Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 4, 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423200878
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4423200878.7

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobkýň: v 1. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX,
A. C. D., v 2. rade: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, H., v 3. rade: I. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXXX/X, H., žalobkyne v 1. rade až v 3. rade právne zastúpené: JAVOR - TOKÁR advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, IČO: 36 264 750 proti žalovaným v 1.
rade: J. E. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX C. I., v 2. rade: Slovenská kancelária

poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36062235, žalovaný v 2. rade právne
zastúpený: MGA IURIS s.r.o., Cukrová 14, Bratislava, IČO: 47 233 028, v 3. rade: Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, Bratislava, IČO: 00 151 700, v 4. rade: UNIQA pojišťovna, a.s.,
so sídlom Evropská 136/810, Praha 6, IČO: 492 40 480, konajúca prostredníctvom UNIQA pojišťovna,
a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, Bratislava, IČO: 53
812 948, právne zastúpený: CLS Čavojský & Partners, s.r.o., Zochova 6-8, Bratislava, IČO: 36 854 972

o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie voči žalovanému v 2. rade z a s t a v u j e.

Súd p r i z n á v a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobkyniam v 1. rade
až v 3. rade vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne v 1. až v 3. rade sa v konaní na základe podanej žaloby domáhali voči žalovaným v 1.
rade až v 4. rade náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

2. Podaním zo dňa 31.05.2024 žalobkyne v 1. až v 3. rade prostredníctvom svojho právneho
zástupcu vzali svoju žalobu späť voči žalovanému v 2. rade celkom, pretože v priebehu konania prišlo
k preukázaniu existencie platne uzatvorenej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení, v dôsledku čoho

súd konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej aj C.s.p.).

3. Žalobkyne v 1. rade až v 3. rade požadovali vo svojom späťvzatí žaloby voči žalovanému v 2. rade,
aby pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd postupoval podľa § 257 C.s.p. a prihliadol
na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré pozostávajú z:

- neprimeranej tvrdosti,
- podielu oboch strán na vzniku a priebehu sporu,
- povahy a okolnosti sporu,
- zložitosti doposiaľ neriešenej právnej problematiky,
- zložitosti prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy,
- osobných pomerov strán sporu,

- nízkeho príjmu žalobkýň.4. Podaním zo dňa 07.06.2024 žalovaný v 2. rade zdôraznil, že rozhodovanie o náhrade trov konania
je ovládané zásadou zodpovednosti za úspech podľa § 255 C.s.p., resp. zásadou zodpovednosti za
zavinenie zastavenie konania podľa § 256 C.s.p.. Ustanovenie § 257 C.s.p. má predstavovať výnimku

z tohto pravidla a aplikovať ho výlučne vo výnimočných prípadoch. Žalovaný v 2. rade zdôraznil, že
ešte pred začatím sporu oznámil právnemu zástupcovi žalobkýň v 1. až v 3. rade, že predmetné
vozidlo žalovanej v 1. rade, ktorým mala byť spôsobená škoda na zdraví s následkom smrti L. F. bolo
poistené zo zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 381/2001 Z.z. u právneho predchodcu žalovaného
v 4. rade spolu s uvedením čísla poistnej zmluvy a tento list mal byť emailom doručený právnemu

zástupcovi žalobkýň už dňa 27.02.2023. Žiadal tak, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalobkyniam v 1. až v 3. rade v plnom rozsahu.

5. Dňa 24.04.2024 bola na Okresnom súde Nové Zámky podaná obžaloba Okresnej prokuratúry Nové
Zámky 1Pv 119/21/4404-62 zo dňa 23.04.2024 (vec je vedená na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.
zn. 1T/23/2024 a doteraz nie je právoplatne skončená) na obvinenú J. E. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom C. I., K. XXX/XX, že dňa
02.03.2021 v čase o 12.40 h v meste Nové Zámky na Šurianskej ulici ako vodička osobného motorového
vozidla zn. Mercedes Benz GLC, EČV: C. J. XXX jazdiaca v smere na obec Bánov, počas odbočovania
doľava ku garáži rodinného domu č. 21, v čase 1,19 sekundy pred kolíziou sa pohybovala rýchlosťou 36
km/hod až 41 km/hod, pričom ľavým bokom vozidla jazdila cca 0,5 m od okraja v ľavom jazdnom pruhu

( už v protismere ), ďalej smerovala vľavo a od miesta kolízie bolo prednou časťou vozidlo vzdialené
cca 4,3 m, v čase 1, 15 sekundy pred kolíziou vodička J. E. J. začala intenzívne brzdiť a pokračovala
v jazde vľavo ( t.j. zatáčala do koridoru pohybu motocykla), kde podľa znaleckého posudku č. 14/2021,
vypracovanéhoznalcomIng.KamilomLacko-Bartošomtechnickápríčinapredmetnejdopravnejnehody
spočívala v tom, že sa nevenovala plne vedeniu vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke,

pretože na motocyklistu začala reagovať oneskorene a z pohľadu techniky jazdy nesprávne vošla do
koridoru a tam zastavila, odbočovala vľavo v čase, kedy v protismere prichádzal motocyklista poškodený
L. F., narodený XX.XX.XXXX v C. I., trvale bytom H., G. XXXX/X a v jeho koridore pohybu zastavila
ešte pred kolíziou, tým donútila motocyklistu L. F. intenzívne brzdiť, teda nedala prednosť v jazde oproti
jazdiacemu motocyklu zn. BMW 1300, EČ: NZ-O1 lAM, ktorého vodičom bol L. F., dôsledkom čoho došlo

ku čelnej zrážke, kde motocykel BMW narazil rýchlosťou cca 82,8 až 95,2 km/hod predným kolesom do
ľavého boku ( cca 0,3 m od stredu vozidla vľavo ) stojaceho vozidla Mercedes - Benz GLC, nárazom
bolo vozidlo Mercedes - Benz posunuté bočne vľavo a motocykel bol odhodený vpravo o cca 3,4 m,
čím vyvolala kolíznu situáciu, pričom porušila ustanovenie§ 2 písm. b ), § 4 ods. 1 písm. c ), § 19
ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov s poukazom na ustanovenie § 137 ods.2 písm. c), písm. h) zákona č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
pričom porušila dôležitú povinnosť vodiča uloženej jej podľa zákona, čím spôsobila dopravnú nehodu,
pri ktorej vodič motocykla poškodený L. F. utrpel sériové zlomeniny rebier obojstranne s výraznou
prevahou v ťavej polovici hrudného koša, kde došlo aj k roztrhnutiam pohrudnice v mieste zlomených

rebier, zlomeninu tela deviateho hrudného stavca chrbtice, zmliaždenie a roztrhnutie dolného laloka
ľavých pľúc so zakrvácaním do dutiny hrudnej, roztrhnutie a pomliaždenie sleziny, pomliaždenie ľavého
zapobrušia, porušenie celistvosť panvy ako celku - nestabilná zlomenina panvy typu tzv. otvorenej knihy,
t.j. porušenie spojenia medzi krížnou kosťou a bedrovými kosťami obojstranne a porušenie lonovej
spony ( symfýzy ) s veľkým oddialením lonových kostí, roztrhnutie močového mechúra a rozsiahle

zmliaždenie a zakrvácanie mäkkých tkanív malej panvy, trieštivé zlomeniny oboch kostí pravého a
ľavého predlaktia v oblasti zápästí, kde poškodený L. F. prežíval po dopravnej nehode cca 2 hodiny a
zomrel vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Nových Zámkoch dňa 02.03.2021 v čase o 14.35.hod.,
pričom bezprostrednou príčinou smrti nebohého L. F. bol traumaticko - hemoragický /úrazovo - krvácavý/
šok v dôsledku združeného poranenia viacerých orgánov (polytraumy), teda inému z nedbanlivosti mal

spôsobiť smrť a čin spáchať závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej
jejpodľazákona,čímmalaspáchaťprečinusmrteniapodľa§149odsek1,odsek2písmenoa/Trestného
zákona s poukazom na § 13 8 písmeno h/ Trestného zákona.

6. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

7. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu, a to v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí. Z uvedeného vyplýva, že rozhodovanie o trovách bude prebiehať v dvoch fázach.
Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku na náhradu trov konania, a po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške náhrady trov konania súdny

úradník samostatným uznesením. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sú kogentné, a teda nepripúšťajú výnimky
ani v prípade, ak by jedinou zložkou trov konania bol zaplatený súdny poplatok zo žaloby. O nároku
rozhodne sudca podľa zásad o náhrade trov konania (pozri § 255 C.s.p. a § 256 C.s.p.) a uplatnením
týchto zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom.

9. Ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p. vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného
zavinenia, ktorá je podľa predkladateľa osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou, pretože
pojem "procesné zavinenie" je v judikatúre stabilný. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v
dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať
procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane

žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného,
spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že
žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu
alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie
žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Ak dôvodom späťvzatia žaloby je oprávnene uplatnená

námietka premlčania vznesená žalovaným, z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania
zavinil žalobca a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalovanému (R 11/1998).

10. Účelom ustanovenia § 257 C.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom

skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok
vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné

okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.
Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery

oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu
SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14, a prispôsobené novej právnej úprave).
V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu

v konaní (§ 255 C.s.p.). Aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania
prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov
konania podľa § 255 a nasl. C.s.p. , súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí
byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci,

ako aj v okolnostiach u strán sporu. Predkladateľ uviedol, že z dôvodu, že uplatnenie tohto osobitného
kritériananepriznanienáhradytrovkonaniaprichádzadoúvahylenvýnimočne,másatovykladaťprísne
reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. sa nesmie javiť ako
neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.Judikatúra tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal
jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný
skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je

potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto
nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2 M Cdo
17/2009).

11.1 Súd v danej veci rozhodol o nároku žalovaného v 2. rade na náhradu trov konania
voči žalobkyniam v 1. rade až v 3. rade podľa § 262 ods. 1 C.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
uznesenia, pričom súd zohľadnil kritérium uvedené v § 256 ods. 1 C.s.p.. Súd má za to, že späťvzatím
žaloby z vyššie uvedeného dôvodu všetky žalobkyne zavinili zastavenie konania voči žalovanému v 2.
rade a preto žalovanému v 2. rade bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči nim vo výške 100%.
Úplným záverom sa dodáva, že po právoplatnom doriešení nároku na náhradu trov konania podľa § 262

ods. 1 C.s.p., sa súd bude zaoberať výškou náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p..

11.2 Úplným záverom sa súd vyjadruje aj k skutočnosti, prečo pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania nepostupoval podľa § 257 C.s.p.. Konanie v tejto veci bolo začaté dňa 02.03.2023, kedy
bola žaloba doručená tunajšiemu súdu. Žalovaný v 2. rade od začiatku sporu namietal nedostatok svojej

pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že ku dňu 02.03.2021, kedy v čase o 12.40 hod. došlo k dopravnej
nehode tak, ako je uvedené v bode 5. odôvodnenia tohto uznesenia, osobné motorové vozidlo značky
Mercedes Benz GLC EČV:C. J. XXX malo byť poistené povinným zmluvným poistením zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších
predpisov,atoužalovanéhov4.rade,resp.jehoprávnehopredchodcu.Žalovanýv2.radepreukázal,že

pred začatím tohto sporu, teda pred 02.03.2021 oznámil túto skutočnosť právnemu zástupcovi žalobkýň
v 1. až v 3. rade, a to vo forme emailu dňa 27.02.2023. Už v tomto štádiu konania je možné konštatovať,
že žalovaný v 2. rade nebol v konaní pasívne vecne legitimovaný, čo bolo napokon dôvodom späťvzatia
žaloby voči nemu. V bode 10. odôvodnenia tohto uznesenia je podrobne vymedzené, kedy a za akých
okolností prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p., pričom bezpochyby platí, že pre

realizáciu tohto sudcovského moderačného práva sa vyžadujú výnimočné okolnosti a dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré na nepriznanie náhrady trov konania prichádzajú do úvahy len výnimočne.
V zásade je možné konštatovať, že rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p.
sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.
Súd na jednej strane nespochybňuje, že okolnosti prípadu sú poľutovaniahodné a pre žalobkyne v 1. až

v 3. rade tragické, pretože v dôsledku udalosti zo dňa 02.03.2021 došlo k usmrteniu L. F., ich rodinného
príslušníka. Na druhej strane však súd nemohol neprihliadnuť na skutočnosť, že žalobkyniam v 1. až v 3.
rade ešte pred začatím sporu bolo jasne a zrozumiteľne oznámené a vysvetlené žalovaným v 2. rade,
že dotknuté motorové vozidlo Mercedes Benz bolo ku dňu 02.03.2021 poistené povinným zmluvným
poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čím nebol daný dôvod,

aby následne podaná žaloba smerovala aj voči žalovanému v 2. rade. Dodatočné uvedomenie si tejto
okolnosti na strane žalobkýň až v priebehu sporu nemôže byť vyhodnocované v neprospech žalovaného
v 2. rade, a preto súd vyhodnotil, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nie je dôvod
na postup podľa § 257 C.s.p..

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.