Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/77/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621010456
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1621010456.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho, PhD. a sudcov JUDr.
Zuzany Molnárovej a JUDr. Erika Tomusa, v trestnej veci obžalovaného ml. C. G., pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. b) Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Malacky z 05.02.2024, sp. zn. 3T/57/2021, na verejnom zasadnutí konanom
26. septembra 2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 05.02.2024, sp. zn. 3T/57/2021, bol obžalovaný ml. C. G.
uznaný za vinného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečin krádeže podľa §
212 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

v čase okolo 18.00 h dňa 02.08.2020 v E. na Q. ulici medzi garážami po slovnej výmene názorov
s poškodeným O. I. zaútočil na neho tým spôsobom, že ho päsťou udrel do tváre, v dôsledku čoho
poškodený narazil hlavou o stenu a padol hlavou na zem, kde zostal v bezvedomí ležať a začal krvácať,
čo využil, pristúpil k nemu a z pravého vrecka krátkych nohavíc vytiahol poškodenému peňaženku
s obsahom finančnej hotovosti, bankomatovú kartu, kartičku poistenca, občiansky preukaz a mobilný

telefón zn. Samsung, ktoré si zobral k sebe a z miesta odišiel, pričom týmto svojím konaním spôsobil
poškodenému O. I., trvale bytom R. 11, E. zranenia, a to otvorenú ranu vlasatej časti hlavy, povrchové
poranenie vlasatej kože hlavy - odrenina, vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie pleca a
ramena, pomliaždenie kolena, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie a dobu liečenia 28 dní a tohto konania
sa dopustil napriek tomu, že dňa 08.06.2020 bol rozsudkom Okresného súdu Malacky pod sp. zn. 3T
105/2019, právoplatným dňa 08.06.2020, odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), písm.

f) Trestného zákona v znení účinnom do 31.07.2019, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo
výmere 3 mesiace s odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok.

Za uvedenú trestnú činnosť okresný súd podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného
trestu, nakoľko pokladal trest odňatia slobody v trvaní 1 rok nepodmienečne so zaradením do ústavu pre
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného

súduMalackyz30.06.2022,sp.zn.3T/27/2022,právoplatnýndňa23.07.2022,zadostatočnýnaochranu
spoločnosti a nápravu páchateľa.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodeným:
- E. poisťovňa, pobočka R., a. s., ul. Q. č. XX, XXX XX Bratislava, IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške
421,80 eur,

- H. zdravotná poisťovňa, a. s., pobočka R., ul. O. č. 3, IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 202,67 eur.Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bol poškodený O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. R. č. XX, E.,
s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie prokurátor a to do výroku o treste v neprospech
obžalovaného ml. C. G.. V písomných dôvodoch odvolania prokurátor predovšetkým namietol, že súdom
uložený trest je neprimeraný, pretože je príliš mierny vzhľadom na spôsob a následky spáchania
trestného činu. V dôsledku násilného konania obžalovaného utrpel poškodený zranenia, ktoré si
vyžiadali lekárske ošetrenie a dobu liečenia 28 dní tak, ako to vyplýva zo skutkovej vety rozsudku.

Tohto konania sa obžalovaný dopustil aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Malacky z
08.06.2020, sp. zn. 3T/105/2019, bol odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), písm. f)
Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 1 rok. Z § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona vyplýva,
že jedným zo základných hľadísk, ktoré je potrebné uplatniť pri určovaní druhu a výmery trestu je
okrem iného spôsob spáchania skutku, ním spôsobené následky a osoba páchateľa. Prokurátor ďalej

uviedol, že spravodlivosť je jednou z najdôležitejších hodnôt demokratickej právnej spoločnosti. Bez
spravodlivých zásahov zo strany verejnej moci do osobnej sféry a života občanov by vo svete prevládol
chaos, svojvôľa a nespravodlivosť, pričom jedným z takýchto zásahov sú aj tresty ukladané justičnými
orgánmi ako vykonávateľmi verejnej moci. Obžalovanému uložený trest nebol súdom individualizovaný
na tento prípad, súd vôbec nezohľadnil násilný spôsob jeho spáchania, intenzitu poškodenia zdravia

poškodeného a nezohľadnil ani okolnosti vzťahujúce sa k osobe obžalovaného, teda že sa skutku
dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu pre prečin krádeže a to už vo veku
mladistvého. Obžalovanému recidivistovi je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere vyššej ako 1 rok, pretože len takýto trest môže pôsobiť edukatívne a súčasne bude preventívne
pôsobiťajnapotenciálnychpáchateľovtakýchtotrestnýchčinovscieľomodradiťichodpáchaniatrestnej

činnosti, čo výrazne pomôže k ochrane života, zdravia a majetku ako najdôležitejších spoločenských
hodnôt chránených Trestným zákonom. Okrem toho samosudkyňa priznala poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. n) Trestného zákona bez bližšieho vysvetlenia, čím došlo zo strany páchateľa k napomáhaniu
objasňovania trestnej činnosti, t. j. jej postup je v tejto časti nepreskúmateľný a ak k tomu došlo
z dôvodu priznania a oľutovania skutku, tak takým postupom došlo k zvýhodneniu páchateľa pred

zákonom, nakoľko jedna skutočnosť bola duplicitne priznaná ako poľahčujúca okolnosť. S poukazom
na uvedené skutočnosti prokurátor navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a obžalovanému uložiť prísnejší
nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný ml. C. G., ktorý v osobitnom písomnom podaní,
koncipovanom jeho obhajkyňou, konštatoval, že trest je primeraný a to aj vzhľadom na skutočnosti,
ktoré súd uviedol v odôvodnení svojho rozsudku. Čo sa týka jeho osoby, je dôležité poukázať na správu
o obžalovanom pre účely Okresného súdu Malacky z 15.01.2024, pričom súd správne hodnotil jeho
osobu a to aj vzhľadom na jeho vyjadrenie na hlavnom pojednávaní, kedy uviedol, že skutok, čo spáchal,

ľutuje, odvtedy sa nedopustil žiadnej trestnej činnosti a jeho cieľom je sa postarať o jeho maloletú
dcéru. Rovnako je potrebné brať na zreteľ, že skutku sa dopustil ako osoba mladistvá. Skutočnosť,
že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti v zmysle § 36 písm. n) Trestného zákona
vyplýva zo zápisnice o výsluchu zadržaného - podozrivého z 03.08.2020, zo zápisnice o výsluchu
obvineného - osoby mladistvej zo 17.09.2020 a z úradného záznamu - podozrenie z LP E., spísaným

por. G. R. a nstržm. O. H. (obaja príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky), podľa ktorých
listín obžalovaný policajtom odovzdal mobil poškodeného, finančnú hotovosť a bankomatovú kartu a
ukázal im miesto, kde vyhodil peňaženku s dokladmi poškodeného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
a správanie obžalovaného nemožno preto prijať záver prokurátora, že k aplikovaniu poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona došlo len z dôvodu priznania a oľutovania, resp. že

malo dôjsť k duplicite priznania poľahčujúcich okolností, ale súd celkom správne identifikoval zvlášť
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a nezávisle od tejto identifikoval poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Obžalovaný poukázal aj na to, že sa už v prípravnom
konaní priznal k spáchaniu vyššie uvedených trestných činov, s orgánmi činnými v trestnom konaní
spolupracoval na objasnení tejto trestnej činnosti a na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o vine a

trestnú činnosť úprimne oľutoval. Z uvedených dôvodov sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým
rozsudkom. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora v zmysle § 319
Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní prokurátora, nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa
zúčastnili obhajca obžalovaného, prokurátorka krajskej prokuratúry a orgán sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného ml. C.

G. v zmysle § 293 ods. 5 Trestného poriadku, nakoľko na takýto postup boli splnené zákonné podmienky.
Odvolací súd podľa § 294 ods. 1 Trestného poriadku vykonal verejné zasadnutie tiež v neprítomnosti
poškodených O. I., E. poisťovne, pobočka R., a. s. a H. zdravotnej poisťovne, a. s., keďže takémuto
postupu nebránili žiadne zákonné prekážky.

U. súd na verejnom zasadnutí podľa § 326 ods. 5 Trestného poriadku, § 295 ods. 2 Trestného poriadku
a § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o výsluchu obžalovaného z prípravného konania zo
17.09.2020 na č. l. 23 až 30 a s poukazom na § 326 ods. 5 Trestného poriadku, § 295 ods. 2 Trestného
poriadku a § 269 Trestného poriadku čítaním oboznámil listinné dôkazy a to potvrdenie o zaistení veci
na č. l. 126 - 127, zápisnicu o prevzatí zaistenej veci na č. l. 128 a uznesenie na č. l. 129.

Na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom sa prokurátorka v plnom rozsahu pridržiavala písomne
podaného odvolania a na jeho základe požiadala, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a
obžalovanému uložil súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením na jeho výkon do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Zástupkyňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately) vyjadrila súhlas s návrhom prokurátorky a rozhodnutie ponechala na úvahe súdu.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí sa v plnom rozsahu pridržiaval ich písomného vyjadrenia
a dodal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne a preto navrhol, aby odvolací

súd podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora zamietol.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Trestného poriadku) primárne konštatoval prípustnosť
odvolania (§ 306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1
alebo ods. 3 Trestného poriadku a preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného
poriadku. Zistil pritom, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

V nadväznosti na vyššie uvedené, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu zo strany prokurátora iba
voči výroku o treste napadnutého rozsudku, a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti,
odvolací súd nepreskúmaval výroky o vine a náhrade škody.

Úvodom treba uviesť, že Okresný súd Malacky najskôr rozhodol odsudzujúcim rozsudkom z 19.10.2022,

č. k. 3T/57/2021-262.

Z podnetu odvolania prokurátora Krajský súd v Bratislave uznesením zo 07.09.2023, sp. zn.
4To/25/2023, citovaný rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Súd prvého stupňa v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu opätovne nariadil hlavné
pojednávanie, o ktorom upovedomil aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny) a opätovne vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní v súlade s §
327 ods. 1 Trestného poriadku, po ktorom znovu rozhodol odsudzujúcim rozsudkom.

Odvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaný ml. C. G. na hlavnom pojednávaní konanom
05.02.2024 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, t. j. vyhlásenie, že
je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, následne samosudkyňa okresného súdu prijala
vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku. Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím

vyhlásenia okresný súd obžalovaného poučil o jeho právach, o zmysle priznania, jeho význame a
prípadnom ďalšom postupe. Súd prvého stupňa obžalovanému položil podľa § 257 ods. 5 Trestného
poriadku a § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku otázky,
na ktoré obžalovaný odpovedal kladne a až potom okresný súd rozhodol uznesením, že podľa § 257ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného prijíma a súčasne podľa § 257 ods. 8 Trestného
poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná,
pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v
súvislosti s vyhlásením obžalovaného ml. C. G. a jeho prijatím v zmysle § 257 Trestného poriadku,
odvolací súd sa zaoberal iba výrokom o treste.

Na podklade odvolania prokurátora, ktoré smerovalo výlučne do výroku o treste napadnutého rozsudku,
krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že u obžalovaného bolo správne podľa § 44 Trestného
zákona upustené od uloženia súhrnného trestu.

Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok
upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky

skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj
ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých
zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona o účele trestu je spolu s § 34 ods. 4 Trestného zákona

základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery
na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho

vyplynúť.

Navyše zásady pre ukladanie trestu uvedené v § 34 Trestného zákona sú vo vzťahu k mladistvým
páchateľom modifikované v § 97 Trestného zákona, keďže prejednávaného skutku sa obžalovaný ml.
C. G. dopustil ako osoba mladistvá. Trest má slúžiť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov, na

jeho integráciu do sociálneho prostredia a na prevenciu zločinnosti. Trestnom má byť zabezpečená
výchova mladistvého na riadneho človeka so zreteľom na jeho osobné vlastnosti, jeho rodinnú výchovu
a prostredie, z ktorého pochádza.

Správne súd prvého stupňa konštatoval, že nakoľko obžalovaný ml. C. G. spáchal viac trestných činov,

prichádzalo do úvahy uloženie trestu ako úhrnného v zmysle zásad uvedených v § 41 ods. 1 Trestného
zákona a to podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, ktorý sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný,ktoréhotrestnásadzbajepodľaTrestnéhozákonaúčinnéhovčasespáchaniaskutku6mesiacov
až 3 roky (ani neskôr účinný Trestný zákon by na obžalovaného nemal priaznivejší vplyv), pričom pre
mladistvých páchateľov je znížená na polovicu v zmysle § 117 ods. 1 Trestného zákona, teda v rámci

trestnej sadzby 3 mesiace až 18 mesiacov. Obžalovanému poľahčovalo, že sa trestnej činnosti priznal,
túto oľutoval [§ 36 písm. l) Trestného zákona] a taktiež, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti
príslušným orgánom [§ 36 písm. n) Trestného zákona]. Naopak obžalovanému priťažovalo, že už bol za
trestný čin v minulosti odsúdený [§ 37 písm. m) Trestného zákona] a taktiež, že spáchal viac trestných
činov [§ 37 písm. h) Trestného zákona]. Teda u obžalovaného bol pomer poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností rovnaký, tým pádom by k úprave trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona
nedošlo.

Vzhľadom na odsúdenie obžalovaného ml. C. G. trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z
30.06.2022, sp. zn. 3T/27/2022, prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu, príp. upustenie od

uloženia súhrnného trestu, nakoľko skutku v teraz posudzovanom prípade sa obžalovaný dopustil skôr,
ako bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin [trestným rozkazom Okresného súdu
Malacky z 30.06.2022, sp. zn. 3T/27/2022, ktorý bol obžalovanému doručený 14.07.2022, mu bol pre
spáchanie prečinu porušovania domovej slobody podľa 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona,
ktorého sa dopustil dňa 10.10.2021, uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia] a preto treba konštatovať, že všetky tieto
trestnéčinyspáchalobžalovanývoviacčinnomsúbehu,ajepotrebnévšetkypostihnúťuloženímjedného
- súhrnného trestu za súčasného zrušenia výrokov o treste rozhodnutí postihujúcich zbiehajúcu sa
trestnú činnosť, príp. upustiť od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Trestného zákona.Po preskúmaní obsahu spisového materiálu a po vyhodnotení (aj doplnených) dôkazov vzťahujúcich sa
k výroku o treste, odvolací súd dospel k názoru, že v posudzovanej trestnej veci je u obžalovaného ml.

C. G. akceptovateľné upustenie od uloženia súhrnného trestu, nakoľko nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 1 rok, so zaradením do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 30.06.2022, sp. zn. 3T/27/2022,
právoplatným dňa 23.07.2022, možno považovať za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu
páchateľa a to za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť obžalovaného. Vzhľadom na podrobne rozvedené

dôvody,ktoréviedlisúdprvéhostupňaktakémuvýrokuotresteaktorésúobsiahnutévjehoodôvodnení,
krajský súd naň v podrobnostiach odkazuje, nakoľko ich opätovné uvádzanie by bolo len ich duplicitným
opakovaním.

Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciu prokurátora v dôvodoch podaného odvolania v tom, že súd
prvého stupňa pochybil, keď obžalovanému ml. C. G. priznal i poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.

n) Trestného zákona. Táto poľahčujúca okolnosť je totiž založená na aktívnejšej spolupráci páchateľa
pri objasňovaní svojej trestnej činnosti, najmä vo forme uvádzania dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie
skutkových okolností daného trestného činu a jej hodnotenie je závislé od toho, do akej miery páchateľ
sám svojim prístupom participuje na objasnení trestného činu. Ako vyplynulo predovšetkým z doplnenia
dokazovania v rámci odvolacieho konania (krajský súd tak mohol učiniť aj bez návrhov strán, pretože

dokazovanie ohľadom trestu je, na rozdiel od dokazovania napr. viny, doménou súdu), obžalovaný
obsahom svojej výpovede, ako aj tým, že príslušníkom Policajného zboru ukázal miesto, kde vyhodil
veci poškodeného a aktívne sám a dobrovoľne im vydal ďalšie veci poškodeného, ktoré získal trestnou
činnosťou a ktoré tak boli neskôr poškodenému vrátené, splnil podmienky, ktoré sú zákonom kladené
na priznanie predmetnej poľahčujúcej okolnosti.

Odvolací súd k ďalším odvolacím námietkam prokurátora, že rozhodnutie okresného súdu o treste
obžalovaného ml. C. G. je neprimerané a príliš mierne a je potrebné uložiť mu prísnejší nepodmienečný
trest odňatia slobody, vyslovuje, že všetky argumenty prezentované prokurátorom v jeho odvolaní
dôsledne a starostlivo zvažoval, pričom zastáva taký právny názor, že okresný súd upustením od

uloženia súhrnného trestu neporušil zákon a v danom prípade ide, s prihliadnutím na všetky okolnosti
zistené na strane páchateľa, ako aj na okolnosti posudzovaného prípadu, o obhájiteľné rozhodnutie.
Týmtorozhodnutímnedošlokporušeniuzásadpreukladanietrestovupravenýchv§34ods.4Trestného
zákona, v zmysle ktorých pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Všetky okolnosti prípadu je potrebné nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich

okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Krajský súd nemá zásadnejšie výhrady voči okolnostiam, na ktoré poukazoval prokurátor a ktoré
vyznievajú v neprospech obžalovaného (týkajúce sa spôsobu spáchania skutku, jeho následku i napr.

toho, že stíhanej trestnej činnosti sa dopustil počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, ktorá
mu v tom čase plynula). Na strane druhej je však v prejednávanej trestnej veci daná aj existencia
okolností, ktoré prokurátor opomenul spomenúť a je nutné ich v rámci komplexného posúdenia všetkých
významných okolností zohľadniť v prospech obžalovaného.

V tejto súvislosti je predovšetkým nevyhnutné akcentovať závery vyplynuvšie zo správy Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky z 15.01.2024, podľa ktorých po nie najvzornejšej minulosti
a po ostatnom (podmienečnom) prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dňa 28.06.2023, bol
obžalovanému ml. C. G. vyplatený resocializačný príspevok a bolo mu sprostredkované komplexné
sociálne poradenstvo v rámci primárnej fázy resocializácie, aktuálne je obžalovaný zamestnaný v

rámci trvalého pracovného pomeru, v súčasnosti býva s rodičmi, sestrou, svojou partnerkou a ich
maloletou dcérou narodenou XX.XX.XXXX, o ktorej síce bolo skôr rozhodnuté o jej dočasnom zverení
do pestúnskej starostlivosti, avšak jej biologickí rodičia (obžalovaný a jeho partnerka) verbalizovali a
deklarovali záujem o zabezpečenie starostlivosti o ich maloletú dcéru, ako aj rešpektovanie všetkýchuložených a nariadených povinností v záujme maloletej, preto aktuálne oddelenie sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Malacky pozitívne hodnotí snahu
a spoluprácu obžalovaného ako biologického otca maloletej, ako aj biologickej matky maloletej, v rámci

procesu sanácie rodinných pomerov s cieľom návratu maloletej do prirodzeného prostredia rodiny a
zabezpečenia riadnej osobnej starostlivosti o ňu zo strany oboch biologických rodičov.

Nie bez významu, v nadväznosti na črtajúcu sa zmenu životného štýlu obžalovaného ml. C. G., je aj
na základe vykonaného dokazovania preukázané zistenie, že od podmienečného prepustenia z výkonu

trestu odňatia slobody sa nedopustil žiadnej protiprávnej činnosti, či už vo forme priestupku a už vôbec
nie vo forme trestného činu.

Čo sa týka samotného návrhu prokurátora, aby bol obžalovanému ml. C. G. v rámci ukladaného
súhrnného trestu odňatia slobody sprísnený skôr uložený nepodmienečný 1-ročný trest odňatia slobody
(ukladanýmubezpoužitiaustanoveníomladistvých,nakoľkodanéhoskutkusadopustilužpodosiahnutí

plnoletosti), odvolací súd prihliadol aj na § 117 ods. 2 Trestného zákona, v ktorom ustanovení je
zakotvená zásada ukladania trestu odňatia slobody mladistvému ako ultima ratio, teda ako najkrajnejšia
možnosť sankčného pôsobenia na mladistvého, ktorá má byť aplikovaná až po tom, ako súd náležite
a na základe dostatočných podkladov vyhodnotí, že na splnenie účelu trestu nie je možné použiť
žiadny iný typ sankcie uvedený v Trestnom zákone. Teda tento princíp nadriadený súd tiež zohľadnil

pri zvažovaní buď upustenia od uloženia súhrnného trestu, alebo v podstate navýšenia, alebo uloženia
prísnejšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý by obžalovaný musel vykonať. Totiž krajský
súd mal na pamäti, že uloženie trestu odňatia slobody, zvlášť v jeho nepodmienečnej forme, predstavuje
najciteľnejší zásah do práv a slobôd mladistvého, pričom sprievodným znakom tohto trestu je odlúčenie
oddoterajšiehorodinnéhoasociálnehoprostredia,narušeniedoterajšíchsociálnychväziebaprerušenie

aktuálneho spôsobu zabezpečovania výchovno-vzdelávacieho procesu tejto osoby. Aj preto sa odvolací
súd napokon priklonil k názoru o vhodnosti upustenia od uloženia súhrnného trestu.

Záverom krajský súd sumarizuje, že u obžalovaného ml. C. G. možno za danej situácie predpokladať,
že účel trestu možno v jeho prípade dosiahnuť i bez uloženia a ďalšieho výkonu nepodmienečného

súhrnného trestu odňatia slobody, a teda uloženie takéhoto druhu trestu nie je nevyhnutné. Skôr
uložený 1-ročný nepodmienečný trest odňatia slobody (na čo nadväzovalo upustenie od uloženia
súhrnného trestu v posudzovanom prípade), ktorý sa vzťahuje na celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť
obžalovaného, zohľadňuje všetky Trestným zákonom stanovené požiadavky a javí sa ako vhodný
nástroj na dosiahnutie všetkých funkcií trestu, s dôrazom tiež na tie, ktoré sú zákonom určené ohľadom

mladistvých obžalovaných. Vzhľadom na výkon tohto trestu obžalovaným a obdobie po jeho výkone, v
rámci ktorého sa obžalovaný žiadneho protiprávneho konania nedopustil, tak možno tento skôr uložený
trest považovať na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Vzhľadom na uvedené viedli všetky zistené skutočnosti odvolací súd k záveru, že výrok o treste

napadnutého rozsudku je vecne správny, zohľadňujúci všetky atribúty významné pre ukladanie trestov.

Vychádzajúczvyššieuvedenýchprávnychúvahazáverov,odvolacísúdoodvolaníprokurátorarozhodol
spôsobom vyplývajúcim z výrokovej časti tohto uznesenia.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 163 ods. 4
Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.