Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. marec 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 51C/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123238051
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4123238051.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E., XXX XX F., zastúpený: Mgr. Štefan Slováčik, advokát so sídlom
Palánok 3, 949 01 Nitra, IČO: 36 110 787, proti žalovanej A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/
XX, F., XXX XX F., zastúpená: Advokátska kancelária Borgulová & Péteriová s.r.o. so sídlom Farská 4,
949 01 Nitra, o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej súd priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej

rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, do 60 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.08.2023, sa žalobca domáhal určenia, že nie sú dané
dôvody jeho vydedenia uvedené v závete a listine o vydedení spísanej formou notárskej zápisnice č. N
165/02 NZ 158/02 zo dňa 23.04.2002 spísanej na Notárskom úrade v Nitre notárom H. H. I., pre ktoré
ho poručiteľka J. B., K. L., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Čápor XXXX/XX
vydedila ako svojho syna.

1.2. Podanú žalobu odôvodnil žalobca tým, že aktuálne prebieha na Notárskom úrade H. H. G. so sídlom
I. C. XX, C. dedičské konanie po jeho matke J. B. (ďalej len „poručiteľka“) pod sp. zn. 12D/18/2022,
ktoré bolo uznesením notárky č. k. 12D/18/2022-48, Dnot 47/2021 zo dňa 25.07.2023, v rovnaký deň
právoplatným, prerušené a žalobca bol uvedeným uznesením odkázaný, aby v lehote do 1 mesiaca od
právoplatnosti uznesenia podal žalobu o určenie, že je zákonným dedičom poručiteľky, nakoľko zákonné
dôvody pre jeho vydedenie neexistovali. Žalobca poukázal na to, že poručiteľka ho v predmetnej listine
o vydedení ako svoje dieťa vydedila pre prípad svojej smrti z dôvodov podľa § 469a odsek 1 písmen od)

Občianskeho zákonníka, t.j. z dôvodu, že trvalo vedie neusporiadaný život. Zriadeným závetom zároveň
poručiteľka určila za svojho jediného dediča svojho manžela H. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa
XX.XX.XXXX. Žalobca uviedol, že s dôvodmi vydedenia uvedenými poručiteľkou v listine o vydedení
zásadne nesúhlasí, tieto považuje za neaktuálne a zavádzajúce, nakoľko nezohľadňujú všetky okolnosti
vzťahu medzi ním a poručiteľkou. Skutočnosti, ktoré poručiteľka uvádza v listine o vydedení, sa stali
dávno,keďžetátolistinabolaspísanápredviacako20rokmi,vtomčasebolžalobcamladýapodľaneho
jeho správanie v tom čase nemožno subsumovať pod správanie, ktoré by spĺňalo kritéria závažného

a trvalého stavu, ktorý by sa priečil dobrým mravom a ohrozoval rodinu. Počas dospievania bol veľmi
živý adolescent, avšak stal sa z neho vyrovnaný človek a s poručiteľkou vytvorili vzťah syna a matky,
aj keď vedel, že nie sú pokrvní príbuzní. Zároveň poukázal na to, že ešte pred poručiteľkinou smrťousa ich vzťahy zlepšili, dôkazom čoho je aj skutočnosť, že poručiteľka mu pred svojou smrťou darovala
rodinný dom.

2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a žiadala ju ako nedôvodnú zamietnuť. V písomnom
vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že ako sestra poručiteľky bola svedkom toho, že žalobca od svojej
mladosti viedol trvalo neusporiadaný život. Poručiteľka s manželom si žalobcu osvojili vo veku 1 a 1
roka, keďže nemohli mať vlastné deti, venovali mu všetky svoje sily, prostriedky, lásku a starostlivosť.
Žalobca bol od začiatku problémovým dieťaťom, vyučil sa za mäsiara a po nadobudnutí plnoletosti

a ukončení školy, neprejavil žiaden záujem sám pracovať a živiť sa, flákal sa, holdoval alkoholu,
nesnažil sa budovať si vlastný život a vyhovovalo mu, že ho živili rodičia. Na rodičov nemal pekné
slovo a mnohokrát na nich zaútočil aj fyzicky. Poručiteľka bola viackrát nútená volať políciu, ktorá riešila
nevhodné a agresívne správanie žalobcu voči rodičom. Žalobca bol zároveň závislý na alkohole, bol aj
na protialkoholickom liečení vo Veľkom Záluží, avšak neúspešne. Poručiteľka poslala žalobcu viackrát
z jej domu a domácnosti preč, zrušila mu aj trvalý pobyt, ale následne, keďže nepracoval a nemal ani kde

bývať, ho prijala späť. Poručiteľka sa jej neustále sťažovala na konanie a správanie žalobcu. Z dôvodov,
že žalobca od nadobudnutia plnoletosti a ukončenia školy viedol dlhodobo a trvalo neusporiadaný život,
sa ho poručiteľka v roku 2002 rozhodla vydediť a rovnako urobil aj manžel poručiteľky H. B., ktorý zomrel
v roku 2005, pričom v dedičskom konaní po ňom žalobca listinu o vydedení akceptoval a nevzniesol
voči jej dôvodom a obsahu žiadne námietky.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkyne M. N. ako aj oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, vrátane pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 22D/462/2005, ktoré sa týkalo
dedičského konania po otcovi žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:

3.1. Z uznesenia Okresného súdu Nitra č.k. 12D/18/2022-48 Dnot 47/2021 zo dňa 25.07.2023 (v rovnaký
deň právoplatného) bolo preukázané a medzi stranami nesporné, že prebieha dedičské konanie po
poručiteľke, ktoré bolo uvedeným uznesením prerušené a žalobca bol odkázaný, aby v lehote 1 mesiaca
odjehoprávoplatnostipodalžalobuourčenie,žejezákonnýmdedičomporučiteľkyažezákonnédôvody
pre jeho vydedenie neexistovali. Rovnako je nesporné, že žalobca túto žalobu podal v určenej lehote.

3.2. Notárskou zápisnicou č. N 165/02 NZ 158/02 spísanou dňa 23.04.2022 na Notárskom úrade v Nitre
notárom H. H. I. bolo zároveň preukázané a rovnako medzi stranami nesporné, že poručiteľka v uvedený
deň zriadila vo forme notárskej zápisnice listinu o vydedení, ktorou celkom vydedila nezrušiteľne
osvojeného žalobcu ako aj celé jeho potomstvo. V listine uviedla, že žalobca vedie trvalo neusporiadaný

život, ktorý je v blízkej rodine všeobecne známy. V listine sa ďalej uvádza, že žalobca mal 1 a 1 roka,
keď ho so svojím manželom H. B. nezrušiteľne osvojili, dali mu všetku lásku, keďže ho považovali za
vlastné dieťa. Poručiteľka v listine zároveň konštatuje, že z tohto dôvodu nevie a nedokáže pochopiť,
prečo sa menovaný (žalobca) začal chovať voči nej trvalo hrubým a hulvátskym spôsobom najmenej
5 až 6 rokov spätne. Zároveň uviedla, že nevidí žiadne nádeje, aby sa žalobca do budúcnosti zmenil.

Pravidelne denne ju osočuje hrubými výrazmi ako napríklad ty „kurva, suka, nepapuľuj, drž papuľu,
zmizni odtiaľto, zmizni mi z očí, nech ťa šľak trafí, bodaj by si zdochla a ešte aj horšie, čo tu nechce
uviesť, pretože to tento papier neznesie“. Ďalej uvádza, že si to od žalobcu, ktorého týmto vydeďuje,
vôbec nezaslúži a nevidí žiadne predpoklady, že sa podstatne môže zmeniť. Čaká na jej smrť, keďže jej
stále vykrikuje, že všetko bude jeho. Nepomohlo ani riešenie prostredníctvom policajtov, nevie si poradiť,

je zúfalá. Uvedenou notárskou zápisnicou zároveň zriadila poručiteľka závet, ktorým odkázala všetok
svoj majetok, pre prípad smrti, manželovi H. B., nar. XX.XX.XXXX.

3.3. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 22D/462/2005 je zároveň preukázané a medzi
stranami nesporné, že manžel poručiteľky H. B. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Z obsahu tohto dedičského

spisu zároveň vyplýva, že manžel poručiteľky rovnako zriadil dňa 23.04.2002 na rovnakom notárskom
úrade pod č. N 166/02 NZ 159/02 listinu o vydedení, ktorou vydedil žalobcu a to z rovnakých
dôvodov ako poručiteľka, ktoré si bližšie špecifikované v bode 3.2. tohto odôvodnenia. Z obsahu spisu
vyplýva, že v predmetnom dedičskom konaní po manželovi poručiteľky t.j. po svojom otcovi sa žalobca
nedomáhal určenia neplatnosti listiny o vydedení svojho otca, túto akceptoval, čo je potvrdené aj tým,

že v uvedenom dedičskom konaní bolo dňa 30.01.2006 vydané notárkou H. O. K. so sídlom vo P.
osvedčenie o dedičstve, ktorým sa jedinou dedičkou po otcovi žalobcu stala poručiteľka.3.4. Žalobca uviedol, že v 17. rokoch riadne ukončil strednú školu, kde sa vyučil za mäsiara – údenára.
Hneď po skončení školy sa zamestnal v A. C., kde pracoval necelý rok a pracovný pomer ukončil on
z dôvodu „pláce“. Následne pracoval 3 mesiace vo firme - A. Q., a nevie ako presne bol tento pracovný

pomer ukončený. Ďalších 10 rokov robil po stavbách - ako fušky. Väčšinou býval u svojich rodičov.
Žalobca potvrdil, že ešte za života jeho otca, ho rodičia požiadali, aby sa odsťahoval, boli medzi nami
prieky, nevedeli sme sa zhodnúť, príčinou bol alkohol z jeho strany. Bol aj na protialkoholickom liečení,
najskôr na psychiatrii v C., následne vo P. R., čo bolo v období, keď zomrel jeho otec (pozn. súdu otec
žalobcu zomrel XX.XX.XXXX) a abstinovať vydržal rok. Žalobca zároveň potvrdil, že počas toho ako

žil u poručiteľky, bola na neho volaná polícia a to za nočný kľud. Žalovaná je jeho teta a v predmetnom
období ich navštevovala. Žalobca potvrdil, že listinu o vydedení spísal aj jeho otec, avšak v rámci
dedičského konania po otcovi takúto žalobu nepodával čo odôvodnil tým, že to nechápal.

3.5. Žalovaná, ktorá je sestrou poručiteľky uviedla, že v čase keď ešte nebývala priamo v F., sa s rodičmi

žalobcu navštevovali približne raz mesačne alebo keď boli sviatky. Zároveň aj žalobca navštevoval ju.
V roku 2000 sa presťahovala do rodičovského domu, ktorý bol oproti domu, v ktorom bývali rodičia
žalobcu spolu s ním. Vie, že žalobca vyvádzal, rozbíjal rodičom vypínače, nemali okná, nadával im,
kričal po nich, vymkol ich z domu. Vtedy jeho rodičia chodievali k nej a opakovane - viackrát spolu
volali policajtov. Žalobca neprispieval rodičom na domácnosť, poručiteľka mu vykrikovala, že im nedáva

ani korunu. Rodičia žalobcu sa pri tomto jeho vyvádzaní nevedeli viackrát dostať do ich domu a tieto
incidenty boli vtedy, keď bol žalobca pod vplyvom alkoholu a bolo toho viac. Následne ho rodičia vyhodili
z domu. Vtedy asi polroka alebo trištvrte roka býval žalobca v časti, ktorá sa volá O.. Tieto incidenty
sa stali v čase, keď už mal žalobca ukončenú školu. Vie aj o tom, že žalobca bol na protialkoholickom
liečení, ona tam viezla poručiteľku, keď mu niesla nejaké veci. Rodičov žalobcu to strašne umáralo,

pretože sa o žalobcu obaja mimoriadne starali.

3.6. Svedkyňa M. N., ktorá je dcérou žalovanej a sesternicou žalobcu uviedla, že žalobca býval s
rodičmi, vyučil sa za mäsiara. Ona nevie o tom, že by po skončení školy mal žalobca nejakú stálu prácu,
bolitoskôr nejakéfuškya vypomáhačky-nastavbáchapodobne.Poručiteľka sasťažovala,žežalobca

nerobí, nechodí do roboty, holdoval alkoholu. Raz, keď ešte žil aj jeho otec, sa stal incident, že žalobca
ich (rodičov) vymkol, boli tam volaní aj policajti. Tí tam ale chodievali kvôli vyvádzaniu žalobcu často.
Poručiteľka často plakávala, že žalobca im nadáva, rozbil aj okno, sklo na vchodových dverách. Ona
(svedkyňa) v tom čase bývala u mamy, čo bolo cez cestu od rodičov žalobcu, a keď žalobca vystrájal,
tak jeho matka mala jediné útočisko u nich a často spomínala, ako sa k nim žalobca správa. Žalobca

býval často opitý – bolo to u neho prakticky na dennom poriadku a vtedy bol veľmi agresívny.

3.7. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre okres C., Obec F. – E., katastrálne územie F. vyplýva, že
výlučným vlastníkom tam zapísaných nehnuteľností vrátane rodinného domu súpisné číslo XXXX je P.
F., nar. XX.XX.XXXX. V časti „C“ uvedeného listu vlastníctva sú zapísané ťarchy v podobe vecného

bremena a to práva doživotného užívania a bývania v prospech G. I. a v prospech žalobcu.

3.8. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka C. zo dňa 19.02.2024 súd zistil, že v rozhodnom období,
t.j. v čase do zriadenia predmetnej listiny o vydedení, bol žalobca zamestnaný v obdobiach od
01.08.1996 do 31.10.1996, od 01.11.1996 do 30.05.1997, od 01.06.1999 do 31.07.1999, od 03.05.2000

do 19.05.2000, od 21.05.2001 do 25.06.2001. Súd za rozhodné obdobie pre posúdenie vedenia trvale
neusporiadaného života s poukazom na obsah listiny o vydedení, kde poručiteľka dňa 23.04.2002
konštatuje, že žalobca sa k nej tam špecifikovaným spôsobom správal najmenej 5-6 rokov spätne,
považoval obdobie od roku 1997 do 23.04.2002.

3.9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra (ďalej len „ÚPSVaR“) súd zistil, že žalobca
poberal dávku sociálnej pomoci v období od 02/1999 do 12/2003. V evidencii uchádzačov o zamestnanie
bol evidovaný v rozhodnom období od 31.05.1997 do 01.07.1997, od 08.10.1997 do 01.01.1998, od
11.01.1999 do 31.05.1999, od 01.08.1999 do 02.05.2000, od 13.06.2000 do 20.05.2001, od 26.06.2001
do 10.07.2001 a od 20.02.2002 do 06.01.2004, pričom 1x bol vyradený z evidencie bez uvedenia dôvodu

a v rámci poslednej evidencie (od 20.02.2002 do 06.01.2004) bol vyradený z dôvodu nespolupráce s
úradom.3.10. V evidencii priestupkov sa u žalobcu za rozhodné obdobie neuvádzajú žiadne priestupky. V danom
prípade súd poukazuje aj na § 89a ods. 7 zák. č. 369/1990 Zb. o priestupkoch, podľa ktorého orgán,
ktorý vedie evidenciu priestupkov, likviduje údaje z evidencie priestupkov podľa odseku 3 po uplynutí

piatich rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku alebo od zaplatenia pokuty v
blokovom konaní, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

4. Podľa článku 10 ods. 1 – 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), strany sporu postupujú
v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje

lehoty a ukladá potrebné opatrenia. Súd môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné
úkony.
4.1. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré dôkazy vykoná.

4.2. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

4.3. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

4.4. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

4.5.Podľa§153ods.3CSP,aksúdnaprostriedkyprocesnéhoútokualeboprostriedkyprocesnejobrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

5. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ustanovenie § 153 ods. 2 a 3 CSP zakotvuje sankciu
za to, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v § 153 ods. 1. Ak súd dospeje k záveru, že strana

sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď
konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na
omeškaný procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať mu procesnoprávne účinky). O tom, či súd omeškaný
procesný úkon strany ospravedlnení alebo nie, nevydáva procesné uznesenie. V odôvodnení rozsudku
vo veci samej však vysvetlí, že na procesný úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov.

6. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení CSP, súd nevyhovel návrhu žalobcu na odročenie
pojednávania, ktoré sa konalo dňa 21.03.2024 za účelom výsluchu svedkov G. I. a svedkyne J. O..
V prípade svedka G. I. súd poukazuje na to, že žalobcovi bola na prvom pojednávaní, v rámci ktorého
súd v zmysle § 181 ods. 2 CSP, uvádzal predbežné právne posúdenie veci ako aj to, aké dôkazy vykoná,

uložená povinnosť zabezpečiť na termín pojednávania dňa 21.03.2024 prítomnosť svedka G. I., s čím
právny zástupca žalobcu ako aj žalobca samotný súhlasili a nežiadali, aby prítomnosť tohto svedka
zabezpečil súd. Súd zároveň uvádza, že podľa vyjadrenia samotného žalobcu bol predmetný svedok
na súde už v čase prvého pojednávania, súd však jeho výsluch nevykonával práve s poukazom na §
181 CSP.

Následne až dňa 19.03.2024 o 14:27 hodine, t.j. dva dni pred pojednávaním, bola súdu doručená
žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie termínu pojednávania, v ktorej uvádzal, že žalobca
mu v uvedený deň oznámil, že svedok G. I. je práceneschopný a zároveň právny zástupca žalobcu
tvrdil, že má vedomosť, že svedkyňa M. N. sa taktiež pojednávania z dôvodu choroby nezúčastní.
Súčasťou uvedenej žiadosti bol odpis potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti svedka G. I., z ktorej

vyplýva, že svedok je práceneschopný od 24.10.2023, t.j. práceneschopný bol aj v čase konania prvého
pojednávania vo veci, kedy bol prítomný v budove pracoviska súdu v Topoľčanoch.
Po doručení tejto žiadosti o odročenie pojednávania od právneho zástupcu žalobcu súd vykonal dňa
19.03.2024 telefonický dopyt na právnu zástupkyňu žalovanej, ktorá súdu oznámila, že svedkyňa M. N.
je schopná sa zúčastniť pojednávania dňa 21.03.2024, je zdravá a má na deň pojednávania už v práci

nahlásenú dovolenku.
Z uvedeného vyplýva, že skutočnosti tvrdené v žiadosti právneho zástupcu žalobcu o odročenie
pojednávania, boli nepravdivé a zavádzajúce. Súd preto obratom dňa 20.03.2024 oznámil právnemu
zástupcovi žalobcu, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje a pojednávanie sa budekonať (č.l. 106). Zároveň súd dňa 21.03.2024 pred začatím pojednávania vykonal telefonický dopyt na A.
A. G., ktorý vystavil vyššie uvedené potvrdenie o práceneschopnosti svedka G. I. a menovaný lekár súdu
oznámil, že svedok bol na poslednej kontrole dňa 27.02.2024, následne sa na plánovanú kontrolu dňa

20.03.2024 nedostavil. Menovaný lekár zároveň súdu oznámil, že zdravotný stav svedkovi umožňuje
účasť na súdnom pojednávaní a jeho výsluch na súde.
Len pre úplnosť súd dodáva že neobstojí obrana právneho zástupcu žalobcu ohľadom tvrdení
obsiahnutých v jeho písomnej žiadosti zo dňa 19.03.2024 (č.l. 100) o odročenie pojednávania, keď na
súdnom pojednávaní dňa 21.03.2024 tvrdil, že pokiaľ v písomnej žiadosti tvrdil, že sa pojednávania

nezúčastní svedkyňa, nemyslel tým svedkyňu navrhnutú žalovanou, ale svedkyňu, ktorú navrhuje
žalobca a to J. O.. Súd poukazuje na to, že v predmetnej písomnej žiadosti právny zástupca vyslovene
uviedol nepravdivé tvrdenie, že má vedomosť, že pojednávania sa nezúčastní svedkyňa – M. N.
z dôvodu choroby. Meno svedkyne O. spomenul právny zástupca žalobcu vôbec po prvýkrát až
v priebehu druhého pojednávania dňa 21.03.2024. Návrh na výsluch svedkov G. I. a J. O., preto súd
neakceptoval s poukazom na § 153 ods. 2, 3 CSP, nakoľko žiadaným odročením pojednávania by sa iba

nedôvodne predlžovalo toto súdne konanie a tým aj dedičské konanie vedené pod sp. zn. 12D/18/2022
po poručiteľke, ktoré bolo prerušené a jeho pokračovanie je podmienené skončením tohto sporového
konania. Zároveň súd dospel k záveru, že rozsah doposiaľ vykonaného dokazovania, vrátane výsluchu
samotného žalobcu, poskytuje dostatočný skutkový podklad pre rozhodnutie v tejto veci.

7. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

7.1. Podľa § 469a odsek 1 písmeno d) Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak

trvalo vedie neusporiadaný život.

8. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorého prejav vôle smeruje k vylúčeniu svojho
potomka ako neopomenuteľného dediča z dedenia na základe niektorého z dôvodov taxatívne
uvedených v ustanovení § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na platnosť právneho úkonu o

vydedení, rovnako ako pri závete, sa vyžaduje písomná forma. Poručiteľ môže prejav o vydedení urobiť
aj vlastnoručne, alebo ho môže zriadiť vo forme notárskej zápisnice. Nemožno vylúčiť, že poručiteľ urobí
v jednej listine závet a súčasne do neho zahrnie aj ustanovenie o tom, že svojho potomka vylučuje
z dedenia. Okrem formálnych náležitostí musí vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa
spĺňať aj materiálne náležitosti, medzi ktoré okrem iného patrí uvedenie dôvodu vydedenia v súlade

s taxatívnym vymedzením v zmysle § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pre vylúčenie potomka z
okruhu dedičov v dôsledku vydedenia prichádza do úvahy len taký zákonný dôvod, ktorý tu existoval už
v čase prejavu poručiteľovej vôle o vydedení. To znamená, že prejav o vylúčení dediča možno urobiť len
vtedy, keď už dedič spĺňal niektorú zákonnú podmienku na vydedenie. Rozhodovacia prax najvyššieho
súdu je jednotná v tom, že dôvod vydedenia uvedený poručiteľom v listine o vydedení musí byť daný

už v čase spísania takejto listiny. Najvyšší súd už vo svojom rozsudku z 29. februára 2012 sp. zn.
2Cdo 109/2010 uviedol, že "dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení a tento dôvod musí
existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine o vydedení." Podľa názoru dovolacieho
súdu uvedené vyplýva zo samotnej povahy veci. Pre všetky zákonom stanovené dôvody vydedenia
je totiž charakteristické určité negatívne správanie sa potomka. Aby poručiteľ mohol niektoré z nich

uviesť ako dôvod vydedenia v listine o vydedení, musí dôjsť k takémuto správaniu potomka ešte pred
spísaním listiny o vydedení. Poručiteľ nemôže ako dôvod vydedenia uviesť konanie potomka, ktorého
by sa mal dopustiť v budúcnosti. Poručiteľ musí teda dôvod vydedenia poznať ešte pred spísaním listiny
o vydedení. Z uvedeného následne možno vyvodiť, že pre záver o tom, či sú alebo nie sú dané dôvody
vydedenia uvedené v listine o vydedení, sú rozhodujúce len skutočnosti, včítane správania sa potomka

(poručiteľa), ku ktorým došlo v čase, kedy bol tento právny úkon urobený, resp. v čase, ktorý predchádzal
spísaniu listiny o vydedení (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júna 2020, sp. zn.
6 Cdo 98/2018).

9. Súdna prax zároveň prijala záver, že za trvalé vedenie neusporiadaného života možno označiť

také správanie, ktoré evidentne vybočuje z rámca všeobecnej predstavy o správaní v súlade
s dobrými mravmi. O trvale vedenie neusporiadaného života potom pôjde v takých prípadoch, kedy
správanie vydedeného bude vykazovať známky kontinuálnosti (teda nielen náhodilosti či ojedinelosti)
a dlhodobosti, kedy už spravidla nebude možné očakávať návrat k bežnému spôsobu života tak, ako jevnímanýväčšinouspoločnosti.Dokategórieneusporiadanýživotmožnozaradiťpredovšetkýmdlhodobé
či trvalé neplnenie vyživovacej povinnosti a starostlivosti o rodinu, alkoholizmus, drogovú závislosť,
opakovanú trestnú činnosť a podobne. Zjednodušene teda možno povedať, že ak človek, ktorý sa

dlhodobo opíja, nestará sa o rodinu, peniaze prehráva na automatoch, či inak sa vyhýba normálnemu
štýlu života a ubližuje svojmu okoliu, potom žije práve neusporiadaný život a jeho rodina má plné právo
ho pripraviť o právo na rodinný majetok.

10. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná

a nemožno jej vyhovieť. V prejednávanom spore zaťažovalo žalobcu ako vydedeného dediča dôkazné
bremeno spočívajúce v povinnosti v sporovom konaní preukázať, že dôvody vydedenia neexistujú.
Z vykonaného dokazovania, vrátane výpovede samotného žalobcu však vyplýva, že po skončení školy
sa zamestnal pričom jeho pracovný pomer trval necelý rok a ukončil ho on sám. Následne pracoval 3
mesiace a ďalších 10 rokov podľa vlastného vyjadrenia robil na stavbách – fušky. Evidenciou na úrade
práce je však preukázané, že v rozhodnom období bol žalobca prakticky väčšinu času nezamestnaný.

Rovnako žalobca potvrdil, že býval u svojich rodičov a tí ho následne aj požiadali, aby sa odsťahoval,
boli medzi nimi prieky a to z dôvodu jeho požívania alkoholu. Rovnako samotný žalobca potvrdil, že
počas toho ako žil u poručiteľky, bola na neho volaná polícia a to za nočný kľud, potvrdil, že v tom
čase požíval alkohol, z uvedeného dôvodu bol aj na protialkoholickom liečení, abstinovať však vydržal
asi rok. Uvedené skutočnosti sú potvrdené aj výsluchom žalovanej a svedkyne N.. Nie nepodstatnou

skutočnosťou, ktorá potvrdzuje, že dôvody vydedenia žalobcu boli dané, je napokon aj skutočnosť, že
žalobcu z rovnakých dôvodov vydedil aj jeho otec, avšak v rámci dedičského konania po ňom, žalobca
túto skutočnosť nerozporoval t.j. nedomáhal sa určenia, že dôvody jeho vydedenia (otcom) nie sú dané.

11. Vykonaným dokazovaním tak jednoznačne bolo preukázané, že žalobca v rozhodnom období vo

zvýšenej miere požíval alkohol, trvale nikde nepracoval, neprispieval rodičom na spoločnú domácnosť
a správal sa negatívnym spôsobom voči poručiteľke, pričom v dôsledku jeho správania bola volaná
aj polícia, ako aj to, že v dôsledku jeho požívania alkoholu boli medzi ním a poručiteľkou nezhody,
čo vyústilo až do toho, že ho rodičia požiadali o odsťahovanie sa zo spoločnej domácnosti. Bolo
teda preukázané, že v rozhodnom období žalobca viedol trvale neusporiadaný život, ako to napokon

špecifikovala v listine o vydedení aj samotná poručiteľka. Nakoľko tieto závery sú v podstatnej miere
potvrdenévýpoveďousamotnéhožalobcu,súdnepovažovalzapotrebnévykonávaťďalšiedokazovanie,
nakoľko by to znamenalo len ďalšie nadbytočné predlžovanie súdneho konania na navyšovanie jeho
trov to aj s poukazom na znenie § 151 ods. 2 CSP, nakoľko žalobca v priebehu konania neuviedol
iné tvrdenia o predmetných skutkových (dôvodoch vydedenia) a jeho obrana spočívala len v tom že

v čase vydedenia bol veľmi mladý a živý adolescent avšak následne sa jeho vzťahy s poručiteľkou
zlepšili. V danom prípade je však relevantné iba obdobie a skutočnosti, ktoré existovali do času spísania
predmetnej listiny o vydedení a to a poukazom na odôvodnenie uvedené v bode 8. tohto rozsudku.

12. Záverom súd dodáva, že sa nemožno stotožniť s argumentáciou právneho zástupcu žalobcu,

že v prípade vyššie opísaného správania sa žalobcu v rozhodnom období, sa jednalo o mladícku
nerozvážnosť, nakoľko je zrejmé, že v čase spísania listiny o vydedení poručiteľkou mal žalobca
23 rokov, bol teda vo veku, kedy si už dospelý človek uvedomuje svoje správanie, jeho následky
a dokáže ho racionálne korigovať. S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie súd podanú žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP) a žalovanej, ktorá bola v spore úspešná, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. O konkrétnej sume náhrady trov konania rozhodne tunajší súd v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.