkach proti výkazu nedoplatkov, ak im zdravotná poisťovňa nevyhovela, a to
na návrh ním ustanovenej poradnej komisie.

42. Podľa § 77a ods. 4, 5 a 6 zákona č. 581/2004 Z. z. (4) Podkladom na rozhodovanie je námietka,
napadnutý výkaz nedoplatkov, stanovisko zdravotnej poisťovne k námietkam a údaje o poistencovi
alebo platiteľovi poistného získané podľa osobitného zákona.97aa) (5) Ak je to nevyhnutné, úrad
doterajší obsah spisovej dokumentácie ku konaniu doplní a na tento účel úrad vyzve poistenca,
platiteľa poistného alebo zdravotnú poisťovňu na predloženie dokladov, ktoré nie je možné získať podľa

osobitného zákona,97aa) v lehote deviatich dní odo dňa doručenia výzvy. Poistenca alebo platiteľa
poistného zároveň úrad upozorní, že ak na výzvu nepredloží požadované doklady, rozhodne podľa
obsahu spisovej dokumentácie. (6) Ak sú na to dôvody, úrad výkaz nedoplatkov zmení alebo zruší,
inak námietky zamietne a výkaz nedoplatkov potvrdí. Pri zmene výkazu nedoplatkov odôvodnenie
rozhodnutia obsahuje špecifikáciu pohľadávky podľa osobitného zákona.18j)

43. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým zmenil výkaz nedoplatkov
prvostupňového orgánu verejnej správy (zdravotnej poisťovne) tak, že žalobca je povinný zaplatiť
prvostupňovému orgánu verejnej správy (zdravotnej poisťovni) pohľadávku za obdobie od 11. 07. 2015
do 10. 08. 2015 a od 01. 09. 2018 do 05. 02. 2023, vyplývajúcu z neodvedených preddavkov na poistné

na verejné zdravotné poistenie vo výške 3 934,21 eur a poplatku za vydanie výkazu nedoplatkov vo
výške 10,- eur.

44. Podľa správneho súdu je smerodajné to, kto bol v spornom období od 11. 07. 2015 do 10. 08.
2015 a od 01. 09. 2018 do 05. 02. 2023 platiteľom poistného. Z predloženého administratívneho spisu

vyplýva, že žalobca v období od 11. 07. 2015 do 10. 08. 2015 a od 01. 09. 2018 do 05. 02. 2023 nebol
zamestnaný, nebol ani samostatne zárobkovo činnou osobou a ani osobou evidovanou na príslušnom
úrade práce. V zmysle Oznámenia o zaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš č. LM1/OSO/ZAM/2023/8842 bol žalobca zaradený
do evidencie uchádzačov o zamestnania až odo dňa 06. 02. 2023, od kedy sa platiteľom poistného

za žalobcu stal štát. Z obsahu administratívneho spisu však nevyplynuli za obdobie od 11. 07. 2015
do 10. 08. 2015 a od 01. 09. 2018 do 05. 02. 2023 také skutočnosti v zmysle § 11 ods. 7 zákona č.
580/2004 Z. z., kedy by bol platiteľom poistného za žalobcu štát a takéto skutočnosti neboli žalobcom ani
tvrdené. Súčasťou administratívneho spisu je formulár E 104 DE - „Potvrdenie o úhrne období poistenia,
zamestnania, alebo bydliska”, ktorý bol predložený žalobcom zdravotnej poisťovni dňa 22. 02. 2023

a v ktorom boli príslušnou inštitúciou potvrdené doby žalobcovho poistenia v Nemecku od 25. 06. 2012
do 30. 11. 2012, od 03.12. 2012 do 10. 07. 2015, od 11. 08. 2015 do 31. 07. 2017 a od 01. 01. 2018 do 31.
08. 2018 (pozn. správneho súdu: žalovaný nesprávne uviedol dobu „od 11. 08. 2015 do 31. 08. 2018“). O
poistení žalobcu v zahraničí spätne za vyššie uvedené obdobia sa zdravotná poisťovňa dozvedelaprostredníctvom oznámenia príslušnej inštitúcie v zahraničí na európskom formulári E 104 DE, ktoré
žalobca zdravotnej poisťovni predložil až dňa 22. 02. 2023. Zároveň z obsahu administratívneho spisu
vyplynulo, že žalobca dňa 22. 02. 2023 predložil zdravotnej poisťovni tlačivo „Oznámenie poistenca/

platiteľa poistného“, ktorým dodatočne nahlásil zánik verejného zdravotného poistenia k 02. 12. 2012
a zároveň dňa 22. 02. 2023 predložil tlačivo „Prihláška poistenca“ s dátumom vzniku poistenia 01.
12. 2012 a tlačivo „Prihláška poistenca“ s dátumom vzniku poistenia 11. 07. 2015, pričom v časti
„Platiteľ poistného“ bolo zaškrtnuté políčko „Samoplatiteľ“. Žalobca zdravotnej poisťovni ďalej dňa 23.
02. 2023 predložil tlačivo „Oznámenie poistenca/platiteľa poistného“, ktorým dodatočne nahlásil zánik

verejného zdravotného poistenia k 10. 08. 2015 a zároveň dňa 23. 02. 2023 predložil tlačivo „Prihláška
poistenca“ s dátumom vzniku poistenia 01. 09. 2018, pričom v časti „Platiteľ poistného“ bolo takisto
zaškrtnuté políčko „Samoplatiteľ“. Všetky tlačivá predložené zdravotnej poisťovni dňa 22. 02. 2023
a dňa 23. 02. 2023 sú podpísané žalobcom. Z uvedeného má správny súd za to, že žalobca sa sám
prostredníctvom predloženia tlačív zdravotnej poisťovni dňa 22. 02. 2023 a dňa 23. 02. 2023 prihlásil
v spornom období ako platiteľ poistného podľa § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z., teda ako tzv.

samoplatiteľ. Žalobca skutočnosť jeho zaevidovania ako tzv. samoplatiteľa, teda platiteľa poistného
podľa § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. nijako v administratívnom konaní nerozporoval až v podanej
správnej žalobe skonštatoval, že nie je samoplatca, nakoľko je ako osoba diskriminovaný a nemá žiaden
príjem. Žalobca však neuviedol žiadne relevantné skutočnosti o tom, že by v jeho prípade evidencia
typu platiteľa v období od 11. 07. 2015 do 10. 08. 2015 a od 01. 09. 2018 do 05. 02. 2023 ako tzv.

samoplatiteľ na základe ním realizovanej dodatočnej oznamovacej povinnosti voči zdravotnej poisťovni,
v rámci ktorej sa sám označil za „Samoplatiteľa“, nezodpovedala skutočnosti.

45. Z obsahu námietok podaných proti výkazu nedoplatkov vydanom zdravotnou poisťovňou ako
aj z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobca s existenciou pohľadávky zdravotnej poisťovne

nesúhlasí z dôvodu jeho nezamestnanosti a absencie príjmu. Nezákonnosť výkazu nedoplatkov a
napadnutého rozhodnutia žalovaného vidí žalobca predovšetkým v tom, že malo dôjsť k porušovaniu
jeho ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s jeho stavom nezamestnanosti, nemožnosťou
pracovať v pozíciách vyhovujúcich jeho danostiam a schopnostiam a jeho diskrimináciou na pracovnom
trhu, keď v dôsledku absencie príjmu nemôže splniť pohľadávku zdravotnej poisťovne predstavujúcu

neodvedené preddavky na verejné zdravotné poistenie a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov.
Správny súd uvádza, že predmetné žalobné námietky nijako nesmerujú k spochybneniu zákonnosti
určenia platiteľa poistného v období od 11. 07. 2015 do 10. 08. 2015 a od 01. 09. 2018 do 05. 02.
2023, ktorým bol žalobca ako tzv. samoplatiteľ (§ 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z.). Správny súd za
podstatné považuje to, že žalobca sa sám predložením tlačív „Prihláška poistenca“ zdravotnej poisťovni

dňa 22. 02. 2023 a dňa 23. 02. 2023 prihlásil za platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004
Z. z., keďže v obsahu tlačív zaškrtol typ platiteľa poistného - „Samoplatiteľ“. Napriek aktuálnej životnej
situáciížalobcuspočívajúcejvjehonezamestnanostiahľadanísizamestnania,ktorúsprávnysúdľudsky
chápe, skutočnosť, že žalobca nemá žiaden príjem ho nezbavuje povinnosti uhradiť nedoplatok na
neodvedenýchpreddavkochnapoistnénaverejnézdravotnépoisteniezaobdobieod11.07.2015do10.

08. 2015 a od 01. 09. 2018 do 05. 02. 2023, keďže platiteľ poistného ako samoplatiteľ nie je oslobodený
od povinnosti platiť preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie (§ 16 ods. 1, § 16 ods. 2 písm.
d) zákona č. 580/2004 Z. z.). V systéme slovenského verejného zdravotného poistenia zabezpečujúceho
občanom zdravotnú starostlivosť je poistenou každá osoba s trvalým pobytom na území Slovenska,
pričom účastníkom poistenia je aj osoba dobrovoľne nezamestnaná (nevedená v evidencii uchádzačov

o zamestnanie), ktorá je rovnako povinná platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie. V dôsledku
zmeny výkazu nedoplatkov vydanom zdravotnou poisťovňou napadnutým rozhodnutím žalovaného
bolo právo na úhradu pohľadávky zdravotnej poisťovne predstavujúcej neodvedené preddavky na
verejné zdravotné poistenie, vrátane poplatku za vydanie výkazu nedoplatok, uplatnené výlučne za
obdobia, ktoré nespadajú do obdobia účasti žalobcu na zdravotnom poistení v zahraničí preukázané

prostredníctvom európskeho formulára E 104 DE s tým, že žalovaný vzhľadom na premlčanie nároku
na predpísanie preddavku na verejné zdravotné poistenie za obdobie od 01. 12. 2012 do 02. 12. 2012
upravil výšku predpísanej pohľadávky tak, že túto ponížil o 3,06 Eur.

46. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal s odkazom na čl. 1 ods. 2, čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky, čl. 7 ods. 2 a 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd to, že nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia je porušením základného práva účastníka konania na spravodlivý proces,
správny súd uvádza, že uvedené tvrdenia obsiahnuté v správnej žalobe žalobcu vyhodnotil len ako
všeobecné konštatovanie bez toho, aby žalobca bližšie konkretizoval, čo spôsobuje nepreskúmateľnosťnapadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej
správy. Rovnako citácia článkov 5, 22 a 23 Vyhlášky č. 120/1976 Zb., či poukaz žalobcu v správnej
žalobe na vybrané ustanovenia Správneho poriadku nepredstavuje uvedenie konkrétnych skutkových

a právnych dôvodov, na základe ktorých malo dôjsť k naplneniu dôvodu nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia zdravotnej poisťovne spočívajúcom v ich nepreskúmateľnosti
pre nedostatok dôvodov alebo nezrozumiteľnosť. Žalobca tiež vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutí
orgánov verejnej správy prezentoval v správnej žalobe príklad spočívajúci v tom, že ak orgán verejnej
správy ukladá pohľadávku, tak nepostačuje uviesť, že pri uložení poplatkov prihliadal na mieru

zavinenia a výšku, ktorá bola určená v rámci ustanovenej hranice. Uvedená prezentácia príkladu (ktorý
podľa žalobcu platí aj na prejednávaný prípad) je bez uvedenia jasného stanoviska k jeho súvisu
so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia zdravotnej poisťovne. Rovnako
v prípade poukazu žalobcu na antidiskriminačný zákon, zákon č. 5/2004 Z. z., zákon č. 514/2003
Z. z., zákon č. 172/2005 Z. z., či zákon č. 274/2017 Z. z. absentuje ozrejmenie jasnej súvislosti
týchto právnych predpisov s prejednávanou vecou vo väzbe na namietanú nezákonnosť rozhodnutia

žalovaného, ktorým zmenil rozhodnutie zdravotnej poisťovne ohľadom výšky pohľadávky predstavujúcej
neodvedené preddavky na verejné zdravotné poistenie a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov.

47. Pokiaľ žalobca v preskúmavanej veci v časti správnej žaloby opisoval hierarchiu právnych predpisov
a dôležitosť a prednosť medzinárodných zmlúv pred zákonom a odkazoval na čl. 1 ods. 2, čl. 7

ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, na Smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, Smernicu
Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z
5. júla 2006, Vyhlášku č. 120/1976 Zb., či na antidiskriminačný zákon, ktorého § 14 mal podľa
žalobcu prejsť pod zákon č. 5/2004 Z. z., správny súd uvádza, že takto formulovaná konštatačná časť
správnej žaloby neobsahuje žiadne konkrétne žalobné námietky, na základe ktorých by bolo možné

preskúmať rozhodnutie žalovaného i zdravotnej poisťovne a vyvodiť záver o ich nezákonnosti. Z obsahu
administratívneho spisu a obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia zdravotnej
poisťovne správny súd nezistil skutočnosti, na základe ktorých by aj bez ich konkrétnej špecifikácie
zo strany žalobcu v správnej žalobe mal za to, že majú vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného.

48. Ďalej správny súd uvádza, že ani z formulácie otázok žalobcu, ktoré kladie v správnej žalobe
v znení: „Úrad tvrdí, že dodržiava medzinárodné zmluvy, ako je potom možné, že moje medzinárodné
a ľudské práva nebral do úvahy? Prečo si chce potom úrad vymáhať pohľadávku vzniknutú na základe
diskriminácie páchanej na mojej osobe? nie je možné identifikovať konkrétne žalobné námietky, na ktoré

by mohol správny súd reagovať.

49. Žalobca k žalobným dôvodom nedostatočného zistenia skutkového stavu orgánom verejnej správy
na riadne posúdenie veci a nesprávneho právneho posúdenia veci v správnej žalobe uviedol, že
žalovaný „sa nezaoberal mojim stavom zistenia, a tak vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia

veci.“ Správny súd uvádza, že predmetná námietka predstavuje len všeobecný nesúhlas žalobcu
so zistením skutkového stavu zo strany orgánov verejnej správy a jeho vyhodnotením, pričom
nesprávnosť zistenia skutkového stavu a jeho hodnotenia orgánmi verejnej správy žalobca opäť bližšie
nekonkretizoval. Žalobca nešpecifikoval, čo zakladá nespoľahlivosť skutkových zistení orgánov verejnej
správy. Žalobcom nebolo uvedené v čom konkrétne sa orgány verejnej správy mýlili pri hodnotení

zisteného skutkového stavu a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pričom samotný fakt, že
závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného založené nie sú v súlade s názormi žalobcu,
resp. nie sú v súlade s „jeho stavom zistenia“, nepreukazuje jeho nezákonnosť.

50. Žalobca ďalej v správnej žalobe uvádzal, že predsedníčka žalovaného vydala napadnuté

rozhodnutie bez toho, aby sa zaoberala prípadom žalobcu. Ďalej žalobca konštatoval, že ak žalovaný
nerieši sociálno-ekonomické situácie, tak nemôže ani rozhodovať vo veciach nesprávneho úradného
rozhodnutia a postupu. V ďalšom žalobca poukazoval na to, že upozorňoval rôzne inštitúcie (políciu,
súdy, kompetentné osoby a úrady) na to, že ho pracovný trh diskriminuje. Správny súd opätovne
konštatuje, že predmetné tvrdenia žalobcu v správnej žalobe sú bez vyjadrenia jasného stanoviska

k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým zmenil
rozhodnutie zdravotnej poisťovne, a teda vo svojej podstate nie sú tieto tvrdenia ničím iným, len
vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu žalobcu s rozhodnutiami orgánov verejnej
správy zakladajúcimi pohľadávku zdravotnej poisťovne predstavujúcu neodvedené preddavky naverejné zdravotné poistenie a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov. Správny súd uvádza, že
vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok
vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti v spojení

s rozhodnutím zdravotnej poisťovne nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru
o ich nezákonnosti. V rámci takto formulovaných žalobných bodov tak chýba zrozumiteľná argumentácia
žalobcu, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, t.j. že
zmenil pôvodný výkaz nedoplatkov zdravotnej poisťovne tak, že zaviazal žalobcu namiesto povinnosti
zaplatiť prvostupňovému orgánu verejnej správy preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie

za obdobia 01. 12. 2012 - 02. 12. 2012, 11. 07. 2015 - 10. 08. 2015, 01. 09. 2018 - 05. 02.
2023 v sume 3 937,27 eur a poplatku za vydanie výkazu nedoplatkov v sume 10,- eur povinnosťou
zaplatiť prvostupňovému orgánu verejnej správy preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie
za obdobia 11. 07. 2015 - 10. 08. 2015, 01. 09. 2018 - 05. 02. 2023 v sume 3 934,21 eur podľa § 16
ods. 1 a 2 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. a poplatok vo výške 10,- eur za vydanie výkazu nedoplatkov.

51. Žalobca tiež v správnej žalobe namietal, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je jasné,
kto robil protokol žalobcovho prípadu, kedy sa stretol s jeho osobou a rozoberal jeho prípad a na základe
čoho sa rozhodnutie vynieslo. Rovnako podľa žalobcu z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie
je jasné, kým bol prípad prejednaný, v ktorých časových intervaloch a v akej intenzite navštevoval
osobu žalobcu a viedol s ňou rozhovor a zaoberal sa jeho problémom. Správny súd i predmetnú

žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa § 23 ods. 1 písm. g) zákona č. 581/2004 Z. z.
platí, že „predseda úradu rozhoduje o námietkach proti výkazu nedoplatkov, ak im zdravotná poisťovňa
nevyhovela, a to na návrh ním ustanovenej poradnej komisie.“ Na strane 4 odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia žalovaného sa uvádza, že poradná komisia predsedníčky žalovaného prerokovala námietky
platiteľa poistného (žalobcu) na svojom zasadnutí dňa 02. 08. 2023. Súčasťou administratívneho

spisu je Zápisnica č. 13/2023 zo dňa 02. 08. 2023 z rokovania poradnej komisie pre posudzovanie
námietok proti výkazom nedoplatkov, odvolaní voči platobným výmerom a rozkladom proti rozhodnutiam
o uložení pokuty poistencom/platiteľom poistného konaného dňa 02. 08. 2023, pričom z jej obsahu
vyplýva, že poradná komisia sa stotožnila s navrhovanou zmenou výkazu nedoplatkov zdravotnej
poisťovne vzhľadom na zistené nedostatky (premlčanie nároku na predpísanie preddavku na poistné

na verejné zdravotné poistenie za obdobie od 01. 12. 2012 do 02. 12. 2012). Podľa § 77a ods. 4
a 5 zákona č. 581/2004 Z. z. je „podkladom na rozhodovanie námietka, napadnutý výkaz nedoplatkov,
stanovisko zdravotnej poisťovne k námietkam a údaje o poistencovi alebo platiteľovi poistného získané
podľa osobitného zákona. Ak je to nevyhnutné, úrad doterajší obsah spisovej dokumentácie ku
konaniu doplní a na tento účel úrad vyzve poistenca, platiteľa poistného alebo zdravotnú poisťovňu na

predloženie dokladov, ktoré nie je možné získať podľa osobitného zákona, v lehote deviatich dní odo dňa
doručenia výzvy. Poistenca alebo platiteľa poistného zároveň úrad upozorní, že ak na výzvu nepredloží
požadované doklady, rozhodne podľa obsahu spisovej dokumentácie.“ Ani žalobné námietky smerujúce
voči nesprávnemu procesnému postupu žalovaného neboli dôvodné. Žalovaný vydal prostredníctvom
predsedníčky (§ 23 ods. 1 písm. g) zákona č. 581/2004 Z. z.) napadnuté rozhodnutie v rámci zákonom

č. 581/2004 Z. z. vymedzenej pôsobnosti žalovaného (§ 18 ods. 1, písm. a) bod 3 zákona č. 581/2004
Z. z.). Podľa § 77a ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. sa na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach
z verejného zdravotného poistenia vzťahuje Správny poriadok, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Osobitný zákon - zákon č. 580/2004 Z. z. zakotvuje v § 17a ods. 9, že: „na konanie o vydanie
výkazu nedoplatkov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.“ To znamená, že Správny

poriadok a v ňom obsiahnutý inštitút ústneho pojednávania sa v danom prípade nepoužije. Žalovaný
postupoval podľa § 77a ods. 4 a 5 zákona č. 581/2004 Z. z., podľa ktorého sa s účastníkom konania
nevedie ústne pojednávanie a nevyžaduje sa jeho osobná účasť či vypočutie, nakoľko sa uplatňuje
zásada písomnosti. Námietka žalobcu, že „nie je jasné, v ktorých intervaloch a v akej intenzite
bol žalobca navštevovaný a či bol s ním vedený rozhovor“ nemôže obstáť. Podľa správneho súdu

žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie postupom súladným so zákonom č. 581/2004 Z. z., keďže
zdravotná poisťovňa námietkam žalobcu nevyhovela, postúpila ich spolu so svojim stanoviskom zo
dňa 14.04.2023 a výkazom nedoplatkov žalovanému, ktorý o nich rozhodol. Správny súd považuje
rozhodnutie žalovaného i za náležite odôvodnené, vyhovujúce požiadavkám na jeho preskúmateľnosť,
nakoľko ozrejmuje splnenie podmienok pre jeho vydanie.

52. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukazoval na jeho diskrimináciu na pracovnom trhu a vsúvanie do
pracovnýchprocesovnevhodnéhocharakteru,správnysúdzdôrazňujepotrebuuvedomeniasipredmetu
súdneho prieskumu v danej veci (ktorý vymedzil sám žalobca) a špecifiká správneho súdnictva.Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného vydané prostredníctvom predsedníčky
o námietkach proti výkazu nedoplatkov zdravotnej poisťovne. Správny súd preskúmava zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, teda preskúma to, či kompetentné orgány verejnej

správy rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesno-právne predpisy. Rozhodovanie správneho
súduvdanejvecinemožnopovažovaťzaantidiskriminačnýsporvzmysleCivilnéhosporovéhoporiadku,
a preto v tomto smere v správnej žalobe žalobcom uvádzaná argumentácia nie je dôvodná, pričom
i sám žalobca v správnej žalobe konštatuje, že žalovaný nemá kompetenciu skúmania stavu (t.j. stavu
nezamestnanosti), v ktorom sa žalobca nachádza.

53. Žalobca v správnej žalobe tiež uviedol, že je obeťou transformačných diskriminačných zmien
pracovného trhu, ktoré nemôže ovplyvniť. Poukazoval i na to, že zákon č. 581/2004 Z. z. ustanovuje
okrem iného i transformáciu zdravotných poisťovní, citoval ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 581/2004
Z. z. obsahujúce definíciu zdravotnej poisťovne, poukazoval na transformáciu hospodárstva a na to,
že predsedníčka žalovaného nemôže z dôvodu kauzality stavať zákon č. 580/2004 Z. z. a zákon č.

581/2004 Z. z. nad základné ľudské práva a Ústavu Slovenskej republiky bez toho, že by sa
prípadom osobne zaoberala. Podľa správneho súdu takto vznesené žalobné námietky sú len prejavom
nesúhlasu s povinnosťou úhrady pohľadávky voči zdravotnej poisťovni spočívajúcej v neuhradených
preddavkoch na poistné na verejné zdravotné poistenie a v poplatku za vydanie výkazu nedoplatkov,
pričom tieto nie sú podľa správneho súdu nijako spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého

rozhodnutia žalovaného. Inak povedané, žalobca len vyjadruje vlastné názory a nesúhlas s rozhodnutím
žalovaného, resp. vo všeobecnosti polemizuje so závermi a postupom žalovaného bez formulácie
zrozumiteľnej argumentácie a súvisu týchto tvrdení so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný
sa s námietkami žalobcu proti výkazu nedoplatkov, ktoré sa vzťahovali na jeho stav nezamestnanosti
vysporiadal, pričom uviedol, že žalobcu na základe jeho dodatočnej oznamovacej povinnosti platiteľa

poistného zdravotná poisťovňa zaevidovala ako tzv. samoplatiteľa. Žalovaný tiež v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že povinnosť platiť preddavky na poistné na verejné zdravotné
poistenie vyplýva priamo zo zákona č. 580/2004 Z. z. a že samoplatiteľ poistného nie je oslobodený od
povinnosti platiť preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie v zmysle § 16 ods. 1 a 2 zákona
č. 580/2004 Z. z. s čím sa správny súd stotožňuje. Žalovaný tiež v odôvodnení svojho rozhodnutia

poukázal na to, že výkon verejného poistenia bol zverený zdravotným poisťovniam ako subjektom
verejnej správy, ktorým štát zveril povinnosť spravovať zdroje verejného zdravotného poistenia, pričom
povinnéodvodynaverejnézdravotnépoisteniesústanovenézákonom,nemožnoichznížiť,aniodpustiť,
ich neodvádzanie zakladá trestnoprávnu zodpovednosť a tieto odvody majú charakter ďalšej dane,
ktorá je súčasťou štátneho rozpočtu. Nie je potom možné priznať úspech ani tej žalobnej námietke,

ktorou žalobca namietal, že sa žalovaný prípadom žalobcu nezaoberal. Žalovaný zrozumiteľne vysvetlil
žalobcovi v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že stav, v ktorom sa nachádza (absencia príjmu)
nie je dôvodom, ktorý by žalobcu, ktorý sa sám v zmysle dodatočnej oznamovacej povinnosti prihlásil
ako samoplatiteľ, zbavoval povinnosti zaplatiť dlžnú sumu pozostávajúcu z preddavkov na poistné na
verejné zdravotné poistenie a poplatku za vydanie výkazu nedoplatkov.

54. Žalobca ďalej v správnej žalobe poukazoval na to, že žalovaný je len správcom majetku, ktorý si
nemôže nárokovať právo na zisk a že v prípade žalobcu vzniká podozrenie zo situácie o obetiach
podľa zákona č. 274/2017 Z. z.. Ďalej žalobca poukazoval na rozpor s čl. 1 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2, 4,
čl. 35 ods. 1, ods. 3, čl. 42 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na monetárnu, digitálnu, zdravotnú,

ekonomickú transformáciu, kompetencie vysokých a stredných škôl, ktoré nezaručujú inteligenciu
ani uplatnenie na pracovnom trhu, vytváranie tried spoločnosti a na porušenie ústavnoprávnych
a medzinárodnoprávnych garantovaných základných princípov, princípu ochrany legitímnych očakávaní
a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti. Správny súd k takto
formulovaným námietkam uvádza, že žalobca neuviedol ich súvis s preskúmavaným rozhodnutím

žalovaného, resp. s jeho zákonnosťou vo vzťahu k zisteniu objektívnych skutočností svedčiacich o
existencii pohľadávky na strane zdravotnej poisťovne z titulu žalobcom neuhradených preddavkov
na poistné na verejné zdravotné poistenie a poplatku za vydanie výkazu nedoplatkov. Žalobca bez
konkrétnej priliehajúcej skutkovej a právnej argumentácie viažucej sa vecne k napadnutému rozhodnutiu
žalovaného, ktorým zmenil rozhodnutie zdravotnej poisťovne a k jeho dôvodom vyjadruje vlastné úvahy

o transformácií, kompetenciách škôl, zdraví, diskriminácií a pod., na základe ktorých nie je možné
preskúmať rozhodnutia orgánov verejnej správy a vyvodiť záver o ich nezákonnosti. Správny súd
tiež dodáva, že žalobca v správnej žalobe nijako bližšie nekonkretizuje ani to, v čom by malo dôjsť
k naplneniu dôvodu na zrušenie rozhodnutia žalovaného i zdravotnej poisťovne preto, že skutkový stav,ktorý vzali orgány verejnej správy za základ svojich rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi
a nemá v nich oporu, a preto je táto žalobná námietka všeobecná bez možnosti realizácie súdneho
prieskumu.

55. Vo vzťahu k námietkam, ktorými žalobca rozširoval správnu žalobcu na nariadenom pojednávaní,
správny súd uvádza, že i tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Žalobca namietol nesplnenie predpokladov
predsedníčky žalovaného na výkon funkcie. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že predseda
žalovaného, ktorý je zároveň štatutárnym a výkonným orgánom je menovaný a odvolávaný vládou

Slovenskejrepubliky,atonanávrhministrazdravotníctva.Svojejfunkciesaujímadňomjehomenovania,
kedy mu zároveň vzniká pracovný pomer viažuci sa k žalovanému za predpokladu, ak menovaný
nebol pred jeho vymenovaním zamestnancom žalovaného (§ 22 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z.). Inak
tomu nebolo ani v prípade F. G. H., E., I., D. menovanej Uznesením vlády Slovenskej republiky dňom
29.04.2021 do funkcie predsedníčky žalovaného. Funkcia predsedu žalovaného je súčasne viazaná
na splnenie viacerých podmienok. Fyzická osoba, ktorá má byť vymenovaná za predsedu žalovaného

musí spĺňať podmienku spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, rovnako podmienku trvalého
pobytu na území Slovenskej republiky, podmienku absolvovania vysokoškolského vzdelania druhého
stupňa a rovnako musí preukázať minimálne 7 ročnú prax v oblasti zdravotného poistenia, práva,
finančného trhu alebo poskytovania zdravotnej starostlivosti z toho najmenej dva roky praxe v riadiacej,
vedeckej alebo pedagogickej funkcii. Ďalšou podmienkou je i splnenie podmienky dôveryhodnosti,

ktorá sa posudzuje s poukazom na § 33 ods. 3 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z.. Žalobca
nekonkretizoval, ktoré požiadavky predpokladané zákonom predsedníčka žalovaného nespĺňala v čase
vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného, z akého dôvodu na záver o nesplnení podmienok
predsedníčky na výkon funkcie usudzuje a neozrejmil ich spojitosť s namietanou nezákonnosťou
napadnutého rozhodnutia. Správny súd zároveň s poukazom na to, že sa jedná o sociálnu žalobcu

fyzickej osoby, ktorá sa posudzuje neformálne a v rámci ktorej nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi konštatuje, že sám neidentifikoval také skutočnosti, na základe ktorých by aj bez ich konkrétnej
špecifikácie zo strany žalobcu zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na to neoprávnenou
osobou. Žalobca sám v správnej žalobe predsedníčku žalovaného označil za kompetentnú osobu, keď
na str. 6 správnej žaloby uviedol: „V koncovom rozhodnutí úradu v zastúpení kompetentnou osobou

F. G. H. vydalo rozhodnutie....“. Nedôvodná je i námietka žalobcu, ktorý poukazoval na absenciu
komunikácie predsedníčky žalovaného so žalobcom ohľadom jeho podnetu podľa § 43 ods. 1 zákona
č. 581/2004 Z. z., keďže predmetom súdneho prieskumu nie je žalobcom spomínaný podnet na
vykonanie dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, ale rozhodnutie žalovaného, ktorým zmenil výkaz
nedoplatkov zdravotnej poisťovne. V nadväznosti na vymedzený predmet súdneho prieskumu je potom

nedôvodná i námietka žalobcu ohľadom absencie protokolu, či zápisnice podľa § 45 ods. 1 písm.
e) zákona č. 581/2004 Z. z., nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v rámci
výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou (5. časť zákona č. 581/2004 Z. z.), ale v konaní
o námietkach žalobcu proti výkazu nedoplatkov vydanom zdravotnou poisťovňou, t.j. v konaní týkajúcom
sa pohľadávky z verejného zdravotného poistenia. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu

zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil závažné
porušenie zákona, ani porušenie ústavných či medzinárodných práv a právom chránených záujmov
žalobcu, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť.

56. S ohľadom na vyššie uvedené závery správneho súdu a pre nemožnosť posúdiť námietky žalobcu

za dôvodné, správny súd dospel k záveru, že správnu žalobu je potrebné postupom podľa § 190 SSP
v spojení s § 199 ods. 3 SSP ako nedôvodnú zamietnuť.

57. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa
§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa

§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.

Poučenie:

file_0.jpg

file_1.wmfDoručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.

3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia

(sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti.

Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).