Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100081
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0824100081.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu : LEDIC Slovakia export, s. r. o., so sídlom
Pod Brezinou 3744/88, 911 01 Trenčín, IČO: 44 864 761, právne zastúpený: Mgr. Miroslav Pavlík,
advokát,Podjavorinskej1922/9,91501NovéMestonadVáhom,protižalovanému:Finančnériaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102975542/2023 zo dňa 24.11.2023, o návrhu žalobcu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 16.09.2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd“) dňa
07.02.2024 sa žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102975542/2023 zo dňa 24.11.2023, ktorým žalovaný potvrdil

rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101396025/2023 zo dňa 30.05.2023, ktorým bol žalobcovi
podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „daňový poriadok“) vyrubený rozdiel dane
z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2016 v sume 290 487,12 eur.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe

podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení zmien a doplnkov
(ďalej len „SSP“), o ktorom správny súd rozhodol uznesením č.k. 3Sf/9/2024-141 zo dňa 04.06.2024
a návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. V uznesení o zamietnutí návrhu
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd v rámci odôvodnenia konštatoval,
že žalobca predloženou účtovnou závierkou zostavenou k 31.12.2023 osvedčil, že je v strate. Zároveň
je v prejednávanej veci nepochybné, že voči žalobcovi bolo vydaných viacero rozhodnutí, ktorými

bol vyrubený rozdiel dane. Žalobca ale bližšie nepopísal charakter svojej podnikateľskej činnosti
a svoju ekonomickú a majetkovú situáciu a vo vzťahu k ním nekonkretizoval dopad výkonu správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd preto vyhodnotil, že výsledok hospodárenia
so stratou sám o sebe nie je dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Výška
vyrubeného rozdielu dane (prípadne viacerých vyrubených rozdielov na dani z príjmov a aj na dani
z pridanej hodnoty) sama o sebe taktiež nepreukazuje dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej

žalobe, pretože dopad povinnosti zaplatiť vyrubenú daň (prípadne iné peňažné plnenie) je rozdielny
v závislosti od toho, aké sú ekonomické pomery dotknutého subjektu. Žalobca v návrhu na priznanie
odkladného účinku nepopísal a nekonkretizoval bližšie napr. charakter jeho podnikateľskej činnosti,
počet zamestnancov, svoje náklady, výšku nesplatených záväzkov, štruktúru svojho majetku a podobne,
vo vzťahu ku ktorým by bolo možné posudzovať dôsledok výkonu správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia. Uviedol len, že časť z jeho majetku tvoria nehnuteľnosti, ale ani tieto skutkové okolnosti

týkajúce sa skladby jeho majetku bližšie nepopísal a nevysvetlil. Žalobca priložil k správnej žalobe
účtovnú závierku za rok 2023, ale z tejto je možné získať prehľad o skladbe jeho aktív a pasívz hľadiska ich finančného vyjadrenia bez toho, aby boli známe konkrétne skutkové okolnosti, ktoré by
bolo možné vyhodnocovať v rámci posudzovania dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe. Na základe vyššie uvedeného potom správny súd uzatvoril, že žalobca v návrhu

na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepredložil dôkazy, ktorými by osvedčil tvrdenú
hrozbu hospodárskej a finančnej škody v dôsledku okamžitého výkonu správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy. Žalobca ani nepreukázal ním tvrdené skutočnosti o tom,
že je v úpadku, teda je platobne neschopný alebo predlžený. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil
skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami

napadnutého rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy hrozí žalobcovi hospodárska a finančná
škoda a ani iný následok uvedený v ustanovení § 185 písm. a) SSP, správny súd preto návrh žalobcu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe predmetným uznesením zo dňa 04.06.2024 podľa §
188 SSP zamietol.

3. V priebehu konania žalobca podal opakovaný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,

doručený správnemu súdu dňa 16.09.2024, ktorý rozsiahlo zdôvodnil. Poukázal na to, že napadnutým
rozhodnutím žalovaného, ktorým bolo rozhodnutie správcu dane potvrdené, bol žalobcovi určený rozdiel
dane spolu vo výške 290.487,12 eur, ktorý je splatný a momentálne predmetom daňového exekučného
konania. Zároveň žalobca považoval za potrebné uviesť, že zo strany žalovaného boli žalobcovi
doručené aj ďalšie rozhodnutia, konkrétne :

• rozhodnutie žalovaného č. 102960145/2023 zo dňa 22.11.2023, na základe ktorého bolo potvrdené
rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101406517/2023 zo dňa 31.05.2023, na základe ktorého bol
vyrubený žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 v sume
18.155,11 eur,
• rozhodnutia žalovaného č. 102970810/2023 zo dňa 24.11.2023, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie

Daňového úradu Trenčín č. 101388418/2023 zo dňa 30.05.2023, ktorým bolo rozhodnuté o vyrubení
rozdielu na dani z pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len
„zákon o DPH“) a daňového poriadku za zdaňovacie obdobie november 2016 vo výške 40.000,00 eur,
• rozhodnutie žalovaného č. 102970903/2023 zo dňa 24.11.2023, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
Daňového úradu Trenčín č. 101388694/2023 zo dňa 30.05.2023, ktorým bolo rozhodnuté o vyrubení

rozdielu na dani z pridanej hodnoty podľa zákona o DPH a daňového poriadku za zdaňovacie obdobie
december 2016 vo výške 60.000,00 eur,
• rozhodnutie žalovaného č. 101192025/2024 zo dňa 19.04.2024, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
DaňovéhoúraduTrenčínč.100110663/2024zodňa11.01.2024,ktorýmpodľa§155ods.1písm.f)bod1
daňovéhoporiadkuuložildaňovémusubjektupokutuvovýške10.019,10eurzaporušenieustanovenia§

154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, teda za uvedenie v daňovom priznaní dane z príjmov právnickej
osoby za zdaňovacie obdobie 2015 daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní žalobca
uviesť,
• rozhodnutie žalovaného č. 101192030/2024 zo dňa 19.04.2024, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
správcu dane č. 100111835/2024 zo dňa 11.01.2024, ktorým podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového

poriadku uložil daňovému subjektu pokutu vo výške 127.675,00 eur za porušenie ustanovenia § 154 ods.
1 písm. e) daňového poriadku, teda za uvedenie v daňovom priznaní dane z príjmov právnickej osoby
za zdaňovacie obdobie 2016 daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní žalobca uviesť,
• rozhodnutie žalovaného č. 101191974/2024 zo dňa 19.04.2024, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
správcu dane č. 100116100/2024 zo dňa 11.01.2024, ktorým podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 daňového

poriadku uložil daňovému subjektu pokutu vo výške 19.824,50 eur za porušenie ustanovenia § 154 ods.
1 písm. g) daňového poriadku, teda za uplatnil nadmerný odpočet v daňovom priznaní dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016 vo výške, ktorá je väčšia, ako nadmerný odpočet ktorý
mal právo uplatniť,
• rozhodnutie žalovaného č. 101192003/2024 zo dňa 19.04.2024, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie

správcu dane č. 100116984/2024 zo dňa 11.01.2024, ktorým podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 daňového
poriadku uložil daňovému subjektu pokutu vo výške 31.147,30 eur za porušenie ustanovenia § 154 ods.
1 písm. g) daňového poriadku, teda za uplatnil nadmerný odpočet v daňovom priznaní dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016 vo výške, ktorá je väčšia, ako nadmerný odpočet ktorý
mal právo uplatniť.

4. Žalobca argumentoval, že v dôsledku uvedených skutočností bol v lehote do 15 dní od doručenia
napadnutých rozhodnutí žalovaného a vyššie uvedených rozhodnutí upravujúcich daňovú povinnosť
dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rokov 2015 a 2016, zaviazaný na zaplateniesumy 597.308,13 eur, čo predstavuje finančnú záťaž pre žalobcu v rozsahu, že ak by bol žalobca
nútený uvedenú sumu zaplatiť naraz, mala by táto skutočnosť pre neho likvidačné následky. Žalobca
zdôraznil, že takáto finančná záťaž na žalobcu je neudržateľná, pričom v prípade ak nedôjde k odkladu

vykonateľnosti, bude musieť pristúpiť k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu v súlade so zákonom č.
7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), nakoľko nebude schopný plniť svoje záväzky.
V prípade, ak by takto konateľ žalobcu nepostupoval, vystavil by sa riziku trestného stíhania. Žalobca
na podporu argumentácie týkajúcej sa jeho celkovej majetkovej a ekonomickej situácie pripojil k návrhu

na odkladný účinok riadnu Účtovnú závierku za rok 2023, kde vykázal hospodársku stratu vo výške
57.882,00 eur a predbežnú Účtovnú závierku k 31.05.2024, kde vykazuje stratu vo výške 37.992,00 eur.
V predbežnej účtovnej závierke daňový subjekt uvádza na r. 071 finančné prostriedky v celkovej výške
219.618 eur, pričom žalobca uviedol, že tieto finančné prostriedky sú potrebné na prevádzku spoločnosti
a na realizáciu nových zákaziek v zahraničí, a to z dôvodu pozastavenia výstavby výcvikových zariadení
v Slovenskej republike od roku 2020 (čo sa týka záručného aj pozáručného servisu). Všetka činnosť

spoločnosti je vykonávaná v zahraničí, čo obnáša zvýšené náklady na prevádzku. Žalobca sa potom
podrobne venoval ozrejmeniu jeho celkového postavenia v podnikateľskom prostredí a zdôrazneniu
špecifického charakteru jeho činnosti. Uviedol, že je v priestore Slovenskej republiky a Českej republiky
jediná spoločnosť, ktorá je úzko zameraná na návrh, projekciu a výstavbu špecializovaných výcvikových
zariadení pre výcvik s reálnou muníciou a reálnym ohňom pre špeciálne silové zložky a zložky

IZS. Pre návrh a projekciu takýchto úzko špecializovaných technologických celkov (objekty musia
spĺňať vojenské predpisy z hľadiska balistickej odolnosti a nie STN a predpisy platné pre bytovú
výstavbu) je potrebná veľmi špecifická kombinácia vzdelania a to architektúra, dizajn a balistika (hlavne
terminálna – tzv. dopadová balistika). Ďalšia skutočnosť potvrdzujúca unikátnosť činnosti spoločnosti je
ajproblematikazápisupredmetupodnikaniavovýpisespoločnosti.Vroku2009zdôvodunezavedeného

predmetu podnikania vytvoril zápis o predmete podnikania „interiérový a priemyselný design – návrh a
realizácia“ a v roku 2018 „navrhovanie a posudzovanie strelníc“. Pre vybudovanie takéhoto špecifického
zariadenia je potrebný primerane dlhý čas, ktorý vyplýva i z dôvodu, že jediným zákazníkom spoločnosti
LEDIC Slovakia export, s.r.o. sú štátne inštitúcie (vnútro, obrana, spravodlivosť). Žalobca taktiež
uviedol, že vytvorenie výcvikového zariadenia pozostáva z viacerých krokov, realizovaných v horizonte

viacerých rokov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti najčastejšie je možné počítať aj s výnosom pre
žalobcu na konci projektu, to znamená po približne 4 rokoch. Väčšina týchto projektov sú unikátne
technické zariadenia, ktorých vývoj je enormne finančne náročný a spoločnosť náklady na testovanie
a vývoj nezahrňuje do nákladov spoločnosti z dôvodu, že nedokázala jednoduchšie položky vysvetliť
správcovi dane. Balistické testovanie vyžaduje minimálne 1000 výstrelov do jedného miesta, čo je

v priemere vystrelených 6 miliónov kusov streliva za rok. Žalobca poznamenal, že nikto spoločnosti
nedokázal relevantne definovať, ako preukázateľne dostať do nákladov zbrane, muníciu, zbraňovú
optiku, meracie prístroje, nákup munície, náklady na testovaný materiál, prenájom špecifických strelníc
alebo testovacích laboratórií. O tom, že spoločnosť nejaký vývoj robí, svedčí viac ako 10 zápisov na
patentovom úrade SR, ČR a EÚ.

5. Žalobca sa následne zameral na zdôvodnenie svojej majetkovej situácie a uviedol, že žiada odklad
účinku správnej žaloby z dôvodu, že u neho došlo k poklesu príjmov, a preto nie je možné očakávať
zaplatenie sumy v lehote splatnosti. Momentálne táto činnosť je pozastavená z dôvodu mimoriadnej
situácie pre vojnu na Ukrajine. Výstavba výcvikových zariadení, ako aj ich projekčná činnosť je v tejto

mimoriadnej situácii v pozadí - pozastavená, nakoľko výcvik ako taký sa zameriava na ľudské zdroje
a ich zručnosť s obsluhou zbraní a zbraňových systémov. Potreba výstavby výcvikových zariadení pre
špecializované zložky a ich výcvik je pozastavený z dôvodu nutnosti základného výcviku a nie v prostredí
(kópie miest, dedín - bojísk), v ktorom sa odohráva výcvik špecializovaných jednotiek: z tohto dôvodu
spoločnosť momentálne nevykazuje výnosy. Žalobca ďalej uviedol, že v súčasnej dobe uspel v tendri

na vyprojektovanie a výstavbu výcvikového zariadenia FIBUA pre potreby špeciálnej jednotky 601 skss
Prostějov v ČR, zákazka sa začala navrhovať na prelome rokov 2022 – 2023 a predpoklad ukončenia
realizácie je koniec roka 2025. Žalobca je v jednaní na výstavbu paravýcviku pre 601. skss ČR,
výcvikového centra pre Pražskú políciu, Výcvikového centra Borek URN ČR, Výcvikového centra polície
Hradec Králové a bol oslovený na vypracovanie štúdie pre výcvikové centrum Mokraď Veliteľstva síl pre

špeciálne operácie ASR a Výcvikového centra Malacky pre ÚOU MVSR. Pri zániku žalobcu budú všetky
vyššieuvedenéprojektyohrozenéarovnakotedaajpríjemzichrealizáciežalobcomnebudedosiahnutý.
Žalobca opakovane zdôraznil, že v súčasnosti nie je na trhu iná spoločnosť, ktorá disponuje 25 ročnými
odbornými skúsenosťami a licenčným oprávnením na technické riešenia chránené patentovými úradmi,na vytvorenie koncepčnej štúdie pre výcvik s ostrou muníciou (v reálnych podmienkach, streľba v
rozsahu 3600) v Slovenskej alebo v Českej republike.

6. V závere návrhu na priznanie odkladného účiku správnej žalobe žalobca podrobne uviedol svoj
majetok podľa účtovnej a trhovej ceny k 31.05.2024, s označením majetku, dobou odpisovania
a s uvedením zostatkovej účtovnej ceny k 31.05.2024 a trhovej ceny. Trhová cena celkového majetku
spoločnosti k 31.05.2024 je vo výške 420.725,40 eur, avšak žalobca zdôraznil, že všetok uvedený
majetokžalobcujeblokovanýexekučnýmzáložnýmprávomžalovaného,resp.DaňovéhoúraduTrenčín.

Žalobca následne vyčíslil svoje mesačné náklady k 31.05.2024 nasledovne:
1. Mzdové náklady 4 zamestnanci: 4.600,00 eur
2. Energie + fond opráv: 1.100,00 eur
3. Telefónne poplatky, internet: 280,00 eur
4. PHM vozidlá: 600,00 eur
5. Ubytovanie zahraničie: 550,00 eur

6. Prenájom priestorov 1.400,00 eur
7. Opravy a údržby vozidiel: 220,00 eur.

Ďalšie neuhradené záväzky žalobcu k 31.05.2024 predstavujú:
1. Záväzky voči spoločníkom: 63.605,00 eur

2. Pôžička voči spoločnosti Lolex s.r.o. 19.000,00 eur.

Splátkové kalendáre k 31.05.2024:
1. Zostatok DPH 2015 + 2016: 78.381,99 eur
2. Zostatok DzPPO 2015+2016: 225.236,23 eur

Výšku mesačných splátok vyčíslil žalobca sumami 2.750,00 eur, 13.197,00 eur a 1.809,00 eur.
S poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti tak žalobca má za to, že v predmetnej veci sú
splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí žalobcovi hospodárska a finančná škoda,

pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Zdôraznil pri tom, že
vzhľadom na povahu výkonu podnikateľskej činnosti žalobcu by ho prakticky diskvalifikovala z možnosti
poskytovať plnenia, čo znamená aj nemožnosť ďalšieho príjmu a plnení záväzkov voči žalovanému. Na
základe vyššie uvedených skutočností žiadal, aby správny súd priznal správnej žalobe voči rozhodnutiu
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102975542/2023 zo dňa 24.11.2023 odkladný účinok.

Ako listinné dôkazy na podporu svojich argumentov žalobca k návrhu pripojil konkrétne Rozhodnutia
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101192025/2024 zo dňa 19.04.2024, č. 101192030/2024
zo dňa 19.04.2024, č. 101191974/2024 zo dňa 19.04.2024, č. 101192003/2024 zo dňa 19.04.2024, č.
102970810/2023 zo dňa 24.11.2023, č. 102970903/2023 zo dňa 24.11.2023, č. 102960145/2023 zo dňa
22.11.2023, č. 102975542/2023 zo dňa 24.11.2023, ďalej Účtovnú závierku k 31.12.2023 a Účtovnú

závierku k 31.05.2024 a Oznámení o výběru dodavatele zo dňa 31.05.2024.

7. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo
dňa 25.10.2024 so stanoviskom, že opätovne žiada zamietnutie návrhu odkladného účinku. Žalovaný
opätovne poukázal na to, že v tomto posudzovanom prípade položky zvyšujúce výsledok hospodárenia

zarok2016,ktorézistilsprávcadanevprípadežalobcu,predstavujúsumu1336550,32eur.Predmetom
sporu v prípade žalobcu je len suma 218,58 eur, 5 000,00 eur a 150 000,00 eur. Vo zvyšnej časti
žalobca v podstate veci priznal svoje pochybenia, preto žalovaný nevidí dôvod na priznanie odkladného
účinku celého rozhodnutia z dôvodu spornej sumy 155 218,58 eur, čo tvorí cca 12 % z rozdielu
dane. Navyše, žalobcovi bolo správcom dane rozhodnutím č. 100742032/2024 zo dňa 29.02.2024,

právoplatným a vykonateľným dňom 15.03.2024, povolené platenie daňového nedoplatku na dani z
príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016 (nedoplatok k 29.02.2024 bol vo výške
263 941,24 eura), vyplývajúceho z rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane č. 101396025/2023 zo dňa
30.05.2023 v splátkach, mesačne v sume 13 197,00 eur. Podľa žalovaného dôvody uvedené žalobcom
v prípade výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia ktoré mu predchádzalo, nie

sú dostatočné na to, aby v tomto konkrétnom prípade zakladali opodstatnenosť návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe. K vyjadreniu žalovaný pripojil ako listinné dôkazy Rozhodnutie
č. 100742032/2024 zo dňa 29.02.2024, č. 100742032/2024 zo dňa 29.02.2024 a Rozhodnutie č.
100742032/2024 zo dňa 29.02.2024, s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti.8. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

9. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok:
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska

škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

10. Podľa § 186 ods. 1, 2 SSP
(1) nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho
súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na

vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
(2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

11. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

12. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe môže žalobca podať aj v priebehu konania,
a to aj opakovane, aj napriek tomu, že už raz o jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správny
súd rozhodoval a tento zamietol. Pozitívne rozhodnutie o novom návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe žalobca môže očakávať predovšetkým za situácie, ak súdu hodnoverne preukáže, že sa
zmenia zásadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie a odôvodňovali by priznanie odkladného

účinku správnej žalobe, resp. pokiaľ by boli osvedčené také skutočnosti, ktoré pri prvom návrhu
osvedčené neboli. Je tak nutné zdôrazniť, že nevyhnutným predpokladom pre pozitívne rozhodnutie o
odkladnom účinku správnej žalobe je hodnoverné verifikovanie tvrdených skutočností a preukázanie
opodstatnenosti priznania odkladného účinku dostatočne relevantným spôsobom, najmä listinnými
dôkazmi.

13. V súvislosti s vyššie konštatovaným je však vždy nutné mať na zreteli, že v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy
len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože
správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje

právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom
zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje
na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie
správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť preto vyhradené len pre mimoriadne prípady,
ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. V tejto súvislosti správny

súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo
dňa 30. 05. 2018, ako kasačného súdu, ktoré sú však analogicky v plnej miere aplikovateľné i na
rozhodovanie správneho súdu o predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej
(§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj

jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania
kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je
kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh
na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych
znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a

od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh
zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť
len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o
hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšiehoúčastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na
priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej
ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre

sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo
hrozil, alebo už nastal.“

14. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný

následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom
domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s
výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň
musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za "závažnú ujmu," ako
ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa
očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažná ujma (iný

nenapraviteľný následok) má spočívať, a aj akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok)
má. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje
sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí.
Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci. V tejto časti
poukazuje správny súd na závery vyplývajúce z bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR

č. k. I.ÚS 132/2022 - 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§
57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho
súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a)
alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ
(žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto

vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“
Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nepreskúmava
v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, v tomto štádiu konania zisťuje len
existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.

15. Uznesením č.k. 3Sf/9/2024-141 zo dňa 04.06.2024 správny súd návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, podaný súčasne so správnou žalobou dňa 07.02.2024, zamietol
z dôvodu nepreukázania a neosvedčenia tvrdení žalobcu, že by okamžitým výkonom napadnutého
rozhodnutiažalovaného,respektíverozhodnutiaorgánuverejnejsprávyprvéhostupňa,hrozilažalobcovi
závažná ujma, hospodárska a finančná škoda v zmysle § 185 písm. a) SSP. Tieto okolnosti bol

povinný skúmať správny súd aj v nadväznosti na tvrdenia žalobcu v novopodanom návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 16.09.2024.

16. Vychádzajúc z dôvodov uvádzaných žalobcom v novom návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, v nadväznosti na odôvodnenie predošlého uznesenia, ktorým správny súd návrh

na odkladný účinok zamietol a v ktorom žalobcovi vytýkal, že bližšie nepopísal charakter svojej
podnikateľskej činnosti a svoju ekonomickú a majetkovú situáciu, je potom možné konštatovať, že v
tomto štádiu už žalobca hodnoverne preukázal Účtovnou závierku k 31.12.2023 a Účtovnou závierkou
k 31.05.2024 jeho majetkovú a hospodársku situáciu k uvedeným uzávierkovým dátumom. K tomuto je
však potrebné poznamenať, že už v predošlom uznesení, ktorým správny súd zamietol návrh žalobcu na

priznanie odkladného účinku, súd konštatoval, že žalobca predloženou účtovnou závierkou zostavenou
k 31.12.2023 osvedčil, že je v strate. Zároveň mal už aj v tomto štádiu správny súd v prejednávanej veci
za nepochybné, že voči žalobcovi bolo vydaných viacero rozhodnutí, ktorými bol vyrubený rozdiel dane a
na ktoré konkrétne rozhodnutia opätovne poukázal žalobca aj v novom návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe. Je však nutné v súvislosti s aktuálnym majetkovým a hospodárskym stavom

žalobcu konštatovať to, čo správny súd už uviedol aj v prvotnom uznesení; konkrétne, že výsledok
hospodárenia so stratou sám o sebe nie je dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
Výška vyrubeného rozdielu dane (prípadne viacerých vyrubených rozdielov na dani z príjmov a aj na
dani z pridanej hodnoty) sama o sebe taktiež nepreukazuje dôvodnosť priznania odkladného účinku
správnej žalobe, pretože dopad povinnosti zaplatiť vyrubenú daň (prípadne iné peňažné plnenie) je

rozdielny v závislosti od toho, aké sú ekonomické pomery dotknutého subjektu.

17. Taktiež nemôže byť dôvodom na priznanie odkladného účinku skutočnosť, že sa vedie daňová
exekúcia na majetok žalobcu za účelom vymoženia pohľadávok orgánu verejnej správy. Správny súdpoznamenáva,ževýkonrozhodnutia(exekúcia)jezákonnýmdôsledkomprávoplatnostiavykonateľnosti
exekučného titulu v prípade dobrovoľného nesplnenia povinnosti ním uloženej. Správny súd má za
to, že daňová exekúcia, ako zákonný inštitút sama o sebe nenapĺňa kvalifikáciu závažnej ujmy a

nenapraviteľného následku a nemôže byť dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe
práve s akcentom na zásadu subsidiarity správneho súdnictva. Správny súd konštantne postupuje v
obdobných prípadoch, kedy zdôrazňuje, že je v procesnej autonómii žalobcu, ako povinného v tom -
ktorom exekučnom konaní, aby práve s ohľadom na subsidiaritu správneho súdnictva využil právom
aprobované a prípustné právne kroky na jej zamedzenie bez ingerencie správneho súdu a využil inštitúty

podľa daňového poriadku, ktoré umožňujú či už odvrátiť, alebo zákonom prípustným spôsobom aspoň
zmierniť nepriaznivé účinky daňovej exekúcie za splnenia určitých podmienok. Ide napr. o odloženie
daňovej exekúcie podľa § 95 ods. 1 a 2 daňového poriadku (obdobne bod č. 10. odôvodnenia uznesenia
Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 386/2022 - 14 zo dňa 30.6.2022). Je potom relevantné, že správny
súd má osvedčené tvrdenie žalovaného na základe ním predložených listinných dôkazov, že žalobcovi
bolo správcom dane rozhodnutím č. 100742032/2024 zo dňa 29.02.2024, právoplatným a vykonateľným

dňom 15.03.2024, povolené platenie daňového nedoplatku na dani z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie rok 2016, vyplývajúceho z rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane č. 101396025/2023
zo dňa 30.05.2023 (prvostupňové rozhodnutie správcu dane v tejto veci) v splátkach, mesačne v
sume 13 197,00 eur. Predmetné rozhodnutie o umožnení a povolení platenia daňového nedoplatku v
splátkach už samo osebe svojimi právnymi účinkami zmierňuje dopad právoplatnosti a vykonateľnosti

rozhodnutiaprvostupňovéhoorgánuverejnejsprávyaužtotorozhodnutiepredstavujeurčitý- azásadný
- benefit poskytnutý doposiaľ žalobcovi a oslabuje tým dôvodnosť a naliehavosť poskytnutia aj ďalšieho
mimoriadneho benefitu za tým istým účelom (v podobe priznania odkladného účinku správnej žalobe
v danej veci).

18. Napokon správny súd nevyhodnotil dôvodnosť a relevantnosť priznania odkladného účinku správnej
žalobe v konkrétnej veci ani zo skutočnosti, že žalobca má podľa jeho tvrdenia úplne špecifické a
ojedinelé postavenie vzhľadom na charakter a predmet jeho podnikateľskej činnosti, v nadväznosti aj na
ďalšie okolnosti, ktoré ako podnikateľský subjekt nemôže svojou obchodnou stratégiou, podnikateľskými
zámermi a zásadami hoc aj obozretného podnikania ovplyvniť. Správny súd poznamenáva, že pre

priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje len to, že daňový subjekt má špecifické
postavenie v podnikateľskej sfére, prípadne že vykonáva činnosť (výlučne alebo prevažne) pre štátne
inštitúcie.

19. Pri zohľadnení všetkých vyššie konštatovaných skutočností správny súd na základe návrhu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 16.09.2024 a predložených listinných dôkazov,
nezistil dôvodnosť na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a preto aj tento návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.

20. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147

ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť. (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP)