Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 22, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 1T/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117010917
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mário Pohorelský

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2117010917.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava senátom v zložení z predsedu senátu Mgr. Mária Pohorelského a prísediacich

L.. T. B. a N.. T. Z. v trestnej veci obžalovaného: G. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXXX/XX, U.,
t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1
Trestného zákona, prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona a
zločin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa § 219 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra
2020 s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní v Trnave 22. augusta
2023

r o z h o d o l :

Vina obžalovaného G. Š., nar. XX.XX.XXXX v R., bytom Č. XXXX/XX, U., t. č. v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Ružomberok, bola uznaná rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 1T/36/2017 - 436 z
26. mája 2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 6To/63/2021 - 495 zo 7. apríla 2022.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 219 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020 s použitím § 36 písm. l)
Trestnéhozákona,§37písm.m)Trestnéhozákona,§38ods.2Trestnéhozákona,§42ods.1Trestného
zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a § 46 Trestného zákona na súhrnný nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona ruší výrok o treste uloženom trestným rozkazom Okresného súdu
Galanta sp. zn. 2T/122/2017 z 20. septembra 2017, právoplatným 9. marca 2018, podľa § 207 ods. 1
Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov so zaradením
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo jeho zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na tunajší súd 16. mája 2017 obžalobu na obžalovaného
G. Š. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1

Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2
písm. b) Trestného zákona (pôvodne zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm.
b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona) a zločinom neoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa §219 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020 (pôvodne prečin
neoprávneného vyrobenia a používania platobné prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej
karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona) s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona.

Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 1T/36/2017 - 436 z 26. mája 2021 v spojení s rozsudkom Krajského
súduvTrnaveč.k.6To/63/2021-495zo7.apríla2022uložilobžalovanémupodľa§219ods.3Trestného
zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020 s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods.
2, ods. 5, § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere päť

rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a podľa § 42 ods. 2
Trestného zákona zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/122/2017
z 20. septembra 2017, právoplatný 9. marca 2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. V dôsledku
aplikácie § 38 ods. 5 Trestného zákona sa dolná hranica trestnej sadzby upravenej v § 219 ods. 3
Trestného zákona zvýšila o polovicu, t. j. na päť rokov. Obžalovanému bol uložený trest na samej dolnej

hranici modifikovanej trestnej sadzby.

Okresný súd Trnava uznesením č. k. 12Nt/126/2022-50 z 23. marca 2023, právoplatným 23. marca
2023, povolil obnovu konania v prospech obžalovaného a to do výroku o treste.

Na hlavnom pojednávaní 22. augusta 2023 súd vykonal dokazovanie prečítaním podstatnej časti
listinných dôkazov - odpovede na lustráciu v systéme Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a
justičnej stráže, odpovede na lustráciu v rezorte Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, odpovede
na lustráciu v databáze súdov, odpovede na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a
priestupkov, odpisu registra trestov, rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 3T/19/2014 z 18. júna

2014 a uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/100/2014 z 23. októbra 2014.

Z odpovede na lustráciu v systéme Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže
vyplynulo, že obžalovaný vykonáva trest odňatia slobody uložený Okresným súdom Trnava v konaní
24T/38/2015. Na výkon trestu je umiestnený v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok.

Z odpovede na lustráciu v rezorte Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplynulo, že väčšina
trestných stíhaní vedených voči obžalovaného bola právoplatne skončená rozhodnutiami príslušných
súdov (trestný rozkaz, rozsudok, zjednodušený rozsudok). Okresný súd Trnava v konaní 12Nt/126/2022
povolilobnovukonaniauznesenímz23.03.2023.Vkonaní1T/36/2017tunajšísúdrozhodolrozsudkomz

26.05.2021. Okresný súd Galanta v konaní 17T/37/2023 vydal 28.06.2023 trestný rozkaz, ktorý doposiaľ
nenadobudol právoplatnosť.

Z odpovede na lustráciu v databáze súdov vyplynulo, že obžalovaný vystupuje ako účastník
predovšetkým v trestných konaniach - právoplatne neskončené sú konanie 104T/8/2023 na Okresnom

súde Trnava, 14T/37/2023 na Okresnom súde Galanta (odpor proti trestnému rozkazu), a 27T/6/2023
na Mestskom súde Bratislava I (odpor proti trestnému rozkazu),

Z odpovede na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že
obžalovaný nemá evidovaný žiaden záznam.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ šestnásťkrát súdne trestaný. Pod číslom
pätnásť je evidovaný trestný rozkaz Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/122/2017 z 20.09.2017,
právoplatný 09.03.2018, ktorý bol obžalovanému uložený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov so zaradením do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Výrok o treste bol zrušený rozsudok Okresného
súdu Trnava sp. zn. 1T/36/2017 z 26.05.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.
6To/63/2021 zo 07.04.2022, ktorý bol obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
päť rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Predmetné rozsudky
sú zaevidované pod poradovým číslom šestnásť.

Okresný súd Galanta rozsudkom sp. zn. 3T/19/2014 z 18. júna 2014 uložil obžalovanému za pokračujúci
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona v znení účinnom do 31.
júla 2019 (body 1/, 2/, 8/, 10/, 11/, 12/, 13/, 15/), podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. b)Trestného zákona v znení účinnom do 31. júla 2019 (body 3/, 4/, 5/, 6/, 9/ a 14/) a pokračujúci prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona (body 4/ až 15/) úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere tridsať mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia. S poukazom na § 285 písm. c) Trestného poriadku obžalovaného oslobodil spod obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta sp. zn. 1Pv 543/2013/2202 z 30.01.2014 (bod 1/), pretože
nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Krajský súd v Trnave uznesením 3To/100/2014 z 23. októbra 2014 zamietol odvolanie okresného

prokuratúra proti oslobodzujúcemu výroku súdu prvého stupňa.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava v záverečnej reči navrhol uložiť obžalovanému súhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby za súčasného zrušenia výroku
o treste Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/122/2017 so zaradením do ústavu so stredným stupňom
stráženia.

Obhajkyňa JUDr. Jana Obertová navrhla, aby vzhľadom na skutočnosť a vykonané dôkazy na hlavnom
pojednávaní súd zobral do úvahy pri rozhodovaní o treste všetky okolnosti ako prípadu, tak aj fakt, že
medzi spáchaním skutku a rozhodovaním o treste prešiel dlhý čas, rovnako rozhodoval podľa zásad pri
ukladaní trestu a uložil primeraný trest v dolnej hranici trestnej sadzby za uvedený trestný čin.

Obžalovaný uviedol, že nemá čo povedať, všetko bolo povedané, pridržiava sa svojej obhajkyne. Právo
posledného slova nevyužil a nič ďalšie neuviedol.

Podľa § 166 Trestného poriadku súd, ktorý rozhoduje znovu vo veci, v ktorej skorší rozsudok bol na

základe odvolania, dovolania alebo návrhu na obnovu konania zrušený len čiastočne, uvedie v novom
rozsudku iba tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhoduje. Na súvislosť týchto výrokov s výrokmi, v
ktorých zostal skorší rozsudok nedotknutý, pritom poukáže.

Podľa § 269 Trestného poriadku písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie listiny,

ktorými sa vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní, sa prečítajú celé alebo ich časť, ktorá sa týka
dokazovanej skutočnosti, a umožní sa do nich nazrieť stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom a
znalcom.

Podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene

zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí
tak malú škodu.

Podľa § 212 ods. 2 písm. b) Trestného zákona odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch
mesiacoch odsúdený.

Podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona kto neoprávnene vyrobí, pozmení, napodobní, falšuje alebo si

obstaráplatobnýprostriedokaleboelektronicképeniazealeboinúplatobnúkartuvrátanetelefónnejkarty
alebo predmet spôsobilý plniť takú funkciu na účel použiť ho ako pravý alebo na taký účel ho prechováva,
prepravuje, použije alebo poskytne inému, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Podľa § 219 ods. 3 písm. a) Trestného zákona odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ

potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.

Podľa§138písm.e)Trestnéhozákonazávažnejšímspôsobomkonaniasarozumiespáchanietrestného
činu vlámaním.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby

trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 prvá veta Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je, že páchateľ priznal sa k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin
odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako
bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 41 ods. 1 prvá veta Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných
činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich
najprísnejšie trestný.

Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona prvá veta ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo
viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu.

Podľa § 42 ods. 2 prvá a druhá veta Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší
výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest
nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom.

Podľa § 46 Trestného zákona trest odňatia slobody možno uložiť ako trest na určitú dobu, najviac na
dvadsaťpäť rokov alebo ako trest odňatia slobody na doživotie.

Podľa § 48 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody sa vykonáva diferencovane v ústavoch
na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ústav na výkon trestu“) minimálneho, stredného alebo

maximálneho stupňa stráženia.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný

trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby
nebol odsúdený.

Vzhľadom na to, že po povolení obnovy konania sa na hlavnom pojednávaní rozhodovalo len čo do
výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, súd s poukazom na § 166 Trestného poriadku konštatoval,

že vina obžalovaného bola právoplatne uznaná rozsudkom tunajšieho súdu v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave.Pri ukladaní trestu bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť a jedna priťažujúca okolnosť,
rovnovážny pomer, preto trestná sadzba najprísnejšie trestného zo stíhaných troch trestných činov -
zločinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku a elektronických peňažných

prostriedkov a platobnej karty podľa § 219 ods. 3 Trestného zákona vo výmere od dvoch rokov do
ôsmich rokov zostala nezmenená. Pri použití asperačnej zásady sa horná hranica trestnej sadzby
zvýšila o ďalšie dva roky (jedna tretina) na desať rokov. Vzhľadom aj na odstup času od spáchania
skutku súd dospel k záveru, že zákonným a spravodlivým trestom bude nepodmienečný trest odňatia
slobody na spodnej hranici trestnej sadzby, to znamená vo výmere dvoch rokov. Ide o súhrnný trest,

zároveň bol zrušený výrok o treste uloženom trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn.
2T/122/2017, keďže išlo o zbiehajúcu sa trestnú činnosť a v zmysle zásad ukladania súhrnného trestu
bolo potrebné takto rozhodnúť. Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd nevzhliadol
žiadnu skutočnosť, pre ktorú by bolo potrebné na obžalovaného pôsobiť nepodmienečným trestom
odňatia slobody v dlhšej výmere. Uložený trest plní funkciu generálnej i individuálnej prevencie.

Pokiaľ ide o ďalšie konania obžalovaného, ktoré sú aktuálne vedené alebo ktoré boli medzičasom
právoplatne skončené, taktiež o ďalšie rozhodnutia súdov, je potrebné konštatovať, že v tomto prípade
bola obnova konania povolená vo vzťahu k výroku o treste. Účinky pôvodne vyhláseného rozsudku vo
vzťahu k vine obžalovaného zostali zachované, na hlavnom pojednávaní sa rozhodovalo len o treste,
teda situácia ostala nezmenená a bolo potrebné opätovne uložiť súhrnný trest vo vzťahu k odsúdeniu

Okresného súdu Galanta v konaní 2T/122/2017.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Trnava. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie prokurátora a odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, musí byť zároveň
odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku
alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Vprospechobžalovanéhomôžurozsudokodvolanímnapadnúťipríbuzníobžalovanéhovpriamomrade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí
s podaním odvolania v svoj prospech príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom,
osvojencom, manželom a druhom.

Oprávnená osoba sa môže odvolania výslovne vzdať.