Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 9, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Cdo/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5305200950
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sluk
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:5305200950.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne H. L., narodenej E., zastúpenej Mgr. Michalom
Mozolíkom, advokátom, Čadca, Palárikova 1449 proti žalovanému Y. X., narodenému E., zastúpenému
Advokátskou kanceláriou VARMUS, s. r. o., Čadca, Palárikova 83, IČO: 36863203, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenom na Okresnom súde Čadca pod. sp. zn.
11C/23/2005, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 23. marca 2022 sp. zn.

6Co/80/2021, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca (ďalej aj „súd prvej inštancie") rozsudkom z 10.marca 2021 č. k.

11C/23/2005-1633 rozhodol, že : I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov súd
p r i k a z u j e žalobkyni do výlučného vlastníctva investície do bytu č. X nachádzajúceho sa v bytovom
dome číslo E. na ulici Y. W., K., zapísaný na LV č. XXXX v hodnote 447,20 eura. II. Z vecí patriacich
do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov p r i k a z u j e žalovanému do výlučného vlastníctva
investície do rodinného domu K., J., súpisné číslo XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, postavený na
parcele CKN XXXX/X, katastrálne územie K., a to v hodnote v hodnote 15.321,31 eura, hospodársku

budovu postavenú na parcele CKN XXXX/X v hodnote 9.791,32 eura, oplotenie postavené na parcele
KN XXXX/X a KN XXXX/XX v hodnote 2.777,02 eura, spevnenú plochu pred hospodárskou budovou
v hodnote 105,88 eura, oporný múrik pri hospodárskej budove v hodnote 83,36 eura a studňu pri
hospodárskej budove postavenú na parcele KN XXXX/XX katastrálne územie K. v hodnote 208,24 eura,
spolu v hodnote 12.966,32 eura. III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu
13.920,21 eura do 60 dní po právoplatnosti rozsudku. IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov

konania. V. Žalobkyňa a žalovaný sú p o v i n n í nahradiť Slovenskej republike trovy konania každý
v rozsahu 50 %, a to v lehote 30 dní, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.
1.1. Vychádzajúc z ustanovení § 143, § 149 ods. 1, 3 a § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ") a zistenia, že manželstvo účastníkov bolo
uzatvorené 10. decembra 1992, rozvedené rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 6C/118/2002 z

2. apríla 2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10. apríla 2002, dospel súd prvej inštancie mimo iného
k právnemu záveru, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM") nepatrí dom č.
XXXX (postavený mimo manželstva), ale len hodnota investícií vložených do tohto rodinného domu
15.321,31 eura, do masy BSM nepatrí ani studňa (na parc. KNC č. XXXX/X) a k nej vybudovaná
vodovodná prípojka (obe zo septembra 1991 postavené mimo manželstva). Do BSM súd zaradil
hospodársku budovu postavenú na parc. CKN XXXX/X a oplotenie postavené na parc. KN XXXX/X a

KN XXXX/XX spevnená plocha pred hospodárskou budovou, oporný múrik pri hospodárskej budove a
studňaprihospodárskejbudovenaparceleKNXXXX/XXkat.územieK..Súdprvejinštancieprihliadolnato, že hospodárska budova bola vybudovaná z drevených podvalov, ktoré žalovanému daroval N.. H. T.
a krov na ňu mu darovala sestra zo starého rodičovského domu, hodnota dreveného materiálu použitého
pri výstavbe hospodárskej budovy predstavuje 9.791,32 eura. Súd prvej inštancie zdôraznil, že strany v

konaní nerozporovali, že veci zaradené do BSM boli postavené za trvania manželstva. Motorové vozidlo
zn. P. R. súd prvej inštancie nezahrnul do BSM lebo ho žalovaný nadobudol pred uzavretím manželstva,
ktorú skutočnosť žalobkyňa potvrdila. Súd prvej inštancie vo vzťahu k osobnému motorovému vozidlu
P. C. ev. č. S. ustálil, že vozidlo bolo nadobudnuté a odpredané za trvania manželstva, získaná finančná
hotovosť (300.000 Sk) bola rozdelená na polovicu medzi účastníkmi konania, preto súd finančnú

hotovosť za odpredaj motorového vozidla nezaradil do BSM.
1.2. Súd prvej inštancie od hodnoty majetku patriaceho do BSM neodpočítal sumu 2.121,41 eura,
ktorú získal žalovaný titulom zmluvy o poskytnutí štátneho príspevku na individuálnu bytovú výstavbu
datovanú 9. marca 1992, kedy účastníci neboli manželia a jednalo sa o finančné prostriedky do
domu, ktorý do BSM účastníkov nepatrí. Taktiež neodpočítal dar od sestry žalovaného T. B. v sume
8.298,48 eura, pretože svedkyňa sumu darovala žalovanému v roku 1991 ako finančné prostriedky,

ktoré mal žalovaný použiť na zakúpenie materiálu na stavbu domu. Išlo o okná, dvere, radiátor, tehly,
ktoré mal uložené v stodole u rodičov. Išlo tak o finančné prostriedky, ktoré boli použité na stavbu
domu č. E., ktorý do BSM účastníkov nepatrí. V roku 1991, kedy malo k odovzdaniu finančných
prostriedkov od svedkyne pre žalovaného dôjsť, neboli účastníci manželmi a žalovaný nepreukázal, že z
uvedených prostriedkov zakúpil veci patriace do BSM. Hodnota majetku patriaceho do bezpodielového

spoluvlastníctva účastníkov je 28.734,83 eura. Podiel každého predstavuje 14.367,41 eura, pričom
žalobkyni bol prikázaný majetok do vlastníctva v hodnote 447,20 eura a žalovanému v hodnote
28.287,63 eura. Súd žalovaného zaviazal k povinnosti vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie ich podielov
sumu 13.920,21 eura (14.367,41 - 447,20 eura).
1.3. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvej inštancie vychádzal zo zákonnej úpravy § 255

ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania s tým, že súd nebol viazaný
žalobou, spôsob vyporiadania vyplýva z právneho predpisu a u žiadnej zo strán nemožno konštatovať
úspech alebo neúspech v spore, pretože časť tvrdení oboch strán v konaní preukázaná nebola. Nie
je rozhodujúce, ktorý z bezpodielových spoluvlastníkov po zániku BSM podal žalobu vo veci na súd
a zaujal tak procesné postavenie žalobcu oproti žalovanému. Rozhodujúcou je skutočnosť, že sa ako

spoluvlastníci na vyporiadaní BSM nedokázali dohodnúť, a preto jeden z nich využil v zákonom určenej
lehote (§ 149 ods. 4 OZ) právo požiadať o rozhodnutie súd. O trovách štátu rozhodol v zmysle § 255 ods.
1 CSP, § 256 ods. 1 CSP, § 259 CSP, ktoré svojou povahou sú najbližšie ustanovenia k náhrade trov
konaniaštátu(čl.4ods.1CSP),takžeštátupriznalnároknanáhradutrovkonaniavočiobomprocesným
stranám v rovnakom pomere, pretože žiadna zo strán nemala plný úspech v konaní a o náhrade trov

konania bolo rozhodnuté tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania priznaný nebol.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd"), na odvolanie žalobkyne a žalovaného, rozsudkom z
23. marca 2022 sp. zn. 6Co/80/2021 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1,2 CSP) a
žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, lebo ani jedna zo strán nebola

v odvolacom konaní úspešná.
2.1. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a s postupom podľa § 382 CSP
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vyvodil správny právny názor a svoje rozhodnutie náležitým
a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil. Vysvetlil, z akého dôvodu za vnos žalovaného do spoločného

majetku nepovažoval ním poukazované finančné prostriedky, ktoré mal obdŕžať, či už za odpredaj
motorového vozidla P., prípadne od svojej bývalej manželky alebo sestry. Žalovaný totiž v konaní
nepredložil žiaden relevantný dôkaz o tom, že skutočne tieto finančné prostriedky vložil do majetku
patriaceho do BSM, nie do výstavby rodinného domu, ktorý bol a zostal v jeho výlučnom vlastníctve.
Napokon pokiaľ z týchto finančných prostriedkov zakúpil nejaký materiál, prípadne uhradil nejaké

práce, ktoré boli vynaložené, resp. použité v súvislosti s výstavbou hospodárskej budovy oplotenia ...
ako namieta v podanom odvolaní, nepreukázal v akej výške a aké konkrétne veci boli za tieto
prostriedkyzakúpené,prípadneprácevykonané.Mimovýpovedebývalejmanželkyinýdôkazoobdŕžaní
sumy 600.000 Sk nedoložil, hoci spochybnenie tejto skutočnosti mu bolo z odôvodnenia rozhodnutia
odvolacieho súdu 10Co/381/2008 z 26. novembra 2009 známe.

2.2. Za dôvodné odvolací súd nepovažoval ani námietky žalobkyne vznesené v podanom odvolaní proti
rozsudku prvoinštančného súdu, nakoľko i odvolací súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že vzhľadom na štádium rozostavanosti rodinného domu ako stavby, tento už v
čase pred uzatvorením manželstva mal charakter stavby ako samostatnej veci v zmysle stavebno-právnych predpisov. Posúdenie okamihu vzniku stavby ako veci v zmysle práva je otázkou právnou,
ktorú musí posúdiť súd a nie znalec po tom, čo má pre svoj hodnotiaci záver náležitý skutkový podklad
vo vykonaných dôkazov. Stavba ako samostatný predmet právnych vzťahov ako vec právnou v zmysle

vzniká v okamihu, v ktorom je vybudovaná minimálne do takého štádia, počnúc ktorým všetky ďalšie
stavebné práce smerujú už k dokončeniu tejto druhovo individuálne určenej veci. U nadzemných stavieb
dochádza k tomuto vytvorením stavu, kedy už je jednoznačne nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň
dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Je nerozhodné, že ešte nebolo vydané kolaudačné
rozhodnutie,pretoževznikstavbyniejetotožnýsjejstavebnoudokončenosťou.Vznikomstavbyakoveci

v právnom zmysle nadobúda k nej zásadne vlastnícke právo stavebník, t. j. ten, kto stavbu uskutočnil s
prejaveným úmyslom mať ju pre seba. V predmetnej veci prvoinštančný súd správne hodnotil výpovede
nímpoukazovanýchsvedkovvovzájomnýchsúvislostiachakoijednotlivoasvojeskutkovézistenieoprel
o výpovede prevažujúcej väčšiny svedkov o tejto otázke.
2.3. Za nedôvodnú odvolací súd považoval i námietku žalobkyne v súvislosti s ohodnotením
hospodárskej budovy postavenej na parcele C-KN č. XXXX/X v hodnote 9.791,32 eura. V konaní súd

vychádzal zo skutkového zistenia, ktoré bolo preukázané dokazovaním a to, že hospodárska budova
bola vybudovaná z drevených podvalov, ktoré žalovanému daroval N.. H. T., krov na ňom mu darovala
sestrazostaréhorodičovskéhodomu.Nanámietkuotom,žehospodárskabudovamalabyťvybudovaná
z dreva, ktoré bolo vyťažené z lesných porastov patriacich rodičom žalobkyne, mimo ňou poukazovanej
výpovede svedka W. nedoložila žiadne iné dôkazy, ktoré by tejto skutočnosti nasvedčovali. Taktiež bolo

potrebné i v tejto časti výsledky vykonaného dokazovania hodnotiť vo vzájomných súvislostiach. Dôkazy
o tom, že by hospodárska budova nebola vybudovaná z drevených podvalov darovaných žalovanému
N.. T., prípadne že by krov bol vybudovaný z iného materiálu ako darovaného sestrou žalovanému
žalobkyňa náležitým spôsobom nespochybnila, a preto ani odvolací súd nemal dôvod pochybovať o
pravdivosti a hodnovernosti takto vykonaného dokazovania. Žalobkyňa v podanom odvolaní žiadala

zaradiť do vyporiadania BSM studňu nachádzajúcu sa na parcele KNC č. XXXX/X a vodovodnú prípojku.
V tejto súvislosti prvoinštančný súd podrobne v písomne vyhotovenom rozhodnutí vysvetlil na podklade
akých skutočností pri nezaradení tejto veci do vyporiadania BSM postupoval, pričom vychádzal jednak z
výpovede svedka Y. X. ako i z faktúry č. XXXX/XX vystavenej dodávateľom stavebný podnik SP K. - V..
2.4. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne týkajúcu sa rozdelenia výťažku z odpredaja osobného motorového

vozidla P. C. EVČ S. vo výške 9.958,18 eura, prvoinštančný súd poukázal nie len na výpoveď svedka
W. ale i K. W., ktorými považoval za jednoznačne preukázané, že finančná čiastka získaná z odpredaja
motorového vozidla bola medzi stranami sporu rozdelená, v zmysle výpovede svedka W.. Napokon,
ak by žalobkyňa mala za to, že svedok W., prípadne K. W. vypovedali krivo mala možnosť iniciovať
trestné stíhanie za krivú výpoveď čo neurobila. V spojitosti s tým ani odvolací súd nepovažoval za

účinné spochybnenie ich výpovede. V nadväznosti na uvedené odvolací súd považoval rozhodnutie
prvoištnančného súdu za rozhodnutie, ktoré zohľadňovalo výsledky vykonaného dokazovania, platnú
právnu úpravu a ako správne ho postupom podľa § 387 ods. 1 CSP stotožniac sa i s jeho dôvodmi podľa
§ 387 ods. 2 CSP potvrdil.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, jeho prípustnosť vyvodzovala
z § 420 písm. f) a § 421 ods.1 písm. b) CSP. Navrhla zrušiť dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho
súdu i rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3.1. Dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP vymedzila nesprávnym právnym posúdením veci,
nesprávnym zistením skutkového stavu veci, nesprávnym vyhodnotením dôkazov, nedostatočným

odôvodnením rozhodnutia i jeho nepreskúmateľnosťou. V podstate dovolateľka namieta správnosť
právneho záveru a jeho argumentačnú váhu pokiaľ ide o otázku, že rodinný dom (č. s. XXXX) nepatrí do
BSM.Vkontextetohopoukazujenastavstavbyvčaseuzavretiamanželstva,kedybolopostavenéprvéz
trochposchodíinato,žedombolsituovanýdosvahu,pretopostavenéprvépodlažieniejenadzemné(je
polopodzemné, resp. polonadzemné) a neobsahuje dispozičné riešenie obytnej časti, ale len neobytné

miestnosti (garáž, kotolňu a pivnicu). Podľa názoru dovolateľky zhotovenie polopodzemného podlažia
nemôžemaťzanásledokvznikindividuálneurčenejveci(rodinnéhodomu);nejednásaoprvénadzemné
podlažie s obytnými miestnosťami. Do uzavretia manželstva boli vybudované iba základy, základná
doska, obvodové mury prvého podlažia (garáž, kotolňa, pivnica) a strop tohto prvého podlažia, tzv. prvá
deka. Dispozičné riešenie takého podlažia nie je dostačujúce pre posúdenie stavby ako individuálne

určenej veci a samostatného predmetu právnych vzťahov. Namieta správnosť zistenia, že krov na
hospodársku budovu mala žalovanému darovať jeho sestra. Nesúhlasila s tým ako súdy vyhodnotili
dôkazy (najmä výpovede svedkov) ohľadom záveru, že žalovaný mal žalobkyni vyplatiť 150.000 Sk
z výťažku predaja motorového vozidla P. C.. Vyvracia to tvrdenie, že žalovaný mal neskôr vrátiť časťkúpnej ceny 280.000 Sk, čo sa javí, že mal plniť i za žalobkyňu avšak k takému konaniu nemal dôvod
vzhľadom na negatívne a narušené vzťahy žalobkyne a žalovaného. Dovolací dôvod v zmysle § 421
ods. 1 písm. b) CSP vymedzila dovolacou otázkou, či stav rodinného domu do uzavretia manželstva -

základy, základná doska, obvodové mury prvého podlažia (garáž, kotolňa, pivnica) a strop tohto prvého
podlažia, tzv. prvá deka - možno považovať za stavbu ako samostatný predmet právnych vzťahov?
Pre vznik stavby je potrebné, aby bolo zrejmé vonkajšie a vnútorné dispozičné riešenie stavby celého
domu, nie len prvého nadzemného podlažia, čo je nepostačujúce. Až keď má stavba základy, obvodové
múry a stropy- vodorovné a zvislé nosné konštrukcie, vnútorné priečky, všetky nadzemné podlažia a

strechu, je individuálne určenou vecou v právnom zmysle. A potom následné ďalšie stavebné práce
smerujú už len k dokončeniu stavby. V tomto prípade však o taký stav stavby nešlo preto dovolateľka
nepovažuje za správny právny záver súdov ohľadom nezahrnutia stavby do BSM. Súdy vychádzali z
nesprávneho názoru, že vznik stavby ako individuálne určenej samostatnej veci je viazaný na okamih,
v ktorom je vybudovaná minimálne do takého štádia, počnúc ktorým všetky ďalšie stavebné práce
smerujú už k dokončeniu tejto individuálne určenej veci, pričom u nadzemných stavieb dochádza k tomu

vytvoreniu stavu, kedy už je jednoznačne nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň dispozičné riešenie
prvého nadzemného podlažia. Podľa názoru dovolateľky prvé podlažie domu nebolo nadzemné, ale
polo-podzemné - polo-nadzemné a obsahovalo len neobytné časti.

4. Žalovaný navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho

konania. Rodinný dom i podľa vyjadrenia žalobkyne a svedkov mal už obvodové mury, bol zastrešený,
a to ešte pred uzavretím manželstva.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená

v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§
424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne treba
odmietnuť. Na odôvodnenie uvedeného záveru dovolací súd uvádza nasledovné:

6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.

7. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným
spôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade
je vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných

prostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a
slobôd.

8. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných
prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním" a

dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia
inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z
akýchkoľvek dôvodov a hľadísk.

9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,

ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými
podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže
byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho;
namieste je skôr zdržanlivý (uvážený) prístup.

10. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na
opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom
sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých
môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho

konania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu.

11. Dovolací súd považuje za prospešné opakovane pripomínať, že dovolanie nepredstavuje opravný
prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolacísúd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený
preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený
prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v

dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, nie je súdom skutkovým. Dovolaním sa preto
nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie ani
prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového
stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle
§ 442 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil odvolací súd a jeho prieskum skutkových

zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho
zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a
posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní, (tzv. opomenutý dôkaz,
deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), a či konajúcimi súdmi
prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel
zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), avšak len pri dovolacom dôvode (vade

zmätočnosti) v zmysle § 420 písm. f) CSP, nie pri dovolacom dôvode v zmysle § 421 ods. 1 CSP.

12. V dôsledku viazanosti dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) dovolací súd neprejednáva (ex officio)
dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatnený dovolací dôvod; ide o posilnenie
dispozičného princípu v dovolacom konaní (deetatizáciu dovolania), pri plnom rešpektovaní autonómie

a zodpovednosti dovolateľa, pri rozhodovaní o tom, či podá dovolanie, aký dovolací dôvod uplatní a
akým spôsobom ho vymedzí. S tým súvisí aj procesná pasivita dovolacieho súdu, ktorý pri prípadných
vadách dovolania tieto pri riadnom zastúpení dovolateľa nenapráva.

13. Dovolací súd konštatuje aj to, že dovolacie konanie má od účinnosti Civilného sporového poriadku

povahu typického „advokátskeho procesu", a to nielen vzhľadom na znenie sporového poriadku.
Spracovaniu dovolania a celkovej kvalite zastupovania dovolateľa musí advokát, dovolateľ, ktorý má
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ale aj zamestnanec dovolateľa, ktorý je právnická osoba
nevyhnutne venovať zvýšenú pozornosť. Dovolací proces je v porovnaní s predchádzajúcou právnou
úpravou podstatne rigoróznejší a odborne náročnejší. Z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je

teda podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným v zákone (§ 431 až
§ 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.
Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania,
nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť vecnému preskúmaniu v
dovolacom konaní.

14. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá
dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447
písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení

s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).

15. Žalobkyňa vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, podľa
ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým
sa konanie končí ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
15.1. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným
výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani
právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou

navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Podstatou práva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie

súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.
15.2. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúceje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (3Cdo/41/2017,
3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017).
15.3. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, sú

a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.
15.4. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a

ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených
so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu,
právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v
konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

16. Žalobkyňa vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namieta
nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, nesprávne zistenie skutkového stavu veci
v dôsledku nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov, ktoré nedostatky podľa dovolateľky
zakladajú nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolací súdom, tiež jeho nepreskúmateľnosť až

arbitrárnosť.
16.1. Dovolateľka v rámci dovolacieho dôvodu uplatneného v zmysle § 420 písm. f) CSP namieta
nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom [najmä ohľadom otázky, či dom (ne)patrí do BSM],
pričom k tomu použitú argumentáciu zároveň podraďuje aj pod dovolací dôvod uplatnený v zmysle §
421 ods. 1 písm. b) CSP. Námietky dovolateľky ohľadom záverov vzťahujúcich sa k určeniu vecí, ktoré

(ne)tvoriacich BSM treba z hľadiska obsahového považovať za námietky netýkajúce sa procesného
postupu súdov (v zmysle procedúry prejednania veci); ide tu o námietky týkajúce sa právneho posúdenia
(právnych záverov súdov), na ktorom súdy založili svoje rozhodnutia. Žalobkyňou vytýkaná nesprávnosť
právneho posúdenia veci nie je procesnou vadou zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP a nezakladá
prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia (viď judikáty R 54/2012 a R 24/2017). Sama polemika s

rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu
či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériu
uvedenému v § 420 písm. f) CSP (9Cdo/248/2021, 9Cdo/73/2020, 9Cdo/121/2020).
16.2. Dovolateľka nedostatočné odôvodenie rozhodnutia, jeho (ne)preskúmateľnosť, či arbitrárnosť
vyvodzuje od nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom. Pre takýto prípad je potrebné

uviesť i to, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia, správnosť
právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo prípadne nesprávne právne
posúdenie veci prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry
ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,
nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu

(napr. I. ÚS 188/06, 9Cdo/293/2021, 9Cdo/185/2021).
16.3. K námietke dovolateľky, že odvolací súd sa náležitým spôsobom nevysporiadal s jej odvolacími
námietkami, dovolací súd uvádza, že tento názor dovolateľky vzhľadom na obsah odôvodnenia
rozhodnutia odvolacieho súdu dovolateľky nezdieľa a ďalej dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na
každú námietku účastníka, ale len na takú, ktorá je pre vec podstatná, a ktorá je (mala byť) zároveň

uplatnená i v dovolacom konaní. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje
podanie pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Odvolací súd podľa
názoru dovolacieho súdu jasne, zrozumiteľne a dostatočnými argumentami vysvetlil ako ustálil rozsah
BSM, ktoré z vecí tvoriace BSM prikázal účastníkom a ako rozhodol o vyrovnaní ich podielov. Z tohto
hľadiska nemožno skonštatovať, že by dovolateľkou požadovaná odpoveď od odvolacieho súdu mierou

svojej intenzity mala za následok vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.
16.4. Pokiaľ dovolateľka vytýka odvolaciemu súdu nedostatky v procese obstarávania skutkových
podkladov pre rozhodnutie, najmä nesprávne vyhodnotenie dôkazov [napríklad k otázke (ne)rozdelenia
prostriedkov z predaja motorového vozidla P. k otázke či a kto poskytol drevo na krov hospodárskej
budovy,kotázkerozostavanostirodinnéhodomudouzavretiamanželstvaainé],najvyššísúdpripomína,

že (ani prípadné) nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných
dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho
súdu považované za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP (1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017,
3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 7Cdo/11/2017, 8Cdo/187/2017, 9Cdo/86/2020). Priposudzovaní ústavnosti tohto právneho názoru nedospel ústavný súd (II. ÚS 465/2017) k záveru o
jeho ústavnej neudržateľnosti. Výnimkou sú iba rôzne závažné deficity v dokazovaní, (tzv. opomenutý
dôkaz,deformovanýdôkaz,porušeniezásadyvoľnéhohodnoteniadôkazovapod.),prípadnekonajúcimi

súdmi svojvoľné, neudržateľné alebo v zrejmom omyle prijaté skutkové závery, ktoré by popreli zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. V preskúmavanej veci však o také okolnosti nešlo.
16.5. Na základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobkyne nie je podľa
§ 420 písm. f) CSP prípustné, preto ho v tejto časti odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.

17. Dovolateľka v dovolaní uplatnila dovolací dôvody v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP.
17.1. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
17.2. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného

skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach
účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu
predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne
posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa
právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne

vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávne právne posúdenie veci
nemožno preto vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu. Ani sama polemika
s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo jednoduché spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho
súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú
kritériám uvedeným v § 432 ods. 2 CSP.

17.3. Okrem toho nevyhnutným predpokladom, aby dovolací súd mohol posúdiť prípustnosť dovolania
v zmysle § 421 ods. 1 CSP je, že dovolateľ uvedie právnu (nie skutkovú) otázku, ktorú odvolací súd
riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Otázka relevantná v zmysle § 421
ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní, a to jasným, určitým a zrozumiteľným
spôsobom. Inak dovolací súd nemá možnosť posúdiť, či ide skutočne o právnu otázku, či ide o právnu

otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a či sú splnené osobitné podmienky uvedené
v jednotlivých prípadoch, v ktorých citované ustanovenie dovolanie pripúšťa.
17.4. V danom prípade žalobkyňa vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods.
1 písm. b) CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo

od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. V
dovolaní,ktoréhoprípustnosťsavyvodzujez§421ods.1písm.b)CSP,bymaldovolateľa/konkretizovať
právnu otázku riešenú odvolacím súdom, b/ uviesť, ako ju riešil odvolací súd, c/ dôvodiť, že právna
otázka v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená a d/ uviesť, ako by mala byť táto
otázka správne riešená. Dovolateľka uvedeným spôsobom dovolací dôvod nevymedzila. Dovolateľka

nesplnila podmienku konkretizácie právnej otázky riešenej odvolacím súdom ani ďalšie podmienky,
a to vysvetlením ako ju riešil odvolací súd, čo by umožnilo posúdiť, či ju už vo svojej rozhodovacej
praxi (ne)riešil dovolací súd, a teda pri týchto nedostatkoch nemohla ani objektívne naplniť podmienku
uvedenia správneho riešenia otázky riešenej odvolacím súdom. Dovolateľka nastolila „vlastnú" právnu
otázku z pohľadu ňou vnímaného skutkového stavu veci, čím ale neformulovala otázku, ktorú riešil v

danejveciodvolacísúdanariešení,ktorejzaložilsvojerozhodnutie.Dovolanímnastolenáprávnaotázka
tak stojí mimo skutkového a právneho rámca tohto prípadu, tak ako ju riešili a vyriešili súdy; pre toto
konanieideootázkuakademickú.Dovolateľkasadomáhaodpovedenaprávnuotázku,čistavrodinného
domu - základy, základná doska, obvodové mury prvého podlažia (garáž, kotolňa, pivnica) a strop
tohto prvého podlažia, tzv. prvá deka - možno považovať za stavbu ako samostatný predmet právnych

vzťahov? Konajúce súdy však v otázke vzniku stavby (budovy) ohľadom štádia jej rozostavanosti v
čase uzavretia manželstva vychádzali z inak zisteného skutkového stavu veci (na stavbe mala byť
realizovaná vonkajšia omietka, mali byť vystavané prvky dlhodobej životnosti, ako sú obvodové múry,
schodištia, deky), než toho na základe ktorého dovolateľka formulovala právnu otázku, [t. j. stavba mala
mať základy, základnú dosku, obvodové mury (garáž, kotolňa, pivnica) a strop tzv. prvá deka]. Súd

prvej inštancie zohľadnil mimo iného i to, že svedok Y. potvrdil rozhodujúcu skutočnosť, že žalovanému
boli zapožičané stavebné dielce na vystavenie lešenia na vonkajšiu omietku rodinného domu, a to ešte
predtým ako žalovaný uzavrel so žalobkyňou manželstvo. Z uvedeného pre súd prvej inštancie malo
vyplývať, že bola realizovaná vonkajšia omietka rodinného domu a na stavbe boli vystavané prvkydlhodobej životnosti, ako sú obvodové múry, schodištia, deky. Súd poukázal aj na vyjadrenie žalobkyne
napojednávaní25.mája2002,naktoromtátomalauviesť,ževčaseuzavretiamanželstvasožalovaným
boli na dome vystavané obvodové múry, ako aj vo veci Okresného súdu Čadca sp. zn. 6C/750/1992,

kde mala žalobkyňa uviesť, že sporný dom žalovaný vystaval pred uzavretím manželstva s ňou a tento
dom je jeho výlučným vlastníctvom, (porovnaj str. 17-18 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie
z 3. decembra 2012 č. k. 11C/23/2005-850). S názorom súdu prvej inštancie, že dom nepatri do BSM
sa stotožnil i odvolací súd (porovnaj str. 13 odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu z 30. októbra
2013 sp. zn. 8Co/95/2013). Dovolateľka svoj iných právny záver odvodzuje na základe iného skutkového

stavu veci, čo je nepostačujúce pre vymedzenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) až c)
CSP. Možno poznamenať, že pri zistení skutkového stavu veci ohľadom stavu rozostavanosti stavby do
doby uzavretia manželstva súdy vychádzali z viacerých vzájomne si konkurujúcich svedeckých výpovedí
i ďalších (listinných) dôkazov, ich vyhodnotením jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospeli k záveru,
že stavba nepatrí do BSM. Dovolací súd zdôrazňuje, že nemôže v dovolacom konaní formulovať nové
skutkové závery a rovnako nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože nemá možnosť

vykonávať dokazovanie, nie je totiž súdom skutkovým. Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak
ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).
17.5. V dovolaní žalobkyňa, spĺňajúci podmienku zastúpenia kvalifikovaným právnym zástupcom v
zmysle § 429 ods. 1 CSP, síce označila dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP avšak,
ako je z vyššie uvedeného zrejmé, ho nevymedzila náležitým zákonu zodpovedajúcim spôsobom (§ 432

CSP). Dovolací súd uvádza, že vymedzenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP
nezodpovedá právnej úprave. Ex officio ingerencia dovolacieho súdu majúca za následok reštauráciu
dovolacieho dôvodu s novým vymedzením jeho obsahu, patričným komentárom i hľadaním a označením
vhodnej judikatúry dovolacieho súdu, by mohla byť neprípustným súdnym zásahom narúšajúcim samú
materiálnu podstatu spravodlivého procesu. Z uvedeného plynie, že dovolací súd nemôže svoje

rozhodnutie založiť na vlastných domnienkach alebo predpokladoch, nemôže nahradzovať kvalifikovaný
servis poskytovaný právnym zástupcom, lebo vymedzenie predmetu a rozsahu dovolania patrí do
výlučnej sféry dovolateľky (porovnaj IV. ÚS 372/2020). Dovolací súd sa pokúsil autenticky porozumieť
dovolateľke - jej textu ako celku, ale na druhej strane, nemožno dotvárať vec na úkor procesnej
protistrany. Má ísť o dialóg, ale nie o právnu pomoc. Nie je úlohou najvyššieho súdu „hádať", čo povedal

dovolateľ, ale ani vyžadovať akúsi dokonalú formuláciu uplatneného dovolacieho dôvodu (porovnaj III.
ÚS 223/2021).
17.6. Cieľom pravidiel týkajúcich sa prípustnosti dovolania je zaistiť riadny výkon spravodlivosti a
zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím. Dotknuté
osoby musia počítať s tým, že tieto pravidlá budú aplikované. Posúdenie splnenia zákonných

predpokladov (podmienok) prípustnosti dovolania s negatívnym výsledkom nemôže viesť k záveru
o porušení práv dovolateľov v prípade, ak bolo toto posúdenie vykonané v súlade so zákonom.
Ústavný súd v uznesení sp. zn.: I. ÚS 215/2022-15 zo 14. apríla 2022, bod 15. odôvodnenia (tiež
I. ÚS 214/2022-14 zo 14. apríla 2022 bod 20.) k odmietnutiu dovolania pre nesplnenie náležitostí
zadefinovaniadôvoduprípustnostimimoriadnehoopravnéhoprostriedkuuviedol,žeajkeďjehosúčasná

judikatúra uprednostňuje materiálny prístup k vymedzeniu dovolacích dôvodov zo strany najvyššieho
súdu (I. ÚS 336/2019, IV. ÚS 479/2021), dovolací súd si bez náležitého vymedzenia právnej otázky
dovolateľom nemôže túto otázku vyabstrahovať z dovolania sám (II. ÚS 291/2021). Ústavne konformné
riešenie vyžaduje, „aby právna otázka z dovolania jasne vyčnievala, a takisto aby z dovolania vyčnievalo
aj právne posúdenie veci, ktoré pokladá dovolateľ za nesprávne s uvedením toho, v čom má spočívať

táto nesprávnosť..." Sťažovateľ, resp. jeho advokát „preto musí pripraviť jasné, vecné a zmysluplné
vymedzenie namietaného nesprávneho právneho posúdenia spornej právnej otázky" (I. ÚS 115/2020).

18. Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie žalobkyne, ktorým prípadne mienila namietať
nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 CSP (resp. v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP)

odmietol podľa § 447 písm. f) CSP ako dovolanie, v ktorom dovolací dôvod nie je vymedzený spôsobom
uvedeným v § 431 až § 435 CSP.

19. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že
úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu, keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho

zastaveniu zavinila žalobkyňa (§ 256 ods. 1 CSP).

20. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.