Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, October 11, 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10C/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324200861
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:8324200861.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v spore žalobcov 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXX, XXX XX C., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., obaja právne zast.
JUDr. Igor Šafranko, advokát, Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému E. C., F., so
sídlom G. XX, XXX XX B. B., IČO: 36 637 301, právne zast. JUDr. Ondrej Sochor, advokát, Ul. Prof. Sáru
3873/44, 974 01 Banská Bystrica, o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 11.06.2008
zamieta.

II. Priznáva žalovanému náhradu trov konania voči žalobcom v prvom a druhom rade v rozsahu 50%.

III. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade podali dňa 15.03.2016 na tunajší súd žalobu o určenie neplatnosti zmluvy
o úvere č. XXXX/XX H. I. XX.XX.XXXX, o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva zo dňa 11.06.2008, o zaplatenie sumy 20.998,13 eur titulom vydania bezdôvodného
obohatenia a o náhradu trov konania.

2. Okresný súd Humenné rozsudkom zo dňa 10.07.2017, č. k. 10C/51/2016 - 172 rozhodol tak, že:
I. Konanie o zaplatenie sumy 6087,39 eur zastavil.
II. Súd žalobu v časti o určenie absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere č. 8166/08 zo dňa 11.06.2008
zamietol.
III. Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 11.06.2008 uzatvorená medzi
žalobcami a žalovaným určil za neplatnú.

IV.Žalovanýjepovinnýztitulubezdôvodnéhoobohateniazaplatiťžalobcomsumu14.910,74eurvlehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42%.
Dňa 08.02.2024 bolo uvedené prvoinštančné rozhodnutie uznesením Krajského súdu v Prešove č. k.
14Co/4/2023 – 415 zrušené vo výroku, ktorým určil, že zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva zo dňa 11.06.2008 uzatvorená medzi žalobcami a žalovaným je neplatná a vo výroku o nároku na
náhradu trov konania žalobcom v rozsahu 42% a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vzhľadom na uvedené sa súd bude v ďalšom zaoberať len časťou týkajúcou sa námietok ohľadom
neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 11.06.2008.3. Žalobcovia pôvodnú podanú žalobu odôvodnili tým, že dňa 11.06.2008 uzavreli so žalovaným
zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalobcom poskytnutý úver vo výške 13.277,57 eur. Zmluvu
uzatvorili ako fyzické osoby pre svoju súkromnú potrebu, pričom žalovaný uzatvoril zmluvu v rámci

svojej podnikateľskej činnosti. Jedná sa o formulárovú zmluvu, ktorú žalovaný opakovane uzatvára,
pričom žalobcovia nemali možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Predmetnú zmluvu mohli podpísať alebo
odmietnuť ako celok. Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa upravoval v čase uzatvorenia
zmluvy zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva je v rozpore s dobrými

mravmi a jej ustanovenia sú koncipované tak, že spôsobujú hrubú nerovnováhu vo vzájomných
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za rozpor s dobrými mravmi
považujú neprimeranú odplatu (úroky) za poskytnutie peňažných prostriedkov, ktorých výška bola 24%
ročne, vrátane ich navýšenia o 15%. Maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru
zverejnená Ministerstvom financií SR bola stanovená vo výške 21,60 % (pre zmluvy uzavreté pred
16.08.2008 vo výške viac než 200tis. Sk s dobou splatnosti nad 5 rokov). Ďalej poukázali na skutočnosť,

že zmluva neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
o konečnej splatnosti úveru a o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov platnej ku
dňu podpisu zmluvy v súlade s ust. § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. Absencia týchto podstatných
náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. V zmluve rovnako chýba i údaj o celkovej výške poskytnutého úveru, ktorého

absencia spôsobuje, že zmluva o úvere je bez úrokov a bez poplatkov. Podľa § 4 ods. 4 zák. č.
258/2001 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úroky a
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zmluva obsahuje ďalšie neprijateľné
podmienky, a to v bode 15 VPPU zmluvná podmienka, podľa ktorej spotrebiteľ dáva veriteľovi plnú
moc s automatickým poskytnutím ďalšieho úveru spotrebiteľovi pre prípad omeškania so splácaním

úveru úročeného zvýšenou sadzbou 15% ročne nad základnú stanovenú úrokovú sadzbu. Rovnako
neprijateľnou zmluvnou podmienkou je dohoda o zrážkach zo mzdy, rozhodcovská doložka a tiež
neprimerane vysoké sankcie spojené s omeškaním dlžníka so splácaním splátok a jeho viacnásobný
postih v prípade omeškania, a to úrok z omeškania vo výške 0,5% za každý deň omeškania (180%
ročne), zmluvná pokuta vo výške 30%. Všetky tieto zmluvné podmienky spôsobujú hrubú nerovnováhu

vo vzájomných povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a sú neprijateľné podľa § 53 ods. 1 a § 53 ods.
4 písm. k) OZ. Popri všetkých týchto sankciách mohol veriteľ v prípade omeškania dlžníka so splácaním
úveru pristúpiť k okamžitej splatnosti úveru, požadovať dodatočné zabezpečenie úveru, uskutočniť
splnenie dlhu zo zábezpeky v zmysle § 151 a) OZ, zmluvu vypovedať alebo od nej odstúpiť. Taktiež
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou uhradiť všetky poplatky, ktoré vzniknú v súvislosti s vymáhaním

dlhu. Ďalej v žalobe uviedli, že žalovanému celkovo doposiaľ uhradili sumu 34.275,69 eur, teda zaplatili
2,83 násobok istiny úveru a podľa splátkového kalendára by ešte mali uhradiť 8775 eur. V uhradenej
istine je zahrnutá i neprijateľná zmluvná pokuta vo výške 6000 eur. Vzhľadom k tomu, že úver je bez
úrokov a bez poplatkov žiadali vydať bezdôvodné obohatenia v sume 20.998,13 eur, t.j. suma, ktorú
preplatili. Keďže zmluva obsahuje početné neprijateľné zmluvné podmienky a neprimeranú odplatu,

ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, zmluva o úvere podľa ust. 39 OZ je neplatná ako celok, v dôsledku
čoho je neplatná i zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva uzavretá dňa 11.06.2008.
Vzhľadom na vyššie uvedené mali za to, že preukázali dôvodnosť svojho nároku a žiadali, aby súd
vyhovel podanej žalobe v celom rozsahu. Uplatnili si náhradu trov konania.

4. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.
Vo svojom vyjadrení uviedol, že v prejednávanom spore nie je daný základný predpoklad úspešnosti
určovacej žaloby, a to existencia naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o úvere a
zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Nie je daný naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti zmluvy, ak stav právnej neistoty alebo ohrozenie práva môže byť vyriešený len určením

vlastníckeho práva žalobcu, pre ktoré je posudzovanie platnosti zmluvy len otázkou predbežnou.
Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva
nie je daný a ani nevyplýva zo žaloby, preto by mal byť zamietnutý. Pokiaľ ide o úverovú zmluvu, ktorá
bola medzi stranami sporu uzatvorená, taktiež na určení jej neplatnosti nie je naliehavý právny záujem, a
to z dôvodu, že zo zmluvy o úvere už vznikli konkrétne nároky zmluvných strán, ktoré môžu byť riešené

v konaní o plnenie, čo žalobcovia aj urobili, nakoľko sa domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia vo
výške 20.998,13 eur. Preto aj v tejto časti považuje žalobu o neplatnosť úverovej zmluvy za nedôvodnú.
Ďalej uviedol, že žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali výšku nároku, ktorú si v konaní uplatňuje
z titulu bezdôvodného obohatenia. Ďalej je nepochybné, že úver bol žalobcom poskytnutý a žalobcoviaho aj začali čerpať. Preto má žalovaný za to, že aj keby úverová zmluva neobsahovala niektorú zo
zákonom požadovaných náležitostí, tak aj tak by bola zmluva o úvere platným právnym úkonom.
Prípadná neplatnosť právnych úkonov z dôvodu rozporu s dobrými mravmi musí vyplývať priamo z

uvedených právnych úkonov. Dvojstranný právny úkon je neplatný len v tom prípade, keď napr. v
rozpore s dobrými mravmi je konanie obidvoch strán, nielen jednej strany. Žalobcovia v žalobe žiadnym
spôsobom neuviedli, nepreukázali ani dôvody na jeho strane, pre ktoré by mala byť zmluva o úvere a
zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva neplatná. Pokiaľ ide o neprimeranú odplatu vo
výške 24% ročne, žalovaný má za to, že nariadenie vlády č. 238/2008 Z.z., podľa ktorého maximálna

výškaodplatybolavovýške21,60%ročne,nadobudloúčinnosť01.07.2008,tedapopodpisepredmetnej
úverovej zmluvy a na daný záväzkový vzťah sa nevzťahuje. Ak by sa predmetné obmedzenie vzťahovalo
aj na predmetný úverový vzťah, bola by zmluva neplatná a to len v časti, ktorá prevyšuje 21,60%, a to len
za podmienky, ak by sa žalobcovia takejto čiastočnej neplatnosti dovolali. Žalovaný vzniesol námietku
premlčania nároku domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu v časti maximálnej výšky odplaty,
keďže úverová zmluva bola uzatvorená 11.06.2008 a 3-ročná premlčacia doba uplynula 11.06.2011.

Taktiež žalovaný má za to, že zmluva obsahuje konečný termín splatnosti, ktorý je stanovený na deň
25.06.2018, tento deň je uvedený zreteľne, dobre čitateľne na poslednej strane splátkového kalendára.
Podľa názoru žalobcov, že zmluva neobsahuje údaj o priemernej hodnote RPMN, tak žalovaný má za
to, že povinnosť uvádzať údaj o priemernej RPMN v spotrebiteľských zmluvách by vznikla najskôr
29.06.2008 (súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za 1 štvrťrok

2008 boli zverejnené na webovej stránke MF SR dňa 29.04.2008, a povinnosť vznikla po 2 mesiacoch
od tohto zverejnenia). Teda v čase uzatvorenia zmluvy nebola ešte povinnosť uvádzať údaj o priemernej
RPMN, preto aj táto námietka žalovaných je nedôvodná. Taktiež dohoda o zmluvnej pokute nie je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko právne predpisy v čase podpisu úverovej neobsahovali
žiaden maximálny strop pre výšku zmluvnej pokuty. Žalovaný má za to, že zmluvné dojednania týkajúce

sa úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty sú ustanoveniami platnými. Pokiaľ ide o ostatné zmluvné
dojednania (plná moc pre veriteľa na uzavretie ďalšieho úverového vzťahu s veriteľom, dohoda o
zrážkach zo mzdy, rozhodcovská doložka, neprimeraná výška úroku z omeškania), tak tieto sú síce v
zmluve dojednané, ale uvedené nároky si žalovaný voči žalobcom nikdy neuplatnil. Žalovaný vzniesol
námietku premlčania žalobcami uplatneného práva na plnenie, pričom poukázal na skutočnosť, že

právonavydanieprípadnéhobezdôvodnéhoobohateniasapremlčujevsubjektívnej2-ročnejpremlčacej
lehote podľa § 107 ods. 1 OZ. Zároveň žiadal, aby žalobcovia preukázali svoj nárok na finančné plnenie
a to výpočtom, ku ktorému žalovaný zaujme adekvátne stanovisko. Taktiež vzniesol kompenzačnú
námietku ako obranu proti žalobe vo výške 13.277,57 eur, t.j. vo výške úveru v zmysle úverovej zmluvy.
Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby súd žalobu zamietol a uplatnil si náhradu trov konania.

5. Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 05.04.2017 v žalobca zobral žalobu čiastočne
späť a to čo do sumy 6087,39 eur s príslušenstvom a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

6. Okresný súd Humenné rozsudkom z 10. mája 2017 č. k. 10C/51/2016-172 konanie o zaplatenie

sumy 6.087,39 eur zastavil (prvý výrok), žalobu v časti o určenie absolútnej neplatnosti Zmluvy o úvere
č. XXXX/XX H. XX. XXXX XXXX zamietol (druhý výrok), určil, že zmluva o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva z 11. júna 2008 uzatvorená medzi žalobcami a žalovaným je neplatná (tretí výrok),
zaviazal žalovaného z titulu bezdôvodného obohatenia zaplatiť žalobcom sumu 14.910,74 eur v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (štvrtý výrok), žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 42 % (piaty výrok). V odôvodnení okresný súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania
malzapreukázané,žedňa11.júna2008bolamedzistranamisporuuzatvorenáZmluvaoúvereč.XXXX/
XX, kde žalobcovia 1/ a 2/ vystupovali ako dlžníci a žalovaný ako veriteľ. V zmluve neboli dohodnuté
podstatné náležitosti zmluvy o úvere, a to celková výška poskytnutého spotrebiteľského úveru, konečná
splatnosť spotrebiteľského úveru, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a

ďalšie náležitosti podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej aj „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Súd dospel k záveru,
že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch
považovať za bezúročný a bez poplatkov. S poukazom na § 553 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka
(ďalej aj „OZ“) uzavrel, že v danom prípade v zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva

absentuje také dojednanie, že v prípade, ak sa vlastníctvo veriteľa stane nepodmieneným (v dôsledku,
že dlžník riadne a včas záväzok nesplní), nadobúdateľovi (veriteľovi) síce vzniklo právo na plnohodnotné
nakladanie veci v súlade s § 123 ods. 1 OZ a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, avšak nie je zrejmé, že dlžníkom
po speňažení majetku má byť zaistené vydanie tzv. hyperochy. Absencia takéhoto dojednania akonáležitosti zmluvy, robí právny úkon neplatným, a preto žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvy
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva určil za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a
obchádzanie zákona. S poukazom na ustanovenie § 451 ods. 1, 2 OZ konštatoval, že žalobcovia vrátili

žalovanému už celkovú sumu 23.188,30 eur titulom uhradených splátok a 5.000 eur titulom zmluvnej
pokuty, teda celkovo zaplatili sumu 28.188,30 eur, ale reálne im žalovaný poskytol iba sumu 13.277,57
eur, teda žalobcovia plnili žalovanému viac, ako im bolo poskytnuté, preto na strane žalovaného
vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré musí žalovaný vydať žalobcom. Výška bezdôvodného obohatenia
predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú žalobcovia reálne uhradili a sumou, ktorú im žalovaný poskytol,

t. j. 14.910,73 eur (28.188,30 eur - 13.277,57 eur). O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie
podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“).

7. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovaného rozsudkom z 3. mája 2018 č. k.
25Co/58/2017-205 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v časti, ktorou bola určená neplatnosť zmluvy

o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva z 11. júna 2008 (prvý výrok) a druhým výrokom zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom titulom
bezdôvodného obohatenia v časti o zaplatenie 5.000 eur, ako aj vo výroku o trovách a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Krajský súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v treťom výroku rozsudku
za vecne správne, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti potvrdil v zmysle

ustanovení § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd konštatoval, že sa stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia v tejto časti a pre zdôraznenie správnosti dodal, že zmluva o zabezpečovacom prevode
práva, ktorá neobsahuje dojednanie o tom, ako sa zmluvné strany vyporiadajú v prípade, že dlžník
zabezpečenú pohľadávku riadne a včas neuhradí, je absolútne neplatná. To isté platí, ak uvedená
zmluva obsahuje v tomto smere len dojednanie, podľa ktorého veriteľ pri omeškaní dlžníka s úhradou

zabezpečenejpohľadávkysabezďalšiehostanetrvalýmvlastníkomprevedenéhomajetkuprisúčasnom
zániku zabezpečenej pohľadávky (viď rozsudok NS ČR 31Odo/495/2006 z 15. októbra 2008). Súd
prvej inštancie v preskúmavanej veci v tejto časti dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, a na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym
skutkovým zisteniam a návrh žalobcov v tejto časti aj správne právne posúdil. Vo zvyšných častiach,

ktoré boli napadnuté odvolaním žalovaného, a to v časti týkajúcej sa vydania bezdôvodného obohatenia
vo výške 5.000 eur a vo výroku o trovách konania, odvolací súd dospel k záveru, že v tejto časti je
rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, preto ho podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Proti rozhodnutiu krajského súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) s poukazom na § 420
písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. K namietanej vade podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľ uviedol,
že žalobcovia vo svojej žalobe žiadnym spôsobom nezdôvodňovali svoj naliehavý právny záujem na
požadovanom určení neplatnosti Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva z 11.
júna 2008, pričom žalovaný v priebehu konania výslovne spochybnil skutočnosť, že by

žalobcovia mali naliehavý právny záujem na požadovanom určení (vyjadrenie žalovaného k žalobe
žalobcov). Z odôvodnenia rozhodnutia okresného a krajského súdu nevyplýva žiadna právna
úvaha vo vzťahu k tomu, či a z akého dôvodu je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení
neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Konajúci súd bez odôvodnenia ne/
existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení pristúpil k vecnému preskúmaniu

zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva - ktorý procesný postup považuje žalovaný za
nesprávny,aktoréhonásledkomjepodľanázoružalovanéhoporušenieprávažalovanéhonaspravodlivý
proces. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľ uviedol, že podľa jeho
názoru rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi
dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, a to či zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva

uzatvorenádňa11.júna2008zaúčinnostiOZvzneníúčinnomod01.januára2008jeneplatnázdôvodu,
že v nej absentuje ustanovenie o tom, akým spôsobom sa zmluvné strany vzájomne vysporiadajú
v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku riadne a včas neuhradí. Žalovaný uviedol, že má
vedomosť o tom, že niektoré právne otázky týkajúce sa zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva
boli v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešené (sp. zn. 3Cdo/446/2012, 1Cdo/58/2008,

5Cdo/208/2010), avšak týkali sa zmlúv, ktoré boli uzatvorené za účinnosti OZ v znení účinnom do 31.
decembra 2007. Podľa názoru žalovaného zmluva obsahovala všetky náležitosti, ktoré OZ v znení
účinnom od 1. januára 2008 vyžadoval pre jej platnosť, pričom zákon nevyžadoval pre platnosť
takejto zmluvy, aby obsahovala ustanovenie o tom, akým spôsobom sa zmluvné strany vzájomnevysporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku riadne a včas neuhradí. Z uvedeného
dôvodu má žalovaný za to, že záver odvolacieho súdu o tom, že v prípade, ak zmluva neobsahovala
ustanovenie o tom, akým spôsobom sa zmluvné strany vzájomne vysporiadajú v prípade, že dlžník

zabezpečenú pohľadávku riadne a včas neuhradí, je v celom rozsahu arbitrárny, a takáto požiadavka
žiadnym spôsobom nevyplýva z OZ v znení účinnom od 01. januára 2008. Zmluva o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva uzatvorená 11. júna 2008 za účinnosti OZ v znení účinnom od 1. januára
2008 nie je neplatná z dôvodu, že v nej absentuje ustanovenie o tom, akým spôsobom sa zmluvné
strany vzájomne vysporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú dlžnú pohľadávku riadne a včas

neuhradí. Navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v prvom výroku, a
aby vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 31. mája 2021 sp. zn. 2Cdo/88/2020 dovolanie
odmietol ako neprípustné (§ 447 písm. c) a f) CSP).

10. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom z 1. júna 2022 č. k. II. ÚS 551/2021-38 (ďalej aj „nález
ústavného súdu“) rozhodol, že uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/88/2020
z 31. mája 2021 bolo porušené základné právo sťažovateľky (žalovaného) na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej lem „ústava“) a jej právo na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),

uznesenie najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že najvyšší súd ústavne
nekonformným spôsobom vyložil prípustnosť dovolania podľa § 432 ods. 2 CSP, v dôsledku čoho jeho
uznesenie porušuje právo sťažovateľky na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. V náleze ústavného súdu bolo zdôraznené, že
najvyšší súd neodôvodnil, z akého dôvodu považoval dovolaciu otázku za skutkovú, a aké kritériá pri

tejto úvahe vyhodnocoval, pričom podľa ústavného súdu dovolateľom formulovaná otázka predstavuje
otázku právnu a argumentácia dovolateľa s tým spojená nepredstavuje skutkové úvahy a nesúvisí s
hodnotením dôkazov, ale ide o právne úvahy.

11. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 2Cdo/141/2022-395 zo dňa 30.03.2023

bol rozsudok Krajského súdu v Prešove, ktorým potvrdil prvoinštančné rozhodnutie po odvolaní
žalovaného č. k. 25Co/58/2017-205 vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie v tej
napadnutej časti, ktorou bola určená neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva
z 11.06.2008 zrušený a vec bola v rozsahu zrušenia vrátená odvolaciemu Krajskému súdu v Prešove
na ďalšie konanie.

12. Uznesením zo dňa 08.02.2024, č. k. 14Co/4/2023 - 415, Krajský súd v Prešove zrušil prvoinštančný
rozsudok vo výroku, ktorým určil, že zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo
dňa 11.6.2008 uzatvorená medzi žalobcami a žalovaným je neplatná a vo výroku o priznaní nároku
na náhradu trov konania žalobcom v rozsahu 42 % a vracia vec na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Krajský súd v Prešove v bode 34. odôvodnenia uviedol, že v ďalšom konaní bude
úlohou prvoinštančného súdu opätovne preskúmať náležitosti uzatvorenej zmluvy o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva, a zistiť, či táto zmluva zodpovedá platnému právnemu stavu k momentu
jej uzatvorenia, či zmluva má všetky obligatórne náležitosti, ktoré predpokladá zákon, respektíve či nie
sú zrejmé iné okolnosti jej neplatnosti.

13. Po vrátení veci Okresnému súdu Humenné v rozsahu zrušenia uznesením Krajského súdu
v Prešove, č. k. 14Co/4/2023 - 415 zo dňa 08.02.2024, bola v zmysle § 152 ods. 5 Vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre
okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy vec zapísaná pod novým číslom konania,

č. k. 10C/51/2016 - 421.

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 25.06.2024 poukázal na to, že zrušením rozsudku Krajského
súdu v Prešove zo dňa 03.05.2018, sp. zn. 25Co/58/2017, nastal právny stav, že neexistovalo žiadne
právoplatné rozhodnutie, ktorým by bolo rozhodnuté o neplatnosti Zmluvy o zabezpečovacom prevode

vlastníckeho práva zo dňa XX.XX.XXXX – a teda žalovaný (veriteľ) bol stále dočasným vlastníkom
nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX D. XXX, k.ú. C.. Žalobcovia (ako dlžníci) však uhradili v
celom rozsahu svoj záväzok z úverovej zmluvy, žalovaný preto požiadal o výmaz zabezpečovacieho
prevodu vlastníckeho práva. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že písomným podaním požiadal Okresnýúrad Humenné, katastrálny odbor o zápis rozsudku Najvyššieho súdu SR do katastra nehnuteľností
(čo malo za následok opäť zápis žalovaného na LV ako dočasného vlastníka) a rovnakým podaním
taktiež súčasne požiadal kataster o zápis kvitancie do katastra nehnuteľností, t.j. požiadal o výmaz

zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, čo malo za následok zápis žalobcov na LV ako
definitívnych vlastníkov. Žalovaný ďalej zotrváva na tvrdení, že nie je daný naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Uvedené podľa žalovaného
platí o to viac za situácie, kedy sú v súčasnosti s definitívnou platnosťou (na základe kvitancie) ako
vlastníci vedení na príslušných listoch vlastníctva č. XXX D. XXX, žalobcovia (a teda neistota v právach

žalobcov, týkajúca sa zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva neexistuje). Naliehavý
právny záujem musí existovať počas celého súdneho konania, a to až do rozhodnutia vo veci samej,
pričom v prejednávanom prípade takýto naliehavý právny záujem (podľa názoru žalovaného) neexistuje,
t.j. nie je v súčasnosti daný. Uvedené predstavuje podľa názoru žalovaného bez ďalšieho dôvod na
zamietnutie žaloby.

15. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 02.09.2024 poukázali na to, že zákonom č.
379/2008 Z. z., s účinnosťou od 1.11.2008 bol § 53 OZ doplnený o odsek 7, podľa ktorého: „(7)
Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu
práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.“ Zákon č. 379/2008 Z. z. neobsahuje
prechodné ustanovenie na použitie § 53 ods. 7 OZ a preto sa vzťahuje aj na ich predmetnú zmluvu

o zabezpečovacom prevode práva, ktorá je z tohto dôvodu neplatná. Ďalej dodávajú, že predmetná
zabezpečovacia zmluva predstavovala už v čase jej uzatvorenia 11.6.2008 neprijateľnú zmluvnú
podmienku, pre extrémny nepomer výšky úveru 13 277,57 eura a hodnotou nehnuteľnosti 82 984,10
eura, čo predstavuje značnú nerovnováhu v postavení zmluvných strán v ich neprospech a aj keď
bola zmluva vyhotovená na samostatnej listine, nebola dojednaná individuálne. Na jej vzniku a jej

obsahu sa nepodieľali ničím iným, ako len tým, že ju podpísali. Nepomer výšky úveru a hodnoty
predmetu zabezpečenia, spôsobuje neplatnosť predmetnej zmluvy aj pre jej rozpor s dobrými mravmi.
Pre úplnosť uvádzajú, že ak by sa aj hypoteticky uvažovalo o situácii, že zák. č. 379/2008 Z. z. by
obsahoval prechodné ustanovenia, z ktorých by vyplývalo, že na predmetnú zabezpečovaciu zmluvu
by bolo potrebné aj po 1.11.2008, kedy bol zabezpečovací prevod práva zakázaný, aplikovať právnu

úpravu účinnú pred 1.11.2008, tak by bolo potrebné analogicky použiť systematický extenzívny výklad
vzťahu staršej a novšej právnej úpravy, ako ho použil veľký senát občianskoprávneho kolégia vo
veci 1VCdo/4/2022. Predmetná zmluva o zabezpečovacom prevode práva je tak absolútne neplatnou
zmluvou z viacerých možných hľadísk, ale predovšetkým z dôvodu, že inštitút zabezpečovacieho
prevodu práva k nehnuteľnosti bol zákonom č. 379/2008 Z. z. zakázaný, a to aj so spätnou účinnosťou,

nakoľko neobsahuje prechodné ustanovenia a zákon č. 102/2014 Z.z. sa netýka nehnuteľností, ale len
zákazu zabezpečovacieho prevodu práva k hnuteľným veciam.

16. Žalovaný svojím písomným vyjadrením zo dňa 05.09.2024 zotrváva na tvrdení, že nie je daný
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva.

Uvedené platí o to viac za situácie, kedy sú v súčasnosti s definitívnou platnosťou (na základe kvitancie)
ako vlastníci vedení na príslušných listoch vlastníctva č. XXX D. XXX, žalobcovia (a teda neistota
v právach žalobcov, týkajúca sa zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva neexistuje).
Naliehavý právny záujem musí existovať počas celého súdneho konania, a to až do rozhodnutia vo veci
samej, pričom v prejednávanom prípade takýto naliehavý právny záujem (podľa názoru žalovaného)

neexistuje. Podľa názoru žalovaného, žalobca z absencie prechodných ustanovení (v zákone č.
379/2008Z.z.)vyvodilnesprávnyzávertýkajúcisaaplikácienovejprávnejnormy,účinnejod01.11.2008.
Žalovaný má za to, že je nesprávny názor žalobcu, že tým, že novela účinná od 01.11.2008 neobsahuje
prechodné ustanovenie, vzťahuje sa takáto novela aj na zmluvu zo dňa 11.06.2008. Práve naopak, tým,
že novela neobsahuje prechodné ustanovenie (ktoré by výslovne zakotvilo, že novou právnou úpravou

sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté do 01.11.2008, pričom vznik takýchto vzťahov, ako aj nároky z
nich vzniknuté do 01.11.2008 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 01.11.2008), má za následok,
že sa predmetné ustanovenie § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka (účinné od 01.11.2008) vzťahuje
len na zmluvy, ktoré by boli uzatvorené po tomto dátume. Žalovaný na podporu uvedeného poukázal
na právny záver Ústavného súdu SR, vyjadrený v náleze zo dňa 24.05.2023, sp. zn. PL. ÚS 6/2022,

v zmysle ktorého by zmena právneho predpisu bez prechodného ustanovenia, nepôsobila spätne, ale
len do budúcna (pro futuro). Žalovaný má za to, že v prípade zmluvy o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva, ktorá tvorí predmet súdneho konania, ide o právny úkon, ktorý platne vznikol, a ktorý
bol v čase jeho uzatvorenia v celom rozsahu v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný sa nestotožňuje snázorom žalobcu, že zmluva predstavovala neprijateľnú zmluvnú podmienku, pre nepomer výšky úveru
ahodnotynehnuteľnosti,atozdôvodu,že:zmluvaobsahujevšetkyzákonomvyžadovanénáležitosti (§
533 a nasl. Občianskeho zákonníka) – skúmanie hodnoty nehnuteľnosti, výšky úveru, a ich pomeru, nie

je náležitosťou zmluvy a zákon v žiadnom ustanovení v prípade nepomeru uvedených hodnôt nehovorí
o neplatnosti zmluvy ako celku, v prípade neprijateľnosti zmluvných podmienok by mohla byť neplatná
konkrétna zmluvná podmienka, ale nie celá zmluva. Žalobca neuvádza, ktorá konkrétna zmluvná
podmienka je podľa jeho názoru neprijateľná a prečo, nepomer výšky úveru a hodnoty nehnuteľnosti
nemôže predstavovať dôvod pre vyslovenie neplatnosti zmluvy, a to už z toho základného dôvodu, že

v prípade zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva je možný len a výlučne výkon tohto práva
prostredníctvom dobrovoľnej dražby, kedy po prípadnej dražbe by bol výťažok z dražby (po odpočítaní
pohľadávky a nákladov dražby) vydaný pôvodným vlastníkom nehnuteľností (a teda v prípade výkonu
zabezpečovacieho prevodu by si dočasný vlastník nemohol ponechať trvalé vlastníctvo k predmetu
prevodu).

17. Zástupca žalobcov so svojej výpovedi uviedol, že na podanej žalobe trvajú. K otázke retroaktivity
predložil súdu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4 Cdo 98/2010 zo dňa 29.06.2010.
Zároveň odkázal na svoje písomné vyjadrenie, na ktorom trvá v celom rozsahu a navrhoval žalobe
vyhovieť v celom rozsahu.

18. Zástupca žalovaného vo svojej výpovedi zotrvával na svojich doterajších vyjadreniach a navrhoval,
aby súd žalobu v tejto časti zamietol.

19. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcov, výsluchom zástupcu žalovaného a
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho

práva zo dňa 11.06.2008, návrhom na zápis - kvitancia zo 16.04.2024, detailom konania H. – XXX/
XXXX, výpisom z listu vlastníctva č. XXX, výpisom z listu vlastníctva č. XXX, vyjadreniami žalobcov,
vyjadreniami žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:

20. Dňa 11.06.2008 bola medzi stranami sporu uzatvorená Zmluva o úvere č. 8166/08, kde žalobca v

1. a 2. rade vystupovali ako dlžníci a žalovaný ako veriteľ. Na základe predmetnej zmluvy bol žalobcom
poskytnutý úver vo výške 13.277,57 eur, pričom dlžníci sa zaviazali platiť veriteľovi z poskytnutých
peňažných prostriedkov úrok vo výške 24% ročne. Splatnosť úveru bola 120 mesiacov. Úver bol
poskytnutý bezúčelovo a RPMN bola 26,82 %. Dlžníci sa zviazali platiť úver poštovými poukážkami na
účet veriteľa. Iné údaje zmluva o úvere neobsahovala (výšku mesačnej splátky, celkovú sumu úveru,

deň splatnosti mesačnej splátky).

21. Dňa 11.06.2008 bola medzi zmluvnými stranami zmluvy o úvere č. 8166/08 zo dňa 11.06.2008
uzatvorená zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, a to na zabezpečenie pohľadávky
dlžníkov voči veriteľovi. Na zabezpečenie plnenia svojho záväzku, dlžníci prevádzajú na veriteľa

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, zapísaných na LV č. XXX, rodinný dom súp. č. XXX, postavený
na parcele C č. XXX/X, v podiele 1/1 a na LV č. XXX, parcela registra C č. XXX/X o výmere 721 m2 -
zastavené plochy a nádvoria a parcele č. C č. XXX/X o výmere 96 m2 - zastavané plochy a nádvoria
v podiele 1/1, pričom cena prevádzaných nehnuteľností bola stanovená vo výške 82.984,80 eur.

22. Žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva
uzatvorenej dňa 11.06.2008 medzi žalobcami a žalovaným. Krajský súd v Prešove v uznesení zo
dňa 08.02.2024, č.k 14Co/4/2023-415, v bode 34. odôvodnenia uviedol, že v ďalšom konaní bude
úlohou prvoinštančného súdu opätovne preskúmať náležitosti uzatvorenej zmluvy o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva, a zistiť, či táto zmluva zodpovedá platnému právnemu stavu k momentu

jej uzatvorenia, či zmluva má všetky obligatórne náležitosti, ktoré predpokladá zákon, respektíve či nie
sú zrejmé iné okolnosti jej neplatnosti.

23. Právny režim posudzovania náležitostí zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva je
potrebné skúmať vo vzťahu k momentu uzatvorenia tejto zmluvy. Zmluva bola medzi účastníkmi zmluvy

uzatvorená dňa 11.06.2008. Právna úprava zabezpečovacieho prevodu práva, bola v čase uzatvorenia
zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva dňa 11.06.2008 obsiahnutá v ust. § 553 až §
553e Občianskeho zákonníka.24. Podľa § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 01.01.2008 do 31.10.2008 (ďalej „OZ“),
splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech
veriteľa (ďalej len „zabezpečovací prevod práva“). Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva

sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí
vlastníctva zmluvou ( § 133 ).

25. Podľa § 553 ods. 2 OZ; ak je prevádzané právo zapísané v katastri nehnuteľností alebo v inom
verejnom registri, veriteľ je povinný oznámiť dočasnosť prevodu práva v katastri nehnuteľností alebo v

inom verejnom registri.

26. Podľa § 553 ods. 3 OZ; uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto
ho previedol.

27. Podľa § 553a ods. 1 OZ; zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzatvoriť písomne.

28. Podľa § 553a ods. 2 OZ; zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať vymedzenie
zabezpečeného záväzku a označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech veriteľa, práva a povinnosti
účastníkov zmluvy k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva, jeho
ocenenie v peniazoch, spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie podanie v prípade

dobrovoľnej dražby; ak sa prevádza právo inej osoby ako dlžníka, zmluva o zabezpečovacom prevode
práva musí obsahovať aj označenie dlžníka.

29. Súd vykonal dôkaz listinou v zmysle § 204 CSP doručením žaloby spolu s prílohami dňa 06.04.2016
(prílohou bola aj zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 11.06.2008).

30. Súd skúmal jednotlivé podstatné náležitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva v zmysle §
553a ods. 2 OZ a zistil nasledovné: Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa
11.06.2008 obsahuje vymedzenie zabezpečeného záväzku v čl. I. bod 1. zmluvy, v zmysle ktorého je
zabezpečeným záväzkom zmluva o úvere č. 8166/08 zo dňa 11.06.2008. Označenie práva, ktoré sa

prevádzavprospechveriteľajeuvedenéčl.II.bod1.zmluvy,atovlastníckeprávoprevádzanézdlžníkov
na veriteľa k nehnuteľnostiam uvedeným v čl. I. bod 4. a bod 5. Práva a povinnosti účastníkov zmluvy
k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva sú špecifikované v čl. IV. zmluvy.
Ocenenie prevádzaného práva v peniazoch sa nachádza v čl. II. bod. 1. zmluvy, vo výške 2.500.000,-
Sk. Najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražby je uvedené v čl. IV. bod 3. vo výške 2.500.000 Sk.

31. Spornou podstatnou náležitosťou v zmysle § 553a ods. 2 OZ bolo, či zmluva o zabezpečovacom
prevode práva zo dňa 11.06.2008 obsahuje spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva resp.
či musí byť obsiahnutý v zmluve, keďže toto usporiadanie upravuje priamo zákon. Vo svojej ústavnej
sťažnosti žalovaný argumentoval vo vzťahu k uvedeniu spôsobu výkonu zabezpečovacieho prevodu

práva ako podstatnej náležitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bola uvedená dobrovoľná
dražba (čl. IV bod 3 zmluvy). Žalovaný uvádzal, že Občiansky zákonník nevyžaduje pre platnosť zmluvy
o zabezpečovacom prevode práva, aby obsahovala aj konkrétne ustanovenie o tom, akým spôsobom sa
zmluvné strany vzájomne vysporiadajú v prípade, ak dlžník zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas
nesplní. Podľa žalovaného, táto otázka nemusí byť riešená priamo v zmluve, lebo vyplýva zo zákona

č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992
Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon
o dobrovoľných dražbách), čo bol práve dojednaný spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva
medzi ňou a žalobcom a strany sa od relevantných ustanovení, najmä § 32 ods. 1 a § 34 ods. 2 zákona
o dobrovoľných dražbách ani nemôžu odchýliť. Tieto ustanovenia upravujú aj povinnosť veriteľa vrátiť

dlžníkovi tzv. hyperochu.

32. Na tomto mieste je potrebné poukázať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS
551/2021-38 konkrétne na bod 31. Je potrebné dodať, že spôsob vysporiadania pre prípad, že dlžník
svoj záväzok riadne a včas nesplní, je po 1. januári 2008 upravený priamo v § 553c, a to tak, že

zabezpečený veriteľ má možnosť buď speňažiť predmet zabezpečenia spôsobom dohodnutým v zmluve
alebo dražbou podľa osobitného zákona, ktorým je zákon o dobrovoľných dražbách (pozri Tomašovič,
M. In: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky
zákonník II. § 451 - 880. 2. vydanie. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2019, s. 2070). Vrátenie hyperochy pripredaji predmetu zábezpeky spôsobom dohodnutým v zmluve je upravené v § 553c ods. 5 Občianskeho
zákonníka a pri predaji formou dobrovoľnej dražby v § 32 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách.

33. Podľa § 553c ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008, ak zabezpečený záväzok nie je
riadne a včas splnený, veriteľ je oprávnený začať výkon zabezpečovacieho prevodu práva a prevedené
právo speňažiť spôsobom uvedeným v zmluve alebo dražbou podľa osobitného zákona.

34. Podľa § 553c ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008, dohody, ktorých obsahom alebo

účelom je uspokojenie veriteľa tým, že si natrvalo ponechá prevedené právo uzavreté pred splatnosťou
zabezpečenej pohľadávky, sú neplatné.

35. Podľa § 553c ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008, začatie výkonu
zabezpečovacieho prevodu práva je veriteľ povinný písomne oznámiť osobe, ktorá zabezpečenie
poskytla, a dlžníkovi aspoň 30 dní vopred.

36. Podľa § 553c ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008, ak je dohodnutý iný spôsob
výkonu zabezpečovacieho prevodu práva ako speňažením na dražbe podľa osobitného predpisu,3e)
veriteľ je pri výkone svojho práva povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby právo previedol
za cenu, za akú sa rovnaké alebo porovnateľné právo za porovnateľných podmienok zvyčajne prevádza,

inak zodpovedá osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, za škodu, ktorú tým spôsobí.

37. Podľa § 553c ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008, ak výťažok dosiahnutý
vykonaním zabezpečovacieho práva prevyšuje zabezpečenú pohľadávku a jej príslušenstvo, veriteľ je
bez zbytočného odkladu povinný vydať osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, tú časť výťažku, ktorá

po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho
prevodu práva prevyšuje zabezpečenú pohľadávku a jej príslušenstvo.

38. Podľa § 32 ods. 1 zákona 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v

znení neskorších predpisov účinného od 1.1.2008, výťažok dražby po uhradení nákladov dražby, po
uspokojení pohľadávok záložného veriteľa a po zaplatení ceny dosiahnutej vydražením bez zbytočných
prieťahov dražobník odovzdá predchádzajúcemu vlastníkovi predmetu dražby, ak osobitný zákon13a)
neustanovuje inak.

39. Podľa § 34 ods. 2 zákona 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov účinného od 1.1.2008, ak predmetom dražby je vec nadobudnutá prevodom na zabezpečenie
pohľadávky,18) na navrhovateľa dražby sa primerane vzťahujú ustanovenia o záložnom veriteľovi a
na osobu, ktorá previedla právo na zabezpečenie pohľadávky, primerane sa vzťahujú ustanovenia o

vlastníkovi veci.

40. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení a s poukazom na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky II. ÚS 551/2021-38 má súd za to, že zmluva o zabezpečovacom prevode
práva zo dňa 11.06.2008 obsahuje podľa § 553a ods. 2 OZ všetky podstatné náležitosti zmluvy o

zabezpečovacom prevode práva. Vzhľadom na to, že v zmluve nebol osobitne upravený spôsob výkonu
zabezpečovaciehoprevodupráva,vzmysle§553cods.1OZsapostupujeprivýkonezabezpečovacieho
prevodu práva speňažením na dražbe podľa osobitného predpisu. Súd má za to, že práve tým, že si
zmluvné strany určili v zmluve najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražby (čl. IV. bod. 3 zmluvy)
a v zmluve nebol uvedený žiaden iný spôsob výkonu zabezpečovacieho práva si strany pri výkone

zabezpečovacieho práva určili ako spôsob výkonu zabezpečovacieho práva dražbu. Tento spôsob
výkonu zabezpečovacieho práva je priamo upravený v zákone o dobrovoľných dražbách a nie je
možné sa od neho odchýliť, preto v konkrétnej zmluve nebolo nutné explicitne upraviť spôsob výkonu
zabezpečovacieho práva.

41. V ďalšom je potrebné vysporiadať sa s argumentáciou žalovaného, ktorý v prejednávanom spore
tvrdil, že nie je daný základný predpoklad úspešnosti určovacej žaloby, a to existencia naliehavého
právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva.
Uvedené podľa žalovaného platí o to viac za situácie, kedy sú v súčasnosti s definitívnou platnosťou (nazáklade kvitancie) ako vlastníci vedení na príslušných listoch vlastníctva č. XXX D. XXX žalobcovia (a
teda neistota v právach žalobcov, týkajúca sa zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva
neexistuje).

42. K vyššie uvedenej argumentácii žalovaného je potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/141/2022 zo dňa 30.3.2023, konkrétne na bod 32.1., v ktorom:
„Dovolací súd ešte poznamenáva, že pokiaľ ide o dovolateľom namietanú absenciu naliehavého
právneho záujmu, v danom prípade vzhľadom na predmet konania o určenie neplatnosti zmluvy

o úvere, aj zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva ako spotrebiteľských zmlúv (a v nich
ustanovených možných neprijateľných podmienkach) majú žalobcovia v postavení spotrebiteľa zákonné
právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce
z § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z. z., z čoho (ex lege) vyplýva taktiež naliehavý právny záujem na
požadovanom určení neplatnosti (porovnaj sp. zn. 2Cdo/233/2017, 6Cdo/127/2017, 8Cdo/483/2014).“

43. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý
spôsobusporiadaniavzťahumedzistranamivyplývazosobitnéhopredpisu,c)určení,čituprávojealebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

44. Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného od 1.1.2008, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

45. Podľa § 53 ods. 4 OZ účinného od 1.1.2008, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

46. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v časovej verzii účinnej od
01.07.2007 do 31.10.2008 ( ďalej zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa), každý spotrebiteľ

má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

47. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na

primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

48. Pokiaľ ide o argument žalovaného, že je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na určení
neprijateľnosti zmluvnej podmienky v prípade individuálnych spotrebiteľských sporoch je potrebné

uviesť, že žalovaný sa mylne domnieva, ak tvrdí, že žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky
je určovacou žalobou v zmysle § 137 písm. c) CSP. Základným atribútom určovacej žaloby v zmysle
citovaného ustanovenia je, že predmetom žaloby musí byť určenie (ne)existencie práva (má sa na mysli
vlastníckeho práva a pod.), čo v tejto žalobe absentuje. Uvedená žaloba vychádza z predpokladu, že
dodávateľ porušuje svoju povinnosť nepoužívať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

Je teda založená na protiprávnom konaní dodávateľa voči spotrebiteľovi. Výsledkom prijatým na základe
takejto žaloby, sa priamo nedeklaruje (ne)existencia práva, ale sa deklaruje existencia neprijateľnej
podmienky, ktorá je v spotrebiteľskej zmluve od jej vzniku. Ďalší rozdiel v porovnaní s určovacou žalobou
je v tom, že žalobu o neprijateľnosť zmluvnej podmienky možno uplatniť len v prípade spotrebiteľskej
zmluvy. Úplne odlišný v porovnaní s určovacou žalobou je aj účel, ktorému má uvedená žaloba slúžiť

(jej cieľom je zabrániť používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky). V prípade žaloby o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky ide o osobitný druh žaloby patriaci spotrebiteľovi s cieľom domáhať
sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má základ
v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 OZ, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade
takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem, nakoľko ten vyplýva

priamo zo zákona.

49. V ďalšom bolo potrebné skúmať, či zmluva z 11.6.2008 obsahuje niektorú neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa § 53 ods. 4 OZ účinného od 1.1.2008. V tomto žalovaný správne poukázal na
skutočnosť, že žalobca v celom konaní neuvádza, ktorá konkrétna zmluvná podmienka je podľa jeho

názoru neprijateľná a prečo. Na jedinú neprijateľnú zmluvnú podmienku žalobca poukázal vo svojom
vyjadrení zo dňa 2.9.2024, ktorou podľa neho je extrémny nepomer výšky úveru 13 277,57 eura a
hodnotou nehnuteľnosti 82 984,10 eura, čo predstavuje značnú nerovnováhu v postavení zmluvných
strán v ich neprospech. Súd k uvedenému uvádza, že síce súčasná platná právna úprava v OZ v § 53
ods. 4 písm. s) považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie

splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo
spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, avšak
v čase uzatvorenia spornej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 11.06.2008 v občianskom
zákonníku uvedená neprijateľná zmluvná podmienka nebola. Uvedené ustanovenie § 53 ods. 4
písm. s) bolo v OZ doplnené až od 13.6.2014. Súd má teda za to, že v čase uzatvorenia zmluvy

o zabezpečovacom prevode práva dňa 11.6.2008 zmluva neobsahovala žiadnu neprijateľnú zmluvnú
podmienku.50. Žalobca v ďalšom namietal absolútnu neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa
11.6.2008 predovšetkým z dôvodu, že inštitút zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti bol
zákonom č. 379/2008 Z. z. zakázaný, a to so spätnou účinnosťou. Žalobca má za to, že tým, že novela

účinná od 01.11.2008 neobsahuje prechodné ustanovenie, vzťahuje sa takáto novela aj na zmluvu zo
dňa 11.06.2008.

51. S uvedeným názorom žalobcu sa nie je možné stotožniť, nakoľko zákon 379/2008 Z. z. ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, síce § 53 doplnil

odsekom 7, ktorý znie: „Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom
zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.“ Avšak
v článku II uvedeného zákona je jasne uvedené, že tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2008.
Uvedený zákon tak nemožno aplikovať na právne vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona,
nakoľko by to odporovalo zákazu retroaktivity. Podľa ústavného súdu zákaz retroaktivity spočíva najmä
v tom, že „podľa súčasnej platnej právnej normy zásadne nie je možné posudzovať úkony, iné právne

skutočnosti alebo právne vzťahy, ktoré sa stali alebo vznikli pred účinnosťou tejto právnej normy“ (pozri
PL. ÚS 1/04).

52. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že v prípade zmluvy o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva zo dňa 11.6.2008, ktorá tvorí predmet súdneho konania, ide o právny úkon, ktorý

platne vznikol, a ktorý bol v čase jeho uzatvorenia v celom rozsahu v súlade s právnymi predpismi.
Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol.

53. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa § 255 ods. 2 CSP, Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

55. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

56. V danom prípade bolo pôvodne predmetom konania určenie absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere,
určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a vydanie bezdôvodného
obohatenia. Súd žalobu v časti o určenie absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere zamietol a v časti určenie
neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva žalobu taktiež zamietol. Predmetom

vydania bezdôvodného obohatenia bola suma 20.998,13 eur, pričom v časti o zaplatenie sumy 6087,39
eur žalobcovia zobrali žalobu späť bez uvedenia dôvodu a v časti o zaplatenie sumy 14.910,74 eur
žalobe súd vyhovel. Vzhľadom na jednotlivé žalobcom uplatnené nároky je pomer úspechu vo veci 3:1
v prospech žalovaného, teda žalovaný mal v konaní úspech 75% a úspech žalobcov je 25%. Vzhľadom
na pomer úspechu v konaní preto súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení priznal žalovanému

náhradu trov konania v rozsahu 50%. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.