Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, April 4, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7923010523
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baločko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7923010523.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Baločka a sudcov JUDr.

Mareka Dudíka a JUDr. Jána Slovinského, na verejnom zasadnutí dňa 4.apríla 2024, v trestnej veci proti
obžalovanému A. B. podľa § 360 ods.1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. pre prečin nebezpečného vyhrážania,
o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trebišov sp.zn. 3T/112/2023 zo dňa 15.2.2024
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods.3 Tr. por. zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XX, prechodne
bytom E. - F. A. G. B., F. H. XXX/XX, t. č. v ÚVVaÚVTOS Košice, § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím §
38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. [§ 37 písm. m) Tr. zák.] ukladá trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť)
mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Inak napadnutý rozsudok ostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd obžalovaného A. B. uznal vinným prečinom nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že

dňa 15.07.2023 v čase okolo 08.00 hod. v obci E. - F. A. G. B., F. H. XXX/XX pod vplyvom alkoholu v
priestoroch rodinného domu na adrese F. H. XXX/XX, E. - F. A. G. B. a na dvore k nemu patriacemu,

po vzájomnej slovnej roztržke so svojou družkou I. B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. - F. A. G. B., F. H.
XXX/XX, ktorá obžalovanému vyčítala nadmernú konzumáciu alkoholu, sa svojej družke, poškodenej
I. B. staršej a jej dcére, poškodenej I. B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. - F. A. G. B., F. H. XXX/XX,
vyhrážal slovami, že „dnes sa napije ich krvi a iba dieťa zostane nažive“, pričom v snahe dostať sa
bližšie k svojej družke sotil do I. B. mladšej, ktorá v tom čase držala na rukách svoje maloleté dieťa a
následne z miesta ušla a pričom obžalovaný svoju družku rukou udrel najmenej jeden krát do oblasti
hlavy, ťahal ju za vlasy, chytil ju pod krk a pustil ju, až keď naňho sused K. K., nar. X.X.XXXX, bytom F.

H. XXX/XX, E. - F. A. G. B., zo svojho dvora zakričal, že čo to robí, na čo družka obžalovaného z miesta
taktiež ušla za svojou dcérou a zavolali políciu.Bol mu za to uložený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák.s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák.[§ 37 písm. m) Tr.
zák.] a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradil obvineného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd uložil obžalovanému protialkoholické ochranné liečenie ústavnou
formou.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie prokurátor, ktoré odôvodnil tým, že v odôvodnení
rozsudku súd pri ukladaní trestu dospel k záveru, že aj keď nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a pričítal
mu jednu priťažujúcu okolnosť, a to že už bol v minulosti za trestný čin odsúdený, a to až 2-krát, práve
za prečin nebezpečného vyhrážania sa voči blízkej osobe, pričom tieto jeho odsúdenia nie sú zahladené
a navyše teraz prejednávaný skutok obžalovaný spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia

za rovnaký trestný čin. Vzhľadom na prevažujúci počet priťažujúcich okolností sa dolná hranica trestnej
sadzby podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. zvýšila o jednu tretinu, čo predstavovalo rozpätie od 16 mesiacov
až na 3 roky.

Po zvážení všetkých okolností prípadu súd pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu pod dolnú hranicu

upravenej trestnej sadzby, vzhľadom na okolnosti prípadu a vzhľadom na pomery páchateľa má za
to, že by použitie trestnej sadzby upravenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a
(kumulatívne), na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

S týmto názorom okresného súdu sa nemožno stotožniť, a to z týchto dôvodov:

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

V tomto ustanovení je v podstate zakotvený účel trestu, ktorý vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
trestného činu. Trest plní funkciu ochrany spoločnosti pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa
prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), ako aj prvok individuálnej prevencie (výchovy
k riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa

prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má zato, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi

uložiť aj trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Toto ustanovenie umožňuje vo výnimočných prípadoch uložiť aj trest pod dolnú hranicu trestu, ktorá je
stanovenávosobitnejčasti.Umožňujetakuloženietrestuajtýmpáchateľom,uktorýchbyuloženietrestu
v rámci trestnej sadzby nezodpovedalo konkrétnym okolnostiam prípadu, alebo pomerom páchateľa.

Takýmito okolnosťami budú najmä inak poľahčujúce okolnosti za predpokladu, že ich rozsah alebo
význam prekračujú hranice bežné pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností. Mimoriadne okolnosti
vo svojej podstate vyžadujú, aby súd starostlivo a dôkladne zvážil ich povahu. Musí ísť o také okolnosti,
ktoré sa pri posudzovanej trestnej činnosti bežne nevyskytujú, alebo len v ojedinelých prípadoch.

Má zato, že Okresný súd v Trebišove pri ukladaní trestu nevychádzal zo zásad pre ukladanie trestov §
34 ods. 1 Tr. zák., § 34 ods. 4 Tr. zák. a predovšetkým § 39 ods. 1 Tr. zák.

U odsúdeného ide o osobu, ktorá už v minulosti bola odsúdená 2-krát, za prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. voči blízkej osobe, pričom odsúdenia doposiaľ nie sú

zahladené. Skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za rovnaký trestný čin, kde
mu bol uložený trest v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 (dvoch) rokov do
31.03.2025 ako aj trest prepadnutia veci. Trest uložený pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby
(16 mesiacov až 3 roky) nesplní svoj účel už vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie práve za prečinnebezpečného vyhrážania sa podľa § 360 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (špeciálna recidíva), kde uložený trest
pokiaľ ide o jeho výšku je nižší ako trest, ktorý bol uložený v predchádzajúcom odsúdení.

Okresný súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák., nakoľko obvinený od začiatku
popiera spáchanie skutku, naopak jednu priťažujúcu okolnosť § 37 m/ Tr. zák., bol už za trestný čin
odsúdený a preto použijúc § 38 ods. 4 Tr. zák. došlo k zvýšeniu dolnej hranice zákonom stanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu, t.j. 16 (šestnásť) mesiacov až 3 (tri) roky.

Predchádzajúce odsúdenie zrejme nemalo žiadne výchovné účinky pre obžalovaného, ktorý opätovne
spáchal taký istý druh trestnej činnosti a preto použitie § 39 ods. 1 Tr. zák., mimoriadne zníženie v trestu
v tomto konkrétnom prípade neprichádza v úvahu.

Nemožno sa stotožniť ani s názorom súdu, pokiaľ ide o motorovú pílu, ktorú mal držať v čase vyhrážok
obžalovaný v rukách, že nebol jednoznačne preukázaný úmysel použiť motorovú pílu pri vyhrážkach.

Obe poškodené zhodne uviedli, že obžalovaný v čase vyhrážok mal v rukách motorovú pílu, fyzicky ich
napadol, z čoho mali jednoznačný dojem, že táto píla bola súčasťou vyhrážok zo strany obžalovaného,
čo v skutočnosti možno považovať za zbraň v zmysle ustanovenia § 122 ods. 3 Tr. zák., kde zbraňou
sa rozumie aj iný predmet, ktorý je vhodným prostriedkom na spôsobenie ujmy na tele, a k zvýšeniu

útočnej schopnosti páchateľa, či už s naštartovanou alebo nenaštartovanou motorovou pílou, ktorá je
spôsobilá zvýšiť intenzitu útoku proti telu.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil napadnutý rozsudok v
celom rozsahu a prikázal Okresnému súdu v Trebišove, aby znovu vo veci konal a rozhodol.

Na verejnom zasadnutí pred Krajským súdom v Košiciach dňa 04. apríla 2024 prokurátor Krajskej
prokuratúry Košice uviedol, že netrvá na odvolaní proti rozsudku okresného súdu, čo sa týka nesprávnej
kvalifikácie motorovej píly ako zbrane, trvá na odvolaní vo výroku o treste, kde neboli splnené zákonné
podmienky na uplatnenie ustanovenia § 39 Tr. por., na takýto postup neodôvodňujú pomery a okolnosti

prípadu, ide o špeciálneho recidivistu, ktorý bol viackrát v minulosti trestaný pre druhovo totožných
trestnú činnosť, trest bol spáchaný pod vplyvom alkoholu, aj v priestupkovom konaní bol viacnásobne
postihnutý proti občianskemu spolunažívaniu voči družke, pod vplyvom alkoholu, preto zastáva názor, že
je mu potrebné uložiť trest na dolnej hranici zákonom zvýšenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 4 Tr. zák.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný, a to tak, že z obsahu odvolania Okresného prokurátora
v Trebišove vyplýva, že súd pri ukladaní trestov nevychádzal zo zásad pre ukladanie trestov, keď mu
uložil trest pod dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby, a preto sa domáha zrušenia
napadnutého rozsudku v celom rozsahu a vrátenia veci prikázaním Okresnému súdu Trebišov na nové
konanie a rozhodnutie.

S tým konštatovaním okresného prokurátora sa v celom rozsahu nestotožňuje.

Je pravdou tá skutočnosť, že súd prvého stupňa mu znížil pri ukladaní trestu, trest pod dolnou
hranicou trestnej sadzby, avšak rozhodol tak na základe toho, že upravil skutkovú vetu výroku rozsudku.
Do skutkovej vety nezahrnul udretie poškodenej B. J., spojené s vyhrážkou a tiež ma neuznal za

vinného zo spáchania skutku závažnejším spôsobom konania, t. j. so zbraňou, keďže táto skutočnosť
nebola preukázaná. Aj keď prvostupňový súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a pričítal mu jednu
priťažujúcu okolnosť, má za to, že pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu pod dolnou hranicu zákonom
stanovenejtrestnejsadzbyajsprihliadnutímktomu,ženebolopreukázané,abysazhľadiskazávažnosti
skutku malo jednať o závažný delikt.

Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že časť žalovaného skutku t. j. použitie
motorovej píly, vychádzala v rozhodujúcej miere z dôkazu (svedok K.), ktorý sa nedá použiť ako dôkaz v
trestnom konaní, pretože bolo zistené že svedok K. vôbec nebol vypovedať na obvodnom oddelení ako
svedok. Svedkyňa G. L. C. ako zasahujúca príslušníčka PZ sama vyhotovila zápisnicu, ktorú svedkovi

doniesla podpísať na bránu rodinného domu, čo v konečnom dôsledku svedčí o tom, že bol vážnym
spôsobom spochybnený skutkový stav použitím nezákonného dôkazu.Keďže orgány prípravného konania pri obstaraní dôkazu výpoveďou K. postupovali nezákonne, preto
prvostupňový súd v záujme princípu spravodlivosti s poukazom na § 39 ods. 1 Tr. zák. pristúpil k zníženiu
trestnej sadzby stanovenej trestným zákonom pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Domnieva sa, že aj keď súd znížil hranicu trestnej sadzby pod dolnú hranicu stanovenú zákonom,
nesprávne právne vyhodnotil skutok ako trestný čin, a to z hľadiska materiálneho korektívu
charakterizovaného závažnosťou konania a spôsobom vykonania činu.

Napriek vyššie uvedenému súd prvého stupňa náležitým spôsobom nevyhodnotil skutok z hľadiska
jeho závažnosti a nebezpečnosti pre spoločnosť, pretože podľa jeho názoru jeho skutok mal právne
kvalifikovať ako priestupok, podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb.

Navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu v zmysle § 321 ods.l
písm. b) Tr. por. a vec prikázal súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Napodkladetaktopodaného odvolaniakrajskýsúdvzmysleustanovenia§317ods.1Tr.por.preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil,

že odvolanie prokurátora krajskej prokuratúry je dôvodné.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov podal dňa 06. novembra 2023 pod spisovou značkou 1 Pv
280/2023obžalobunaA.B.,preskutokprávnekvalifikovanýakoprečinnebezpečnéhovyhrážaniapodľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.. Z uvedeného
vyplýva, že okresný súd oproti podanej obžalobe vypustil zo skutku tú skutočnosť, že obžalovaný sa
uvedeného konania dopustil závažnejším spôsobom konania so zbraňou. Pôvodne prokurátor podal

odvolanie nielen čo do výroku o treste, ale aj čo do výroku o vine, a to práve kvôli vyššie uvedeným
skutočnostiam, avšak ako je vyššie uvedené prokurátor na verejnom zasadnutí netrval na odvolaní čo
do výroku o vine a zotrval na odvolaní čo do výroku o treste, vzhľadom k tejto skutočnosti krajský súd v
rámci svojej prieskumnej povinnosti sa zaoberal len výrokom o treste v rámci svojho rozhodovania.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní uznal teda obžalovaného A. B. za vinného z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.zák. a uložil mu podľa § 360 ods. 2
Tr. zák.s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák.a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e)
Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu z viny
formálnym stupňom stráženia. Zároveň mu podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr.zák.uložil protialkoholické

ochranné liečenie ústavnou formou.

Okresný súd uložený trest v napadnutom rozsudku odôvodnil tým, že na strane obžalovaného nezistil
žiadnu poľahčujúcu okolnosť a pričítal mu jednu priťažujúcu okolnosť, a to že už bol v minulosti za
trestný čin odsúdený, keďže sa už dvakrát dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania voči blízkej osobe,

pričom tieto jeho odsúdenia nie sú zahladené a navyše teraz prejednávaný skutok obžalovaný spáchal v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za rovnaký trestný čin [§37 písm. m) Tr. zákona]. Vzhľadom
na prevažujúci počet priťažujúcich okolností, dolná hranica trestnej sadzby sa podľa § 38 ods. 4 Tr. zák.
zvýšila o jednu tretinu a konkrétna trestná sadzba u obžalovaného tak (za použitia § 38 ods. 8 Tr. zák.)
predstavovala 16 mesiacov až 3 roky odňatia slobody.

Prvostupňový súd pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej
(podľa § 38 ods. 4 Tr. zák.zvýšenej) trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.. Označené ustanovenie
Trestného zákona umožňuje takýto postup v prípade, ak súd (alternatívne) vzhľadom na okolnosti
prípadualebovzhľadomnapomerypáchateľamázato,žebypoužitietrestnejsadzbyustanovenejtýmto

zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a (kumulatívne) na zabezpečenie ochrany spoločnosti
postačuje aj trest kratšieho trvania.Pri mimoriadnom znížení trestu vychádzal prvostupňový súd z toho, že uloženie trestu v rámci zákonom
ustanovenej trestnej sadzby (so zvýšenou dolnou hranicou o jednu tretinu), by pre obžalovaného
bolo neprimerane prísne vzhľadom na okolnosti prípadu, a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti

postačuje aj trest kratšieho trvania.

S takýmto postupom sa krajský súd nestotožnil a práve naopak vychádzajúc zo skutočnosti, že u
obžalovaného ide už o jeho tretie odsúdenie za rovnaký trestný čin a skutok spáchal v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia nie je namieste postup zmysle § 39 Tr.zák.o mimoriadnom znížení trestu.

Odvolací súd aj napriek snahe nezistil podmienky pre mimoriadne zníženie trestu tak ako ich konštatoval
okresný súd. Okresný súd len stroho konštatuje že pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu, pričom
uviedol, že uloženie trestu v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby by pre obžalovaného bolo
neprimerane prísne vzhľadom na okolnosti prípadu, a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti
postačuje aj trest kratšieho trvania. Takéto strohé konštatovanie nepostačuje na uplatnenie ustanovenia

§ 39 Tr.zák. a nič na tom nemení ani skutočnosť, že prvostupňový súd oproti obžalobe vypustil konanie
obžalovaného závažnejším spôsobom konania so zbraňou.

Vzhľadom k vyššie uvedenému, keďže obžalovaný sa uvedeného konania dopúšťa opakovane a
môžeme povedať, že ide o špeciálnu recidívu ako aj vzhľadom k tomu, že uvedeného konania

sa obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, krajský súd rozhodujúc sám
vychádzal pri zisťovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností z toho, že obžalovaného nezistil žiadnu
poľahčujúcu okolnosť a práve naopak zistil jednu priťažujúcu okolnosť tak, ako konštatoval prvostupňový
súd v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák. Na základe vyššie uvedeného teda bolo nutné obligatórne použiť
ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák. a zvýšiť spodnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby na 16

mesiacov.

Na základe takto ustálenej trestnej sadzby, zvýšenej spodnej hranici o jednu tretinu teda krajský súd
ukladal trest odňatia slobody v sadzbe od 16 mesiacov do troch rokov. Na základe takto uvedeného
uložil odvolací súd obžalovanému trest na samej spodnej zákonom zvýšenej trestnej sadzbe vo výmere

16 mesiacov. V ostatných výrokoch rozsudok prvostupňového súdu ostáva nezmenený.

To boli dôvody, pre ktoré odvolací súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.