Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, May 13, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 3S/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100642
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100642.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, XXXX A.,
E., 2. F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J.. X. X/X., XXXX A., E., 3. F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. D. J.. X. K.. X. L., XXXX A., E., 4. E. M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. D. X, XXXX A., E., všetci
zastúpení: JUDr. Tünde Keszegh, Ph.D., so sídlom: Jókaiho 24, 945 01 Komárno, proti žalovanému:
Okresný úrad Dunajská Streda, so sídlom Korzo B. Bartóka 789/3, 929 01 Dunajská Streda, o žalobe na

obnovu konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 4SžoKS/111/2006, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu na obnovu konania o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia podaním zo dňa 03. júna 2022 doručeným Najvyššiemu správnemu súdu SR dňa 07. júna

2022, podali žalobu na obnovu konania proti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4SžoKS/111/2006
z 19. júla 2007.

2. Najvyšší správny súd SR uznesením sp. zn. 13Sž-NSS/4/2022 zo dňa 19. júla 2023, právoplatným
dňa 07. augusta 2023, postúpil vec podľa § 18 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho
poriadku (ďalej len „SSP“) Správnemu súdu v Bratislave ako vecne príslušnému správnemu súdu na

prejednanie žaloby žalobcov na obnovu konania.

3. Žalobcovia sa žalobou domáhajú obnovy konania o preskúmanie rozhodnutia bývalého Obvodného
pozemkového úradu v Dunajskej Strede, ktorý rozhodnutím č. L/2005/01306-00009 zo dňa 6. decembra
2005, ktorým nevyhovel ich žiadosti o vrátenie pozemkov v katastrálnom území N. L. podľa § 5
ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z.z.“), z dôvodu,
že právo na navrátenie si môžu uplatniť len občania Slovenskej republiky a žiadatelia v predmetnej
veci nespĺňali podmienky podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 530/2003 Z. z. Krajský súd v Trnave
rozsudkom č. k. 31Sp/1/2006-23 zo dňa 11. mája 2006 preskúmavané rozhodnutie bývalého Obvodného
pozemkového úradu v Dunajskej Strede potvrdil. Najvyšší súd SR následne rozsudkom sp. zn. 4

SžoKS/111/2006 zo dňa 19. júla 2007 potvrdil predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Trnave.
Najvyšší súd SR v ostatnom rozhodnutí v odôvodnení uviedol, že „podľa článku 295 Zmluvy o
zložení Európskeho spoločenstva pôsobnosť zmluvy sa nevzťahuje na úpravu vlastníckych vzťahov
uplatňovanú v jednotlivých členských štátoch. Ustanovenie čl. 12 Zmluvy síce zakazuje akúkoľvek
diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, ale iba v otázkach spadajúcich do pôsobnosti tejto
Zmluvy.... nie je v tomto prípade aplikovateľný ani čl. 12 Zmluvy a preto súd na námietku navrhovateľov

poukazujúcu na spoločné občianstvo Európskej únie štátnych príslušníkov Slovenskej a Maďarskej
republiky neprihliadol.“ Žalobcovia v žalobe na obnovu konania uviedli, že podľa rozhodovacej činnostiSúdneho dvora Európskej únie je členský štát povinný dodržiavať právo únie odo dňa pristúpenia
(rozsudky z 6. marca 2018 vo veci SEGRO a Horváth, C-52/16 a C-113/16 a zo dňa 21. mája 2019
vo veci Európska komisia a Maďarsko, C-235/17). Slovenská republika vstúpila do Európskej únie

dňa 1. mája 2004, žiadatelia si svoj nárok uplatnili dňa 31. decembra 2004, teda na ich nárok a jeho
posudzovanie sa z hľadiska časovej pôsobnosti malo vzťahovať európske právo. Rovnako tak podľa
názoru žalobcov ich vec spadá aj do vecnej pôsobnosti únijného práva, keďže pri opatreniach členských
štátov, ktoré súvisia s vlastníctvom nehnuteľností alebo užívaním nehnuteľností, vrátane dedičských
oprávnení (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vlaams Gewest, C-679/17), ak spadajú

podkontroluprávaúnie,trebaskúmaťichzlučiteľnosťskritériamivoľnéhopohybukapitálu.Vpredmetnej
veci žalobcov bol daný cezhraničný prvok (ako občania členského štátu si uplatňovali nároky v súvislosti
s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa na území druhého členského štátu), a preto výklad zákona č.
503/2003 Z. z. musí byť podľa žalobcov zlučiteľný s právom únie. Žalobcovia poukázali aj na vyjadrenia
Európskej komisie na dopyt poslanca Európskeho parlamentu, podľa ktorého členské štáty pri určení
podmienokvráteniamajetkubývalýmvlastníkommusiadodržiavaťzmluvyúnieapravidlásekundárneho

práva,najmävovzťahukprincípomvoľnéhopohybukapitálu,akreštitučnéopatreniaspadajúdočasovej
pôsobnosti zmlúv. Žalobcovia poukazujú na to, že podmienka trvalého pobytu a občianstva podľa § 2
ods. 1 a 2 zákona č. 503/2003 Z. z. je v rozpore s čl. 63 ods. 1 a čl. 18 ods. 1 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie ako aj s čl. 17 bod 1 Charty základných práv Európskej únie. A to osobitne v kontexte
rozhodnutíSúdnehodvoraEurópskejúnievoveciachUweKayFestersen,C-370/05,voveciMargarethe

Ospelt a Schlőssle Weissenberg Familienstiftung, C-452/01 a vo veci Európska komisia proti Maďarsku,
C-235/17. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 SžoKS/111/2006 zo dňa 19. júla 2007 v spojení
rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 31 Sp 1/2006-23 zo dňa 11. mája 2006 je tak z vyššie
uvedenými rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ, podľa názoru žalobcov, v rozpore.

4. Podľa § 472 SSP, žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho
súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného
účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní,
b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva

alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným
primeraným zadosťučinením,
c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady
Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

5. Podľa § 476 SSP, v žalobe na obnovu konania sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť: a) označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, b) rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
c) dôvod obnovy, d) skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, e) dôkazy, ktorými sa
má dôvodnosť žaloby preukázať, f) žalobný návrh.

6. Podľa § 480 ods. 1 SSP, na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia
druhej časti tohto zákona.

7. Podľa § 480 ods. 2 SSP, žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval.
Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa § 462 ods. 2, prejedná žalobu

na obnovu konania krajský súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené.

8. Podľa § 481 ods. 1 SSP, rozsahom žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný.

9. Podľa § 481 ods. 2 SSP, dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov,

keď nie je viazaný žalobnými bodmi.

10. Podľa § 483 ods. 1 SSP, správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak
a) bola podaná oneskorene,
b) bola podaná neoprávnenou osobou,

c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,
d) nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom a nejde o žalobu na obnovu konania o správnej žalobe
v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, e) je zjavne nedôvodná.11. Podľa § 483 ods. 2 SSP, ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné
doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.

12. Žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, keďže ju oprávnená osoba
môže podať len proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu. Inštitút obnovy konania v správnom
súdnictve možno zaradiť medzi opravné prostriedky bez práva prednášať nové skutočnosti a dôkazy.
Vyplýva to najmä zo skutočnosti, že obvyklé dôvody na obnovu konania (uvedené v § 397 písm.
a), b) CSP) sa v správnom súdnictve neuplatňujú. Medzi dôvody podania žaloby na obnovu konania

v správnom súdnictve (uvedené v § 472 SSP), sa radia prípady, ak bolo rozhodnuté v neprospech
účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania, napríklad prokurátora,
organizácie alebo tiež inej osoby zúčastnenej na konaní (napr. krivá výpoveď svedka). Dôvodom na
obnovu konania je taktiež aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorom dospel k záveru,
že rozhodnutím alebo konaním správneho súdu boli porušené základné ľudské práva a slobody a
súčasne závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením.

Posledný dôvod na podanie žaloby na obnovu konania nastáva, ak rozhodnutie správneho súdu je v
rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je
pre účastníkov konania záväzné. Tento dôvod, nie je v tomto prípade viazaný na konkrétne rozhodnutie
správneho súdu. Postačuje, ak Súdny dvor EÚ podáva výklad toho istého ustanovenia únijného práva
v inom konaní, odlišnom od pôvodného konania pred správnym súdom. Teda konanie pred Súdnym

dvorom EÚ sa nemusí týkať toho istého konania, tej istej veci ako pred správnym súdom. Aby však bola
obnova konania povolená, musí ísť o nové rozhodnutie Súdneho dvora EÚ.

13. Podľa § 475 SSP, žaloba na obnovu konania musí byť podaná v lehote troch mesiacov, odkedy sa
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dozvedel o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol

uplatniť (1). Zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť (2). Žaloba na obnovu konania
sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (3).

14. Z predložených listín mal správny súd za preukázané, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republikysp.zn.4SžoKS/111/2006zodňa19.júla2007bolpotvrdenýrozsudokKrajskéhosúduvTrnave

č. k. 31Sp/1/2006-23 zo dňa 11. mája 2006, ktorým Krajský súd v Trnave potvrdil preskúmavané
rozhodnutie bývalého Obvodného pozemkového úradu v Dunajskej strede zo dňa 06. decembra 2005 č.
L/2005/01306-00009. Žalobcovia v žalobe na obnovu konania uviedli, že sa o dôvode obnovy konania
dozvedeli po tom, ako sa obrátili na ich právnu zástupkyňu. Opodstatnenosť žaloby dôvodili právnymi
závermi uvedenými v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ. Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Uwe

Kay Festersen, C-370/05 zo dňa 25. januára 2007, bol zverejnený v Úradnom vestníku C56 dňa
10. marca 2007 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Európska komisia proti Maďarsku, C-235/17 zo
dňa 21. mája 2019 bol zverejnený v Úradnom vestníku C 255 dňa 29. júla 2019.

15. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 472, § 475 SSP v danej veci skúmal, či sú splnené

zákonné podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania.

16. Správny súd v prvom rade skúmal či sú splnené zákonné podmienky prípustnosti žaloby na obnovu
konania a to najmä z dôvodu dodržania zákonom stanovenej lehoty na podanie žaloby na obnovu
konania (§ 475 SSP).

17. Objektívnou podmienkou prípustnosti žaloby na obnovu konania je zachovanie zákonnej lehoty,
ktorú Správny súdny poriadok pre podanie žaloby na obnovu konania predpisuje, pričom správny
súdny poriadok predpisuje iba lehotu subjektívnu, t.j. takú, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym
okamihom, keď sa oprávnený subjekt mohol dozvedieť o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym

momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť. V tomto prípade podstatný je moment,
keď sa subjekt oprávnený na podanie žaloby na obnovu konania o tom - ktorom dôvode skutočne
dozvedel a nie, kedy sa o ňom dozvedieť mohol.

18. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 884/2014,

v ktorom sa uvádza: Výslovné znenie § 2 ods. 1 zákona č. 416/2004 Z.z. o Úradnom vestníku
Európskej únie (ďalej len „zákon č. 416/2004 Z.z.“) formuluje domnienku o znalosti uverejnených právne
záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie ako nevyvrátiteľnú. V zmysle takéhoto
znenia uvedeného ustanovenia potom súd nemá možnosť prihliadať na tvrdenie účastníka o tom, žesa o judikáte Súdneho dvora Európskej únie dozvedel v rámci subjektívnej lehoty, pretože je mu táto
skutočnosť známa až od času konzultácie s advokátom. Takýto výklad by potom umožňoval bezhraničné
predlžovanie lehoty na podanie obnovy konania.

19. V zmysle vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba na obnovu konania bola
v preskúmavanej veci podaná po uplynutí zákonnej lehoty, nakoľko žalobcovia sa o zverejnení
predmetných rozhodnutí použijúc § 2 ods. 1 zákona č. 416/2004 Z.z. mali možnosť objektívne dozvedieť
najneskôr 29. júla 2019. Keďže žaloba na obnovu konania bola súdu doručená až dňa 07. júna 2022,

bola táto podaná oneskorene. Pokiaľ totiž žalobca splnenie predpokladov na povolenie obnovy konania
odvodzuje od rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veciach C-370/05, C-452/01, C-235/17, v uvedených
veciach Súdny dvor EÚ rozhodol v období rokov 2003 až 2019, zachovanie 3- mesačnej lehoty na
podanie návrhu na obnovu konania v zmysle § 475 ods. 1 SSP je v posudzovanej veci vylúčené.

20. Vzhľadom na to, že lehota na podanie žaloby na obnovu konania je tri mesiace odo dňa, keď sa

ten, kto žalobu podáva o dôvode na obnovu konania dozvedel, alebo ho mohol uplatniť, a žaloba na
obnovu konania bola žalobcami podaná 07.06.2022, správny súd uzavrel, že na strane žalobcov došlo k
zmeškaniu zákonnej subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania, ktorú nemožno odpustiť.

21. Vzhľadom na uvedené, správny súd dospel k záveru, že žalobu na obnovu konania je potrebné

odmietnuť podľa § 483 ods. 1 písm. a) SSP, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

22. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 480 ods. 1 SSP v spojení s § 170 písm. a) SSP
tak, že žiadnemu účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal.

23. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,

na Správny súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.