Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26Co/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722200835
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8722200835.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD. a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX,
bytom XXX XX C., D. XXX/XX, zastúpený: JUDr. Dávid Hoffman, advokát, Hlavné námestie 80, 060
01 Kežmarok, IČO: 43 207 073, proti žalovanej: E. B., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX C., D. XXX/XX,
zastúpená: Hudzík & Partners, s. r. o., Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, o vrátenie
daru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 13C/8/2022-297 zo dňa 4.10.2023
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým,
že o výške náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej

povinnosť vydať mu dar, a to spoluvlastnícky podiel vo výške 1/3 k rodinnému domu, súp. č. XXX,
postavenej na parcele KNC č. 977, rodinný dom č. súp. XXX, postaveného na parcele KNC 976/1, ako
aj pozemkom parcela č. 976/1 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 956 m2, parcela č. 976/2 –
zastavané plochy a nádvoria o výmere 410 m2 a parcela č. 977 – zastavané plochy a nádvoria o výmere
399 m2, zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. C., ktorá žalovaná nadobudla na základe darovacej zmluvy
a dohody o zriadení vecného bremena zo dňa 18.3.2014.
Žalobca v žalobe uviedol, že vrátenie daru žiada z dôvodu správania sa žalovanej, ktorá dňa

28.6.2021 prišla po 23:00 hod. do kancelárskych priestorov obchodu, ktorý sa nachádza v uvedených
nehnuteľnostiach a zo zamknutej zásuvky v písacom stole zobrala obálku, v ktorej bola finančná
hotovosť asi 6.000 eur a túto si vložila do ľavého vrecka mikiny a následne z druhej zásuvky zobrala
obálku so sumou 2.000 eur a túto sumu si vložila do pravého vrecka mikiny. Následne do priestoru
obchodu prišiel syn žalobcu, E. B., ktorý si všimol, že žalovanej trčí obálka z vrecka a túto jej vytiahol
adruhúobálkusižalovanáponechalaastoutoajodišla.Peniaze,ktoréžalovanázobrala,patriliobchodu
E. B. – potraviny. Všetky tieto okolnosti zistil žalobca z videozáznamu.

Ďalej žalobca tvrdil, že žalovaná mala hrubo porušiť dobré mravy voči nemu, čo spočívalo v tom, že
si mala prisvojiť ako vlastné rôzne hnuteľné veci bez jeho súhlasu. Teda mala ich ukradnúť. Žalobca
tieto krádeže nechcel riešiť trestným oznámením, za takéto konanie žalovanej sa hanbil a toto správanie
mu spôsobilo a spôsobuje dodnes veľké utrpenie a neprekonateľné sklamanie zo správania žalovanejvoči nemu. Uvedené správanie začalo po smrti žalobcovej manželky, t.j. po 15.4.2020 a pretrvávalo do
28.6.2021, kedy si prisvojila a chcela prisvojiť finančné prostriedky z obchodu.
Prvoinštančný súd zistil, že žalobca ešte spolu s neb. manželkou E. B. uzatvorili darovaciu zmluvu dňa

18.3.2014, ktorou darovali rodinné domy súp. č. XXX a XXX spolu s parcelami 976/1, 976/2 a 977 svojim
deťom so zriadením vecného bremena. Po tretine dostali z týchto nehnuteľností žalovaná, ďalej E. B.
a D. B.. Následne manželka žalobcu dňa XX.X.XXXX zomrela, dedičské konanie bolo vedené pred
Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 21D/46/2020.
Výzvou zo dňa 29.10.2021 žalobca vyzval žalovanú na vrátenie daru, teda jej spoluvlastníckeho podielu

vo výške 1/3 k uvedeným nehnuteľnostiam, pretože sa k nemu, ako aj k jeho synovi E. B. žalovaná
správala tak, že svojim správaním hrubo porušila dobré mravy. Vo výzve presne špecifikoval žalobné
dôvody, a to dôvod, ktorý sa týkal incidentu zo dňa 28.6.2021 a následne okolností, ktoré spočívajú
v tom, že žalovaná mala bez súhlasu žalobcu si prisvojiť rôzne hnuteľné veci, teda ich ukradnúť v čase
od 15.4.2020 do 28.6.2021.
Prvoinštančný súd zistil, že dňa 28.6.2021 skutočne žalovaná zo stola v obchode vybrala dve obálky,

avšak bolo zachytené aj to, že zo strany E. B. došlo k fyzickému napadnutiu žalovanej a následne po
príchode žalobcu aj strkaniu medzi žalobcom a žalovanou.
Žalobca v priebehu konania pred prvoinštančným súdom, pokiaľ sa týka ukradnutia hnuteľných vecí,
špecifikoval tento nárok na ukradnutie liatinového hrnca a cedidla, ktoré si zobrala žalovaná a žiadal,
aby žalovaná tieto veci vrátila.

Prvoinštančný súd vypočul k veci žalovanú, ďalej svedkov, a to súrodencov žalovanej, ako aj jej
kamarátku a z pripojených spisov, ktorými sa zaoberali ORPZ v Poprade dospel k záveru, že v danom
prípade je daný nárok odôvodnený ust. § 628 ods. 1 a § 630 Občianskeho zákonníka. Žalobca vyzval
žalovanú na vrátenie daru pre dva skutkové dôvody. V prvom rade ide o skutkový dôvod týkajúci sa
krádeže hnuteľných vecí a ďalej je skutkový dôvod odcudzenia, resp. zobratie finančných prostriedkov

z obchodu. Výzva na vrátenie daru bola žalovanej aj doručená do dispozičnej sféry, čo sporné nebolo.
Sporné však bolo, a dôkazné bremeno svedčilo žalobcovi, preukázať, aké veci konkrétne žalovaná
mala odcudziť žalobcovi. Žalobca vo výzve na vrátenie daru nešpecifikoval, o aké konkrétne veci išlo
a ani pri výsluchu bližšie neurčil konkrétne veci, ktoré mu žalovaná zobrala, okrem liatinového hrnca
a cedidla. Žalobca nepreukázal, či bol alebo nebol vlastníkom týchto dvoch vecí. Neskôr uviedol, že mu

zobrala aj zlato, ale bez bližšej konkretizácie. Tieto okolnosti žalovaná poprela, žalovaná sa bránila tým,
že išlo o veci jej matky. Žalobca nepreukázal skutkové okolnosti dôvodnosti odstúpenia od darovacej
zmluvy, pričom tieto dôvody by neboli dané ani v prípade, pokiaľ by došlo k odcudzeniu veci patriacich
matke žalovanej. Naviac, pokiaľ by išlo o hodnotné veci, žalovaná sa bránila tým, že tieto veci mali byť
predmetom prejednania v dedičstve a do tej doby s týmito vecami nie je možné nakladať tak, ako to

vykonával žalobca.
Ďalej prvoinštančný súd sa zameral na skutok, ktorý žalobca konkretizoval a predložil o jeho existencii
doklady. Dňa 28.6.2021 mala žalovaná z obchodu zobrať dve obálky, v ktorej boli 3.000 eur (v žalobe
2.000eur–pozn.,odvolaciehosúdu)a6.000eur.Žalobcatvrdil,žetotokonanienaplniloznakyskutkovej
podstaty krádeže a takéto konanie možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.

Prvoinštančný súd sa otázke porušenia dobrých mravov a okolností skutku pomerne dosť a podrobne
venovalvsvojomrozhodnutíadospelkzáveru,žezvykonanéhodokazovanianiejemožnéjednoznačne
ustáliť, komu patrili finančné prostriedky, ktoré si v dvoch obálkach zobrala z obchodu žalovaná. Taktiež
nebolo preukázané, či takéto konanie bolo v súlade s dohodami so žalovanou a E. B., bratom. Dôkazné
bremeno zaťažovalo žalobcu, ten ho neuniesol.

Prvoinštančný súd však zistil, že vzťahy medzi žalobcom a žalovanou sú problematické dlhodobo.
Aj pri vykonávaní podnikateľskej činnosti, a to prevádzky obchodu dochádzalo medzi rodinnými
príslušníkmi, najmä medzi žalobcom a žalovanou, k častým konfliktom. Takisto aj medzi žalovanou
a synom žalobcu E. B.. Bolo zistené, že E. B. si bral tovar z obchodu bez zaplatenia, pričom v čase,
keď obchod viedla žalovaná, bol tam E. B., jej brat, zamestnaný. V priebehu konania bolo zistené, že

po dedičskom konaní mal prevádzku obchodu prevziať E. B., vyplatil žalovanú z tejto prevádzky, ďalšie
obdobie už nie je predmetom konania. Do tej doby však vzájomné správanie sa súrodencov bolo natoľko
konfliktné, že v sporný deň dňa 28.6.2021 sa so žalovanou dostal do konfliktu, pri ktorom ju atakoval aj
fyzicky, za čo bol postihnutý policajnou hliadkou v blokovom konaní.
Preto súd vyhodnotil, že správanie sa žalovanej nemožno hodnotiť tak, že by dosahovalo intenzitu, pri

ktorej by bolo možné konštatovať hrubé porušenie dobrých mravov voči členovi rodiny žalobcu.
Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti ani samotný darca sa voči obdarovanej nesprával vhodne, preto
prvoinštančný súd uviedol, že išlo o spoločensky nežiadúcu vzájomnú komunikáciu, a preto správaniesa obdarovanej nie je možné charakterizovať ako porušenie dobrých mravov, ktoré by bolo v zrejmom
nepomere k správaniu sa samotného darcu.
Bolo zistené, že aj zo strany žalobkyne bolo oznámené Okresnému úradu v Poprade viacero konaní

žalobcu, ktoré neboli v súlade s dobrými mravmi, keď sa na jej adresu negatívne vyjadroval a osočoval
ju, pričom ako priestupok bol incident zo dňa 28.2.2021 riešený tak, že žalobcovi bola uložená pokuta
za spáchanie priestupku.
Preto prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu základného predpokladu
vrátania daru, to znamená správanie žalovanej ako obdarovanej voči nemu alebo členom jeho rodiny,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, a preto súd žalobu zamietol.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a tým, že žalovaná bola v spore
úspešnou stranou sporu, priznal jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške tejto
náhrady rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP.
Prvoinštančný súd mimoriadne nevhodné a nežiadúce správanie sa žalobcu voči žalovanej vyhodnotil
tak, že pokiaľ sa žalobca domáha vrátenia daru, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ktorý

v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepožíva právnu ochranu.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca uviedol, že
prvoinštančný súd v svojom rozhodnutí sa dopustil pochybení, ktoré vyplývajú z ust. § 365 ods. 1 písm.
d), f) a h) CSP. Žalobca nesúhlasil s rozhodnutím prvoinštančného súdu a s dôvodmi, kde prvoinštančný

súd dospel k záveru, že nemožno jednoznačne ustáliť, komu patrili finančné prostriedky, ktoré si zobrala
žalovaná a či takéto konanie, ktoré bolo v súlade s dohodami medzi žalovanou a E. B., malo dôkazným
bremenom zaťažovať žalobcu. Ďalej žalobca nesúhlasí s odôvodnením, že správanie žalovanej dňa
28.6.2021 nemožno hodnotiť tak, že by dosiahlo intenzitu, pri ktorej by bolo možné konštatovať hrubé
porušenie dobrých mravov voči členovi rodiny žalobcu. Nesúhlasil ani s tým, že na základe nežiadúceho

správania sa žalobcu voči žalovanej, pokiaľ ide o vrátanie daru, výkon práva žalobcu je v rozpore
s dobrými mravmi, podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepožíva ochranu.
Prvoinštančný súd sa nevenoval tomu, komu patrili peniaze, ktoré si zobrala žalovaná. Bolo preukázané,
že tieto finančné prostriedky patrili obchodu s potravinami, čo jednoznačne potvrdil aj svedok E. B.
adokoncaajsamotnážalovaná.Tedapeniazebolimajetkomobchoduspotravinami,nebolivlastníctvom

žalovanej, takto sa aj žalovaná vyjadrila pred policajtmi. Tieto peniaze slúžili na chod a zabezpečenie
tovaru v obchode, teda konaním žalovanej bolo preukázané, že voči členovi rodiny žalobcu po darovaní
predmetných nehnuteľností sa žalovaná správala tak, že hrubo porušovala dobré mravy. Nebolo to len
reakciou žalovanej ako obdarovanej na správanie sa žalobcu. To nakoniec vyústilo aj k zmocneniu sa
finančných prostriedkov, ktoré jej nepatrili.

Prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a súd nesprávne postupoval pri hodnotení dôkazov, zobral do úvahy okolnosti, ktoré z vykonaného
dokazovania nevyplynuli. Neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané. Žalobca poprel nie dobré
správanie sa voči žalovanej, naopak, tvrdil, že k žalovanej sa vždy správal slušne, nie vulgárne. To však
neznamená, že by sa žalovaná mala zmocniť finančných prostriedkov v neskorých nočných hodinách,

ktoré patrili obchodu a ktorý obchod v dedičskom konaní mal pripadnúť E. B., synovi žalobcu. Jedno
verbálne protispoločenské správanie sa žalobcu voči žalovanej nie je možné hodnotiť ako konanie, ktoré
by prostredníctvom § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka mu bránilo domáhať sa vrátenia daru.
Preto prvoinštančný súd vo veci nesprávne rozhodol a žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok prvoinštančného súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Uplatnil si nárok na

náhradu trov konania.

4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaná uviedla, že žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
prvoinštančnéhosúdupotvrdilakovecnesprávnyauplatnilasinároknanáhradutrovkonania.Neobstojí,
že konanie žalovanej pri finančných prostriedkoch vo výške 3.000 a 6.000 eur by naplnilo znaky

skutkovej podstaty trestného činu krádeže. Nebolo preukázané, že peniaze boli ukradnuté a že finančné
prostriedky patrili synovi žalobcu. Brat žalovanej (syn žalobcu) vo svojej výpovedi neuviedol, že by
zo strany sestry považoval sporný incident zo dňa 28.6.2021 za krádež. Inventúru v obchode urobil
a neuviedol a nepredložil žiadne doklady o tom, že by pri výsledkoch inventúry uvedené finančné
prostriedky chýbali a boli ukradnuté. Prvoinštančný súd všetky dôkazy riadne vyhodnotil a bolo zistené,

že uvedený dôvod neobstojí. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil správanie sa žalobcu vo vzťahu
k žalovanej, vychádzal zo svedeckých výpovedí, ktoré boli vykonané v rámci dokazovania a vyplývajú aj
z listín. Rozsudok súdu prvej inštancie je rozsudkom, ktorý nevybočil z rámca ustálenej judikatúry súdov
najvyššej súdnej inštancie.Žalobca si sám odporuje, keď na jednej strane uvádza, že jedno verbálne protispoločenské konanie
žalobcu voči žalovanej nestačí, a tvrdí, že je potrebné, aby sa dopustil minimálne troch priestupkov
voči žalovanej na posúdenie jeho konania ako konania v rozpore s dobrými mravmi. Na druhej strane,

v prípade žalovanej, stačí už len aj jedno konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

5.Kvyjadreniužalovanejzaujalpísomnéstanoviskožalobca,ktorýzotrvalnavšetkýchpredchádzajúcich
tvrdeniachavyjadreniach.Vcelomrozsahuzotrvalnasvojomodvolaní.Vpodrobnostiachopäťpoukázal
na svoje odvolanie, zopakoval odvolacie argumenty a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

prvoinštančnéhosúduzrušilavrátilnaďalšiekonanieanovérozhodnutie,alebozmenilažalobevyhovel.

6. Žalovaná vo vyjadrení k tomuto stanovisku uviedla, že rozsudok považuje za správny a žiadala
rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť. Uplatnila si náhradu trov konania.

7. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok

prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Odvolací súd konštatuje,
že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje jeho správnosť,
avšak pre účely komplexného odôvodnenia je potrebné sa zaoberať niektorými odvolacími námietkami
žalobcu, kde odvolací súd bližšie zdôrazní správnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu.

8. Podľa § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátania daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo
členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Žalobca jednostranným adresovaným právnym úkonom od darovacej zmluvy odstúpil. Tento úkon sa
dostal do dispozičnej sféry žalovanej. V tomto úkone rovnako ako v žalobe uviedol skutkové okolnosti,

pre ktoré chce od zmluvy odstúpiť. Žalovaná odmietla dar vrátiť.
Je možné žiadať vrátiť dar, ak správanie žalovanej ako obdarovanej voči žalobcovi ako darcovi alebo
voči členom jeho rodiny vykazuje znaky porušovania dobrých mravov.
V konaní o vrátanie daru dôkazné bremeno leží na strane darcu, teda osoby, ktorá sa domáha vrátenia
daru. Dôkazné bremeno spočíva nielen v povinnosti tvrdiť určité skutočnosti, ale povinnosti aj preukázať

tieto skutočnosti.

9. Žalobca v odvolaní tvrdil odvolací dôvod vyplývajúci z ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Ide o odvolací
dôvod, podľa ktorého konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Tento odvolací dôvod sa zaoberá akýmikoľvek pochybeniami v procesnom postupe súdu, ktoré

pochybenia nie je možné subsumovať pod iné zákonné dôvody odvolania, avšak za predpokladu, že
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ide napr. o nesprávne realizovanú mandukčnú
povinnosť, prípadne pochybenie pri vykonaní dokazovania, napr. ak dôjde k nezákonne získanému
dôkazu a podobne. K pochybeniu môže dôjsť, ak súd poruší viazanosť inými rozhodnutiami, alebo
posudzuje predbežnú otázku s už existujúcimi rozhodnutiami.

Žalobca v odvolaní žiadnu inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutia vo veci bližšie
nešpecifikoval, preto tento odvolací dôvod odvolací súd považuje za nepreukázaný.

10. Ďalej žalobca namietal existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, kde
prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Spôsob vytvárania skutkového stavu rozhodnutia vyplýva zo zákona. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými
vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže byť spôsobená tým,
že buď došlo k chybnému vyhodnoteniu návrhov na vykonanie dôkazov, alebo došlo k nesprávnemu
vyhodnoteniu vykonaných dôkazov, k nesprávnosti postupu, alebo záverom pri ostatných spôsoboch
vytvárania skutkového základu, alebo je tu predpoklad dotvorenia skutkového stavu ďalšími prípustnými

prostriedkami procesnej obrany či prostriedkami procesného útoku.
Žalobca presne špecifikoval, že na základe vykonaných dôkazov prvoinštančný súd dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Odvolacísúdskúmaltútoodvolaciunámietkuazistil,ževšetkydôkazynavrhnutéžalobcomajžalovanou
v priebehu prvoinštančného konania a ktoré vo veci vykonal, hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach (§ 191 CSP). Hodnotenie dôkazov
a úvahu o tom, ako tieto dôkazy hodnotil prvoinštančný súd uviedol v odôvodnení svojho rozsudku (§
220 ods. 2 CSP). Prvoinštančný súd hodnotil tieto dôkazy voľným hodnotením, čo však neznamená, že
postupoval ľubovoľne.Prvoinštančný súd vyhodnotil všetky dôkazy v relevancii k tvrdeným okolnostiam dôvodu odstúpenia od
darovacej zmluvy. Tieto dôkazy hodnotil z hľadiska ich dôležitosti, relevancie. Následne hodnotil tieto
dôkazy z pohľadu zákonnosti ich získania a pravdivosti, resp. hodnovernosti zdroja.

Po takejto úvahe prvoinštančný súd všetky dôkazy hodnotil vo vzájomnej súvislosti, kde hodnotil
pravdivosť niektorých dôkazov v kontexte s ďalším dôkazom a informáciami získanými z týchto dôkazov
a hodnotil aj prípadné rozpory medzi informáciami získanými z jednotlivých dôkazov.
Prvoinštančný súd vyhodnotil všetky získané dôkazy správne, závery hodnotenia dôkazov zodpovedajú
pravidlám formálnej logiky. Odvolací súd sa s úvahou a hodnotením dôkazov prvoinštančného súdu

stotožnil, pričom akcentuje ešte situáciu, kde bolo vecou žalobcu v rámci kontradiktórneho konania
uniesť dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti odstúpenia od darovacej zmluvy, a to nielen svojimi
tvrdeniami, ale aj ďalšími dôkazmi. To, že predložil rozsah dôkazov tak, že pri hodnotení týchto dôkazov
dôvod odstúpenia od darovacej zmluvy nebol preukázaný, svedčí o tom, že žalobca neuniesol svoje
dôkazné bremeno. Súd nemôže sám vykonávať dôkazy na podporu žalobcu a na preukázanie jeho
skutkových tvrdení.

Preto aj v tomto rozsahu odvolací súd považoval odvolaciu námietku za nedôvodnú.

11. Ďalším odvolacím dôvodom žalobca uviedol dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, podľa ktorého
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Tým, že prvoinštančný súd riadne zistil skutkový stav z dôkazov, ktoré mu boli predložené a mal ich

k dispozícii zo strany strán sporu, skutkový stav bol riadne zistený a z tohto vychádza aj odvolací súd.
Odvolací súd je totiž skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvoinštančný súd, viazaný (§ 383 CSP) a na
základe takto správne zisteného skutkového stavu súd mohol riadne aplikovať právny predpis platný
na danú právnu vec.
Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia a tento odvolací dôvod je daný

v prípade, ak na zistený skutkový stav súd buď neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu
právnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne
interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

12. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 628 ods. 1 a § 630 Občianskeho zákonníka. Uvedenú

správnu právnu normu prvoinštančný súd správne interpretoval a aj správne aplikoval. Platí totiž, že ust.
§ 630 Občianskeho zákonníka je možné žiadať vrátenie daru so splnením dvoch predpokladov. A to
že bude preukázané, že správanie obdarovaného voči darcovi alebo jeho rodine alebo správanie darcu
vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov.
Bolo preukázané, že žalobca jednostranným právnym úkonom, ktorý došiel do dispozičnej sféry

žalovanej, žiadal vrátiť dar, ktorým jej (a ostatným deťom) daroval domy a pozemky do podielového
spoluvlastníctva po 1/3. Žalobca žiadal vrátiť podiel darovaný žalovanej v rozsahu 1/3. Vo výzve
na vrátenie daru žalobca špecifikoval okolnosti, ktoré sú dôvodom na vrátenie daru. Tieto okolnosti,
ktoré by mali naplniť znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sú vo výzve špecifikované len za
určité krátkodobé obdobie do prejednania dedičstva po smrti žalobcovej manželky a išlo o konania

opísané veľmi všeobecne a na základe subjektívnych okolností, ktoré bolo zo strany žalobcu obtiažne
objektivizovať vykonanými dôkazmi v priebehu konania.
V priebehu konania nebolo preukázané, že by „krádeže“ hnuteľných vecí patriacich žalobcovi boli
vykonané žalovanou v čase od smrti manželky od 15.4.2020 do 28.6.2021. Tieto okolnosti neboli ani
predmetom odvolacieho konania.

Predmetom odvolacieho konania bolo hrubé porušenie dobrých mravov v súvislosti s incidentom zo dňa
28.6.2021. Vtedy mala žalovaná z obchodu zobrať dve obálky s finančnými obnosmi a pri tom, keď sa do
miestnosti dostavil brat žalovanej, malo dôjsť medzi súrodencami k incidentu a následne aj ku konaniu,
ktoré naplnilo znaky priestupku medzi žalobcom a žalovanou, ktorý sa tam dodatočne dostavil. Bola mu
uložená pokuta.

Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie obdarovaného voči darcovi.
Takéto správanie nevzniká pri menej významnom porušení dobrých mravov. Takéto menej významné
porušovanie dobrých mravov v rodine strán sporu bolo zistené nielen z tvrdení žalobcu zo strany
žalovanej voči nemu, resp. k synovi žalobcu, ale bolo preukázané, že aj sám žalobca sa správal
voči žalovanej negatívne. V rodine žalobcu bolo uvedené zrejme považované za štandard vzájomnej

komunikácie. Z dlhodobého pohľadu vzájomné správanie sa strán sporu je možné považovať za bežné,
ktoré sa nevymyká ich „normálnemu“ vzťahu a komunikácii a pri tejto zvýšenej tolerancii nepresahuje
značnou intenzitou a sústavnosťou dobré mravy. Subjektívny pocit žalobcu, že práve konkrétny incident
s finančnými prostriedkami, ktoré mali patriť obchodu a ktoré si mala zobrať žalovaná k sebe, znamenajúhrubé porušenie dobrých mravov, žiadnym spôsobom neobjektivizoval a niet dôkazu na to, že práve pri
incidente s bratom žalovaná prekročila mieru „dobrých mravov v danej rodine“ a že naplnila skutkové
dôvody na vrátanie daru.

Preto, vzhľadom na vzájomné sa správanie sa dotknutých subjektov a vzhľadom na to, že k porušeniu
morálnych pravidiel zo strany žalovanej dňa 28.6.2021 nedošlo, nebol dôvod ani na odstúpenie od
darovacej zmluvy a vrátenie daru. Preto rozhodnutie prvoinštančného súdu odvolací súd považuje za
správne, keďže žalobca svoj subjektívny pocit dôvodnosti odstúpenia od zmluvy nepreukázal.

13. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako
správny potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. Odvolací súd priznal žalovanej ako úspešnej strane sporu nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).