Rozsudok – Zmluvy – Kúpna zmluva ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 25, 2024

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/66/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122377100
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2024:6122377100.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňa JUDr. Emíliou Mišenková, v spore žalobcu: Slovenská republika,
Ministerstvo vnútra SR, 812 72 Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00151866, proti žalovanému: Mesto
Podolínec, Námestie Mariánske 3/3, 065 03 Podolínec, IČO: 00 330 132, právne zast.: JUDr. Rastislav
Stašák, advokát, so sídlom 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 420 859 51, o zaplatenie
320.423,08 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 320.423,08 eur a úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 320.423,08 eur odo dňa 12.8.2022 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %

s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica,
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 320.423,08 eur s príslušenstvom.

1.1 Podaný návrh odôvodnil tým, že Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej

republiky ako predávajúci a Mesto Podolínec ako kupujúci uzatvorili dňa 17.02.2017 kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností v správe MV SR zapísaných na LV č. XXXX, nachádzajúcich
sa v k. ú. A., obec A., tak, ako je to presne špecifikované v podanej žalobe. Predmetom kúpnej
zmluvy boli aj vedľajšie stavby a drobné stavby tak, ako sú označené v znaleckom posudku č. 68/2014
zo dňa 16.4.2014 vypracovanom Ing. Milanom Gardošom. Všeobecná hodnota nehnuteľností bola
stanovená na základe znaleckého posudku č. 68/2014 zo dňa 16.04.2014 vo výške 355.769,23 eur,
zaokrúhlene 356.000,00 eur. Žalovaný viackrát žiadal o odkúpenie nehnuteľností, naposledy listom

zo dňa 24.07.2014, uvedené nehnuteľnosti chcel využívať na poskytovanie všeobecne prospešných
služieb. Správca nehnuteľného majetku štátu stanovil kúpnu cenu vo výške 35.576,92 eur. Kúpna cena
bola nižšia ako primeraná cena, s prihliadnutím na ustanovenie § 8e písm. d) a ustanovenie § 11 ods. 2
písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, pretože
išlo o prevod vlastníctva majetku štátu do vlastníctva žalovaného za účelom poskytovania všeobecne
prospešných služieb. Podľa čl. 5 bod 1.3 kúpnej zmluvy žalovaný bol povinný do dvoch rokov od

nadobudnutiavlastníckehoprávazačaťsvýkonomposkytovaniavšeobecneprospešnýchslužieb.Podľa
čl. 5 bodu 1.4 kúpnej zmluvy žalovaný bol povinný žalobcovi, bez zbytočného odkladu, najneskôr do 15
kalendárnych dní, oznámiť začatie užívania predmetu kúpy na poskytovanie všeobecne prospešnýchslužieb. Žalovaný bol povinný dodržať v zmluve dohodnutý účel využitia predmetu zmluvy najmenej
počas piatich rokov odo dňa začatia poskytovania všeobecne prospešných služieb. Kúpna zmluva bol
schválená Ministerstvom financií SR dňa 04.04.2017, účinnosť nadobudla dňa 21.04.2017 po zverejnení

v Centrálnom registri zmlúv. Žalovaný kúpnu cenu uhradil dňa 15.05.2017 v dohodnutej výške 35 576,92
eur.

1.2 Žalobca v návrhu ďalej uviedol, že preverením na mieste dňa 13.06.2022 bolo zo strany žalobcu
zistené, že účel deklarovaný v čl. 5 bod 1.1 kúpnej zmluvy nebol zo strany žalovaného dodržaný,

pretože žalovaný nezačal s poskytovaním všeobecne prospešných služieb uvedených v čl. 5 bod 1.1
do dvoch rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva. Podľa čl. 8 bod 1.1 písm. d) kúpnej zmluvy je
žalovaný povinný doplatiť rozdiel medzi kúpnou cenou a primeranou cenou, t.j. cenou stanovenou
na základe znaleckého posudku č. 68/2014 zo dňa 16.04.2014. Takto vypočítaný rozdiel predstavuje
sumu 320 423,08 eur. Žalobca zaslal žalovanému predžalobnú výzvu, ktorá bola žalovanému doručená
dňa 27.07.2022. Žalovaný na predžalobnú výzvu reagoval e-mailom dňa 29.06.2022, prostredníctvom

ktorého sa informoval o možnosti posunu lehoty na zaplatenie uvedeného rozdielu a o možnosti
prípadného zaplatenia rozdielu v splátkach. Taktiež sa dopytoval na zmenu účelu prevodu vlastníckeho
práva deklarovaného v čl. 5 bod 1.1 kúpnej zmluvy, a tiež o možnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. Na
vyššie uvedené „otázky“ dostal relevantnú odpoveď dňa 12.07.2022, s poukazom na príslušné zákonné
ustanoveniazák.č.374/2014Z.z.,vzmyslektorýchježalobcapovinnýpostupovaťatýmchrániťmajetok

štátu.

1.3 S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 320 423,08 eur aj s úrokmi z omeškania odo dňa 11.08.2019 až do ich úplného
zaplatenia.

2. Upomínací súd vydal dňa 27.7.2022 platobný rozkaz č.k. 9Up/580/2022-52, ktorým návrhu žalobcu
v celom rozsahu vyhovel.

3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žalovaný kúpil v žalobe

špecifikované nehnuteľnosti „za účelom poskytovania všeobecne prospešných služieb, a to na rozvoj
sociálnych služieb so zameraním na vzdelávanie, výchovu, kultúrny a sociálny rozvoj a rozšírenie
športových aktivít pre obyvateľov mesta zrekonštruovaním budovy kina a telocvične, vybudovaním
multifunkčného športového ihriska pre školopovinné deti a dospelých a detského ihriska pre deti
predškolského veku“.

3.1 Vo vzťahu k rekonštruovaniu budov a výstavbe ihrísk poukázal na to, že:
1. rekonštrukcia kina: podľa územného plánu Mesta Podolínec sa pozemok, na ktorom je umiestnená
budova označená ako kino, nachádza v oblasti, ktorej hlavná funkcia, podľa záväznej časti územného
plánu, je určená na bývanie, resp. polyfunkčné bývanie s občianskou vybavenosťou, s potrebným

parkovaním. Rekonštrukcia kina, ktorá by si, vzhľadom na zlý technický stav budovy, nepochybne
vyžadovala stavebné povolenie (nielen ohlásenie stavby), by podľa vyššie uvedeného bola v rozpore s
územným plánom Mesta Podolínec, keďže jednak by nebola splnená podmienka polyfunkcie a zároveň
by bol porušený zákaz zvýšeného nároku na parkovanie, keďže kino bez parkovacích plôch by nebolo
povoliteľné, ani skolaudovateľné.

2. zrekonštruovanie telocvične: podľa zmluvy žalovaný mal vykonať aj rekonštrukciu telocvične. Tento
bod sa javí ešte problematickejší ako ten predošlý. V kúpnej zmluve, ani na liste vlastníctva XXXX, na
ktorom sú stavby vedené, nie je žiadna z budov označená ako telocvičňa. V tomto bode nie je, podľa
názoru žalovaného, zmluva dostatočne určitá, keďže stanovuje žalovanému povinnosť rekonštrukcie
telocvične, avšak nešpecifikuje, o ktorý objekt má ísť. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie §

36 ods. 1 a § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené má za to, že rekonštrukciu
objektu telocvične nebolo možné zo strany žalovaného vykonať, keďže žiaden z objektov, ktoré žalovaný
nadobudol, niejetelocvičňa.Navyše,podobneakoprikine,ajvtomtoprípademázato,žerekonštrukcia
ktorejkoľvek z budov na telocvičňu by bola v rozpore s platným územným plánom Mesta Podolínec.
3. vybudovanie multifunkčného športového ihriska a detského ihriska: žalovaný mal na základe zmluvy

vybudovať multifunkčné športové ihrisko a detské ihrisko. To znamená, že mali byť postavené nové
stavby, ktoré v danom území v čase predaja neboli. Preto je pre ich výstavbu potrebné vykonať konanie
podľa stavebného zákona. V nich by bol opäť preverovaný súlad s územným plánom Mesta Podolínec.
Vybudovanie multifunkčného športového ihriska by bolo v rozpore s územným plánom. Vybudovaniedetského ihriska, ako súčasti individuálnej bytovej výstavby alebo bytovej výstavby v bytových domoch,
by bola prípustná, avšak iba ako súčasť celku. V prípravách územia pre výstavbu rodinných alebo
bytových domov ich limituje vlastnícke právo k pozemkom. Preto žalovaný dňa 20.8.2019 listom požiadal

Ministerstvo obrany SR o predaj pozemkov v areáli kasární. V liste uviedli aj to, že na základe zmluvy
nadobudli nehnuteľnosti v areáli kasárni a žiadajú o odkúpenie pozemkov na účely poskytovania
všeobecne prospešných služieb, výstavby verejnoprospešných stavieb alebo prestavby existujúcich
budov na verejnoprospešné účely. Na ich žiadosť dostali odpoveď až v júli 2020, keď im bol doručený
návrh kúpnej zmluvy na predaj pozemkov Po ďalších jednaniach sa proces prerušil na tom, že na

niektoré z pozemkov, ktoré mali byt' prevedené Ministerstvom obrany SR na žalovaného, boli uplatnené
reštitučné nároky. Následne bola v novembri 2021 podpísaná kúpna zmluva na pozemky v areáli kasární
svýnimkoupozemkov,naktorýchboliuplatnenéreštitučnénároky.Podľaimdostupnýchinformáciinebol
Ministerstvom financií SR udelený súhlas s danou kúpnou zmluvou. To znamená, že žalovaný je v areáli
kasárni naďalej vlastníkom len pozemkov KN-C 290/13 a KN-C 290/51. Pozemok KN-C 290/13 je celý
zastavaný stavbou so súpisným č. 702, a teda výstavba ihriska na ňom je nemožná. Pozemok KN-

C 290/51 sa nachádza v juhovýchodnom rohu areálu, najďalej od vstupnej brány. Vzhľadom na ťažkú
dostupnosť je nevhodné na tomto mieste stavať ihrisko pre verejnosť, keďže by jeho návštevnosť bola
takmer nulová. Napriek snahe sa žalovanému nepodarilo nadobudnúť ďalšie pozemky, kde by to možné
bolo.

3.2 V ďalšej časti odporu žalovaný poukázal na to, že žalovaný v januári 2019 oznámil Ministerstvu
vnútra SR využívanie nehnuteľností nadobudnutých zmluvou v auguste 2017 na všeobecne prospešné
účely, a to tým spôsobom, že: „Zo stavby súp. č. 716 (veliteľská budova) sa vytvoril cvičný dom pre
použitie autonómnych dýchacích prístrojov - tzv. Polygón. Cvičení sa zúčastňujú profesionálni hasiči
zo Starej Ľubovne a jednotky DHZ Podolínec, Lipany, Plaveč. V objekte prebieha aj športová hasičská

činnosť žien a je vytvorený sklad pre ich potreby. Na voľnom priestranstve je vytvorená trať pre cvičenie
hasičského útoku s hasičskou striekačkou.“ V júni 2019 boli na kontrole na mieste dvaja zamestnanci
Ministerstva vnútra SR, Centrum podpory Prešov, pri osobnej obhliadke využívaní objektov nevyjadrili
žiadne výhrady k užívaniu nehnuteľností žalovaným. Z kontroly nespísali žiaden záznam a ani následne
im neboli doručené žiadne pripomienky. Na základe žiadosti o odkúpenie pozemkov v areáli kasárni,

na základe dopytu od Ministerstva financií SR, ich Ministerstvo obrany SR vyzvalo na vyjadrenie k
využívaniu nehnuteľností. Listom zo dňa 14.1.2022 Ministerstvu obrany SR oznámili spôsob využívania
nehnuteľností, kde od roku 2019 pribudol sklad civilnej ochrany v stavbe so súp. č. XXX. V areáli sa
organizujú cyklistické preteky pre deti, pod prístreškami skladujú posypový materiál na údržbu miestnych
komunikáciiavareálizriadilikompostoviskopreúčelyzhromažďovaniabiologickyrozložiteľnéhoodpadu

z verejnej zelene. Až v tomto bode Ministerstvo vnútra SR po prvýkrát vyjadrilo akúkoľvek výhradu voči
využívaniu nehnuteľnosti v areáli kasárni v Podolínci žalovaným, a to priamo zaslaním predžalobnej
výzvy zo dňa 22.6.2022. V komunikácii s príslušnými zamestnancami Ministerstva vnútra SR žalovaný
nebol nikdy upozornený na to, že by mohol porušovať podmienky zmluvy. Ak by došlo k skoršiemu
upozorneniu zo strany Ministerstva vnútra SR, dnes by bola pravdepodobne situácia iná a nemusel by

sa riešiť tento súdny spor.

3.3 Záverom žalovaný konštatoval, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol v auguste 2017
a od tohto momentu vykonával údržbu nielen týchto nehnuteľností, ale aj celého areálu, aj pozemkov
vo vlastníctve SR. Vznikli mu tak nemalé náklady. Na druhej strane, od získania vlastníckeho práva,

žalovaný nemal z nehnuteľností žiaden príjem. Napriek viacerým žiadostiam neprenajal budovy ani
pozemky a žiadne nehnuteľnosti nepredal. Ďalej uviedol, že všetky nehnuteľnosti, ktoré žalovaný na
základe zmluvy nadobudol od Ministerstva vnútra SR, využíva výhradne na poskytovanie všeobecne
prospešných služieb. Na údržbu veľkého areálu vynakladajú nemálo energie a prostriedkov. S
poukazom na uvedené má za to, že neporušil ustanovenie zmluvy, ktoré je spojené s povinnosťou

doplatiť rozdiel kúpnej a primeranej ceny a preto žalobca nemôže od žalovaného požadovať zaplatenie
sumy 320.423,08 eur.

4.Žalobcavreplikekodporužalovaného, pokiaľ žalovanývovzťahukrekonštrukciikinanamietapresnú
špecifikáciu budovy v zmluve tvrdiac, že podľa LV. č. XXXX ide o administratívnu budovu, uviedol, že

budova kina je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX ako „kino“, teda budovu nie je možné zameniť s
inou budovou a podľa priloženej fotodokumentácie v znaleckom posudku č. 68/2014 zo dňa 16.04.2014 -
2. časť, je na nej aj zreteľný nápis „kino“. K námietke žalovaného, že rekonštrukcia budovy kina by bola v
rozporesúzemnýmplánommestaPodolínec,uviedol,ževrozporesúzemnýmplánommestaPodolínecby mohla byť výstavba nového objektu, ale v tomto prípade by išlo o rekonštrukciu už existujúcej stavby.
Pokiaľ žalovaný vo vzťahu k záväzku, ku ktorému sa zaviazal ako kupujúci podľa kúpnej zmluvy, t.j.
zrekonštruovať budovu telocvične, namietal, že v kúpnej zmluve nie je presne špecifikovaný objekt, ktorý

mal slúžiť ako telocvičňa a že zrekonštruovanie budovy telocvične by bolo v rozpore v územným plánom
mesta Podolínec, žalobca uviedol, že budova telocvične nie je presne špecifikovaná na liste vlastníctva
č. XXXX (predtým list vlastníctva č. XXXX), predmetom kúpnej zmluvy však boli stavby označené ako
sklady. Poznamenal, že niektoré z nich slúžili ako ubytovne pre mužstvo (viď napr. strana 41, 50, 55 ZP
č. 68/2014 - 1.časť). Žalovaný mohol z budov, ktoré získal do svojho vlastníctva, vybrať najvhodnejšiu

stavbu a zrekonštruovať ju ako telocvičňu. V kúpnej zmluve preto nebolo potrebné konkrétne určiť, ktorá
zo stavieb má byť zrekonštruovaná ako telocvičňa.

4.1 Žalobca takisto nesúhlasí s tvrdením, že zrekonštruovaním telocvične by Mesto Podolínec porušilo
územný plán, pretože by nešlo o výstavbu novej telocvične, ale o rekonštrukciu už existujúcej stavby,
čím by boli zároveň zabezpečené komplexné kultúrne a sociálne služby pre obyvateľov. Pokiaľ žalovaný

namietal, že nemohol splniť ani záväzok vybudovať multifunkčné športové ihrisko pre školopovinné deti
a dospelých a detské ihrisko pre deti predškolského veku, k tomuto uviedol, že tieto dôvody žalovaného
považuje žalobca za irelevantné, pretože vybudovanie multifunkčného športového a detského ihriska je
možné realizovať aj na pozemkoch, na ktoré by Mesto Podolínec uzavrelo nájomné zmluvy s vlastníkmi
pozemkov.

4.2 Žalobca zdôraznil, že žalovaný uzatvorením kúpnej zmluvy sa zaviazal dodržať všetky ustanovenia
kúpnej zmluvy, vrátane stanoveného účelu a lehôt, ktoré vyplývajú zo zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Spochybňovanie
platnosti uzavretia kúpnej zmluvy je absolútne bez právnej relevancie a slúži žalovanému iba na jeho

„obranu“, nič to však nemení na skutočnosti, že žalovaný nedodržal podmienky stanovené v kúpnej
zmluve a žalobca oprávnene žiada, v súlade so zákonom o správe majetku štátu, doplatenie rozdielu
medzi kúpnou cenou a primeranou cenou.

5. Žalovaný k replike žalobcu uviedol, že je pravdou, že v čl. 5 bod 1, ods. 1.1 kúpnej zmluvy je

špecifikovaný účel využitia predmetu prevodu vlastníctva. Z logického výkladu tohto ustanovenia však
vyplýva, že týmto účelom je poskytovanie všeobecne prospešných služieb, a to na rozvoj sociálnych
služieb so zameraním na vzdelávanie, výchovu, kultúrny a sociálny rozvoj a rozšírenie športových
aktivít pre obyvateľov mesta. Zo znenia tohto ustanovenia ďalej vyplýva, že rekonštrukcia budovy kina a
telocvične a vybudovanie ihrísk sú prostriedky, ktorými možno stanovený účel dosiahnuť. Rekonštrukcia

budov a vybudovanie ihrísk nie je teda samotným účelom, ale len prostriedkom na jeho dosiahnutie.
Žalovanýtvrdí,žetentoprostriedokjevpodstateneuskutočniteľný,nejednoznačnedojednanýaneurčitý.
V citovanom ustanovení zmluvy sa totiž uvádza len všeobecný pojem rekonštrukcie budovy kina, pričom
nie je zrejmé, v čom má takáto rekonštrukcia spočívať, aký má byť jej rozsah a podobne. Samotný
pojem „rekonštrukcia“, bez jeho konkrétnej špecifikácie, je absolútne neurčitý, a teda podľa názoru

žalovaného dojednanie týkajúce sa povinnosti rekonštruovať budovu kina nie je platné. V zmysle § 37
ods.1Občianskehozákonníka(OZ)saprávnyúkonmusíurobiťslobodneavážne,určiteazrozumiteľne;
inak je neplatný. Ak teda nie je zo zmluvy zrejmé, čo a akým spôsobom má byť rekonštruované, je
zmluva v tejto časti neurčitá a nezrozumiteľná, preto je, podľa jeho názoru, táto časť zmluvy neplatná.

5.1 Žalovaný k podmienke rekonštruovať telocvičňu uviedol, že táto podmienka je absolútne
neuskutočniteľná, keďže v celom areáli, ktorý bol na neho prevedený, sa žiadna telocvičňa nenachádza.
V súvislosti s tým poukázal na ustanovenie § 36 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého sa na nemožnú podmienku
neprihliada. Argumentácia žalobcu, že si mohli vybrať „najvhodnejšiu stavbu a zrekonštruovať ju ako
telocvičňu“ považujú za irelevantnú. Pojem „rekonštrukcia telocvične“ totiž neznamená zmena účelu

inej stavby a jej prestavba na telocvičňu, ale len rekonštrukcia už existujúcej stavby, ktorá už predtým
musela byť využívaná a aj označená ako telocvičňa. Aj v tomto prípade však zmluva postráda konkrétnu
špecifikáciu rekonštrukcie, a teda ju považuje za neurčitú. Čo sa týka podmienky vybudovania ihrísk, aj
v tomto prípade ide o neuskutočniteľnú podmienku. Ako už uviedli, žalobca prevádzal na žalovaného
iba vlastníctvo k stavbám, nie aj vlastníctvo k pozemkom. Tieto pozemky sú síce tiež vlastníctvom

Slovenskej republiky, avšak ich správcom je Ministerstvo obrany SR. Správcu síce požiadali o predaj
týchto pozemkov, čo súdu zdokladovali, avšak, z dôvodu na strane správcu, k predaju týchto pozemkov
nedošlo. Výstavbu ihrísk teda nebolo možné zrealizovať.5.2 Žalovaný ďalej poukázal na to, že v čl. 8, ods. 1, bod 1.1, písm. d) Zmluvy chýba podrobnejšia
špecifikácia všeobecne prospešných služieb, resp. odkaz na čl. 5 bod 1.1 - má teda za to, že toto
ustanovenie nie je viazané na samotnú rekonštrukciu budov, resp. výstavbu ihrísk. Z textu „nezačne

nehnuteľný majetok štátu užívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb“ nemožno ani pri
extenzívnom výklade vyvodiť podmienku rekonštrukcie budov alebo výstavby ihrísk. Vo vzťahu k
podmienke ad 2 - dodržania dohodnutého účelu počas najmenej piatich rokov odo dňa začatia
poskytovania všeobecne prospešných služieb - taktiež nemôže znamenať realizáciu rekonštrukcie
alebo výstavby, nakoľko v tomto prípade je podmienka viazaná od okamihu začatia poskytovania

všeobecne prospešných služieb a zároveň je časovo obmedzená na dobu minimálne piatich rokov.
Je nezmyselné, aby sa rekonštrukcia alebo výstavba začala až po začatí poskytovania všeobecne
prospešných služieb a rovnako je nezmyselné, aby rekonštrukcia alebo výstavba prebiehala minimálne
päť rokov. V súvislosti s tým poukázal na ustanovenie § 11 ods. 3 zák.č. 278/1993, Z.z. o správe
majetku štátu, z ktorého znenia je evidentné, že zákon striktne rozlišuje medzi pojmami „poskytovanie
všeobecne prospešných služieb“ a „začatie výstavby verejnoprospešnej stavby a začatie prevádzky

stavby“. Je teda zrejmé, že pod pojem všeobecne prospešné služby nemožno subsumovať výstavbu
resp. povolenie užívania stavby a tieto dva pojmy nemožno ani vzájomne zamieňať. Z rovnakej
konštrukcie vychádza aj ustanovenie § 8e zákona o správe majetku štátu.

5.3 Napokon žalovaný tvrdí, že všeobecne prospešné služby na predmete prevodu skutočne začal

poskytovať a tieto poskytuje doposiaľ, pričom od nadobudnutia vlastníctva ešte neuplynulo päť rokov
predpokladaných v čl. 8 bod 1.1., písm. d) zmluvy. Z uvedeného dôvodu má za to, že žalobca nie je
oprávnený požadovať predmetný doplatok. Poukázal na to, že žalovaný, hneď ako začal predmet
prevodu užívať na všeobecne prospešné služby, túto skutočnosť žalobcovi bezodkladne, dokonca ešte
pred uplynutím dvoch rokov od nadobudnutia vlastníctva, písomne oznámil, a to podaním zo dňa

09.01.2019. Žalobca sa teda hneď dozvedel, aké činnosti žalovaný prevádzkuje na predmete prevodu,
žiadnym podaním žalovanému neoznámil, že ním poskytované služby sú v rozpore so zmluvou alebo
so zákonom. Keďže v priebehu viac ako dvoch rokov žalovanému žiadne upozornenie na porušenie
nedošlo, mal za to, že povinnosti vyplývajúce zo zmluvy riadne plní.

5.4 Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, pričom mal za to, že žalobcom
uplatnený nárok je potrebné posudzovať ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, pri ktorom je
subjektívna premlčacia lehota dvojročná a začína plynúť okamihom, keď sa oprávnená osoba dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu. O tom, ako žalovaný využíval predmet kúpy, bol žalobca
upovedomený listom zo dňa 09.01.2019, t.j. ešte pred termínom určeným zmluvou (10.08.2019). Ak

teda dnes žalobca tvrdí, že účel splnený nebol, uplynutím dňa 10.08.2019 sa mohol prvýkrát domáhať
zaplatenia predmetného doplatku. Vtedy mu začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota,
ktorá uplynula dňa 10.08.2021. Ak žalobca podal žalobu až po uplynutí tohto dátumu, jeho nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia je tak premlčaný. Preto žalovaný vzniesol námietku premlčania
uplatneného nároku a navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol v celom rozsahu uplatneného nároku.

6. Prvoinštančný súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 5C/66/2022-120 zo dňa 2.2.2024, ktorým žalobu
zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Na podklade odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 9Co/26/2024-184 zo dňa

30.7.2024 zrušil rozsudok v spojení s opravným uznesením a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

8. Po vrátení veci prvoinštančný súd zaslal uznesenie odvolacieho súdu na vedomie sporovým stranám
a nariadil pojednávanie na deň 25.10.2024.

9. Žalobca v podaní zo dňa 15.10.2024 zhrnul závery odvolacieho súdu. Ďalej uviedol, že z vykonaného
dokazovania, z tvrdení žalovaného, ako aj zo záverov odvolacieho súdu a zo všetkých okolností je
zrejmé, že žalovaný ani len nezačal využívať predmetné nehnuteľnosti na žiadny účel z tých, ktoré boli
dohodnuté v kúpnej zmluve, preto sú naplnené obe podmienky pre to, aby bol kupujúci povinný doplatiť

rozdiel v kúpnej cene. Keďže žalovaný nedodržal účel zmluvy zriadením alebo rekonštrukciou tam
dohodnutých prvkov, následne tento účel ani nemohol dodržiavať ďalších 5 rokov, keďže od počiatku
nebol účel zmluvy naplnený. K možnosti premlčania nároku uviedol, že kúpna zmluva medzi žalobcom
a žalovaným bola uzatvorená dňa 4.4.2017, zverejnená v centrálnom registri zmlúv dňa 21.4.2017.Rozhodnutie katastrálneho odboru Okresného úradu Stará Ľubovňa o povolení vkladu bolo vydané dňa
10.8.2017. Z uvedeného a s poukazom na ustanovenie § 11 zákona č. 278/1993 Z.z. je zrejmé, že
žalovaný sa zaviazal do 2 rokov odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva začať užívať nadobudnuté

nehnuteľnosti v súvislosti s účelom zmluvy a následne ich využívať na tento účel 5 rokov. Zmluvou
dohodnuté dva roky uplynuli dňa 10.8.2019, odkedy žalobcovi najskôr plynula všeobecná trojročná
premlčacia lehota na domáhanie sa doplatenia rozdielu kúpnej ceny a táto uplynula dňa 10.8.2022.
Nakoľko žalobca sa na súde svojho nároku domáhal žalobou podanou dňa 25.7.2022, čiže pred
uplynutím tejto premlčacej lehoty, nárok žalobcu nie je možné považovať za premlčaný. Žalobca má

naďalej za to, že jeho nárok je uplatnený riadne a včas, je dôvodný a nie je možné ho považovať za
premlčaný, preto navrhol, aby súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel.

10. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 25.10.2024. Na pojednávanie sa dostavila zástupkyňa
žalobcu, štatutárny orgán žalovaného – primátor Mesta Podolínec a jeho právny zástupca.

11. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na svojich doterajších písomných a ústnych
prednesoch. Žiadala, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

12. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní, vo vzťahu k otázke premlčania, ktorú naznačil krajský
súd vo svojom zrušovacom rozhodnutí, poukázal na to, že žalovaný listom v januári r. 2019 oznámil

žalobcovi, aké verejno-prospešné činnosti začal vykonávať v súvislosti s výkonom zmluvy. Zo strany
žalobcu nedošlo k žiadnej odpovedi, ani k žiadnemu usmerneniu, resp. k výzve, aby začal plniť iné
skutočnosti, alebo iné činnosti vyplývajúce zo zmluvy. Teda žalovaný má za to, že pokiaľ žalobca bral
za to, že tieto skutočnosti sú skutočne vykonávané, tak práve od toho okamihu by mala začať plynúť
premlčacia doba. A teda, ak žalobca podal žalobu až po uplynutí troch rokov od tohto okamihu, tak

je toho názoru, že uvedený nárok je premlčaný. Zároveň poukázal aj na tú skutočnosť, že otázka
rekonštrukcie telocvične, aj keď už na to viackrát poukazovali, táto otázka nebola nijakým spôsobom
náležite vyriešená, ani rozhodnutím súdu prvej, ani rozhodnutím súdu druhej inštancie, tak je toho
názoru, že táto podmienka je v podstatne absolútne nemožná, pretože telocvičňa v danom objekte
neexistuje, čiže nie je možné rekonštruovať niečo, čo v podstate neexistuje, teda má za to, že táto

podmienka nie je dojednaná platne. Čo sa týka otázky rekonštrukcie ďalších objektov, je toho názoru, že
nakoľko nebolo možné realizovať kúpu pozemkov pod jednotlivými objektami, nebolo možné pristúpiť
ani k ich rekonštrukcii a teda zastáva názor, že dané plnenie vo vzťahu k tejto podmienke sa stalo
objektívne nemožným, čo v podstate má za následok iné inštitúty, ako možnosť domáhať sa vyplatenia
kúpnej ceny, ako to navrhuje žalobca.

13. Štatutárny orgán žalovaného, primátor Mesta Podolínec, na pojednávaní dňa 25.10.2024 uviedol,
že rozsudok prvoinštančného súdu, voči ktorému sa žalobca odvolal, považuje aj dnes za spravodlivý
a zákonný. Nakoľko Krajským súdom v Prešove došlo k zrušeniu tohto rozsudku a vráteniu veci na
nové konanie, považuje za nevyhnutné upriamiť pozornosť na skutočnosť týkajúcu sa premlčania lehôt.

Žalovaný má na zreteli, že výpočty premlčania lehôt sa môžu v rámci sporových strán a tiež zo strany
súdu líšiť, preto je mu zrejmé, že sa dostáva, ako žalovaný, do rizika, ktoré by nazval hop alebo trop.
Konštatoval, že Mesto Podolínec, by nikdy nebolo žalované v predmetnej veci zo strany Ministerstva
vnútra SR, ak by ono samotné neiniciovalo a neriešilo vysporiadanie pozemkov pod prevedenými
budovami, pretože podaniu samotnej žaloby predchádzalo nariadenie Ministerstva financií SR, ktoré

malo schváliť už pripravenú zmluvu na prevod pozemkov v správe Ministerstva obrany SR, o čom
svedčialistinnédôkazy,ktorésúsúčasťouspisovéhomateriálu.Čižezato,žednesstojapredsúdomako
žalovaní, si môžu sami, ale nie preto, že porušili zákon, ale preto, že chceli vysporiadať pozemky, dať
veci na správnu mieru. Toto je moment, kedy sa Ministerstvo vnútra SR začalo vôbec zaoberať plnením
kúpnej zmluvy. Zastáva názor, že ak by sa Mesto Podolínec predmetným vysporiadaním pozemkov

pod budovami nezaoberalo, tak by Ministerstvo vnútra SR žiadnu žalobu nepodalo. Ďalej poukázal na
skutočnosť, že samotné Ministerstvo vnútra SR, žiadalo o odročenie pojednávania v prvostupňovom
konaní s uvedením dôvodu – mimosúdna dohoda. Dnes to isté ministerstvo tvrdí, že mimosúdna dohoda
nikdy neprichádzala do úvahy, pretože by bola nezákonná. Žalovaný tvrdí, že k mimosúdnej dohode
boli zo strany žalobcu zavádzaní, alebo samotné ministerstvo nemalo v danom čase jasno v tom, či

môže, alebo nemôže dôjsť k mimosúdnej dohode. Z pozície štatutára Mesta Podolínec, ako žalovaného,
osobným listom oslovil aktuálneho ministra vnútra SR za účelom rokovania vo veci súdneho sporu.
Odpoveď pána ministra bola jednoznačná, že nie je o čom rokovať, kým neskončí súdny spor, minister
musí hájiť záujmy ministerstva. Rovnako tak ako ministrovi, aj jemu, ako zvolenému primátorovi MestaPodolínec, z jeho funkcie, vyplýva povinnosť hájiť záujmy Mesta Podolínec a jeho občanov. Z tohto
dôvodu žiadal, aby súd rozhodol vo veci tak, že nárok žalobcu na doplatenie kúpnej ceny je premlčaný.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby a listinných dôkazov založených v spisovom
materiáli a zistil tento skutkový stav:

15. Dňa 17.2.2017 strany sporu uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho
práva zo žalobcu ako predávajúceho na žalovaného ako kupujúceho, vo vzťahu k nehnuteľnostiam

presne špecifikovaným v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Predmetná kúpna zmluva bola
uzatvorená v zmysle ustanovení § 11 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu a ustanovení
§ 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Všeobecná hodnota nehnuteľností bola stanovená na základe
znaleckého posudku č. 68/2014 zo dňa 16.04.2014, vypracovaného p. B. C. D., vo výške 355.769,23 eur,
zaokrúhlene 356.000,00 eur. Žalobca stanovil pre žalovaného kúpnu cenu vo výške 35 576,92 eur, ktorá
bola nižšia ako primeraná cena s prihliadnutím na ustanovenie § 8e písm. d) a ustanovenie § 11 ods.

2 písm. a) zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, pretože išlo o prevod vlastníctva majetku
štátu do vlastníctva žalovaného za účelom poskytovania všeobecne prospešných služieb. Vlastnícke
právo k prevádzaným nehnuteľnostiam žalovaný nadobudol dňom 10.8.2017.

16. Podľa čl. 5, bodu 1.1. kúpnej zmluvy žalovaný uvedené nehnuteľnosti kupuje za účelom

poskytovania všeobecne prospešných služieb, a to na rozvoj sociálnych služieb so zameraním na
vzdelávanie, výchovu, kultúrny a sociálny rozvoj a rozšírenie športových aktivít pre obyvateľov mesta
zrekonštruovaním budovy kina a telocvične, vybudovaním multifunkčného športového ihriska pre
školopovinné deti a dospelých a detského ihriska pre deti predškolského veku.

17. Podľa čl. 5, bodu 1.3. kúpnej zmluvy žalovaný je povinný začať s výkonom poskytovania
verejnoprospešných služieb do dvoch rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva.

18. Podľa čl. 5, bodu 1.4. kúpnej zmluvy žalovaný je povinný žalobcovi, bez zbytočného odkladu,
najneskôrdo15kalendárnychdní, oznámiťzačatieužívaniapredmetukúpynaposkytovanievšeobecne

prospešných služieb. Žalovaný bol povinný dodržať v zmluve dohodnutý účel využitia predmetu zmluvy
najmenej počas piatich rokov odo dňa začatia poskytovania všeobecne prospešných služieb.

19. V čl. 8 kúpnej zmluvy, v bode 1.1. kupujúci vyhlásil, že si je vedomý skutočnosti, že v súlade s § 11
ods. 3 zákona o správe majetku štátu

a) je povinný s výkonom poskytovania všeobecne prospešných služieb začať do dvoch rokov odo dňa
nadobudnutia vlastníckeho práva;
b) je povinný začatie užívania nehnuteľného majetku štátu na poskytovanie všeobecne prospešných
služieb oznámiť predávajúcemu bez zbytočného odkladu;
c) je povinný dodržať v tejto zmluve dohodnutý účel (čl. 5 tejto zmluvy) najmenej počas piatich rokov

odo dňa začatia poskytovania všeobecne prospešných služieb;
d) je povinný doplatiť rozdiel medzi kúpnou cenou (Čl. 3 bod 4. ods. 4.1 tejto zmluvy) a primeranou
cenou (Čl. 3 bod 3. ods. 3.1 tejto zmluvy), ak nezačne nehnuteľný majetok štátu užívať na poskytovanie
všeobecne prospešných služieb do dvoch rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva alebo nedodrží
dohodnutý účel počas najmenej piatich rokov odo dňa začatia poskytovania všeobecne prospešných

služieb.

20. Z predžalobnej výzvy zo dňa 22.6.2022 (č.l. 41) je zrejmé, že žalobca oznámil žalovanému, že
preverením na mieste dňa 13.6.2022 bolo zo strany Ministerstva vnútra SR zistené, že účel deklarovaný
v čl. 5 bod 1.1. kúpnej zmluvy nebol zo strany Mesta Podolínec dodržaný, pretože kupujúci nezačal

s poskytovaním všeobecne prospešných služieb uvedených v čl. 5 bod 1.1. do dvoch rokov od
nadobudnutiavlastníckehopráva. Žalobcapoukázalnaustanoveniečl.8bod1.1písm.d/kúpnejzmluvy
a konštatoval, že v zmysle uvedeného ustanovenia je kupujúci povinný doplatiť rozdiel medzi kúpnou
cenou a primeranou cenou, t.j. cenou na základe znaleckého posudku č. 68/2014 zo dňa 16.4.2014.
Takto vypočítaný rozdiel predstavuje sumu 320.423,08 eur. Vzhľadom na uvedené vyzval žalovaného,

aby uhradil sumu vo výške 320.423,08 eur najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy.

21. Z e-mailového podania primátora mesta Podolínec zo dňa 29.6.2022 (č.l. 45) vyplýva, že primátor
žalovaného sa obrátil na žalobcu s otázkami: 1. či je možné písomne požiadať o primeraný posun lehotyna zaplatenie uvedeného rozdielu, 2. či je možné písomne požiadať o rozloženie zaplatenia uvedeného
rozdielu v troch splátkach, ďalej 3. či je možné odstúpiť od predmetnej zmluvy, resp. 4. zmeniť účel
prevodu vlastníckeho práva deklarovaný v čl. 5 bod 1.1. kúpnej zmluvy.

22. Z odpovede žalobcu, odoslanej žalovanému e-mailom dňa 12.7.2022 (č.l. 46) je zrejmé, že žalobca
oznámil žalovanému, že ním navrhovaný postup je možný, avšak v tomto štádiu ho považuje za
predčasný (otázka 1. a 2. žiadosti). Ďalej uviedol, že odstúpenie od kúpnej zmluvy aktuálne neumožňuje
ani zákon a ani predmetná zmluva. Taktiež nie je možné zameniť účel prevodu vlastníckeho práva, ktorý

je deklarovaný v článku 5. bod 1.1 kúpnej zmluvy, takéto konanie by bolo v rozpore so zákonom o správe
majetku štátu.

23. Z podania žalovaného zo dňa 9.1.2019 (č.l. 56 p.v.) vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi, že na
základe kúpnej zmluvy č. 16/ON-2017, čl. 5, bod 1.4. oznamuje žalobcovi, že od 1.1.2019 začali užívať
nadobudnuté nehnuteľnosti na poskytovanie všeobecne prospešných služieb. Zo stavby súp. č. XXX

(Veliteľská budova) sa vytvoril cvičný dom pre použitie autonómnych dýchacích prístrojov - tzv. polygón.
Cvičení sa zúčastňujú profesionálni hasiči zo Starej Ľubovne a jednotky DHZ Podolínec, Lipany, Plaveč.
V objekte prebieha aj športová hasičská činnosť žien a je vytvorený sklad pre ich potreby. Na voľnom
priestranstve je vytvorená trať pre cvičenie hasičského útoku s hasičskou striekačkou.

24. Žalovaný v záujme doriešenia vlastníckych vzťahov k pozemkom v areáli bývalých kasárni, kde malo
dôjsť k vybudovaniu multifunkčného ihriska, požiadal dňa 20.8.2019 Ministerstvo obrany SR o predaj
pozemkov v areáli kasárni. Na základe uvedenej žiadosti Ministerstvo obrany SR vyzvalo žalovaného
na vyjadrenie k využívaniu predmetných nehnuteľností. Žalovaný v liste zo dňa 14.1.2022 (č.l. 57)
podal Ministerstvu obrany SR vyjadrenie k využívaniu predmetných nehnuteľností a popísal spôsob

využívania nadobudnutých nehnuteľností na verejnoprospešné účely. Následne v novembri 2021 bola
podpísaná kúpna zmluva na pozemky v areáli kasárni s výnimkou pozemkov, na ktorých boli uplatnené
reštitučné nároky. Nakoľko Ministerstvom financií SR nebol udelený súhlas s danou kúpnou zmluvou,
pozemky v areáli bývalých kasárni sa žalovanému nepodarilo nadobudnúť.

25. V priebehu súdneho konania žalovaný podaním zo dňa 18.9.2023 predostrel žalobcovi návrh
Dohody o urovnaní v zmysle § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka, v ktorej poukázal najmä na
skutočnosť, že v rámci kúpnej zmluvy došlo k spornej špecifikácii účelu zmluvy, kde chýba presná
špecifikácia rekonštrukcie a následného využitia predmetu kúpy. Preto navrhol v rámci mimosúdnej
dohody upraviť najmä predmet rekonštrukcie a príkladmo uviedol spôsob navrhovanej úpravy. Žalovaný

v liste adresovanom žalobcovi ďalej uviedol, že účelom kúpnej zmluvy z r. 2017 bolo, aby sa zhodnotil
nepotrebný majetok štátu v prospech obyvateľov Mesta Podolínec a širokej verejnosti. Mesto Podolínec
malo dobrý úmysel s rekonštrukciou objektov, no nikdy nebolo mestu ako kupujúcemu umožnené,
aby samotný účel uvedený v kúpnej zmluve pripomienkovalo, resp. dopĺňalo samotnú kúpnu zmluvu v
časti účelu využitia kupovaných objektov, to kupujúcemu ani nebolo umožnené a Mesto Podolínec bolo

postavené pred „hotovú vec“. Mesto napriek tomu vyvíjalo počas rokov 2018 - 2023 úsilie o uzatvorenie
kúpnej zmluvy na majetok vo vlastníctve Ministerstva obrany SR, ktorý bezprostredne súvisí s majetkom
kúpeným od Ministerstva vnútra SR a bez ktorého sa nedajú realizovať všetky nejasne stanovené
účely využitia predmetu kúpy. V prípade doplatenia kúpnej ceny by sa teda stratil akýkoľvek charakter
verejnoprospešného účelu využitia majetku štátu, ktorý bol prvotným účelom odpredaja. Preto žalovaný

navrhol, aby v rámci dohody o urovnaní vznikol stav, ktorý bude jasný pre obe zmluvné strany a zároveň
bude naplnený verejnoprospešný účel kúpy majetku.

26. Mimosúdne rokovania, ktoré prebiehali medzi sporovými stranami v priebehu tohto konania, neboli
úspešné. Žalobca dohodu o urovnaní, navrhnutú žalovaným dňa 18.9.2023, neprijal. Zotrval na podanej

žalobe a žiadal, aby jej súd vyhovel.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:

27. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť

predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.28. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu (ďalej len „Zákona o SMŠ“)
majetok štátu, ktorý neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu
jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za prebytočný majetok štátu. Správca je povinný s

prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou
v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi.

29. Podľa § 8 ods. 8 Zákona o SMŠ ak sa prebytočný nehnuteľný majetok štátu neprevedie do správy
iného správcu, správca prevedie jeho vlastníctvo, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Prebytočný

nehnuteľný majetok štátu je správca povinný ponúknuť v osobitnom ponukovom konaní alebo v
elektronickej aukcii, ak § 8e neustanovuje inak.

30. Podľa § 8e písm. d) Zákona o SMŠ správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie alebo
elektronickúaukciupriprevodenehnuteľnéhomajetkuštátudovlastníctvaobce,mestskejčastihlavného
mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mestskej časti mesta Košice alebo vyššieho územného celku

za podmienky, že obec alebo vyšší územný celok alebo nimi zriadená rozpočtová organizácia alebo
príspevková organizácia bude tento nehnuteľný majetok vo svojom mene užívať na poskytovanie
všeobecne prospešných služieb alebo na výstavbu verejnoprospešných stavieb.

31. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o SMŠ prevod vlastníctva majetku štátu sa uskutočňuje zmluvami podľa

osobitných predpisov. Kúpne zmluvy musia obsahovať dohodu o účele, na ktorý bude majetok štátu
slúžiť jeho nadobúdateľovi, a dohodu o dobe splatnosti ceny, ktorá nesmie byť dlhšia ako 60 dní odo dňa
nadobudnutia platnosti kúpnej zmluvy. Dohodnutú cenu je nadobúdateľ povinný zaplatiť pred podaním
návrhu na vklad do katastra nehnuteľností; návrh na vklad vlastníctva k nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností je oprávnený podať len správca, a to až po zaplatení dohodnutej ceny. Ak nadobúdateľ

nezaplatí dohodnutú cenu najneskôr v posledný deň dohodnutej doby splatnosti, je správca povinný
odstúpiť od zmluvy.

32. Podľa § 11 ods. 2 písm. a) Zákona o SMŠ prevod nehnuteľného majetku štátu musí byť vždy
odplatný, a to najmenej za primeranú cenu alebo za primeranú cenu zníženú podľa § 8a ods. 8, 9 alebo

11, okrem prevodu nehnuteľného majetku štátu do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku
podľa § 8a ods. 10 a § 8e písm. d),

33. Podľa § 11 ods. 3 Zákona o SMŠ kupujúci podľa § 8e písm. d) je povinný s výkonom
poskytovania všeobecne prospešných služieb alebo s výstavbou verejnoprospešnej stavby začať do

dvoch rokov odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva. Začatie užívania majetku na poskytovanie
všeobecne prospešných služieb, začatie výstavby verejnoprospešnej stavby a začatie prevádzky
verejnoprospešnej stavby je kupujúci povinný správcovi oznámiť bez zbytočného odkladu. Kupujúci je
povinný dodržať v zmluve dohodnutý účel najmenej počas piatich rokov odo dňa začatia poskytovania
všeobecne prospešných služieb alebo odo dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, ktorým sa

povoľuje užívanie verejnoprospešnej stavby na určený účel. Kupujúci je povinný doplatiť rozdiel
medzi kúpnou cenou a primeranou cenou, ak nezačne nehnuteľný majetok užívať na poskytovanie
všeobecne prospešných služieb do dvoch rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva, nezačne s
výstavbou verejnoprospešnej stavby do dvoch rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva alebo
nedodrží dohodnutý účel počas najmenej piatich rokov odo dňa začatia poskytovania všeobecne

prospešných služieb alebo odo dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, ktorým sa povoľuje
užívanie verejnoprospešnej stavby na určený účel.

34. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,

plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

35. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

36. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.37. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

38. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a tom, kto za ňu zodpovedá.

39. Podľa § 151 ods. 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

40. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

41. Na základe vyššie popísaného skutkového stavu, po právnom posúdení veci v zmysle vyššie

citovaných zákonných ustanovení, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, dospel súd k tomuto
právnemu záveru:

42. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.2.2017
vznikol medzi sporovými stranami záväzkový zmluvný vzťah. Nakoľko kúpna zmluva bola uzatvorená

v zmysle § 11 zák. č. 278/1993 Z.z. a § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, tento zmluvný vzťah je
potrebné posudzovať jednak v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ale aj podľa
ustanovení zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.

43. Vzhľadom na to, že žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, majúc za to, že

žalobcom uplatnený nárok by sa mal posudzovať titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451
a nasl. Občianskeho zákonníka, musel sa súd v prvom rade zaoberať touto (žalovaným vznesenou)
námietkou premlčania.

44. Bezdôvodné obohatenie je v ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka konštruované ako predmet

plnenia, ktorý sa má vydať. V ods. 1 je pritom vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. V odseku 2 tohto ustanovenia je vymedzený
pojem bezdôvodného obohatenia. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však
len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia
na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková

ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním
bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby.

45. O bezdôvodné obohatenia ide v tom prípade, keď sa vznik obohatenia viaže na to, že na takéto
obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva, resp. dohoda, alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o

obohatenie neoprávnené a pre jeho vznik resp. pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie
je nevyhnutné, aby k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom, aj keď
to nie je vylúčené.

46. Právna úprava bezdôvodného obohatenia je subsidiárna vo vzťahu k iným inštitútom súkromného

práva v tom, že sa uplatní výlučne vtedy, ak právne následky majetkovej nerovnováhy nie sú
pokryté inou právnou úpravou predstavujúcou právny dôvod vzniku záväzku, a teda i príslušných
reparačných ustanovení. Ak je právnym dôvodom vzniku majetkovej povinnosti reparovať vzniknutú
majetkovú nerovnováhu iná právna skutočnosť kontraktného či deliktného charakteru, právna úprava
bezdôvodnéhoobohateniasaneuplatní.Acontrariosaprávnaúpravabezdôvodnéhoobohateniauplatní

výlučne vtedy, ak nerovnováha v majetkovej sfére subjektov súkromnoprávnych vzťahov vznikla v
dôsledku absencie relevantného právneho dôvodu. (porov. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík,
M., Sedlačko, F., Tomašovič, M., a kol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. 2. vydanie. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2019. s. 1724).

47.Vprejednávanejveciprávnyvzťahmedzisporovýmistranamivznikoluzatvorenímkúpnejzmluvydňa
17.2.2017. Predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená v zmysle ustanovení § 11 zákona č. 278/1993 Z.
z. o správe majetku štátu a ustanovení § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedený
charakterzmluvnéhovzťahusporovýchstránmásúdvdanomprípadezato,ženárokžalobcu,ktorýmsadomáha voči žalovanému zaplatenia peňažného plnenia, je potrebné posudzovať v zmysle zákonných
ustanovení Občianskeho zákonníka, upravujúcich kúpnu zmluvu, ako aj v zmysle zákona č. 278/1993
Z.z. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka o

bezdôvodnom obohatení nie je na daný prípad aplikovateľná.

48. Následne súd preskúmaval opodstatnenosť námietky premlčania, vznesenej žalovaným, z hľadiska
právneho dôvodu vzniku záväzkového vzťahu sporových strán v predmetnej veci, t.j. posudzoval
možnosť premlčania nároku žalobcu, ktorý sa ho domáha titulom nesplnenia podmienok kúpnej zmluvy

zo dňa 17.2.2017 žalovaným, čo má za následok povinnosť žalovaného doplatiť rozdiel kúpnej ceny.

49. V danom prípade je nesporným to, že kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená
dňa 17.2.2017. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam dňa 10.8.2017,
t.j. dňom právoplatnosti rozhodnutia katastrálneho odboru Okresného úradu Stará Ľubovňa o povolení
vkladu. V zmysle čl. 8 Osobitné ustanovenia, bod 1. Vyhlásenia kupujúceho ohľadom jeho povinností,

bod 1.1 písm. a) žalovaný vyhlásil, že si je vedomý skutočnosti, že je povinný s výkonom poskytovania
všeobecne prospešných služieb začať do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva.
Rovnako aj podľa hore citovaného zákonného ustanovenia § 11 ods. 3 Zákona o SMŠ kupujúci je
povinný s výkonom poskytovania všeobecne prospešných služieb alebo s výstavbou verejnoprospešnej
stavby začať do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva. Z vyššie uvedeného je zrejmé,

že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k daným nehnuteľnostiam dňa 10.8.2017. Zmluvou dohodnuté
a zákonom stanovené (§ 11 ods. 3 Zákona o SMŠ) dva roky odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva
žalovaným uplynuli dňa 10.8.2019. Od uvedeného dňa žalobcovi začala plynúť všeobecná trojročná
premlčacia lehota na domáhanie sa doplatenia rozdielu kúpnej ceny a táto plynula do dňa 10.8.2022.
Žalobca podal žalobu na súde dňa 25.7.2022, teda podal ju pred uplynutím premlčacej lehoty. Námietka

premlčania vznesená žalovaným preto nie je opodstatnená a nárok žalobcu nie je možné považovať
za premlčaný.

50. Pokiaľ ide o posúdenie, či žalobca bol oprávnený pristúpiť k požadovaniu doplatenia kúpnej ceny z
dôvodu, že nebol dodržaný účel zmluvy deklarovaný v čl. 5 kúpnej zmluvy, k tomuto súd uvádza, že z

čl. 8 kúpnej zmluvy vyplývali pre žalovaného povinnosti: a) začať s výkonom poskytovania všeobecne
prospešných služieb do 2 rokov odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva; b) uvedenú skutočnosť
oznámiť žalobcovi bez zbytočného odkladu a c) dodržať v tejto zmluve dohodnutý účel najmenej počas
piatich rokov.

51. V čl. 8, bod 1.1, písm. d) je stanovené, že žalovaný je povinný doplatiť rozdiel medzi kúpnou
a primeranou cenou, ak: 1. nezačne nehnuteľný majetok štátu užívať na poskytovanie všeobecne
prospešných služieb do dvoch rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva alebo nedodrží dohodnutý
účel počas najmenej piatich rokov odo dňa začatia poskytovania všeobecne prospešných služieb.

52. V danom prípade nebolo sporným to, že žalovaný po uzatvorení kúpnej zmluvy začal využívať
nadobudnuté nehnuteľnosti tým spôsobom, že zo stavby súp. č. XXX (veliteľská budova) vytvoril cvičný
dom pre použitie autonómnych dýchacích prístrojov - tzv. polygón, kde sa vykonávali cvičenia, ktorých
sa zúčastňovali profesionálni hasiči zo Starej Ľubovne a jednotky DHZ Podolínec, Lipany, Plaveč. V
objekte prebiehala aj športová hasičská činnosť žien a bol vytvorený sklad pre ich potreby. Na voľnom

priestranstve bola vytvorená trať pre cvičenie hasičského útoku s hasičskou striekačkou. Uvedené
skutočnosti žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 9.1.2019, ktorému bolo oznámenie doručené
dňa 14.1.2019.

53. Žalobca sa však v tomto konaní domáha voči žalovanému doplatenie kúpnej ceny z dôvodu, že

nebol dodržaný účel zmluvy deklarovaný v čl. 5 kúpnej zmluvy, nakoľko žalovaný nezačal využívať
nadobudnuté nehnuteľnosti na účely dohodnuté v kúpnej zmluve, t.j. že nedošlo k zrekonštruovaniu kina
a telocvične a ani k vybudovaniu multifunkčného športového ihriska pre školopovinné deti a dospelých
a detského ihriska pre deti predškolského veku.

54. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný nezrealizoval využívanie predmetných nehnuteľností na účely
uvedené v čl. 5 bod 1.1, kúpnej zmluvy, t.j. že nedošlo k zrekonštruovaniu budovy kina a telocvične, k
vybudovaniu multifunkčného športového ihriska pre školopovinné deti a dospelých a detského ihriskapre deti predškolského veku, žalovaný nepoprel, preto ich súd v zmysle § 151 ods. 1 CSP považuje za
nesporné skutkové tvrdenia.

55.Prerozhodnutievecijepodstatnéposúdiť,čižalovanýponadobudnutívlastníckehoprávapostupoval
v zmysle čl. 8 ods. 1.1., t.j. či si splnil svoje zmluvné povinnosti, ku ktorým sa zaviazal v kúpnej
zmluve, resp. či žalobca má právo na vrátenie žalovanej sumy, titulom porušenia zmluvných povinností
žalovaným tým, že žalovaný nezačal s výkonom poskytovania všetkých všeobecne prospešných služieb
vymedzených v kúpnej zmluve, nakoľko nezrekonštruoval budovu kina a telocvične, nevybudoval

multifunkčné športové ihrisko pre školopovinné deti a dospelých a detské ihrisko pre deti predškolského
veku.

56. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení sp. zn. 9Co/26/2024-184 zo dňa 30.7.2024 konštatoval, že:
„53. Súd prvej inštancie vychádzal rýdzo z doslovného jazykového výkladu ust. čl. 8 bod 1.1 písm. d/
kúpnej zmluvy a vykladal ho izolovane bez vzťahu k dotknutým ustanoveniam zákona č. 278/1993 Z.z.

a ostatným ustanoveniam zmluvy, ale aj tomuto samotnému ustanoveniu, ostatných písmen. Takýmto
výkladom vec nesprávne právne posúdil.
55. Súd prvej inštancie uviedol, že je potrebné zodpovedať otázku, či povinnosť žalovaného doplatiť
kúpnu cenu v zmysle ust. čl. 8 bod 1.1 písm. d) zmluvy nastupuje v prípade, ak žalovaný vôbec nezačne
užívať nehnuteľnosti na poskytovanie všeobecne prospešných služieb, alebo nastupuje aj v prípade,

že žalovaný začne s poskytovaním verejnoprospešných služieb, avšak nezrealizuje niektorú (jednu či
viac) aktivít uvedených v čl. 5 bod 1.1 zmluvy. Pripustil tak dvojaký výklad ust. čl. 8 bod 1.1 písm. d/
zmluvy. Pokiaľ ustanovenie zmluvy môže byť interpretované dvoma rôznymi spôsobmi, čisto jazykový
výkladniejenamieste.Naoverenie(ne)správnostivýkladu,jepotrebnépoužiťinéinterpretačnéprístupy,
postavené na roveň gramatickému výkladu, napr. systematický, teleologický výklad, ktoré predstavujú

významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej normy.“

57. V ďalšej časti zrušujúceho uznesenia odvolací súd konštatoval, že: „63. Ostatné okolnosti, ktoré
zohľadnil súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní, ako to, že žalovaný nie je vlastníkom pozemkov
pod stavbami, snahu žalovaného o odkúpenie pozemkov nachádzajúcich sa pod nadobudnutými

stavbami ako aj v areáli bývalých kasárni a o mimosúdne rokovania, zlý stav stavieb a likvidačnú výšku
žalovanej sumy pre žalovaného ako obec, na tieto nie je možné pri rozhodovaní daného sporu prihliadať,
keďže nie sú ani v zákone č. 278/1993 Z.z. a ani v kúpnej zmluve ako okolnosti vylučujúce požadovať
doplatok ceny uvedené. Takéto posudzovanie by bolo v rozpore so zákonom č. 278/1993 Z.z., ktorý tiež
v ust. § 11 ods. 3 vymedzuje dôvody doplatenia rozdielu medzi kúpnou cenou a primeranou cenou ako

aj v rozpore so zmluvnou vôľou účastníkov kúpnej zmluvy, ktorí žiadne okolnosti vylučujúce aplikáciu čl.
8 bod 1.1 písm. d/ do zmluvy nezahrnuli.“

58. V zmysle § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

59. Po opätovnom vyhodnotení dôkazov získaných vykonaným dokazovaním, riadiac sa vyššie
citovanými zákonnými ustanoveniami a právnym názorom odvolacieho súdu súd znovu pristúpil
k posúdeniu splnenia podmienok pre doplatenie rozdielu medzi kúpnou cenou a primeranou cenou (čl.
8 bod. 1.l písm. d/ zmluvy) z pohľadu naplnenia účelu deklarovaného v čl. 5 bod 1.1 kúpnej zmluvy.

60. Podľa čl. 8 bod 1.1 písm. a/ kúpnej zmluvy kupujúci (žalovaný) v súlade s § 11 ods. 3 zákona o správe
majetku štátu je povinný s výkonom poskytovania všeobecne prospešných služieb začať do dvoch rokov
od nadobudnutia vlastníckeho práva.

61. Podľa čl. 8 bod 1.1 písm. c/ kúpnej zmluvy kupujúci (žalovaný) v súlade s § 11 ods. 3 zákona o
správe majetku štátu je povinný dodržať v zmluve dohodnutý účel (čl. 5 zmluvy) najmenej počas piatich
rokov odo dňa začatia poskytovania všeobecne prospešných služieb.

62. Čl. 8 bod 1.1 písm. d/ zmluvy upravuje dva prípady povinnosti kupujúceho (žalovaného), kedy

je povinný doplatiť rozdiel medzi kúpnou cenou a primeranou cenou. Prvým dôvodom, pre ktorý
žiada doplatiť žalobca rozdiel medzi kúpnou cenou a primeranou cenou, je nezačatie nehnuteľného
majetku štátu užívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb do dvoch rokov od nadobudnutiavlastníckeho práva. Druhou príčinou je nedodržanie dohodnutého účelu počas najmenej piatich rokov
odo dňa začatia poskytovania všeobecne prospešných služieb.

63. Z citovaných zmluvných ustanovení (čl. 8 bod 1.1 písm. c/ a d/ zmluvy) teda plynie, že žalovaný
je povinný začať užívať nehnuteľný majetok štátu na poskytovanie všeobecne prospešných služieb do
dvoch rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva a dodržať v zmluve dohodnutý účel počas najmenej
piatich rokov odo dňa začatia poskytovania všeobecne prospešných služieb.

64. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. prevod vlastníctva majetku štátu sa uskutočňuje zmluvami
podľa osobitných predpisov. Kúpne zmluvy musia obsahovať dohodu o účele, na ktorý bude majetok
štátu slúžiť jeho nadobúdateľovi, a dohodu o dobe splatnosti ceny, ktorá nesmie byť dlhšia ako 60
dní odo dňa nadobudnutia platnosti kúpnej zmluvy. Dohodnutú cenu je nadobúdateľ povinný zaplatiť
pred podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností; návrh na vklad vlastníctva k nehnuteľnosti
do katastra nehnuteľností je oprávnený podať len správca, a to až po zaplatení dohodnutej ceny. Ak

nadobúdateľ nezaplatí dohodnutú cenu najneskôr v posledný deň dohodnutej doby splatnosti, je správca
povinný odstúpiť od zmluvy.

65. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia kúpna zmluva o prevode vlastníctva majetku
štátu musí obsahovať dohodu o účele, na ktorý bude majetok štátu slúžiť jeho nadobúdateľovi. Účel

využitia predmetu prevodu je tak podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy.

66. V teraz prejednávanej veci v kúpnej zmluve zo dňa 17.2.2017 bol účel využitia vymedzený v
čl. 5 bod 1.1., v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že kupujúci kupuje nehnuteľný majetok štátu za
účelom poskytovania všeobecne prospešných služieb, a to na rozvoj sociálnych služieb so zameraním

na vzdelávanie, výchovu, kultúrny a sociálny rozvoj a rozšírenie športových aktivít pre obyvateľov
mesta zrekonštruovaním budovy kina a telocvične, vybudovať multifunkčného športového ihriska pre
školopovinné deti a dospelých a detské ihrisko pre deti predškolského veku. V bode 1.3. zmluvy sa
zmluvné strany dohodli, že kupujúci je povinný začať s výkonom poskytovania všeobecné prospešných
služieb do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva.

67. V tejto súvislosti je podstatné aj zmluvné dojednanie v čl. 3 bod 4 kúpna cena (35.576,92 eur), ktorá
bola nižšia ako primeraná z dôvodu, že vlastnícke právo nehnuteľného majetku štátu sa prevádzalo za
účelom poskytovania všeobecne prospešných služieb s odkazom na čl. 5 zmluvy. Všeobecná hodnota
nehnuteľného majetku štátu bola znaleckým posudkom stanovená na 355 769,23 eur.

68. Účel využitia prevádzaného majetku štátu je v súlade s § 11 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z.
obligatórnou náležitosťou kúpnej zmluvy. S odkazom na účel deklarovaný v zmluve, bola kúpna cena
nehnuteľností (podstatne) nižšia ako primeraná.

69. S poukazom na tieto skutočnosti súd uzatvára, že žalovaný bol povinný, v zmysle zmluvných
dojednaní so žalobcom, ale aj v zmysle § 11 ods. 1 Zákona o SMŠ začať využívať prevádzaný majetok
na (v zmluve) dohodnutý účel tak, ako bol presne špecifikovaný v článku 5, bod 1.1 zmluvy, do dvoch
rokov odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva, resp. dodržať tento účel využitia predmetu prevodu
vlastníckeho práva najmenej počas piatich rokov.

70. V prejednávanej veci je nesporným to, že žalovaný nezrealizoval využívanie predmetných
nehnuteľností na účely uvedené v čl. 5 bod 1.1, kúpnej zmluvy, t.j. že nedošlo k zrekonštruovaniu budovy
kina a telocvične, k vybudovaniu multifunkčného športového ihriska pre školopovinné deti a dospelých
a detského ihriska pre deti predškolského veku.

71. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v lehote dohodnutej v kúpnej zmluve zo dňa 17.2.2017
a stanovenej v § 11 ods. 3 Zákona o SMŠ, t.j. do 2 rokov odo dňa nadobudnutia vlastníckeho
práva, nezačal využívať nadobudnuté nehnuteľnosti na zmluvne dohodnutý účel, t.j. na poskytovanie
všeobecne prospešných služieb tak, ako je to presne špecifikované v čl. 5, bod 1.1 kúpnej zmluvy.

72. Žalovaný tak nesplnil zmluvnú podmienku dojednanú v čl. 8 bod 1.1 písm. a/ kúpnej zmluvy, preto
žalobca je oprávnený požadovať od žalovaného doplatiť rozdiel medzi kúpnou cenou a primeranou
cenou, postupom dohodnutým v kúpnej zmluve, v čl. 8, bod 1.1 písm. d/.73. Pre úplnosť súd dodáva, že nezhliadol opodstatnenosť námietok žalovaného, pokiaľ tento tvrdil, že
(i) v zmluve uvedená podmienka rekonštrukcie telocvične bola absolútne nemožná, nakoľko v danom

objekte sa nenachádzala telocvičňa, teda nemožno rekonštruovať niečo čo neexistuje, a (ii) podobne aj
zmluvná podmienka vybudovania ihrísk bola objektívne nemožná, nakoľko žalovaný nie je vlastníkom
pozemkov, na ktorých by bolo možné tieto ihriská vybudovať a kúpu vhodných pozemkov nebolo možné
realizovať. K tomuto súd uvádza, že žalovaný sa stal vlastníkom viacerých budov nachádzajúcich
sa v objekte bývalých kasárni a bolo len na ňom, ktorú stavbu a akým spôsobom zrekonštruuje tak,

aby slúžila ako telocvičňa, ako sa k tomu zaviazal v zmluve so žalobcom. Pritom, podľa názoru súdu,
nebolo nevyhnutné, aby muselo ísť o budovu, ktorá už v minulosti slúžila na rovnaký účel. Pokiaľ ide
o námietku objektívnej nemožnosti vybudovania ihrísk, k tomuto súd uvádza, že žalovaný podpisom
zmluvyvyhlásil,žesijevedomýpodmienok,ktoréjepovinnýdodržaťvčl.5,čl.8kúpnejzmluvy,t.j.okrem
inýchajvybudovanietamšpecifikovanýchihrískapreto,žalovanýsipredpodpisom,resp.včasepodpisu
zmluvy mal zodpovedne zvážiť svoje (subjektívne, ale aj objektívne) možnosti splnenia podmienok, ku

ktorým sa zaväzuje podpisom zmluvy. Ak so znením kúpnej zmluvy (a s podmienkami v nej uvedenými)
prejavil svoj súhlas a tento potvrdil podpisom na tejto zmluve, plne prevzal na seba záväzky, ku ktorým
sa v tejto kúpnej zmluve zaviazal. V tejto súvislosti súd pripomína starú rímsku zásadu „pacta sunt
servanda“ (zmluvy sa musia dodržiavať) – a to aj v prípadoch, keď je to pre niektorú zo zmluvných strán
nevýhodné. Zmluvná strana si musí byť vedomá svojej zodpovednosti v zmluvných vzťahoch a nemôže

zmluvy uzatvárať a neskôr namietať ich neplatnosť podľa svojej vlastnej vôle.

74. Na základe týchto dôvodov dospel súd k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie doplatku kúpnej
ceny v sume 320.423,08 eur je v celom rozsahu dôvodný a opodstatnený,

75. Žalobca si uplatnil voči žalovanému aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to odo dňa 11.8.2019. Pre ozrejmenie uviedol, že žalovaný sa stal
vlastníkom uvedených nehnuteľností dňa 10.8.2017 a v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 Zákona o SMŠ
je kupujúci povinný doplatiť rozdiel medzi kúpnou cenou a primeranou cenou, ak nezačne nehnuteľný
majetok užívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia

vlastníckeho práva, preto má za to, že je legitímne požadovať od žalovaného úroky z omeškania odo
dňa 11.8.2019.

76. S uvedeným názorom žalobcu sa súd nestotožňuje.

77. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

78. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

79. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013,
výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

80. Ak nebola doba splatnosti dohodnutá, nie je uvedená v právnom predpise a nie je ani určená súdnym
rozhodnutím, záväzok sa stáva splatným prvý deň po tom, ako bol dlžník veriteľom vyzvaný na plnenie.
(porov. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M., a kol. Občiansky

zákonník II. § 451 - 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019. s. 1927).

81. V danom prípade doba splatnosti doplatku kúpnej ceny, pre prípad nesplnenia podmienok
stanovených v kúpnej zmluve, nebola v zmluve zmluvnými stranami dohodnutá a nie je uvedená ani
v právnom predpise, t. j. v zákone č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu (napr. ako je to stanovené v §

671 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Preto, podľa názoru súdu, má žalobca voči žalovanému nárok na
úrok z omeškania od prvého dňa po tom, keď žalovanému uplynula lehota na úhradu doplatku kúpnej
zmluvy, stanovená žalobcom v predžalobnej výzve zo dňa 22.6.2022.82. Z predžalobnej výzvy žalobcu zo dňa 22.6.2022 a z doručenky k nej pripojenej (č.l. 41 spisu)
vyplýva, že predžalobná výzva, ktorou žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie doplatku kúpnej ceny
vo výške 320.423,08 eur, bola žalovanému doručená dňa 27.7.2022. Žalobca touto výzvou zároveň

vyzval žalovaného, aby uvedenú sumu vyplatil na jeho účet vedený v Štátnej pokladnici najneskôr do
15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Lehota na úhradu doplatku kúpnej zmluvy uplynula žalovanému
dňa 11.8.2022. Žalovaný žalobcom požadovanú sumu nezaplatil, preto nasledujúcim dňom, t.j. dňom
12.8.2022 sa dostal do omeškania s úhradou žalobcom požadovanej sumy.

83. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 320.423 ,08 eur od 12.8.2022 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z
omeškania zo sumy 320.423,08 eur od 11.8.2019 do 11.8.2022 žalobu zamietol.

84. O nároku na náhradu trov súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalobca bol v konaní takmer v celom rozsahu úspešný (neúspešným bol len v nepatrnej časti úroku

z omeškania), preto má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od
doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie

smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.