Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/172/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224203112
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1224203112.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov
JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Janky Benkovičovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B.,
narodený XX.XX.XXXX a C. B., narodený XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, deti matky: D. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. XXXX/
X, F., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom Majerníkova 3/A,

Bratislava a otca: G. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. XXXX/X, F., štátny občan Talianskej
republiky, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu
Bratislava II č.k. 41P/127/2024-53 zo dňa 08.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým navrhla uložiť otcovi zákaz vycestovať s maloletými deťmi za hranice Slovenskej
republiky, zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a upraviť styk otca s maloletými deťmi s tým,
že matka bude oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, zamietol (výrok I.). Ďalej
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 325, § 329 ods. 1. veta prvá, 2 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 24, § 360 ods. 1, § 2 ods. 1, 2 zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 28 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z.
o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,ZoR“), čl. 7 ods. 2 ústavného zákona č.
460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, úvodné body 20, 22, kapitola I, čl. 1 ods. 1, bod 22, kapitola

II, oddiel 2, čl. 7 ods. 1, 2, čl. 9, čl. 15, oddiel 3, čl. 18 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25.06.2019
o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv
a povinností a o medzinárodných únosoch detí, vecne tým, že nebola osvedčená potreba nariadenia
neodkladného opatrenia požadovaného matkou. O trovách rozhodol v zmysle § 52 CMP.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rodičia spolu s maloletými deťmi žili od októbra 2020 do

11.06.2024 na území Talianska, pričom na Slovensku sa matka s maloletými deťmi zdržiavala (ku dňu
rozhodnutia) necelé štyri mesiace, bez súhlasu otca, keďže sama matka uviedla, že ju otec obvinil z
únosu detí. Otec sa zdržiaval v Taliansku a odmietal sa na Slovensko presťahovať. Matka zároveň
maloleté deti prihlásila na trvalý pobyt v F., kde maloleté deti navštevovali aj pred/školské zariadenie
a matka sa zároveň zamestnala. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže prijalo od
ústredného orgánu Talianska žiadosť otca o pomoc pri zabezpečení návratu maloletých detí do krajiny

obvyklého pobytu s tým, že maloleté deti boli matkou neoprávnene premiestnené na územie Slovenskej
republiky.4. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danom prípade nebolo dôvodné nariadiť neodkladné
opatrenie tak, ako to vo svojom návrhu žiadala matka. Poučil o účele neodkladného opatrenia a uzavrel,

že skutočnosť, že ako rodina bezprostredne pred podaním tohto návrhu žili v Taliansku a matka sa
rozhodla zdržiavať na území Slovenskej republiky, pričom otec je štátnym občanom Talianskej republiky
a obvinil matku podľa jej vyjadrenia z únosu detí, nepreukazovali úmysel otca uniesť maloleté deti
do zahraničia. Otec zároveň požiadal o pomoc pri zabezpečení návratu maloletých detí do krajiny ich
obvyklého pobytu, teda návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu sa domáha zákonnou

cestou. Otec doposiaľ návrh na nariadenie návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu na
súde nepodal, avšak podnikol kroky smerujúce k zabezpečeniu návratu detí (oznámenie Centra pre
medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže). Matka svoje tvrdenia nepodložila žiadnymi dôkaznými
prostriedkami. Otec nevykonal žiadne úkony smerujúce k vycestovaniu s maloletými deťmi mimo územia
Slovenskej republiky, resp. bez reálnej hrozby takéhoto konania, by nariadenie neodkladného opatrenia
v znení požadovanom matkou predstavovalo výrazný zásah do rodičovských práv a povinností otca

maloletých detí, čím by v podstate došlo k obmedzeniu ich výkonu. Poukázal aj na skutočnosť, že Zákon
o rodine neumožňuje uloženie zákazu vycestovania rodiča s dieťaťom do cudziny, ale ukladá rodičom,
aby sa dohodli o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností.

5. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Z obsahu

odvolania vyplýva, že odvolanie podala z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP (konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), § 365 ods. 1 písm. f)
(súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), §
365 ods. 1 písm. h) (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci) a § 62 ods. 1 CMP (súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci).

Odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie považuje za nedostatočné a nepresvedčivé. Uviedla, že
otec maloleté deti traumatizuje a prejavuje sa na nich stres z prípadného návratu do Talianska. Na
Slovensku majú trvalý pobyt, lekára, chodia do škôlky/školy a bývajú v byte, ktorého je spoluvlastníčkou.
Bola názoru, že predložila dostatok dôkazov na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie
nesprávne ustálil, že miestom obvyklého pobytu maloletých detí je Taliansko. Maloletý A. strávil viac

času na Slovensku, kde sa aj narodil, žil tu počas jej celej materskej dovolenky. Obe deti rozprávajú
prioritne slovenským jazykom, teda kultúrne väzby sú zachované. Do Talianska odišla za otcom pod
psychickým nátlakom a tehotná v októbri 2020. Maloletý C. sa teda narodil v Taliansku, avšak rozpráva
prioritne slovenským jazykom a vzhľadom na vek je na ňu naviazaný. Rodičia si pritom v Talianku stále
bývanienezabezpečili,dopracovnéhoživotasanezačlenili,čodokazujeúmyselsavTalianskudlhodobo

nezdržiavať. Je dôležité dodať, že rodičia na Slovensko pricestovali spoločne a otec prihlásenie
pobytu maloletého C. do F. nenamietal. Poukázala na obrazovú dokumentáciu, nakoľko sa cíti otcovou
agresiou ohrozená. Otec sa o maloleté deti ani nestaral, všetko zabezpečovala ona. Otec mal zároveň
v byte nevyhovujúce podmienky, bez kúrenia, nachádzal sa tam neznámy hmyz, ktorý nikdy nebol
deratizovaný. Nemala vedomosť o tom, či otec vykonal úkony smerujúce k vycestovaniu s maloletými

deťmi mimo územia Slovenskej republiky, nakoľko s ňou komunikoval iba na úrovni psychického
vyhrážania sa a tvrdil iné skutočnosti ako následne vykonal. Otec sa vyjadril, že zvažuje podať žiadosť
o pomoc pri zabezpečení návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu. Dodala, že otec sa už
nezdržiaval ani na uvádzanej adrese D. H. I. XX, J. H. J., F., XXX XX Taliansko. Maloletým telefonoval
kedykoľvek za účelom komunikácie s ňou, vyhrážal sa jej, aby konala výhradne podľa jeho pokynov. Aj s

ohľadom na skutočnosť, že otec namietal, že mu bránila stýkať sa s maloletými deťmi, čo nezodpovedá
skutočnosti, keďže mu umožňuje kedykoľvek im zavolať, mala za to, že je potrebné z dôvodu istoty
upraviť jasne práva otca ohľadne pravidelného styku s deťmi do času, kým súd nerozhodne v konaní o
návrhu na rozvod a úpravu výkonu práv a povinností k maloletým deťom vedenom na Mestskom súde
Bratislava II pod sp. zn. 41P/135/2024. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní,

že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na
prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je
dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky

pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

7. Predmetom konania je návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré spočíva v zákaze
uloženom otcovi vycestovať s maloletými deťmi mimo územia Slovenskej republiky. Matka zároveň
žiadala zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená maloleté deti

zastupovať a spravovať ich majetok a zároveň upraviť styk otca s maloletými deťmi.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu,
odôvodnenie napadnutého uznesenia i argumenty matky bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne
vyhodnotil danú vec, keď návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

9. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom matky o nedostatočnom, či nepresvedčivom odôvodnení
uznesenia súdu prvej inštancie. Naopak, súd prvej inštancie sa v odôvodnení uznesenia z úradnej
moci vysporiadal s otázkou právomoci konať a rozhodnúť vo veci návrhu, poučil o účele neodkladného
opatrenia, zhrnul skutkové zistenia a za použitia tam citovaných právnych noriem posúdil vec tak, že
matka neosvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v jej navrhovanom znení, pričom svoje

závery riadne zdôvodnil. Ústavný súd SR sa už opakovane vyjadril k obsahu a rozsahu povinnosti súdov
vyrovnať sa s argumentmi účastníkov konania: „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranouprotitakémuuplatneniu“(napr.IV.ÚS115/03,III.ÚS

119/03, III. ÚS 209/04).79 V rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 358/09 Ústavný súd SR uviedol: „V tejto súvislosti
už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania.“ (podobne II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04). V rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 200/09 Ústavný súd SR

obdobne uviedol: „Z uvedeného preto možno vyvodiť záver, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať
odpoveď na každú poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné,
aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania
a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (obdobne napr. II.
ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).“ V prejednávanej veci bolo podstatné posúdenie, či boli splnené podmienky

pre nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvody, na základe ktorých súd prvej inštancie dospel k záveru
o neosvedčení potreby nariadenia neodkladného opatrenia v znení požadovanom matkou sú obsiahnuté
v odseku 33 (v časti návrhu matky na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a o spravovaní
majetku a zastupovaní maloletých matkou), v odseku 34 (v časti návrhu matky na úpravu styku)
a v odseku 36 uznesenia (v časti návrhu matky na uloženie zákazu otcovi vycestovať s maloletými deťmi

za hranice Slovenskej republiky). Práve vzhľadom na výstižné a presvedčivé odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia odvolací súd poukazuje na správnosť tam uvedených dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP), pričom
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a na zdôraznenie
správnosti dopĺňa nasledovné:

10. Z Dohovoru o právach dieťaťa (konkrétne z článkov 3, 7, 8, 9, 11, 16, 18, 29) vyplýva, že
záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už
uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi
alebo zákonodarnými orgánmi. Dieťa má právo na starostlivosť zo strany oboch rodičov a na zachovanie
rodinných záväzkov. Dieťa má právo udržiavať pravidelný osobný kontakt s oddeleným rodičom. Nesmie

byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života, rodiny a domova. Rodičia
majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom základným zmyslom ich starostlivosti
musí pritom byť záujem dieťaťa. Výchova má smerovať k rozvoju osobnosti dieťaťa, jeho nadania
a rozumových aj fyzických schopností v čo najširšom objeme, vrátane posilňovania vzťahu k jeho
vlastnej kultúre, jazyku a hodnotám krajiny pobytu i jeho pôvodu. Štáty, ktoré prevzali záväzky plynúce

z Dohovoru sú povinné prijať opatrenia na potieranie nezákonného premiestňovania detí do zahraničia
a ich nenavracania späť.11. S poukazom na článok 7, 9 a 15, bod 1 a) kapitoly II, oddiel 2 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111
z 25.06.2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach
rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, aj v situáciách, keď má právomoc vo

veci samej súd iného členského štátu, majú v naliehavých prípadoch súdy členského štátu právomoc
prijať predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku
daného členského štátu, s ohľadom na dieťa, ktoré sa nachádza v danom členskom štáte.

12. Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých

veciach,ktorésahotýkajú.Priurčovaníaposudzovanízáujmumaloletéhodieťaťasazohľadnianajmäa)
úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa
zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti,
ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a
citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na

rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

16. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 329 ods. 1, veta prvá a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie
je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

18. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach vyžaduje na nariadenie neodkladného
opatrenia, ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, zásadne potrebu
bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá
zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie,

keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez nariadenia pojednávania.
Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo
rozsiahle dokazovanie, tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o

návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo
5/2012). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v
súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia
v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery. Ďalšou
nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba ochrany práv maloletého

dieťaťa v situáciách, keď sú jeho práva zjavne ohrozené alebo ak maloletému dieťaťu hrozí závažná
ujma. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je určujúci aktuálny stav, resp.
terajšie pomery vo vzájomných vzťahoch účastníkov.

19. Významným atribútom, ktorý sa uplatňuje v súvislosti s neodkladnými opatreniami je zásada

proporcionality. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tak musí súd
posudzovať rovnováhu individuálnych záujmov a zároveň porovnávať záujmy, ktoré by mohli byť
nariadením, resp. nenariadením neodkladného opatrenia dotknuté. Ide najmä o neodkladné opatrenia,ktoré sa dotýkajú aj výkonu rodičovských práv a povinností, kedy sa vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa.

20. V prejednávanej veci má aj odvolací súd za osvedčené, že rodina od októbra 2020 žila v Taliansku,
pričom matka sa od 11.06.2024 zdržiava s maloletými deťmi na území Slovenskej republiky. Otec mal
obviniť matku z únosu maloletých detí a mal požiadať ústredný orgán Talianska o pomoc pri zabezpečení
ich návratu do Talianska.

21. Z námietky matky, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil obvyklý pobyt maloletých detí vyplýva, že
nepochopila účel neodkladného opatrenia. Skutočnosť, že matka považuje za obvyklý pobyt maloletých
detí územie Slovenskej republiky nie je sama o sebe významná z pohľadu posúdenia splnenia
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z poučenia o účele neodkladného opatrenia totiž
vyplýva, že v konaní o jeho nariadenie nie je priestor pre dokazovanie všetkých pre vec rozhodujúcich
skutočností, ale postačuje osvedčenie ohrozenia záujmu maloletých detí. Z osvedčeného stavu vyplýva

žiadosť matky uložiť otcovi zákaz vycestovania s maloletými deťmi z územia Slovenskej republiky za
situácie, kedy otec namietal ich neoprávnené premiestnenie matkou z Talianska na územie Slovenskej
republiky. Súd prvej inštancie nezistil také konanie otca, ktoré by neprimerane zasahovalo do osobnej
starostlivosti matky. Skutočnosť, že Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže prijalo
od ústredného orgánu Talianska žiadosť otca o pomoc pri zabezpečení návratu maloletých detí do

Talianska, nesvedčí o jeho zámere konať v rozpore so záujmom detí, keďže uvedenými krokmi
len realizuje svoje rodičovské práva, ktorých výkon nemožno považovať za ohrozujúci vo vzťahu
k maloletým deťom.

22. Aj záver súdu prvej inštancie o nesplnení podmienok pre dočasné zverenie maloletých detí do

osobnej starostlivosti matky je správny, keďže maloleté deti sa už preukázateľne v starostlivosti matky
nachádzajú a otec žiada ich návrat využitím legálnych prostriedkov. Vzhľadom na už prebiehajúci
výkon osobnej starostlivosti matky, ani jej obavy z prípadného agresívneho, či inak neadekvátneho
správania sa otca, resp. nevyhovujúce bytové podmienky, neosvedčujú nariadenie neodkladného
opatrenia o zverení maloletých detí do matkinej výlučnej starostlivosti. Všetky tieto námietky matky sú

pravdaže relevantné pre posúdenie otázky zverenia maloletých detí v konaní vo veci samej, s riadne
vykonaným dokazovaním. Nemožno opomenúť, že medzi rodičmi prebieha konflikt, ktorý vyústil do
rozvodového konania, preto jednotlivé námietky matky (i otca) vyžadujú náležité zistenie skutočného
stavu a objektívne posúdenie zo strany súdu. Z odôvodnenia návrhu, či odvolania tiež nevyplýva
žiadne ohrozenie, pre ktoré by mal byť otec obmedzený v zastupovaní, či v správe majetku maloletých

detí formou neodkladného opatrenia. Správne tiež súd prvej inštancie konštatoval, že právo styku
nerezidenčného rodiča s maloletými deťmi je právom svedčiacim nerezidenčnému rodičovi, teda je
na otcovi, aby sa domáhal úpravy styku s maloletými deťmi, pokiaľ mu je v jeho realizácii bránené,
ktorú skutočnosť aj sama matka poprela. Pre nesúhlas otca s premiestnením maloletých detí z územia
Talianska by navyše nariadenie neodkladného opatrenia v znení požadovanom matkou predstavovalo

schválenie konania matky a vážny zásah do práv otca, bez riadneho dokazovania skutočností, ktoré
sú významné z hľadiska posúdenia záujmu maloletých detí, a to bez osvedčenia bezprostredného
ohrozenia ich života, zdravia, či priaznivého vývoja.

23. Vychádzajúc z uvedeného tak odvolací súd uzavrel, že v preskúmavanej veci odvolacie námietky

matky neboli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého uznesenia, keďže zákonné podmienky
na zrušenie alebo zmenu uznesenia neboli splnené. Odvolaciemu súdu tak nezostávalo iné, než vecne
správne rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť.

24. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 1 CSP

s použitím generálnej klauzuly zakotvenej v § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na ich náhradu, keď žiadne okolnosti odôvodňujúce uplatnenie moderačného
práva súdu v zmysle § 55 CMP v konaní nevyšli najavo.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).