Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoCsp/15/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118200404
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5118200404.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej

a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Romana Tichého, v právnom spore žalobcu: 1/
SEBESLAVCE, s. r. o., so sídlom Blatnica 363, 038 15 Blatnica, IČO: 46 120 122, 2/ A. A., nar. XX. XX.
XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., 3/ C. A. A., D. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B.,
žalobcovia 1/ až 3/ zastúpení právnym zástupcom Valko & Volný, s. r. o., so sídlom Porubského 2, 811
06 Bratislava, IČO: 35 916 192, proti žalovanej: B. B., D. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. F. XXXX/XX,
XXX XX G., zastúpenej právnym zástupcom JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom Námestie
SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 42 197 821, o určenie, že právo nie je, o odvolaní žalobcov 1/ až 3/ proti

rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14Csp/2/2018-569 zo dňa 28. septembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku I. a III. potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalovaná má voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdŽilina(ďalej„okresnýsúd“alebo„súdprvejinštancie“)rozsudkomč.k.14Csp/2/2018-569
zo dňa 28. 09. 2021 žalobu žalobcov 1/ až 3/ zamietol (výrok I.). Vzájomný nárok žalovanej o zaplatenie

sumy 30.000,- eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 01. 07. 2018 do zaplatenia, vylúčil
na samostatné konanie (výrok II.). Žalobcom 1/ až 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť
žalovanej trovy konania v plnom rozsahu (výrok III.).
2. V odôvodnení konštatoval, že žalobcovia sa žalobou podanou dňa 10. 01. 2018 domáhali určenia že
právo žalovanej podľa článku III. bod 1. Dohody o úprave vzájomných práv a povinností datovanej dňom
05. 04. 2017, t. j. právo žalovanej požadovať zo strany žalobcov 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť:
„I. sumu vo výške 10.000,- eur do 30. 06. 2017, II. sumu vo výške 30.000,- eur do 31. 12. 2017, III.

sumu vo výške 30.000,- eur do 30. 06. 2018, IV. sumu vo výške zostávajúcej sumy záväzku do 31. 12.
2018 nie je (neexistuje)“ a druhým výrokom, ktorý označovali za eventuálny petit sa domáhali uloženia
povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 3/ sumu 1.950,- eur.
3. Žalobcovia uvedenú dohodu považovali za neplatný právny úkon z dôvodu nepravdivého údaja
o výške poskytnutej sumy žalobcovi 1/, ktorá mala podľa dohody predstavovať 96.800,- eur,
nesprávneho údaja uvedeného v čl. I. bod 3. ohľadne výšky uhradeného záväzku, ktorý bol podľa
dohody uhradený vo výške 15.885,- eur, hoci do dňa podpisu dohody bola uhradená minimálne suma

17.835,- eur. Článok I. bod 3. dohody zároveň uvádza uhradenie istiny vo výške 0,- eur a uskutočnené
platby započítava výlučne na úrok, čo je v rozpore s ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dôvod
neplatnosti dohody videli aj v tom, že táto kumuluje za to isté obdobie úrok z pôžičky vo výške 5
% ročne do zaplatenia a úrok z omeškania. Žalobcovia poukazovali aj na neurčitosť a zmätočnosťdefinície pojmu „záväzok“ ako je uvedený v článku II. bod 1. dohody. Pojem záväzok ako je definovaný
v dohode nezodpovedá skutočnému stavu v čase uzatvorenia dohody a je aj v rozpore s kogentnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, je vyjadrený neurčito a rozporne. Pokiaľ preto článok II. body

3. až 5. dohody vypovedajú o pristúpení žalobcov 2/, 3/ k záväzku a článok III. bod 1. dohody hovorí
o spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti žalobcov za úhradu „záväzku“ a z článku 3. nevyplýva suma
akú by mali žalobcovia v súhrne uhradiť, je dohoda ako taká neurčitá a nezrozumiteľná, a to tak v časti
povinnosti žalobcu 1/, ako aj v časti pristúpenia žalobcov 2/, 3/. Ide teda v celosti o neplatný právny
úkon v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení

žalobcovia odôvodnili tým, že dohoda uvádza zásadne odlišné sumy v ich neprospech, t. j. sumy, ktoré
sú v rozpore so skutočným skutkovým a právnym stavom veci. Pre prípad vyhodnotenia primárneho
petitu ako čo i len čiastočne nedôvodného žalobcovia eventuálnym petitom žiadali zaviazať žalovanú
na zaplatenie sumy 1.950,- eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od podania žaloby titulom
bezdôvodnéhoobohateniapodľa§451anasledujúceObčianskehozákonníka.Žalovanejbolauhradená
suma 17.835,- eur, z toho 14.445,- eur zo strany žalobkyne 3/, avšak dohoda v článku I. bod 3. uvádza

len sumu 15.885 eur. Ak by teda súd posúdil dohodu ako platný právny úkon, rozdiel medzi uvedenými
sumami je 1.950,- eur, ktorá suma by bola bezdôvodným obohatením, ktoré vzniklo na strane žalovanej
na úkor žalobkyne 3/.
4. Vyhodnotiac, že nejde o alternatívny alebo eventuálny petit súd konanie v časti o zaplatenie sumy
1.950,- eur spolu s úrokom z omeškania zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku a ďalej konal len

o nároku určenia neexistencie práva.
5. Rozsudkom zo dňa 14. 03. 2019 okresný súd žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania naliehavého
právneho záujmu žalobcami 1/ až 3/ na požadovanom určení, keď čl. III. bod 1. dohody upravuje nanovo
lenprolongáciusplatnostipôvodnéhozáväzku,nedotýkasaúčinnostičineúčinnostipristúpeniažalobcov
2/, 3/ k záväzku žalobcu 1/ a ani pôvodných nárokov zo zmlúv o pôžičke, ktoré práva a povinnosti sú

upravené v čl. I. a II. dohody. Na základe odvolania žalobcov Krajský súd v Žiline uvedený rozsudok
okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal
na logický nesúlad medzi obsahom žaloby, respektíve právnymi následkami, ktoré chcú žalobcovia
dosiahnuť na základe skutkového vymedzenia žaloby a petitom žaloby, z ktorého dôvodu bolo potrebné
podľa § 129 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) vyzvať žalobcov na odstránenie vád

žaloby spočívajúcej v neurčitosti a nezrozumiteľnosti, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností zrejmé
čo je predmetom konania. V prípade odstránenia vád žaloby odvolací súd uložil súdu prvej inštancie
opätovne sa zaoberať aj otázkou existencie naliehavého právneho záujmu v zmysle § 137 písm. c) C.
s. p.
6. Na základe výzvy súdu žalobcovia upravili petit žaloby, ktorým sa domáhali určenia, že akýkoľvek

peňažný záväzok žalobcu 1/, 2/ a 3/ voči žalovanej, ktorý by mal vyplývať z dohody o úprave vzájomných
práv a povinností datovanej dňom 05. 04. 2017 a podpísanej zo strany žalobcu a žalovanej nie je
(neexistuje).
7. Žalovaná považovala podanú žalobu za nedôvodnú. Podľa žalovanej žalobcovia nemajú naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, a to aj v súvislosti s vecnou legitimáciou, pretože došlo k

postúpeniu časti pohľadávky vo výške 30.000,- eur, evidovanej voči žalobcom v zmysle dohody o
úprave vzájomných práv a povinností na spoločnosť PRESSE & MARKETING, s. r. o., so sídlom vo
Zvolene. Poukázala tiež na konanie vedené pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. 7Csp/185/2017,
v ktorom konaní sa žalobkyňa 3/ domáha voči uvedenej spoločnosti zaplatenia sumy 4.600,- eur
a uvedená spoločnosť sa voči žalobkyni 3/ vzájomným návrhom domáha zaplatenia sumy 25.400,- eur

titulom plnenia z predmetnej dohody. Podľa žalovanej uvedené konanie litispenduje konanie o určenie,
v uvedenom konaní sa zároveň súd musí nutne vysporiadať s platnosťou, resp. neplatnosťou dohody.
8. Podaním zo dňa 03. 06. 2021 si žalovaná vzájomnou žalobou uplatnila nárok na zaplatenie sumy
30.000,- eur spolu s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 01. 07. 2018 do zaplatenia. Súd
nárok vylúčil na samostatné konanie z dôvodu, že posúdenie nároku závisí od rozhodnutia odvolacieho

súdu o nárokoch žalobcov, či právny úkon – dohoda o urovnaní bude platný alebo neplatný právny úkon,
prípadne bude neplatný v časti, či bude platné pristúpenie k záväzku a uznanie dlhu a pod.
9. Citujúc ust. § 137 C. s. p., § 585 ods. 1 až 3, § 586 ods. 1, 2, § 587, § 533, § 534 Občianskeho
zákonníka súd žalobu zamietol.
10. Konštatoval, že dohoda ako právny úkon bola podpísaná v písomnej forme, podpisy strán boli

úradne osvedčené. Posúdením dohody v súvislosti s tým čo vyšlo počas konania najavo konštatoval,
že uzavretiu dohody predchádzali spory ohľadne právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 01. 03.
2012, vrátane dodatku zo dňa 09. 03. 2013, uzavretej medzi žalovanou ako veriteľkou a žalobcom 1/
ako dlžníkom. Medzi stranami došlo k urovnaniu, kedy strany uznali pôvodný záväzok, ktorý bol medzinimi sporný, teda dohodli sa, že žalobca 1/ preberá na seba záväzok zaplatiť žalovanej 96.800,- eur
na istine, 8.513,90 eur úroky a úroky od 05. 04. 2017. Konštatoval, že je pravda, že suma úrokov od
20. 03. 2012 do 04. 05. 2017 nemusí byť vyčíslená nesprávne, avšak prepočet, podľa názoru súdu

nemôže mať vplyv na platnosť dohody, nakoľko platí presne dohodnutá suma 24.398,90 eur. Tiež je na
vôli strán ako si vysvetlili výklad počítania času. Súd poukázal aj na spornosť pôvodného nároku, kedy
žalobcovia tvrdili poskytnutie pôžičky len vo výške po odčítaní reúveru, pričom žalobkyňa tvrdila úhradu
v hotovosti pri uzavretí zmluvy o pôžičke a následne zo spotrebiteľského úveru, teda sporná bola aj
čiastka, ktorá skutočne bola poskytnutá, prípadne či uvedenie istiny 96.800,- eur už predstavovalo aj

odmenu za poskytnutie úveru navýšením istiny popri dohodnutom úroku.
11. Podľa súdu prvej inštancie z obsahu dohody je možné ustáliť, že žalobca 1/ sa dohodou zaviazal
uhradiť istinu 96.800,- eur, zostatok vyčíslených úrokov do dňa podpisu dohody v sume 8.513,90 eur
a úrok vo výške 5 % ročne od 05. 04. 2017 zo sumy 96.800,- eur do zaplatenia. Konštatoval, že nie je
nevyhnutné, aby dohodou o urovnaní vznikol výslovne nový záväzok. V danom prípade strany odstránili
pôvodnú spornosť (konštatované aj v rozhodcovskom konaní) a dohodli sa, že platí pôvodný záväzok,

pričom upravili splatnosť tak, že pôvodne splatný záväzok na 24 mesiacov je splatný vo výške 10.000,-
eur do 30. 06. 2017, vo výške 30.000,- eur do 31. 12. 2017, vo výške 30.000,- eur do 30. 06. 2018 a
zostatku, ktorý je potrebné vyčísliť vypočítaním úrokov zostávajúcej istiny do 31. 12. 2018.
12. Podľa súdu prvej inštancie je potrebné aplikovať výklad právneho úkonu v prospech jeho platnosti.
Jedným z predpokladov platnosti právneho úkonu je jeho dostatočná určitosť, avšak napriek tomu

môžu niektoré právne úkony vykazovať určité znaky neurčitosti, ktoré je potrebné odstrániť pomocou
ustálených výkladových pravidiel. S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 243/07-25 zo dňa 19. 06. 2008 a I. ÚS 640/2014 zo dňa 01. 04. 2015 mal za to, že
konštatovať neplatnosť právneho úkonu pre jeho nezrozumiteľnosť a neurčitosť podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka možno len vtedy, ak prostredníctvom výkladových pravidiel nie je možné zistiť

čo je predmetom právneho úkonu a čo ním chceli strany dosiahnuť. Vzhľadom na uvedené a skutočnosť,
že návrh uzavrieť zmluvu o urovnaní navrhli žalobcovia, mal súd za to, že vyložením obsahu právneho
úkonu a jeho porovnaním s deklarovanou vôľou strán je možné dospieť k predmetu dohody, a teda
právny úkon nie je možné považovať za neurčitý či nezrozumiteľný.
13. Konštatoval tiež, že ak žalobcovia vychádzali z predpokladu, že dohodu je potrebné posudzovať

ako dohodu o urovnaní podľa § 585 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, mali na jej určení
naliehavý právny záujem, pretože prípadným konštatovaním neplatnosti by z tohto úkonu neboli povinní
plniť. Súčasťou dohody je však aj právny úkon uznania záväzku a pristúpenia k dlhu, pričom ide o
právne úkony, ktoré by bolo možné oddeliť od prípadnej neplatnosti časti dohody - zmluvy. V prípade
neexistencie vzniku nového záväzku na základe dohody o urovnaní by však stále boli žalobcovia,

osobitnežalobca1/,povinníplniťzozmluvyopôžičkezodňa01.03.2012adodatkuzodňa09.03.2013,
a to aj v prípade keby pôžička bola poskytnutá len čiastočne. Dohodou o urovnaní došlo aj k uznaniu
dlhu (článok II. bod 2. dohody), pristúpeniu žalobcov 2/, 3/ k záväzku žalobcu 1/, ktorý uznal v článku
II. bod 2. dohody a uznaniu tohto záväzku. V uvedených prípadoch však žalobcovia 1/ až 3/ nemajú
naliehavý právny záujem na určení, že akýkoľvek peňažný záväzok žalobcu 1/ až 3/ voči žalovanej, ktorý

by mal vyplývať z dohody o úprave vzájomných práv a povinností nie je, nakoľko v prípade neexistencie
dohody o urovnaní (prípadne jej neplatnosti v tejto časti) by bola povinnosť plniť zo zmluvy o pôžičke zo
dňa 01. 03. 2012 a dodatku zo dňa 09. 03. 2013.
14. K žalobcami tvrdenej pohnútke o prísľube vrátenia čiastky 4.600,- eur zo spoločnosti PRESSE &
MARKETING SLOVAKIA, s. r. o. alebo investovania vyššieho obnosu do projektu žalobcu uvedenou

spoločnosťou, s poukazom na § 49a Občianskeho zákonníka zdôraznil, že tvrdená pohnútka žalobcov
nenapĺňa dôvody konania v omyle podľa uvedeného ustanovenia. V dohode sa neuvádzajú tieto
skutočnosti, neuvádzajú sa ani v iných dohodách. Súdu sa zároveň javilo ako nelogické pristúpiť k dlhu
vo výške 96.800,- eur s príslušenstvom len z dôvodu, aby bol splnený záväzok voči dlžníkovi od tretej
osoby vo výške 4.600,- eur. Nebol ani tvrdený ďalší predpoklad, a to, že druhý účastník omyl vyvolal

alebo aspoň o ňom musel vedieť. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že zmluvy uzavreli v tiesni, samotná tieseň
nebola preukázaná. Samotná tieseň tiež nespôsobuje neplatnosť, ale v spojení s existenciou nápadne
nevýhodných podmienok môže byť dôvodom pre odstúpenie od zmluvy.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 C. s. p. a žalovanej ako úspešnej strane

konania priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.17. Proti tomuto rozsudku, čo do výrokov I. a III. podali žalobcovia 1/ až 3/ z dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. b), d), f), h) C. s. p. odvolanie, ktorým sa domáhali jeho zmeny spočívajúcej vo vyhovení žalobe
v celom rozsahu.

18. Žalobcovia v prvom rade poukázali na značný počet formálnych nedostatkov rozsudku, napr.
v označení žalobkyne 3/, či zámena strán konania v odôvodnení rozsudku s tým, že uvedené dokresľuje
nesprávnosť napadnutého rozsudku.
19. Žalobcovia nesúhlasili so záverom súdu, že medzi stranami došlo na základe dohody k urovnaniu
pôvodného a predtým sporného záväzku, čo nevyplýva ani zo samotnej dohody. V konaní bolo

preukázané, že im bola reálne poskytnutá suma 50.600,- eur. To, že nebola reálne poskytnutá suma
96.800,- eur vyplýva aj z výsluchu žalovanej na pojednávaní. Súd si podľa žalobcov celú vec zjednodušil
a rozhodné právne a skutkové okolnosti odignoroval napriek tomu, že tieto neboli medzi sporovými
stranami sporné. Súd prvej inštancie tvrdil, že uzavretiu dohody predchádzali spory a spochybňovanie
platnosti pôžičky, ale všetky sporné skutočnosti vyvstali len z dôvodu neplatného znenia dohody.
Poukázali na to, že ani samotná dohoda neuvádza nič o tom, že by na jej základe malo prísť k urovnaniu

práv sporných či pochybných. Poukázali pritom aj na záver súdu v predchádzajúcom rozhodnutí,
v ktorom uviedol, že v konaní nedošlo k novácii záväzkov dohodou v zmysle ustanovenia § 570
Občianskeho zákonníka. Nie pritom zrejmé ako by sa daná spornosť mala týkať žalobcu 2/ a žalobkyne
3/, ktorí účastníkmi pôvodných dokumentov neboli.
20. Podľa žalobcov mal súd vyhodnotiť dohodu ako neplatnú už len z dôvodu, že nie je možné určiť o

aký inštitút má v jej prípade vlastne ísť. Opätovne poukázali na svoje vyjadrenie zo dňa 23. 08. 2021
a súvisiace rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 327/2012 zo dňa 23. 08.
2021. V rámci uvedeného vyjadrenia uviedli, že samotná dohoda hovorí o tom, že jej strany majú plniť
povinnosti v zmysle zmluvy o pôžičke, a teda nemožno hovoriť, že by dohoda predstavovala, či mala
predstavovať, generálne urovnanie strán či privatívnu nováciu. Pokiaľ dohoda v čl. I. bod 1. uvádza

a definuje pojem „Zmluva o pôžičke“ ako dokument, na základe ktorého mala byť žalobcovi 1/ zo strany
žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 96.800,- eur, tak uvedená suma žalobcovi 1/ nikdy poskytnutá
nebola. Už len z tohto pohľadu ide v prípade dohody o právny úkon neurčitý, nezrozumiteľný a neplatný.
21. Keďže z dohody nie je zrejmé čo je skutočným dôvodom jej uzatvorenia, nie je zrejmé o aký právny
inštitút má v jej prípade ísť, pričom nemohla nahrádzať pôvodné záväzky. Keďže dohoda obsahuje a

definuje aj kľúčové pojmy neurčito a nezrozumiteľne, je nevyhnutné považovať ju za neplatný právny
úkon, a teda všetky nároky, ktoré by eventuálne boli z jej obsahu odvodzované, za nedôvodné. S touto
argumentáciou sa súd v rozsudku nevysporiadal.
22. K názoru súdu, že dohoda je právny úkon určitý a zrozumiteľný žalobcovia uviedli, že súd sa
nevyjadril k argumentom, pri ktorých poukazovali na neurčitosť a nezrozumiteľnosť dohody. Uviedli, že

nie je logicky možné, aby prevzatie zostávajúcej sumy pôžičky bolo v rovnakej výške ako celková výška
pôžičky. Uvedené robí predmetnú definíciu neurčitou a z tohto dôvodu aj dohodu ako takú neplatnou.
Súd sa nevyjadril ani k tomu, ako je možné, že dohoda za to isté obdobie kumuluje úrok z pôžičky a úrok
z omeškania. Nie je zrejmé ako mohol súd odignorovať to, že dohoda v čl. I. bod 1. definuje zmluvu o
pôžičke ako zmluvu, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobcovi 1/ pôžičku vo výške 96.800,- eur, hoci

vykonané dokazovanie preukázalo, že takáto pôžička poskytnutá nikdy nebola. Súd sa nevyjadril ani k
ďalšímzmätočnostiamvdohodepoužívanéhopojmuzáväzok,naktorépoukazovalivžalobe.Nevenoval
a nevyjadril sa ani k argumentom, pri ktorých poukazovali na neurčitosť a nezrozumiteľnosti dohody.
23.Záversúdu,žepokiaľbynedošlokurovnaniu,nemalibynapodanejžalobenaliehavýprávnyzáujem,
keďže by naďalej platil pôvodný právny úkon - zmluva o pôžičke, považovali za nelogický. Prípadná

neplatnosť dohody by nič nemenila na platnosti zmluvy o pôžičke, kým však na základe zmluvy o pôžičke
bola reálne poskytnutá suma 50.600,- eur, dohoda, okrem toho, že je neurčitá a nezrozumiteľná, uvádza
sumykardinálneiné.Pretoniejezrejmézakéhodôvodubypovinnostižalobcu1/podľazmluvyopôžičke
mali mať za následok, že nie je daný naliehavý právny záujem na určení týkajúcom sa úplne iného
dokumentu – dohody. Nie je teda zrejmé prečo by nemali mať naliehavý právny záujem na požadovanom

určení neexistencie práv žalovanej vyplývajúcich z dohody len preto, že by bol naďalej platný iný právny
úkon uzavretý o niekoľko rokov skôr. V prípade neplatnosti dohody by pritom boli neplatné i pristúpenia
žalobcov 2/, 3/, odvolávajúce sa takisto na neurčitý pojem záväzok. Nesúhlasili s tvrdením súdu, že ide o
právne úkony, ktoré by bolo možné oddeliť od prípadnej neplatnosti časti dohody - zmluvy. Aj v súvislosti
s posúdením naliehavého právneho záujmu preto išlo o nesprávne právne posúdenie súdu.

24. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
25. Uviedla, že dohodu považuje za platnú. Žiaden z dôvodov, na ktorý žalobcovia poukazujú, nie
je relevantným dôvodom na vyslovenie neplatnosti dohody. Dohoda bola výsledkom konsenzu stránsporu a každá z nich mala možnosť túto pripomienkovať, pričom osobitne poukázala na to, že základné
navrhované znenie jej predložili žalobcovia. Podľa žalovanej všetky dôvody uvádzané žalobcami sú
irelevantné a ničím nepodložené. Predmetnú dohodu žalobcovia podpísali slobodne a vážne a na znak

tejto vážnosti došlo k úradnému overeniu podpisov.
26. Poukázala na ustanovenie článku V. ods. 3 dohody, kde je výslovne uvedené, že v prípade, ak
sa niektoré ustanovenie stane neplatné, ostatné ustanovenia zostávajú v platnosti, pričom neplatné
ustanoveniesazaväzujúúčastnícidohodynahradiťplatnýmustanovením.Pokiaľbytedaajboloniektoré
ustanovenie dohody neplatné, nespôsobuje to neplatnosť celej dohody. Dohodu ako takú však považuje

za platnú.
27. Stotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade je nevyhnutné aplikovať výklad
právneho úkonu v prospech jeho platnosti. Žalobcovia k uvedenému nezaujali žiadne stanovisko, pričom
dané tvrdenie priamo atakuje ich teóriu o neurčitosti a neplatnosti dohody. Jej význam a zámer bol však
od počiatku daný a žalobcovia sa nemôžu len tak rozhodnúť, že ak im jej znenie v momentálnej situácii
nevyhovuje, s týmto súhlasiť nebudú a budú sa chcieť povinnosti, ktorú im ustanovuje, zbaviť.

28. V ďalšom uviedla, že žalobcovia nepreukázali, že dohoda mala byť uzatvorená pod nátlakom
a vyhrážkami.
29. K formálnym nedostatkom žalobcami napadnutého rozsudku uviedla, že tieto nie sú spôsobilé
privodiť jeho nesprávny výklad, nakoľko z jeho obsahu je zrejmé čoho sa žalobcovia domáhajú, opis
zistených a preukázaných skutočností, spôsob akým sa s týmito súd prvej inštancie vysporiadal a aj

samotné rozhodnutie vo veci.
30. Podľa žalovanej žalobcovia nemajú na požadovanom určení ani naliehavý právny záujem.

31. Žalobcovia v replike (vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej) uviedli, že žalovaná sa vo vyjadrení
nevyjadruje k tomu, že sama v žalobe podanej na Okresnom súde Martin potvrdila, že im bola reálne

poskytnutá suma 50.600,- eur a nie suma ako uvádza dohoda. Ani žalovaná (rovnako ako súd) vo
vyjadrení k odvolaniu neozrejmila, na základe čoho súd dospel k názoru o spochybňovaní platnosti
pôžičky v čase pred podpisom dohody. Tento záver súdu pritom výslovne v odvolaní namietali. Žalovaná
nijako nereagovala ani na ich tvrdenie, že samotná dohoda neuvádza nič o tom, že by malo prísť k
urovnaniu sporných a pochybných práv. Žalovaná relevantne nereagovala ani na záver o neplatnosti

dohody z dôvodu, že z jej obsahu nie je možné určiť, o aký inštitút má v prípade dohody ísť. Nevyjadrila
sa ku konkrétnym skutočnostiam, na základe ktorých nie je možné považovať dohodu za určitý
azrozumiteľnýprávnyúkon.Žalovanáneodôvodnilaanizakéhodôvodubynemalimaťnaliehavýprávny
záujem na podanej žalobe požadujúcej určenie neexistencie práv z dohody a nevyjadrila sa ani k záveru,
že v prípade neplatnosti dohody by boli neplatné pristúpenie žalobcov 2/ a 3/, odvolávajúce sa tiež na

neurčitý pojem „záväzok“.
32. Podľa žalobcov žalovaná v podstatnej časti svojho vyjadrenia uvádza tvrdenia, ktoré sú z právneho
pohľadu irelevantné. Žalovaná nevie predložiť voči konkrétnym právnym argumentom prezentovaným
v odvolaní také argumenty na podklade, ktorých by bolo možné ich námietky voči platnosti dohody
považovať za nedôvodné.

33. K tvrdeniu žalovanej, že dohoda bola výsledkom konsenzu strán sporu, pričom každá z nich mala
možnosť túto pripomienkovať, uviedli, že bez ohľadu na okolnosti, za ktorých bola dohoda uzatvorená,
pokiaľ nie je právny úkon určitý a zrozumiteľný, je absolútne neplatným, a to od počiatku. Dohoda je
neplatná už len z dôvodu, že nie je zrejmé o aký právny inštitút malo v jej prípade vlastne ísť. Dohoda je
úkon neurčitý, nezrozumiteľný a môže vytvoriť právny stav, ktorý nekorešponduje so skutočnosťou, ktorá

bola medzi žalobcom 1/ a žalovanou po uzatvorení zmluvy o pôžičke naozaj vytvorená. Z revidovaného
textu návrhu dohody, ktoré bolo priložené k vyjadreniu žalovanej, je zrejmé, že pôvodné znenie bolo
žalovanou, resp. ňou splnomocnenou osobou prepracované, pričom je zrejmé, že v nej neboli ešte
uvedené akékoľvek sumy, ktoré boli doplnené až tesne pred podpisom dohody. Keďže dohoda nespĺňa
náležitosti § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemôže byť o jej neplatnosti akýchkoľvek pochýb.

34. Pokiaľ ide o možnosť čiastočnej platnosti dohody, uviedli, že namietané vady dohody sú takého
charakteru, ktoré neumožňujú záver o čiastočnej platnosti dohody, keďže tieto sa vzťahujú na dohodu
ako celok.
35. K námietke žalovanej o nemožnosti aplikácie rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 33Cdo 327/2012 zdôraznili, že v uvedenom rozhodnutí išlo o interpretáciu tých istých zákonných

ustanovení, keďže v danom období bol aj v Českej republike ešte platný a účinný Občiansky zákonník
prijatý v roku 1964. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky je založené na identickom právnom
a skutkovom základe, pri aplikovaní identickej právnej úpravy, pričom v danom rozhodnutí Najvyšší súd
Českej republiky dospel k jednoznačnému záveru o neplatnosti príslušného právneho úkonu. Žalovanávo vyjadrení k odvolaniu neprezentovala žiadnu skutočnosť, pre ktorú by dané rozhodnutie a tam
uvedená argumentácia na prejednávanú vec nedopadali.

36. Ďalšie vyjadrenia neboli sporovými stranami v odvolacom konaní produkované.

37. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario

C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní,
exoffoprihliadajúcnavadytýkajúcesaprocesnýchpodmienok(§380,§379C.s.p.),atentovovýrokoch
I. a III. podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil, nepovažujúc žalobu žalobcov za dôvodnú,
aj keď z iných dôvodov ako súd prvej inštancie.

38. Podľa § 137 C. s. p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

39. V prejednávanom spore sa žalobcovia domáhajú určenia neexistencie peňažného záväzku žalobcov
1/ až 3/ voči žalovanej, ktorý by mal vyplývať z dohody o úprave vzájomných práv a povinností datovanej
dňom 05. 04. 2017. I keď žalobcovia sa podanou žalobou (po jej doplnení) nedomáhajú určenia ne/

existencie práva, ale neexistencie záväzku, možno ich žalobu vyhodnotiť ako určovaciu žalobu v zmysle
§ 137 písm. c) C. s. p., keď právo jednej zmluvnej strany vždy korešponduje s povinnosťou druhej
zmluvnej strany právneho vzťahu.

40. Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti, určovacej žaloby

podľa § 137 písm. c) C. s. p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom
určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu, ktorý musí byť daný aj v čase vyhlásenia rozsudku.
Tento právny záujem musí byť kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu
je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Spravidla je naliehavý právny záujem daný v
prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené

právo žalobcu, alebo ak by bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo neisté. Určovacia žaloba je
zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a predchádza vzniku ďalších
sporov, prípadne, ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi.

41. Žalobcovia v podanej žalobe odôvodnili existenciu naliehavého právneho záujmu tým, že dohoda

uvádza zásadne odlišné sumy v ich neprospech, t. j. sumy, ktoré sú v rozpore so skutočným skutkovým
a právnym stavom veci. Na pojednávaní dňa 14. 03. 2019 právny zástupca žalobcov naliehavý právny
záujem odôvodnil stavom právnej neistoty na strane žalobcov či a koľko majú hradiť, či môžu alebo
nemôžu byť zaviazaný voči žalovanej. V podaní zo dňa 25. 02. 2021, ktorým odstraňovali vady pôvodnej
žaloby uviedli, že účelom žaloby je, aby žalovaná nemohla pristúpiť k vymáhaniu či uplatňovaniu si

akéhokoľvek peňažného plnenia na základe dohody. Rovnako uviedli, že nemajú iný účinný spôsob
ochrany svojich práv, keď nie je dôvodné od nich požadovať, aby museli čakať na to, kým bude na
základe dohody voči ich osobám postupovať samotná žalovaná. Vo vzťahu k žalobcom 2/, 3/ uviedli,
že ak by bolo žalobe vyhovené, nebolo by možné považovať žalobcov 2/, 3/ za solidárne zaviazaných
k úhrade akýchkoľvek súm žalovanej, čím je daný aj ich naliehavý právny záujem.

42. V zmysle § 131 C. s. p. je žaloba legálne definovaná ako procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo
na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Ak spor vznikol z ohrozenia subjektívneho
práva, uplatňuje sa právo na súdnu ochranu (v zásade) žalobou na určenie, či tu právo je alebo nie
je. Ak spor vznikol z porušenia subjektívneho práva, uplatňuje sa právo na súdnu ochranu (v zásade)

žalobou na plnenie.

43. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva
žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sanemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Obdo/10/2008). V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy
považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši

(neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí
sp. zn. 2Cz 8/71 (R 17/1972) konštatoval, že pre nedostatok naliehavého právneho záujmu v mysle §
80 písm. c) OSP /v súčasnosti § 137 písm. c) C. s. p., poznámka odvolacieho súdu/ spravidla nemožno
vyhovieť návrhu na rozhodnutie súdu určovacím výrokom, ak možno uplatniť nárok na plnenie.

44. Z obsahu spisu – vzájomnej žaloby žalovanej zo dňa 03. 06. 2021 vyplýva, že na základe dohody,
práva a povinnosti z ktorej sú predmetom tohto konania, už došlo k plneniu (v zmysle čl. III. ods. 1
bod I. dohody), ktorú skutočnosť žalobcovia nerozporovali. Pokiaľ žalobcovia tvrdia neplatnosť uvedenej
dohody, z ktorého dôvodu neboli povinní žalovanej poskytnúť akékoľvek plnenie, je zrejmé, že na strane
žalovanej by vzniklo bezdôvodné obohatenie, a teda na základe uvedenej zmluvy došlo k porušeniu práv
žalobcov. Žalobcovia tak mali možnosť domáhať sa ochrany tohto svojho porušeného práva žalobou na

plnenie, v rámci ktorého konania by sa prejudiciálne riešila otázka platnosti dohody o úprave vzájomných
práv a povinností a vznik nárokov z nej. Neobstojí teda tvrdenie žalobcov, pokiaľ ide o existenciu
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, že nemajú iný účinný spôsob ochrany svojich
práv, keď nie je dôvodné od nich požadovať, aby museli čakať na to, kým bude na základe dohody
voči nim postupovať žalovaná. Vzhľadom na uvedené nemožno ani konštatovať, že by sa vyhovením

určovacej žalobe definitívne odstránila spornosť vzťahu medzi stranami konania, ani že by uvedená
žaloba slúžila na predchádzanie ďalším sporom. Vo vzťahu k žalobkyni 3/ si na Okresnom súde Zvolen
zároveň vzájomnou žalobou uplatnila nárok na zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej z uvedenej dohody
spoločnosť PRESSE & MARKETING SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom vo Zvolene, ktorý nárok bol na
uvedenú spoločnosť postúpený žalovanou. Tiež je potrebné poukázať na to, že žalobkyňa 3/ si podanou

žalobu v súvislosti s určením existencie práv z dohody uplatnila aj nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia,vktorejčastivšakbolokonanieprenezaplateniesúdnehopoplatkuzastavené.Zuvedeného
dôvodu nepovažoval odvolací súd za splnenú podmienku existencie naliehavého právneho záujmu
na určení požadovanom žalobcami. Odvolací súd zároveň uvádza, že súčasťou dohody je uznanie
dlhu žalobcom 1/, ktoré uznanie sa týka Zmluvy o pôžičke vo výške 96.800,- eur, ku ktorému záväzku

pristúpili žalobcovia 2/, 3/. Žiaden zo žalobcov poskytnutie pôžičky žalobcovi 1/ žalovanou nerozporoval
(rozporovali výšku pôžičky a rozsah jej vrátenia), preto odvolací súd nevidel dôvodnosť naliehavého
právneho záujmu na určení neexistencie akéhokoľvek peňažného záväzku voči žalovanej.

45. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a závery odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku

I., ktorým žalobu žalobcov zamietol a výroku III. o trovách konania ako vecne správny potvrdil. Vzhľadom
na to, že odvolací súd záver o nedôvodnosti žaloby založil na nedostatku naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení, nezaoberal sa ďalšími odvolacími dôvodmi.

46. Vo výroku II., ktorý nebol napadnutý odvolaním žiadnej zo strán konania (a proti ktorému odvolanie

zároveň nie je prípustné), ponechal odvolací súd rozsudok okresného súdu nedotknutý.

47. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná, a to v celom rozsahu,
preto jej súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady

trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

48. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)