Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. máj 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/37/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319207293
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8319207293.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX,
bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený E. F. G., advokát, H. XXX/X, XXX XX D., proti
žalovanému: A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX D., právne zastúpený F. A. F., advokát,
C. XX, XXX XX H., o zaplatenie 21.180,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č. k. 12C/36/2019 – 184 zo dňa 09.01.2023, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. P r i z n á v a žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že :

„ I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým,
že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto

rozsudku.“

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka.
Výrok o trovách konania odôvodnil podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej „CSP“).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že rozsudkom č. k. 12C/36/2019 – 99 zo dňa 17.12.2020 výrokom I.

zaviazalžalovanéhozaplatiťžalobcovisumu21.180,-eurspolus5%úrokomzomeškaniaročnezosumy
18.10.2019 do zaplatenia. Vo výroku II. súd zamietol nárok žalobcu v prevyšujúcej časti na zaplatenie
5% úroku z omeškania ročne zo sumy 21.180,-eur od 01.01.2018 do 17.10.2019. Vo výroku III. súd
priznal žalobcovi náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100%.

4. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Prešove uznesením č. k. XXX/XX/XXXX- XXX zo dňa
31.3.2022 odmietol odvolanie žalovaného proti výroku II. o zamietnutí nároku žalobcu na zaplatenie 5%

úroku z omeškania ročne zo sumy 21.180,-eur od 01.01.2018 do 17.10.2019. Vo zvyšku zrušil rozsudok
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.5. Po vrátení veci tak predmetom žaloby ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 21.180,-eur spolu s 5
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 21.180,-eur od 18.10.2019 do zaplatenia.

6. Súd prvej inštancie v danej veci doplnil dokazovanie podľa návrhu strán sporu a vykonaným
dokazovaním a to oboznámením sa s obsahom žaloby, prednesom zástupcu žalobcu, výsluchom
žalobcu, prednesom zástupcu žalovaného, výsluchom žalovaného, výsluchom svedkov F. G., I. D., F.
B., J. C., oboznámením sa s obsahom Čestných prehlásení A. D. a A. F. a výpisov z účtu.

7. Zástupca žalobcu počas konania zotrval na podanej žalobe a poukazoval na to, že predmetom
žaloby je nárok žalobcu na vrátenie poskytnutej pôžičky. Podľa zástupcu žalobcu, v danej veci medzi
stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, podľa ktorej žalobca požičal žalovanému finančné
prostriedky, ktoré žalovaný žalobcovi nevrátil. Zástupca žalobcu mal za to, že v danej veci bol nárok
žalobcu preukázaný tým, že žalobca predložil súdu výpisy z účtu o vložení finančných prostriedkov na
účet žalovaného.

8. Z výsluchu žalobcu počas konania súd prvej inštancie zistil, že koncom roku 2016 ho žalovaný oslovil
s požiadavkou požičania finančných prostriedkov z dôvodu, že má dobre rozbehnutý biznis. Koncom
decembra 2016 sa so žalovaným stretli opätovne a žalobca mu povedal, že finančné prostriedky môže
žalovanému požičať a časom sa uvidí, či vstúpi do spoločného podnikania so žalovaným. Žalobca

uviedol, že v priebehu roku 2017 postupne zaplatil žalovanému peniaze tak, ako je to uvedené v
žalobe. V súvislosti s vyjadrením žalovaného počas konania žalobca nepoprel skutočnosť, že poslal
žalovanému celkom 57.680,- eur s tým, že z tejto sumy žalovaný vrátil žalobcovi sumu 30.000,- eur
formou toho, že prepísal vývoz štiepky na žalobcu a tak vznikol rozdiel 27.680,- eur. Z tohto z tohto
rozdielu žalobca odpočítal ďalších 6.500,- eur, ktoré mu žalovaný poslal na účet, a tak nevrátených

ostalo celkom 21.180,- eur.

9. Zástupca žalovaného počas konania žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu a popieral skutočnosť,
že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Zástupca žalovaného tvrdil, že
žalovaný uzatvoril po dohode so žalobcom leasingovú zmluvu so spoločnosťou D. D. D., ktorú žalobca

nemohol uzavrieť, pretože mu hospodárske výsledky nedovoľovali takýto leasing uzatvoriť, pričom
finančné prostriedky, ktoré žalobca zaslal žalovanému boli použité na akontáciu a chod prenajatého
strojného zariadenia.

10. Žalovaný počas konania zotrval na vyjadrení, že v danej veci nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke,

tak ako to tvrdil žalobca, pričom vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca vo februári 2017 chcel uzatvoriť
leasingovú zmluvu so spoločnosťou D. D., D.. D. A., avšak jeho žiadosť bola zamietnutá, a preto
túto zmluvu uzavrel po dohode so žalobcom žalovaný. Finančné prostriedky boli žalobcom poskytnuté
žalovanému v súvislosti s uzavretím Zmluvy o finančnom prenájme hnuteľných vecí, t.j. vyvážacej
súpravy K. XXXXX, rok výroby 2005, výrobné číslo (VIN): L., ktorú žalovaný uzavrel so spoločnosťou

D. D., D.. D. A. dňa 16.2.2017.

11. Žalovaný nepoprel skutočnosť, že žalobca mu podľa dohody poskytol v roku 2017 finančné
prostriedky vo výške 57.680,- eur, ktoré boli prevedené na osobný účet žalovaného a tieto finančné
prostriedky boli použité na úhradu akontácie, leasingových splátok v roku 2017 a nákladov na prevádzku

predmetného stroja.

12. Z výsluchu svedka F. G. vyplýva, že v čase, keď sa svedok začal stretávať so žalobcom a žalovaným,
hovorilo sa o tom, že žalovaný dlhuje žalobcovi nejaké peniaze, ale svedok nevedel potvrdiť, akú výšku
mal žalovaný dlhovať žalobcovi.

13. Z výsluchu svedka I. D. vyplýva, že svedok v rokoch 2017, 2018 pracoval pre žalovaného ako
mechanik. Svedok uviedol, že žalovaný ho v podstate neplatil a iba sem tam mu dal 20-30 eur, alebo
mu kúpil desiatu. Z výsluchu svedka ďalej vyplýva, že od žalobcu sa svedok dozvedel o tom, že žalobca
mal požičať žalovanému peniaze vo výške asi 20.000,-eur, ktoré žalovaný žalobcovi nevrátil. Toto mal

svedkovi povedať žalobca v čase, keď svedok pracoval už pre žalobcu, pričom žalobca nemal peniaze
na výplatu a tvrdil, že žalovaný mu dlhuje peniaze.14. Z výsluchu svedka F. B. vyplýva, že svedok najprv pracoval pre žalovaného a neskôr išiel pracovať
pre žalobcu na vyvážacej súprave. Z výsluchu svedka vyplýva, že, že žalovaný si chcel kúpiť štiepkovač
a podľa svedka žalovanému požičal peniaze na akontáciu žalobca, s tým, že žalovaný mal tvrdiť, že

všetko splatí a každý bude spokojný. To sa však podľa svedka nestalo. Svedok uviedol, že samotný
žalovaný mal svedkovi povedať, že si požičal peniaze od žalobcu vo výške asi 20.000,- eur.

15. Z výsluchu svedka J. C. súd zistil, že dlhšiu dobu spolupracoval so žalobcom a žalovaným. Svedok
uviedol, že vykonával pre strany sporu štiepkovanie drevnej hmoty. Z výsluchu svedka ďalej vyplýva,

že žalobca mal svedkovi povedať, že finančne naštartoval žalovaného tak, že mu dal nejakú finančnú
injekciu, pričom žalobca mal svedkovi povedať, že poskytol žalovanému finančné prostriedky. Podľa
svedka aj samotný žalovaný mal svedkovi povedať, že si požičal peniaze od žalobcu.

16. Z obsahu čestných prehlásení A. D. a A. F. vyplýva, že títo mali vedomosti o tom, že žalovaný
dlhoval žalobcovi nejaké peniaze z dôvodu, že samotný žalovaný mal v ich prítomnosti hovoriť o tom,

že dlhuje žalobcovi väčšiu sumu, ale nekonkretizoval túto výšku, avšak tvrdil, že tieto peniaze chce čím
skôr vyrovnať (čl. 96, 97).

17. Z obsahu výpisu z účtu žalovaného v K. G. M. zo dňa 27.6.2017 vyplýva, že v tento deň mu žalobca
previedol na účet sumu 3.500,- eur (čl. 4), zo dňa 23.6.2017 vyplýva, že v tento deň bola pripísaná na

účet žalovaného suma 1.500,- eur od A. B. (čl. 4 druhá strana), zo dňa 23.8.2017 vyplýva, že v tento deň
bola pripísaná na účet žalovaného suma 3.325,- eur od A. B. (čl. 5), zo dňa 10.8.2017 vyplýva, že v tento
deň bola pripísaná na účet žalovaného suma 5.000,- eur od A. B. (čl. 5 druhá strana), zo dňa 24.11.2017
vyplýva, že v tento deň bola pripísaná na účet žalovaného suma 855,- eur od A. B. (čl. 6 druhá strana),
zo dňa 11.7.2017 vyplýva, že v tento deň bola pripísaná na účet žalovaného suma 500,- eur od A. B.

(čl. 6 druhá strana), zo dňa 4.9.2017 vyplýva, že v tento deň bola pripísaná na účet žalovaného suma
2.000,- eur od A. B. (čl. 7), zo 14.12.2017 vyplýva, že v tento deň bola pripísaná na účet žalovaného
suma 4.500,- eur od A. B. (čl. 7 druhá strana).

18. Z obsahu výpisu pokladničného dokladu zo dňa 26.10.2017 vyplýva, že v tento deň žalobca vložil

v hotovosti na účet žalovaného sumu 13.000,- eur (čl. 8).

19. Vychádzajúc z vykonaného odkazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobu bolo
potrebné zamietnuť. Zároveň konštatoval znenie ust. § 657 Občianskeho zákonníka, a skutočnosť, že
predmetom tohto konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 21.180,- eur spolu s 5 % úrokom z

omeškania ročne od 18.10.2019 do zaplatenia z dôvodu nevrátenia poskytnutej pôžičky.

20.Zmluvaopôžičkemácharakterreálnej(nielenkonsenzuálnej)zmluvy,pretoženavznikzáväzkového
vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet
dlžníka (pri peňažnej pôžičke), alebo odovzdaním z „ruky do ruky“ (pri nepeňažnej pôžičke). Veriteľ je

zároveň povinný umožniť, aby dlžník nadobudol vlastnícke právo k požičanej veci, a to neobmedzené
právom inej osoby. Vlastnícke právo k požičanej veci prechádza na dlžníka v momente jej odovzdania
(§ 133 OZ). Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (napr.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.06.2010 sp. zn. 3Cdo 325/2009). Vznik pôžičky
predpokladá: a) dohodu strán, b) skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Dohoda strán vyjadruje ich

vôľu, aby jedna strana prenechala druhej strane veci určené podľa druhu s tým, že druhá strana vráti
po čase veci toho istého druhu. Táto dohoda nemusí nevyhnutne riešiť splatnosť pôžičky ani to, či ide o
odplatnú alebo bezodplatnú zmluvu. Inak táto dohoda musí vyhovovať náležitostiam pre zmluvy vôbec.
Nazákladedohodyvzniknepôžičkovýpomermedziveriteľomadlžníkomavjehorámcinajmäpovinnosť
veriteľa odovzdať predmet pôžičky a oprávnenie dlžníka požadovať jeho odovzdanie. Samotná pôžička

vznikáodovzdanímpredmetupôžičkydlžníkovi.Odovzdaniemázanásledokzániktejtopovinnosti,resp.
oprávnenie a vznik povinnosti dlžníka vrátiť prijaté požičané veci. Dlžník je tiež povinný platiť úroky,
ak boli dohovorené, príp. ak aj bez dohovoru z nejakého zákonného predpisu vznikne preňho taká
povinnosť. Ak dlžník nevrátil veriteľovi predmet pôžičky včas alebo vrátil niečo iné, čo bolo predmetom
zmluvy alebo vrátil len časť pôžičky, dostáva sa do omeškania. Veriteľ môže v takom prípade uplatňovať

práva uvedené v ustanovení § 517 a nasl. OZ. Svoje právo si môže uplatniť i na súde žalobou o
vrátenie pôžičky (actio certae creditae pecuniae). V prípadnom spore o vrátenie požičanej sumy má
žalobcabremenotvrdenia,žesožalovanýmdlžníkomuzavrelzmluvuopôžičke,žemuposkytolfinančné
prostriedky a že žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil. Dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že bolauzavretá zmluva o pôžičke, a že podľa nej bolo dlžníkovi plnené, spočíva na veriteľovi. Ak sú tieto
skutočnosti preukázané, potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno o existencii právnej
skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu, spočíva na dlžníkovi. Vrátenie veci zahŕňa v sebe aj

povinnosť dlžníka previesť na veriteľa vlastnícke právo k vrátenej veci.
21. Podľa názoru súdu prvej inštancie v danej veci žalobca nepreukázal existenciu zmluvy o pôžičke. V
konaní túto skutočnosť tvrdil iba žalobca s tým, že svedkovia vo svojich výpovediach uviedli, že mali iba
počuť o pôžičke, ktorú mal poskytnúť žalobca žalovanému. Svedkovia však nevedeli uviesť a potvrdiť
akú sumu mal žalobca požičať žalovanému, dokedy ju mal žalovaný žalobcovi vrátiť. Z výsluchu svedkov

vyplýva, že svedkovia mali o dlhu žalovaného voči žalobcovi iba sprostredkované informácie.

22. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že priznal žalovaného vo vzťahu
k žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% z dôvodu, že žaloba bola zamietnutá, teda v konaní
bol úspešný žalovaný.

23. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca, a to voči výroku I. a II. Uviedol, že súd prvej
inštancie na jednej strane v odôvodnení vo svojom rozhodnutí uvádza, že z jednotlivých výsluchov,
a to najmä F. B. vyplýva, že samotný žalovaný mal svedkovi uviesť, že si požičal peniaze od žalobcu
vo výške 20.000,- eur. Taktiež zo strany svedka J. C. vyplýva, že aj jemu samotný žalovaný mal
povedať, že si požičal finančné prostriedky od žalobcu, na druhej strane súd prvej inštancie uvádza, že

samotné výsluchy sú všeobecné a nepotvrdzujú okolnosti uvádzané žalobcom. Naopak má žalobca za
to, že z výpovedí svedkov vyplývajú skutočnosti, ktoré uvádza žalobca a potvrdzujú aj jeho nárok. Ide
o svedkov, ktorí o pôžičke a dlhu žalovaného počuli od samotného žalovaného a nielen od žalobcu. Aj
z obsahu čestných prehlásení A. D. a A. F. vyplýva, že títo mali vedomosť o tom, ž žalovaný dlhoval
žalobcovi nejaké peniaze z dôvodu, že samotný žalovaný mal v ich prítomnosti hovoriť o tom, že dlhuje

žalobcovi väčšiu sumu peňazí, ale nekonkretizoval ich výšku. Tieto dôkazy spolu s dôkazmi, ktoré boli
v konaní zo strany žalobcu predložené, svedčia o tom, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená
zmluva o pôžičke, a žalovaný si požičal od žalobcu dlžnú sumu. Túto sumu žalovaný žalobcovi nevrátil,
a preto má žalobca za to, že nárok žalobcu voči žalovanému je v plnom rozsahu dôvodný. Zároveň
mal za to, že samotné doklady, t.j. výpisy z bánk potvrdzujú spolu s výpoveďami žalobcu, svedkov

zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným týkajúci sa pôžičky vo výške istiny. Z uvedených dôvodov
preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. rozsudku zrušil,
prípadne zmenil a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 21.180,- eur, spolu s 5% - ným úrokom
z omeškania ročne zo sumy 21.180,- eur od 18.10.2019 do zaplatenia, a zároveň priznal žalobcovi vo
vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania. Zároveň navrhol, aby odvolací súd priznal trovy

odvolacieho konania žalobcovi.

24. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalobca vo svojom odvolaní poukazuje na
výpovede svedkov F. B., J. C., A. D. a A. F.. Spoločným znakom týchto svedkov je to, že sú to tzv.
svedkovia z počutia. Títo svedkovia počuli od žalobcu, že žalovaný mu dlží peniaze. J. C. vo svojej

výpovedi uviedol, že žalobca, aby naštartoval žalovaného tak mu dal nejakú finančnú injekciu. Pokiaľ išlo
o výšku finančných prostriedkov toto uviesť nevedel. Tieto skutočnosti sa dozvedel najmä od žalobcu.
Svedok A. D. uviedol, že žalovaný potreboval peniaze na údržbu a žalobca mu tie peniaze na údržbu
dával. Malo ísť o sumu do 20.000,- eur. Svedok F. B. vo svojej výpovedi uviedol, že počul od žalovaného,
že si požičal peniaze od žalobcu na kúpu štiepkovača. Svedok F. G. vo svojej výpovedi uviedol, že

počul, že žalovaný dlhuje žalobcovi peniaze, respektíve, že mu to povedal žalovaný. Sumu uviesť
nevedel. Žalobca v konaní predložil čestné prehlásenie A. D., ktorý prehlásil, že žalovaný viackrát
v jeho prítomnosti hovoril, že dlhuje žalobcovi väčšiu sumu peňazí. Žalobca v konaní predložil čestné
prehlásenie A. F., ktorý prehlásil, že žalovaný mu viackrát uviedol, že žalobcovi dlhuje väčšiu sumu
peňazí, konkrétnu sumu uviesť nevie. Svedok môže byť osoba rozdielna od účastníkov konania, ktorá

bola vyzvaná, aby ako svedok vypovedal o skutočnostiach, ktoré vnímala svojimi zmyslami. Svedok
môže byť osoba, ktorá je prizvaná k právnemu úkonu, aby potvrdila jeho obsah alebo uzavretie, a ktorá
nie je jednou zo strán tohto právneho úkonu. Svedkovia, ktorých navrhol žalobca neboli prítomní pri
uzatváraní údajnej zmluvy o pôžičke. Svojou výpoveďou preto nemôžu potvrdiť jej uzavretie a už vôbec
nie jej obsah. Títo svedkovia nemali vedomosť akú sumu mal žalobca požičať žalovanému, dokedy

bol žalovaný povinný dlžnú sumu vrátiť žalobcovi, kedy žalobca mal požičať žalovanému finančné
prostriedky. Ak by súdy akceptovali tzv. svedkov z počutia, potom by bolo možné, aby dlžník v iných
prípadoch preukazoval splnenie svojich finančných záväzkov voči svojmu veriteľovi výsluchom svedkov,
ktorí by potvrdili, že počuli od dlžníka, že svoj záväzok voči veriteľovi splnil. Žalobca v tomto konaníneuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal právne relevantnými skutočnosťami, že medzi žalobcom
a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je dohoda
o čase vrátenia. Čas vrátenia nemusí byť pritom určený konkrétnym dňom, ale stačí ak je dohodnutý tak,

že čas vrátenia možno určiť. Dokonca stačí aj dohoda, že v takom zmysle čas vrátenia veriteľ prenechá
na vôľu dlžníka. Medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke ako tvrdil žalobca,
ale finančné prostriedky boli poskytnuté účelovo na prevádzku tzv. vývozky súrpavy K. XXXXX, rok
výroby: XXXX, výrobné č. (VIN): L.. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok vo všetkých
jeho výrokoch potvrdil a priznal žalobcovi (zrejme žalovanému – poznámka odvolacieho súdu) trovy

odvolacieho konania.

25. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že podľa jeho
názoru výpovede svedkov sú len výpovede tzv. svedkov z počutia od žalobcu. Ide o svedkov p. B.,
p. C., p. D. a p. F., že mu žalovaný dlží peniaze. Táto okolnosť sa nezakladá na pravde. Svedkovia
počuli, že žalobca požičal finančné prostriedky žalovanému, nielen od žalobcu ale aj od žalovaného, čo

potvrdili vo svojej písomnej výpovedi. Taktiež ak svedkovia potvrdzovali, že počuli od žalovaného, že si
požičal peniaze na kúpu štiepkovača (svedok B.), potvrdzuje to tú skutočnosť, ktorú po celý čas uvádza
žalobca vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach. V spojitosti s ďalšími výpovedi má žalobca za to,
že je jasné a zrejmé, že žalobca požičal žalovanému finančné prostriedky na kúpu štiepkovača, a tento
mu tieto finančné prostriedky nevrátil. Z uvedeného dôvodu má žalobca za to, že odvolanie žalobcu je

v plnom rozsahu dôvodné.

26. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného bolo zaslané žalovanému prostredníctvom jeho
právneho zástupcu. Ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli.

27. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku
oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 22.05.2024 a zistil, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

28. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

29. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).

30. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

31. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

32. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetom konania bol nárok žalobcu na
zaplatenie sumy 21.180,- eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 18.10.2019 do zaplatenia
z dôvodu nevrátenia poskytnutej pôžičky. Súd prvej inštancie správne uviedol, že zmluva o pôžičke mácharakter reálnej (nielen konsenzuálnej) zmluvy, pretože na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj
reálne odovzdanie veci dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka (pri peňažnej
pôžičky), alebo odovzdaním z „ruky do ruky“ (pri nepeňažnej pôžičke). Veriteľ je zároveň povinný

umožniť, aby dlžník nadobudol vlastnícke právo k požičanej veci, a to neobmedzené právom inej osoby.

33. Vlastnícke právo k požičanej veci prechádza na dlžníka v momente jej odovzdania (§ 133 OZ). Ak sa
tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (napr. rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 30.06.2010 sp. zn. 3Cdo 325/2009). Vznik pôžičky predpokladá: a) dohodu

strán, b) skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Dohoda strán vyjadruje ich vôľu, aby jedna strana
prenechala druhej strane veci určené podľa druhu s tým, že druhá strana vráti po čase veci toho
istého druhu. Táto dohoda nemusí nevyhnutne riešiť splatnosť pôžičky ani to, či ide o odplatnú alebo
bezodplatnú zmluvu. Inak táto dohoda musí vyhovovať náležitostiam pre zmluvy vôbec. Na základe
dohody vznikne pôžičkový pomer medzi veriteľom a dlžníkom a v jeho rámci najmä povinnosť veriteľa
odovzdať predmet pôžičky a oprávnenie dlžníka požadovať jeho odovzdanie. Samotná pôžička vzniká

odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Odovzdanie má za následok zánik tejto povinnosti, resp.
oprávnenie a vznik povinnosti dlžníka vrátiť prijaté požičané veci. Dlžník je tiež povinný platiť úroky,
ak boli dohovorené, príp. ak aj bez dohovoru z nejakého zákonného predpisu vznikne preňho taká
povinnosť. Ak dlžník nevrátil veriteľovi predmet pôžičky včas alebo vrátil niečo iné, čo bolo predmetom
zmluvy alebo vrátil len časť pôžičky, dostáva sa do omeškania. Veriteľ môže v takom prípade uplatňovať

práva uvedené v ustanovení § 517 a nasl. OZ. Svoje právo si môže uplatniť i na súde žalobou o
vrátenie pôžičky (actio certae creditae pecuniae). V prípadnom spore o vrátenie požičanej sumy má
žalobcabremenotvrdenia,žesožalovanýmdlžníkomuzavrelzmluvuopôžičke,žemuposkytolfinančné
prostriedky a že žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil. Dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že bola
uzavretá zmluva o pôžičke, a že podľa nej bolo dlžníkovi plnené, spočíva na veriteľovi. Ak sú tieto

skutočnosti preukázané, potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno o existencii právnej
skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu, spočíva na dlžníkovi. Vrátenie veci zahŕňa v sebe aj
povinnosť dlžníka previesť na veriteľa vlastnícke právo k vrátenej veci.

34. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že v danej veci žalobca nepreukázal existenciu

zmluvy o pôžičke. Aj keď tvrdil, že svedkovia uvedenú skutočnosť potvrdili, a trval na tom aj v odvolaní,
Odvolací súd sa prikláňa k názoru súdu prvej inštancie (bod 29.), že svedkovia vo svojich výpovediach
uviedli, že mali iba počuť o pôžičke, ktorú mal poskytnúť žalobca žalovanému. Skutočne nevedeli
uviesť a potvrdiť akú sumu mal žalobca požičať žalovanému, dokedy ju mal žalovaný žalobcovi vrátiť.
Z výsluchu svedkov skutočne vyplýva, že mali o dlhu žalovaného voči žalobcovi iba sprostredkované

informácie. K odvolacej námietke žalobcu, že tieto informácie mali svedkovia aj od žalovaného, odvolací
súduvádza,žepokiaľtietoinformácieneobsahujúskutočnosti,ktorébypreukazovalikonkrétneuzavretie
zmluvy o pôžičke, nemôžu privodiť úspech žaloby žalobcu. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že
v rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho
tvrdenia, kto tvrdí, dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Inak povedané, že účastník musí preukázať to

čo tvrdí, lebo potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základy svojho rozhodnutia. Ak teda žalobca tvrdí,
že žalované mu požičal finančné prostriedky vo výške 21.180,- eur, musí túto skutočnosť preukázať, a to
tak aby o pravdivosti jeho tvrdenia nevznikli žiadne pochybnosti. Žalobca musí preukázať skutočnosti,
na základe ktorých mu jeho právo patrí, respektíve od ktorých svoje právo odvodzuje. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie ÚS SR sp.zn. II.ÚS 38/2015, kde ÚS SR ustálil, že: „dôkazné

bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností
tvrdí.“

35. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom tohto konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy

21.180,- eur s príslušenstvom, v ktorom ako v civilnom sporovom konaní platí princíp kontradiktórnosti
konania, a teda nie je úlohou súdu, ale procesných strán a ich procesnej diligencie, aby zabezpečili
dôkazy na podporu svojich tvrdení.

36. Z princípu kontradiktórnosti konania vyplýva, že samotný účastník konania musí mať možnosť

posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie jeho odporcu právne významné, či obsahuje také
skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať alebo inak je vhodné sa k
nemu vyjadriť; nezáleží pritom, aký je jeho skutočný účinok na súdne rozhodnutie (napr. vec K. S. proti
Fínsku, rozsudok ESĽP z 31. mája 2001; vec F. R. proti Švajčiarsku, rozsudok ESĽP z 28. júna 2001).Inak povedané požiadavka „kontradiktórnosti konania" sa v judikatúre ESĽP chápe čisto formálne. Z jej
hľadiska v podstate nezáleží alebo len málo záleží na skutočnom obsahu a význame informácie alebo
argumentov predložených súdu (mutatis mutandis I. ÚS 230/03, II. ÚS 249/2012). (Nález Ústavného

súdu SR z 30. apríla 2013, sp. zn. II. ÚS 168/2012-44).

37. Preto s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti ako aj skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania,
odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako aj súd prvej inštancie, a to že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku. Iné nároky strán sporu týkajúce sa ich obchodných

aktivít, ktoré mohli vyplynúť z výsledkov vykonaného dokazovania neboli predmetom konania, a preto
sa nimi odvolací súd nezaoberal, ani zaoberať nemohol.

38. Súd prvej inštancie správne rozhodol i o trovách konania. Vo vzťahu k tomuto súvisiacemu výroku
neuviedol podstatné námietky ani žalobca vo svojom odvolaní.

39. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny
potvrdil.

40. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust.
§ 262 ods. 1 CSP, a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Odvolací súd nezistil dôvod pre
aplikáciu výnimočného ust. § 257 CSP.

41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).