Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. júl 2023

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118350147
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Ľachová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2023:6118350147.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v spore žalobkyne: R. T., W.. XX.X.XXXX, M.

F. Q. XXX/XX, J., zast. advokátkou: JUDr. Nadežda Boľová, so sídlom Šafárikova 1522, Galanta, proti
žalovanému: T. S., L. Y. T. Q. L. XXX, K.: XX XXX XXX, zast.: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom Hlavná 14, Šaľa, o zaplatenie 18.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa na základe skutočností uvedených v žalobe doručenej súdu dňa 17.10.2018 domáhala

vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 18.000,- eur
s prísl. titulom uznania dlhu a náhradu trov konania.

2. V žalobe tvrdila, že dňa 17.3.2017 ako objednávateľ uzatvorila so žalovaným ako zhotoviteľom
písomnú zmluvu o dielo podľa ust. § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bol
záväzok žalovaného vyhotoviť rodinný dom - novostavbu v prevedení holodom a jej záväzok zaplatiť
za vyhotovené dielo 61.000,- eur spôsobom a za podmienok bližšie uvedených v zmluve. Žalovanému

uhradila časť kúpnej ceny za dielo v celkovej výške 50.000,- eur po splátkach nasledovne: 15 000,- eur
dňa 20.3.2017, 20.000,- eur dňa 31.3.2017 a 15.000,- eur dňa 15.5.2017. Dielo nebolo odovzdané v
lehote 31.8.2017, tak ako to strany v zmluve dojednali. Počas vyhotovenia diela viackrát ústne vytkla
žalovanému, že stavebné práce na diele nevykonáva riadne a v obvyklej kvalite, a dielo obsahuje
viaceré vady. Takisto upovedomila žalovaného o svojich zisteniach, že vykonané dielo a stavebné práce
nezodpovedajú sume 50.000,- eur, ktorú žalovanému uhradila za dielo. Po rokovaniach a dopisovaní
strán, žalovaný dňa 22.8.2017 podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka písomne uznal svoj záväzok

voči žalobkyni vo výške 18.000,- eur, suma ktorá predstavuje jeho dlh voči žalobkyni spočívajúci v sume
nevykonaných stavebných prác na diele. Právnym titulom pohľadávky žalobkyne voči žalovanému je
písomné uznanie dlhu žalovaného zo dňa 22.8.2017.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom písomne podaného odporu voči vydanému platobnému
rozkazu. V ňom uviedol, že nárok žalobkyne neuznáva v celosti. Síce podpísal zmluvu o dielo, peniaze
však nikdy nedostal. Dielo vyhotovoval rodinný známy žalobkyne - T.. K. J., ktorý financie obdŕžal.

Dokument o uznaní záväzku podpísal na požiadanie žalobkyne s tým, že tak sumu 18.000,- eur, aj text,
určila žalobkyňa s tým, že toto uznanie potrebuje na uplatnenie nároku voči zhotoviteľovi domu - K. J..4. Súd o žalobe žalobkyne rozhodol rozsudkom č. k. 17C/9/2019-99 zo dňa 24.9.2020 tak, že žalobu
zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. O odvolaní rozhodol Krajský
súd v Trnave uznesením č. k. 11Co/1/2021-126 zo dňa 30.9.2021 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď
nepokračoval vo výsluchu svedka K. J., nakoľko výsluch uvedeného svedka bol síce začatý, ale nebol
ukončený (a ktorého ďalší výsluch je relevantný pre zistenie skutkového stavu). Strane konania musí byť

poskytnutá možnosť podieľať sa zákonom ustanoveným spôsobom na dokazovaní, čo zahŕňa aj právo
byť prítomný na vykonávaní dokazovania, vrátane práva klásť svedkom otázky a k už vykonávaným
dôkazom sa vyjadrovať. V zmysle záverov uznesenia odvolacieho súdu bolo povinnosťou súdu prvej
inštancie dokončiť výsluch svedka K. J. k predloženým listinným dôkazom.

6. Súd v spore ďalej postupoval v zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu.

7. Na pojednávaní súdu dňa 27.9.2022 bol ukončený výsluch svedka K. J.Ň., ktorý uviedol, že svoju
výpoveď nemá ako doplniť s tým, že žiadna zo strán nemala na svedka žiadne otázky.

8. Z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobkyne vyplynulo, že zmluva o dielo medzi žalobkyňou a

žalovaným bola uzatvorená 17.3.2017, kedy žalovaný podnikal ako SZČO pod obchodným menom T. S.,
K.: XX XXX XXX a dňa 29.6.2017 ukončil podnikateľskú činnosť, teda žalobkyňa dňa 22.8.2017 nemala
inú možnosť, len pristúpiť k predmetnej listine o uznanie doposiaľ vykonaných stavebných prácach, s
osobou T. S., ktorý uznal dlh čo do dôvodu ako aj výšky. Poukazovala, že žalovaný až do podania žaloby
nespochybňoval toto uznanie dlhu, a to ani v odpovedi zo dňa 7.9.2017.

9. Právny zástupca žalovaného namietal, že žalobkyňa svoj nárok opiera o uznanie dlhu, avšak na
základe takéhoto dokumentu dlh nevzniká a nemôže byť platným právnym titulom. Poukazoval, že
predmetný dokument uznania dlhu bol podpísaný v čase 22.8.2017, avšak odstúpenie od zmluvy došlo
až 1.9.2017, čiže 22.8.2017 nemohol žalovaný platne uznať neexistujúci dlh. Dokument, na ktorý sa

odvoláva žalobkyňa, nemožno považovať za uznanie dlhu, nakoľko tento tvoril druhú stranu prípisu
a v jeho texte sa výslovne uvádza, že žalobkyňa žiada o uznanie rozpočtu zrealizovaných prác vo
výške 32.000,- eur. Predmetné dokumenty na seba nadväzujú, prvá strana je označená č. 1 s podpisom
žalobkyne, a druhá strana je označená č. 2 s podpisom žalovaného. Zároveň predmetný dokument
podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka nemožno považovať za uznanie dlhu, nakoľko v ňom absentuje

písomný prísľub na zaplatenie dlhu. Písomná zmluva nemôže byť zmenená ústne, ale iba písomne, v
opačnom prípade je takáto zmena neplatná.

10. Z vyjadrenia žalovaného na tomto pojednávaní vyplynulo, že svedok J. išiel cez jeho zľavy, preto
betonárka, či iné podniky uvádzali jeho meno, avšak na žiadnom z dokumentov nie je jeho podpis.

Nedisponoval s peniazmi, pri vyplácaní to zastrešoval svedok J.E.. Potvrdil, že v r. 2017 - 2018 mali so
svedkom J. spoločnú obchodnú spoločnosť.

11. Právny zástupca žalovaného v písomnom záverečnom návrhu zotrval na skutkovej a právnej
argumentácii uvádzanej v skorších vyjadreniach. Dôvodil, že písomný dokument zo dňa 22.8.2017 nie je

možné pre neurčitosť a absenciu kauzy, resp. prísľubu na zaplatenie považovať za kvalifikované uznanie
dlhu žalovaným. Poukazoval na výpoveď otca žalobkyne, ktorý uviedol, že partnerom v prípade brania
na zodpovednosť bol svedok J., nie žalovaný s tým, že v priebehu konania bola preukázaná vedomosť
žalobkyne, že finančné platby na stavbu išli na účet svedka J.. Zdôraznil, že žalobkyňa súdu predložila
zmluvu o dielo, ktorú žalovaný nikdy nepodpisoval. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že na účet

patriaci svedkovi J. - uvedený v pôvodnej zmluve o dielo bola zaslaná jediná platba dňa 15.5.2017 vo
výške 15.000,- eur. Ostatné platby boli zasielané na účet, ktorý nebol určený v zmluve o dielo, pričom
oba účty boli v tom istom peňažnom ústave. Nakoľko zo strany žalobkyne došlo najskôr dňa 1.9.2017 k
odstúpeniu od zmluvy o dielo, uplatnila si voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
ponížený o rozdiel za uskutočnené práce a o náhradu účelne vynaložených nákladov, ktorú skutočnosť

uviedla i v odstúpení od zmluvy. Suma 18.000,- eur predstavuje rozdiel, ktorý nebol skonzumovaný na
práce na stavbe. Žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení a nepreukázala dôvodnosť
svojho nároku.12. Právna zástupkyňa žalobkyne v záverečnej reči na pojednávaní dňa 20.6.2023 uviedla, že
vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bol riadny
zmluvnývzťah,atonazákladezmluvyodielo,ktorézmluvnéstranypodpísali,ajslehotounaodovzdanie

diela do 31.8.2017. S poukazom na skutočnosť, že dielo nebolo žalobkyni doručené riadne a včas,
teda žalovaný sa dostal do omeškania, a dielo vykazovalo vady, ktoré žalovaný neodstránil, vznikol
tým žalobkyni nárok na vrátenie časti ceny diela. Po viacerých rokovaniach a dopisovaniach žalovaný
dňa 22.8.2017 uznal písomne svoj záväzok voči žalobkyni vo výške 18.000,- eur, ktorú si žalobkyňa
uplatnila v tomto konaní. Žalovaný až do momentu súdneho konania nespochybňoval tento právny úkon,

vedel a bol si vedomý akú listinu podpisuje, nakoľko sa na ňu odvoláva žalobkyňa aj v odstúpení od
zmluvy o dielo. Zmluva o dielo medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená dňa 17.3.2017, pričom
žalovanývtomčasepodnikalakofyzickáosobapodnikateľ,avšakvčaseuznaniazáväzkumalukončené
podnikateľské oprávnenie, a teda žalobkyňa nemala inú možnosť ako pristúpiť k tomuto právnemu
kroku. Výsluchmi svedkov bola vyvrátená obrana žalovaného, že sa žiadnym spôsobom nepodieľal na
výstavbe rodinného domu žalobkyne, ako aj samotným pasívnym konaním žalovaného voči svedkovi

J.. Na základe uvedeného navrhovala žalobe vyhovieť.

13. Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

14. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

15. Podľa ust. § 48 ods. a 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v
tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva

od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

16. Podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

17. Podľa ust. § 631 Občianskeho zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu
bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

18. Podľa ust. § 633 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa

zmluvy, riadne a v dohodnutom čase.

19. Podľa ust. § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka až do zhotovenia diela môže objednávateľ od
zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ
zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

20. Objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové
alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote (§
642 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

21. Predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobkyňou uplatnený nárok (ako objednávateľa diela)
za to, že žalovaný (ako zhotoviteľ) dňa 22.8.2017 podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka písomne
uznal svoj záväzok voči žalobkyni vo výške 18.000,- eur, suma, ktorá predstavuje jeho dlh voči žalobkyni
spočívajúci v sume nevykonaných stavebných prác na diele. Uplatnený nárok žalobkyňa odôvodňovala
tým, že dňa 17.3.2017 ako objednávateľ uzatvorila so žalovaným ako zhotoviteľom písomnú zmluvu

o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného vyhotoviť rodinný dom - novostavbu v prevedení
holodom a jej záväzok zaplatiť za vyhotovené dielo 61.000,- eur spôsobom a za podmienok bližšie
uvedených v zmluve s tým, že žalovanému uhradila časť kúpnej ceny za dielo v splátkach dňa 20.3.2017
sumu 15 000,- eur, dňa 31.3.2017 sumu 20.000,- eur, dňa 15.5.2017 sumu 15.000,- eur, avšak dielo
nebolo odovzdané v lehote 31.8.2017.

22. V prejednávanej veci neboli sporné skutkové tvrdenia žalobkyne ohľadne uzatvorenia písomnej
zmluvy o dielo dňa 17.3.2017, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného vyhotoviť rodinný dom -
novostavbu v prevedení holodom a jej záväzok zaplatiť za vyhotovené dielo 61.000,- eur. Rovnakonebolo sporné, že žalobkyňa uhradila časť kúpnej ceny za dielo v splátkach dňa 20.3.2017 sumu 15
000,- eur, dňa 31.3.2017 sumu 20.000,- eur, dňa 15.5.2017 sumu 15.000,- eur, ani to, že žalobkyňa
listom zo dňa 1.9.2017 odstúpila od zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 17.3.2017 z dôvodu, že doposiaľ

vykonané stavebné práce na uvedenom diele nezodpovedajú požadovaným kritériám a dielo nie je do
1.9.2017 zhotovené riadne a v obvyklej kvalite a bez vád. Tiež nebolo sporným, že ku dňu odstúpenia od
zmluvy dielo zhotovené nebolo (súd vychádzal aj zo skutočnosti, že uvedená otázka zaťažuje dôkazným
bremenom žalovaného, ktorý však v priebehu konania súdu nepreukázal, že by dielo ku dňu odstúpenia
od zmluvy riadne, včas a bez vád zhotovil).

23. Spornou otázkou v konaní bolo, či žalovaný dňa 22.8.2017 uznal podľa § 558 Občianskeho
zákonníka čo do dôvodu aj výšky, že stavebné práce na diele zodpovedajú výške 38.000,- eur, čím
splátka 18.000,- eur predstavuje dlh zhotoviteľa voči objednávateľovi, keďže žalobkyňa tvrdila, že
žalovaný svoj dlh 18.000,- eur čo do dôvodu aj výšky uznal, listinu podpísal a vedel čo podpisuje,
čo žalovaný popieral a tvrdil, že predmetný dokument uznania dlhu bol podpísaný v čase 22.8.2017,

avšak odstúpenie od zmluvy došlo až 1.9.2017, čiže 22.8.2017 nemohol platne uznať neexistujúci dlh.
Dokument nemožno považovať za uznanie dlhu, nakoľko tento tvoril druhú stranu prípisu a v jeho texte
sa výslovne uvádza, že žalobkyňa žiada o uznanie rozpočtu zrealizovaných prác vo výške 32.000,-
eur. Predmetné dokumenty na seba nadväzujú, prvá strana je označená č. 1 s podpisom žalobkyne,
a druhá strana je označená č. 2 s podpisom žalovaného. Zároveň predmetný dokument podľa ust. §

558 Občianskeho zákonníka nemožno považovať za uznanie dlhu, nakoľko v ňom absentuje písomný
prísľub na zaplatenie dlhu.

24. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú
právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí

pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku
pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub
dlžníka tento dlh zaplatiť. V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval,
ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol napríklad
splnením alebo inak, by to však musel preukázať.

25. Všeobecne možno za ustálený (v literatúre aj judikatúre) považovať záver, že zásada o rešpektovaní
a dodržiavaní uzavretých zmlúv je prelomená výnimočným ustanovením, ktoré formuluje oprávnenie
účastníka zmluvy odstúpiť od tejto zmluvy v prípadoch, v ktorých to v hypotéze právnej normy predvída
zákon, alebo keď sa na tom účastníci zmluvy vopred dohodli. Ak dôjde k platnému (účinnému)

odstúpeniu od zmluvy, zmluva sa od začiatku zrušuje.

26. Ustanovenie § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje objednávateľovi kedykoľvek a bez
dôvodu odstúpiť od zmluvy o dielo, a to až do jeho splnenia, teda do okamihu, kedy mu bolo zhotoviteľom
riadne vykonané dielo ponúknuté na prevzatie (odovzdané). Ak je zrejmé, že dielo nebude hotové

včas, alebo nebude vykonané riadne a zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote,
objednávateľ môže (podľa ust. § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka) od zmluvy odstúpiť. Otázkou, či
naplnenie predpokladov na odstúpenie od zmluvy je skutočne zrejmé sa posudzuje podľa stavu v čase
odstúpenia. Ustanovenie odseku 1 nedopadá na iné dôvody odstúpenia od zmluvy, napr. odstúpenie
podľa odseku 2, alebo odstúpenie pre vady diela. V prípade odstúpenia od zmluvy bez uvedenia dôvodu

však objednávateľa stíhajú dôsledky uvedené v ust. § 642 ods. 1 veta za bodkočiarkou, podľa ktorej je
objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané a nahradiť mu
účelnevynaloženénáklady.Povinnosťobjednávateľazaplatiťzhotoviteľovisumu,ktorápripadánapráce
už vykonané, je však podmienená tým, že zhotoviteľ nemôže výsledok použiť aj inak. Pod výsledkom v
uvedenom zmysle je treba rozumieť stav vykonávaného diela v čase odstúpenia od zmluvy. To sa však

nevzťahuje na právo zhotoviteľa na náhradu účelne vynaložených nákladov. Pre vyporiadanie strán teda
platí táto osobitná právna úprava. Odstúpenie je účinné okamihom, keď odstúpenie dôjde k zhotoviteľovi
(§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka), tým dôjde súčasne k zrušeniu zmluvy (§ 48 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).

27. V prejednávanej veci v rámci skutkového stavu bolo zistené, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili
zmluvu o dielo dňa 17.3.2017, predmetom ktorej bolo vykonanie diela - výstavba holodomu v k. ú. Y. W.
T.. Č.. XXXX/X, cena diela 61.000,- eur, v termíne do 31.8.2017, pričom súdu boli preložené dve verzie
zmluvy;napôvodnejverziiboluvedenýúčet,naktorýmábyťpoukázanácenazadieloK.:L.XXXXXXXXXXXX XXXXXXXX; na druhej verzii bol uvedený aj ďalší účet IBAN: L. XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX s
tým, že majiteľom oboch účtov je K. J.. Žalobkyňa dňa 20.3.2017 uhradila prvú splátku vo výške 15.000,-
eur na účet IBAN: L. XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX (č. l. 42), dňa 31.3.2017 druhú splátku vo výške

20.425,- eur na účet IBAN: L. XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX (č. l. 42 rub), t. j. na účet uvedený v druhej
verzii zmluvy o dielo, a dňa 15.5.2017 tretiu splátku vo výške 15.000,- eur na účet IBAN: L. XXXX XXXX
XXXX XXXXXXXX (č. l. 43), t. j. účet uvedený na pôvodnej verzii zmluvy o dielo podpísanej stranami
sporu. Dňa 22.8.2017 žalovaný podpísal listinu vyhovenú žalobkyňou s nasledovným textom: „Týmto
prehlasujem a uznávam podľa § 558 zák .č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, čo do dôvodu a výšky, že

stavebné práce na vyššie uvedenom diele zodpovedajú k dnešnému dňu, t. j. 22. 8. 2017 výške 32 000,-
eur, čím splátka vo výške 18 000,- eur predstavuje dlh zhotoviteľa voči objednávateľovi z dôvodu, že v
uvedenej výške neboli vykonané stavebné práce podľa Zmluvy o dielo zo dňa 17. 3. 2017. V Y., dňa 22.
8. 2017“. Listom zo dňa 1.9.2017 (č. l. 68) žalobkyňa odstúpila od zmluvy o dielo z dôvodu, že doposiaľ
vykonané stavebné práce nezodpovedajú požadovaným kritériám a dielo nie je do 1.9.2017 zhotovené
riadne a v obvyklej kvalite a bez vád a požiadala žalovaného s poukazom na jeho prehlásenie zo dňa

22.8.2017, aby jej do 15 dní uhradil sumu 18.000,- eur. Žalovaný vzal odstúpenie od zmluvy na vedomie
v odpovedi adresovanej žalobkyni v liste zo dňa 7.9.2017 s tým, že finančné prostriedky mu nikdy neboli
poskytnuté, a teda žiadosti o ich vrátenie nevie vyhovieť.

28. Podľa ust. § 216 ods. 1 C.s.p. súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

29. Zásada viazanosti súdu petitom vyžaduje aj to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa
účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzeným žalobným návrhom, čo
znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania
vymedzený v žalobnom návrhu. Naopak, nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd

inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania.

30. Podľa ust. § 150 ods. 1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

31. Súd aplikuje ustanovenia C.s.p. v súlade s princípom formálnej pravdy, kde strany sporu sú
povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky
potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky, pričom v prípade, že strana sporu neunesie
dôkazné bremeno, musí znášať nepriaznivé meritórne rozhodnutie (por. uznesenie NS SR sp. zn.
4Cdo/217/2007). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich

existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí (por. uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/174/2012).

32. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobkyňu zaťažovalo bremeno tvrdenia a s tým súvisiace dôkazné
bremeno o tom, že žalovaný platne uznal čo do dôvodu i výšky dlh z uzatvorenej zmluvy o dielo stranami

sporu dňa 17.3.2017, keďže žalobou uplatnený nárok odvodzovala od uznania dlhu žalovaným listom
zo dňa 22.8.2017. Ako dôkaz predložila listinu zo dňa 22.8.2017.

33. Obrana žalovaného v tej súvislosti spočívala v tom, že dokument uznania dlhu bol podpísaný dňa
22.8.2017, nemožno ho považovať za uznanie dlhu, nakoľko tvoril druhú stranu prípisu a v jeho texte

sa výslovne uvádza, že žalobkyňa žiada o uznanie rozpočtu zrealizovaných prác vo výške 32.000,- eur,
pričom v ňom absentuje písomný prísľub na zaplatenie dlhu. Zároveň poukazoval, že k odstúpeniu od
zmluvy došlo až 1.9.2017, čiže 22.8.2017 nemohol žalovaný platne uznať neexistujúci dlh.

34. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z textu uznania nevyplýva veriteľ, dôvod (kauza) vzniku

pohľadávky a neobsahuje ani prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Uvedený právny úkon je neurčitý, keďže
jehovýkladomnemožnoodstrániťvady,ktorýmiuznaniedisponuje.Dôvoddlhunemusíbyťvuznávacom
prejave uvedený výslovne; stačí, ak je určený poukazom na uzatvorenú zmluvu, v ktorej je dôvod dlhu
obsiahnutý. Všeobecná argumentácia žalobkyne, že žalovaný si bol vedomý a vedel čo podpisuje (druhú
stranu listiny zo dňa 22.8.2017), neobstojí. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

35. Bez nevyhnutnej potreby ďalšieho uvádzania dôvodov pre zamietnutie žaloby, súd v súvislosti
s argumentáciou žalovaného spočívajúcej v odstúpení od zmluvy o dielo listom zo dňa 1.9.2017 anemožnosťou žalovaného platne uznať neexistujúci dlh (o uznaní rozpočtu zrealizovaných prác vo výške
32.000,- eur) uvádza, že obrana žalovaného je dôvodná.

36. Je nepochybné, že k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami došlo predčasne platným
odstúpením od zmluvy o dielo objednávateľom - žalobkyňou, a to listom zo dňa 1.9.2017, pričom ku dňu
odstúpenia od zmluvy dielo zhotovené nebolo, teda žalobkyňa odstúpila od zmluvy o dielo podľa ust. §
642 ods. 1 Občianskeho zákonníka (aplikácia ust. § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzhľadom na
zistený skutkový stav neprichádzala do úvahy vzhľadom na skutočnosť, že neboli naplnené podmienky

v ňom uvedené, a teda žalobkyňa ako objednávateľ neposkytla žalovanému ako zhotoviteľovi primeranú
lehotu na vykonanie prípadnej nápravy na včasné vykonanie diela alebo jeho riadne vykonanie), keď
následkom takéhoto odstúpenia je len povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na už
vykonané práce, ak zhotoviteľ nemôže použiť inak ich výsledok, a nahradiť mu účelne vynaložené
náklady. Pre vyporiadanie strán teda platí táto osobitná právna úprava. Účinným odstúpením od zmluvy
žalobkyňou pred zhotovením diela žalovaným sa zmluva o dielo v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho

zákonníka od začiatku zrušila, teda zanikli súčasne i všetky práva a povinnosti účastníkov zmluvy o
dielo, ktoré im z nej vyplývajú, vrátane práv zo zodpovednosti za vady a za omeškanie. Ak žalobkyňa
ako objednávateľ platne odstúpila od zmluvy o dielo, môže sa domáhať len vysporiadania zo zaniknutej
zmluvy o dielo z titulu tohto odstúpenia. Náhrady škody by sa mohla domáhať, len pokiaľ ide o
ďalšiu (následnú) škodu, ktorá jej vznikla porušením povinností zo zmluvy, a to nad rámec uvedeného

vysporiadania. Nároky, ktoré si možno uplatniť titulom vád, nemožno priznať z iného právneho dôvodu.
Tzv. následná škoda, ktorá by za určitých okolností na strane objednávateľa prichádzala do úvahy, by
musela byť až následkom vadného plnenia, t. j. nepredstavuje náklady na odstránenie nereklamovaných
vád diela. Uvedené nároky však neboli predmetom konania na základe ich skutkového vymedzenia v
žalobe.

37. Pokiaľ ide o zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným, podľa názoru súdu žalobkyňa si pri
podaní žaloby ani nesplnila svoju povinnosť v zmysle ust. § 132 C.s.p., a to uviesť pravdivo a úplne
všetky podstatné a rozhodujúce skutočnosti, keďže už v čase uhradenia ceny za dielo v čase prvej
a druhej splátky vedela, že cenu za dielo neuhrádza na účet uvedený v prvej verzii zmluvy o dielo,

navyše nie žalovanému, ale svedkovi K. J.. Na účet uvedený v prvej verzii zmluvy (patriaci tiež svedkovi
J.) uhradila iba sumu 15.000,- eur dňa 15.5.2017. Podrobnosti ohľadne predzmluvných a zmluvných
rokovaní a dojednaní zostali v spore s poukazom na vyjadrenia strán i svedkov neobjasnené. A ani ďalší
výsluch svedka J. (po zrušení veci odvolacím súdom) doposiaľ zistený skutkový stav neobjasnil, keď
žiadna zo strán nemala na svedka ďalšie otázky.

38. Ďalšie argumenty strán sporu považoval súd pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez
potreby sa nimi osobitne dopodrobna zaoberať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako
aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku, ktorú
strany sporu nastolili. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
strán sporu. Preto súd postupujúc podľa tejto zásady, v odôvodnení hodnotil to, čo malo pre rozhodnutie
veci podstatný význam.

39. O náhrade trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1, §
396 ods. 1 a 3 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p., t. j. podľa úspešnosti v spore. Žalovaný bol v spore
úspešný, keď súd žalobu žalobkyne zamietol. Súd potom v spore úspešnému žalovanému priznal voči
žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného ako i odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške

trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.