Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. august 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/125/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218203359
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kolcun

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:2218203359.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD.

a členiek senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jany Haluškovej v spore žalobcu: Š. U., nar. XX.
XX. XXXX, Š. XXX/.X, Q.H., zastúpený Bányi & Partner s. r. o., Nám. B. Bartóka 5, Veľký Meder,
proti žalovanému: Ing. Z. I., nar. XX. XX. XXXX, X. XXXX/.XX, I. S., zastúpený KESZEGH & PUSKÁS
advokátska kancelária, Jókaiho ul. 24, Komárno, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 20C/20/2018, o dovolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Trnave z 18. januára 2023 sp. zn. 24Co/97/2022 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 14. decembra 2021 a č.
k. 20C/20/2018 - 146 rozhodol tak, že:
Žalobu o určenie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú.
Q.Ý. N., obec Q., okres Dunajská Streda zamieta (výrok I.). Žalovaný má nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi v rozsahu 100% (výrok II.).
1.1. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že naliehavý právny záujem žalobcu na

určení, že je (spolu)vlastníkom nehnuteľnosti, je daný vždy vtedy, ak je žalovaný zapísaný v katastri
nehnuteľností ako jej vlastník, lebo rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu
v katastri nehnuteľností (napr. ZSP 4/2003). Keďže v danom prípade je žalovaný ako vlastník zapísaný v
katastri nehnuteľností (LV č. XXXX pre k. ú. Q. N., obec Q.), podmienka existencie naliehavého právneho
záujmu žalobcu je splnená.
1.2. Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe pozemkových úprav predstavuje
spôsob originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva, čo znamená, že nadobúdateľ neodvodzuje svoje

vlastníctvo k pozemkom od vlastníckeho práva skoršieho vlastníka, ale nadobúda ho nezávisle od neho,
prípadne originárny vlastník je prvým vlastníkom veci. Je to teda rozdiel od derivatívneho spôsobu
nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pri ktorom vlastník odvodzuje svoje vlastnícke
právo od skoršieho vlastníka a nadobúda vlastníctvo len vtedy, ak jeho predchodca bol vlastníkom.
Rozlišovanie medzi originárnym a derivatívnym nadobúdaním vlastníctva má v danom prípade nielen
teoretický, ale i zásadný praktický význam. Platí totiž, že kto odvodzuje svoje vlastníctvo od jeho
originárneho nadobudnutia, nemôže byť dotknutý tým, že jemu predchádzajúci vlastníci vlastníctvo k

danej veci riadne nenadobudli. Inak povedané, ak teda vlastník nadobudol vlastníctvo originárne, je v
prípade vlastníckeho sporu bez právneho významu spochybnenie nadobudnutia vlastníctva zo strany
jemu predchádzajúcich vlastníkov, resp. v danom prípade je bez právneho významu, že prípadne nebol
vlastníkom pôvodných pozemkov, ktoré pri pozemkových úpravách zanikli.1.3. V dôsledku pozemkových úprav podľa zákona č. 330/1991 Zb. dochádza totiž k zániku pôvodných
pozemkov (pôvodného predmetu vlastníctva), ktorých vlastníci získavajú do vlastníctva nové pozemky.
Táto zmena je pritom odlišná od bežného zániku pozemku rozdelením alebo zlúčením, pri ktorom možno

vysledovať osud pôvodného pozemku, keďže pri týchto úkonoch musia byť dodržané určité podmienky,
najmä podmienka rovnakého vlastníckeho režimu zlučovaných pozemkov, keďže spoluvlastníctvo je
v slovenskom právnom poriadku postavené na ideálnom a nie reálnom vymedzení spoluvlastníckych
podielov.
1.4. Pri pozemkových úpravách však dochádza k vytvoreniu nových pozemkov bez ohľadu na to, z

koľkých pozemkov a s akým spoluvlastníckym režimom boli tieto vytvorené. Tieto nové pozemky musia
byť primerané (§ 11 ods. 3 až 5 zákona č. 330/1991 Zb.), pričom vlastníctvo k nim sa nadobúda dňom
právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom
určeným v rozhodnutí (§ 14 ods. 4 zákona).
1.5. Tým, že pozemkové úpravy predstavujú originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva, je vlastník
pozemku získaného v pozemkových úpravách oprostený od právnej neistoty spojenej s prípadným

vlastníctvom skorších vlastníkov. Súčasne by tomuto vlastníkovi malo byť zrejmé jeho vlastníctvo aj
na mieste samom, keďže výsledkom pozemkových úprav je nielen nové katastrálne mapovanie, ale
i zameranie nových pozemkov v teréne. V dôsledku pozemkových úprav dochádza tiež k zániku
pozemkov registra „E“ (ako to bolo i v danom prípade), teda pozemkov evidovaných na mape
určeného operátu v obvode pozemkových úprav. Zápisom rozhodnutia o schválení vykonania projektu

pozemkových úprav a rozdeľovacieho plánu vo forme geometrického plánu alebo obnovy katastrálneho
operátunovýmmapovaním(§14ods.4druháveta)dokatastranehnuteľnostízáznamom,satotižvšetky
pozemky evidujú na dotknutom území len ako parcely registra „C“, t. j. zobrazujúce sa na katastrálnej
mape.
1.6. Všetky vyššie uvedené právno-teoretické východiská znamenajú, že právoplatnosťou rozhodnutia

o schválení projektu pozemkových úprav a prípadne aj márnym uplynutím lehoty piatich rokov od
schválenia tohto projektu na vykonanie prípadnej opravy v zmysle § 42c zák. č. 330/1991 Zb.
nemožno už súdom určiť vlastníctvo skutočného vlastníka pôvodného pozemku zaniknutého v dôsledku
pozemkových úprav. Nejde totiž o totožný predmet vlastníckeho práva. Pôvodné pozemky schválením
projektu pozemkových úprav zanikli. Boli vytvorené celkom iné nehnuteľnosti, s odlišným umiestnením a

právoplatným rozhodnutím správneho orgánu (§ 132 ods. 1 a 2 OZ) boli pridelené určeným vlastníkom.
Rozhodnutím o schválení vykonania projektu pozemkových úprav je súd viazaný aj v zmysle ust. § 194
CSP, a to najmä novými vlastníckymi vzťahmi ním založenými, nie je teda oprávnený posudzovať ako
predbežnú otázku vlastníctvo nehnuteľností, alebo sa odchýliť pri posúdení otázky kto je jej vlastníkom,
od stavu na základe takéhoto rozhodnutia zaevidovaného v katastri nehnuteľností.

1.7. Aj keď z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca platne uzavrel kúpnu zmluvu na
spoluvlastnícke podiely k pozemkom zapísaným na LV. č XXX a XXX pre k. ú. Q. N. v stave
pred pozemkovými úpravami z r. 1999, vzhľadom na vyššie uvedené závery (prezentované o. i. v
rozsudku Krajského súdu v Trnave z 26. 2. 2019 sp. zn. 25Co/134/2018) nemožno jeho žalobe priznať
úspech, nakoľko sa domáha určenia vlastníctva k (inému) pozemku, ku ktorému originárnym spôsobom

(rozhodnutím príslušného okresného úradu o schválení projektu pozemkových úprav) nadobudol
vlastnícke právo právny predchodca žalovaného (A. I., nar. XX. XX. XXXX). Keďže zákonnú lehotu
piatich rokov na opravu chýb žalobca zmeškal, ďalší osud pozemku (dedenie a následný predaj
žalovanému) už nemohol ovplyvniť. V tejto súvislosti je namieste poukázať i na žalovaným citovaný
nález Ústavného súdu SR o ochrane dobromyseľného nadobúdateľa.

1.8. Pokiaľ žalobca tvrdí, že sporný pozemok nadobudol vydržaním, je potrebné zdôrazniť, že pozemky,
ktorých držby sa žalobca po kúpe ujal, nie sú (už) pozemkom, ku ktorému sa domáha určenia
vlastníckeho práva (s poukazom na vyššie uvedené o originárnom nadobudnutí vlastníctva), preto
vydržanie neprichádza do úvahy.
1.9. Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

1.10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP s ohľadom na plný úspech žalobcu v spore.
1.11. O výške náhrady trov konania sa rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré
vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 18. januára 2023
sp. zn. 24Co/97/2022 rozhodol tak, že:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje (výrok I.). Žalovanému priznáva nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu (výrok II.).2.1. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že predmetom konania vymedzeným žalobou podľa jej petitu je
určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parcely KN-C č. 1408/9 orná pôda vo výmere
9.985m2 zapísaná Okresným úradom Dunajská Streda pre obec Q., k. ú. Q. N. na LV č. XXXX, z

dôvodu, že žalobca na základe kúpnej zmluvy z roku 1997 kúpil od vtedajšieho vlastníka všetky podiely
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa na LV č. XXX a XXX v k. ú. Q. N..
2.2. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

s poukazom na § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné
a správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd ani s
prihliadnutím na odvolacie argumenty uplatnené žalobcom nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pričom nezistil naplnenie ani ďalších
uplatnených odvolacích dôvodov a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

2.3. Základnou spornou otázkou v danej veci bolo, či sa vlastník pôvodného pozemku, ktorý zanikol
na základe pozemkových úprav vykonaných podľa zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách
môže po právoplatnosti rozhodnutia o vykonaní projektu pozemkových úprav domáhať určenia
vlastníckeho práva k novovytvoreným pozemkom v rámci daných pozemkových úprav voči osobe, ktorej
boli novovytvorené pozemky rozhodnutím správneho orgánu pridelené, prípadne voči jej právnemu

nástupcovi. Prvoinštančný súd v preskúmavanom rozsudku nastolenú otázku zodpovedal správne,
pričom svoj záver v odôvodnení rozsudku aj náležite odôvodnil. Preto odvolací súd odkazuje na ods.
28 až 35 preskúmavaného rozsudku, ktoré sa opierajú o rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.
25Co/134/2018-156 z 26. 2. 2019, so závermi ktorého sa odvolací súd plne stotožňuje. Prvoinštančný
súd následne dospel k správnemu záveru, že po právoplatnosti rozhodnutia o schválení projektu

pozemkových úprav resp. po márnom uplynutí lehoty piatich rokov od schválenia tohto projektu v
rámci ktorých bolo možné vykonať opravu údajov v zmysle § 42c zák. č. 330/1991 Zb., nemožno už
súdom určiť vlastnícke právo vlastníka pôvodného pozemku, ktorý zanikol v dôsledku pozemkových
úprav, voči aktuálnemu vlastníkovi, ktorý novovzniknutú nehnuteľnosť nadobudol originárnym spôsobom
rozhodnutím štátneho orgánu. Nejde totiž o totožný predmet vlastníckeho práva, keď pôvodné pozemky

schválením projektu pozemkových úprav zanikli a boli vytvorené celkom iné parcely s odlišným
umiestnením a výmerou, ktoré boli pridelené určeným novým vlastníkom. Vzhľadom na to, že žalobca
nikdy nebol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti podľa petitu žaloby a to parcely KN-C č. 1408/9 orná
pôda o výmere 9.985 m2 zapísanej Okresným úradom Dunajská Streda pre obec Q., kat. úz. Q. N., na
LV č. XXXX, nie je splnený základný predpoklad úspechu jeho žaloby.

2.4. Na okraj sa žiada uviesť, že na základe predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 16. 12. 1997, od ktorej
žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti, nadobudol iba spoluvlastnícky
podiel 1/4 a 1/8 z nadobúdaných nehnuteľností, pričom v priebehu konania nevysvetlil z čoho odvodzuje
svoje výlučné vlastnícke právo k pôvodným parcelám, resp. následne k novovytvorenej nehnuteľnosti.
Žalobca tiež v konaní a v podanom odvolaní tvrdí, že na základe predmetnej kúpnej zmluvy ním

nadobudnuté nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a XXX sú totožné s novovytvorenou parc. č. 1408/9
a majú totožnú výmeru (ktoré tvrdenia žalovaný popieral) čo sa ale nezhoduje s realitou, pretože súčet
výmer parciel, ktoré nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 16. 12. 1997 (55.405 m2) je diametrálne odlišný
od výmery novovytvorenej parcely (9.985 m2), ku ktorej určenia vlastníctva sa domáha. Obdobne v
konaní nebolo ničím preukázané ani tvrdenie žalobcu (žalovaným popreté), že aj poloha novovytvorenej

parcely je totožná s polohou ním nadobudnutých parciel podľa predmetnej kúpnej zmluvy, čo pre
uvedený rozmer vo výmere ani nie je možné.
2.5. Pokiaľ odvolateľ v podanom odvolaní namieta, že správny orgán v rámci pozemkových úprav ho
mal vyzvať, aby sa prihlásil, čo neurobil, takéto prípadné pochybenie správneho orgánu je bez významu
pre dané rozhodnutie. V tejto súvislosti sa ale žiada uviesť, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy v roku

1997 bol žalobca katastrom nehnuteľností upovedomený o tom, že vklad vlastníckeho práva na základe
predmetnej kúpnej zmluvy sa môže vykonať až po vykonaní pozemkových úprav. Žalobca teda už v
čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy vedel, že prebiehajú pozemkové úpravy, ktoré sa týkajú
aj ním nadobudnutých pozemkov zapísaných na LV č. XXX a XXX a pri zachovaní bežnej opatrnosti,
ktorú možno od každej priemernej fyzickej osoby očakávať, mal dôvod sa o dané pozemkové úpravy

sa zaujímať a sledovať ich výsledok a v prípade zistenia vád, mohol v zmysle § 42c zák. č. 330/1991
Zb. v lehote päť rokov požiadať o opravu zistených chýb v katastrálnom operáte, čo neurobil. Aktuálne
má žalobca možnosť zvážiť uplatnenie nároku podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, za splnenia zákonných podmienok.2.6. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu by potom bolo absolútne nepotrebné, nadbytočné
a nehospodárne vykonávanie dôkazov výsluchom svedkov navrhnutých žalobcom, ktorých výpoveď by
nemohla mať žiaden vplyv na vyššie uvedené závery súdov.

2.7. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po skonštatovaní, že žiaden zo žalobcom
uplatnených odvolacích dôvodov nebol naplnený, potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancieakovýrokochvecnesprávny,včítanezávisléhoaodvolacímidôvodmiosobitnenenapadnutého
výroku II. o náhrade trov prvoinštančného konania, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdil.
2.8. O náhrade trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 1 CSP s použitím § 396 CSP rozhodol

odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok
na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady týchto trov v
zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie.

Rozsudok odvolacieho súdu považuje za nesprávny, pretože trpí vadou, ako aj rozhodnutie spočíva na
nesprávnom posúdení veci.
3.1. Prvou vadou, je podľa nášho názoru je skutočnosť, že ide o totožný predmet vlastníckeho práva len
boli určené nové čísla parciel, ktoré užíva žalobca. Je pravdou, že pôvodné parcelné čísla k pozemkom
schválením projektu pozemkových úprav zanikli ale nie parcely, skutočná výmera zostala nezmenená

či sa týkala LV č. XXX, XXX alebo LV. XXXX, ktoré sú výmerovo totožné s pôvodnou výmerou na LV
č. XXX a XXX. Keď spočítam podiele z listov vl. č. XXX a XXX je celková výmera spolu je 9211,25 m2
a nie ako to uvádza odvolací súd diametrálne odlišný a to (výmera 55,405 m2 ). Neviem aké výpočty
viedli odvolací súd k takým nezmyslom a výpočtom, teda aj naďalej tvrdíme, že neboli vytvorené celkom
iné nehnuteľnosti ani s odlišným umiestnením, pretože aj výmerou aj polohou zostali nezmenené na

tom istom mieste, avšak protiprávne boli právoplatným rozhodnutím správneho orgánu boli pridelené
ešte raz právnemu predchodcovi žalovaného. Teda naskytuje sa otázka prečo nie vlastníkovi, ktorý
predmetné nehnuteľnosti právoplatne kúpil a chybou správneho (či omylom, či vedome) boli pridelené
tomu, ktorý ich už predal raz žalobcovi predal. Hraničí to aj s trestnosťou, nakoľko pozemky boli na tom
istom mieste veľmi dobre vedeli, že o aké pozemky ide a podľa mňa konali vedome aby ma o pozemky

ukrátili. Svedok otec žalovaného mohol tieto skutočnosti vysvetliť ale to na koniec sudca zamietol. Teda
by sme boli radi aby nami navrhovaný svedkovia boli vypočutý a dali zrejme tento neprijateľný stav do
rovnováhy. Tu sa pýtame, kde je klauzula o vlastníckom práve. Vlastník má byť chránený a nie súdnym
rozhodnutím ukrátený o svoje zaplatené a nadobudnuté vlastníctvo, o svoje ústavné právo. Nám sa zdá
ako keby prichádzali 50 roky keď sa správny orgán ani vlastníka nespýtal a určil, že niekto iný bude

vlastníkom nehnuteľnosti.
3.2. Ďalšou vadou tak okresného a ako odvolacieho súdu je, že sa nezaoberali s vlastníckym
právom žalovaného, však vlastnícke právo ako najzákladnejšie subjektívne právo je v podstate
5/6 chránené priamo či nepriamo celým právnym poriadkom počnúc ústavou - každý ma právo
vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

3.3. Ďalšou vadou ktorú vytýkame, že žalovaný nezmeškal zákonnú lehotu 5 rokov ako to citoval súd vo
svojom rozhodnutí: „Keďže zákonnú lehotu piatich rokov na opravu chýb žalobca zmeškal, ďalší osud
pozemku (dedenie a následný predaj žalovanému) už nemohol ovplyvniť“ - citujem z rozsudku. V rámci
pozemkových úprav správny orgán mal vyzvať žalobcu, aby sa prihlásil do konania o pozemkových
úpravách ale tak neurobil, pretože v tej dobe kedy sa pozemkové úpravy vykonali ešte žalobca

nebol a nemohol byť účastníkom pozemkových úprav, čo vyplýva jasne z celej situácie, teda nakoľko
vkladové konanie bolo prerušené pre vykonávanie pozemkových úprav. V danom čase správny orgán
vykonávajúci pozemkové úpravy vyzval každého vlastníka nehnuteľnosti, aby sa dostavil do obecného
kultúrneho strediska a vyjadril sa k pozemkovým úpravám ako aj ku svojim nehnuteľnostiam. Na toto
konanie správneho orgánu, žalovaný sa nemohol zúčastniť ani nemohol byť prizvaný, pretože v danom

období bol vlastníkom nehnuteľnosti pána I. X. a nie žalovaný, teda nemohol vstúpiť do konania nakoľko
nebol a nemohol byť účastníkom správneho konania, konania o pozemkových úpravách. Je to bežný
postup správneho orgánu a jeho povinnosť. Žalovaný však nič neobdržal - žiadnu výzvu a teda nemal ani
dôvod zisťovať, či a aké zmeny sa udiali a či sa nejaké zmeny v konaní o pozemkových úpravách týkajú
žalobcu. Zmeny sa týkali vlastníka predmetných nehnuteľností a to pána I. X. a nie žalovaného. Teda

žalovaný nebol účastníkom pozemkových úprav a teda ani lehota piatich rokov sa na žalobcu nemôže
vzťahovať, nakoľko žalovaný až v priebehu súdneho konania zistil, že bol neprávom ukrátený o možnosť
obhájiť svoje vlastníctvo na konaní o pozemkových úpravách, tak by podľa nás mala lehota 5 rokov pre
žalovaného čo sa týka odvolania voči rozhodnutiu správneho orgánu vykonávajúcu pozemkové úpravy,začať až teraz a nie, aby bolo premlčané jeho právo, lebo nemôže byť premlčané to čo ani fakticky ani
teoreticky neexistovalo.
3.4. Dôvodne tvrdíme, že dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave trpí vadami a je

nesprávny. Navrhujem preto, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Trnave pod sp. zn.
24Co/97/2022, zo dňa 18. 01. 2023 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcu navrhol, aby dovolací súd odmietol dovolanie
žalovaného v celom rozsahu a priznal mu právo na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§
427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo
napadnutérozhodnutievydané(§424CSP),beznariadeniapojednávania(§443CSP),dospelkzáveru,
že dovolanie je potrebné zamietnuť.

6. Posudzujúc dovolanie podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) a zároveň v kontexte prijatých rozhodnutí
súdov nižších inštancií mal dovolací súd za to, že dovolateľ namieta vadu konania v zmysle § 420 písm.
f) CSP, pričom polemizuje s právnymi závermi súdov nižších inštancií.

7. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.

Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

9. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane,abysvojouprocesnouaktivitouuskutočňovalajejpatriaceprocesnéoprávnenia.Podstatoupráva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na

nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne
konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.

Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,
I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

11. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP treba rozumieť

nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

12. Tvrdený nesprávny procesný postup odvolacieho súdu má spočívať v tom, že nejde o totožný

predmet vlastníckeho práva, len boli určené nové čísla parciel, ktoré užíva žalobca. Je pravdou, že
pôvodné parcelné čísla k pozemkom schválením projektu pozemkových úprav zanikli, ale nie parcely,
skutočná výmera zostala nezmenená či sa týkala LV č. XXX, XXX alebo LV č. XXXX, ktoré sú priemerovo
totožné s pôvodnou výmerou na LV č. XXX a XXX. Naďalej tvrdia, že neboli vytvorené celkom inénehnuteľnosti ani s odlišným umiestnením, pretože aj výmerou aj polohou zostali nezmenené na tom
istom mieste, avšak protiprávne boli právoplatné rozhodnutie správneho orgánu boli pridelené ešte raz
právnemu predchodcovi žalovaného. Podľa názoru dovolacieho súdu predmetná dovolacieho námietka

nie je dôvodná, keď súdy nižšej inštancie a to súd prvého stupňa bodoch 29, 30, 31, 32 a 33 a
odvolací súd v bodoch 36 a 37 náležite vysvetlili, že nejde o totožný predmet vlastníckeho práva,
keď pôvodné pozemky schválením projektu pozemkových úprav zanikli a boli vytvorené celkom iné
parcely s odlišným umiestnením a výmerou, ktoré boli pridelené určeným novým vlastníkom. Žalobca
nikdy nebol vlastníkom nehnuteľnosti podľa petitu žaloby a to parcely KN C č. 1408/9 orná pôda, o

výmere 9.985 m2, zapísaných Okresným úradom Dunajská Streda pre obec Q. k. ú. Q. N., na LV č.
XXXX, nie je splnený základný predpoklad úspechu jeho žaloby. Odvolací súd ďalej poukázal na tú
skutočnosť, že žalobca nikdy nebol vlastníkom sporných nehnuteľností, nadobudol na základe kúpnej
zmluvy iba spoluvlastnícky podiel 1 a 1/8 nadobudnutých nehnuteľností, pričom v priebehu konania
nevysvetlil z čoho odvodzuje svoje výlučné vlastnícke právo k pôvodným parcelám, respektíve následne
k novovytvorenej nehnuteľnosti.

13. Pokiaľ ide o ďalšiu dovolaciu námietku, že otec žalovaného ako svedok mohol tieto skutočnosti
vysvetliť, čo súd však zamietol, s touto námietkou sa náležite odvolací súd vyporiadal v bode 39 svojho
rozhodnutia, keď uviedol, že by bolo absolútne nepotrebné, nadbytočné a nehospodárne vykonanie
dôkazov výsluchom svedkov navrhnutých žalobcom, ktorých výpoveď by nemohla mať žiaden vplyv na
vyššie uvedené závery súdov.

14.Pokiaľideoďalšiudovolaciunámietkudovolateľa,žesúdynižšejinštanciísanezaoberalivlastníckym
právom žalovaného, avšak vlastnícke právo ako najzákladnejšie subjektívne právo je v podstate
chránené priamo či nepriamo celým právnym poriadkom počnúc ústavou, každý má právo vlastniť
majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Aj predmetná

dovolacia námietka podľa názoru dovolacieho súdu neobstojí, keď súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia v bodoch 34, 35 a odvolací súd v bodoch 36, 37 predmetnú námietku náležite
vysvetlili, že po právoplatnosti rozhodnutia o schválení projektu pozemkových úprav, resp. po márnom
uplynutí lehoty piatich rokov od schválenia tohto projektu, v rámci ktorých bolo možno vykonať opravu
údajov v zmysle § 42c zák. č. 330/1991 Zb., nemožno súdom určiť vlastnícke právo vlastníka pôvodného

pozemku, ktorý zanikol v dôsledku pozemkový úprav voči aktuálnemu vlastníkovi, ktorý novovzniknutú
nehnuteľnosť nadobudol originárnym spôsobom rozhodnutím štátneho orgánu.

15. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku dovolateľa, že žalovaný nezmeškal zákonnú lehotu 5 rokov ako to
citoval súd vo svojom rozhodnutí, keďže nebol účastníkom pozemnoknižných úprav, a teda predmetná

lehota sa na neho nemôže vzťahovať nakoľko až v priebehu súdneho konania zistil, že bol neprávom
ukrátený o možnosť obhájiť svoje vlastnícke právo na konaní o pozemkových úpravách. Ani predmetná
dovolacia námietka nie je dôvodná, keď odvolací súd sa s ňou náležite vyporiadal v bode 38 svojho
rozhodnutia, kde odvolací súd uvádza, že žalobca už v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy
vedel, že prebiehajú pozemkové úpravy, ktoré sa týkajú aj ním nadobudnutých pozemkov zapísaných

na LV č. XXX a XXX a pri zachovaní bežnej opatrnosti, ktorú možno od každej priemernej fyzickej osoby
očakávať mal dôvod sa o dané pozemkové úpravy zaujímať a sledovať ich výsledok a v prípade zistenia
vád mohol v zmysle § 42 písm. c) zák. č. 330/1991 Zb. v lehote 5 rokov požiadať o opravu zistených
chýb v katastrálnom operáte, čo neurobil.

16. Dovolací súd zároveň považuje za nevyhnuté poznamenať, že nie je oprávnený prehodnocovať
skutkové závery odvolacieho súdu, pretože je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd
(§ 442 CSP). Prieskum skutkových zistení zo strany dovolacieho súdu spočíva iba v kontrole postupu
súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má
možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní

(tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či
konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle,
ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k
vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak tieto vady v súdenej veci nezistil.

17. Vzhľadom na uvedené dôvody dovolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú námietku dovolateľa,
že konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté vadou vyplývajúcou z § 420 písm. f) CSP.18. Dovolací súd uzatvára, že dovolanie namietajúce vadu zmätočnosti konania podľa § 420 písm. f)
CSP je prípustné, ale nie je dôvodné. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu zamietol
(§ 448 CSP).

19. Žalovaný bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol mu nárok
na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§

262 ods. 2 CSP).

20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.