Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117011093
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2117011093.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr. Kataríny

Batisovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. X. XXXXXX XXXX v C. D. E. F.,
Česká republika, trvalé bydlisko na B. XXXX/XX, G., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., o odvolaní
obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Trnava z 21. júla 2023, č. k. 9T/45/2017-507, na verejnom
zasadnutí konanom 22. októbra 2024 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods.1 písm. d/ Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušuje.

II. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný

A. B. H. I. F. H. J., nar. X. XXXXXX XXXX v C. D. E. F., Česká republika, trvalé bydlisko na B. XXXX/
XX, G.,

podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku s poukazom na § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spod
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava číslo 4Pv 85/16/2207-14 podanej na Okresný súd

Trnava dňa 7. júna 2017, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b),
písm. c) Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019 (ďalej len Tr. zák.) s poukazom na
ust. § 138 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
v Trnave ani na iných miestach na území Slovenskej republiky si riadne a včas neplnil vyživovaciu
povinnosť
na dcéru G. B., nar. XX.XX.XXXX, v období od novembra 2014 do 21.07.2023, a na dcéru J. B., nar.
XX.XX.XXXX,vobdobíodnovembra2014doseptembra2020(vrátane),svýnimkouobdobiaodjanuára
2016 do júla 2016, kedy dcéra J. bývala u obžalovaného,

pričom vyživovacia povinnosť na dcéry mu vyplýva zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení
neskorších predpisov a jej rozsah mu bol určený rozsudkom Okresného súdu v Trnave zo dňa
20.10.2014, č. k. 20P/188/2013-65, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2014, a to tak, že má platiť
na dcéru G. sumou 110,- Eur mesačne, a na dcéru J. sumou 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v
mesiaci k rukám starej matky H. E., bytom K., L. M. M. XXX/XX,
pričom rozsah vyživovacej povinnosti na dcéru J. bol neskôr upravený rozsudkom Okresného súdu
Trnava zo dňa 17.10.2016, č. k. 19P/6/2016-59, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.11.2016, že má

mesačne prispievať na výživu dcéry J. sumou 110 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k
rukám matky J. N., bytom K., E. I. XXX/XX,
a hoci si bol obžalovaný vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči svojim dcéram G. a J., neprejavil
dostatočnú snahu nájsť a udržať si stále zamestnanie a zabezpečiť si pravidelný zdroj príjmov, z ktorého
by mohol výživné riadne a včas uhrádzať, a viackrát prišiel o zamestnanie,
vyživovaciu povinnosť si plnil len čiastočne a v uvedenom období vykonal len čiastočné úhrady, čím mu
na dcéru G. v uvedenom období vznikol dlh na výživnom vo výške 2.150 eur a na dcéru J. v uvedenom

období vznikol dlh na výživnom vo výške 3.240 eur,pričom obžalovaný skutok spáchal napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn.
2T/62/2012 zo dňa 15.03.2013, právoplatným dňa 26.08.2013, odsúdený za prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona,

o s l o b o d z u je ,
pretože trestnosť činu zanikla.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 21. júla 2023, č. k. 9T/45/2017-507, uznal
obžalovaného A. B. (ďalej aj obžalovaný) za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) v znení účinnom do 31. decembra

2019 s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2019 na tom skutkovom
základe, že
v Trnave ani na iných miestach na území Slovenskej republiky si riadne a včas neplnil vyživovaciu
povinnosť
na dcéru G. B., nar. XX.XX.XXXX, v období od novembra 2014 do 21.07.2023, a

na dcéru J. B., nar. XX.XX.XXXX, v období od novembra 2014 do septembra 2020 (vrátane), s výnimkou
obdobia od januára 2016 do júla 2016, kedy dcéra J. bývala u obžalovaného,
pričom vyživovacia povinnosť na dcéry mu vyplýva zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení
neskorších predpisov a jej rozsah mu bol určený rozsudkom Okresného súdu v Trnave zo dňa
20.10.2014, č. k. 20P/188/2013-65, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2014, a to tak, že má platiť

na dcéru G. sumou 110,- Eur mesačne, a na dcéru J. sumou 100,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v
mesiaci k rukám starej matky H. E., bytom K., L. M. M. XXX/XX,
pričom rozsah vyživovacej povinnosti na dcéru J. bol neskôr upravený rozsudkom okresného súdu
Trnava zo dňa 17.10.2016, č. k. 19P/6/2016-59, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.11.2016, že má
mesačne prispievať na výživu dcéry J. sumou 110,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k

rukám matky J. N., bytom K., E. I. XXX/XX,
a hoci si bol obžalovaný vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči svojim dcéram G. a J., neprejavil
dostatočnú snahu nájsť a udržať si stále zamestnanie a zabezpečiť si pravidelný zdroj príjmov, z ktorého
by mohol výživné riadne a včas uhrádzať, a viackrát prišiel o zamestnanie,
vyživovaciu povinnosť si plnil len čiastočne a v uvedenom období vykonal len čiastočné úhrady,

čím mu na dcéru G. v uvedenom období vznikol dlh na výživnom vo výške 2.150,- Eur, a
na dcéru J. v uvedenom období vznikol dlh na výživnom vo výške 3.240,- Eur,
pričom obžalovaný skutok spáchal napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn.
2T/62/2012 zo dňa 15.03.2013, právoplatným dňa 26.08.2013, odsúdený za prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

2. Okresný súd za to obžalovaného odsúdil podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. v znení účinnom do 31. decembra
2019, s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva)
roky a 6 (šesť) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. v znení účinnom do
31. decembra 2019 zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
3. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní sa prokurátor k opravnému prostriedku nevyjadril

a následne mu zákonná lehota márne uplynula. Obhajca obžalovaného JUDr. Juraj Gavalec (ďalej
len obhajca) zahlásil odvolanie čo do výroku o vine a treste, ako aj konaniu, ktoré tomuto rozsudku
predchádzalo. Obžalovanému, ktorý nebol osobne prítomný pri vyhlásení rozsudku, bolo písomné
vyhotovenie rozsudku doručené do vlastných rúk po uplatnení fikcie doručenia 18. septembra 2023.
4. Obhajca obžalovaného zahlásené odvolanie odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému

súdu 26. januára 2024, v ktorom uviedol, že obžalovaný sa domnieva, že nemá žiaden dlh na výživnom.
Preto v rámci konečného návrhu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
5. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na
rozhodnutie o odvolaní obžalovaného 21. februára 2024.

6. Za účelom prejednania podaného odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia
22. októbra 2024, ktorého sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry, obhajca obžalovaného a
obžalovaný. Predvolané svedkyne G. B. a J. B. sa verejného zasadnutia nezúčastnili, svoju neúčasť
však riadne a včas ospravedlnili, preto sa tento procesný úkon súdu vykonal v ich neprítomnosti.
7. Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí postupom podľa §

326 ods. 5 Tr. por. doplnil tak, že podľa § 269 Tr. por. čítaním oboznámil čestné vyhlásenie svedkyne G.B. z 8. októbra 2024, doručené krajskému súdu 10. októbra 2024 (v spise na č. l. 542 spisu)
ako aj jeho doplnenie z 11. októbra 2024, doručené krajskému súdu 15. októbra 2024 (v spise
na č. l. 546) a oznámenie svedkyne J. B. zo 16. októbra 2024 (v spise na č. l. 547) ako aj jeho doplnenie

zo 17. októbra 2024 (v spise na č. l. 568), ako aj aktualizované správy a lustrácie na obžalovaného.
8. Z čestného vyhlásenia svedkyne G. B. z 8. októbra 2024 rezultovalo, že obžalovaný jej dlžné výživné
uvedené v napadnutom rozsudku bezo zvyšku uhradil, pričom čestné vyhlásenie bolo osvedčené
notárom JUDr. Petrom Kriškom, PhD. Z doplnenia tohto čestného vyhlásenia z 11. októbra 2024
vyplynulo, že neplatenie výživného na tejto svedkyni nezanechalo žiadne trvalo nepriaznivé následky,

pričompodpisnatomtočestnomprehláseníbolnotárskyoverenýnotárkouJUDr.MartinouKoštialikovou.
9. Z písomného oznámenia svedkyne J. B. zo 16. októbra 2024 krajský súd zistil, že obžalovaný tejto
svedkyni uhradil dlžné výživné v sume 3.240 € ešte 8. februára 2024. Z doplneného čestného vyhlásenia
svedkyne J. B. zo 17. októbra 2024 vyplynulo, že obžalovaný uhradil dlžné výživné, o čom svedkyňa
priložila aj doklad (detail bankového pohybu), pričom podpis na vyhlásení bol notársky overený notárom
v Prahe Mgr. Františkom Novotným.

10. Pokiaľ ide o oboznámené správy a relácie na obžalovaného, tam k žiadnym zmenám oproti konaniu
pred okresným súdom nedošlo.
11. Nakoľko iné návrhy na doplnenie dokazovania strany nemali, krajský súd vyhlásil dokazovanie za
skončené a pristúpil ku konečným návrhom. V rámci nich prokurátorka žiadala odvolaniu obžalovaného
vyhovieť, obhajca navrhol obžalovaného oslobodiť spod obžaloby, pretože trestnosť činu zanikla a

obžalovaný sa pridržal konečného návrhu svojho obhajcu.
12. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Tr. por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové
rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený
alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané

v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená
osoba, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote,
preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktorý im predchádzal. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania, no také chyby zistené
neboli.
14. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom, obžalovaný ho v odvolaní síce
namietal, no konkrétne procesné pochybenia nevytýkal. V takom prípade bol krajský súd povinný

prihliadať len na také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom
také chyby konania nezistil.
15. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o vine, tomuto opäť obžalovaný žiadne nedostatky v písomne
zdôvodnenom odvolaní nevytýkal. Preskúmaním uvedeného výroku krajský súd zistil, že okresný súd
vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, že vykonané dôkazy následne

v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil individuálne, ako aj v ich súhrne a dospel k správnemu
záveru o vine obžalovaného. Aj podľa názoru krajského súdu je obžalovaný z protiprávneho konania
bezpečne usvedčovaný výpoveďami svedkov G. B., J. B., J. N., H. E. a F. K., ako aj vlastnou výpoveďou,
čioboznámenýmilistinnýmidôkazmi.Pokiaľideoustáleniečasovéhoobdobiaasúmdlžnéhovýživného,tietosúsprávne.Okresnýsúdzistenýskutoktiežsprávneprávneposúdilakoprečinzanedbaniapovinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr. zák. účinného do 31. decembra 2019 s poukazom
na ust. § 138 písm. b) Tr. zák. účinného do 31. decembra 2019. Rovnako správne okresný súd vyriešil

otázku zavinenia, či otázku tzv. materiálneho korektívu.
16. Pokiaľ teda ide o výrok o vine ako celok, krajský súd konštatuje, že tento zodpovedá stavu veci
a zákonu. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a rozviedol právne
úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali.

Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a
akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona. Podľa názoru krajského súdu je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé,
vyčerpávajúce a vychádza zo skutkového stavu, ako bol zistený na hlavnom pojednávaní. Keďže krajský
súd proti takémuto odôvodneniu nemá žiadne výhrady, tak naň v podrobnostiach odkazuje bez potreby
dané argumenty na tomto mieste replikovať.

17. Ani výroku o treste obžalovaný žiadne konkrétne pochybenia v písomnom odvolaní nevytýkal. Keďže
bol aj tento výrok odvolaním napadnutý, krajský súd ho preskúmal, no ani v ňom žiadne pochybenia
nezistil. Okresný súd správne ustálil druh trestu, čo odôvodnil spôsobom, s ktorým sa krajský súd
stotožnil. Nepodmienečný trest odňatia slobody potom správne obžalovanému vymeral pri samej dolnej
hranici postupom podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. modifikovanej trestnej sadzby 2 rokov a 6 mesiacov, čo opäť

riadneodôvodnil.Rovnakostavuveciazákonuzodpovedalajvýrokozaradeníobžalovanéhopodľa§48
ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Je
pravdou, že po novele Tr. zák. účinnej od 6. augusta 2024 by výrok o treste už nezodpovedal stavu veci
a zákonu, no aktuálne je nadbytočné sa k tomu bližšie vyjadrovať s poukazom na skutočnosti rozvedené
ďalej v texte.

18. Podľa § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák. trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ
svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.
Podľa § 285 písm. f) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak trestnosť činu zanikla.
19. Pokiaľ ide o doplnenie dokazovania krajským súdom na verejnom zasadnutí, toto bolo primárne

zamerané na preverenie skutočnosti tvrdenej obžalovaným v odvolaní, že nemá žiaden dlh na výživnom.
Táto skutočnosť bola vykonaným dokazovaním bezpečne preukázaná. Je teda zrejmé, že prvá zákonná
podmienka nevyhnutná na aplikáciu inštitútu účinnej ľútosti spočívajúca v tom, že obžalovaný dodatočne
splnil svoju vyživovaciu povinnosť skôr ako sa senát krajského súdu odobral na záverečnú poradu,
bola splnená. Pokiaľ ide o splnenie druhej zákonnej podmienky a to neexistencie trvalo nepriaznivých

následkov tohto trestného činu na obe vyživované dcéry, tak aj táto zákonná podmienka splnená podľa
názoru krajského súdu bola, keď z dosiaľ vykonaného dokazovania nevyplynulo nič, čo by malo svedčať
o opaku.
20. Keďže v posudzovanom prípade boli splnené obe zákonné podmienky pre aplikáciu inštitútu účinnej
ľútosti podľa ust. § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorou aplikáciou došlo k zániku trestnosti súdeného

prečinu zanedbania povinnej výživy, tak krajský súd na verejnom zasadnutí napadnutý rozsudok
okresného súdu postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil v celom rozsahu a podľa § 322
ods. 3 Tr. zák. sám rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. f) Tr. por. oslobodil.
21. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.