Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018211303
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:0018211303.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXX, bytom C.
X, D. E., F. XXXX/X, zast. JUDr. Stanislavom Bovanom, advokátom Advokátskej kancelárie Cibere
& Bovan, so sídlom Trebišov, M.R. Štefánika 1161/184, IČO: 35 543 540, proti žalovanej: D. G. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G., B. XX, zast. JUDr. Jozefom Dobrovičom, LL.M., advokátom Advokátskej
kancelárie so sídlom Bratislava, Záhradnícka 27, o zaplatenie 3.923,20 € s prísl., o odvolaní žalovanej
proti rozsudku 10C/109/2018-155 zo dňa 11.7.2022 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t r v d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu3.923,20€spolus5,05%úrokmizomeškaniaod28.8.2017
do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I.) a žalobcovi priznal voči žalovanej náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením po nadobudnutí
právoplatnosti rozsudku (II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 3.923,20 €
s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého preplatkom na výživnom z dôvodu,
že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 7C/410/2015 zo dňa 25.1.2016 bola zrušená jeho
vyživovacia povinnosť voči žalovanej spätne dňom 5.6.2015, pričom na vymoženie výživného sa viedlo
exekučné konanie pod sp. zn. EX 2360/2012 na Exekútorskom úrade exekútora A. H. H., ktorému
žalovaná ako oprávnená v exekučnom konaní neoznámila, že došlo k zrušeniu vyživovacej povinnosti
žalobcu (povinného), v dôsledku čoho vznikol preplatok na vymoženom výživnom vo výške 3.923,20 €.

Žalobca uviedol, že o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej sa dozvedel z uznesenia
F. I. D., F. J. D., 3. oddelenie vyšetrovania Košice zo dňa 14.8.2017, z ktorého vyplynulo, že na účte
žalovanej súdny exekútor eviduje preplatok vo výške 3.923,20 €. Žalovanú preto vyzval na úhradu dlžnej
sumy písomnými výzvami zo dňa 27.8.2017 a 18.9.2017, na ktoré však nereagovala a dlžnú sumu mu
dobrovoľne nezaplatila.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal preukázané, že právoplatným rozsudkom

Okresného súdu Bratislava III 7C/410/2015 zo dňa 25.1.2016 bola zrušená vyživovacia povinnosť
žalobcu voči žalovanej dňom 5.6.2018 (správne dňom 5.6.2015, pozn. odvolacieho súdu), ktorým
rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III 12C/142/2010 zo dňa 12.10.2011, podľa
ktoréhomalžalobcaplniťvyživovaciupovinnosťvočižalovanejvovýške250,-€mesačne.Zexekučnéhospisu sp. zn. EX 2360/2021 (správna sp. zn. EX 2360/2012, pozn. odvolacieho súdu) súdneho exekútora
A. H. H. a e - mailovej komunikácie exekútora zo dňa 31.5.2017 súd zistil, že dlžné výživné bolo
uhradené v plnom rozsahu a súdny exekútor eviduje preplatok vo výške 3.923,20 €, ktorý bol zaslaný

na účet oprávnenej. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej polície, 3. oddelenie
vyšetrovania Košice ČVS:ORP-1539/3-VYS-KE-2017 zo dňa 14.8.2017 mal preukázané, že trestné
oznámenie A. B. na súdneho exekútora A. H. H. vyšetrovateľ odmietol, nakoľko nie je dôvod na
začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku; z odôvodnenia tohto
uznesenia vyplýva, že A. H. dňa 31.5.2017 poslal na MV SR k rukám J. I. e - mail, v ktorom uviedol,

že v spise je evidovaný preplatok vo výške 3.923,20 €, ktorý je na účte oprávnenej a že povinný dlhuje
k 31.5.2017 sumu 1.949,56 € na trovách exekúcie a trovách právneho zastúpenia. Po vyhodnotení
vykonaných dôkazov a právnom posúdení veci podľa ustanovení § 451 ods. 1 a 2 a § 456, § 107 ods. 1 a
2Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“),súdprvejinštancienámietkupremlčaniavznesenúžalovanou
posúdil ako neopodstatnenú a dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný a žaloba je dôvodná,
a preto jej v celom rozsahu vyhovel. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že v dôsledku zrušenia

vyživovacej povinnosti žalobcu voči žalovanej dňom 5.6.2015 právoplatným rozsudkom Okresného
súdu Bratislava III 7C/410/2015 zo dňa 25.1.2016, vznikol preplatok na výživnom vo výške 3.923,20
€, ktorý žalovaná aj napriek výzvam žalobcovi neuhradila. Z týchto dôvodov súd rozsudkom zaviazal
žalovanú zaplatiť dlžnú sumu 3.923,20 € žalobcovi v celom rozsahu. K vznesenej námietke premlčania
uviedol, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní dvoch rokov je rozhodujúci deň,

keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie: a) o vzniku bezdôvodného obohatenia na
jeho úkor a b) subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Nie je pritom rozhodujúce, či mal možnosť sa
potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr. Rozhodujúci je teda subjektívny moment, kedy sa oprávnený
dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva. Vykonaným dokazovaním
mal preukázané, že žalobca sa o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej dozvedel na

základe uznesenia ČVS:ORP-1539/3-VYS-KE-2017 zo dňa 14.8.2017, ktorým bolo odmietnuté trestné
oznámenie na exekútora A. H. H. a z tohto spisu je zrejmé, že sa eviduje na účte žalovanej preplatok
vo výške 3.923,20 €. Žalobca podal žalobu na súde dňa 27.12.2018, teda v subjektívnej dvojročnej
premlčacej dobe, a preto nárok nie je premlčaný a žalobe ako dôvodnej vyhovel. Z dôvodu omeškania
žalovanej priznal žalobcovi aj úroky z omeškania z dlžnej sumy podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR

č. 21/2013 Z.z. od 28.8.2017 (deň nasledujúci po doručení výzvy žalovanej e-mailom) do zaplatenia.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok
na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorej si podľa § 262 ods. 1, 2 CSP vymienil rozhodnúť po
nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.

4. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365
ods. 1 písm. f) a h) CSP, v intenciách ktorých namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamarozhodnutievychádzaznesprávnehoprávneho
posúdenia veci. Odkázala na skutočnosti uvedené v jej písomných podaniach a ústnych prednesoch,
ktoréspochybňujúzáverysúduprvejinštancieuvedenévodôvodnenírozsudku.Nesúhlasilasozáverom

súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu nie je premlčaný, nakoľko súd sa zaoberal iba subjektívnou
premlčacou dobou a na objektívnu lehotu v zmysle § 107 ods. 2 OZ neprihliadal. Uviedla, že ust.
§ 107 ods. 2 OZ jasne deklaruje objektívnu premlčaciu dobu - trojročnú, ktorá začne plynúť dňom,
kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Poukázala na to, že vyživovacia povinnosť žalobcu bola
zrušená rozsudkom zo dňa 25.1.2016, a to spätne k 5.6.2015, to znamená, že od tohto dátumu už

žalobca nemal povinnosť vyplácať výživné. Súd prvej inštancie sa zaoberal subjektívnou premlčacou
dobou, no z rozsudku vôbec nie je zrejmé, kedy došlo z jej strany k bezdôvodnému obohateniu v
porovnaní s dátumom podania žaloby žalobcom. Mala za to, že všetky platby, ktoré boli vymožené
exekútorom viac ako tri roky pred podaním žaloby, sú premlčané, no touto skutočnosťou sa súd vôbec
nezaoberal a nevysporiadal sa s tým, či (ne)uplynula aj objektívna premlčacia doba. Súdu postačovalo

konštatovanie, že žalovaná suma bola vymožená nad rámec dlžnej sumy. Podotkla v tejto súvislosti, že
vzťah medzi subjektívnou a objektívnou premlčacou dobou je taký, že ak skončí trvanie jednej z nich a je
vznesená námietka premlčania, právo sa premlčí. Z týchto dôvodov považovala rozhodnutie súdu prvej
inštancie za nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné a navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že súd prvej inštancie sa správne a úplne
vyporiadal so skutočnosťami namietanými v podanom odvolaní, ktoré žalovaná uvádzala už v priebehu
konania a v podanom odvolaní žiadne iné skutočnosti neuvádza. Za nepochopiteľnú považoval jejargumentáciu, že nevie zistiť, kedy jej exekútor vyplatil jednotlivé sumy, a zároveň tvrdí, že niektoré
čiastky sú už premlčané. Z obsahu súdneho spisu a pripojených spisov pritom všetky tieto skutočnosti
je možné bez problémov zistiť a je len na ťarchu žalovanej, že do spisov nenazrela. Zastával názor, že

ním uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný a nedošlo k jeho premlčaniu, a navrhol napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
(§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok
konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, procesné podmienky
konania sú splnené a napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto ho odvolací súd v jeho vyhovujúcom
výroku vo veci samej, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP

potvrdil, stotožňujúc sa v celom rozsahu i s jeho správnymi dôvodmi.

7. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 29.5.2024 o 10:10 hod. na Krajskom súde v
Košiciach, po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a
webovej stránke krajského súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

8. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj predchádzajúci postup
súdu v konaní (priebeh konania) z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1
písm. f) a h) CSP a v rozsahu odvolacích námietok žalovanej a dospel k záveru, že namietané odvolacie
dôvodyvprejednávanejveciniesúpreukázanéaodvolaniežalovanejniejedôvodné,pretoženapadnutý

rozsudok je zákonný a vecne správny. Odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia, ku ktorým
dospel súd prvej inštancie, nezodpovedali vykonaným dôkazom alebo, aby súd pri svojom rozhodovaní
opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, nesporných tvrdení alebo prednesov
strán vyplynuli, prípadne aby chybne hodnotil vykonané dôkazy alebo aby spor posúdil podľa nesprávnej
právnej normy, aplikovanú právnu normu nesprávnym spôsobom interpretoval, prípadne ju nesprávne

aplikoval na zistený skutkový stav alebo vyvodil zo zisteného skutkového stavu nezodpovedajúce závery
o právach a povinnostiach strán. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre
správne a úplné zistenie skutkového stavu prejednávanej veci a spor po skutkovej, ako aj po právnej
stránke posúdil správnym a zákonným spôsobom, pri správnej interpretácii a aplikácii ustanovení § 451
ods. 1 a 2, § 456 a § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v intenciách ktorých správne vyhodnotil

všetky vykonané dôkazy postupom podľa ust. § 191 a nasl. CSP a v súlade so zásadami ustálenými v
právnej praxi a vyvodil správny záver o dôvodnosti podanej žaloby v celom rozsahu o zaplatenie sumy
3.923,20 € s prísl. proti žalovanej, titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

10.Navecnejsprávnostinapadnutéhorozsudkuničnemeníanipodanéodvolaniežalovanej,skutočnosti

a odvolacie argumenty v ňom namietané, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkového
základu rozhodnutia, spôsobu právneho posúdenia prejednávanej veci alebo právnych záverov, ku
ktorým dospel súd prvej inštancie a neumožňujú prijať iné závery ani rozhodnutie vyznievajúce
v prospech žalovanej ako odvolateľa. Neopodstatnená je i odvolacia námietka žalovanej, podľa ktorej
nárok sa premlčal uplynutím objektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 2 OZ, s ktorou skutočnosťou

sa súd prvej inštancie v rozhodnutí nevyporiadal. V súvislosti s uvedenou námietkou odvolací súd
poukazuje na to, že súd prvej inštancie premlčanie posudzoval aj z pohľadu ust. § 107 ods. 2 OZ, ktoré
na vec aplikoval a zo zistených skutkových okolností vyvodil správny právny záver, že uplatnené právo
nie je premlčané a žalobca podal žalobu na súde včas. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej dobyustanovenej v § 107 ods. 2 OZ [podľa ktorého najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo
dňa, keď k nemu došlo] je rozhodujúci deň, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Podľa názoru

odvolacieho súdu v danom prípade objektívna (trojročná) premlčacia doba pre uplatnenie nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť až momentom vyhlásenia rozsudku Okresného súdu
Bratislava III č.k. 7C/410/2015 zo dňa 25.1.2016, ktorým bola zrušená vyživovacia povinnosť žalobcu
vočižalovanej,resp.dňomvykonateľnostitohtorozsudku,nakoľkodotohtodňa(25.1.2016)totižžalobca
plnil svoju vyživovaciu povinnosť (platil výživné) na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu

Bratislava III č.k. 12C/142/2010-98 zo dňa 12.10.2011 (ako právneho titulu) a na strane žalovanej
prijatím plnenia výživného (do rozhodnutia súdu o zrušení vyživovacej povinnosti žalobcu) bezdôvodné
obohatenie, a následne i právo žalobcu domáhať sa jeho vydania, nemohlo vzniknúť. Preto pokiaľ
žalobca podal žalobu na súde dňa 27.12.2018, uplatnil nárok včas aj z hľadiska plynutia objektívnej
trojročnej premlčacej doby a nedošlo k premlčaniu nároku.

11. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku i v kontexte odvolacej argumentácie
žalovanej odvolací súd poukazuje na ust. § 78 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná
len na návrh. Podľa ust. § 157 Civilného mimosporového poriadku (účinného od 1.7.2016) rozsudok

vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Rovnako podľa ust.
§ 163 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 rozsudok odsudzujúci na plnenie
v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach bolo možné na návrh zmeniť, ak sa podstatne
zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku
je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Z cit. ustanovení vyplýva, že v prípade výživného na

dieťaurčenéhodohodoualebosúdnymrozhodnutímjerodičpovinnýplatiťurčenévýživnévnezmenenej
miere (výške) až do vykonateľnosti nového rozhodnutia, ktorým sa mení pôvodné rozhodnutie (z dôvodu
zmeny pomerov), čo platí aj pre prípad, ak povinný podá návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Len
samotné podanie návrhu totiž nemá vplyv na trvanie jeho povinnosti uloženej pôvodným rozhodnutím,
preto povinný má plniť výživné v celej (pôvodne určenej) výške až do vykonateľnosti rozhodnutia

o zmene, prípadne do zrušenia jeho vyživovacej povinnosti. Pokiaľ dôjde k zníženiu výživného, prípadne
k zrušeniu vyživovacej povinnosti spätne (najčastejšie ku dňu podania návrhu na zrušenie vyživovacej
povinnosti), potom plnoletý oprávnený má povinnosť vrátiť povinnému rozdiel (preplatok) na výživnom,
ktorý presahuje novým rozhodnutím priznanú mieru, resp. platby výživného povinným zaplatené za
obdobie po zániku, resp. po zrušení jeho vyživovacej povinnosti.

12. Súd prvej inštancie preto napadnutým rozsudkom rozhodol v plnom súlade so zákonom, pokiaľ
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 3.923,20 € s príslušnými úrokmi z omeškania, keďže
v tomto rozsahu žalobca nebol povinný plniť výživné žalovanej z dôvodu zrušenia jeho vyživovacej
povinnosti rozhodnutím súdu spätne ku dňu 5.6.2015 a žalovanej vznikla povinnosť preplatok na

výživnom žalobcovi vrátiť, ktorý mu napriek výzve nezaplatila. Súd prvej inštancie správne považoval
i výšku nároku za preukázanú a aj nespornú v konaní vzhľadom na to, že žalovaná v rámci svojej
procesnej obrany účinne nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu o výške vzniknutého preplatku na
výživnom (vymoženom v exekúcii), ktorý súdny exekútor poukázal na jej účet. Z týchto dôvodov odvolací
súd potvrdil napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny v jeho vyhovujúcom

výroku vo veci samej, ako aj v súvisiacom výroku o priznaní žalobcovi náhrady trov konania, ktorý má
právny základ v jeho plnom procesnom úspechu v konaní pred súdom prvej inštancie v súlade s ust.
§ 255 ods. 1 CSP.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396

ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nárok na ich náhradu nepriznal, pretože žalovaná nemala úspech
v odvolacom konaní a úspešný žalobca náhradu trov, ktoré mu vznikli v odvolacom konaní v súvislosti
s podaným vyjadrením k odvolaniu žalovanej, nežiadal priznať.

14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti

dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí,

ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred

diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní
nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a
dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).