Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 34Csp/84/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124206442
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7124206442.3

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnom spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D.,
zastúpený JUDr. Jaroslavou Paľovou, advokátkou so sídlom Adlerova 2189/22, 040 22 Košice, proti
žalovanému: PASSO a.s., so sídlom Záhradnícka 151, 821 08 Bratislava, IČO: 35 757 574, zastúpený
JUDr. Líviou Krnčokovou, advokátkou so sídlom 29. augusta č. 5, 811 08 Bratislava, o stanovenie
povinnosti vymeniť vadnú vec predanú v obchode, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd elektronicky dňa 28.3.2024 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného k povinnosti vymeniť vadný náramok značky BARAKA, ref. č. E., zakúpený u žalovaného,
za nový bezvadný výrobok rovnakého typu.
1.2 Zároveň žalobca žiadal súd prvej inštancie, aby mu voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.5.2024 žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť
a priznať mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Okrem iného uviedol, že
žaloba neobsahuje pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a je založená na nesprávnom
posúdení veci, keďže v danom prípade nešlo o reklamáciu náramku, ale o reklamáciu opravy náramku.
Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že náramok znaky BARAKA ref. č. E. bol zakúpený v niektorej z
jeho predajní. Doplnil, že pre žalobcu zabezpečoval iba opravu náramku, ktorú si žalobca objednal ako

odplatnú službu, a nejednalo sa o uplatnenie reklamácie náramku. Konštatoval, že nie je tiež pravdivé
tvrdenie žalobcu, že náramok bol zakúpený v júni 2021, nakoľko žalobca si prvýkrát objednal u neho
opravu náramku dňa 10.11.2017. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že z dokladu
o prevzatí náramku zo dňa 10.11.2017 jednoznačne vyplýva, že prevzal od žalobcu náramok z dôvodu,
že žalobca si objednal kompletný servis tohto náramku za odplatu. Žalovaný doplnil, že žalobca dňa
16.2.2018 opravený náramok prevzal a uhradil cenu za kompletný servis. Žalovaný uviedol, že žalobca

si u neho objednal druhý kompletný servis náramku dňa 6.4.2022, pričom opravený náramok si žalobca
prevzal dňa 8.6.2022 a uhradil cenu servisu. Následne dňa 17.1.2023 žalobca požadoval od neho
opravu uvoľneného štiftu a zároveň požadoval aj vyčistenie náramku za odplatu. Žalovaný konštatoval,
že zabezpečil žalobcom požadovanú opravu aj bez predloženia dokladu o kúpe náramku, nakoľko
predmetom reklamácie nebol náramok, ale oprava náramku, ktorú zabezpečoval pre žalobcu na základe
objednávky zo dňa 6.4.2022. Dňa 28.4.2023 žalobca namietal, že keď si náramok po oprave chcel

dať na ruku, vypadol štift, ktorý bol reklamovaný. Žalobca uviedol, že články na náramku sú veľmi
utiahnuté a nepohyblivé. Z uvedeného dôvodu preto zabezpečil opravu náramku a opravený náramokodovzdal žalobcovi dňa 3.7.2023. Dňa 10.11.2023 žalobca v rámci záruky požadoval riešiť chýbajúci
štift na náramku a žiadal o vyjadrenie a ponúknutie riešenia servisu. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol,
že zabezpečil žalobcovi bezodplatnú opravu náramku a dňa 26.1.2024 oznámil žalobcovi, že opravený

náramok je pripravený na odovzdanie. Žalobca spočiatku odmietal prevzatie náramku a zaujímal sa
o vrátenie kúpnej ceny alebo výmenu tovaru. Žalovaný uviedol, že z dôvodu nepredloženia dokladu
o kúpe náramku sa touto požiadavkou nezaoberal, o čom bol žalobca informovaný. Žalobca si po podaní
žaloby opravený náramok prevzal dňa 9.5.2024. Záverom žalovaný konštatoval, že nepredal žalobcovi
žiaden tovar (náramok), ale poskytol žalobcovi službu (kompletný servis náramku).

3. Po doručení vyjadrenia žalovaného žalobcovi a výzve súdu, aby sa vyjadril k stanovisku žalovaného,
žalobca elektronickým podaním doručeným súdu dňa 4.6.2024 zobral žalobu v celom rozsahu späť
a žiadal súd, aby konanie zastavil. Dôvod späťvzatia žaloby v podaní žalobca neuviedol.

4. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví.

6. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so

späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

7. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv.

dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle,
ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp).

8.1 Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým späťvzatie žaloby nepochybne je, a ktorý žalobca
urobil pred začatím prvého pojednávania, súd rozhodol tak, že konanie zastavil.

8.2 Súd nezisťoval stanovisko žalovaného k späťvzatiu žaloby, nakoľko k späťvzatiu došlo pred
otvorením predbežného prejednania sporu resp. pojednávania, preto by aj jeho prípadný nesúhlas bol
právne neúčinný.

9. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania,

súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Podľa Čl. 4 ods. 1, ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku ak sa právna
vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa
posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu
najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu
vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy

všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné
usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít.

12. Podľa Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku súd postupuje v konaní

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

13. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva
zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude

musieťnepochybnezaplatiť,pričombyichnemuselazaplatiť,akbytuneexistovalsporpredvšeobecným
súdom.14. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo
o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer

proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp.
76809/01).

15.1 Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by

pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil.
15.2 Ak v sporovom konaní dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je súd
povinný skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj
na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.
15.3 Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi
tým, čo žalujúca strana v spore požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre

ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.
15.4 Ak nie je v konaní preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním
žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom
nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním
vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inak povedané, ak žalobca zobral žalobu späť pre správanie

žalovaného, pretože po začatí sporu žalovaný zaplatil to, čoho sa žalobca žalobou domáhal, tak
zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Možno tak ustáliť, že ak žalobca zobral žalobu späť bez
udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda procesné zavinenie
nie je možné pričítať žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

16. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyžaduje tak zodpovednosť za zavinenie
sporovej strany, ktorej procesný úkon má za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia sa zisťuje
len z procesného hľadiska.

17. Žalobca nie je povinný uviesť dôvod späťvzatia žaloby a zákon samotnú legitimáciu na späťvzatie

žaloby žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje. Z hľadiska komplexného vnímania sporového
konania je však samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby, do značnej miery relevantná.
Možno preto považovať za vhodné, aby žalobca v podaní, ktorým vezme žalobu späť, uviedol dôvod
späťvzatia žaloby, ak má tento dôvod právny význam v zmysle procesných predpisov.

18. V danom prípade žalobca neuviedol dôvod späťvzatia svojej žaloby. V týchto súvislostiach potom je
potrebné uzavrieť, že nejde o reakciu na správanie žalovaného, a teda nie je možné procesné zavinenie
pričítať žalovanému.

19. V intenciách vyššie uvedeného a v súlade s ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd

potom o trovách zastaveného konania rozhodol tak, že priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po
nadobudnutí právoplatnosti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd

Košice v zmysle ust. § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť

len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.