Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. október 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/63/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122463901
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovič
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6122463901.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: AltTag Media s. r. o.,
Sabinovská 15800/3B, 821 03 Bratislava, IČO: 46 168 974, zast. Alegal & Partners s. r. o., Galvaniho 17/
C, 821 04 Bratislava, IČO: 47 238 615, proti žalovanému: Peter a Lucia s. r. o., Školské námestie 391/32,
906 38 Rohožník, IČO: 50 402 269, zast. JUDr. Pavel Lacko, LL.M., advokát, Nešporova 8, 031 01

Liptovský Mikuláš, o zaplatenie 5.588,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/39/2022-65 zo dňa 17.2.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/39/2022-65 zo dňa 17.2.2023
v napadnutej časti druhého výroku o nároku na náhradu trov konania potvrdzuje.

II. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom konanie zastavil a druhým výrokom
priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Rozhodol tak v súlade s ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, 2 zákona č. 160/2005 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu
voči žalovanému späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo
pojednávanie, súd konanie zastavil bez posúdenia postoja žalovaného k späťvzatiu žaloby, keďže jeho
prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle § 146 ods. 1 CSP bez právneho významu.

2. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP s

odôvodnením, že v čase podania žaloby bola žaloba dôvodná a k zastaveniu konania v predmetnej veci
došlo následkom späťvzatia žaloby z dôvodu úhrady dlžnej sumy žalovaným po začatí konania. O výške
náhrady trov konania a o vrátení súdneho poplatku za žalobu rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia.
3. Proti tomuto uzneseniu v časti druhého výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP.

Vytkolsúdu,žesvojerozhodnutienedostatočneodôvodnilanevysporiadalsasargumentmižalovaného,
čím mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Mal za to, že súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho
argumentáciou, ktorá bola uvedená v odpore, a ktorá súvisela s konaním žalobcu v rozpore so zásadou
poctivého obchodného styku a zásadou venire contra factum proprium a so skutočnosťou, že žalovaný
svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania.4. Žalovaný v súvislosti s odvolacím dôvodom ohľadne vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, poukázal na princíp rovnosti účastníkov v zmysle čl. 6 ods. 1 CSP, ktorý nezahrňuje
len rovnosť účastníkov v konaní pred súdom garantovanú Ústavou či procesným predpisom, ale

i právo na rovnaké zaobchádzanie, napr. v prípadoch postupu súdu voči stranám konania. Podľa
tejto zásady majú mať strany pred súdom rovnaké postavenie, resp. ani jedna zo strán nesmie byť
procesne zvýhodnená. Uviedol, že súd prvej inštancie vyzval žalobcu na čiastočné späťvzatie žaloby,
čo následne viedlo k zastaveniu konania. Toto poučenie smerovalo len voči žalobcovi, ktorému súd
napovedal, ako má v konaní postupovať. Takýto postup však nie je úlohou súdu, ale žalobcu, resp. jeho

právneho zástupcu. Mal za to, že k zastaveniu konania došlo v priamej príčinnej súvislosti s prekročením
poučovacej povinnosti zo strany súdu prvej inštancie. Keby k uvedenej vade nedošlo, žaloba by musela
byť zamietnutá a o trovách by v zmysle § 255 ods. 1 CSP muselo byť rozhodnuté inak (v zmysle zásady
úspechu vo veci by musela byť náhrada trov priznaná žalovanému).

5. Žalovaný ďalej uviedol, že súd nesprávne vyhodnotil právnu situáciu medzi stranami, keď rozhodol

o trovách tak, že priznal nárok na náhradu trov žalobcovi. Poukázal na to, že predložená e-mailová
komunikácia preukazuje, že v čase podávania návrhu na vydanie platobného rozkazu boli žalobca a
žalovaný v štádiu rokovania o úhrade dlžnej sumy v splátkach a že žalovaný mal záujem pohľadávku
splniť.Žalovanýtakžiadnymspôsobomnedalpríčinunapodanienávrhunavydanieplatobnéhorozkazu.
Na podklade komunikácie so žalobcom mal dôvodné očakávania, že bude môcť uhradiť dlžnú sumu v

splátkach. Mal za to, že žiadny racionálne konajúci dlžník by v takomto prípade dlžnú sumu neuhrádzal
vopred. Hneď ako sa dozvedel o tom, že žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu, dlžnú
sumu uhradil. Keby žalovaný o uvedenom úmysle žalobcu vedel, konal by tak, aby sa vzniku súdneho
konania (a tým pádom aj vzniku trov) zabránilo. Z uvedeného vyplýva jasný zámer žalovaného dlžnú
sumu dobrovoľne uhradiť. Mal za to, že trovy konania žalobcu v tomto prípade nemožno považovať za

odôvodnene a účelne vynaložené, nakoľko neboli nevyhnutné na dosiahnutie legitímneho cieľa, ktorým
je úhrada dlžnej sumy. Na záver považoval žalovaný za potrebné zdôrazniť, že v uvedenom prípade
nejde o spochybňovanie pôvodnej dlžnej sumy, žalovaný uvedený dlh nikdy nerozporoval. Ide len o to,
či za daných okolností je možné priznať náhradu trov v prípade, ak žalobca na jednej strane vytvára
legitímne očakávania, že (zatiaľ) súdne konanie neiniciuje a zároveň v tom istom čase koná rozpore

s takto vytvorenými očakávaniami. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd
uznesenie v druhom výroku zmenil a rozhodol tak, že nepriznáva žalobcovi náhradu trov konania.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa s uznesením Okresného súdu Malacky
zo dňa 17. februára 2023 v plnej miere stotožňuje. Od začiatku konania, resp. od momentu podania
odporu zo strany žalovaného, trval na tom, že podaný odpor voči vydanému platobnému rozkazu nebol

dôvodný - žalovaný v odpore poprel a neuznal uplatnený peňažný nárok v celom rozsahu, pritom však
po začatí upomínacieho konania uplatnený nárok (s výnimkou trov) uhradil. Nárok žalobcu na náhradu
vzniknutých trov konania považoval za plne dôvodný. Mal za to, že napriek tomu žalovaný naďalej vedie
vysoko neefektívne a nehospodárne konanie, predlžuje ho, zaťažuje súdy a svojím konaním len zvyšuje
celkové trovy konania na oboch stranách.

7. Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaný podal odpor, podľa jeho právneho posúdenia v
rozpore so zákonom o upomínacom konaní, bol nútený podať návrh na pokračovanie v konaní, nakoľko
by inak mohlo byť celé konanie zastavené v súlade s § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní.
Argumenty žalovaného považoval za bezpredmetné, keďže práve úkony žalovaného boli dôvodom na

vymáhanie pohľadávky a začatie upomínacieho konania.

8. Poukázal na to, že bol dňa 1.11.2022, t.j. po splatnosti žalobcom vystavenej faktúry č. 2022402, e-
mailom od žalovaného informovaný o tom, že žalovaný nie je schopný uhrádzať záväzky a spoločnosť v
blízkej dobe musí ukončiť svoje podnikanie. S ohľadom na výšku pohľadávky, ako aj vzhľadom na

dôvodnú obavu žalobcu o zhoršenie vymožiteľnosti svojej pohľadávky a predpoklad potreby následného
uplatnenia pohľadávky v prípadnom konkurznom konaní, sa rozhodol ihneď konať a uplatnil svoje právo
plne v súlade s právnymi predpismi a na základe faktúry, ktorá bola po splatnosti, podal návrh na
vydanie platobného rozkazu. Faktúra, ktorá bola podkladom v upomínacom konaní, bola vystavená
dňa 31.8.2022 a lehota splatnosti bola v dĺžke 2 (dvoch) mesiacov, čo bol dostatočný čas pre čo i len

čiastočnú úhradu záväzku.

9. Žalovaný podal odpor, ale súčasne celý uplatnený nárok uhradil, s výnimkou trov konania. V
nadväznosti na túto skutočnosť, po podaní návrhu na pokračovanie v konaní bol žalobca Okresnýmsúdom Malacky vyzvaný k čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti istiny vo výške 5.588,14 eur, úroku z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.588,14 eur od 1.11.2022 do 29.11.2022 a nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, t.j. v celkovej výške 5.666,72 eur. Z procesného pohľadu

považoval svoj postup, ako aj Okresného súdu Malacky plne zákonný v súlade s § 144 a § 145 ods. 1
CSP, keďže po úhrade uplatnenej pohľadávky zanikol dôvod, pre ktorý bolo konanie na návrh žalobcu
vedené. Žalobca súčasne zdôraznil, že súd predmetné uznesenie riadne odôvodnil a uviedol, na základe
akých skutočností rozhodol a trovy konania priznal. Vzhľadom na to, že zo strany žalobcu prišlo k
čiastočnému späťvzatiu žaloby, bol súd oprávnený rozhodnúť o zastavení konania a nebol povinný sa

podrobne vysporiadavať s argumentáciou žalovaného.

10. K námietke žalovaného ohľadom odlišného zaobchádzania súdu so stranami sporu žalobca uviedol,
že nálezy ústavného súdu, na ktoré žalovaný poukázal, nie sú aplikovateľné. Súd v danom prípade
nepoučoval žalobcu na odstránenie hmotnoprávnych nedostatkov konania. Súd doručil žalobcovi výzvu
za účelom vysporiadania existujúceho procesného stavu, t.j. stavu, kedy žalovaný napriek tomu, že

uplatňovaný nárok poprel, tento nárok uhradil, čím v tejto časti zanikol dôvod na vedenie ďalšieho
konania o tejto časti nároku a zostala sporná len časť trov konania, ktorých vynaloženie však tiež zavinil
výlučne žalovaný svojím konaním. V uvedenej veci ide tak o štandardný postup súdov.

11. Žalobca tvrdenie žalovaného, že nedal príčinu na súdne vymáhanie dlžnej sumy, a preto súdne

konanie nezavinil, považoval za nepravdivé a mal za to, že žalovaný nemal v záujme pohľadávku
žalobcu uhradiť (viď e-mail z 1.11.2022 už po splatnosti o neschopnosti uhrádzať záväzky a o ukončení
podnikania). Bol toho názoru, že žalovaný sa touto komunikáciou len snažil „naťahovať čas“, pričom
komunikácia vôbec nesmerovala k dosiahnutiu dohody o splátkach a žiadne konkrétne splátky ani zo
strany žalovaného neboli navrhnuté. Ostatné tvrdenia žalovaného považoval len za dohady. Na základe

vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie Okresného súdu Malacky potvrdil
a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy súdneho konania vrátane trov právneho zastúpenia v
prvoinštančnom aj v odvolacom konaní vo výške 100 %.

12. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu zopakoval svoju argumentáciu v odvolaní

a uviedol, že v čase podávania návrhu na vydanie platobného rozkazu boli so žalobcom v štádiu
rokovania o úhrade dlžnej sumy v splátkach. Žalovaný mal zároveň záujem pohľadávku uhradiť, čo
vyplýva zo skutočnosti, že rokoval o splátkach a dlžnú sumu dobrovoľne uhradil hneď, ako sa dozvedel
o tom, že žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu. Keby žalovaný o uvedenom (zakrytom)
úmysle žalobcu vedel, konal by tak, aby sa vzniku súdneho konania (a tým pádom aj vzniku trov)

zabránilo.Zdôraznil,ževtomtoprípadeideoveľminetypickýskutkovýstavspočívajúcivtom,žežalobca
akceptovalmožnosťsplátok,rokovalonichsožalovanýmavytváraluňholegitímneočakávania,žedlžnú
sumu môže uhradiť postupne a zároveň v rovnakom čase podal návrh na vydanie platobného rozkazu.
Žiadny seriózne konajúci veriteľ takýmto spôsobom nepostupuje.

13. Na záver žalovaný opätovne zdôraznil, že v uvedenom prípade ide o to, či za daných okolností
je možné priznať náhradu trov v prípade, ak žalobca na jednej strane vytvára legitímne očakávania,
že (zatiaľ) súdne konanie neiniciuje a zároveň v tom istom čase koná rozpore s takto vytvorenými
očakávaniami. Tvrdil, že v takomto prípade nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Ak
strana (žalobca) procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd by mal priznať náhradu

týchto trov protistrane (žalovanému). Alternatívne je možné vyššie popísaný skutkový stav zhodnotiť ako
dôvody hodné osobitného zreteľa a náhradu trov konania nepriznať žiadnej strane. Žalovaný zotrval na
svojom pôvodnom návrhu a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v druhom výroku zmenil a
rozhodol, že nepriznáva žalobcovi náhradu trov konania.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací § 34 CSP prejednal vec v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, keď uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti druhého výroku je vecne správne.

15. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.16. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

19. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Je potrebné zdôrazniť, že súdne konanie začína
doručením žaloby na súd a týmto okamihom môžu vznikať stranám sporu trovy konania spojené s
uplatňovaním, resp. bránením svojho práva. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená,

že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia
je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím
súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok
sporu.Pojem„procesnézavinenie“,použitývustanovení§256CSP,saposudzujevýlučnezprocesného
hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi

skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie môže
existovaťnastranežalobcu,ajnastranežalovaného.Platí,žeaksapresprávaniežalovanéhovzalaspäť
žaloba,ktorábolapodanádôvodne,ježalovanýpovinnýnahradiťtrovykonania,pretoženespornezavinil
zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku
čoho žalobca vzal žalobu späť.

21. Späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako účastníka konania
s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom
jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania. Žalobca nie je
povinný uviesť dôvody späťvzatia žaloby a zákon samotnú legitimáciu na späťvzatie žaloby žiadnym

konkrétnym dôvodom nepodmieňuje. Z hľadiska komplexného vnímania sporového konania je však
samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k predmetnému úkonu, do značnej miery relevantná. Je preto
vhodné, aby žalobca priamo v podaní, ktorým žalobu vzal späť, uviedol dôvod, ak má tento právny
význam v zmysle procesných predpisov. S poukazom na zásadu oficiality pri rozhodovaní o náhrade
trov konania musí mať súd pri posudzovaní procesného zavinenia podľa § 256 ods. 1 CSP preukázané,

či v konečnom dôsledku došlo k zastaveniu konania z dôvodu na strane žalovaného.

22. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k
späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal,
a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť.

V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia žaloby skúma súd iba to, či ku dňu jej podania
na súd bola podaná dôvodne, rozhodujúci je teda stav, ktorý je tu v deň podania žaloby (návrhu na
vydanie platobného rozkazu), všeobecne je teda možné uviesť, že aplikácia ust. § 256 ods. 1 CSP
prichádza do úvahy ako dôsledok správania žalobcu po tom, čo bola podaná žaloba a toto správanie
žalobcu bolo dôvodom jej späťvzatia. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby ho

nezbavujeprocesnejzodpovednostinazastaveníkonania.Pokiaľdôjdekzastaveniusporovéhokonania
v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať
procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i
žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 CSP.
Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu

medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou,
pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.23. V súvislosti s vyššie uvedeným podľa názoru odvolacieho súdu v napadnutom rozhodnutí súd
prvej inštancie vyvodil správny právny záver, keď žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.
Odvolací súd mal za preukázané, že žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 5.588,14

eur s príslušenstvom bola vzatá žalobcom späť z dôvodu, že po podaní žaloby žalovaný predmetnú
sumu uhradil, túto skutočnosť žalobca v späťvzatí žaloby uviedol, keď konkretizoval dátum úhrady dlhu
žalovaného. Žalovaný uvedenú skutočnosť potvrdil. Žalovaný uhradením pohľadávky po podaní žaloby
tak vyvolal u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby, a teda procesne zavinil zastavenie konania,
preto nárok na náhradu trov konania prináleží žalujúcej strane sporu (§ 256 ods. 1 CSP). Súd prvej

inštancie správne posúdil dôvodnosť späťvzatia žaloby procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok
konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa
žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Odvolací súd námietky žalovaného
posúdil ako nedôvodné, nakoľko pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania pri späťvzatí žaloby
súd rozhoduje podľa zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie podľa ust. § 256 CSP výlučne z
procesného hľadiska.

24. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd konštatuje,
že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, uviedol, na základe akých skutočností rozhodol a trovy konania

priznal a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne
závery.
Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, že nakoľko zo strany žalobcu prišlo k späťvzatiu žaloby,
bol súd oprávnený rozhodnúť o zastavení konania a nebol povinný sa podrobne vysporiadavať s
argumentáciou žalovaného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že nebolo porušené právo

žalobcu na spravodlivý súdny proces v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Odvolací súd dodáva,
že súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti
takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto
základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným

súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08).

25. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo

rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

26. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú námietku žalovaného, ktorý bol toho názoru, že prekročením
poučovacej povinnosti súdu prvej inštancie, ktorý vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby, došlo k porušeniu
rovnosti strán sporu, čo predstavuje vadu, ktorá podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že výzvou zo dňa 10.01.2023 vyššia
súdna úradníčka vyzvala žalobcu na čiastočné späťvzatie žaloby, keďže z odporu žalovaného, ako
aj vyjadrenia žalobcu k odporu bolo zistené, že po začatí konania došlo k úhrade žalovanej sumy
žalovaným. Odvolací súd poukazuje na obsah vyjadrenia žalobcu k odporu, v ktorom uviedol, že odpor
žalovaného hodnotí ako zmätočný, nakoľko napriek tomu, že žalovaný vo formulári odporu uviedol, že

neuznáva peňažný nárok v celom rozsahu, uplatnený nárok s výnimkou trov konania uhradil. Mal za
to, že ak žalovaný namietal voči výroku o náhrade trov konania, bol oprávnený podať len sťažnosť
proti výroku o náhrade trov konania podľa § 11 ods. 7 prvá veta zákona o upomínacom konaní a
nie samotný odpor. Z pohľadu žalobcu, vzhľadom na úkony žalovaného (popretie celého uplatneného
nároku a zároveň jeho úhrada), odpor nebol vecne odôvodnený a mal byť súdom odmietnutý v súlade

s § 12 ods. 1 písm. d) zákona o upomínacom konaní. Na základe uvedeného, z dôvodu opatrnosti,
keďže prišlo k podaniu odporu zo strany žalovaného, ktorý súd neodmietol a súdom bol vyzvaný k
vyjadreniu a podaniu návrhu na pokračovanie v konaní, žalobca podal aj návrh na pokračovanie v
konaní, keďže márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní sa konanie podľa§ 14 zákona o upomínacom konaní zastavuje. Aj vzhľadom na obsah vyjadrenia žalobcu k odporu je
logický následný postup súdu prvej inštancie, keďže žalovaný žalobou uplatnený nárok žalobcu okrem
trov konania uhradil. V uvedenom procesnom postupe súdu prvej inštancie odvolací súd nevzhliadol

porušenie princípu rovnosti strán garantovaný v článku 6 ods. 1 CSP. Odvolací súd dopĺňa, že obsah
princípu rovnosti sporových strán v civilnom sporovom konaní sa prejavuje ako tzv. funkčná rovnosť,
spočívajúca v takom procesnom postupe súdu, aby sa každej zo sporových strán umožnilo v rovnakej
miere realizovať svoje procesné oprávnenia. Princíp rovnosti sporových strán sa rovnako funkčne
a komplementárne dopĺňa s poučovacou povinnosťou súdu. Všeobecná poučovacia povinnosť je v

Civilnom sporovom poriadku vyjadrená v § 160 CSP. Poučenie sa týka len poučenia o procesných
právach a povinnostiach, preto je vylúčené, aby súd poučoval strany o hmotnom práve. Ako je zrejmé
z obsahu spisu, súd prvej inštancie umožnil obom sporovým stranám v rovnakej miere realizovať svoje
procesné práva a ich rovné postavenie neporušil ani poučeniami nad zákonný rámec.

27.Odvolacísúdsastotožnilsnázoromžalobcu,žesúddoručilžalobcovivýzvuzaúčelomvysporiadania

existujúceho procesného stavu, t.j. stavu, kedy žalovaný napriek tomu, že uplatňovaný nárok poprel,
tento nárok uhradil, čím v tejto časti zanikol dôvod na vedenie ďalšieho konania o tejto časti nároku
a zostala sporná len časť trov konania, ktorých vynaloženie však tiež zavinil výlučne žalovaný svojím
konaním.

28. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú aj argumentáciu žalovaného ohľadom nesprávneho právneho
posúdenia rozhodnutia v časti o nároku na náhradu trov konania. Z mailovej komunikácie, na ktorú
žalovaný v tejto súvislosti poukázal je zrejmé, že žalovaný e-mailom zo dňa 1.11.2022 informoval
žalobcu, že nie je schopný uhrádzať záväzky a spoločnosť v blízkej dobe musí ukončiť svoje podnikanie.
Z obsahu následných e-mailov je zrejmé, že žiadne konkrétne splátky zo strany žalovaného neboli

navrhnuté a k dohode o splátkovom kalendári medzi stranami sporu nedošlo. Nakoľko žalovaný
neuhradil dlžnú sumu žalobcovi v dátume 60 dňovej splatnosti a bol v omeškaní s úhradou pohľadávky,
žalobca postupoval v súlade so zákonom a bol v plnej miere oprávnený si uplatniť svoje právo podaním
návrhu na súd. Nakoľko po podaní návrhu a vydaní platobného rozkazu prišlo k úhrade dlžnej sumy,
trovy konania boli žalobcom plne odôvodnene a účelne vynaložené.

29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací
súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku v napadnutej časti druhého
výroku vecne správne, keď je zrejmé, že žalovaný uhradil pohľadávku žalobcu po podaní návrhu na
vydanie platobného rozkazu, čím procesne zavinil zastavenie konania. V danom prípade žalovaný

neuviedol žiadny dôvod späťvzatia žaloby, ktorý by mal pôvod v správaní a v konaní žalobcu, ani iné
konanie žalobcu, resp. taký dôvod, ktorý by bol hodný osobitného zreteľa, alebo existenciu výnimočných
okolností, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Námietky uvádzané žalovaným v
odvolaní posúdil odvolací súd ako nedôvodné, žalovanú sumu uhradil po podaní žaloby, čo viedlo k
späťvzatiu žaloby a k návrhu na zastavenie konania. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný procesne

zavinil zastavenie konania, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej
časti druhého výroku podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne a právne správne potvrdil.

30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

31. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).