Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 4, 2023

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722200835
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:8722200835.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobcu A. B., nar. X.X.XXXX,

bytom XXX XX C., D. XXX/XX, zast. JUDr. Dávidom Hoffmanom, advokátom, Hlavné námestie 80, 060
01 Kežmarok, IČO: 43207073, proti žalovanej E. B., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX C., D. XXX/XX,
zast. Hudzík & Partners, s. r. o., Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47251654, v konaní o vrátenie
daru, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 24.3.2022 žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť vydať

mu dar, a to spoluvlastnícky podiel 1/3 k rodinnému domu č. súp. XXX, postavenému na parc. KNC č.
977, rodinnému domu č. súp. XXX postavenému na parc. KNC č. XXX/X, ako aj pozemkom parc. č.
976/1 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 956 m2, parc. č. 976/2 – zastavané plochy a nádvoria
o výmere 410 m2 a parc. č. 977 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 399 m2, zapísaných na
LV č. XXXX pre k. ú. C., ktoré žalovaná nadobudla na základe darovacej zmluvy a dohody o zriadení
vecného bremena zo dňa 18.3.2014. Žalobca poukázal na skutočnosť, že spoločne s manželkou –
neb. E. B. na základe uvedenej darovacej zmluvy darovali žalovanej spoluvlastnícky podiel k uvedeným

nehnuteľnostiam. Žalobca poukázal na správanie žalovanej, ktorá dňa 28.6.2021 prišla po 23.00 hod.
do kancelárskych priestorov obchodu, ktorý sa nachádza v uvedených nehnuteľnostiach a zo zamknutej
zásuvky v písacom stole zobrala obálku, v ktorej bola finančná hotovosť vo výške asi 6.000,-- eur a
túto si vložila do ľavého vrecka mikiny a následne z druhej zásuvky zobrala obálku zo sumou 2.000,--
eur a túto si vložila do pravého vrecka mikiny. Následne do priestorov obchodu prišiel syn žalobcu -
E. B., ktorý si všimol, že žalovanej trčí obálka z vrecka a túto jej vytiahol a druhú obálku si žalovaná
ponechala a s touto aj odišla. Peniaze, ktoré si žalovaná zobrala, patrili obchodu E. B. – potraviny a

všetky tieto okolnosti zistili z videozáznamu. Podľa žalobcu správanie žalovanej, ktorým mala hrubo
porušiť dobré mravy voči nemu, spočívalo na tom skutkovom základe, že bez jeho súhlasu si mala
zobrať rôzne jeho hnuteľné veci a tieto si mala prisvojiť ako vlastné, t. j. mala mu ich ukradnúť. Žalobca
tieto krádeže nechcel riešiť trestným oznámením, za takéto konanie žalovanej sa hanbil a toto správanie
mu spôsobilo a spôsobuje dodnes veľké utrpenie a neprekonateľné sklamanie zo správania žalovanej
voči nemu. Uvedené správanie začalo po smrti žalobcovej manželky, t. j. po 15.4.2020 a pretrvávalo do
28.6.2021, kedy si prisvojila a chcela prisvojiť finančné prostriedky z obchodu. Z tohto dôvodu žalobca

prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovanú na vrátenie daru. Poukázal na to, že dňa
29.6.2021 bolo notárkou vydané uznesenie v dedičskej veci po poručiteľke – neb. E. B., pričom už
dňa 28.6.2021 bola medzi žalovanou a synom žalobcu uzavretá dohoda a žalobca aj vyplatil žalobkynipodiel z dedičstva. Podľa žalobcu správanie žalovanej, či už voči nemu, alebo voči jeho synovi, možno
považovať za konanie hrubo porušujúce dobré mravy.

2. V priebehu konania a aj v rámci záverečného prednesu žalobca poukazoval na to, že po smrti
poručiteľky mal prevziať obchod jeho syn E. B., ktorý tak neurobil pre objektívne dôvody, a to karanténu
covidu, preto sa v rodine dohodli, že do vyriešenia dedičského konania bude spravovať obchod
žalovaná. Na základe rozhodnutia v dedičskom konaní všetok majetok a dlhy vzťahujúce sa na
podnikateľskú činnosť poručiteľky prevzal E. B. a dedičské konanie sa skončilo schválenou dohodou

dedičov o vysporiadaní dedičstva. Žalobca opakovane poukazoval na to, že dňa 28.6.2021 si žalovaná
prisvojila finančné prostriedky vo výške 6.000,-- eur a pokúšala sa prisvojiť si aj finančné prostriedky
vo výške 3.000,-- eur, ktoré patrili obchodu a nešlo o finančné prostriedky, ktoré by patrili žalovanej.
V uvedený deň už bola uzavretá medzi dedičmi dohoda a Martin Hlava žalovanej vyplatil bankovým
prevodom sumu 30.000,-- eur. Podľa žalovaného takéto konanie by naplnilo všetky znaky skutkovej
podstaty krádeže. Občiansky zákonník nepredpokladá pre vznik nároku na vrátenie daru, že by konanie

obdarovanéhomuselodosahovaťintenzitutrestnéhočinu,alebopriestupku,takžeztohomožnovyvodiť,
že konanie, ktoré dosahuje intenzitu trestného činu je takým, ktoré hrubo porušuje dobré mravy a
zakladá nárok na vrátenie daru. Žalobca má za to, že v prejednávanej veci sú kumulatívne splnené obe
podmienky na vrátenie daru, a to jednak výzva na vrátenie daru, ktorú žalovaná obdržala dňa 8.11.2021
a bolo preukázané, že svojim konaním hrubo porušila dobré mravy voči členovi rodiny žalobcu, preto

žalobu považuje za dôvodnú.

3. Žalovaná už od vyjadrenia k žalobe popierala, že by sa voči žalobcovi alebo členovi jeho rodiny
správalatak,abyjejsprávaniebolomožnéhodnotiťakohruboporušujúcedobrémravyapoukazovalana
to, že je to práve žalobca, ktorý sa k žalovanej správa v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež poukázala na

správanie brata E. B., ktorého konanie aj bolo predmetom trestného a priestupkového konania, rovnako
tak v prípade žalobcu poukázala na rozhodnutie, v ktorom bol uznaný vinným zo spáchania priestupku
v súvislosti s konaním, ktoré smerovalo voči žalovanej. Žalobkyňa žiadala žalobu zamietnuť, pretože
konanie, na ktoré poukazuje žalobca, z hľadiska rozsahu intenzity nie je konaním, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi. Poukázala na rozpory v tvrdeniach žalobcu, podľa ktorého základnou skutočnosťou,

podľa ktorej žiadal vrátenie daru, je krádež súm 6.000,-- eur, resp. ďalšej sumy 3.000,-- eur, avšak
na pojednávaní 20.6.2023 tvrdil, že žalovaná mala zničiť dobré meno obchodu. Podľa žalovanej ide
o podstatnú zmenu skutkových okolností, naviac počas konania vyplynulo, že obchod doteraz funguje.
Podstatné pre konanie je, že žalobca nepreukázal, že by finančné prostriedky 6.000,-- eur, resp. 3.000,--
eur, obchodu skutočne chýbali a nepredložil ani žiadny relevantný dôkaz, ktorým by bola inventúra ku

dňu dedičského konania, ktorá by potvrdila, že na hotovosti chýba suma 6.000,-- eur. Poukázala na
skutočnosť, že brat žalovanej mal nadobudnúť dedičstvo vo výške 63.480,-- eur, avšak podľa účtovnej
závierky za rok 2021 mu žalovaná zanechala majetok vo výške 89.571,-- eur, teda obchod riadila
takým spôsobom, že aj keď si žalobca, alebo brat žalovanej brali z potravín tovar bez zaplatenia,
po skončení dedičského konania zanechala svojmu bratovi majetok vyšší o sumu 25.000,-- eur. Je

potrebné posudzovať aj správanie žalobcu vo vzťahu k žalovanej, ktorý sa jej vyhrážal zabitím, za čo bol
právoplatne postihnutý v priestupkovom konaní. Žalobca tiež absolútne ignoroval jej výzvy, aby netýral
zvieratá na dvore, za čo bol právoplatne odsúdený. Poukázal aj na výpoveď svedkyne D. B., ktorá
potvrdila aké vulgarizmy žalobca používal voči žalovanej. Podľa žalovanej je podstatné, že žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal, že by v pokladni chýbala suma 6.000,-- eur, ale ak by tieto peniaze aj

patrili obchodu, je potrebné zohľadniť, že žalovaná zaplatila daň z príjmu a ďalšie platby, teda podlžnosti
na DPH, poistky za brata žalovanej a žalobcu, riadne uhrádzala mzdy svojim zamestnancom a po
skončení dedičského konania nezanechala žiadny dlh.

4. Z obsahu žaloby, písomných vyjadrení strán sporu, výsluchu strán sporu, výsluchu svedkov D. B.,

F. C. a E. B. a z pripojených spisov a listinných dôkazov, najmä z obsahu spisov ORPZ v Poprade,
odbor kriminálnej polície ČVS:ORP-461/1-VYS-PP-2021, ORPZ v Poprade, odbor poriadkovej polície
č. ORP-830/ST-PP-2021, Okresného úradu Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy, č. OU-PP-
OVVS-2021/015337, číslo priestupkového konania PR.2021/939-2MB a Okresného úradu Poprad,
odboru všeobecnej vnútornej správy, č. OU-PP-OVVS-2021/017139 v spojení so spisom č. OU-PP-

OVVS-2022/002498, číslo priestupkového konania PR.2021/1062-2DH, darovacej zmluvy a dohody
o zriadení vecného bremena, výzvy na vrátenie daru, vyjadrenia k výzve, výpisov z účtov, daňových
priznaní, fotografií, uznesenia Okresného súdu Poprad sp. zn. 21D/46/2020, záznamov na CD a USB,
súd zistil nasledovný skutkový stav:5. Dňa 18.3.2014 žalobca spoločne s manželkou E. B. uzavreli darovaciu zmluvu a dohodu o zriadení
vecného bremena, na základe ktorej žalovanej, E. B. a D. B. darovali uvedené nehnuteľnosti, a to

každému spoluvlastnícky podiel 1/3. Súčasťou darovacej zmluvy bola aj dohoda o zriadení vecného
bremena spočívajúca v práve žalobcu a jeho manželky bezplatne doživotne užívať rodinné domy č.
súp. XXX a XXX spolu s pozemkami KNC parc. č. 976/1, 976/2 a 977. Manželka žalobcu zomrela dňa
XX.X.XXXX, dedičské konanie bolo vedené na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 21D/46/2020.

6. Výzvou z 29.10.2021 žalobca vyzval žalovanú na vrátenie daru, t. j. spoluvlastníckeho podielu 1/3
k uvedeným nehnuteľnostiam, pretože sa k nemu, ako aj k jeho synovi E. B. žalovaná správala tak,
že svojim správaním hrubo porušila dobré mravy. Dôvod porušenia dobrých mravov žalobca videl
v správaní žalobkyne, ku ktorému došlo dňa 28.6.2021 a tiež v tom, že bez jeho súhlasu si žalovaná
zobrala rôzne hnuteľné veci, ktoré boli v jeho vlastníctve. Žalobca vo výzve tvrdil, že takéto správanie
trvalo od 15.4.2020 do 28.6.2021. Žalovaná výzvu prevzala 8.11.2021. K výzve sa vyjadrila listom

z 10.11.2021 prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorom uviedla, že žiadnym spôsobom neporušila
dobré mravy ani voči žalobcovi, ani voči jeho synovi, preto považuje výzvu za bezpredmetnú. Tvrdenie,
že žalovaná odcudzila finančnú hotovosť, ktorá mala údajne patriť E. B., nemá žiadny právny podklad.

7. Žalobca tvrdil, že dňa 28.6.2021 žalovaná prišla po 23.00 hod. do kancelárskych priestorov obchodu,

nachádzajúceho sa v uvedených nehnuteľnostiach a zo zamknutej zásuvky v písacom stole, ktorú si
otvorila kľúčom, zobrala obálku s finančnou hotovosťou vo výške 6.000,-- eur, ktorú si vložila do ľavého
vrecka mikiny. Následne z druhej zásuvky zobrala obálku zo sumou 2.000,-- eur (v priebehu konania
bolo ustálené, že išlo o sumu 3.000,-- eur) a túto si vložila do pravého vrecka svojej mikiny. V tom
čase prišiel do týchto priestorov syn žalobcu – E. B., ktorý zbadal, že žalovanej z pravého vrecka trčí

obálka, ktorú jej z vrecka vytiahol. Druhú obálku si žalovaná ponechala a s touto aj odišla. Uvedené
skutočnosti žalobca so synom zistili, keď si prehrali videozáznam z bezpečnostných kamier. Žalobca
tvrdil, že finančné prostriedky patrili obchodu E. B. – potraviny.

8. Ďalší dôvod hrubého porušenia dobrých mravov zo strany žalobkyne žalobca kvalifikoval tak, že bez

jeho súhlasu si žalovaná mala zobrať rôzne hnuteľné veci, ktoré boli v jeho vlastníctve a tieto si mala
prisvojiť, t. j. mala mu ich ukradnúť. Žalobca v žalobe nešpecifikoval aké konkrétne veci mu žalovaná
mala zobrať, avšak tvrdil, že tieto „krádeže“ nechcel riešiť trestným oznámením, za konanie žalovanej
sa hanbil a jej správanie mu spôsobilo a spôsobuje dodnes veľké utrpenie a neprekonateľné sklamanie
zo správania žalovanej. Uvedeného konania sa žalovaná mala dopúšťať v období od 15.4.2020 do

28.6.2021.

9. Ohľadom konania žalovanej dňa 28.6.2021 žalobca predložil na CD nosiči aj záznam, ktorý
bol oboznámený na predbežnom prejednaní sporu. Z uvedeného záznamu vyplynulo, že žalovaná
skutočne zo stola vybrala dve obálky. Zároveň na zázname bolo zachytené aj to, že zo strany E. B.

došlo k fyzickému napadnutiu žalovanej a po príchode žalobcu došlo ak k strkaniu medzi žalobcom
a žalovanou.

10. Dedičské konanie po neb. E. B., zomr. XX.X.XXXX, bolo vedené na Okresnom súde Poprad pod
sp. zn. 21D/46/2020. Vo veci bolo rozhodnuté uznesením vydaným súdnym komisárom JUDr. Zuzanou

Mercovoupodč.k.21D/46/2020-203zodňa29.6.2021,ktorénadobudloprávoplatnosťdňom29.6.2021.
Podľa tohto uznesenia majetok a dlhy vzťahujúce sa na podnikateľskú činnosť nadobudol E. B..

11. Žalobca pri výsluchu uviedol, že po manželkinej smrti syn prevzal obchod, žalovaná tam bola len
zamestnankyňa, nemala žiadne právomoci v obchode, poprela, že by za neho žalovaná platila nejakú

poistku. Tvrdil, že dňa 28.6.2021 bola žalovaná ožratá, v noci počul nejaký krik, tak išiel na balkón
a potom išiel do obchodu. Žalobca tvrdil, že žalovaná zničila dobré meno obchodu, lebo tam kradla,
nemala tam vôbec čo robiť. K prisvojovaniu si vecí žalovanou tvrdil, že mu zobrala liatinový hrniec aj
cedidlo, tak chcel, aby mu to vrátila. Iné veci ani nevie kedy zobrala, ale zobrala si zlato a všetko. Veľmi
chcela aj oblečenia po manželke, ktoré on chcel porozdávať. Tak to dal vo vriec a zobrala si to. Žalobca

tiež tvrdil, že dňa 28.6.2021 už dostala od syna E. B. prevodom na účet sumu 30.000,-- eur.

12. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že bola pokračovateľkou živnosti, k čomu predložila aj
potvrdenie živnostenského úradu. Tvrdila, že za žalobcu uhrádzala nejakú dobu aj poistku, naposledyzaplatila poistné v januári 2021. Dňa 28.6.2021 išla do priestorov obchodu, pretože chcela urobiť ešte
veci pred inventúrou, ktorá mala začať na ďalší deň. Brat tam prišiel, búchal na dvere, na ktorých rozbil
sklenenú výplň, následne si svojim kľúčom dvere otvoril. Žalovaná bola v šoku, tak si zobrala peniaze

na výplatu odmien a daňového priznania. Po smrti matky prevádzkovala obchod, pretože brat, ktorý
ho mal prevziať, bol v tom čase v karanténe. Čo sa týka matkiných vecí, žalobca zamkol izbu, v ktorej
boli a nechcel ich tam pustiť. Žene, ktorá tam upratovala, kázal, aby to dala do vriec a vyhádzala na
dvor. Žalovaná zavolala policajtov, pretože podľa nej do dedičského konania nemal žalobca čo narábať
s týmito vecami, napriek tomu ich žalobca popredával po dedine. Popierala, že by zničila dobré meno

obchodu, naopak poukázala na to, ako obchod viedla. Tvrdila, že ak si zobrala tovar z obchodu, tak
ho vždy aj zaplatila na rozdiel od žalobcu a brata E. B.. Aj napriek tomu žalobca na ňu kričal, že je
zlodejka. V tom čase aj brat E. B. bol jej zamestnanec. Žalovaná uvádzala, že žalobca jej často vulgárne
nadával aj pred zamestnancami, často medzi nimi dochádzalo ku konfliktom, pretože žalobca chodil
do obchodu, zobral si tovar, za ktorý nezaplatil, odmietal nosiť rúško a bez rukavíc si chodil naberať
nezabalené mäsové výrobky. Žalobca chcel žiadať o vrátenie daru už v roku 2016, avšak jeho manželka

s tým nesúhlasila. Žalovaná potvrdila, že dňa 28.6.2021 jej brat E. B. poslal peniaze na účet, ktoré jej
prišli nasledujúci deň. Žalovaná tiež tvrdila, že urobila daňové priznanie za rok 2021, resp. do 30.6.2021
a v marci 2022 zaplatila daň na toto obdobie.

13. Svedkyňa D. B., dcéra žalobcu a sestra žalovanej, vo svojej výpovedi uviedla, že po smrti matky

mal prevádzku obchodu prevziať brat, ale keďže bol v karanténe, tak to prevzala žalovaná, s čím
žalobcanebolstotožnený.Odpočiatkujejrobilproblémy,napr.sedávalvobchodebezrúška,nadávaljej,
ohováral ju po dedine, počúval to od rôznych ľudí a keď bola doma, tiež zažila, že žalobca bol v obchode,
pokrikoval po žalovanej, alebo po ľuďoch. Taktiež bola svedkom, že žalobca viackrát vulgárne nadával
žalovanej. Svedkyňa tiež udávala, že žalobca býval vždy vulgárny, iný slovník ani nemal a v minulosti

aj dosť pil.

14. Svedkyňa F. C., ktorá je kamarátkou žalovanej, uviedla, že keď žalobca a žalovaná boli na verejnosti,
tak sa správali ako keby sa ani nepoznali. Raz bola so žalovanou na káve, žalobca šiel okolo a vyčítal
žalovanej ako robí, a že u neho skončila. Osobne nebola pri žiadnom konflikte medzi stranami sporu.

Videla videozáznam z toho, čo sa stalo v obchode. V obchode videla, že žalobca si naložil tovar do
košíka a odišiel bez platenia a žalovaná jej vtedy povedala, že takto to je stále.

15. Svedok E. B., syn žalobcu a brat žalovanej, vo výpovedi uviedol, že žalovaná žalobcovi často vyčítala
rôzne veci, a to aj choroby, na ktoré trpela matka, hádky medzi nimi boli časté, podiel na nich mali

obe strany. Súčasťou hádok boli aj rôzne vulgárne a expresívne výrazy z oboch strán. K okolnostiam
z 28.6.2021uviedol, že večer bol fajčiť von, počul ako sa otvára brána a videl, že žalovaná je v obchode,
kde sa zamkla. Išiel si po kľúče a vošiel do obchodu. Videl, že žalovaná má vo vrecku obálku, ktorú
jej vytiahol. Z kamerového záznamu potom zistil, že zobrala aj ďalšiu obálku. Od žalovanej vie, že tam
bolo 6.000,-- eur. Nastala medzi nimi hádka, pretože podľa svedka tam už žalovaná nemala čo robiť.

Svedok uviedol, že mal urobiť inventúru po prevzatí obchodu, čo aj urobil. Potvrdil, že po úmrtí matky
mal prevziať obchod, avšak celá rodina bola v karanténe, tak to dali na žalovanú. Svedok potvrdil, že
dňa 28.6.2021 vyplatil žalovanej sumu 30.000,-- eur prevodom na účet z titulu jej dedičského podielu.
Bola to podmienka žalovanej, aby na druhý deň podpísali dohodu v dedičskom konaní. Svedok potvrdil,
že si z obchodu bral tovar bez zaplatenia a takisto aj žalobca, ale tvrdil, že nikdy to neriešili, a že bez

zaplatenia si brala tovar aj žalovaná.

16. Z pripojených spisov súd zistil, že na základe podnetu žalovanej bolo vedené trestné stíhanie E. B.
pre skutok z 28.6.2021, keď jej mal odcudziť finančnú hotovosť vo výške 3.000,-- eur. Uznesením ORPZ
v Poprade, odboru kriminálnej polície, č. ČVS:ORP-461/1-VYS-PP-2021 zo dňa 13.8.2021 bola vec

odovzdaná Okresnému úradu Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie priestupku.
Okresný úrad Poprad, odbor všeobecnej vnútornej správy, vec odložil, pretože mal za to, že došlé
oznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupku.

17. Rozhodnutím Okresného úradu Poprad, odbor všeobecnej vnútornej správy, č. OÚ-PP-

OVVS-2022/002498-14 zo dňa 13.1.2022 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ a e/ Zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil
tým, že dňa 28.2.2021 v ranných hodinách v rodinnom dome na ulici D. XXX/XX G. C., žiadal od
žalovanej liatinové hrnce a kľúče od izby, kde sa jej vyhrážal slovami „ja ťa zabijem, ty krava, kde jemôj liatinový hrniec“, kričal na ňu, že ju „Mária skare bohová“, nadával jej do „skaranej bohovej kurvy“,
pričom ju zdrapil aj za ruku, kde na to v hádke so svojou dcérou pokračoval, teda svojim úmyselným
konaním narušil občianske spolunažívanie, vyhrážaním sa ujmou na zdraví a iným hrubým konaním

a konania sa dopustil na osobe blízkej.

18. Na základe podnetu žalovanej bolo vedené aj ďalšie trestné stíhanie voči E. B.. Uznesením ORPZ
v Poprade, odboru poriadkovej polície OOPZ Svit, č. ČVS:ORP-830/ST-PP-2021 zo dňa 19.4.2022 bolo
trestné stíhanie zastavené z dôvodu neprípustnosti podľa § 215 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku

s poukazom na § 9 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku.

19. Podľa § 628 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.10.2013
do 31.05.2014) darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a
ten dar alebo sľub prijíma.

20. Podľa § 630 cit. zákona darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu
alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

21. V prejednávanej veci sa žalobca domáha vydania daru, a to spoluvlastníckeho podielu 1/3
k uvedeným nehnuteľnostiam. Žalobca tvrdí, že žalovaná voči nemu a členovi jeho rodiny – synovi E.

B. sa správala tak, že hrubo porušovala dobré mravy, preto listom z 29.10.2021 vyzval žalovanú na
vrátenie jej daru. Žalovaná výzvu prevzala dňa 8.11.2021 a na výzvu reagovala listom z 10.11.2021,
v ktorom uvádzala, že výzvu považuje za bezpredmetnú, pretože nedošlo k naplneniu predpokladov, za
ktorých darca môže žiadať vrátenie daru. Žalobca vo výzve na vrátenie daru ako aj v žalobe špecifikoval
hrubé porušenie dobrých mravov tak, že spočíva jednak v správaní žalovanej voči E. B., ku ktorému

došlo 28.6.2021 a ďalej v tom, že žalovaná mu mala odcudziť rôzne veci, ktoré boli v jeho vlastníctve,
k čomu malo dôjsť opakovanie v období od 15.4.2020 do 28.6.2021.

22. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na základe darovacej zmluvy z 18.3.2014 žalobca spoločne
s manželkou, t. č. už neb. E. B., darovali žalovanej spoluvlastnícky podiel k uvedeným nehnuteľnostiam.

Taktiež nebolo sporné, že žalobca vyzval žalovanú na vrátenie daru výzvou z 29.11.2021, a že
výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej dňa 8.11.2021. V konaní nebola rozporovaná ani
aktívna legitimácia žalobcu, keďže v zmysle ustálenej súdnej praxe (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn.
5CdO/255/2007)domáhaťsavráteniadaru,ktorýbolvčasedarovaniavbezpodielovomspoluvlastníctve
manželov, môže po smrti manželov aj pozostalý manžel. Žalovaná popierala, že by odcudzila žalobcovi

nejaké hnuteľné veci a vo vzťahu k ďalšiemu dôvodu hrubého porušenia dobrých mravov nerozporovala,
že došlo dňa 28.6.2021 ku skutku tak, ako ho opísal žalobca, avšak v rámci obrany tvrdila, že takéto
konanie nemôže byť vyhodnotené ako hrubé porušenie dobrých mravov.

23. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti, čo znamená, že každá zo strán

musí súdu poskytnúť skutkové tvrdenia, o ktoré opiera svoj nárok, resp. ktoré používa ako obranu voči
uplatnenému nároku. S povinnosťou poskytnúť skutkové tvrdenia úzko súvisí aj dôkazná povinnosť,
ktorá zaťažuje každú zo strán sporu ohľadom jej tvrdení, pretože strana sporu môže byť v konaní
úspešná iba vtedy, ak v prípade spornosti navrhnutými dôkazmi preukáže svoj nárok. Dôkazné bremeno
je vždy na strane, ktorá preukazuje svoje tvrdenia. Pokiaľ žalobca tvrdí, že jedným z dôvodov hrubého

porušenia dobrých mravov zo strany žalovanej je skutočnosť, že žalovaná mu mala odcudziť veci z jeho
vlastníctva, bolo povinnosťou žalobcu, aby tieto svoje tvrdenia preukázal. Žalobca vo výzve na vrátenie
daru ani v žalobe nešpecifikoval aké konkrétne veci mu žalovaná mala odcudziť, iba tvrdil, že sa to stalo
opakovane počas obdobia od 15.4.2020 do 28.6.2021. Ani pri výsluchu na pojednávaní dňa 20.6.2023
žalobca bližšie neurčil konkrétne veci, ktoré mu žalovaná zobrala. Žalobca uviedol, že raz mu zobrala

liatinový hrniec aj cedidlo, pričom nepreukázal, či k tomuto skutku došlo, a či išlo o veci, ktorých bol
vlastníkom a ďalej uviedol, že potom si zobrala zlato a všetko bez bližšej konkretizácie. Z ďalšieho
vyjadrenia žalobcu vyplývalo, že žalovaná chcela oblečenie po manželke, ktoré dal do vriec a zobrala
si ho, teda zjavne nešlo o veci žalobcu, ktoré jej navyše žalobca dal. Žalovaná popierala, že by zobrala
žalobcovi nejaké veci, vo všetkých vyjadreniach uvádzala, že takéto tvrdenie považuje za bezpredmetné

a uviedla, že zavolala políciu, pretože išlo o veci jej matky, s ktorými žalobca do skončenia dedičského
konania ani nemal nakladať. Keďže žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by si žalovaná zobrala
nejakú vec, ktorá bola v jeho vlastníctve a dokonca ani nevedel uviesť čo mu vlastne žalovaná zobrala,
súd mal za to, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že by mu žalovaná opakovane odcudzilarôzne veci. Zo strany žalobcu vôbec nebolo preukázané, že by žalovaná odcudzila nejaké veci a pokiaľ
by išlo o veci patriace neb. manželke žalobcu, teda matke žalovanej, ani prípadné odcudzenie takýchto
vecí by nenapĺňalo skutkové dôvody na vrátenie daru tak ako ich vymedzil žalobca, pretože nešlo o veci

patriace žalobcovi, a ak to boli veci hodnotné, je možné dať za pravdu žalovanej, že do skončenia
dedičského konania žalobca nemal s týmito vecami nakladať, ale mali byť prejednané ako majetok
patriaci do dedičstva.

24. Ďalším dôvodom na vrátenie daru je správanie žalovanej dňa 28.6.2021 spočívajúce v tom, že vo

večerných hodinách mala z obchodu zobrať obálku s hotovosťou
6.000,-- eur a pokúšala sa zobrať aj ďalšiu obálku s hotovosťou 3.000,-- eur, ktorú jej E. B. vybral z
vrecka. Podľa žalobcu konanie žalovanej naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty krádeže, teda takéto
konanie možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Občiansky zákonník nevymedzuje
pojem dobrých mravov, ktoré sú vnímané ako súbor určitých morálnych noriem, v ktorých sa odzrkadľujú
všeobecne platné pravidlá morálky, etiky a slušnosti, u ktorých existuje všeobecný záujem ich

rešpektovať. Dobré mravy netvoria súčasť systému právnych noriem, ale ide o určitý hodnotový systém
rešpektovaný väčšinou spoločnosti. Keďže pojem dobrých mravov nie je definovaný v právnej úprave,
súd musí vždy, s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu, vyhodnotiť, či ide o porušenie dobrých
mravov, alebo nie.

25. Žalovaná nerozporovala, že dňa 28.6.2021 zobrala dve obálky, v ktorých bola hotovosť 6.000,--
eur a 3.000,-- eur, z ktorých jej E. B. po príchode zobral obálku so sumou 3.000,-- eur. Žalovaná
svoje konanie odôvodňovala tým, že suma 6.000,-- eur mala slúžiť na zaplatenie dane za rok 2021
a vychádzala z toho, že zhruba v takejto výške sa platila daň za predchádzajúci rok a sumu 3.000,--
eur chcela použiť na vyplatenie odmien zamestnancov, na čom boli údajne dohodnutí s E. B.. Žalovaná

preukázala, že dňa 30.3.2022 po podaní daňového priznania skutočne uhradila daň, dokonca vo výške
6.874,75 eur (doklad na čl. 131 spisu). Je možné súhlasiť s argumentáciou žalovanej, že práve doklad
o vykonanej inventúre by mohol preukazovať, či v čase odovzdania prevádzky obchodu, t. j. ku dňu
29.6.2021, v prevádzke obchodu chýbali nejaké finančné prostriedky, alebo nie. Dôkaz, ktorým by sa
preukázalo ako dopadla inventúra v obchode však žalobcom predložený nebol, teda zo strany žalobcu

ani nebolo preukázané, či finančné prostriedky, ktoré si žalovaná zobrala, skutočne patrili do prevádzky
obchodu, obzvlášť, keď aj z predloženej mailovej komunikácie s ekonómkou (čl. 186-187 spisu) vyplýva,
že žalovaná na zabezpečenie riadneho chodu prevádzky poskytla aj pôžičky zo svojich zdrojov. Podľa
názoru súdu žalovaná tiež preukázala ďalšie svoje tvrdenia, že po skončení výkonu podnikateľskej
činnosti vyplatila odmeny zamestnancom (potvrdenia z uskutočnenia prevodu z 8.7.2021 na čl. 132 až

137 spisu), ako aj tvrdenia, že v rozhodnom období dokonca uhrádzala aj poistky za žalobcu (napr.
doklady čl. 151-152, 154 spisu). Súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že konanie žalovanej naplnilo
všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu krádeže, pretože z vykonaného dokazovania nemožno
jednoznačne ustáliť komu patrili finančné prostriedky, ktoré si zobrala žalobkyňa, a či takéto konanie
bolo v súlade s dohodami medzi žalovanou a E. B., v tomto ohľade však dôkazné bremeno jednoznačne

zaťažovalo žalobcu.

26. Samozrejme v zmysle judikatúry, na ktorú aj poukazoval žalobca, nie je nevyhnutné, aby sa
obdarovaný voči darcovi, alebo členom jeho rodiny, dopustil trestného činu, prípadne priestupku, ale
postačuje, ak sa dopustí takého konania, ktoré možno vyhodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov,

čo znamená, že by išlo o konanie, ktoré by z hľadiska intenzity bolo vo výraznom rozpore so všeobecne
platnými pravidlami morálky, etiky a slušnosti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vzťahy medzi
žalovanou a E. B. boli dlhodobo veľmi problematické. Napriek tomu, že po úmrtí matky žalovaná
bola pokračovateľkou živnosti, o čom svedčí výpis zo živnostenského registra, ako aj úradný záznam
Okresného úradu Poprad, odboru živnostenského podnikania. Pri vykonávaní podnikateľskej činnosti

dochádzalo k častým konfliktom medzi žalovanou a E. B. najmä z dôvodu, že E. B. si z obchodu, za
ktorý zodpovedala žalovaná, brával tovar bez zaplatenia, o čom žalovaná predložila listinné dôkazy
(bločky čl. 242-258 spisu). Z predložených dokladov vyplynulo, že E. B. pracoval v obchode na základe
pracovnej zmluvy a konflikty vyústili až do tej miery, že žalovaná mu zakázala vstup do obchodu.
Ako uviedla žalovaná, nemalo zmysel s ním ukončiť pracovnú zmluvu, pretože po dedičskom konaní

mal prevziať prevádzku obchodu. Svedok E. B. vo svojej výpovedi nespochybnil tvrdenia žalovanej
a dokonca uviedol, že vždy boli naučení, že každý si v obchode zobral to, čo potreboval, za tovar nikdy
neplatiliapredavačkyaninemalipodpísanédohodyohmotnejzodpovednosti.Svedokdokoncapripustil,
že nejaký tovar si mohli zobrať predavačky a ani o tom nevedeli. Za tohto stavu nemožno vytýkaťžalovanej, že počas riadenia prevádzky obchodu sa snažila urobiť poriadok tak, aby prevádzka obchodu
fungovala spôsobom, ktorý možno považovať za bežný štandard pri prevádzke obchodu. Nemožno tiež
nezohľadniť aj správanie E. B., ktorý v sa uvedený deň so žalovanou dostal do konfliktu, pri ktorom ju

atakoval aj fyzicky, za čo bol aj postihnutý privolanou policajnou hliadkou v blokovom konaní. Vzhľadom
na uvedené súd dospel k záveru, že správanie žalovanej dňa 28.6.2021 nemožno hodnotiť tak, že by
dosiahlo intenzitu, pri ktorej by bolo možné konštatovať hrubé porušenie dobrých mravov voči členovi
rodiny žalobcu.

27. V zmysle rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutie sp. zn. 2CdO/108/2007
z 27.5.2008) pri posudzovaní dôvodnosti žaloby o vrátenie daru treba brať do úvahy a hodnotiť aj
správanie sa darcu a zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi,
a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu, alebo
členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo
reakciu obdarovaného, i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie

dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom
a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo
strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom
nepomere k správaniu sa samotného darcu.

28. Žalovaná v rámci obrany poukazovala aj na správanie žalobcu voči nej, keď bolo preukázané, že
v jednom prípade konanie žalovaného napĺňalo znaky skutkovej podstaty priestupku a rozhodnutím
Okresného úradu Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy, č. OÚ-PP-OVVS-2022/002498-14, bol
uznaný vinným zo spáchania priestupku, ktorého sa dopustil dňa 28.2.2021. Vulgárne vyjadrovanie
žalobcu na adresu žalovanej, prípadne jej osočovanie bolo preukázané aj svedeckými výpoveďami D.

B. a F. C.. Svedkyňa C. mala tieto informácie skôr z počutia a iba v jednom prípade bola svedkom,
keď sa žalobca o žalovanej vyjadroval hanlivo, avšak z výpovede svedkyne D. B. vyplynulo, že viackrát
bola osobne svedkom vulgárnych nadávok žalobcu na žalovanú a má tieto informácie aj od iných
ľudí v dedine. Tiež súd považoval za preukázané, že žalobca si chodil do obchodu brávať tovar bez
zaplatenia, čo žalobca ani nespochybnil. Ku konfliktom medzi ním a žalovanou dochádzalo aj z dôvodu,

že v obchode nedodržiaval protipandemické opatrenia. Súd už v odseku 23 odôvodnenia konštatoval,
že tvrdenia žalovaného o ukradnutí jeho vecí žalovanou nepovažuje za preukázané, avšak je potrebné,
aj s poukazom na doterajšiu rozhodovaciu prax, prihliadnuť aj na správanie žalobcu, ktoré podľa názoru
súdu taktiež nemožno hodnotiť inak ako mimoriadne nevhodné a nežiaduce správanie sa voči žalovanej
a aj na základe tohto správania možno konštatovať, že pokiaľ sa žalobca domáha vrátenia daru, ide o

výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ktorý v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zákonníka nepožíva právnu
ochranu.

29. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu základného
predpokladu na vrátenie daru, t. j. správanie žalovanej ako obdarovanej voči nemu, alebo členom jeho

rodiny, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, preto žalobu zamietol.

30. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola vo veci úspešná
v celom rozsahu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vzhľadom na nevhodné správanie
žalobcu voči žalovanej súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali iné

rozhodnutie o trovách konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).