Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. september 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Ek/331/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124236519
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Hric
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124236519.2

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavexekučnejvecioprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova
25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 598, práv. zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát,
so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 42 185 190, proti povinnému: A. B. C.,
nar. X.X.XXXX, bytom D. E. XXX/X, XXX XX F., o vymoženie 500,- Eur s príslušenstvom, vykonávanej
súdnym exekútorom: JUDr. Vojtech Markovič, so sídlom Bratislavská cesta 4303, 94501 Komárno, IČO:

42 211 077 pod zn. 381EX 146/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal dňa 09. 02. 2024 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie
pohľadávky vo výške 500,- Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu – rozsudok Okresného
súdu Nitra sp. zn. 16Csp/145/2021 zo dňa 12. 01. 2022, vykonateľný 19. 07. 2022.

2. Poverením zo dňa 07. 03. 2024 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie
súdneho exekútora: JUDr. Vojtech Markovič, so sídlom Bratislavská cesta 4303, 94501 Komárno, IČO:
42 211 077, ktorý ju vedie pod zn. 381EX 146/24.

3. Povinnému bolo dňa 13. 03. 2024 doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Následne dňa

10. 03. 2024 povinný doručil súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie. Súd na základe
listinných dôkazov a z vyjadrenia súdneho exekútora zistil, že povinný podal návrh na zastavenie
exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na
zastavenie exekúcie bez vyjadrenia oprávneného, nakoľko oprávnený sa v stanovenej lehote k návrhu
povinného nevyjadril.

4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že úverová zmluva je neplatná pre rozpor so
zákonom a únijným právom, oprávnený nemá licenciu NBS a nie je vecne a aktívne legitimovaný na
podanie žaloby a exekúcie, oprávnený si uplatnil pohľadávku bez právneho dôvodu. Ďalej povinný
uviedol, že zmluva nie je podpísaná veriteľom a je formulárová a vopred pripravená, ktorú nemohol
spotrebiteľ ovplyvniť. Povinný uviedol, že zmluvu nečítal, lebo nerozumel terminológii. Namietal
porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane Ľudských práv a základných slobôd.
Povinný uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica uplatnil nesprávny procesný postup.

5. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,

c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj

bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

7. Podľa § 61 k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

8. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu

zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

9. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého
účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré

spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré
je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe
mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

10. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou a materiálnou právoplatnosťou. Formálna

právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi
opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna
právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa
nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať
a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za

bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami,
materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný
súd skúmať po hmotnoprávnej stránke, teda z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a
notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.

11. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne relevantné skutočnosti ani nepripojil
žiadne dostačujúce dôkazy, ktorými by preukázal dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods.
1 Exekučného poriadku. Súd opätovne dodáva, že v rámci prebiehajúcej exekúcie nie je oprávnený
preskúmavať dotknutý exekučný titul, vecnú legitimáciu oprávneného, prípadne správnosť a výšku
priznanej pohľadávky, nakoľko s týmito skutočnosťami sa v základnom konaní už vysporiadal súd,

ktorý vydal rozhodnutie, na základe ktorého sa vedie exekúcia. V zmysle § 45 Exekučného poriadku
je predložené rozhodnutie riadnym exekučným titulom na podklade ktorého možno viesť exekúciu.
Skutočnosti uvádzané povinným súd nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie, ale
ide o okolnosti, ktoré by skúmal súd v prípade podania opravného prostriedku voči exekučnému titulu.

12. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne
povinného, ktorý ho podal. Súd dáva do pozornosti účastníkom konania, že „Všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam …“ (II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04).

13. Dôvodmi podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným boli okrem iného nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie oprávneného, neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, neplatná
zmluva pre rozpor so zákonom a únijným právom a pod.. Súd v danom prípade konštatuje, že nie
je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, keďže exekučným titulom jerozsudok vydaný sudcom (navyše potvrdený odvolacím súdom) teda preskúmavať vecnú správnosť
rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť).
Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné

vady základného konania (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To
znamená,ževytýkanénedostatkyvzniknutévzákladnomkonanísúpreexekučnékonaniebezprávneho
významu (NS ČR 20 Cdo/1940/2008). K uvedenému súd poznamenáva, že neprijateľné zmluvné
podmienky môže súd preskúmavať v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku
iba vtedy, ak je exekučným titulom platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom. Uvedené

súd opiera o judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 zo dňa
15. júna 2022, podľa ktorého cit.: „S poukazom na bod 29 odôvodnenia tohto uznesenia, majúc na
zreteli záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z postavenia členského štátu Európskej únie, v
záujme dosiahnutia cieľov smernice 93/13/EHS a v záujme reálnej garancie práva na súdnu ochranu
ústavný súd akcentuje, že je nevyhnutné interpretovať predmetné ustanovenie eurokonformne, a to
tak, že za situáciu predpokladanú ustanovením § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku („... v

konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky“) je
nutné považovať aj stav, keď v konaní o vydanie platobného rozkazu síce bolo možné namietať alebo
preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, avšak právomoc na vydanie platobného rozkazu bola
zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi a vyšší súdny úradník platobný rozkaz vydal, možnosť podania
odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala,

aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil. Týmto spôsobom je možné zrevidovať nedostatok, ktorým
je postihnuté základné konanie - konanie o vydanie platobného rozkazu, resp. upomínacie konanie
(platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom, možnosť spotrebiteľa podať odpor v lehote iba
15 dní od doručenia platobného rozkazu, nutnosť odpor vecne odôvodniť, čo v súhrne vyvoláva stav
nezabezpečenia možnosti skúmania neprijateľných zmluvných podmienok sudcom) vytýkaný súdnym

dvorom tak, že priestor na ex offo kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok je daný
v štádiu vykonávacieho konania. Iba taká interpretácia § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku,
podľa ktorej všeobecnému súdu v exekučnom konaní prináleží skúmať exekučný titul - platobný rozkaz
vydaný vyšším súdnym úradníkom z hľadiska posúdenia dôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má
pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné

podmienky a či netrpí vadami, ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní, zodpovedá
naplneniu cieľov sledovaných smernicou 93/13/EHS. Na základe uvedeného všeobecný súd v rámci
exekučného konania nemôže odmietnuť preskúmanie exekučného titulu - platobného rozkazu, ktorý
bol vydaný vyšším súdnym úradníkom na podklade spotrebiteľskej zmluvy, pretože by tým rezignoval
na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, ktorý je súčasťou základného práva na súdnu ochranu“.

S poukazom na vyššie citované rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky exekučný súd
uvádza, že exekučným titulom je rozhodnutie, ktoré vydal sudca a nie vyšší súdny úradník z čoho je
zrejmé, že v základnom konaní súd skúmal neprijateľné zmluvné podmienky.

14. Nad rámec uvedeného súd s poukazom na námietku povinného ohľadom aktívnej vecnej legitimácie

oprávneného uvádza, že predmetnom námietkou sa už zaoberal sudca v základnom konaní v bode 34.
exekučného titulu.

15. Ako už bolo uvedené, cieľom a účelom exekučného konania je dosiahnutie uspokojenia práva
oprávneného, ktoré povinný nesplnil dobrovoľne. Exekúcia je nútený výkon exekučného titulu.

Základnou úlohou súdneho exekútora je zistiť a zablokovať majetok povinného v potrebnom rozsahu,
a ak budú splnené predpoklady (márne uplynutie lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie
s odkladným účinkom alebo doručenie uznesenia exekučného súdu o zamietnutí takéhoto návrhu)
vykonať exekúciu. Ak tomu žiadna skutková alebo právna okolnosť nebráni, je exekútor povinný vykonať
exekúciu ihneď, ako to bude možné.

16. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinných s napadnutým rozhodnutím, súd poukazuje na
to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne
konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.
Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje

názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z
čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom
účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony
primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platnýmprocesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania
uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS
329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010).

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod zastavenia
exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh
povinných na zastavenie exekúcie zamietol.