Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/120/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124011424
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2124011424.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a Mgr. Stanislava Kováča, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. c) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa
17.06.2024 pod sp. zn. 108T/25/2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.11.2024 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu bol obžalovaný A. B. uznaný vinným pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného času až do dňa 05.02.2024 v C. v rodinnom dome č. XX po predchádzajúcom
verbálnom urážaní a za prítomnosti ich otca A. B. staršieho, uvádzal svojím sestrám D. E. a F. B., že ich
pozabíja a že podpáli dom, v ktorom sa nachádzajú na adrese C. G. XX, G. H. D. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX a F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. I., J. K. XXX vzbudilo dôvodnú obavu o ich život a
zdravie a tohto skutku sa dopustil voči poškodeným ako sestrám týmto spôsobom, keďže vedel, že z
dôvodu ich vzájomného vzťahu mu budú poškodené klásť menší odpor a tým umocní účinok trestného

činu voči nim.

Za túto trestnú činnosť okresný súd uložil obžalovanému podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s
použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 14
(štrnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v rozsahu č.l. 327-333 spisu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie

obžalovaný A. B., namietajúc ním výrok o uloženom treste s tým, že ho považuje za neprimerane prísny.

V písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu namietal (skrátene), že s poukazom na
novelizované ustanovenia § 34 a nasl. Trestného zákona ako i judikatúru Ústavného súdu SR a právnu
teóriu súdneho trestania je potrebné v každom individuálnom prípade skúmať primeranosť ukladania
trestných sankcií a to tak z hľadiska jeho vplyvu na štátny rozpočet ako i z hľadiska jeho vplyvu na

súdené osoby s tým, že i z pohľadu rozhodovania ostatných krajín európskej únie sa výrazne ustupuje od
ukladania nepodmienečných trestov. Podpora využívania alternatívnych trestov je v súlade so zásadamirestoratívnej justície vyjadrených aj v programovom vyhlásení vlády. Poukázal tiež na to, že sa zmieril
s rodinou, títo mu odpustili, po prepustení sa chce odsťahovať do Trnavy na ubytovňu, zamestnať
sa a uhradiť dlžobu na výživnom. Má zato, že súd mohol v danom prípade postupovať v zmysle

zmierňovacích ustanovení, neprihliadať na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona a uložiť
mu trest znížení pod spodnú hranicu trestnej sadzby (ktorá je 6 m-3 roky) o jednu tretinu, preto navrhol
napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušiť a uložiť mu príp. alternatívny trest v podobe domáceho
väzenia, pri ktorom by mu bolo umožnené pracovať.

Vlastným písomným podaním k vyššie uvedenému dodal, že uložený trest považuje za akt pomsty
konajúcej sudkyne, kedy bolo viac prihliadané na jeho minulosť, ako na to, že v zmysle znaleckého
skúmania nemá agresívne sklony, pričom jeho správanie je výlučne výsledkom nahromadených
potlačených negatívnych emócií. Jeho skutočným problémom je závislosť na alkohole, ktorý si plne
uvedomuje a robí všetko preto, aby žil ako abstinujúci alkoholik. Žiada preto, aby súd prihliadol na tieto
skutočnosti a uložil mu objektívny trest.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril okresný prokurátor, pričom v podrobnostiach poukázal na
osobnostné charakteristiky obžalovaného vzhľadom na jeho trestnoprávnu históriu považujúc uložený
trest za zákonný a primeraný.

Konanie na odvolacom súde:

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava,
obžalovaného a jeho obhajcu.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, považujúc uložený trest v napadnutom rozsudku za zákonný
a primeraný.

Obhajca obžalovaného spolu s obžalovaným na verejnom zasadnutí poukazovali na písomné dôvody

odvolania s tým, že mu navrhli v celom rozsahu vyhovieť a uložiť obžalovanému trest pri aplikácii
ustanovenia § 39 Tr. zákona..

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako

aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a tak
zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pri preskúmavacej povinnosti obžalovaným napadnutého výroku o treste odňatia slobody, krajský súd
zistil, že tento výrok je správny a zákonný.

Vo vzťahu k výroku o treste súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zákonné rozhodnutie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a dospel k správnemu záveru o tom,
že vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní a postoj obžalovaného
kprejednávanejveci,aletiežvzhľadomnajehoosobnostnécharakteristiky,trestnúminulosťaúčeltrestu

prichádzalo do úvahy pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností uloženie výlučne
nepodmienečného trestu odňatia slobody. Uložený trest vo výmere 14 mesiacov zároveň zohľadnil
tak okolnosti spáchaného skutku, ako aj osobu obžalovaného, preto ho považuje aj odvolací súd za
zodpovedajúci zásadám ukladania trestov charakterizovaných v § 34 a nasl. Tr. zák., ako i požiadavke
individuálnej i generálnej prevencie.

Pokiaľ obžalovaný namieta zákonnosť napadnutého výroku o treste odňatia slobody s poukazom na
to, že uložený trest odňatia slobody považuje za neprimerane prísny, tak odvolací súd ma opačný
názor a to s poukazom na osobné pomery obžalovaného, ktorý bol pred spáchaním tejto trestnej
činnosti odsúdený jednak za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.3 Tr. zákona

na 7 ročný nepodmienečný trest, ale tiež bol odsúdený následne za zanedbania povinnej výživy
na podmienečný trest, v plynutí ktorého sa dopustil momentálne súdenej trestnej činnosti, tiež bol
viackrát priestupkovo riešený za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu (hrubé správanie voči
rodinným príslušníkom - otcovi, synovi - vrátane fyzických inzultov, prenasledovanie bývalej manželky),ktoré skutočnosti vo svojom súhrne podľa názoru odvolacieho súdu len odzrkadľujú to, že výkon
alternatívneho trestu ani trestu nepodmienečného, nemali na obžalovaného želaný vplyv a efekt
v podobe nápravy a resocializácie a preto je nutné považovať uložený 14 mesačný nepodmienečný

trest za plne adekvátny.

Zároveň nie je možné podľa názoru odvolacieho súdu tvrdiť, že výška uloženého trestu je neprimerane
vysoká a v rozpore s ústavnými zásadami, nakoľko pri osobnostných charakteristikách obžalovaného,
vyplývajúcich z jeho trestnej histórie, by bolo plne dôvodným uloženie trestu aj čiastočne prísnejšieho

trestu v rámci strednej hranici trestnej sadzby, ktorá je v danom prípade 6 mesiacov až 3 roky.

V tejto súvislosti odvolací súd zvýrazňuje, že postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku
môže odvolací súd zrušiť výrok o treste napadnutého rozsudku len v prípade, ak je uložený trest
neprimeraný. Za neprimeraný možno považovať taký trest, ktorého druh alebo výmera je v zrejmom
rozpore s hľadiskami, ktoré sú určené v zásadách pre ukladanie trestov podľa § 34 Trestného zákona.

V prejednávanej veci krajský súd nepovažoval uložený trest odňatia slobody v dĺžke trvania 14-tich
mesiacov za neprimeraný (neprimerane prísny), nakoľko prvostupňový súd pri ukladaní trestu podľa
názoru odvolacieho súdu prihliadol ku všetkým okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska naplnenia
účelu trestu a jeho výmery a uvážene prihliadol i na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, a preto sa s uloženým trestom

v uvedenom rozsahu stotožnil aj súd druhého stupňa bez toho, aby zvažoval akékoľvek zmiernenie
tohto trestu v podobe jeho zákonných alternatív.

Obžalovanýbysimaluvedomiť,žepretrestjecharakteristické,žejesnímspojenénegatívnehodnotenie
činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nie len v závislosti od závažnosti činu, ale i od osobných pomerov

obžalovanej osoby a jeho trestnej minulosti, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami a tiež
rozhodujúcimi kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu tiež
prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza
verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia
verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúcu takýto druh

trestnej činnosti.

V tejto súvislosti netreba opomínať aj jedno zo základných kritérií, ktoré musí súd pri ukladaní trestu
zohľadniť, a to účel trestu tak ako to má na mysli § 34 ods. 1 Trestného zákona a vymedzenie okolností,
na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vyplývajúce z § 34 ods. 4 Trestného

zákona.Účelomtrestujezabezpečiťochranuspoločnostipredpáchateľomtým,žemuzabránivpáchaní
ďalšej trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život (prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok
generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

K ostatným odvolacím námietkam :

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu namietal zákonnosť napadnutého výroku o treste i s poukazom
na to, že prvostupňový súd mal v danom prípade po učinení jeho vyhlásenia o vine a oľutovania trestnej
činnosti postupovať v zmysle zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods.1 Tr. zák.

Odvolacísúdstakýmtonázoromobžalovanéhonesúhlasíavdanomsmereuvádza,ževyhlásenieovine
neznamená ( a nestanovuje to ani stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Tpj
55/2016 z 27. 6. 2017), obligatórnosť použitia § 39 Tr. zák. v prípade vyhlásenia obžalovaného o vine a
takáto povinnosť nevyplýva ani zo skutočnosti, že v bežnej praxi tak súdy v určitých prípadoch postupujú.

Splnenie podmienok uvedených v § 39 Tr. zák. je nutné zvážiť vzhľadom na všetky individuálne okolnosti
prípadu a pomery páchateľa. Odvolací súd na danom mieste uvádza, že prvostupňový súd priznanie
obžalovaného k spáchaniu skutku a úprimné oľutovanie na hlavnom pojednávaní plne zohľadnil v
rámci poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, v dôsledku čoho, pri vyrovnanom
pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a s poukazom na jeho trestnoprávnu históriu poznačenú

spáchaním závažného zločinu- zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ktorého sa dopustil
vo vzťahu k svojej manželke, následne ukladal primeraný trest. Okresný súd v tejto súvislosti tiež
relevantne poukázal na to, že obžalovaný bol krátko pred vzatím do väzby postihnutý pre tri priestupkyproti občianskemu spolunažívaniu (citované v texte vyššie), ktorých sa dopustil v rovnakej domácnosti
a opakovane počas plynutia skúšobnej doby, v jeho prípade teda nešlo o jednorazové zlyhanie.

S uvedeným postupom a právnym názorom prvostupňového súdu sa stotožnil aj krajský súd, keď
na záver konštatuje, že uložený nepodmienečný trest považuje s poukazom na osobné pomery
obžalovaného a charakter žalovanej trestnej činnosti za zákonný, primeraný a súčasne napĺňajúci prvky
individuálnej i generálnej prevencie.

Pokiaľ obžalovaný namietal, že v danom prípade súd nemusel (podľa povahy predchádzajúceho
odsúdenia) prihliadať na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona ( skutočnosť, že už bol
za trestný čin odsúdený), tak odvolací súd má opačný názor a to ten, že vzhľadom na osobu odvolateľa,
najmä na jeho kriminálnu minulosť a charakter trestnej činnosti, za ktorú bol v minulosti odsúdený,
aplikáciacitovanéhozákonnéhoustanoveniabolanevyhnutná.Vdanomprípadeideoznačnevýznamnú
priťažujúcu okolnosťou, ktorou je recidíva páchateľa, o ktorú ide vtedy, ak sa páchateľ dopustí trestného

činu po tom, čo už nadobudol právoplatnosť odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, pokiaľ sa na
neho nehľadí, akoby nebol odsúdený.

V teórii trestného práva sa recidíva ďalej rozlišuje na všeobecnú (spáchanie akéhokoľvek ďalšieho
trestnéhočinu),druhovú(spáchanietrestnéhočinunamierenéhoprotitomuistémuchránenémuzáujmu)

a individuálnu (naplnenie tej istej skutkovej podstaty). Zákonná dikcia toto rozlišovanie výslovne
nereflektuje a v zásade predpokladá uplatnenie tejto priťažujúcej okolnosti pri akomkoľvek druhu
recidívy, no podľa povahy odsúdenia dáva súdu možnosť na predchádzajúce odsúdenie neprihliadať.
V podstate ide o určitú obdobu materiálneho korektívu v kontexte tejto priťažujúcej okolnosti. Pôjde
najmä o prípady všeobecnej recidívy, keď spolu trestné činy z vecného hľadiska nesúvisia vôbec alebo

len veľmi málo. Dôležitú úlohu zohráva taktiež čas, ktorý uplynul medzi odsúdeniami. Samé osebe nie
je rozhodujúce, či bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný; to však neplatí pre prípady, keď
sa po vykonaní trestu uplatňuje fikcia neodsúdenia. Pokiaľ sa uplatňuje fikcia neodsúdenia, nemožno
síce páchateľovi pričítať priťažujúcu okolnosť podľa tohto ustanovenia, zároveň to ale súd nezbavuje
povinnosti prihliadať na skutočnosť, že páchateľ už v minulosti spáchal trestný čin a zohľadniť ju pri

rozhodovaní o treste v nadväznosti na možnosti nápravy páchateľa atď. Na recidívu ako priťažujúcu
okolnosť nemožno prihliadať, pokiaľ je obsiahnutá už v skutkovej podstate ako zostrujúci znak alebo
znak základnej skutkovej podstaty (to platí aj o trestnom čine marenia výkonu úradného rozhodnutia
spáchaného na tom skutkovom základe, že páchateľ nerešpektuje trest zákazu činnosti uložený skorším
odsudzujúcim rozsudkom - k tomu pozri aj R 31/2008).

V prípade obžalovaného je zrejmé, že rozsudkom Okresného súdu Piešťany z 28.04.2014, sp. zn.
1T/128/2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo 14.08.2014 bol uznaný za vinného zo
zločinu týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods.2 písm. d) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 7

(sedem) rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Dňa 17.05.2018 bol z výkonu trestu podmienečne prepustený so skúšobnou dobu
na 4 (štyri) roky, pričom v skúšobnej dobe sa osvedčil. Následne bol rozsudkom Okresného súdu
Malacky z 13.09.2023, sp. zn. 3T/69/2022, právoplatným toho istého dňa uznaný za vinného z prečinu
zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený trest

odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na
skúšobnú dobu do 13. septembra 2026, ako aj povinnosť zaplatiť podľa svojich schopností a možností
v skúšobnej dobe zameškané výživné.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v poradí prvé odsúdenie obžalovaného spočívalo v páchaní zločinu

týrania blízkej a zverenej osoby, čo z vecného hľadiska úzko súvisí práve s páchaním momentálne
súdenej trestnej činnosti ( nebezpečné vyhrážanie na blízkych osobách) a preto aplikácia uvedenej
poľahčujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zákona bola u obžalovaného plne dôvodná.

Obžalovaný v ďalšom tiež namietal, že v jeho prípade môžu byť splnené podmienky i na alternatívny

druh trestu. K tomuto odvolací súd poznamenáva, že podľa jeho názoru u obžalovaného nie sú splnené
podmienky pre alternovanie trestu a to z toho dôvodu, že takýto druh trestu by v danom prípade
s poukazom na osobu obžalovaného a jeho doterajší život nezodpovedal zákonným požiadavkám
proporcionality trestu - jeho primeranosti a spravodlivosti.Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody, ktorý bol
uložený obžalovanému, je trestom primeraným a zákonu zodpovedajúcim, ktorého zmyslom je
viesť obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život, a taktiež je trestom na nápravu obžalovaného

postačujúcim, tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Zákonu zodpovedá aj výrok rozsudku, ktorým bol obžalovaný zaradený v zmysle § 48 ods.2 písm. b)
Trestného zákona na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko
obžalovaný už bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu

odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Z týchto dôvodov krajský súd potom považoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné a preto rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.