Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 19, 2024

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/34/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323201773
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Černáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:4323201773.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

16C/34/2023

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: Okresné stavebné bytové
družstvo Levice v skratke OSBD Levice, so sídlom Ku Bratke 3, 934 05 Levice, IČO: 00 171 590,
zastúpeného: Mgr. Renátou Mészáros, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Leviciach, Nám.
Hrdinov 7 – 8, 934 01 Levice, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D.,
zastúpeného JUDr. Tomášom Jamrichom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie vo Vrábľoch,
Moravská 784/35, 952 01 Vráble, IČO: 42 369 461, o zaplatenie 221,90 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

16C/34/2023

I. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamieta.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 219,62 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 219,62 eura od 04.06.2021 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

IV. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,94 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.05.2023 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 221,90 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 221,90 eura od 01.06.2021 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že žalovaný je od roku 1995 vlastníkom štvorizbového bytu č. X E. D., na ulici C. XX. Aktívna

legitimácia správcu je daná Zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a
na ňu nadväzujúcej Zmluvy o výkone správy č. 3490004/2005 s Dodatkom č. 7 zo dňa 31.01.2008 pre
bytový dom C. XX, XX F. XX, D.. Žalobca argumentoval, že žalovaný síce Zmluvu o výkone správy z roku
2005sdodatkomzroku2007nepodpísal,alepredmetnázmluvabolaschválenávzmyslenovelyZákona
č. 182/1993 Z. z. uznesením na schôdzi vlastníkov konanej dňa 27.11.2007, podpísaná nadpolovičnou
väčšinou vlastníkov a doručená vlastníkom bytov a NP. Dôvodil ďalej, že v zmysle § 10 ods. 1 a 2 Zákona
č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, bol žalovaný ako vlastník bytu a nebytových

priestorov v dome, povinný v súlade so zmluvou o výkone správy (čl. II bod 5 Zmluvy o výkone správy)
platiť preddavky a náklady za poskytované plnenia spojené s užívaním bytu a do fondu prevádzky,
údržby a opráv a dohodnutú odplatu za realizovaný výkon správy. Ďalej je vlastník bytu povinný mesačne
uhrádzať správcom stanovené preddavky za plnenia spojené s užívaním bytu podľa čl. III bodu 4 Zmluvyo výkone správy a ďalšie platby podľa rozhodnutia väčšiny vlastníkov a to na účet domu v banke. Pri
rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných
zariadení domu vlastníkmi. Všetky uvedené platby sú vlastníci povinní uhrádzať mesačne vopred tak,

ako im to bolo stanovené mesačnou kalkuláciou. Dôvodil, že žalovaný je povinný vykonávať úhradu
nákladov spojených s užívaním bytu vopred, najneskôr do 30-teho dňa v mesiaci, stanovenú predpisom
mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platným od 01.01.2020 vo výške 62,67 eura a predpisom
mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platným od 01.07.2020 vo výške 65,07 eura. Žalovaný dňa
20.01.2020 uhradil na účet domu v banke sumu vo výške 400,- eur, dňa 13.07.2020 sumu vo výške

194,08 eura a dňa 18.08.2020 sumu vo výške 16,80 eura. Žalobca ďalej argumentoval, že na základe
predpisov mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platnej od 01.01.2020 mal žalovaný povinnosť
platiť mesačne sumu vo výške 62,67 eura, čo za 6 mesiacov predstavuje sumu 376,02 eura a od
01.07.2020 mal platiť mesačne sumu vo výške 65,07 eura, čo predstavuje za 6 mesiacov sumu 390,42
eura, čo predstavuje spolu celkovú sumu 766,44 eura, pričom žalovaný vykonal úhradu vo výške 610,88
eura. Na základe vyúčtovania nákladov za rok 2020 v mesiaci máj 2021 mu bola pripočítaná suma vo

výške 129,19 eura k nedoplatku z titulu vyúčtovania nákladov za rok 2020 (predpis – náklad). Žalovaná
istina predstavuje sumu vo výške 221,90 eura (vyúčtovaním zistený skutočný náklad 766,44 eura –
610,88 eura skutočné úhrady žalovaného = 155,56 eura + 129,19 eura vyúčtovanie za rok 2020 = 284,75
eura – 62,85 eura uhradená časť nedoplatku na vyúčtovaní za rok 2020, ktorej výšku si určil žalovaný
svojvoľne, a ktorú úhradu urobil dňa 25.05.2021). Vzhľadom na permanentne sa opakujúce tie isté

námietky žalovaného poukázal žalobca na Uznesenie zo schôdze vlastníkov konanej dňa 25.03.2011
v bytovom dome C. XX, XX, XX D., z ktorého je zrejmé, že rozpočítanie nákladov na ÚK v pomere
základná zložka 30 % a spotrebná zložka 70 %, bola schválená na schôdzi vlastníkov bytov a NP, a preto
je pre správcu záväzná aj napriek tomu, že žalovaný bol proti. V súvislosti s rozúčtovaním nákladov na
vodné a stočné žalobca uviedol, že z prílohy k rozpočítaniu nákladov za plnenia poskytované s užívaním

bytu za obdobie roka 2020 je zrejmé, že na fakturačnom meradle bola nameraná spotreba vody v m3
a toto množstvo vody bolo aj rozúčtované medzi jednotlivých vlastníkov bytov podľa nameraných hodnôt
na stúpačkách a v jednotlivých bytoch. Žalobca poukázal ďalej na to, že súčasťou rozpočítania nákladov
zo dňa 15.05.2021 bola správa o činnosti správcu za rok 2020, finančné hospodárenie domu, správa
o stave spoločných častí ako aj spoločných zariadení domu, pričom súčasťou finančného hospodárenia

a stavu fondov k 31.12.2020 je aj vyúčtovanie fondu prevádzky, údržby a opráv. Podľa čl. IV bodu 8
Zmluvy o výkone správy bol žalovaný povinný vyúčtovaním nákladov zistený nedoplatok zaplatiť do 15
dní odo dňa doručenia vyúčtovania, čo však nevykonal.

2. Súd vydal vo veci dňa 06.06.2023 platobný rozkaz sp. zn.: 16C/34/2023 – 139 v spojení s opravným

uznesenímsp.zn.:16C/34/2023–144zodňa09.06.2023,protiktorémužalovanýpodalprostredníctvom
svojho právneho zástupcu odpor, ktorý odôvodnil tým, že v prvom rade je nevyhnutné sa vysporiadať
s najzákladnejšou otázkou, od ktorej žalobca odvodzuje jednotlivé žalované sumy, ale aj samotnú
aktívnu legitimáciu, s ktorou sa súd musí na začiatku vysporiadať ako s predbežnou otázkou a to, že sa
schôdza vlastníkov dňa 27.11.2007 nikdy neuskutočnila a o Zmluve o výkone správy, na ktorú sa žalobca

odvoláva, o nej sa nikdy nehlasovalo. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že predložená listina s názvom
„uznesenie zo schôdze vlastníkov zo dňa 27.11.2007“, od ktorej žalobca odvodzuje svoje žalované
nároky a aktívnu legitimáciu, nie je verejná listina vydaná orgánom/úradom verejnej moci Slovenskej
republiky s vyššou dôkaznou silou, ale predložená listina je súkromná listina, ktorej obsah a pravdivosť
žalovaný v celom rozsahu rozporuje. Neexistenciu konania schôdze dňa 27.11.2007 ako aj neexistenciu

hlasovania o Zmluve o výkone správy preukazuje nasledujúcimi dôkazmi a to: - pozvánka na schôdzu zo
dňa 24.10.2007, kde už túto pozvánku podpisovala ako zástupca vlastníkov G. H., a teda pani G. H. už
zástupcom vlastníkov dňa 24.10.2007 bola, vzhľadom k čomu nemohla byť na nekonanej schôdzi dňa
27.11.2007 zvolená za zástupcu vlastníkov opätovne, - zápisnica zo schôdze zo dňa 13.12.2006 z ktorej
vyplýva, že sa doktor I. vzdal funkcie zástupcu vlastníkov pre zdravotné dôvody a novou predsedníčkou

bola zvolená G. H., t. j. G. H. sa stala predsedníčkou už v roku 2006, - to, že sa schôdza nekonala a teda
že sa o zmluve o výkone správy dňa 27.11.2007 nehlasovalo podporne potvrdzoval aj ďalší predložený
dôkaz - prehlásenie svedka p. J., ktorý bol prítomný na mieste, kde sa mala schôdza konať, a ktorý
potvrdil, že sa vôbec nekonala a o zmluve o výkone správy sa dňa 27.11.2007 nehlasovalo, - potvrdenie
vlastníkov bytov, kde vlastníci p. B., p. K., L. I. a p. M. potvrdili, že podpis na prezentačnej listine, o ktorú

žalobca opiera svoje tvrdenie, že sa dňa 27.11.2007 schôdza konala a že mala byť zmluva o výkone
správy odhlasovaná, tak títo vlastníci potvrdili, že na prezentačnej listine nie je ich podpis, lebo sa na nej
ani nezúčastnili, prípadne je ich podpis na uvedenej prezentačnej listine sfalšovaný. Uvedené dôkazy
preukazujú, že ku konaniu schôdze dňa 27.11.2007 vôbec neprišlo, a súčasne tieto dôkazy samotnýobsah a pravdivosť tejto sfalšovanej súkromnej listiny „Uznesenie vlastníkov zo dňa 27.11.2007“
vyvracajú. K prípadnej argumentácii žalobcu, že uznesenie nebolo napadnuté žalobou podľa § 14 ods.
4 Zákona č. 182/1993 Z. z. poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: lCdo/60/2019 zo

dňa 29.06.2021, v ktorom NS SR uviedol: „Zákonom sú prekluzívne lehoty stanovené preto, aby sa
zabránilo prieskumu prijatých rozhodnutí vlastníkov aj so značným časovým odstupom, čo by neprispelo
k právnej istote vlastníkov i tretích osôb. Z tohto dôvodu dovolací súd zastáva názor, že po uplynutí 15-
dňovej, resp. 3-mesačnej lehoty už nie je možné akýmkoľvek spôsobom sa úspešne domáhať zrušenia,
či neplatnosti prijatých uznesení vlastníkov. Po tejto lehote teda dochádza ku konvalidácii prípadných

vád prijatého uznesenia ...“ a uviedol, že absolútne nespochybňuje a je si vedomý, že domáhať sa
zrušenia„prijatého“uzneseniajemožnélenvprekluzívnejlehotepodanímžaloby.Vdanomprípadevšak
procesná obrana žalovaného a predložené dôkazy jednoznačne preukazujú, že sa nejedná o práva,
resp. povinnosti „prehlasovaného“ vlastníka, t. j. namietanie výsledkov hlasovania, ale to, že ku schôdzi
a samotnému hlasovaniu dňa 27.11.2007 ani nikdy neprišlo. Zákon č. 182/1993 Z. z. je síce lex specialis
pre riešenie otázok vlastníctva bytov, nebytových priestorov, práv a povinností týchto bytových domov a

§ 14 ods. 4 Zákona č. 182/1993 Z. z. ustanovuje spôsob a lehotu na námietky prehlasovaného vlastníka,
ale v súlade s § 3 Zákona č. 182/1993 Z. z. sa na práva a povinnosti vlastníkov vzťahuje Občiansky
zákonník ako lex generalis. V danom prípade sa nejedná o práva, resp. povinnosti „prehlasovaného“
vlastníka, t. j. namietanie výsledkov hlasovania, ale to, že ku schôdzi a samotnému hlasovaniu dňa
27.11.2007 nikdy neprišlo. K prípadnej argumentácii žalobcu, kde by poukazoval na už právoplatne

skončené konania medzi stranami sporu (napr. sp. zn.: 11C/99/2015 a sp. zn.: 9C/170/2014), v ktorých
konaniach súdy okrajovo riešili otázku platnosti zmluvy o výkone správy ako otázku predbežnú, pričom
mali zhodne dospieť k záveru, že zmluva o výkone správy je platná, žalovaný poukazuje na to, že v
uvedených konaniach (11C/99/2015 a 9C/170/2014) sa nenachádzali úplne nové dôkazy a teda súdy
z nich v tom čase ani nemohli vychádzať. Až po skončení uvedených súdnych konaní sa vyskytli

nové dôkazy v podobe potvrdenia viacerých vlastníkov bytov (p. B., p. K., p. I.), ktorí potvrdili, že sa
schôdza dňa 27.11.2007 nekonala a že na „prezentačnej listine zo dňa 27.11.2007“ nie je ich podpis,
prípadne je sfalšovaný. Taktiež p. M., t. j. osoba, ktorá mala byť podľa zápisnice overovateľka sama
potvrdila, že ku schôdzi vôbec neprišlo. Preto nemožno v tejto podstatnej otázke vychádzať z iných
súdnych konaní, pretože ide o iný dôkazný stav. Na základe uvedeného tak mal žalovaný za to, že

preukázal,žekuschôdzidňa27.11.2007vôbecneprišlo,oZmluveovýkonesprávysanikdynehlasovalo
a teda ide o dôkazy, ktoré obsah pravdivosti tejto sfalšovanej súkromnej listiny „Uznesenie vlastníkov
zo dňa 27.11.2007“ vyvracajú. Žalovaný poukázal ďalej na nezákonnosť žalovanej položky vodné a
stočné, pričom táto nezákonnosť vyplýva zo samotného dôkazu, ktorý predložil samotný žalobca a to z
„Vyúčtovania nákladov za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie 01.01.2020 – 31.12.2020“.

Z uvedeného dôkazu vyplýva, že žalobca pri uvedenej položke postupoval v rozpore so Zásadami na
rozpočítanie nákladov za dodávku tepla na ÚK, TÚV, SV a odvod dažďovej vody a najmä článku IV,
kde Zásady pre rozpočítanie nákladov za dodávku studenej vody musia vychádzať z dvoch koeficientov.
Žalobca však nepostupoval v zmysle uvedených zásad, keď preukázateľne pri výpočte pomerového
koeficientu zohľadnil len pomer množstva spotreby vody na konkrétnej stúpačke a súčtu spotreby

studenej vody jednotlivých bytov na tejto stúpačke. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, že pri
rozpočítaní žalobca postupoval v rozpore so Zásadami pre rozpočítanie nákladov za dodávku studenej
vody, keď nerešpektoval oba koeficienty „K2“ a „K3. To, že pomerové koeficienty spotreby studenej
vody na účely rozpočítania nákladov na vodné a stočné vypočítava externe zmluvný dodávateľ žalobcu,
spoločnosť I., J., nemôže byť v súdnom konaní na ujmu žalovaného. Žalovaný poukázal ďalej na to,

že koeficient studenej vody podľa „Vyúčtovania nákladov za plnenia poskytované s užívaním bytu za
obdobie 01.01.2020 – 31.12.2020“ vychádza na 1,23153, resp. 1,23135, čo je v rozpore s Vyhláškou
č. 210/2000 Z. z. Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR o meradlách a metrologickej
kontrole a § 3 ods. 5 vyhlášky, podľa ktorej najväčšia dovolená chyba v používaní sa rovná dvojnásobku
najväčšejdovolenejchybyprioverení,akprílohyč.6až73neustanovujúinak.Podľaprílohyč.8„Merače

pretečeného množstva studenej vody“ je najväčšia dovolená chyba merača pretečeného množstva
studenej vody pri overení +- 5%. To znamená, že tolerancia pretečeného množstva studenej vody
vodomeru ako fakturačného meradla je +-10%. V prípade, ak žalobca ako správca vykonáva výmeny
a dodávky meradiel spotreby vody v jednotlivých bytoch (a aj vlastníkom bytov účtované), taktiež
meradlá plombuje a tieto kontroluje, sám zodpovedá za ich správnosť, resp. za to, aby množstvo

vody nameraného na fakturačnom meradle a namerané množstvo v jednotlivých bytoch, ktoré má byť
pomerne rozdelené, uvedenú maximálnu toleranciu podľa vyhlášky neprekročilo. Účtovanie žalovanej
sumy za spotrebu studenej vody nad vyššie uvedenú toleranciu je v rozpore so zákonom. Žalovaný ďalej
argumentoval, že správca má vedomosť o rozhodnutí vlastníkov (vlastníci na stúpačke žalovaného),keď sa títo vlastníci rozhodli a namontovali na celej uvedenej stúpačke mokrobežné vodomery, ktoré
sú presnejšie ako suchobežné, čím aj boli splnené podmienky na výpočet koeficientu „K3“ ako pomer
množstva studenej vody na príslušnej stúpačke v zmysle článku IV Zásad pre rozpočítanie nákladov

za dodávku studenej vody. V prípade ak niektorý vlastník, prípadne žalobca nesúhlasil s rozhodnutím
vlastníkov uvedenej stúpačky zriadiť si na celej stúpačke mokrobežné vodomery, prehlasovaný vlastník
bytu alebo nebytového priestoru v dome, mal právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku
hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, mal právo obrátiť sa na súd najneskôr do

troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Uvedené rozhodnutie vlastníkov, ktorým rozhodli
o zriadení mokrobežných vodomerov na svojej stúpačke je platné aj napriek tomu, že pri hlasovaní
nebol dodržaný postup podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona, teda že za toto uznesenie nehlasovala
nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov. Žalobca nepredložil do konania dôkaz, že by voči rozhodnutiu
vlastníkovzriadiťsinacelejstúpačkemokrobežnévodomerypodalosobitnúžalobunasúd.Vzhľadomku
skutočnostiam, že pri rozpočítaní žalobca postupoval v rozpore so Zásadami pre rozpočítanie nákladov

za dodávku studenej vody, keď nerešpektoval oba koeficienty „K2“ a „K3“, žalovaný rozporuje žalobný
nárok vo výške 282,88 eura za položku „Vodné a stočné“ a má za to, že položka za „Vodné a stočné“
má byť vo výške 234,87 eura. Žalovaný poukázal ďalej na nezákonnosť žalovanej položky „Ústredné
kúrenie“ v sume 88,70 eura, pričom táto nezákonnosť vyplýva zo samotného dôkazu, ktorý predložil
žalobca a to z „Vyúčtovania nákladov za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie 01.01.2020 –

31.12.2020“, kde z uvedenej listiny vyplýva, že položka „Náklad na vykurovanie spoločných priestorov
za dom“ je vo výške 0,00 eur. Nie je sporné, že žalovaný je definovaný ako spotrebiteľ voči žalobcovi
a súčasne v súlade s nižšie uvedenými dôkazmi, Vyhláškou č. 240/2016 Z. z. (časová verzia predpisu
účinná od 01.01.2017 do 14.05.2021), v zmysle Zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, ako aj
v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 2MCdo/7/2011 žalovaný nie je ani „odberateľ“ a nie

je ani „konečný spotrebiteľ“, a preto je žalobcom uplatnený nárok vo výške 88,70 eura titulom nákladov
na ústredné kúrenie nezákonný. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutia stavebných úradov
a kolaudačné rozhodnutia, kde sa správne orgány vysporiadali s námietkou žalobcu ohľadom prestupu
tepla, kde námietku žalobcu zamietli, na fotografie, ktorými žalovaný preukazuje zaizolovanie rozvodov
(čo vyplýva aj z kolaudačného rozhodnutia), ale taktiež preukazuje fotografiou stavebné oddelenie

bytu od rozvodov vykurovacej sústavy zastavanou drevotrieskovou stenou, ďalej na dôkaz predložený
samotným žalobcom, Rozpočítanie nákladov za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie
01.01.2020 – 31.12.2020, kde z rozpisu vyplýva položka „Náklad na vykurovanie spoločných priestorov
za dom - 0,00 eur“, na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 2MCdol7/2011 zo dňa 31.10.2011, ako
aj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 4Cdo/230/2007 zo dňa 30.04.2009 a definíciu konečného

spotrebiteľa podľa Zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, ktorým v danom prípade žalovaný
nie je a tiež na 10 ods. 6 Zákona č. 182/1993 Z. z., podľa ktorého sa zohľadňuje miera využívania
spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov, a teda vyplýva povinnosť, nie
možnosť správcu zohľadniť túto mieru využívania pri rozúčtovaní. Položku náklady za ústredné kúrenie
vo výške 88,70 eura tak žalovaný spochybňuje a to z dôvodu, že má vlastné vykurovanie, pričom

rozvody tepla, ktoré prechádzajú cez jeho byt, sú zaizolované a on žiadne teplo neodoberá. V konaní je
predloženýmidôkazminesporné,žesažalovanýodpojilodvykurovacejsústavybytovéhodomuvsúlade
s právnym poriadkom ako aj stavebným povolením resp. kolaudačným rozhodnutím a má individuálne
vykurovanie svojho bytu. Rozúčtovanie nákladov za teplo sa riadi vyhláškou, v zmysle ktorej sa základná
zložka rozpočítava aj medzi užívateľov bytov a nebytových priestorov s individuálnym vykurovaním

okrem prípadov, keď byt alebo nebytový priestor s individuálnym vykurovaním má polohu podľa § 7 ods.
3 písm. a) uvedenej vyhlášky resp. neprechádzajú cez neho rozvody tepla. Zároveň Zákon č. 657/2004
Z. z. definuje konečného spotrebiteľa, ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá teplo
rozpočítané koncovým odberateľom alebo fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá vykonáva
činnosť podľa § 1 ods. 3 písm. c) využíva výlučne na vlastnú spotrebu. Žalovaný v tejto súvislosti

poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 2MCdo/7/2011 zo dňa 31.10.2011, z ktorého
okrem iného vyplýva, že: „Základná zložka na dodané teplo na vykurovanie sa síce s poukazom na
ustanovenie § 5 ods. 2 vyhlášky rozpočíta aj medzi užívateľov bytov a nebytových priestorov, ktorí majú
individuálne vykurovanie a nemajú priamo uzatvorenú zmluvu o dodávke a odbere tepla s dodávateľom,
ale ak sú títo užívatelia zároveň spotrebiteľmi vo vzťahu k spoločným priestorom, ktoré sú vybavené

vykurovacími telesami a určené na spoločné užívanie konečnými spotrebiteľmi.“ Z tohto záveru tak
vyplýva, že základná zložka na dodané teplo na vykurovanie sa podľa § 5 ods. 2 vyhlášky rozpočíta aj
medzi vlastníkov bytov resp. nebytových priestorov, ktorí majú individuálne vykurovanie, ale len ak ho
využívajú výlučne na vlastnú spotrebu. Keďže však žalovaný vykonal také technické opatrenia (izoláciarozvodov, ktoré prechádzajú cez jeho byt resp. ich stavebne oddelil od bytu čo vyplýva aj z predloženej
fotodokumentácie), ktoré bránia tomu, aby užíval teplo výlučne na vlastnú spotrebu s tým, že nebolo v
konaní tvrdené a ani preukázané, že by spoločné priestory bytového domu, v ktorom sa nachádza byt

žalovaného, boli vybavené vykurovacími telesami, resp. bolo naopak dôkazom preukázané, že spoločné
priestory nie sú vôbec vykurované (položka Náklad na vykurovanie spoločných priestorov za dom - vo
výške 0,00 eura). Preto je preukázané, že žalovaný nie je konečným spotrebiteľom tak, ako to definuje
Zákon č. 657/2004 Z. z. a z tohto dôvodu nemožno aplikovať ani citovanú vyhlášku o rozpočítavaní tepla,
resp. schválené zásady na žalovaného, nakoľko by účtovanie takýchto nákladov za dodávku tepla bolo

vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka
a išlo by o bezdôvodné obohatenie. Taktiež je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že vlastníci bytov,
okrem súhlasu v stavebnom konaní, aj v roku 2022 rozhodli o tom, že sa žalovanému nebude účtovať
takýtonáklad.PretojenárokžalobcuvtejtočastinedôvodnýatoajspoukazomnarozsudokNajvyššieho
súdu SR, sp. zn.: 4Cdo/230/2007 zo dňa 30.04.2009, v dôsledku čoho nevznikla žalovanému povinnosť
platiť takýto náklad za dodávku tepla vo výške 88,70 eura. Žalovaný ďalej namietal nezákonnosť

žalovanej položky „Náklady na správu“ v sume 69,96 eura, ktorá súvisí jednak so skutočnosťou, že o
Zmluve o výkone správy sa nehlasovalo a tá nikdy nebola schválená a ako aj s porušením povinnosti
vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky rozúčtované na jednotlivé byty. Ak ju teda žalobca v
žalobe uplatňuje, nemôže ju odvodzovať od neuzavretej Zmluvy o výkone správy, resp. od porušenia
svojej povinnosti. Žalobca ako správca porušuje svoju povinnosť v zmysle § 8a ods. 2 poslednej vety

Zákona č. 182/1993 Z. z., podľa ktorého „Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu
prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v
dome. V zmysle § 8a ods. 4 prvá veta Zákona č. 182/1993 Z. z. ak správca nepredloží vlastníkom
bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcu sa domu,
vyúčtovanie použitia (fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia v lehote podľa odseku 2, nemá

až do ich predloženia nárok na platby za správu. Žalobca ako správca vlastníkom bytov nepredložil
vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé
byty, a preto zo zákona nemá nárok na platbu za správu. Jedna tabuľka s počiatočným a konečným
stavom tvorby a čerpania Fondu opráv nie je rozúčtovanie použitia fondu prevádzky „na jednotlivé byty“.
Žalovaný v súvislosti s „nákladmi spojenými s rozpočítavaním spotrieb“ vo výške 13,55 eura uviedol, že

tento náklad súvisí a jeho nezákonnosť preukazuje opätovne skutočnosť, že o Zmluve o výkone správy
sa nehlasovalo a tá nikdy nebola schválená a súčasne každoročné vyúčtovanie nákladov spojené s
užívaním bytu je nepresné, nepravdivé, svojvoľné a protiprávne (pozn. nesprávne rozpočítanie spotreby
vody bez koeficientov „K2“ a „K3“ a nesprávny výpočet ústredné kúrenie). Záverom žalovaný uviedol,
že má za to, že žaloba je nedôvodná jednak v uplatnenej výške nároku, ale taktiež absentuje aktívna

legitimácia na podanie žaloby. Žalovaný tiež žiadal, aby súd konanie vedené pod sp. zn.: 16C/34/2023
prerušil a to do právoplatného ukončenia súdnych konaní vedených pred tunajším súdom pod sp. zn.:
15Cú79/2018, sp. zn.: 16C/34/2019, sp. zn.: 5C/3/2021 a 16C/27/2022. Svoj procesný návrh odôvodnil
tým, že na tunajšom súde prebieha medzi tými istými účastníkmi konania viacero súdnych konaní za
jednotlivérokyodroku2002,pričomprávoplatneukončenésúdnekonaniasúzaroky2010,2011a2015.

Ostatné konania sú buď na súde prvej inštancie, alebo sú v odvolacom konaní, prípadne právoplatné
rozhodnutia napadnuté v dovolacom konaní. Tie však budú s najväčšou pravdepodobnosťou zrušené
pre závažné procesné pochybenie, ako to bolo v ostatných konaniach (uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 26.09.2018, sp. zn. 4 Cdo 221/2017, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.08.2020, sp.
zn. 2 Cdo 310/2020). Hoci sa v konaní posudzujú úhrady a náklady za jednotlivé roky, v zmysle Zákona

č. 182/1993 Z. z. a Zmluvy o výkone správy v jednotlivých súdnych konaniach sa rieši jednak otázka
aktívnej legitimácie pre nové dôkazy, ktoré v už právoplatných konaniach (roky 2010, 2011 a 2015)
neexistovali (nové dôkazy od vlastníkov, že sa Zmluva o výkone správy neschválila), resp. pochybenia
pri výpočte vyúčtovania (napr. pri spotrebe vody alebo ústredného kúrenia), ktoré budú mať vplyv na
súdne konanie v nasledujúcom roku. Vzhľadom k tomu je nevyhnutné, aby sa toto súdne konanie -

žaloba za rok 2020 prejednávala po právoplatnom skončení súdnych konaní za predchádzajúce roky,
a to najmä žaloby za roky tesne predchádzajúce roku 2020, t. j. súdne pojednávania za roky 2016 až
do roku 2019.

3. Keďže žalovaný podal proti platobnému rozkazu včas odpor s vecným odôvodnením, platobný rozkaz

sp. zn.: 16C/34/2023 – 139 zo dňa 06.06.2023 sa v zmysle § 267 ods. 4 CSP zrušil.
4. Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že tak ako
to už bolo preukázané vo všetkých predchádzajúcich konaniach účastníkov konania, žalobca disponuje
originálom Uznesenia zo schôdze vlastníkov konanej dňa 27.11.2007 o 18:00 hod. v bytovom domeXXXX, XXXX E. D. na ul. C. N. X, X, XX, XX F. XX. K tomuto uzneseniu sú pripojené prezenčné
listiny bytových domov C. XX, XX, XX F. C. X, X v D.. Toto uznesenie zo schôdze vlastníkov bolo
žalobcovi doručené prostredníctvom J. L.. Z uvedeného uznesenia vyplýva, že došlo k schváleniu ZoVS

v zmysle novely Zákona č. 268/2007 Z. z., čo vyplýva z bodu l, písm. f) uznesenia. Zmluvu o výkone
správy podpísalo 26 vlastníkov, ktorí majú ZoVS podpísanú v zmysle Zákona č. 182/1993 Z. z. Zoznam
tých vlastníkov, ktorí majú podpísanú ZoVS bol predložený Okresnému súdu Levice spolu so žalobou.
Žalobca ďalej uviedol, že mu nedá neopomenúť, že uvedená skutočnosť bola riešená vo všetkých
súdnych sporoch, ktoré prebiehali medzi účastníkmi konania tak na úrovni súdu prvej inštancie, ako aj

druhej inštancie, dokonca aj na dovolacom súde, pričom ani jeden z vyššie uvedených súdov, nevyslovil
neplatnosť ZoVS. V súvislosti s výpočtom spotreby nákladov na SV žalobca uviedol, že bol použitý
koeficient bytového domu a stupačkový, čo je správny postup. Neustále odvolávanie sa žalovaného
na Vyhlášku č. 210/2000 Z. z. Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR nie je správne,
nakoľko táto vyhláška pojednáva o tolerancii fakturačného meradla. Merače studenej vody v bytoch,
ktoré sa používajú na prerozdelenie množstva spotrebovanej studenej vody, sú len podružné merače.

Žalobca ako správca je povinný rozúčtovať odber studenej vody bytovému domu v množstve, ktoré
bolo fakturované O. E. J., F. na základe odpočítaných hodnôt z fakturačného meradla umiestneného
na odbernom mieste. Hlavný domový vodomer je fakturačný vodomer dodávateľa vody, ktorý slúži k
meraniu spotreby vody v celom objekte, nachádza sa na päte domu. Vlastníkom tohto vodomeru je
dodávateľ vody. Je to spotreba vody nameraná v celom objekte a všetci vlastníci bytov v dome musia

za túto dodanú a odobratú vodu uhradiť vzniknuté náklady. Bytové vodomery inštalované v jednotlivých
bytoch v bytovom dome, a tiež na jednotlivých stupačkách sú pomerové vodomery. Jedná sa síce o
pomerové meradlá, ale z hľadiska metrológie, podľa § 8 Zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii, sú to
meradlá určené, ktoré podliehajú povinnej metrologickej kontrole, nakoľko účel ich použitia a používania
je pri meraniach súvisiacich s platbami. Bytové vodomery sa používajú na účely pomerového rozdelenia

spotreby vody v celom objekte na jednotlivé byty, za predpokladu ich platného overenia a to tak, že sa
použijú hodnoty indikované týmito meradlami. Medzi údajom na päte domu a súčtom údajov bytových
bude vždy rozdiel, ktorý sa vyjadruje tzv. koeficientom spotreby vody. Tento rozdiel môže byť spôsobený
prietokom pod najmenší prietok, ktorý bytový vodomer registruje. Spôsobujú ho netesnosti rozvodov,
armatúr, poruchy, nemerané odbery, čierne odbery a pod. Hlavný vodomer však v súčte za celý dom

zaznamená celkovú spotrebu aj s týmito prietokmi, pričom všetky vodomery, hlavný aj bytové, spĺňajú
podmienkymetrológie.Neexistuježiadnaprávnaúprava,ktorábystanovila,žejepotrebnéavakejvýške
je potrebné koeficient používať pri rozpočítavaní nákladov za dodávku studenej vody. Z uvedeného
teda vyplýva, že bytový dom znáša celý náklad, ktorý je fakturovaný dodávateľom vody na základe
fakturačnéhomeradla.Tentonákladsavplnejvýškerozúčtovávavlastníkombytovtak,žesarozpočítava

medzi konečných spotrebiteľov v pomere indikovaného údaja určeného meradla na meranie množstva
studenej vody inštalovaného u konečného spotrebiteľa k súčtu indikovaných údajov určených meradiel
na meranie množstva studenej vody u končených spotrebiteľov v objekte rozpočítavania. Žalobca ako
správca zabezpečuje, aby všetky vodomery spĺňali legislatívne predpisy, ale nemôže zodpovedať za
spotrebu vody vlastníkov v celom bytovom dome. Kontrolou plomb vodomerov u všetkých vlastníkov nie

je možné zamedziť vzniku únikov vody, netesnosti armatúr a pod. Pokiaľ sa jedná o vyúčtovanie energií
a médií, žalobca postupoval na základe platnej legislatívy SR, kde Vyhláška č. 240/2016 Z. z. podľa §
5 ods. 3, písm. a) presne ustanovuje rozpočítavanie pre obyvateľov bytových a nebytových priestorov s
individuálnym vyrukovaním, cez ktoré prechádzajú spoločné rozvody vykurovacej sústavy centrálneho
zásobovaniateplom.Výnimka,kedysanerozpočítavazákladnázložkanadodanéteplomedziužívateľov

bytov a nebytových priestorov, ktorí majú individuálne vykurovanie, je na základe § 7 ods. 3 písm. a)
cit. vyhlášky, z ktorého vyplýva, že byt žalovaného nespĺňa uvedené podmienky. Je zrejmé, že bytom
žalovaného skutočne prechádzajú rozvody ÚK a vzhľadom na polohu bytu dochádza aj k prestupu
tepla. Citovaná vyhláška taktiež neuvažuje s možnosťou zaizolovania spoločných stúpacích rozvodov
ústredného vykurovania oprávnenou firmou s použitím certifikovaných izolačných materiálov. Vyhláška

nestanovuje spôsob zaizolovania rozvodov, navyše vlastníci bytov nedali súhlas a ani neschválili,
že žalovanému sa za dodávku tepla nebude účtovať. Takýto doklad žalobcovi predložený nebol.
Povinnosťou žalobcu, ako správcu je podľa § 8a ods. 2 Zákona č. 182/1993 Z. z. predkladať do 31.
mája nasledujúceho roka správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcu sa domu, najmä o
finančnom hospodárení domu a o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj

o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je žalobca ako správca
povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované
na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Žalobca si ako správca túto zákonnú povinnosť plní, a
to tým, že spolu s vyúčtovaním nákladov za plnenia poskytované s užívaním bytu od 01.01. do 31.12.,ktoré žalobca zasiela jednotlivo každému vlastníkovi, taktiež jednotlivo každému vlastníkovi bytu zasiela
aj Správu správcu za príslušný rok, ktorá je členená na Finančné hospodárenie domu k 31.12., Fond
prevádzky, údržby a opráv k 31.12. - sumarizácia, Rozpis tvorby a čerpania fondu prevádzky, údržby

a opráv, Stavy fondov, účtov, nedoplatkov a finančnej výpomoci/úveru k 31.12., Stav konštrukčných
prvkov a spoločných zariadení domu, Odborné prehliadky technických zariadení, Ročný plán opráv so
zohľadnením stavu spoločných častí domu a spoločných zariadení domu pre nasledujúci kalendárny
rok, Odporúčania a návrhy. Vypracovanie a predkladanie plánu opráv na nasledujúci kalendárny rok,
ktorý zohľadňuje opotrebenie materiálu, stav spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a

návrh výšky tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv na kalendárny rok, má žalobca povinnosť podľa § 8b
ods.1 pís. g) predkladať do 30. novembra. Túto zákonom stanovenú povinnosť si žalobca plní v termíne
do 31. mája. Záverom žalobca navrhol, aby súd nároku žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal
žalovaného na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení uviedol, že právna zástupkyňa OSBD Levice tvrdí, že žalobca

disponuje originálom Uznesenia zo schôdze vlastníkov, konanej dňa 27.11.2007 o 18:00 hod. v bytovom
dome XXXX F. XXXX v D. na Ul. C. N. X, X F. XX, XX F. XX. Je síce pravda, že originálom sfalšovaného
uznesenia z nekonanej schôdze dňa 27.11.2007 disponovať môže, pretože si ho napísali na bytovom
družstve napriek tomu, že žiadna schôdza sa dňa 27.11.2007 oficiálne nekonala. Schôdzu zvolalo
bytové družstvo spolu so zástupkyňou vlastníkov G. A. H., ktorá bola zástupkyňou vlastníkov dvoch

bytových domov na C. XX, XX, XX zvolená na schôdzi dňa 13. decembra r. 2006. Počas svojho
pôsobenia zvolala schôdzu na deň 26.04.2007 a schôdzu na deň 27.11.2007. V pozvánke na schôdzu
dňa 27.11.2007, na ktorej je G. H. podpísaná ako zástupkyňa vlastníkov je uvedené, že sa bude voliť
nový zástupca vlastníkov bytov, pretože pani H. informovala bytové družstvo, že sa funkcie vzdá, lebo
je, ako to dodatočne vysvetlila, tehotná. Niet pochýb o tom, že pozvánku na schôdzu, ktorú napísalo

bytové družstvo, podpísala aj ona ako zástupkyňa vlastníkov. V pozvánke je uvedené, že zmluva o
výkone správy je k nahliadnutiu u nej. Niekoľko vlastníkov z obidvoch bytových domov sa na schôdzu
vybralo,aleschôdzasapodľaprogramunekonala,pretožeG.A.H.predschôdzouprítomnýchvlastníkov
informovala, že vlastníkov naďalej zastupovať nebude, hodila na stôl pracovné listy z údržbárskeho
strediska a okamžite odišla. Žiadna oficiálna schôdza sa nekonala, nikto schôdzu neviedol, nikto nepísal

zápisnicu a z nekonanej schôdze nemôže byť napísané žiadne právoplatné uznesenie, keď nikto za nič
nehlasoval. To, že zápisnicu z nekonanej schôdze bytové družstvo nemá, potvrdila na pojednávaní aj
bývalá ekonómka bytového družstva pani J. P.. Z toho jednoznačne vyplýva, že sfalšované uznesenie
si napísali na bytovom družstve, pretože na uvedenej schôdzi sa podľa programu mala schvaľovať
Zmluva o výkone správy. Všetky údaje v sfalšovanom uznesení, ktoré napísal nejaký zamestnanec

bytového družstva, sú nepravdivé a protikladné. Za zapisovateľku zo schôdze nemohla byť zvolená
Q. Q., keď sa schôdza oficiálne nekonala, nemohli byť zvolené ani overovateľky zápisnice pani I. a
pani M., ktoré sú na druhej strane sfalšovanej listiny uvedené za návrhovú komisiu. Úplne absurdné
je tvrdenie v bode tri sfalšovaného uznesenia, že schôdza volí za zástupcu vlastníkov bytov v D. G.
A. H., keď tá sa pred schôdzou zatupovania vlastníkov vzdala a okamžite odišla. Sfalšovaná je aj

prezenčná listina a nie je z uvedenej schôdze, toľko vlastníkov bytov na žiadnej schôdzi nebolo. Je
až neuveriteľné, s akou ľahkosťou sa sudcovia povznášajú nad uvedeným sfalšovaným uznesením
z nekonanej schôdze a spokojne ho nechajú okrádať najčistejšou formou okrádania – Rozsudkami
v mene Slovenskej republiky. Zdá sa mu, že bez podávania trestných oznámení na sudcov, ktorí právo
nerešpektujú a ohýbajú, a bez návrhov na disciplinárne konania, sa spravodlivosti nedočká. Keď sa

schôdza nekonala, nemohla byť schválená zmluva o výkone správy, a preto nemôže bytové družstvo
svojvoľne podávať na neho žaloby, akože v mene vlastníkov bytov, ktorí mu dali ešte v roku 2002
súhlas na vlastné vykurovanie bytu bez výhrad, čiže bez povinnosti prispievať na centrálne vykurovanie
akoukoľvek sumou. Všetky podpisy nadpolovičnej väčšiny vlastníkov, ktorí mu dali súhlas na vlastné
vykurovanie bytu, si A. D. v stavebnom konaní overovalo na matrike. Žiadna vyhláška regulačného

úradu sa ho vzhľadom na právoplatné rozhodnutie vlastníkov bytov v stavebnom konaní netýka. Aj
v samotných vyhláškach je uvedené, že rozhodnutia vlastníkov v zmysle zákona o vlastníctve bytov
sú nadradené uvedeným vyhláškam, preto by to mali súdy rešpektovať. Potvrdením nezmyselného
tvrdenia bytového družstva, že správca musí rešpektovať vyhlášky regulačného úradu je aj to, že pri
schvaľovaní zmluvy o výkone správy dňa 22.06.2022 uviedlo, že: - správca plne rešpektuje stavebné

povolenie vydané pre pána A. B. A., C. XX, D.. Na základe prijatia právoplatného uznesenia vlastníkov
dňa 22.06.2022 p. B., byt č. X, VS 3490002 sa nemusí podieľať na nákladoch na vykurovanie bytového
dumu, nebude pre tento byt žiaden náklad vyúčtovaný. Stavebné povolenie mu však bolo vydané v
roku 2003 a uvedeným tvrdením bytové družstvo jednoznačne potvrdilo, že ho 20 rokov na platbáchza ústredné kúrenie vydierali a okrádali, pretože právoplatne rozhodli vlastníci bytov nadpolovičnou
väčšinou vlastníkov už v roku 2002, kedy sa od centrálneho vykurovania odpojil. Potvrdili to overenými
podpismi aj v stavebnom konaní. Do spisov doložil fotokópie zaizolovania rúr centrálneho vykurovania,

ktoré jeho bytom prechádzali, ako aj ich odčlenenie od jeho bytu drevotrieskovou stenou, ktorou boli
pričlenené k fasádnemu múru a má o to menší byt. Inými slovami povedané, rozvody centrálneho
vykurovania jeho bytom neprechádzajú, sú súčasťou fasádneho múra. Na jeho podnet zmenilo bytové
družstvo aj spôsob rozpočítavania spotreby elektrickej energie podľa počtu bytov a nie podľa veľkosti
bytov, čo bol absolútny nezmysel. K rozpočítaniu spotreby studenej vody v bytovom dome žalovaný

uviedol, že základ pre rozpočítanie spotreby vody je hlavný vodomer vodárenskej spoločnosti, ktorý je
umiestnený na tzv. päte domu. Od celkovej spotreby vody sa každý rok z uvedeného stavu na hlavnom
vodomere odčíta spotreba na vodomere na TÚV. Spotreba studenej vody sa porovnáva so spotrebou
stúpačkových vodomerov, ktorých je 9. Rozdiel spotreby medzi hlavným vodomerom a stúpačkovými
vodomermi sa uvádza ako koeficient 1. Vzhľadom na to, že bytové družstvo montuje na stúpačky aj
keď síce overené, ale zastaralé vodomery, ktoré nemerajú presne, vznikajú rozdiely medzi hlavným

vodomerom a súčtom spotreby na stúpačkových vodomeroch. V roku 2020 bol koeficient spotreby
medzi hlavným vodomerom a stúpačkovými vodomermi v hodnote 1,06, čiže 6 %. Druhý koeficient
sa vypočítava medzi stúpačkovým vodomerom a spotrebou vlastníkov na stúpačke. Tu bývajú oveľa
väčšie rozdiely, pretože niektorí vlastníci s vodomermi v bytoch vedia manipulovať tak, že vodomer v
byte im nevykazuje skutočnú spotrebu, ale spotrebu v niektorých prípadoch oveľa menšiu. Vzhľadom

na protiprávne účtované koeficienty spotreby vody, štyria vlastníci na jeho stúpačke sa pri výmene
vodovodných a kanalizačných prípojok v bytových jadrách v roku 2011 dohodli, že si dajú zo suterénu
namontovať samostatné prípojky na studenú vodu a každý z nich bude mať v suteréne za stúpačkovým
vodomerom vlastný bytový vodomer. Okrem toho každý má na porovnanie aj vodomer v byte. Bytové
družstvo však ich dohodu ignoruje, hoci sa mu snažili pri vyúčtovaní koeficientov pomôcť, a spotrebu

vody odčituje len v bytoch, kde majú vlastníci bytov okrem neho menej presné suchobežné vodomery,
ktoré nie sú také presné, ako vodomery mokrobežné, ktoré majú namontované v suteréne. Tak sa napr.
v roku 2020 stalo, že jeho susedovi R. A. namerali v byte spotrebu len 51,00 m3, hoci jeho presný a nový
mokrobežný vodomer v suteréne zaznamenal spotrebu 136 m3. Čiže v byte mu namerali spotrebu o 85
m3 menšiu, ako v skutočnosti spotreboval. Keď bytové družstvo po vyúčtovaní za rok 2020 žiadal, aby im

predložili odpočty spotreby vody na konci roka 2020, odmietli mu ich predložiť s odôvodnením, že to mu
predložiť nemôžu, pretože sú to osobné údaje. Žiadnu jeho argumentáciu neprijali. Až so žalobou za rok
2020odpočtyspotrebyvodypredložiliaonsaažtentorokdozvedel,akýveľkýjerozdielmedziúčtovanou
a skutočnou spotrebou, najmä R. A.. Od roku 2011 pravidelne odpisuje spotrebu vody podľa vodomerov
v suteréne a začiatkom ďalšieho roka svoje odpisy posiela na bytové družstvo. Jeho presné odpisy však

bytové družstvo ignoruje a rozpočítanie spotreby vody si robí svojvoľne. Podrobné informácie o spotrebe
vody posiela v prehľadnej tabuľke, a posiela aj fotokópie vodomerov, ktoré presné údaje o spotrebe vody
uvedené v tabuľke potvrdzujú. Z uvedených dôvodov by mal súd jednoznačne rozhodnúť, že pre určenie
spotreby vody musí bytové družstvo rešpektovať rozhodnutie vlastníkov na ich stúpačke, že spotreba
vody sa bude merať presnými mokrobežnými vodomermi v suteréne, s ktorými sa nedá manipulovať

a vykazujú spotrebu vody oveľa presnejšie ako suchobežné vodomery v bytoch, s ktorými môžu nečestní
vlastníci manipulovať. Spravodlivosť by mala byť viac, ako pocity z falošných tvrdení bytového družstva.
Zo všetkých uvedených dôvodov žiada, aby sa súd po dlhých rokoch vysporiadal so sfalšovaným
uznesením z nekonanej schôdze dňa 27.11.2007, na základe ktorého si bytové družstvo prisvojilo právo
podávať na neho žaloby v mene vlastníkov bytov, ktorí o žalobách nič nevedia a nikdy nedali bytovému

družstvu súhlas, aby podávalo žaloby v ich mene. Veľakrát potvrdili, že oni sa s ním nesúdia, keď
mu na vlastné vykurovanie dali bezvýhradný súhlas. Rovnako žiada, aby sa súd podrobne zoznámil
s predloženým stavebným povolením, z ktorého jednoznačne vyplýva, že všetky námietky bytového
družstva proti vydaniu stavebného povolenia stavebný úrad odmietol ako nedôvodné. Žalovaný záverom
opätovne žiadal o prerušenie konania.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec prejednal. Právna zástupkyňa žalobcu na
pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava podanej žaloby, z ktorej je podľa jej názoru je
zrejmé, že na základe uvedených skutočností a predložených dôkazov je podaná dôvodne. Má za to, že
žalovaný si neplní svoje zákonné povinnosti, ktoré mu jednak vyplývajú zo Zákona o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov, ako aj zo zmluvy o výkone správy. Z predložených dokladov je zrejmé, že
žalovanému boli vystavené dva predpisy mesačných záloh na úhrady a to od 01.01.2020 vo výške 62,67
eura a od 07.07.2020 vo výške 65,07 eura. Žalovaný dlhodobo nerešpektuje skutočnosť, že v zmysle
zákona aj zmluvy o výkone správy, má vykonávať pravidelné mesačné platby a to vždy najneskôr do 30.dňa toho ktorého mesiaca. Spravidla platby vykonáva dvakrát, prípadne trikrát do roka, čo bol aj prípad
žaloby, kedy žalovaný uhradil 20.01.2020 sumu 400,- eur a dňa 13.07.2020 sumu vo výške 194,08 eura
a nakoniec ešte 18.08. vo výške 16,80 eura. Ako vyplýva z podanej žaloby, žalovaný mal celkovo za

žalované obdobie uhradiť sumu 766,44 eura, avšak uhradil len sumu 610,88 eura. Vykonal ešte jednu
úhradu, ktorá súvisela s vyúčtovaním za rok 2020 a to dňa 25.05.2021 vo výške 62,85 eura. Titulom
záverečnej reči uviedla, že vzhľadom na vykonané dokazovanie má za to, že žalobca jednoznačne
preukázal dôvodnosť podanej žaloby čo do dôvodnosti nároku ako aj výšky uplatňovanej istiny, preto
navrhla, aby súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel a zároveň, aby zaviazal žalovaného k náhrade

trov konania vo výške 100 %.

7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že má za to, že žaloba je v celom rozsahu
nedôvodná a pridržiava sa odôvodnenia písomného odporu a tam predložených dôkazov. Žalobca
uplatňuje svoje nároky v žalobe na podklade predloženej súkromnej listiny s názvom „Uznesenie zo
schôdze vlastníkov zo dňa 27.06.2007.“ Žalovaný k odporu predložil dôkazy, ktoré obsah pravdivosti

tejto listiny vyvracajú. Žalobca sa súčasne odvoláva a poukazuje na už právoplatne skončené konania
medzi stranami sporu a to 11C/99/2015 a konanie 9C/170/2014. K týmto súdnym konaniam uvádza,
že z nich jednoznačne vyplýva, že sa odvolacie súdy so súkromnou listinou, teda uznesením zo
schôdze vlastníkov vôbec nevysporiadali a táto otázka netvorila nosnú spornú otázku. K jednotlivým
položkám udáva, že spotreba studenej vody je rozpočítavaná v rozpore so zásadami pre rozpočítanie

nákladov na dodávku tejto studenej vody, kde žalobca nevychádzal z dvoch koeficientov, ale z dvoch
samostatných období a to od 01.01. až 31.08. a druhého obdobia od 01.09. až 31.12. K položke ústredné
kúrenie žalovaný predložil rozhodnutia stavebných úradov a kolaudačného rozhodnutie, fotografiami
preukazoval zaizolovanie rozvodov, ako aj dôkaz predložený žalobcom s názvom „ Rozpočítanie
nákladov za plnenia za obdobie od 01.01.2020 až 31.12.2020“, kde vyplýva položka náklad na

vykurovaniespoločnýchpriestorovzadom0,-eur.Záväzkovývzťahmedzistranamisporujedodávateľa
spotrebiteľ, avšak žalovaný nie je spotrebiteľom tak, ako to definuje Zákon č. 657/2004, a preto nemožno
aplikovať ani citovanú vyhlášku o rozpočítavaní tepla, resp. schválené zásady žalobcu na žalovaného.
Žalovaný ako užívateľ bytu nie je ani spotrebiteľ vo vzťahu k spoločným priestorom, a preto je nárok
na položku ústredné kúrenie v sume 88,70 eura nezákonný. K položke náklady na správu nezákonnosť

poukazuje na tom, že jednak o zmluve o výkone správy sa nehlasovalo a tá nikdy nebola schválená,
ale že žalobca porušuje aj povinnosť v zmysle ustanovenia § 8a ods. 2 posledná veta, kedy je povinný
vyúčtovanie použitia fondu prevádzky údržby a opráv vykonať rozúčtovanie na jednotlivé byty. Podľa
odseku 4 ak tak správca neurobí, nemá až do ich predloženia nárok na platbu za správu. Žalobca
predložil iba jednu tabuľku s počiatočným a konečným stavom tvorby a čerpania fondu, avšak to nie

je rozúčtovanie v zmysle zákona. Náklady spojené s rozpočítaním spotrieb vo výške 13,55 eura je
opätovne z dôvodu, že o zmluve o výkone správy sa nehlasovalo a súčasne každoročné vyúčtovanie
nákladov z tých dvoch dôvodov čo uvádzal, je nepresné, nepravdivé a protiprávne. Právny zástupca
žalovaného titulom záverečnej reči uviedol, že na základe predložených dôkazov je preukázané,
že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. K listine a to „Uznesenie zo schôdze vlastníkov zo dňa

27.11.2007“ a tým aj schválenie zmluvy o výkone správy tu v podstatnej otázke vychádza súd pri
predbežnom právnom posúdení veci z právoplatného konania 15C/79/2018, kde poukazuje na § 14
ods. 4 Zákona o bytoch. Má za to, že ak by súd v tomto zmysle rozhodol, tak v tejto podstatnej
otázke vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. § 14 ods. 4 Zákona č. 182/1993 ustanovuje
spôsob a lehotu na námietky prehlasovaného vlastníka, avšak v danom prípade sa nejedná o práva,

resp. povinnosti prehladovaného vlastníka, t.j. nejde tu o namietanie výsledku hlasovania, pretože ku
schôdzi a samotnému hlasovaniu nikdy neprišlo. Poukazuje na to, že žalobca ani nerozporoval procesnú
obranu, ktorou preukázal neexistenciu konania schôdze a to dôkazmi, ktoré neboli rozporované a to,
že za existenciu dôkazu, že G. H. bola zvolená za predsedníčku po S. I. už v roku 2006, takisto nebol
žalobcom rozporovaný dôkaz, že už schôdzu na 27.11.2007 zvolávala predsedníčka G. H., takisto

žalobca nerozporoval dôkaz, že spoluvlastníci bytov uviedli, že sa schôdza dňa 27.11.2007 nekonala a
že ich podpisy na prezenčnej listine sú sfalšované. S prihliadnutím na to, že teda neboli rozporované
dôkazy, ako aj na to, že nemožno v danom prípade uplatniť ustanovenie § 14 ods. 4 Zákona č.
182/1993, žalovaný uniesol dôkazné bremeno, ktorým vyvrátil pravdivosť listiny s označením uznesenie
zo schôdze vlastníkov zo dňa 27.11.2007. Ďalšia podstatná vada pri predbežnom právnom posúdení,

resp. v prípade ak by súd postupoval v zmysle už citovaného rozhodnutia 15C/79/2018 je skutočnosť,
že v uvedenom konaní sa nenachádzali nové dôkazy, a teda súd v právoplatne skončenom konaní
15C/79/2018 z nich ani nemohol vychádzať. Až po skončení týchto konaní predložili nové dôkazy do
tohto konania v podobe vlastníkov bytov pani B., K. a pána I., ktorí potvrdili svojim podpisom, že uvedenáschôdza dňa 27.11.2007 sa nekonala a ani sa nehlasovalo. Taktiež pani E., t. j. osoba, ktorá mala byť
overovateľka sama potvrdila, že ku schôdzi vôbec nedošlo. Preto nemožno v tejto podstatnej otázke
vychádzať z právoplatného konania 15C/79/2018 a nemožno ani vychádzať z § 14 ods. 4 Zákona č.

182/1993. Je preukázaný rozpor v žalovanej položke spotreby studenej vody, kde samotný žalobca
písomným oznámením zo dňa 17.11.2023 pri výpočte spotreby studenej vody potvrdil, že vychádza nie
z dvoch koeficientov, ale z dvoch období a s jedným koeficientom a to za obdobie 1-8 mesiaca a druhé
obdobie je 9-12 mesiaca. Z predloženého dôkazu, ktoré predložilo samotné bytové družstvo a to je
rozpočítanie nákladov, ktoré vykonávala firma I. J., tento rozpor výpočtu so zásadami pre rozpočítanie

nákladov vyplýva ešte viac, kde je reálna spotreba 92 m3 u žalovaného rozdelená na dve samostatné
obdobia a tu každé jedno obdobie je vynásobené jedným koeficientom a jednotkovou cenou studenej
vody. Preto je dôkazne preukázaná nezákonnosť žalovanej položky pri spotrebe studenej vody. Čo
sa týka položky ústredné kúrenie, tu sa pridržiava argumentácie v podanom odpore, pretože ide o
spotrebiteľský nárok žalobcu alebo charakter a je preukázané, že žalovaný je odpojený od dodávky
teplej vody alebo tepla, teda nie je v rámci bytu spotrebiteľom, avšak žalovaný nie je ani spotrebiteľom

vo vzťahu k spoločným priestorom, ktoré by mohli byť vykurované a kde by mohol odoberať teplo,
pretože položka náklad na vykurovanie spoločných priestorov za dom je 0,- eur. Preto je tento žalovaný
nárok za položku za ústredné kúrenie v sume 88,70 eura nezákonný. Čo sa týka položky náklady na
správu v sume 69,96 eura, tu sa opätovne pridržiava argumentácie uvedenej v odpore a to, že pokiaľ
nie je predložené vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv rozúčtované na jednotlivé byty,

tak dovtedy správca nemá na uvedenú platbu nárok. Žalobca predložil len tabuľku s počiatočným a
konečným stavom a všeobecná poznámka: „údržba BF dom“, kde je niekoľko, 8 takýchto neurčitých
položiek bez toho, aby sa vedelo, kde je to, čo to je. V zmysle uvedeného žalobca nemá nárok na
túto platbu s poukazom na § 8a ods. 2 zákona. Vzhľadom k tomu navrhuje žalobu zamietnuť a priznať
žalovanému nárok na náhradu trov konania.

8. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že na každom pojednávaní, v každej žalobe, ktorú na neho bytové
družstvo doteraz podalo sa vyjadroval, že všetky žaloby sú založené za sfalšovanom uznesení z
nekonanej schôdze dňa 27.11.2007. Už to nekonečne veľakrát zdôrazňoval, že z nekonanej schôdze
nemôže byť žiadne právoplatné uznesenie a z nekonanej schôdze bytové družstvo zápisnicu nemá,

pretože ju nikto nepísal. Právna zástupkyňa bytového družstva uviedla, že bytové družstvo disponuje
originálom uznesenia práve z tejto nekonanej schôdze 27.11.2007. Tak žiada, aby tento originál z
nekonanej schôdze bol predložený aj so všetkými právoplatnými podpismi, ktoré tam na uznesení byť
majú. Pokiaľ sa nevyrieši táto najprimitívnejšia otázka, že kto je žalobcom a na základe čoho, tak všetky
ostatné dôkazy sú zbytočné. Na sfalšovanom uznesení je uvedené, že sa schvaľovala zmluva o výkone

správy, tak ako uviedol, na nekonanej schôdzi sa žiadna zmluva o výkone správy schvaľovať nemohla.
A rovnako nemohla byť zvolená za zástupkyňu vlastníkov bytov G. A. H., keď táto už schôdzu zvolávala,
pred schôdzou prišla, hodila na stôl pracovné listy z údržbárskeho strediska a povedala, že vlastníkov
bytov ďalej zastupovať nebude a hneď po tomto odišla. Na schôdzu niekoľko ľudí prišlo, pretože
nevedeli, či schôdza bude alebo nebude, ale po odchode H. žiadna oficiálna schôdza sa nekonala.

Zo samotného sfalšovaného uznesenia, ktoré napísal niektorý zamestnanec bytového družstva, pri
logickom uvažovaní každý jeden, ktorý sa nad tým zamyslí, musí vedieť, že takto napísané uznesenie
je sfalšované. Pokiaľ ide o platby, neplatil podľa kalkulácie, ktoré predkladá bytové družstvo, pretože
v tých kalkuláciách boli vždy zahrnuté položky, ktoré sa ho netýkali a navyše fond opráv zneužívalo
bytové družstvo na protizákonné opravy v bytoch. Dňa 20.01.2020 poslal na bytové družstvo list pod

názvom: „Zálohová platba za rok 2020“, v ktorom uviedol, že posiela 200,- eur do fondu opráv na prvý
polrok a 200,- eur ako zálohovú platbu za energie, ktoré odoberá. Okrem kúrenia, ktoré neodoberá už
20 rokov. A žiadna vyhláška sa ho netýka. Odpoveď k tomu z bytového družstva bola nasledovná: „K
Vášmu listu zo dňa 22.01.2020 oznamujeme: Vašu platbu do fondu opráv 200,- eur a zálohovú platbu
200,- eur zaúčtujeme ako úhradu pohľadávky voči Vám“. Od roku 1600 mu vedú účet. K zálohovej

platbe, ktorú poslal do fondu opráv na druhý polrok 2020 v sume 194,08 eura mu odpísali: „V súlade
s § 10 Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ste povinný uhrádzať
mesačné úhrady za plnenia a preddavky do fondu prevádzky, údržby opráv mesačne vopred, preto
Vašu platbu 194,08 eura zaúčtujeme ako úhradu pohľadávky voči Vám“. Zase nie je známe, že do
ktorého roka. Na základe nezmyselných rozsudkov, inak sa to nedá povedať, to bol rozsudok za rok

2011 a 2015, kedy bol za pomoci súdov okradnutý o viac ako 2.200,- eur, musel zaplatiť na základe
rozhodnutia Krajského súdu v Nitre 523,55 eura. Žiadal, aby táto platba bola zaúčtovaná do fondu
opráv, pretože inde ju ani zaúčtovať normálne nemôžu, pretože si ju bude musieť po zrušení rozsudkov
žiadať späť. Odpísali mu nasledovne: „K Vášmu listu zo dňa 23.10.2020 oznamujeme, že Vašu platbu523,55 eura zaúčtujeme ako úhradu pohľadávky voči Vám v súlade s rozsudkom 25Co/164/2019, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 16.10.2020“. Čiže zase aj táto platba išla do fiktívnej dlžoby. V roku 2020
skutočne na účet domu zaplatil nasledovne: dňa 20.01.2020 400,- eur, 28.05.2020 zaplatil 42,- eur,

to bolo ako nedoplatok na skutočných nákladoch za rok 2019. 13.07.2020 doplatok do fondu opráv
na druhý polrok 2020, to bola suma 194,08 eura. 17.08.2020 zaplatil 16,80 eura, to bola platba za
upratovanie od 01.06.2020 do 31.12.2020. 19.10.2020 to bola platba 523,55 eura. Spolu zaplatené
na účet bytového domu v roku 2020 1.176,43 eura. V osobnom účte, ktoré si robí bytové družstvo za
rok 2020, sú uvedené platby 400,- eur 20.01.2020, 15.05.2005 údajne zaplatil - 76,20 eura, nevie ako

môže zaplatiť zápornú platbu. 13.07.2020 mu podľa ich osobného účtu pripísali 194,08 eura. 18.08.2020
mu pripísali platbu 16,80 eura, čo bolo za upratovanie. 20.10.2020 mu pripísali platby 174,47 eura a
hneď rovnako ďalšiu platbu 177,10 eura. 31.10. mu pripísali platbu 16,29 eura, to nevie aká je platba a
spolu podľa osobného účtu, ktorý vypracovalo družstvo, zaplatil 944,54 eura. Pokiaľ ide o vyúčtovanie
spotreby vody, predložil fotografie vodomerov, ktoré majú v suteréne štyria vlastníci na ich stúpačke.
Z evidencie, ktorú doložil aj do spisu, a ktorú pravidelne robí každý rok minimálne štyrikrát do roka

je jasné, že koeficient spotreby vody medzi hlavným vodomerom a stúpačkovými vodomermi je 1,06.
Medzi štyrmi vlastníkmi na stúpačke koeficient medzi stúpačkovým vodomerom a bytovými vodomermi
bol v roku 2020 0,807. Čiže celkový koeficient bol pre ich stúpačku 0,85542. Čiže mal zaplatiť ešte
menej ako skutočne spotreboval. On im však zaplatil za vodu presne tak, ako zaplatiť mal. L. A., ktorý
bol ako jeden svedok na pojednávaní u C. T., a ktorý sa vyjadril, že zmluva o výkone správy bola

schvaľovaná na nekonanej schôdzi 27.11.2007, ale on na tejto schôdzi nebol. Manželka však tvrdila,
že sa všetko schvaľovalo, tak pán A. mal v roku 2020 celkovú spotrebu vody podľa jeho presnejšieho
mokrobežného vodomeru v suteréne 136 m3 vody. Čiže spotreboval 136 m3 vody. Bytové družstvo mu
vyúčtovalo za rok 2020 podľa jeho vodomeru v byte iba 51 m3. Čiže pán A. za 85 m3, ktoré skutočne
spotreboval zaplatiť nemusel podľa bytového družstva a za ukradnutú vodu by mu mal priplatiť on. Na

otázku súdu, či žalovaný pokiaľ má podozrenie na neoprávnený odber vody pánom A., podal v tejto
veci trestné oznámenie, žalovaný uviedol, že prečo by ho mal podávať, malo si to s ním vyriešiť bytové
družstvo, on nevie, kto z vlastníkov koľko vody vie ukradnúť. V súvislosti s ústredným kúrením, po vydaní
stavebného povolenia v roku 2003 mu bytové družstvo dva roky za rok 2004 a 2005 žiadne náklady na
ústredné kúrenie neúčtovalo. Po vydaní vyhlášky regulačného úradu, ktorá sa ho v žiadnom prípade

netýka, pretože regulačný úrad nadradil rozhodovanie vlastníkov na základe Zákona o vlastníctve bytov
nad vlastnú vyhlášku. Bytovému družstvu to však nič nehovorí. V rokoch 2006, 2007, 2008, 2009 mu
účtovali až do roku 2022 po svojom, ako chceli. V roku 2003 až 2021 mu účtovali za teplo, ktoré
neodoberá. Už to veľakrát povedal, že má krajný byt na severnej strane, že má dvojmo zaizolované
rúry ústredného kúrenia, ktoré jeho bytom prechádzali, ale už nepredchádzajú, pretože sú oddelené od

jeho bytu zastavanou stenou, z jeho bytu ich nevidieť. O tom, že rozhodnutie vlastníkov je nadradené
nad vyhlášky regulačného úradu bolo potvrdené ďalším rozhodnutím vlastníkov bytov 22.06.2022, kedy
potvrdili, že naozaj za ústredné kúrenie platiť nemusí. Čiže potvrdili to už v 2022, opätovne to, čo potvrdili
v roku 2002. Čiže je to uvedené v tej zmluve, ktorú síce podpísal už akože zástupca vlastníkov pán B.
Q.. B. Q. bol zvolený za zástupcu vlastníkov na schôdzi 22.06.2022. Od 01.01.2016 žiadneho zástupcu

vlastníkov nemali. On sa darmo ponúkal, že by zástupcu vlastníkov robiť vedel, aj by zodpovedne
robil, bytové družstvo však potrebovalo niekoho, kto sa vie podpísať pod ich sfalšované doklady a
ničomu rozumieť nemusí. Takže šesť rokov zástupcu vlastníkov nemali a nemali ho ani v roku 2020.
Preto vymáhať platby za zástupcu vlastníkov je tiež protiprávne. Pozeral si žaloby za roky 2008, 2009,
2010. V žalobe za rok 2008 toto uznesenie uvedené nie je. Za rok 2009 toto sfalšované uznesenie

nepredložené nebolo. Prvýkrát predložil sfalšované uznesenie z 27.11.2007, bývalý právny zástupca
bytového družstva F. Q. dňa 26.02.2014 k žalobe za rok 2010. Čiže prvýkrát sa objavilo toto sfalšované
uznesenie po siedmych rokoch od tvrdenia, že bolo prijaté a on mal k neexistujúcemu sfalšovanému
uzneseniutrimesiacenato,abysaobrátilnasúdojehozrušenie,keďsaoňomdozvedelažposiedmych
rokoch odvtedy, ako ho údajne niekto písal. Žalovaný titulom záverečnej reči uviedol, že tak ako uviedol

v odpore k žalobe, ako aj vo svojich vyjadreniach, trvá na tom, že jeho vyjadrenia o falšovaní listinných
dôkazov žalobcom – bytovým družstvom sú pravdivé, že vyúčtovania, ktoré mu posielajú sú protiprávne,
že jeho platby, ktoré zaplatil, si svojvoľne ponechávajú do fiktívnych dlžôb za predchádzajúce roky a
podľa osobného účtu, ktoré vystavilo samotné bytové družstvo od 01.12.2019 do 30.11.2022, je v ňom
jednoznačne uvedené, že v roku 2020 zaplatil 944,54 eura, čo je už aj podľa žalobcu menej ako sú

vyúčtované celkové náklady za bytový dom a pritom vyúčtované položky sú protiprávne. Fond opráv
tak, ako to povedal aj jeho právny zástupca, bytové družstvo rozkráda na fiktívne opravy, ktoré sú v
čerpaní fondu opráv neidentifikovateľné a neskutočné, navyše v roku 2020 im z účtu vlastníkov bytového
domu doslova ukradli 2.000,- eur na platbu za opravu fasády, ktorá bola už v roku 2019 v celkovej sumedodávateľovi prác z fondu opráv zaplatená. Z uvedených dôvodov, ktoré uviedol vo svojich písomných
vyjadreniach ako aj na pojednávaní, žiada žalobu ako nezmyselnú zamietnuť a nahradiť mu všetky trovy
konania.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to najmä žalobou, osobným
účtom žalovaného za obdobie od 01.12.2017 do 30.11.2020, Zmluvou o výkone správy č. 3490004/2005
s dodatkom 2007 zo dňa 31.01.2008, zoznamom vlastníkov, ktorí si prevzali zmluvu o výkone správy,
Zmluvou o výkone správy zo dňa 28.09.1997, uznesením zo schôdze vlastníkov zo dňa 27.11.2007,

prezenčnou listinou zo schôdze vlastníkov zo dňa 27.11.2007, zápisnicou zo schôdze vlastníkov zo
dňa 13.04.2008, prezenčnou listinou zo schôdze vlastníkov zo dňa 13.04.2008, uznesením zo schôdze
vlastníkov konanej dňa 13.04.2008, výpisom z LV č. XXXX vedeného pre okres U., obec D., kat.
územie D., predpisom mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platným od 01.01.2020, predpisom
mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platným od 01.07.2020, osobným účtom žalovaného za
obdobie od 01.12.2019 do 30.11.2020 s dátumom tlače dňa 20.03.2023, vyúčtovaním nákladov za

plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2020 do 31.12.2020, rozpočítaním nákladov,
odpočtom bytových meračov, správou žalobcu o svojej činnosti, podacím hárkom s dátumom odoslania
vyúčtovania, výpisom z účtu bytového domu za mesiac máj 2021, výpisom z účtu bytového domu za
mesiac august 2020, výpisom z účtu bytového domu za mesiac júl 2020, výpisom z účtu bytového
domu za mesiac január 2020, zásadami pre určovanie výšky preddavkov na prevádzku, údržbu a opráv

bytového fondu a za plnenie poskytované s užívaním bytu a vyúčtovanie, uznesením č. 183/02/2012,
uznesením č. 286/10/2012, návrhom na úpravu výšky poplatkov za výkon správy, výpisom z účtov
poistenie domy 2020, Poistnou zmluvou č. 591 100 010, zmena číslo 8, zoznamom poistených bytových
domov, výpisom z účtu elektrická energia/spoločné priestory, faktúrami ZSE, výpisom z účtu ostatné
pohľadávky ÚK, faktúrou V. B. J., výpisom z účtu SV, interným dokladom č. 102100111, rozpisom SV

na TÚV, výpisom z účtov a ostatné pohľadávky SV, spotrebou bytových a stúpačkových vodomerov od
01.01.2020 do 31.12.2020, výpisom z účtov dažďová voda, faktúrami za vodné a stočné za obdobie
01-12/2020, výpisom z účtov upratovanie, uznesenie č. UZN/0052/2020, písomným hlasovaním k
tomuto uzneseniu, Zmluvou o dielo č. 46/2020, oznámením o písomnom hlasovaní zo dňa 08.02.2018,
oznámením o priebehu a výsledku tohto písomného hlasovania, písomným hlasovaním konaným v

dňoch 21.02. až 23.08.2018, platobným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn.: 16C/34/2023 –
139 zo dňa 06.06.2023, opravným uznesením k platobnému rozkazu sp. zn.: 16C/34/2023 – 144 zo
dňa 09.06.2023, odporom proti platobnému rozkazu spolu s prílohami (pozvánka zo dňa 24.10.2007,
zápisnica z členskej schôdze konanej dňa 13.12.2006, prezenčná listina zo schôdze zo dňa 13.12.2006,
potvrdenie C. J., potvrdenie vlastníkov bytov ohľadom sfalšovania podpisov, potvrdenie spoločnosti W. F.

zo dňa 26.09.2007, súhlas vlastníkov bytov zo dňa 28.09.2002, stavebné povolenie zo dňa 10.09.2003,
stavebné povolenie zo dňa 10.09.2003 – odvolanie, odstúpenie odvolania voči stavebného povoleniu,
rozhodnutie Krajského úradu v Nitre zo dňa 29.10.2003, kolaudačné rozhodnutie zo dňa 19.12.2003,
fotografie 4 ks), vyjadrením žalobcu k odporu zo dňa 12.07.2023, vyjadrením žalovaného zo dňa
20.07.2023 spolu s prílohami (koeficienty spotreby vody, časť zmluvy o výkone správy podpísanej dňa

11.07.2022, oznam o platbe – odpoveď zo dňa 29.10.2020, oznam žalovaného adresovaný žalobcovi
zo dňa 20.10.2020, tvorba a čerpanie FPUO objektu za obdobie od 01.01.2020 do 31.12.2020, osobný
účet za obdobie od 01.12.2019 do 30.11.2022 s dátumom tlače dňa 12.07.2023, osobný účet za
obdobie od 01.12.2019 do 30.11.2020, spotreba bytových a stúpačkových vodomerov od 01.01.2020
do 31.12.2020, stavy vodomerov a spotreba vody v roku 2020, 6 ks fotografií vodomerov), vyjadrením

žalobcu zo dňa 07.11.2023, doplnením žalobcu zo dňa 09.11.2023 spolu s nákladmi so spracovaním a
rozpočítaním pre byt žalovaného za rok 2020, rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn.: 16C34/2019
– 638 zo dňa 09.12.2022, rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn.: 16C/27/2022 – 573 zo dňa
05.04.2023, rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn.: 15C/79/2018 – 639 zo dňa 22.12.2022,
rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn.: 11Co/7/2023 – 741 zo dňa 20.09.2023, rozsudkom Krajského

súdu v Nitre sp. zn.: 25Co/164/2019 – 870 zo dňa 09.09.2020, rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.
zn.: 6Co/51/2017 – 467 zo dňa 28.02.2018, osobným účtom žalovaného za obdobie od 01.12.2019 do
30.11.2022, zoznamom platieb za rok 2020, a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

10. Žalovaný je výlučným vlastníkom bytu č. X X. X. L. E. XX I. P. J. J. N. XXX X. Y. C. XX E. D.,

zapísanéhonaLVč.XXXX,vedenompreokresU.,obecD.,katastrálneúzemieD.,sktorýmvlastníctvom
je spojené aj spoluvlastníctvo žalovaného na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ako
aj na pozemku o podiele 8130/189090.11. Dňa 28.09.1997 bola medzi stranami sporu (v tom čase aj s manželkou žalovaného) uzavretá
Zmluva o výkone správy podľa § 8 Zákona č. 182/1993 Z. z. v platnom znení. Táto zmluva stratila
platnosť uzavretím Zmluvy o výkone správy č. 3490004/2005 s Dodatkom 2007 zo dňa 31.01.2008 a to

s poukazom na článok VIII bodu 8 Zmluvy o výkone správy č. 3490004/2005 s Dodatkom 2007. Zo
záveru predmetnej zmluvy vyplýva, že táto zmluva je záväzná pre vlastníkov domu po jej schválení
nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov a po následnom podpísaní nadpolovičnou väčšinou
vlastníkov a správcom. Pokiaľ nedôjde k jej schváleniu a podpisu, bude povinnosťou vlastníkov aj
správcu od 1. januára 2008 postupovať podľa jej textu v zmysle § 32c ods. 2 posledná veta Zákona č.

268/2007 Z. z., nakoľko pôvodná časť textu, ktorá nezodpovedá novelizácii, prestane platiť.

12. Z pozvánky zo dňa 24.10.2007 vyplýva, že predstavenstvo družstva a výbor členskej samosprávy
zvoláva schôdzu vlastníkov bytov bytovom dome C. X, X F. C. XX, XX, XX X. deň 27.11.2007 o 18:00
hod., pričom predmetom programu je okrem iného v bode 4. aj schválenie Zmluvy o výkone správy
s Dodatkom 2007 v zmysle novely Zákona č. 268/2007 Z. z. a v bode 5. voľba zástupcu vlastníkov. Na

pozvánke sa nachádza podpis G. A. H. ako predsedu VČS – zástupca vlastníkov a podpis H. K. ako
predsedu družstva.

13. Z uznesenia zo schôdze vlastníkov zo dňa 27.11.2007, ktoré sa malo uskutočniť o 18:00 hod. pre
bytový dom XXXX, XXXX v D. X. Y. C. N. X, X, XX, XX, XX vyplýva, že týmto uznesením malo dôjsť k

schváleniu spornej zmluvy o výkone správy v zmysle novely Zákona č. 268/2007 Z. z., ktorá skutočnosť
vyplýva z bodu 1 písm. f) tohto uznesenia. Prezenčnú listinu zo dňa 27.11.2007 bytového domu XXXX,
L. C. XX, XX, XX podpísalo 24 vlastníkov z celkového počtu 33 vlastníkov v bytovom dome, okrem iného
aj sám žalovaný. Okrem toho na tejto schôdzi bola v zmysle uznesenia zvolená za zástupcu vlastníkov
bytov v D. X. Y. C. X, X, XX, XX F. XX G. A. H., pričom na uznesení je uvedená návrhová komisia v

zložení W. I., O. M. a v nižšej časti je uvedená G. A. H., ako predseda VČS. Zo zoznamu vlastníkov, ktorí
majú podpísanú spornú zmluvu o výkone správy ako aj zo zoznamu vlastníkov, ktorí si spornú zmluvu
o výkone správy prevzali vyplýva, že žalovaný predmetnú zmluvu nepodpísal, odmietol si ju prevziať
a tiež, že 26 vlastníkov spornú zmluvu podpísalo a prevzalo.

14. Zo zmluvy o výkone správy č. 3490004/2005 s Dodatkom 2007 zo dňa 31.01.2008 okrem iného
podľa článku II, bodu 1. vyplýva, že predmetom zmluvy je výkon správy a úprava vzájomných práv a
povinností zmluvných strán za dohodnutých podmienok spôsobu výkonu správy v bytovom dome súp.
č. XXX na ul. L. C. XX č. bytu ..., posch. ..., D. podľa uzn. schôdze vlastníkov zo dňa 25.11.2005 a
zo dňa 27.11.2007. V článku II, bode 5 zmluvy sa vlastníci sa zaväzujú platiť preddavky na náklady

za poskytované plnenia spojené s užívaním bytu a do fondu prevádzky, údržby a opráv a dohodnutú
odplatu za realizovaný výkon správy. Podľa článku III, bodu 1. je správca povinný vykonávať správu
domu samostatne, v mene vlastníkov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu
za vlastníkov v dome pred súdom. Podľa článku IV, bodu 3., 4., 5. a 8., vlastník je povinný mesačne
vopred uhrádzať správcom stanovené preddavky za plnenia spojené s užívaním bytu podľa čl. III.

bod 4. zmluvy a ďalšie platby podľa rozhodnutia väčšiny vlastníkov a to na účet domu v banke. Pri
rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných
zariadenídomuvlastníkmi.Vlastníkjepovinnýmesačnevopreduhrádzaťpreddavkydofonduprevádzky
údržby a opráv vo výške schválenej vlastníkmi na účet domu. Vlastníci vykonávajú úhrady do fondu
prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak sa vlastníci nedohodli inak.

Vlastník je povinný mesačne vopred uhrádzať poplatok za výkon správy a to: u vlastníka člena družstva
je poplatok vo výške 121,- Sk + DPH t. j. l44,- Sk a u vlastníka nečlena družstva je poplatok vyšší o
15 %. Poplatok na výkon správy môže byť ročne upravený podľa ukazovateľov ekonomického vývoja
v oblasti nehnuteľnosti, prenájmu, obchodnej činnosti a ostatných služieb zverejnených štatistickým
úradom SR. Vlastníci sú povinní vyúčtovaním záloh zistený nedoplatok na skutočných nákladoch za

poskytnuté plnenia uhradiť do 15 dní odo dňa doručenia vyúčtovania. V tej istej lehote je správca
povinný vrátiť vlastníkom vyúčtovaním zistený preplatok, alebo so súhlasom vlastníkov tento započítať
do platieb na ďalšie obdobie. Zmluvná strana, ktorá je v omeškaní so splnením tejto povinnosti, je
povinná zaplatiť úrok z omeškania v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Nárok
na náhradu škody tým nie je dotknutý. Podľa článku V bodu 1. zmluvy, styk vlastníkov so správcom

zabezpečuje zástupca vlastníkov zvolený na schôdzi vlastníkov. Okrem toho sa v tomto článku tiež
uvádza, že schôdza vlastníkov rozhoduje o odmenách zástupcu vlastníkov a ďalších užívateľov bytov
podieľajúcich sa na správe domu. Podľa článku VII, bodu 1 zmluvy, práva a povinnosti vlastníka a
správcu sú všeobecne určené platnými právnymi normami, osobitne Zákonom o vlastníctve bytov anebytových priestorov č. 182/93 Z. z., ďalej Občianskym zákonníkom, zmluvou a u vlastníka – člena
družstva tiež primerane stanovami bytového družstva a inými vnútrodružstevnými smernicami družstva.
Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých

vlastníkov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik, je záväzná pre
všetkých vlastníkov v dome, ak je podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov v dome a správcom.
Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového
priestoru v dome v súlade s ustanovením § 46 O.S.P.

15.Zlistinnýchdôkazovpredloženýchdospisuvedenéhopredtunajšímsúdompodsp.zn.:16C/27/2022
(pozn. súdu: vec prejednávaná rovnakým zákonným sudcom), a to konkrétne z Pozvánky zo dňa
23.11.2006, o čom svedčí napokon aj odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Levice sp. zn.:
16C/27/2022 – 573 zo dňa 05.04.2023, je súdu známe, že predstavenstvo družstva a výbor členskej
samosprávy zvolal na deň 13.12.2006 o 17:00 hod. členskú schôdzu, schôdzu vlastníkov v bytovom
dome C. X – X, XX – XX. V bode 6. programu rokovania sa uvádza prerokovanie a schválenie Zásad

na rozpočítanie nákladov za dodávku tepla na ÚK, TÚV, SV a odvod dažďovej vody v nadväznosti na
Vyhlášku ÚRSO č. 630 Z. z. a v bode 7. programu, prerokovanie a schválenie Zásad pre určovanie výšky
preddavkov na prevádzku, údržbu a opráv bytového fondu a za plnenia poskytované s užívaním bytu.
Z listiny označenej ako „Návrh na uznesenie zo schôdze vlastníkov bytového domu v D., Y. C. N. X – XX“,
vyplýva, že schôdza vlastníkov schvaľuje okrem iného Zásady na rozpočítanie nákladov za dodávku

tepla na ÚK, TÚV, SV a odvod dažďovej vody v nadväznosti na Vyhlášku ÚRSO č. 630/2005 a tiež
Zásady pre určovanie výšky preddavkov na prevádzku, údržbu a opráv bytového fondu a za plnenia
poskytované s užívaním bytu a ich vyúčtovanie.

16. Z rovnakého spisu je súdu ďalej známe, že z listinného dôkazu „Zásady na rozpočítanie nákladov

za dodávku tepla na ÚK, TÚV, SV a odvod dažďovej vody v nadväznosti na Vyhlášku ÚRSO č.
630/2005“ okrem iného vyplýva: Článok IV – Rozpočítanie SV, bod 1.: Pre rozpočítanie nákladov
na SV sa musí použiť cena vody (vodné, stočné) a nameraná spotreba vody v objekte rozpočítania
fakturovaná dodávateľom vody za príslušné obdobie. Bod 2., písm. b): Pre rozpočítanie nákladov na SV
pre užívateľov sa použije skutočná spotreba SV nameraná určeným meradlom na meranie množstva

SV v byte alebo nebytovom priestore po úprave koeficientom. V prípade, že v objekte rozpočítavania sú
inštalované na stúpačkách SV určené meradlá na meranie množstva SV je: Koeficient K2 pre úpravu
množstva SV nameranej na stúpačke SV sa vypočíta ako pomer nameraného (fakturovaného) množstva
SV v objekte rozpočítavania (päta domu) a súčtom nameraného množstva SV na všetkých stúpačkách
SVvobjekterozpočítavania.KoeficientK3preúpravumnožstvaSVnameranéhouužívateľasavypočíta

ako pomer množstva SV na príslušnej stúpačke SV upraveného koeficientom K2 a súčtom nameraného
množstva SV v bytoch a nebytových priestoroch na príslušnej stúpačke SV. Článok V – Rozpočítanie
nákladov na stočné a dažďovej vody, bod 1. a 2.: Pre rozpočítanie nákladov na stočné dažďovej vody
sa musia použiť náklady fakturované za stočné dažďovej vody správcom kanalizácie v danej lokalite
pre príslušný objekt rozpočítavania za zúčtovacie obdobie. Náklady na stočné dažďovej vody v objekte

rozpočítavania sa zúčtujú na jednotlivé byty v pomere podlahovej plochy bytu k celkovej podlahovej
ploche bytového domu.

17. Zo zásad pre určovanie výšky preddavkov na prevádzku, údržbu a opráv bytového fondu a za
plnenia poskytované s užívaním bytu a ich vyúčtovanie okrem iného vyplýva: Čl. 2, bod 1: Preddavky

za plnenia poskytované s užívaním bytu sa určujú vo výške skutočných nákladov za posledných 12
mesiacov, upravených na očakávanú skutočnosť obdobia pre ktoré sa preddavky stanovujú. Čl. 2, bod 2:
Preddavkyzaplneniaposkytovanésužívanímbytuuvlastníkovbytovsastanovujúvrozsahu:a)náklady
na poistenie bytového domu sa určia pomerným dielom z výšky ročného poistného v nadväznosti na
poistnú zmluvu podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu v súlade s § 10, ods. 1 Zákona č. 469/2005,

b) náklady na prevádzku domu – sa určia podľa individuálnej potreby domu v súlade s právoplatným
uznesením schôdze vlastníkov bytov príslušného domu, napr. na odpočet vodomerov, na upratovanie
spoločných priestorov domu, činnosť domového údržbára a iné. Výška nákladov na prevádzku domu
sa stanovuje jednotne na byt bez ohľadu na jeho veľkosť. c) náklady na činnosť výborov členských
samospráv (ďalej len VČS) sa stanovujú jednotne na byt bez ohľadu na jeho veľkosť vo výške schválenej

uznesením schôdze vlastníkov príslušného domu, d) náklady na správu bytu a domu sa stanovujú
jednotne na byt bez ohľadu na jeho veľkosť na základe bilancie potrieb zdrojov na vykrytie nákladov
súvislosti s výkonom správy, e) tvorba fondu prevádzky, údržby a opráv – výšku preddavkov urči
schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov vždy na jeden rok dopredu tak, aby bolo zabezpečenékrytie predpokladaných nákladov spojených s prevádzkou, údržbou a opravami, prípadne zlepšením
spoločných častí a spoločných zariadení domu, g) preddavok na elektrickú energiu – slúži na vykrytie
nákladov v oblasti spotreby elektrickej energie v spoločných priestoroch a spoločných zariadeniach

domu. Výška zálohy sa určí podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu.

18. Opäť z listinných dôkazov predložených do spisu sp. zn.: 16C/27/2022 je súdu známe Uznesenie
zo schôdze vlastníkov konanej dňa 25.03.2011 o 17:00 v bytovom dome v D. X. Y. C. N. XX, XX, XX, z
ktorého vyplýva, že schôdza vlastníkov schválila okrem iného rozpočítanie nákladov na ústredné kúrenie

v pomere základná zložka 30 % a spotrebná zložka 70 %. Na konci zápisnice z uvedenej schôdze
vlastníkov sa nachádza poznámka: „Zápisnica nezodpovedá prejednávaným a schváleným bodom
programu. So zápisnicou nesúhlasím“, ktorá poznámka je podpísaná žalovaným. Rovnaká poznámka
spolu s podpisom žalovaného sa nachádza aj na prezenčnej listine k predmetnej schôdzi.

19. Predstavenstvo družstva na svojom zasadnutí dňa 27.02.2012, počtom hlasov 9, Uznesením č.

183/02/2012, schválilo náklady za aktivity Okresného stavebného bytového družstva pri vyúčtovaní vo
výške 0,96 eura/bytová jednotka vrátane DPH.

20. Predstavenstvo Okresného bytového družstva navrhlo v októbri 2012 úpravu výšky poplatkov
za výkon správy. V predmetnom návrhu poukázalo na to, že na základe údajov v oblasti inflácie

zverejnených na stránkach štatistického úradu SR za rok 2011 vo výške 3,9 %, na januárovom
predstavenstve 2012 bol predložený návrh na úpravu výšky poplatkov za výkon správy pre rok 2012,
a to v súlade s čl. IV. bod 5 Zmluvy o výkone správy. Nakoľko predstavenstvo svojim uznesením č.
170/01/2012 zo dňa 30.01.2012 zamietlo, resp. neschválilo navrhovanú úpravu z dôvodu nevhodnej
ekonomickej situácie vlastníkov a nájomcov bývajúcich v bytoch v správe a majetku družstva, predkladá

saopätovnenávrhnazmenupoplatkov.Poznamenalo,ževpriebehuroka2012došlokďalšiemunárastu
miery inflácie vo výške 3,7 % a pokiaľ sa chce udržať kladné hospodárenie družstva a dosahovania
uspokojivých výsledkov, úprava poplatkov od 01.01.2013 je nutná. Uviedlo tiež, že pred spracovaním
svojho návrhu družstvo preverilo i výšku poplatkov konkurenčného prostredia, ktoré svoje poplatky
navýšiloomieruinflácieužod05/2012avnadväznostinatotozistenieúpravupoplatkovzavýkonsprávy

od 01.01.2013 odporúča okrem iného uskutočniť tak, že v prípade člena družstva sa táto suma navýši
zo sumy 5,42 eura na sumu 5,83 eura vrátane DPH. Predstavenstvo družstva tak počtom hlasov 9,
Uznesením č. 286/10/2012, schválilo úpravu kalkulácií preddavkov za výkon správy podľa predloženého
návrhu a to od 01.01.2013.

21. V dňoch 21.02.2018 – 23.02.2018 sa uskutočnilo písomné hlasovanie vlastníkov v bytovom dome
o schválení zvýšenia tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv na sumu 0,40 eura/m2/mesiac od
01.04.2018. Súhlas so zvýšením bol podmienený súhlasom nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov
bytov, pričom v bytovom dome C. XX, XX, XX je 33 vlastníkov bytov. Z Oznámenia o priebehu a výsledku
písomného hlasovania vyplýva, že hlasovania sa zúčastnilo spolu 22 vlastníkov, z toho 20 vlastníkov

vyjadrilo svojím podpisom súhlas a 2 vlastníci nesúhlasili.

22. Predpisom mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platného od 01.01.2020 bola žalovanému
predpísaná mesačná zálohová úhrada vo výške 62,67 eura. Táto pozostávala z predpisu zálohovej
úhradynaústrednékúrenievovýške3,42euramesačne,zpredpisuzálohovejúhradynavodnéastočné

studenej vody vo výške 17,32 eura mesačne, z predpisu zálohovej úhrady za dažďovú vodu vo výške
1,30 eura, z predpisu zálohovej úhrady na elektrinu týkajúcu sa spoločných častí a zariadení domu
vo výške 1,06 eura mesačne, z predpisu zálohovej úhrady za poistenie bytového domu vo výške 0,60
eura mesačne, z predpisu zálohovej úhrady za správcovský poplatok vo výške 5,83 eura mesačne,
z predpisu zálohovej úhrady za spracovanie vyúčtovania vo výške 0,30 eura mesačne. Predpis za

plnenia poskytované s užívaním bytu tak činil spolu sumu 29,83 eura. Okrem toho bol žalovaný povinný
platiť aj zálohovú úhradu do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu vo výške 32,84 eura
mesačne, ktorá pozostávala zo zálohovej úhrady podľa plochy bytu vo výške 32,52 eura a zo zálohovej
úhrady spočívajúcej vo výške 25 % z plochy balkóna, lódžie v sume 0,32 eura.

23. Predpisom mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platného od 01.07.2020 bola žalovanému
predpísaná mesačná zálohová úhrada vo výške 65,07 eura. Táto pozostávala z predpisu zálohovej
úhradynaústrednékúrenievovýške3,42euramesačne,zpredpisuzálohovejúhradynavodnéastočné
studenej vody vo výške 17,32 eura mesačne, z predpisu zálohovej úhrady za dažďovú vodu vo výške1,30 eura, z predpisu zálohovej úhrady na elektrinu týkajúcu sa spoločných častí a zariadení domu
vo výške 1,06 eura mesačne, z predpisu zálohovej úhrady za poistenie bytového domu vo výške 0,60
eura mesačne, z predpisu zálohovej úhrady za správcovský poplatok vo výške 5,83 eura mesačne,

z predpisu zálohovej úhrady za spracovanie vyúčtovania vo výške 0,30 eura mesačne a z predpisu
zálohovej úhrady za upratovanie spoločných priestorov vo výške 2,40 eura mesačne. Predpis za plnenia
poskytované s užívaním bytu tak činil spolu sumu 32,23 eura. Okrem toho bol žalovaný povinný platiť
aj zálohovú úhradu do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu vo výške 32,84 eura mesačne,
ktorá pozostávala zo zálohovej úhrady podľa plochy bytu vo výške 32,52 eura a zo zálohovej úhrady

spočívajúcej vo výške 25 % z plochy balkóna, lódžie v sume 0,32 eura.

24. Z vyúčtovania nákladov za plnenia poskytované s užívaním bytu zo dňa 14.05.2021 vyplýva, že
skutočné náklady žalovaného za rok 2020 predstavovali sumu 895,63 eura, teda o sumu 129,19 eura
vyššiu, než mu boli za dané obdobie predpísané preddavky. Tieto skutočné náklady pozostávali v zmysle
vyúčtovania z: A) nákladov na správu vo výške 69,96 eura (5,83 eura v prípade vlastníka, ktorý je členom

družstva x 12 mesiacov), B) z nákladov na poistenie bytového domu vo výške 7,66 eura {/209,43 eura
– (3,- eurá x 33 bytov)/ : 1.925,10 m2 x 81,30 m2 = 4,66 eura + 3,- eurá}, C) z nákladov na elektrickú
energiu týkajúcu sa spoločných priestorov vo výške 5,42 eura /128,29 eura : 1.925,10 m2 x 81,30 m2/, D)
z nákladov na ústredné kúrenie vo výške 88,70 eura /13.706,14 eura x 30 % = 4.111,84 eura, 81,30 m2 x
0,50 = 40,65 m2, 1.925,10 m2 – 40,65 m2 = 1.884,45 m2, 4.111,84 eura : 1.884,45 m2 = 2,18198, 40,65

m2 x 2,18198 = 88,70 eura), E) z nákladov na vodné a stočné vo výške 282,88 eura /(61,33 m3 spotreba
bytu x koef. 1,23153 = 75,529 m3 x 2,46280 eura/m3) + (30,67 m3 spotreba bytu x koef. 1,23135 =
37,765 m3 x 2,56500 eura/m3 = 282,88 eura)/, F) z nákladov na dažďovú vodu vo výške 17,09 eura
(404,63 eura : 1.925,10 m2 x 81,30 m2), G) z nákladov spojených s rozpočítavaním spotrieb vo výške
13,55 eura (12,59 eura + 0,96 eura), H) z nákladov spojených s upratovaním spoločných priestorov vo

výške 16,29 eura (537,60 eura : 33 bytov) a I) z tvorby fondu, prevádzky, údržby a opráv bytového domu
vo výške 394,08 eura /(81,30 m2 x 0,40 eura/m2 = 32,52 eura x 12 mesiacov) + (0,80 m2 balkón x
0,40 eura/m2 = 0,32 eura x 12 mesiacov)/. Toto vyúčtovanie bolo pre žalovaného podané na poštovú
prepravu dňa 18.05.2021.

25. Zo správy OSBD Levice o svojej činnosti za rok 2020 podľa § 8a ods. 2 Zákona č. 182/1993 vyplývajú
údaje týkajúce sa finančného hospodárenia domu k 31.12.2020, sumarizácia fondu prevádzky, údržby
a opráv k 31.12.2020, rozpis tvorby a čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv, stav štatutárneho fondu,
nedoplatky vlastníkov bytov k 31.12.2020, stav stavebného sporenia, stav bankového účtu vlastníkov
bytovplatnýprecelýdom,stavbankovéhoúčtu–viazanývklad/finančnázábezpeka,zostatoknesplatnej

finančnej výpomoci/úveru, stav konštrukčných prvkov a spoločných zariadení domu k 30.04.2021,
údaje týkajúce sa odborných prehliadok technických zariadení, ročný plán opráv so zohľadnením stavu
spoločných častí domu a spoločných zariadení domu pre nasledujúci kalendárny rok 2022.

26. Z osobného účtu žalovaného za obdobie od 01.12.2019 do 30.11.2020 vyplýva, že na základe

predpisov mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu, mal žalovaný za toto obdobie uhradiť titulom
zálohových platieb za užívanie bytu celkovo sumu 766,44 eura (62,67 eura x 6) + (65,07 eura x 6).
Dňa 20.01.2020 uhradil žalovaný na účet bytového domu sumu 400,- eur, čo vyplýva aj z výpisu z účtu
bytovéhodomuzamesiacjanuár2020,dňa13.07.2020sumu194,08eura,čovyplývatiežzvýpisuzúčtu
za mesiac júl 2020 a dňa 18.08.2020 sumu 16,80 eura, čo vyplýva aj z výpisu z účtu za mesiac august

2020. Na základe vyúčtovania nákladov za rok 2020 mu bol v máji 2021 pripočítaný rozdiel predpísaných
preddavkov a skutočných nákladov za rok 2020 vo výške 129,19 eura. Žalovaný týmto titulom uhradil
na účet bytového domu dňa 25.05.2021 sumu 62,85 eura, čo vyplýva aj z výpisu z účtu bytového domu
za mesiac máj 2021. Z osobného účtu žalovaného za obdobie od 01.12.2019 do 30.11.2020 tak vyplýva
nedoplatok vo výške 221,90 eura (766,44 eura + nedoplatok za vyúčtovanie za rok 2020 vo výške 129,19

eura – žalovaným vykonané úhrady 400,- eur, 194,08 eura, 16,80 eura a 62,85 eura).

27. Z výpisu účtov, účet: 315 – 114 Poistenie – domy za rok 2020, vyplýva celkový náklad vo výške
209,43 eura.

28. Z výpisu účtov, účet: 315 – 502 elektrická energia spoločné priestory za rok 2020, vyplýva celkový
náklad vo výške 128,29 eura.29. Z výpisu účtov, účet: 315 – 603 ostatné pohľadávky Ústredné kúrenie za rok 2020, vyplýva celkový
náklad vo výške 13.706,14 eura.

30. Z rozpisu SV na TÚV v roku 2020 vyplýva, že celková spotreba studenej vody pre bytový dom,
predstavovala spotrebu o objeme 1.863 m3, z čoho objem o 474 m3, bol použitý na ohrev teplej úžitkovej
vody. Spotreba studenej vody pre obytný dom tak predstavuje objem 1.389 m3.

31. Z výpisu účtov, účet: 315 – 602 ostatné pohľadávky Studená voda za rok 2020, vyplýva celkový

náklad vo výške 4.652,13 eura s tým, že suma vo výške 1.184,01 eura bola žalobcom preúčtovaná
na náklad spočívajúci v príprave na TUV. Skutočný náklad spočívajúci v spotrebe studenej vody tak
predstavoval za rok 2020 sumu 3.468,12 eura.

32. Z listiny označenej ako „Spotreba bytových a stúpačkových vodomerov 01.01.2020 – 31.12.2020
vyplýva nameraná spotreba studenej vody za odberné miesto (päta domu) o objeme 1.389,000 m3,

nameraná spotreba studenej vody za všetky stúpačky v objekte rozpočítania o objeme 1.337,000
m3, nameraná spotreba studenej vody na príslušnej stúpačke 349001 o objeme 243,000 m3 a súčet
nameranej spotreby studenej vody v bytoch na tejto stúpačke o objeme 205,000 m3.
33. Z odpočtov bytových meračov za obdobie od 01.01.2020 do 31.12.2020 vyplýva spotreba studenej
vody žalovaného za obdobie od 01.01.2020 do 31.08.2020 v objeme 61,33 m3 a za obdobie od

01.09.2020 do 31.12.2020 spotreba o objeme 30,67 m3.

34. Z výpisu účtov, účet: 315 – 606 zrážková voda za rok 2020, vyplýva celkový náklad vo výške 404,63
eura.

35. Na základe písomného hlasovania vlastníkov v bytov v bytovom dome bolo vlastníkmi schválené
uznesenie UZN/0052/2020 zo dňa 20.05.2020 o upratovaní spoločných priestorov spoločnosťou J. R.
T. J. od 01.06.2020 v cene 2,40 eura/byt/mesiac. Z výpisu účtov, účet: 315 – 023 Upratovanie za rok
2020, vyplýva celkový náklad vo výške 537,60 eura.

36. Spracovanie ročného vyúčtovania nákladov za ústredné vykurovanie, teplú úžitkovú vodu, studenú
vodu a dažďovú vodu, zabezpečuje pre žalobcu na základe Zmluvy o dielo č. 1/2017 spoločnosť I., J..
Z listiny označenej ako „Náklady so spracovaním rozpočítania za rok 2020 zo dňa 06.11.2013 vyplývajú
náklady so spracovaním rozpočítania pre byt žalovaného za kalendárny rok 2020 vo výške 12,59 eura
s DPH. Pozostávajú tak zo základnej platby za byt vo výške 2,59 eura bez DPH, (základný poplatok,

servis softvérovej databanky, špecifické nastavenie rozpočítavania UK pre daný byt, zablokovanie
rozpočítavania 10 % TUV), z odpočtu a rozpočítavanie SV za dve obdobia vo výške 1,90 eura bez
DPH, odpočet a rozpočítavanie TÚV za dve obdobia vo výške 1,90 eura bez DPH, z rozpočítavania
nákladov ÚK vo výške 1,90 eura bez DPH, vyčíslenia spotreby SV vo výške 0,25 eura bez DPH, z tlače
rozpočítavania vo výške 0,50 eura bez DPH, z grafického znázornenia spotrieb vo výške 0,45 eura bez

DPH a z vyúčtovania služieb, tlače a vytvorenia dávky vo výške 1,- euro bez DPH (spolu 10,49 eura
bez DPH).

37. Dňa 10.09.2003 vydalo A. D. žalovanému (spolu s manželkou) stavebné povolenie č. 139/2003-
Th na stavbu „Plynová prípojka a vnútorná plynoinštalácia bytu v bytovom dome v D., C. XX“. Do

výroku tohto rozhodnutia Krajský úrad v Nitre, odbor životného prostredia svojim rozhodnutím zo dňa
29.10.2003 pod č. 2003/10117-002 doplnil podmienku č. 1.1, v tomto znení: „Stavebníci sú povinní pri
odpojení sa od centrálneho zdroja tepla zabezpečiť odborné odpojenie a zaizolovanie zvislých rozvodov
prechádzajúcich bytom stavebníka“. Spoločnosť W., F. ďalej potvrdila, že dňa 14.08.2002 odpojila byt
žalovaného od centrálneho vykurovania a prispôsobila rozvody na vykurovanie vlastným plynovým

kotlom podľa schválenej projektovej dokumentácie na J., F.. I., O. X.. Dňa 19.12.2003 A. D. vydalo
kolaudačné rozhodnutie k predmetnej stavbe a povolilo jej užívanie. Žalovaný v tejto súvislosti súdu
tiež predložil listinu označenú ako „Súhlas“ zo dňa 28.09.2002 v ktorom sa uvádza, že vlastníci bytov
v bytovom dome na C. Y. XX – XX E. D. súhlasia s povolením v zmene užívania stavby, s odpojením
sa od centrálneho vykurovania v byte A. B. a s plynovou prípojkou, ktorú si zaplatí na vlastné náklady.

Zároveň ho zaväzujú k tomu, aby sa v prípade vybudovania spoločného rozvodu plynu pre celý bytový
dom, prípadne vchod, prispôsobil spoločnému rozvodu. Na listine sa nachádza 17 podpisov, vrátane
žalovaného.38. Žalovaný tiež predložil Potvrdenie podpísané C. J., z ktorého vyplýva, že C. J. potvrdzuje, že podpis
na prezenčnej listine zo schôdze vlastníkov zo dňa 27.11.2007 nie je jeho podpisom z čoho vyplýva, že
ani prezenčná listina nie je z tejto schôdze. Potvrdil tiež, že na tejto schôdzi sa zúčastnil, schôdza sa

nekonala podľa programu a žiadne uznesenie na schôdzi prijaté nebolo. Okrem toho ani jedna zmluva
o výkone správy nebola nikdy s vlastníkmi prerokovaná, schválená na schôdzi vlastníkov bytov, on ju
nikdy neschválil a nepodpísal. Zároveň potvrdil, že falšovaná je aj zmluva o finančnej výpomoci zo dňa
23.06.2008. Z ďalšieho potvrdenia predloženého žalovaným vyplýva, že podpísaná osoba (nečitateľné
priezvisko) potvrdzuje, že na spoločnej schôdzi dvoch bytových domov na C. X, X F. C. XX, XX, XX E. D.

dňa 27.11.2007 bola, že G. H., ktorá bola za zástupkyňu vlastníkov dvoch bytových domov zvolená na
schôdzi dňa 13.12.2006, sa pred schôdzou zastupovania vzdala a na schôdzi sa nezúčastnila. Nemohla
byť preto za zástupkyňu vlastníkov zvolená dňa 27.11.2007, keď už zástupkyňou bola a pred schôdzou
sa zastupovania vlastníkov vzdala a schôdze sa nezúčastnila. Ďalšie tri osoby (S. K., C. I. a O. M.)
na uvedenom potvrdení potvrdili, že ich podpis nie je z uvedenej schôdze, na uvedenej schôdzi sa
nezúčastnili alebo je ich podpis sfalšovaný.

39. Žalovaný súdu ďalej predložil prehľad porovnania vlastných výpočtov koeficientov spotreby vody
a koeficientov vyúčtovaných bytovým družstvom za obdobie od roku 2013 do roku 2021, svoje záznamy
o spotrebe vody a stavoch vodomerov v roku 2020 spolu s fotografiami vodomerov. Tiež predložil
podľa svojho tvrdenia časť Zmluvy o výkone správy podpísanej dňa 11.07.2022, z ktorého vyplýva, že

správca plne rešpektuje stavebné povolenie vydané pre pána A. B. A.. Na základe prijatia právoplatného
uznesenia vlastníkov dňa 22.06.2022 p. B., byt č. X, E. XXXXXXX sa nemusí podieľať na nákladoch na
vykurovanie bytového domu, nebude pre tento byt žiaden náklad vyúčtovaný.

40. Z listu žalovaného adresovaného OSBD zo dňa 20.10.2020 označeného ako „Oznam“ vyplýva,

že žalovaný oznamuje, že na základe nezmyselných a zavádzajúcich rozsudkov Okresného súdu
v Leviciach a Krajského súdu v Nitre, poslal dňa 19.10.2020 na účet bytového domu v žalobe za roky
2011 a 2015 sumu 523,55 eura, čo je žalovaná istina aj s úrokmi. Z toho žalovaná istina za rok 2011
je 177,10 eura a žalovaná istina za rok 2015 je 174,47 eura. Žiadal tiež, aby celá zaplatená suma
bola zaúčtovaná do fondu opráv bytového domu, pretože po zrušení rozsudkom Najvyšším súdom SR,

prípadne Ústavným súdom SR, si bude žiadať zaplatenú sumu vrátiť späť na jeho účet v J. J..

41. Zo zápisnice z členskej schôdze vlastníkov konanej dňa 13.12.2006 vyplýva, že S. I. F. sa zo
zdravotných dôvodov ústne vzdal funkcie predsedu. Prítomnými bola navrhnutá G. A. H.. Mandátová
komisia dala odhlasovať návrh, ktorý bol prijatý a potvrdili, že novou predsedníčkou sa stala G. H..

42. Žalovaný súdu tiež predložil sumár úhrad, ktoré vykonal v roku 2020 s označením „Zaplatené v roku
2020 na účet nášho bytového domu“, z ktorého vyplýva, že dňa 20.01.2020 mal uhradiť zálohovú platbu
do fondu opráv, SV, DV a elektrinu podľa sprievodného listu v sume 400,- eur, ďalej dňa 28.05.2020
nedoplatok na skutočných nákladoch za rok 2019 v sume 42,- eur, dňa 13.07.2020 doplatok do fondu

opráv na 2. polrok 2020 v sume 194,08 eura, dňa 17.08.2020 platbu za upratovanie od 01.06.2020
do 31.12.2020 vo výške 16,80 eura a dňa 19.10.2020 mal zaplatiť sumu vo výške 523,55 eura podľa
rozsudku 25Co/164/2019.

43. Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení

účinnom v čase uzavretia zmluvy o výkone správy, na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“), ak vlastníci bytov a nebytových
priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len
„správca“), najmä s bytovým družstvom.

44. Podľa § 6 ods. 3 Zákona č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy o výkone správy, na správu domu nesmú byť dohodnuté súčasne
viaceréformysprávydomu.Nasprávuvjednomdomemôžebyťuzavretázmluvalensjednýmsprávcom
alebo len jedna zmluva o spoločenstve.

45. Podľa § 8 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy o výkone správy, správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická
osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového
fondu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.46. Podľa § 8 ods. 5 Zákona č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy o výkone správy, správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových

priestorovvdomezavšetkyškodyvzniknutévdôsledkuneplneniaalebonedostatočnéhoplneniasvojich
povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy.

47. Podľa § 8a ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy o výkone správy, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome

uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej
zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej
zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje

osobitný predpis.12e) Zmluva o výkone správy obsahuje najmä a) vzájomné práva a povinnosti správcu
a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu,
b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových
priestorov, príslušenstva a pozemku, c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby
a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi, d) zásady platenia úhrad za plnenia a

hospodárenie s nimi, e) zásady určenia výšky platieb za správu, f) rozsah a obsah správy o činnosti
správcu podľa odseku 2.

48. Podľa § 14 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy o výkone správy, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome

má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník
o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch,
príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej
forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred
dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie

zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom
v dome obvyklým.

49. Podľa § 14 ods. 2 Zákona č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy o výkone správy, pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje

nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento
zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou
väčšinou zúčastnených; to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm.
i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 5, § 8b ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.

50. Podľa § 14 ods. 3 Zákona č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy o výkone správy, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení úveru, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo
nebytovýchpriestorovvdomeaozmeneformyvýkonusprávy,rozhodujesavždyhlasovanímnaschôdzi

vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Toto hlasovanie nemôže byť písomné.

51. Podľa § 14 ods. 4 Zákona č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy o výkone správy, prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového

priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo
veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o
výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania,
inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a
3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

52. Podľa § 32c ods. 2 Zákona č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy o výkone správy, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome,
správcovia a predsedovia sú povinní zmluvy o výkone správy alebo zmluvy o spoločenstve uzatvorenédo 1. júla 2007 uviesť do súladu s týmto zákonom do 31. decembra 2007. Tie časti zmluvy o výkone
správy alebo zmluvy o spoločenstve, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, sú po uplynutí
tejto lehoty neplatné.

53. Podľa § 9 ods. 7 Zákona č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
účinnom v čase podania žaloby, spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne
v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom
mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným

orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej
moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome.

54. Podľa § 9 ods. 8 písm. b) Zákona č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v
znení účinnom v čase podania žaloby, spoločenstvo a správca zastupujú v konaní pred súdom a iným

orgánom verejnej moci aj vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí sa domáhajú úhrady
dlhu alebo plnenia inej povinnosti vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome.

55. Podľa § 8a ods. 2 Zákona č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
účinnom od 01.02.2020, správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť

vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok
týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných
zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je
povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované
na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.

56. Podľa § 8a ods. 4 Zákona č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
účinnom od 01.02.2020, ak správca nepredloží vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu
o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcu sa domu, vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby
a opráv a úhrad za plnenia v lehote podľa odseku 2, nemá až do ich predloženia nárok na platby za

správu; nárok na platbu za správu nemá správca aj vtedy, ak nepredloží do 30. novembra bežného
roka plán opráv na nasledujúci kalendárny rok podľa § 8b ods. 1 písm. g). Ak správca najneskôr v deň
skončenia správy neprevedie zostatok finančných prostriedkov na účte domu v banke na účet založený
novým správcom alebo spoločenstvom, je povinný zaplatiť na účet domu založený novým správcom
alebo spoločenstvom úroky z omeškania.

57. Podľa § 8a ods. 5 Zákona č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
účinnom od 01.02.2020, komunikáciu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome so správcom
zabezpečuje zástupca vlastníkov zvolený vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Zástupcom
vlastníkov môže byť len vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome. Zástupca vlastníkov informuje

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o činnosti správcu a o dôležitých otázkach týkajúcich
sa správy domu. Zástupca vlastníkov je povinný uplatňovať voči správcovi požiadavky vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome v súlade so zmluvou o výkone správy a prijatými rozhodnutiami vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome. Zástupca vlastníkov nie je oprávnený rozhodovať o veciach, o
ktorých môžu rozhodovať len vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 14 až 14b.

58. Podľa § 8b ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
účinnom od 01.01.2020, pri správe domu je správca povinný a) hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone
správy, b) dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich

záujmy pred vlastnými, c) zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri vymáhaní
škody, ktorá im vznikla činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového
priestoru v dome, d) vykonávať práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome, e) sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a
opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky, f) zvolať

schôdzu vlastníkov podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiadajú vlastníci bytov a
nebytových priestorov v dome, ktorí majú aspoň štvrtinu hlasov (ďalej len „štvrtina vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome“), g) vypracovať a každoročne do 30. novembra vlastníkom bytov
a nebytových priestorov v dome predložiť plán opráv na nasledujúci kalendárny rok, ktorý zohľadnínajmä opotrebenie materiálu a stav spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a navrhnúť
výšku tvorby fondu prevádzky údržby a opráv domu na kalendárny rok, h) podať návrh na vykonanie
dobrovoľnej dražby12ac) bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa

§ 15 na základe rozhodnutia podľa § 14b ods. 1 písm. o), i) podať návrh na exekučné konanie,12ab)
j) zabezpečovať všetky ďalšie činnosti potrebné na riadny výkon správy domu v súlade so zmluvou o
výkone správy a s týmto zákonom, k) priebežne zverejňovať na mieste v dome obvyklom v spoločných
častiach domu alebo na webovom sídle správcu, ak ho má zriadené, postup pri obstarávaní tovarov a
služieb, v rámci zabezpečovania prevádzky, údržby, opravy, rekonštrukcie a modernizácie a pri všetkých

iných činnostiach spojených so správou domu, vrátane jednotlivých cenových ponúk.

59. Podľa § 8b ods. 2 Zákona č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
účinnom od 01.01.2020, pri obstarávaní služieb a tovaru je správca povinný dojednať čo najvýhodnejšie
podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca
je povinný riadiť sa rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa,

ak nejde o zabezpečenie odborných prehliadok a skúšok technického zariadenia,5a) ktoré je správca
povinný vykonávať pri správe domu.

60. Podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
účinnom od 01.01.2020, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou

o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu
prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade10) vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov
a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané
náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných

nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu
a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu
prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak k bytu alebo nebytovému
priestoru v dome prilieha podľa § 19 ods. 4 balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky,
údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy

balkóna, lodžie alebo terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníci bytov
a nebytových priestorov v dome zohľadnia mieru využívania spoločných častí domu a spoločných
zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov.

61. Podľa § 10 ods. 2 Zákona č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení

účinnom od 01.01.2020, príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv domu sú a) mesačné preddavky
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, b) príjem za prenájom spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, c) výnosy z
účtu domu vedeného v banke, d) príjmy z výťažku exekúcie bytu alebo nebytového priestoru alebo
z dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru, vo výške pohľadávok voči vlastníkovi bytu zo

zákonného záložného práva, ktoré vzniklo podľa tohto zákona, e) zmluvné pokuty a úroky z omeškania
vzniknuté použitím prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv domu.

62. Podľa § 10 ods. 3 Zákona č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
účinnom od 01.01.2020, z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky spojené s nákladmi

na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných
nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu
a rekonštrukciu domu. Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú aj opravy balkónov, lodžií a
tých terás, ktoré sú spoločnými časťami domu. Prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv možno
prechodne použiť na úhradu za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome v

prípade ich dočasného nedostatku. Po preklenutí nedostatku prostriedkov na úhradu tohto plnenia, sa
uvedené prostriedky vrátia do fondu prevádzky, údržby a opráv.

63. Podľa § 10 ods. 4 Zákona č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
účinnom od 01.01.2020, spoločenstvo a správca vedie prostriedky vo fonde prevádzky, údržby a opráv

oddeleneodprostriedkovzhromaždenýchodvlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvdomenaúhrady
za plnenia, pričom sa musí zachovať účel použitia týchto prostriedkov. Ak spoločenstvo tvorí viac domov,
zriaďuje sa fond prevádzky, údržby a opráv osobitne pre každý dom.64. Podľa § 10 ods. 6 Zákona č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
účinnom od 01.01.2020, úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní
mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera

využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových
priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza
priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje
najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie,
dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.

65. Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
účinnom od 01.01.2020, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo nahliadať do
dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv a robiť si z nich
výpisy, odpisy a kópie.

66. Podľa § 39 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), neplatný je
právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom.

67. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o výkone správy,

spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

68. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o výkone správy,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

69. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o výkone správy,

spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

70. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o výkone správy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

71. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o výkone správy,
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

72. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

73. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

74.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

75. Podľa § 2 písm. f) Zákona 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, na účely tohto zákona sa rozumie:
konečným spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá teplo rozpočítané koncovým
odberateľom alebo fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá vykonáva činnosť podľa § 1 ods. 3

písm. c) využíva výlučne na vlastnú spotrebu.

76. Podľa § 7 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 240/2016 Z. z., ktorou
sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepladodaného v teplej úžitkovej vode a rozpočítavania množstva tepla, ak sú v objekte rozpočítavania
zapojené pomerové rozdeľovače tepla rovnakého typu alebo určené meradlá1) na meranie tepla
rovnakej triedy presnosti na meranie množstva tepla u konečných spotrebiteľov, náklady na množstvo

dodanéhoteplanavykurovaniesarozdelianazákladnúzložkuaspotrebnúzložku.Základnázložkatvorí
60% a spotrebná zložka tvorí 40% z celkových nákladov na množstvo dodaného tepla na vykurovanie,
ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov nedohodnú inak.

77. Podľa § 7 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 240/2016 Z. z., ktorou

sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla
dodaného v teplej úžitkovej vode a rozpočítavania množstva tepla, základná zložka sa rozpočítava
konečným spotrebiteľom podľa vzorca

ZZ
ZZks = ---- x Sks,

S

kde je ZZks základná zložka pre konečného spotrebiteľa vyjadrená v eurách, ZZ základná zložka
vyjadrená v eurách, S celková podlahová plocha bytov, vykurovaných nebytových priestorov a
spoločných priestorov upravená podľa odseku 3, vyjadrená v metroch štvorcových, Sks podlahová

plocha bytu, vykurovaného nebytového priestoru a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch
konečného spotrebiteľa upravená podľa odseku 3, vyjadrená v metroch štvorcových.

78. Podľa § 7 ods. 3 písm. b) Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 240/2016
Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania

množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode a rozpočítavania množstva tepla, základná zložka
na dodané teplo podľa odseku 2 sa rozpočítava aj medzi užívateľov bytov a nebytových priestorov,
ktorí majú individuálne vykurovanie, pričom podlahová plocha bytu alebo nebytového priestoru s
individuálnymvykurovanímsavynásobíkoeficientom0,50priostatnýchbytochanebytovýchpriestoroch
s individuálnym vykurovaním.

79. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

80.Podľa§122ods.1Občianskehozákonníka,lehotaurčenápodľadnízačínasadňom,ktorýnasleduje

po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

81. Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu
alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

82. Podľa prvej vety § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

83. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

84.Podľa§3Nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

85. Podľa § 232 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu.

86. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.87. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.
Záväzkový vzťah medzi stranami sporu súd posúdil podľa Zákona č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov
anebytovýchpriestorov,súčasnevšakideospotrebiteľskýzáväzkovývzťahanažalovanéhojepotrebné

hľadieť ako na spotrebiteľa, a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn.: 1VCdo/5/2019 zo dňa 28.04.2021, podľa ktorého „Pravidlá na ochranu spotrebiteľa sa uplatnia aj na
zmluvy o výkone správy podľa § 8a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
uzavreté medzi správcovskou spoločnosťou a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, ktorí sú fyzické
aj právnické osoby.“. Na právny vzťah vzniknutý medzi stranami sporu je tak potrebné aplikovať aj

príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka), ako aj Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

88. V prejednávanej veci sa súd v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu, ktorú
súd skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.“ (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

89. Žalovaný v konaní v prvom rade namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s poukazom
na tú skutočnosť, že schôdza vlastníkov dňa 27.11.2007 sa nikdy neuskutočnila a o zmluve o výkone
správy sa nikdy nehlasovalo. Zdôrazňoval, že v danom prípade sa nejedná o práva resp. povinnosti
„prehlasovaného“ vlastníka, t. j. namietanie výsledkov hlasovania, ale o to, že ku schôdzi a samotnému

hlasovaniu dňa 27.11.2007 nikdy neprišlo. K prípadnej argumentácii žalobcu s poukazom na už
právoplatne skončené konania (sp. zn.: 11C/99/2015 a sp. zn.: 9C/170/2014) uviedol, že v uvedených
konaniach sa nenachádzali úplne nové dôkazy a teda súdy z nich v tom čase ani nemohli vychádzať.

90. V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné poukázať na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.

zn.: 11Co/7/2023 – 741 zo dňa 20.09.2023, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Levice
sp. zn.: 15C/79/2018 – 639 zo dňa 22.12.2022, ktorý spor sa týkal totožných strán sporu, avšak
za iné rozhodné obdobie, v ktorom krajský súd uviedol: „K námietkam žalovaného týkajúcim sa ním
tvrdeného falšovania, resp. dodatočného spísania uznesenia schôdze vlastníkov zo dňa 27. 11. 2007
je potrebné uviesť, že ak mal žalovaný akékoľvek pochybnosti ohľadom prijatia uznesenia, hlasovania,

zvolania schôdze, mal sa možnosť v súlade s § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov obrátiť na súd, keďže právnym nástrojom ochrany vlastníkov bytov bolo práve podanie
žaloby podľa vyššie uvedeného ustanovenia zákona, kde by prípadne bolo možné v danom konaní
preskúmať kde, kedy a za akých okolností bolo prijaté toto uznesenie (resp. dodatočne spísané, čo
tvrdí žalovaný). Otázku platnosti rozhodnutí prijatých zhromaždením vlastníkov bytov nemôže súd

posudzovať v inom konaní než v konaní podľa vyššie uvedeného ustanovenia zákona. V danom
prípade však nebolo preukázané, že by toto uznesenie bolo vôbec napadnuté takouto žalobou zo strany
žalovaného, naopak, evidentne takáto žaloba nebola podaná. V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať
na už právoplatne skončené konania medzi stranami sporu, a to konania vedené na Okresnom súde
Levice pod. sp. zn. 11C/99/2015, 9C/170/2014, 9C/82/2017, v ktorých súdy opakovane riešili otázku

aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby a otázku platnosti zmluvy o výkone správy, pričom
zhodne dospeli k záveru, že zmluva o výkone správy je platná a tieto súdmi prvej inštancie prijaté
právne závery o platnosti spornej zmluvy boli potvrdené aj rozhodnutiami odvolacích súdov. Tiež v
rámci konaní vedených pod sp. zn. 11C/99/20 15 a 9C/170/20 14 boli aj prípadné dovolania podané
zo strany žalovaného odmietnuté dovolacím súdom. Otázka platnosti zmluvy o výkone správy je tak

opakovane právoplatne vyriešená (bez toho, aby bola niekedy spochybnená žalobou podľa ust. § 14
ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov), pričom nie je dôvod odkloniť sa od vyššie
uvedených záverov. Iný postup by nezodpovedal jednému zo základných princípov právneho štátu -
princípu právnej istoty vo vzťahoch medzi vlastníkmi, správcami a tretími osobami. Odvolací súd tiež
doplňujúce uvádza, že súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia nikde nekonštatuje,

že považuje uznesenie zo schôdze vlastníkov zo dňa 27. 11. 2007 za verejnú listinu s vyššou dôkaznou
silou, tak ako to tvrdil žalovaný v podanom odvolaní.“ V ďalšom je potrebné poukázať aj na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 1Cdo/60/2019 zo dňa 29.06.2021, v ktorom Najvyšší
súd Slovenskej republiky uviedol: „Zákonom sú prekluzívne lehoty stanovené preto, aby sa zabránilo
prieskumu prijatých rozhodnutí vlastníkov aj so značným časovým odstupom, čo by neprispelo k právnej

istote vlastníkov i tretích osôb. Z tohto dôvodu dovolací súd zastáva názor, že po uplynutí 15-dňovej,
resp. 3-mesačnej lehoty už nie je možné akýmkoľvek spôsobom sa úspešne domáhať zrušenia, či
neplatnosti prijatých uznesení vlastníkov. Po tejto lehote teda dochádza ku konvalidácii prípadných
vád prijatého uznesenia. V opačnom prípade by zakotvenie týchto lehôt do zákona stratilo akýkoľvekzmysel. Súdnym prieskumom platných uznesení vlastníkov po uplynutí zákonom stanovených lehôt v
inom súdnom konaní (napr. v konaní o zaplatenie pohľadávky iniciovanom voči vlastníkovi správcom
zastupujúcim všetkých vlastníkov v dome, ktorého aktívna vecná legitimácia vyplývajúca z uznesenia

schôdze vlastníkov nebola na súde nikdy spochybnená žalobou podľa ustanovenia § 14 ods. 4 zákona
o vlastníctve bytov v znení do 30.9.2014) by bol narušený princíp právnej istoty, a tým nielen stabilita
v právnych vzťahoch medzi vlastníkmi navzájom, ale aj medzi vlastníkmi a ich správcami, resp. tretími
osobami (dodávateľmi tovarov a služieb pre bytový dom).“ Tu dáva súd ďalej žalovanému dôrazne do
pozornosti, že v prípade, ak je pravdivé jeho skutkové tvrdenie o tom, že sa schôdza, na ktorej sa mala

schváliť sporná zmluva o výkone správy nekonala a teda žalovaný tak nenapĺňal zákonnú požiadavku
tzv. „prehlasovaného vlastníka“ na podanie žaloby podľa § 14 ods. 4 Zákona č. 182/1993 Z. z., nie je
pravdou, že by mu nebolo možné priznať žiadnu právnu ochranu. Žalovaný totiž ako vlastník mal popri
osobitnom prostriedku právnej ochrany práva podľa § 14 ods. 4 Zákona č. 182/1993, k dispozícii aj
všeobecný prostriedok súdnej ochrany na zvrátenie vzniknutého stavu, a síce napr. žalobu o určenie
neplatnosti uznesenia resp. samotnej spornej zmluvy o výkone správy a to podľa vtedy platného § 80

písm. c) OSP, keď tak ako na sporné uznesenie, aj na spornú zmluvu o výkone správy, sa vzťahujú
aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. V tu prejednávanej veci však nebolo tvrdené, nieto
ešte preukázané, že by Uznesenie zo dňa 27.11.2007, ktorým bola zmluva o výkone správy schválená,
bolo niekedy napadnuté žalobou podľa § 14 ods. 4 Zákona č. 182/1993 Z. z., resp. že by bola podaná
žaloba podľa § 80 písm. c) OSP o určenie neplatnosti tohto uznesenia, resp. samotnej zmluvy o výkone

správy. Zmluva o výkone správy s dodatkom 2007 bola zo strany žalobcu doručovaná vlastníkom bytov
a nebytových priestorov dňa 08.02.2008, pričom žalovaný si ju odmietol prevziať, ktorá skutočnosť
vyplýva zo zoznamu vlastníkov, ktorí si zmluvu o výkone správy prevzali. Žalovaný teda najneskôr
dňom odmietnutia prevzatia spornej zmluvy nadobudol podľa názoru súdu vedomosť o tom svojom
skutkovom tvrdení, že zmluva o výkone správy schválená nebola. Žalovaný tak mal podľa názoru súdu

k dispozícii rôzne možnosti domáhať sa poskytnutia súdnej ochrany, v rámci ktorých by bolo možné
preskúmať, či vôbec a pokiaľ áno, kedy, kde a za akých okolností bolo toto uznesenie prijaté. V zmysle
uvedeného potom neobstojí ani ďalšia námietka žalovaného, že má k dispozícii nové dôkazy, z ktorých
súdy už v právoplatne skončených konaniach nemohli vychádzať. V tejto súvislosti súd dáva ďalej
žalovanému do pozornosti, že otázku platnosti či už uznesenia vlastníkov bytov alebo samotnej zmluvy

o výkone správy, nie je možné v tu prebiehajúcom konaní riešiť ani ako otázku predbežnú, pretože
okruh vecne legitimovaných subjektov v prejednávanej veci a okruh vecne legitimovaných subjektov
v konaní o určenie neplatnosti uznesenia, resp. neplatnosti samotnej zmluvy, je odlišný. Napokon je
v tejto súvislosti potrebné poukázať aj na to, že žalovaný žalobcovi titulom zmluvy o výkone správy
finančné plnenia poskytuje, avšak len vo výške, v ktorej ich považuje on sám za dôvodné.

91. Aktívna vecná legitimácia žalobcu je tak v konaní daná podľa § 9 ods. 7 a ods. 8 písm. b) Zákona
č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v čase podania žaloby,
s poukazom na uzavretú zmluvu o výkone správy. Rovnako mal súd preukázanú aj pasívnu vecnú
legitimáciu žalovaného, keď žalovaný spornú zmluvu o výkone správy síce nepodpísal, avšak táto je

záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nakoľko ju podpísala nadpolovičná
väčšina všetkých vlastníkov bytov. Záväznosť schválenej a podpísanej zmluvy vyplýva z princípu
majority, a preto je ňou žalovaný viazaný tiež.

92. Súd ďalej preskúmal zmluvu o výkone správy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka skúmajúc,

či táto neobsahuje ustanovenia, ktoré by spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tieto v predmetnej zmluve nevzhliadol. Súd tiež konštatuje,
že nevzhliadol v prejednávanej veci dôvod na aplikáciu § 54a Občianskeho zákonníka, keď žalobcom
uplatnený nárok nie je premlčaný. Žalobca sa domáha zaplatenia nedoplatku z titulu vyúčtovania
nákladov za plnenia poskytované s užívaním bytu za rok 2020. Podľa Článku IV, bodu 8 zmluvy

o výkone správy bol žalovaný povinný vyúčtovaním zistený nedoplatok uhradiť do 15 dní od doručenia
vyúčtovania. Vyúčtovanie nákladov za plnenia poskytované s užívaním bytu za rok 2020 je datované
dňom 14.05.2021. V konaní nebolo tak zo strany žalobcu ako ani zo strany žalovaného tvrdené,
kedy si žalovaný toto vyúčtovanie prevzal, vychádzajúc však z Podacieho hárku č. EPH239913106,
na poštovú prepravu bolo žalobcom podané dňa 18.05.2021 (utorok) ako doporučený list 1. triedy.

V zmysle poštových podmienok J. L., F., sa doporučený list 1. triedy doručuje nasledujúci pracovný deň
po dni podania. Za absencie ďalších skutkových tvrdení tak dospel súd k záveru, že do dispozičnej
sféry žalovaného podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa toto vyúčtovanie dostalo najskôr dňa
19.05.2021. Od uvedeného dňa mu tak začala plynúť 15 dňová lehota na plnenie, ktorá s poukazom na§ 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 03.06.2021. Žalobcovi tak začala plynúť trojročná
premlčacia doba dňa 04.06.2021, pričom žaloba bola na tunajší súd podaná dňa 18.05.2023, teda pred
uplynutím premlčacej doby.

93. Z vyúčtovania nákladov za plnenia poskytované s užívaním bytu zo dňa 14.05.2021 vyplýva, že
skutočné náklady žalovaného za rok 2020 predstavovali sumu 895,63 eura. Tieto skutočné náklady
pozostávali v zmysle vyúčtovania z:

94. A) nákladov na správu vo výške 69,96 eura (5,83 eura v prípade vlastníka, ktorý je členom družstva
x 12 mesiacov). Žalovaný uplatnený nárok nepovažoval za dôvodný majúc za to, že o zmluve o výkone
správy sa nehlasovalo a teda zmluva nikdy nebola schválená, pričom namietal aj porušenie povinnosti
vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky rozúčtované na jednotlivé byty. Žalovaný v tejto súvislosti
argumentoval, že žalobca ako správca porušuje svoju povinnosť v zmysle § 8a ods. 2 poslednej vety
Zákonač.182/1993Z.z.,ažalobcaakosprávcavlastníkombytovnepredložilvyúčtovaniepoužitiafondu

prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty, a preto zo zákona nemá
nárok na platbu za správu. Jedna tabuľka s počiatočným a konečným stavom tvorby a čerpania Fondu
opráv nie je rozúčtovanie použitia fondu prevádzky „na jednotlivé byty“. Je síce pravdou, že žalobcom
predložená správa o jeho činnosti neobsahuje vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a
úhradzaplneniarozúčtovanénajednotlivébytyanebytovépriestoryvdometakakotoukladá§8aods.2

zákona,avšak§8aods.4zákonasankcionujeabsolútnupasivitusprávcuateda„nepredloženie“žiadnej
správy o činnosti a vyúčtovania fondu v lehote podľa ods. 2 zákona. Je nesporné, že žalobca správu
o svojej činnosti ako aj vyúčtovanie fondu vlastníkom predložil, pričom žalobcom predložená správa o
jeho činnosti za rok 2020, obsahuje údaje týkajúce sa finančného hospodárenia domu k 31.12.2020,
sumarizáciu fondu prevádzky, údržby a opráv k 31.12.2020, rozpis tvorby a čerpania fondu prevádzky,

údržby a opráv (vrátane výdavkov na dodávateľskú údržbu, na vlastné výkony, dopravu, materiál a
ostatné), stav štatutárneho fondu, nedoplatky vlastníkov bytov k 31.12.2020, stav stavebného sporenia,
stav bankového účtu vlastníkov bytov platný pre celý dom, stav bankového účtu – viazaný vklad/finančná
zábezpeka, zostatok nesplatnej finančnej výpomoci/úveru, stav konštrukčných prvkov a spoločných
zariadení domu k 30.04.2021, údaje týkajúce sa odborných prehliadok technických zariadení, ako aj

ročný plán opráv so zohľadnením stavu spoločných častí domu a spoločných zariadení domu pre
nasledujúci kalendárny rok 2022, ktorý je žalobca navyše v zmysle zákona povinný predložiť najneskôr
do 30.11. bežného roka. V zmysle uvedeného má tak súd za to, že hoci žalobca dôsledne nedodržal
znenie§8aods.2zákona,zadanýchokolnostíhonemožnosankcionovaťnepriznanímnárokunaplatbu
za správu, keďže takáto sankcia by bola v danom prípade neprimerane prísna, avšak súd touto cestou

súčasne dôrazne apeluje na žalobcu, aby do budúcnosti dôsledne dodržal požiadavky kladené v § 8a
ods. 2 zákona. Súd v tejto súvislosti však dáva aj žalovanému do pozornosti § 11 ods. 6 predmetného
zákona,podľaktoréhovlastníkbytualebonebytovéhopriestoruvdome,máprávonahliadaťdodokladov
týkajúcichsasprávydomualebočerpaniafonduprevádzky,údržbyaoprávarobiťsiznichvýpisy,odpisy
a kópie. Ako ďalej tiež vyplýva zo spisu, žalobca žalovanému listom zo dňa 29.10.2020 na požiadavku

žalovaného oznámil, že v prípade jeho záujmu o nahliadnutie do týchto dokladov, môže tak žalovaný
urobiť na prevádzke v Želiezovciach po predchádzajúcej dohode v čase úradných hodín. Pokiaľ ide
o samotné náklady na správu, podľa článku IV, bodu 5. zmluvy o výkone správy, vlastník je povinný
mesačne vopred uhrádzať poplatok za výkon správy, pričom u vlastníka člena družstva je poplatok
vo výške 121,- Sk + DPH t. j. 144,- Sk. Poplatok na výkon správy môže byť ročne upravený podľa

ukazovateľov ekonomického vývoja v oblasti nehnuteľnosti, prenájmu, obchodnej činnosti a ostatných
služieb zverejnených štatistickým úradom SR. V zmysle Čl. 2, bodu 2., písm. d) Zásad pre určovanie
výšky preddavkov na prevádzku, údržbu a opráv bytového fondu a za plnenia poskytované s užívaním
bytu a ich vyúčtovanie, náklady na správu bytu a domu sa stanovujú jednotne na byt bez ohľadu na
jeho veľkosť, na základe bilancie potrieb zdrojov na vykrytie nákladov súvislosti s výkonom správy.

Predstavenstvo Okresného bytového družstva navrhlo v októbri 2012 úpravu výšky poplatkov za výkon
správy a to s poukazom na opakujúci sa nárast miery inflácie. Predstavenstvo družstva následne počtom
hlasov 9, Uznesením č. 286/10/2012, schválilo úpravu kalkulácií preddavkov za výkon správy a to od
01.01.2013 tak, že v prípade člena družstva sa táto suma navýši zo sumy 5,42 eura na sumu 5,83 eura
vrátane DPH. Výška nákladov na správu tak bola upravená v súlade a z dôvodov, ktoré pripúšťa zmluva

o výkone správy a za obdobie 12 mesiacov je tak nárok vyúčtovaný týmto titulom vo výške 69,96 eura
(5,83 eura x 12 mesiacov) dôvodný.95. B) nákladov na poistenie bytového domu vo výške 7,66 eura {/209,43 eura náklad za celý bytový
dom – (3,- eurá x 33 bytov)/ : 1.925,10 m2 x 81,30 m2 = 4,66 eura + 3,- eurá}, pričom hodnota 1.925,10
m2 je celková podlahová plocha bytov domu a hodnota 81,30 m2 predstavuje podlahovú plochu bytu

žalovaného. Náklad spočívajúci v poistení bytového domu nebol zo strany žalovaného rozporovaný,
pričom jeho výška a spôsob jeho rozúčtovania boli v konaní preukázané listinnými dôkazmi.

96. C) nákladov na elektrickú energiu týkajúcu sa spoločných priestorov vo výške 5,42 eura (128,29
eura : 1.925,10 m2 x 81,30 m2), pričom hodnota 1.925,10 m2 je celková podlahová plocha bytov domu

a hodnota 81,30 m2 predstavuje podlahovú plochu bytu žalovaného. V zmysle Čl. 2, bodu 2., písm.
g) Zásad pre určovanie výšky preddavkov na prevádzku, údržbu a opráv bytového fondu a za plnenia
poskytované s užívaním bytu a ich vyúčtovanie, preddavok na elektrickú energiu – slúži na vykrytie
nákladov v oblasti spotreby elektrickej energie v spoločných priestoroch a spoločných zariadeniach
domu, pričom výška zálohy sa určí podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Žalobca postupoval pri
rozúčtovaní v zmysle písm. g) vlastníkmi prijatých zásad, keď pri rozúčtovaní nákladu na elektrickú

energiu týkajúcu sa spoločných priestorov vychádzal z celkového nákladu na bytový dom vo výške
128,29 eura a následne zohľadnil podiel podlahovej plochy bytu žalovaného k podlahovej ploche bytov
bytového domu. Náklad na spotrebu elektrickej energie týkajúcej sa spoločných priestorov a zariadení
domu, je tak vo výške 5,42 eura vo vzťahu k žalovanému vypočítaný správne.

97.1 D) z nákladov na ústredné kúrenie vo výške 88,70 eura /13.706,14 eura x 30 % = 4.111,84 eura,
81,30 m2 x 0,50 = 40,65 m2, 1.925,10 m2 – 40,65 m2 = 1.884,45 m2, 4.111,84 eura : 1.884,45 m2 =
2,18198, 40,65 m2 x 2,18198 = 88,70 eura).

97.2 Položku náklady za ústredné kúrenie vo výške 88,70 eura žalovaný spochybňoval z dôvodu, že

zo samotného dôkazu predloženého žalobcom „Vyúčtovanie nákladov za plnenia spojené s užívaním
bytu za obdobie 01.01.2020 – 31.12.2020“, vyplýva náklad na vykurovanie spoločných priestorov vo
výške 0,- eur, ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 2MCdo/7/2011 zo dňa
31.10.2011, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 4Cdo/230/2007 z 30.04.2009 a definíciu
konečného spotrebiteľa podľa Zákona č. 653/2004, ktorú žalovaný podľa svojho tvrdenia nespĺňa.

Argumentoval ďalej rozhodnutiami stavebných úradov a kolaudačným rozhodnutím, kde sa správne
orgány vysporiadali s námietkou žalobcu ohľadom prestupu tepla, kde námietku žalobcu zamietli,
fotografiami, ktorými žalovaný preukazuje zaizolovanie rozvodov, ako aj stavebné oddelenie svojho
bytu od rozvodov vykurovacej sústavy zastavanou drevotrieskovou stenou. Zdôrazňoval, že má vlastné
vykurovanie, že rozvody tepla, ktoré jeho bytom prechádzajú sú zaizolované a žiadne teplo neodoberá.

Poukázal tiež na to, že bytové družstvo pri schvaľovaní zmluvy o výkone správy dňa 22.06.2022
uviedlo, že plne rešpektuje jeho stavebné povolenie, a že základe prijatia právoplatného uznesenia
vlastníkov dňa 22.06.2022 sa nemusí podieľať na nákladoch na vykurovanie bytového domu, že
nebude pre tento byt žiaden náklad vyúčtovaný. Namietal tak, že stavebné povolenie mu bolo vydané
v roku 2003 a uvedeným tvrdením bytové družstvo jednoznačne potvrdilo, že ho 20 rokov na platbách

za ústredné kúrenie vydierali a okrádali, pretože právoplatne rozhodli vlastníci bytov nadpolovičnou
väčšinou vlastníkov už v roku 2002, kedy sa od centrálneho vykurovania odpojil. Potvrdili to overenými
podpismi aj v stavebnom konaní.

97.3 Ako vyplýva z listinných dôkazov, dňa 10.09.2003 vydalo A. D. žalovanému (spolu s manželkou)

stavebné povolenie č. 139/2003-Th na stavbu „Plynová prípojka a vnútorná plynoinštalácia bytu v
bytovom dome v D., C. XX“. Do výroku tohto rozhodnutia Krajský úrad v Nitre, odbor životného prostredia
svojim rozhodnutím zo dňa 29.10.2003 pod č. 2003/10117-002 doplnil podmienku č. 1.1, v tomto znení:
„Stavebníci sú povinní pri odpojení sa od centrálneho zdroja tepla zabezpečiť odborné odpojenie a
zaizolovanie zvislých rozvodov prechádzajúcich bytom stavebníka“. Spoločnosť W., F. ďalej potvrdila,

že dňa 14.08.2002 odpojila byt žalovaného od centrálneho vykurovania a prispôsobila rozvody na
vykurovanie vlastným plynovým kotlom podľa schválenej projektovej dokumentácie na J., F.. Bratislava,
závod Nitra. Dňa 19.12.2003 A. D. vydalo kolaudačné rozhodnutie k predmetnej stavbe a povolilo
jej užívanie. V zmysle uvedeného je tak nepochybné, že žalovaný sa od centrálneho vykurovania
odpojil a teplo na vykurovanie ako ani na ohrev teplej vody neodoberá. Je tiež pravdou, že v zmysle

súhlasu zo dňa 29.09.2002, mu podpísaní vlastníci bytov udelili súhlas s povolením v zmene užívania
stavby a s odpojením sa žalovaného od centrálneho vykurovania, avšak v rozpore s jeho tvrdením,
mu podľa názoru súdu nebol udelený žiaden súhlas k tomu, aby mu náklady za vykurovanie neboli
účtované. Rovnako je v tejto súvislosti potrebné poukázať aj na to, že žalovanému účtované nákladyza vykurovanie, nie sú nákladmi na vykurovanie spoločných priestorov za dom, ako sa mylne domnieva
žalovaný, argumentujúc listinným dôkazom „Vyúčtovanie nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu
zaobdobie01.01.2020–31.12.2020“,zktoréhovyplývanákladnavykurovaniespoločnýchpriestorovvo

výške 0,- eur. Pokiaľ sa aj vlastníci bytov dňa 22.06.2022 zhodli na tom, že tieto náklady na vykurovanie
už žalovanému účtované nebudú, je treba uviesť, že nijako táto skutočnosť nemá vplyv na náklady za
vykurovanie rozpočítané za rok 2020.

97.4 Vo vzťahu k ďalšej argumentácii žalovaného, v rámci ktorej poukázal na rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR súd udáva, že pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 2MCDo/7/2011 zo
dňa 31.10.2011, v tejto veci riešil najvyšší súd otázku teplej úžitkovej vody a nie dodávku tepla na
vykurovanie, ako je to v prípade žalovaného. Vo vzťahu k ďalšiemu rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR,
a síce k rozhodnutiu sp. zn.: 4Cdo/230/2007 zo dňa 30.04.2009 súd udáva, že žalovaný opomína,
že v tam prejednávanej veci, z obsahu Zmluvy o výkone správy z 25.07.2000 vyplývala pre správcu
povinnosť zabezpečiť dodávku tepla pre ústredné kúrenie a teplej úžitkovej vody pre všetkých vlastníkov

bytov a nebytových priestorov, okrem tých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí majú vlastný
zdroj tepla a teplej úžitkovej vody, čo opäť nie je prípad žalovaného.

97.5 V ďalšom je potrebné poukázať na to, že je síce pravdou, že žalovaný nie je konečným
spotrebiteľom tak, ako to má na mysli § 2 písm. f) Zákona o tepelnej energetike, avšak v súvislosti

s povinnosťou rozpočítať základnú zložku na dodané teplo aj vo vzťahu k žalovanému, Vyhláška
č. 240/2016 Z. z., ktorá je vykonávacím predpisom k Zákonu o tepelnej energetike, pojem konečný
spotrebiteľ ani nepoužíva, operuje pojmom „užívatelia bytov a nebytových priestorov, ktorí majú
individuálne vykurovanie“. Podľa § 7 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky
č. 240/2016 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá

rozpočítavania množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode a rozpočítavania množstva tepla, ak sú
v objekte rozpočítavania zapojené pomerové rozdeľovače tepla rovnakého typu alebo určené meradlá1)
na meranie tepla rovnakej triedy presnosti na meranie množstva tepla u konečných spotrebiteľov,
náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku.
Základná zložka tvorí 60 % a spotrebná zložka tvorí 40 % z celkových nákladov na množstvo dodaného

tepla na vykurovanie, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov nedohodnú inak. Základná zložka
sa konečným spotrebiteľom rozpočítava podľa vzorca obsiahnutom v ods. 2 § 7 predmetnej vyhlášky.
Vyhláška č. 240/2016 v § 7 ods. 3 ďalej upravuje, že základná zložka na dodané teplo podľa odseku 2
sa rozpočítava aj medzi užívateľov bytov a nebytových priestorov, ktorí majú individuálne vykurovanie,
pričom v písm. a ) a b) ďalej upravuje ďalšie kritéria pre potreby rozpočítania. Uvedená vyhláška tak

jednoznačne upravuje povinnosť rozpočítať základnú zložku tak medzi konečných spotrebiteľov, ktorí
teplo aj reálne odoberajú a využívajú ho na vlastnú spotrebu, ako aj medzi tých užívateľov bytov
a nebytových priestorov, ktorí majú individuálne vykurovanie tak, ako je to aj v prípade žalovaného. Ako
ďalej vyplýva z vykonaného dokazovania a listinných dôkazov, vlastníci bytov sa dohodli na inom pomere
rozdelenia množstva dodaného tepla, a to pokiaľ ide o pomer základnej a spotrebnej zložky, než ako

to upravuje vyhláška. Z uznesenia zo schôdze vlastníkov konanej dňa 25.03.2011 o 17:00 v bytovom
dome v D. X. Y. C. N. XX, XX, XX vyplýva, že schôdza vlastníkov schválila okrem iného rozpočítanie
nákladov na ústredné kúrenie v pomere základná zložka 30 % a spotrebná zložka 70 %. Pokiaľ ide o byt
žalovaného, v zmysle § 7 ods. 3 predmetnej vyhlášky je potrebné ho zaradiť pod bod b), nakoľko jeho
byt nespĺňa predpoklady uvedené v bode a) a na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že rozvody

prechádzajúce cez svoj byt odizoloval dvojitou izoláciou a sadrokartónom, nakoľko na takúto situáciu
vyhláška nijakým spôsobom nepamätá.

97.6 Z výpisu účtov, účet: 315 – 603 ostatné pohľadávky Ústredné kúrenie za rok 2020, vyplýva celkový
náklad na dodané teplo vo výške 13.706,14 eura. Základná zložka za dodané teplo sa tak v zmysle §

7 ods. 2 a 3 vyhlášky rozpočítava nasledovne:

ZZ
ZZks = ---- x Sks,
S

kde „ZZks“ je základná zložka pre konečného spotrebiteľa vyjadrená v eurách, „ZZ“ základná
zložka vyjadrená v eurách, „S“ celková podlahová plocha bytov, vykurovaných nebytových priestorov
a spoločných priestorov upravená podľa odseku 3, vyjadrená v metroch štvorcových, „Sks“ podlahováplocha bytu, vykurovaného nebytového priestoru a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch
konečného spotrebiteľa upravená podľa odseku 3, vyjadrená v metroch štvorcových. Základná zložka
„ZZ“ tak v zmysle vlastníkmi uznesením prijatého pomeru rozpočítania dodaného množstva tepla,

predstavuje 30 % z celkového nákladu na dodané teplo v sume 13.706,14 eura, čo tak predstavuje
hodnotu „ZZ“ vo výške 4.111,84 eura. Pokiaľ ide o hodnotu „S“, od celkovej podlahovej plochy
bytov 1.925,10 m2 je potrebné odpočítať podlahovú plochu bytu žalovaného a následne pripočítať
jeho podlahovú plochu upravenú podľa § 7 ods. 3 písm. b) vyhlášky, v dôsledku čoho tak hodnota
„S“ predstavuje 1.884,45 m2 /1.925,10 m2 – 81,30 m2 + (81,30 m2 x 0,50)/. Hodnota „Sks“ v prípade

bytu žalovaného po úprave podľa § 7 ods. 3 písm. b) vyhlášky, predstavuje 40,65 m2 (81,30 m2 x 0,50).
Po dosadení týchto hodnôt do vyššie uvedeného vzorca tak predstavujú náklady na vykurovanie bytu
žalovaného sumu vo výške 88,70 eura (4.111,84 eura : 1.884,45 m2 x 40,65 m2).

98.1 E) nákladov na vodné a stočné, ktoré žalobca vyčíslil vo výške 282,88 eura /(61,33 m3 spotreba
bytu x koef. 1,23153 = 75,529 m3 x 2,46280 eura/m3) + (30,67 m3 spotreba bytu x koef. 1,23135 =

37,765 m3 x 2,56500 eura/m3)/.

98.2 V súvislosti so spotrebou studenej vody žalovaný namietal, že žalobca pri uvedenej položke
postupoval v rozpore so Zásadami na rozpočítanie nákladov za dodávku tepla na ÚK, TÚV, SV a odvod
dažďovej vody a najmä článku IV, keď preukázateľne pri výpočte pomerového koeficientu zohľadnil len

pomer množstva spotreby vody na konkrétnej stúpačke a súčtu spotreby studenej vody jednotlivých
bytov na tejto stúpačke, keď nerešpektoval oba koeficienty „K2“ a „K3“. Žalovaný ďalej namietal, že
koeficient studenej vody podľa „Vyúčtovania nákladov za plnenia poskytované s užívaním bytu za
obdobie 01.01.2020 – 31.12.2020“ vychádza na 1,23153, resp. 1,23135, čo je v rozpore s Vyhláškou
č. 210/2000 Z. z. Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR o meradlách a metrologickej

kontrole a § 3 ods. 5 vyhlášky, podľa ktorej najväčšia dovolená chyba v používaní sa rovná dvojnásobku
najväčšejdovolenejchybyprioverení,akprílohyč.6až73neustanovujúinak.Podľaprílohyč.8„Merače
pretečeného množstva studenej vody“ je najväčšia dovolená chyba merača pretečeného množstva
studenej vody pri overení +- 5%. To podľa neho znamená, že tolerancia pretečeného množstva studenej
vody vodomeru ako fakturačného meradla je +-10 %. V prípade, ak žalobca ako správca vykonáva

výmeny a dodávky meradiel spotreby vody v jednotlivých bytoch (a aj vlastníkom bytov účtované),
taktiež meradlá plombuje a tieto kontroluje, sám zodpovedá za ich správnosť, resp. za to, aby množstvo
vody nameraného na fakturačnom meradle a namerané množstvo v jednotlivých bytoch, ktoré má byť
pomerne rozdelené, uvedenú maximálnu toleranciu podľa vyhlášky neprekročilo. Účtovanie žalovanej
sumy za spotrebu studenej vody nad vyššie uvedenú toleranciu je v rozpore so zákonom. Žalovaný tiež

argumentoval, že správca má vedomosť o rozhodnutí vlastníkov (vlastníci na stúpačke žalovaného),
keď sa títo vlastníci rozhodli a namontovali na celej uvedenej stúpačke mokrobežné vodomery, ktoré sú
presnejšie ako suchobežné. V prípade ak niektorý vlastník, prípadne žalobca nesúhlasil s rozhodnutím
vlastníkov uvedenej stúpačky zriadiť si na celej stúpačke mokrobežné vodomery, prehlasovaný vlastník
bytu alebo nebytového priestoru v dome, mal právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku

hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, mal právo obrátiť sa na súd najneskôr do
troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Uvedené rozhodnutie vlastníkov, ktorým rozhodli
o zriadení mokrobežných vodomerov na svojej stúpačke je podľa žalovaného platné aj napriek tomu, že
pri hlasovaní nebol dodržaný postup podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona, teda že za toto uznesenie

nehlasovala nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov. Žalobca nepredložil podľa neho do konania
dôkaz, že by voči rozhodnutiu vlastníkov zriadiť si na celej stúpačke mokrobežné vodomery podal
osobitnú žalobu na súd. Žalovaný poukázal ďalej na spotrebu svojho suseda R. A., ktorému namerali
v byte spotrebu len 51,00 m3, hoci jeho presný a nový mokrobežný vodomer v suteréne zaznamenal
spotrebu 136 m3. Čiže v byte mu namerali spotrebu o 85 m3 menšiu, ako v skutočnosti spotreboval.

Tiež poukázal na to, že od roku 2011 pravidelne odpisuje spotrebu vody podľa vodomerov v suteréne
a začiatkom ďalšieho roka svoje odpisy posiela na bytové družstvo. Jeho presné odpisy však bytové
družstvo ignoruje a rozpočítanie spotreby vody si robí svojvoľne. Z uvedených dôvodov by mal súd
jednoznačne rozhodnúť, že pre určenie spotreby vody musí bytové družstvo rešpektovať rozhodnutie
vlastníkov na ich stúpačke, že spotreba vody sa bude merať presnými mokrobežnými vodomermi v

suteréne, s ktorými sa nedá manipulovať a vykazujú spotrebu vody oveľa presnejšie ako suchobežné
vodomery v bytoch, s ktorými môžu nečestní vlastníci manipulovať.98.3 Tvrdenie žalovaného o existencii rozhodnutia 4 vlastníkov o tom, že si zriadia svoje mokrobežné
vodomery spolu s argumentáciou, že ide o platné rozhodnutie, ktoré nebolo napadnuté žalobou,
nemožno hodnotiť inak, než že je účelové. Napriek opakovaným súdnym sporom medzi stranami

sporu a opakovaným námietkam žalovaného voči vyúčtovaniu spotreby vody, ide z jeho strany totiž
o novú argumentáciu, pričom podľa názoru súdu ide tak o reakciu na odôvodnenia súdnych rozhodnutí
rôznych inštancií a to v súvislosti s ohľadom ním tvrdenej o neplatnosti zmluvy o výkone správy.
Žalovaný v konaní netvrdil, nieto ešte preukázal, existenciu prijatia uznesenia s takýmto obsahom,
pričom v konaní ani len netvrdil, kedy, kde, za akých okolností, v prítomnosti koľkých a ktorých vlastníkov

malo byť takéto uznesenie prijaté. Svojvoľné rozhodnutie 4 vlastníkov bez akéhokoľvek podkladu,
nemôže byť v žiadnom prípade zaväzujúce tak pre ostatných vlastníkov a už vôbec nie pre správcu.
Správca je totiž povinný zabezpečiť rovnaké druhy meradiel tak, aby bolo možné spravodlivo realizovať
vyúčtovanie spotreby vody v zmysle vlastníkmi prijatých zásad, a preto použitie odpočtov žalovaného
uskutočnené na vodomeroch, za ktoré správca nemôže niesť zodpovednosť, je neprípustné. Pokiaľ
má žalovaný za to, že ním zabezpečené meradlá sú presnejšie, potom mal iniciovať výmenu všetkých

vodomerov na schôdzi vlastníkov a pokiaľ k uvedenej výmene napriek jeho iniciatíve nedošlo, potom
je povinný rešpektovať zásadu princípu a vôle majority. Žalovaný v konaniach opakovane poukazuje aj
na podozrenie z neoprávneného odberu vody a to v súvislosti so svojím susedom R. A., avšak napriek
svojmu opakovanému podozreniu, trestné oznámenie v tejto súvislosti nikdy nepodal. Tu dáva súd
žalovanému do pozornosti, že otázku neoprávneného odberu vody, nie je možné v tomto konaní riešiť.

V súvislosti s ďalšou námietkou žalovaného súd udáva, že Vyhláška č. 210/2000 Z. z. pre normalizáciu,
metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky o meradlách a metrologickej kontrole bola vykonávacím
predpisom k Zákonu č. 142/2000 Z. z. o metrológii, ktorý podľa § 1 na zabezpečenie jednotnosti a
správnosti merania upravoval a) zákonné meracie jednotky, b) požiadavky na určené meradlá, ostatné
meradlá a ich metrologickú kontrolu, c) podmienky úradného merania, d) požiadavky na spotrebiteľsky

balené výrobky, e) podmienky autorizácie a registrácie, f) pôsobnosť orgánov štátnej správy pre
oblasť metrológie, g) metrologický dozor, h) ukladanie pokút. Táto vyhláška tak neupravovala výpočet
pomerového koeficientu spotreby vody ani sa nijako tohto pomerového koeficientu netýkala, určovala len
maximálne tolerancie meradla pretečeného množstva studenej vody. Jednotlivé pomerové koeficienty
spotrebyvodyvšaknezávisiaodmaximálnejtolerancievodomera,aleodvzájomnýchpomerovskutočne

pretečeného množstva vody medzi vodomerom na päte domu, stúpačkovými vodomermi a vodomermi
v bytoch jednotlivých vlastníkov, preto v žiadnom prípade nemôže byť vylúčené, že výsledný pomerový
koeficient spotreby vody je napokon vyšší ako samotná maximálna tolerancia meradla. Žalovaný
opakovane odmieta prijať, že spotreba vody nameraná na fakturačnom meradle (vodomer na päte
domu), je tá spotreba vody, ktorú sú povinní vlastníci bytov dodávateľovi vody zaplatiť a to v zmysle

pomerov spotreby vody nameraných na podružných meračoch. Aj z uvedeného potom vyplýva, že
pomerové koeficienty spotreby vody, logicky nemôžu byť upravené právnym predpisom.

98.4 Zo zásad na rozpočítanie nákladov za dodávku tepla na ÚK, TÚV, SV a odvod dažďovej vody
v nadväznosti na Vyhlášku ÚRSO č. 630/2005 okrem iného vyplýva: Článok IV – Rozpočítanie SV, bod

1.: Pre rozpočítanie nákladov na SV sa musí použiť cena vody (vodné, stočné) a nameraná spotreba
vody v objekte rozpočítania fakturovaná dodávateľom vody za príslušné obdobie. Bod 2., písm. b):
Pre rozpočítanie nákladov na SV pre užívateľov sa použije skutočná spotreba SV nameraná určeným
meradlom na meranie množstva SV v byte alebo nebytovom priestore po úprave koeficientom. V
prípade, že v objekte rozpočítavania sú inštalované na stúpačkách SV určené meradlá na meranie

množstva SV je: Koeficient K2 pre úpravu množstva SV nameranej na stúpačke SV sa vypočíta ako
pomer nameraného (fakturovaného) množstva SV v objekte rozpočítavania (päta domu) a súčtom
nameraného množstva SV na všetkých stúpačkách SV v objekte rozpočítavania. Koeficient K3 pre
úpravu množstva SV nameraného u užívateľa sa vypočíta ako pomer množstva SV na príslušnej
stúpačke SV upraveného koeficientom K2 a súčtom nameraného množstva SV v bytoch a nebytových

priestoroch na príslušnej stúpačke SV.

98.5 Z odpočtov bytových meračov za obdobie od 01.01.2020 do 31.12.2020 vyplýva spotreba studenej
vody žalovaného za obdobie od 01.01.2020 do 31.08.2020 v objeme 61,33 m3 a za obdobie od
01.09.2020 do 31.12.2020 spotreba o objeme 30,67 m3. Z listiny označenej ako „Spotreba bytových

a stúpačkových vodomerov 01.01.2020 – 31.12.2020 vyplýva nameraná spotreba studenej vody za
odberné miesto (päta domu) o objeme 1.389,000 m3, nameraná spotreba studenej vody za všetky
stúpačky v objekte rozpočítania o objeme 1.337,000 m3, nameraná spotreba studenej vody na príslušnej
stúpačke 349001 o objeme 243,000 m3 a súčet nameranej spotreby studenej vody v bytoch na tejtostúpačke o objeme 205,000 m3. Z predložených faktúr vystavených Západoslovenskou vodárenskou
spoločnosťou, a. s., ďalej vyplýva, že cena vodného a stočného bola za obdobie od 01.01.2020 do
31.08.2020 vo výške 2,4628 eura/m3 a za obdobie od 01.09.2020 do 31.12.2020 vo výške 2,565 eura/

m3. Z uvedeného teda vyplýva, že keďže sa cena za spotrebovanú vodu v priebehu roku 2020 zmenila,
postupoval žalobca správne, pokiaľ pri vyúčtovaní nákladov za spotrebovanú vodu, vychádzal z dvoch
období a to s prihliadnutím na jednotlivé cenové výmery.

98.6 Po dosadení vyššie uvedených hodnôt do vzorcov obsiahnutých vo vyššie uvedených zásadách,

tak koeficient „K2“ predstavuje hodnotu 1,03889 (spotreba SV za odberné miesto 1.389 m3 : spotreba
SV za stúpačky 1.337 m3) a koeficient „K3“ hodnotu 1,23146 (spotreba SV na stúpačke žalovaného
243 m3 x 1,03889 „K2“ : súčet nameraného množstva SV v bytoch na tejto stúpačke 205 m3). Skutočný
náklad na spotrebu vody žalovaného predstavuje za prvé obdobie sumu 186,- eur /61,33 m3 (spotreba
žalovaného) x 1,23146 (pomerový koeficient spotreby SV) x 2,4628 eura/m3/ a za druhé obdobie sumu
96,88 eura /30,67 m3 (spotreba žalovaného) x 1,23146 (pomerový koeficient spotreby SV) x 2,5650

eura/m3/, celkovo teda sumu 282,88 eura.

99. F) nákladov na zrážkovú vodu, ktoré žalobca vyčíslil vo výške 17,09 eura (404,61 eura : 1.925,10 m2
x 81,30 m2), pričom hodnota 1.925,10 m2 je celková podlahová plocha bytov domu a hodnota 81,30
m2 predstavuje podlahovú plochu bytu žalovaného, pričom tento náklad nebol zo strany žalovaného

rozporovaný. Z Článku V, bod 1. a 2. Zásad na rozpočítanie nákladov za dodávku tepla na ÚK,
TÚV, SV a odvod dažďovej vody v nadväznosti na Vyhlášku ÚRSO č. 630/2005 vyplýva, že pre
rozpočítanienákladovnastočnédažďovejvodysamusiapoužiťnákladyfakturovanézastočnédažďovej
vody správcom kanalizácie v danej lokalite pre príslušný objekt rozpočítavania za zúčtovacie obdobie.
Náklady na stočné dažďovej vody v objekte rozpočítavania sa zúčtujú na jednotlivé byty v pomere

podlahovej plochy bytu k celkovej podlahovej ploche bytového domu. Z výpisu účtov, účet: 315 – 606
dažďová voda za rok 2020 vyplýva celkový náklad na dažďovú vodu vo výške 404,63 eura. Tento náklad
po zohľadnení pomeru plochy bytu žalovaného k celkovej podlahovej ploche bytov bytového domu, tak
predstavuje žalobcom vyčíslený náklad v sume 17,09 eura.

100. G) nákladov spojených s rozpočítaním vo výške 13,55 eura (12,59 eura + 0,96 eura). V tejto
súvislosti žalovaný namietal, že tento náklad je nedôvodný, keďže o zmluve o výkone správy sa
nehlasovalo a súčasne každoročné vyúčtovanie nákladov je nepresné, nepravdivé a protiprávne.
Spracovanie ročného vyúčtovania nákladov za ústredné vykurovanie, teplú úžitkovú vodu, studenú
vodu a dažďovú vodu zabezpečuje pre žalobcu na základe Zmluvy o dielo č. 1/2017 spoločnosť I., J..

Z listiny označenej ako „Náklady so spracovaním rozpočítania za rok 2020 zo dňa 06.11.2023“ vyplývajú
náklady so spracovaním rozpočítania pre byt žalovaného za kalendárny rok 2020 vo výške 12,59 eura
s DPH. Pozostávajú tak zo základnej platby za byt vo výške 2,59 eura bez DPH, (základný poplatok,
servis softvérovej databanky, špecifické nastavenie rozpočítavania UK pre daný byt, zablokovanie
rozpočítavania 10 % TUV), z odpočtu a rozpočítavanie SV za dve obdobia vo výške 1,90 eura bez

DPH, odpočet a rozpočítavanie TÚV za dve obdobia vo výške 1,90 eura bez DPH, z rozpočítavania
nákladov ÚK vo výške 1,90 eura bez DPH, vyčíslenia spotreby SV vo výške 0,25 eura bez DPH, z tlače
rozpočítavania vo výške 0,50 eura bez DPH, z grafického znázornenia spotrieb vo výške 0,45 eura bez
DPH a z vyúčtovania služieb, tlače a vytvorenia dávky vo výške 1,- euro bez DPH (10,49 eura bez
DPH). Predstavenstvo družstva na svojom zasadnutí dňa 27.02.2012, počtom hlasov 9, Uznesením č.

183/02/2012, schválilo náklady za aktivity Okresného stavebného bytového družstva pri vyúčtovaní vo
výške 0,96 eura/bytová jednotka vrátane DPH. Preskúmaním nákladov na rozpočítanie vyúčtovaných
spoločnosťouI.,J.dospelsúdkzáveru,žežalovanéhosanetýkapoložka„odpočetarozpočítavanieTÚV
za dve obdobia“ vo výške 1,90 eura bez DPH, nakoľko žalovaný teplú úžitkovú vodu neodoberá, pričom
účtovanie tejto položky poverená zamestnankyňa na pojednávaní nevedela presvedčivo zdôvodniť.

Celkový náklad so spracovaním rozpočítania pre byt žalovaného za kalendárny rok 2020 tak predstavuje
sumu vo výške 11,27 eura (8,59 eura x 1,20 DPH + 0,96 eura). Pre doplnenie súd ešte udáva, že
náklad spočívajúci v rozpočítaní nákladov na ústredné kúrenie považoval súd za dôvodný, nakoľko
hoci žalovaný teplo neodoberá, v zmysle právnych záverov obsiahnutých v bodoch 97.1 až 97.6 tohto
rozhodnutia, sa základná zložka za dodané teplo rozpočítava aj medzi neho ako užívateľa bytu, ktorý

má individuálne vykurovanie.

101. H) nákladov spojených s upratovaním spoločných priestorov vo výške 16,29 eura (537,59 eura :
33 bytov). Upratovanie spoločných priestorov prostredníctvom externého dodávateľa bolo vlastníkmibytov schválené na základe písomného hlasovania vo výške 2,40 eura/byt od 01.06.2020. Z výpisu
zúčtov,účet:315-023Upratovanierok2020,vyplývacelkovýnákladvovýške537,60eura,ktorýsprávca
rozpočítal v zmysle Čl. 2, bodu 2., písm. b) Zásad pre určovanie výšky preddavkov na prevádzku, údržbu

a opráv bytového fondu a za plnenia poskytované s užívaním bytu a ich vyúčtovanie na jednotlivé
byty, ktorých počet je 33. Reálne náklady žalovaného týkajúce sa upratovania spoločných priestorov tak
predstavujú sumu 16,29 eura (537,59 eura : 33 bytov).

102. I) nákladov na tvorbu fondu, prevádzky, údržby a opráv bytového domu, ktoré žalobca vyčíslil vo

výške 394,08 eura /(81,30 m2 x 0,40 eura/m2 = 32,52 eura x 12 mesiacov) + (0,80 m2 balkón x 0,40
eura/m2 = 0,32 eura x 12 mesiacov). Podľa článku IV, bodu 4. zmluvy o výkone správy, vlastník je
povinný mesačne vopred uhrádzať preddavky do fondu prevádzky údržby a opráv vo výške schválenej
vlastníkmi na účet domu. Vlastníci vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti
spoluvlastníckeho podielu, ak sa vlastníci nedohodli inak. Podľa Čl. 2, bodu 2., písm. e) Zásad pre
určovanie výšky preddavkov na prevádzku, údržbu a opráv bytového fondu a za plnenia poskytované

s užívaním bytu a ich vyúčtovanie, tvorba fondu prevádzky, údržby a opráv – výšku preddavkov urči
schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov vždy na jeden rok dopredu tak, aby bolo zabezpečené
krytie predpokladaných nákladov spojených s prevádzkou, údržbou a opravami, prípadne zlepšením
spoločných častí a spoločných zariadení domu. V dňoch 21.02.2018 – 23.02.2018 sa uskutočnilo
písomné hlasovanie vlastníkov v bytovom dome o schválení zvýšenia tvorby fondu prevádzky, údržby

a opráv na sumu 0,40 eura/m2/mesiac od 01.04.2018. Súhlas so zvýšením bol podmienený súhlasom
nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov bytov, pričom v bytovom dome C. XX, XX, XX je 33 vlastníkov
bytov. Z Oznámenia o priebehu a výsledku písomného hlasovania vyplýva, že hlasovania sa zúčastnilo
spolu 22 vlastníkov, z toho 20 vlastníkov vyjadrilo svojím podpisom súhlas a 2 vlastníci nesúhlasili. Výška
tvorby fondu na žalovaného tak prestavuje sumu vo výške 394,08 eura /(81,30 m2 x 0,40 eura/m2 x

12 mesiacov) + (0,80 m2 balkón x 0,40 eura/m2 x 12 mesiacov), kde 81,30 m2 predstavuje podlahovú
plochu bytu žalovaného a 0,80 m2 predstavuje 25 % podlahovej plochy balkónu žalovaného.

103. Na základe vykonaného dokazovania tak dospel súd k záveru, že skutočné náklady žalovaného
za plnenia spojené s užívaním bytu, predstavovali za obdobie od 01.01.2020 do 31.12.2020 sumu

893,35 eura (A: 69,96 eura + B: 7,66 eura + C: 5,42 eura + D: 88,70 eura + E: 282,88 eura + F:
17,09 eura + G: 11,27 eura + H: 16,29 + I: 394,08 eura). Z predložených výpisov z účtov vyplýva,
že žalovaný uhradil na účet bytového domu dňa 20.01.2020 sumu vo výške 400,- eur s poznámkou
„Zálohová platba do FO, SV, DV a elektrinu podľa sprievodného listu“, dňa 13.07.2020 sumu 194,08
eura s poznámkou „Doplatok do fondu opráv na 2. polrok 2020“, dňa 18.08.2020 sumu 16,80 eura

s poznámkou „Platba za upratovanie od 01.06.2020 do 31.12.2020“ a dňa 25.05.2021 sumu 62,85
eura s poznámkou „Nedoplatok na skutočných nákladoch za rok 2020“. Nedoplatok žalovaného tak
predstavuje sumu 219,62 eura (893,35 eura – 400,- eur – 194,08 eura – 16,80 eura – 62,85 eura), ktorú
je žalovaný povinný zaplatiť, a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 219,62 eura
a vo zvyšnej časti uplatňovanej istiny tak súd žalobu žalobcu zamietol.

104. Žalovaný v tejto súvislosti v konaní namietal, že na účet bytového domu uhradil v roku 2020 celkovo
sumu 1.176,43 eura a to nasledovne: 400,- eur + 42,- eur + 194,08 eura + 16,80 eura + 523,55 eura
majúc za to, že v roku 2020 tak zaplatil viac, než ako je samotná žalovaná suma. Žalovaný však v tejto
súvislosti opomína, že ako on sám uvádzal, sumu 42,- eur zaplatil titulom nedoplatkov za rok 2019

asumu523,55euranazákladerozsudkusp.zn.:25Co/164/2019,atedahocitietosumyskutočneuhradil
v roku 2020, tieto sa netýkajú nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2020, a ktoré sú predmetom
prejednávanej veci.

105. Podľa Článku IV, bodu 8 zmluvy o výkone správy bol žalovaný povinný vyúčtovaním zistený

nedoplatok uhradiť do 15 dní od doručenia vyúčtovania. Vyúčtovanie nákladov za plnenia poskytované
s užívaním bytu za rok 2020 je datované dňom 14.05.2021. V konaní nebolo tak zo strany žalobcu
ako ani zo strany žalovaného tvrdené, kedy si žalovaný toto vyúčtovanie prevzal, vychádzajúc však
z Podacieho hárku č. EPH239913106, na poštovú prepravu bolo žalobcom podané dňa 18.05.2021
(utorok) ako doporučený list 1. triedy. V zmysle poštových podmienok J. L., F., sa doporučený list 1.

triedy doručuje nasledujúci pracovný deň po dni podania. Za absencie ďalších skutkových tvrdení tak
dospel k záveru, že do dispozičnej sféry žalovaného podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa toto
vyúčtovanie dostalo najskôr dňa 19.05.2021. Od uvedeného dňa mu tak začala plynúť 15 dňová lehotana plnenie, ktorá s poukazom na § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 03.06.2021. Od
04.06.2021 sa tak žalovaný dostal so splnením svojho záväzku do omeškania.

106. Pretože sa žalovaný dostal podľa prvej vety § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka do omeškania,
má žalobca právo požadovať od žalovaného popri plnení aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Žalobca si tieto úroky z omeškania uplatnil počnúc dňom 01.06.2021. Podľa
§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na to, že základná úroková sadzba ECB platná ku dňu 04.06.2021
bola 0,00 % p. a., žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy dlžnej istiny
219,62 eura od 04.06.2021 do zaplatenia a vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania tak súd
žalobu žalobcu zamietol.

107. Lehotu na plnenie určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP.

108. Súd zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania podľa § 164 CSP, ktorý učinil v podanom
odpore voči platobnému rozkazu s tým, že žiadal prerušiť prebiehajúce konanie až do právoplatného
skončenia konaní vedených pred Okresným súdom Levice pod sp. zn.: 15C/79/2018, sp. zn.:
16C/34/2019, sp. zn.: 5C/3/2021 a pod sp. zn.: 16C/27/2022. Súd však dôvody na prerušenie konania

nevzhliadol majúc za to, že konania, ktoré sa vedú na základe žalôb podaných za iné obdobia,
s prejednávanou vecou nesúvisia a sú tak pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci bezvýznamné.
Rovnako súd zamietol aj návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania pokiaľ ide o predloženie originálu
uznesenia zo schôdze zo dňa 27.11.2007 spolu s originálnymi podpismi, keďže vykonanie takéhoto
dokazovania nie je spôsobilé zvrátiť právne závery prijaté súdom v bode 89. odôvodnenia tohto

rozhodnutia a to pokiaľ ide o platnosť spornej zmluvy o výkone správy, v dôsledku čoho je vykonanie
takéhoto dokazovania irelevantné, neúčelné a teda aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

109. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

110.Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

111. Podľa § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

112. Hodnota sporu predstavovala spolu sumu 221,90 eura. Keďže žalobca bol v spore úspešný v sume
219,62 eura, čo predstavuje 98,97 % a žalovaný v sume 2,28 eura, čo je v prepočte 1,03 %, dospel
súd k záveru, že po porovnaní ich vzájomného pomeru úspechu a neúspechu, predstavuje úspech

žalobcu rozsah 97,94 %, v dôsledku čoho súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom
na § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnejšiemu žalobcovi priznal voči menej úspešnému žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,94 %, o ktorej výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia, samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Levice.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.