Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 14, 2023

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3C/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519200205
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2023:8519200205.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v spore žalobcov: 1. A. B., nar.

XX.X.XXXX, C. D. X/XX, XXX XX E., 2. F. G. B., nar. XX.X.XXXX, C. D. X/XX, XXX XX E., obaja právne
zastúpení: JUDr. Michal Murina, Nová Doba 497, 027 43 H., proti žalovaným: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
C. D. X/XX, XXX XX E., 2. D. B., nar. XX.X.XXXX, C. D. X/XX, XXX XX E., obaja právne zastúpení: JUDr.
Gábor Száraz, advokát, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa v konaní o vzájomnej žalobe o určenie,
že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vzájomnú žalobu žalovaných v 1. a 2. rade o určenie, že nehnuteľnosti patria do ich
bezpodielového spoluvlastníctva, z a m i e t a.

II. Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov
konania o vzájomnej žalobe v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 12.2.2019 domáhali zrušenia
vecného bremena, práva doživotného bývania pre žalovaných v 1. a 2. rade v nehnuteľnosti – v
rodinnom dome – nachádzajúcom sa v obci Plaveč, súpisné číslo 6, ktoré bolo zriadené v zmysle
darovacej zmluvy zo dňa 11.2.2004, a to z dôvodu opakovaných problémov a porušovania dobrých

mravov žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade. Poukázali na skutočnosť, že žalobcovia v 1.
a 2. rade boli nútení viackrát sa obrátiť na orgány činné v trestnom konaní vo veci podozrenia zo
spáchania trestných činov, a to nebezpečného vyhrážania zo strany žalovaného v 2. rade, ako aj
porušovania domovej slobody vo vzťahu k ďalším „cudzím osobám“, ktoré prichádzali do ich rodinného
domu, pohybovali sa po dome, ako aj po priľahlých priestoroch a zotrvávali v ňom. Záverom poukázali
na to, že v danom prípade nastal právny stav, kedy jednak sú flagrantne a opakovane porušované
dobré mravy zo strany žalovaných 1. a 2. a takisto vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom

a výhodou oprávneného v zmysle § 151p Občianskeho zákonníka, pretože uvedenou zmenou pomerov
nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení. Žiadali, aby súd ich žalobe vyhovel a priznal im náhradu
trov konania.

2. Žalovaní v 1. a 2. rade tvrdili, že oni sa nedopustili žiadneho protispoločenského a ani trestného
konania voči žalobcom. Práve naopak, sú to žalobcovia, ktorí od roku 2018 vyvolávajú nezhody a to
svojim chovaním a správaním sa voči žalovaným, ktorí ich provokujú rôznymi formami, sledujú ich tým,

že namontovali kamery a sledujú každé jedno ich konanie a následne „vyhadzujú na oči“, že oni sú
vlastníkmi domu a neželajú si, aby žalovaní prijímali v rodinnom dome návštevy. Žalovaní sú zhrození
z konania žalobcov, ktorí od roku 2018 podávajú na nich trestné oznámenia a následne si dovolili podaťpredmetný žalobný návrh, ktorým sa snažia zbaviť sa žalovaných, pričom rodinný dom bol vlastníctvom
žalovaných. Navrhli, aby súd žalobný návrh zamietol.

3. Dňa 24.6.2019 žalovaní v 1. a 2. rade podali v zmysle § 147 CSP vzájomnú žalobu, ktorou sa
domáhajú s poukazom na ustanovenie § 630 OZ vrátenia daru z dôvodu, že sa obdarovaní žalobcovia
voči nim a členom ich rodiny správajú tak, že hrubo porušujú dobré mravy. Podaním zo dňa 15.3.2021
spresnili svoju vzájomnú žalobu a žiadali, aby súd určil, že tam označené nehnuteľnosti patria do ich
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

4. Žalobcovia v 1. a 2. rade vo vyjadrení zo dňa 1.6.2020 uviedli, že podaný vzájomný návrh považujú
za účelový, neopodstatnený a nedôvodný.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 1. a 2. rade, žalovaných v 1. a 2. rade,
svedkov H. B., I. J., K. J. a F. B., oboznámením predložených listinných dôkazov a to: darovacej zmluvy

zo dňa 11.2.2004, výpisom z LV č. XXX, fotografiami; ďalej oboznámil: vyšetrovací spis ČVS: ORP
– 159/LU-SL 2018, ČVS: 154, ČVS: ORP-106/VYS-SL-2018, priestupkový spis OVVS 2018/005340,
priestupkový spis OVVS 2018/006936, priestupkový spis č. OVVS- 2021/000929; ďalej OR PZ ČVS: 94/
VYS-SL-2018, vyšetrovací spis OR-106/VYS-SL-2018, priestupkový spis OU SL OVVS 2018/005340,
priestupkový spis OU SL OVVS 2018/006936 a priestupkový spis OU SL OVVS 2021/000929; výpis z

Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov na meno B. A., odpis z registra trestov na meno
A. B..

6. Následne prvostupňový súd rozsudkom č.k. 3C/16/2019-351 zo dňa 24.2021 zamietol žalobu
o zrušenie vecného bremena, práva doživotného bývania pre žalovaných v 1. a 2. rade a určil,

že nehnuteľnosti tak, ako sú presne špecifikované vo výroku II. rozsudku patria do bezpodielového
spoluvlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade. Žalovaným v 1. a 2. rade priznal voči žalobcom v 1. a 2. rade
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Po odvolaní podanom žalobcami v 1. a 2. rade Krajský súd v Prešove ako súd odvolací rozsudkom

č.k. 7Co/19/2022-426 zo dňa 27.10.2022 potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a v súvisiacom
výroku o trovách konania týkajúcom sa konania o zrušenie vecného bremena. Žalovaným v 1. a 2. rade
priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v súvislosti s konaním o zrušenie
vecného bremena v rozsahu 100 %. Ďalej odvolací súd zrušil rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku
o určení vlastníckeho práva a v súvisiacom výroku o trovách konania týkajúcom sa určenia vlastníckeho

práva a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
dôvodiac, že zo strán sporu jedine žalovaný v 1. rade bol uznaný vinným zo spáchanie priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu v dvoch prípadoch, a to rozhodnutiami príslušného orgánu, pričom z
odôvodnenia rozhodnutia sa nedá zistiť, ako sa s týmito rozhodnutiami prvoinštančný súd vysporiadal.
Za správny sa nedá označiť záver, podľa ktorého prejav vôle zmluvných strán v čase uzatvárania

darovacej zmluvy zo dňa 11.02.2004 smeroval k tomu, že žalovaní v 1. a 2. rade ako oprávnení z
vecného bremena majú jednak právo doživotného bývania v rodinnom dome, ale aj užívania ostatných
darovaných nehnuteľností tak, ako ich užívali doposiaľ. Predmetom darovacej zmluvy bol rodinný
dom s domovým príslušenstvom, zastavanou parcelou, na ktorej dom stojí a s priľahlou záhradou.
Vecné bremeno vo forme doživotného bývania žalovaných ako darcov sa vzťahovalo len na rodinný

dom a nie aj na iné nehnuteľnosti. Súd tiež určil, že garáž postavená na parcele č. 752/3 patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, z obsahu spisu pritom vyplýva, že pôvodná garáž, ktorá bola
predmetom darovacej zmluvy zo dňa 11.02.2004 už neexistuje. Odvolací súd záverom konštatoval, že
po vrátení spisu bude úlohou súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o vzájomnej žalobe žalovaných
uplatniť princíp vzájomnosti, posúdiť všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a následne opätovne vo

veci vzájomnej žaloby žalobcov rozhodnúť tak, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia zodpovedala
zásadám upraveným v ust. § 220 ods. 2 CSP.

8. Po vrátení spisu prvoinštančný súd realizoval pojednávania v dňoch 21.9.2023 a 16.11.2023,
na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom svedkov C. L., A. M., žalobcu v 1. rade a oboznámením

spisového materiálu a základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

9. Žalovaní 1. a 2. ako darcovia a žalobcovia 1. a 2. ako obdarovaní uzavreli dňa 11.2.2004 darovaciu
zmluvu spísanú formou notárskej zápisnice dňa 11.2.2004 N 47/04, NZ 11552/04 na notárskom úradeJUDr. Heleny Gočovej. Predmetom darovacej zmluvy podľa článku V. bol bezodplatný prevod rodinného
domu súp. č. 6 v Plavči, na ul. C. D. XX s domovým príslušenstvom, zastavanou parcelou na ktorej dom
stojí a s priľahlou záhradou. Obsahom notárskej zápisnice je v čl. VI. aj záväzok žalobcov v 1. a 2. rade

vo forme vecného bremena poskytnúť v predmetnom rodinnom dome doživotné bývanie žalovaným v 1.
a 2. rade, a to bez akéhokoľvek obmedzenia priestoru s možnosťou užívať domovú nehnuteľnosť tak,
ako ju užívali doposiaľ. Vecné bremeno sa zriaďuje bezodplatne z vďačnosti za darovanú nehnuteľnosť,
pričom žalobcovia v 1. a 2. rade vzali na seba osobný záväzok zaopatriť obidvoch darcov v chorobe,
starobe, až do ich smrti a po smrti im vystrojiť primeraný pohreb.

10. Z výpisu z LV č. XXX kat. úz. E. vyplýva, že na základe tejto darovacej zmluvy bol pod V 97/2004
povolený vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalobcov v 1. a 2. rade,
pričomvčastiC:ŤarchybolonazákladevkladuV97/2004zapísanévecnébremeno–právodoživotného
bývania pre žalovaných v 1. a 2. rade.

11. Z výpovede žalobcu v 1. rade súd zistil, že darovaciu zmluvu navrhla podpísať žalovaná v 2. rade
na základe toho, že sa oženil so žalobkyňou v 2. rade a začali si zháňať pozemok v Plavči na výstavbu
rodinného domu. Vtedy prišla k nemu jeho matka a povedala, že dom patrí jemu, že je najmladší syn, že
jedna dcéra je vystavená na záhrade, tá už dostala svoje, druhej dcére dala peniaze a ešte že im platí
pôžičku. V momente darovania nehnuteľnosť mala svoje roky, potrebovala jednoznačne rekonštrukciu.

Na dome sa menili všetky okná, robilo sa nanovo celé horné poschodie plus nadstavba a nová strecha.
Následne sa vzťahy s rodičmi zhoršili. Snažil sa im vysvetliť obsah vecného bremena, avšak títo mu
povedali,žetojeichdom,žetambudechodiťktochce,bývaťtambudektochce.Prvétrestnéoznámenie
sa rozhodol podať preto, že nastala situácia, pre ktorú by to urobil asi každý. Celý život chodí po
montážach, po zahraničí, jedného dňa mu zavolala manželka, že ju jeho otec fyzicky napadol. Tak v tú

chvíľu neváhal, hoci bol 1500 km ďaleko, vo Švajčiarsku a po práci, vydal sa na cestu domov. Trestné
oznámeniepodanéprenapadnutiemanželkydopadlotak,že otecboluznanývinným.Hneďpopríchode
zo Švajčiarska dal namontovať na dom kamery, a to kvôli tomu, že začínali fyzické úroky na manželku
a deti. Momentálne bývajú u svokry v Starej Ľubovni. Počas toho, ako bývali v Plavči, do predmetného
domu chodievali návštevy a to veľmi často s tým, že niekedy prišli poobede, prišli k rodičom, potom

sa vyparili a prišli v nočných hodinách, pod vplyvom alkoholu, búchali, vrieskali. Keď ich žalobcovia
upozornili na hluk, vrieskali, bavili sa ešte viac, až kým nezavolali policajnú hliadku. V súčasnosti keď sa
stretáva pri užívaní nehnuteľnosti so žalovanými v 1. a 2. rade, s týmito sa už nezdraví, a to odvtedy, keď
mu matka povedala, že sa má obesiť. Na otázku, či má vedomosť o zdravotnom stave rodičov uviedol,
že matka chodí do Prešova ku psychológovi, otec nemá asi žiadne problémy, keď pomaly každý deň

vyhadzuje fľašu Vodky. Do roku 2018 fungovali normálne, prerobil žalovaným kuchyňu, žili spoločne,
bolo to také vzájomné, avšak po roku 2018 sa vzťahy narušili a odvtedy žalovaní odo neho pomoc už
nežiadali, ani on im pomoc neponúkal. Pokiaľ ide o osobu otca, tak z jeho strany voči osobe žalobcu
nebol žiaden fyzický, ani slovný útok, pokiaľ ide o útoky zo strany matky, tak z jej strany, pokiaľ ide
o fyzický útok, stalo sa, že do neho niekedy udrela, avšak aby to bral za nejaký fyzický úrok, nemôže

povedať, môže však povedať, že zo strany matky voči jeho osobe dochádzalo viackrát k vulgárnym
nadávkam.

12. Z výpovede žalobkyne v 2. rade vyplynulo, že od podpísania darovacej zmluvy v roku 2004 až do
roku zhruba 2010 boli ich vzťahy so žalovanými ideálne, akonáhle prišla dcéra žalovaných K. J. zo

zahraničia, nastalo zmierenie s rodičmi po rokoch a žalovaná v 2. rade začala počúvať svoju dcéru,
dávala jej proste rozumy. Situácia sa vyhrotila, keď táto dcéra žalovaných K. J. prišla bývať do ich
nehnuteľnosti s dvomi dospievajúcimi deťmi a chceli byť dominantnými. Pokiaľ ide o psychické útoky
zo strany žalovaných, bolo jej nadávané dosť často a veľmi, k fyzickému útoku došlo v máji 2018, toto
konaniežalovanéhov1.radesariešilonapolícií,zpolíciesatopresunulonapriestupkovékonanieatam

ho uznali vinným, dostal pokarhanie. V predmetnej nehnuteľnosti v Plavči sa zdržiavali do augusta 2020,
pretože žalobkyňa chodila do práce, avšak víkendy trávili u jej mamy, a odkedy došlo k napadnutiu ich
dcéry, keďmanželniejedomaaodkedyimžalovanázačalavypínaťhlavnýprívodvody,taksatamužani
nezdržiavajú. Okrem už spomínaného fyzického útoku, ktorý bol riešený políciou a napokon vyriešený
vpriestupkovomkonanípokarhanímžalovanéhov1.rade, zostranyžalovanéhov1.rade, vočijejosobe

došlo ešte k ďalšiemu fyzickému úroku, bolo to niekedy v zime 2020, má na mysli taký fyzický úrok,
že nejde o strkanie, pretože to už ani nepovažuje za fyzický úrok. Okrem toho fyzického úroku boli zo
strany žalovaného v 1. rade na jej adresu adresované aj vyhrážky, ktoré tiež boli riešené v priestupkovom
konaní, že ju zabije, s tým, že toto žalovanému v 1. rade nebolo preukázané, ale ani vyvrátené. Pokiaľide o otázku, či boli na jej osobu adresované aj vulgárne narážky zo strany žalovaného v 1. rade, tak
boli, a to také, aby zdochla a podobne, to je všetko zaznamenané v trestných oznámeniach. Vo vzťahu
k žalovanej v 2. rade uviedla to isté, že v podstate k vážnejšiemu fyzickému úroku na jej osobu nedošlo,

avšak k takým strkaniam došlo viackrát, v podstate, keď stojí pri nej, je to bežné. Pokiaľ ide o verbálne
útoky, žalovaná v 2. rade je dominantnejšia ako žalovaný v 1. rade, verbálne útoky z jej strany sú
strašné, dochádza k preklínaniu a v podstate ide o ľudský život. Väčšinou ich vyhadzuje, vraví, že majú
ísť tam, odkiaľ prišli.

13. Žalovaný v 1. rade. vo svojej výpovedi uviedol, že zo strany žalobcov je im bránené v užívaní
nehnuteľnosti, ktoré darovali synovi a jeho manželke, nakoľko žalobcovia všetko ohradili a oni si nemajú
ani kde posadiť zeleninu. Žalobca ohradil pozemky tak, že im nechal priestor iba okolo chodníka, zadnú
časť úplne ohradil, vyrezal slivky a jablone, ktoré rodili, namontoval na dom kamery. Jedna kamera je
nasmerovaná rovno na ich vchod, teda na časť domu, ktorú užívajú oni, tieto kamery zaznamenávajú
všetko, kde chodia, kto chodieva k ním, proste všetko, čo robia. Žalovaný mal za to, že budú fungovať

ako ostatní, že jeden mesiac budú platiť plyn žalobcovia, druhý žalovaní, avšak oni napr. minulý rok
vypínali plyn a ešte šťastie, že žalovaní mali drevo, inak by boli v studenej izbe. Tento rok zatiaľ nekúria,
majú ešte trochu dreva, tak keď sa idú kúpať, trochu si zakúria, inak majú len elektrickú pec v obývačke,
ktorou si vytápajú izbu a zdržiavajú sa len v tej obývačke. Poplatky za elektrinu, plyn, vodu, smeti, si
platí každý svoje, pokiaľ žalobkyňa v 2. rade poukazovala na to, že manželka vypína vodu, k tomuto

uviedol, že vodu vypne, pretože vodu nahrieva bojler a to platia oni. Ich vzájomné spolunažívanie so
synom a nevestou, je nedobre, pretože si ich neuctia, bránia tomu, aby k ním chodili ich dcéry a neprajú
si, aby k ním niekto chodil. Neinformujú sa o ničom, ani o ich zdravotnom stave, nepomáhajú im, avšak
on ani žiadnu pomoc od nich nežiadal. Zo strany žalobkyne dochádza k slovným útokom na ich osoby,
nadáva im, že sú starí a používa aj vulgárne nadávky, ktoré nechce uvádzať. K zhoršeniu vzťahov došlo

z dôvodu, že nevesta začala namietať, že chodia k ním návštevy, nechcela, aby tam niekto chodil, pritom
k ním môže chodievať hocikto. So synom nemal žiadny problém, až keď nevesta začala do neho hustiť,
potom došlo k zmene vzťahov. Žalobkyňa síce uvádza, že on ju napadol, ale ona prvá napadla jeho,
a to v čase, keď ešte mali starý garáž, vtedy ona skočila do neho do bitky. On odišiel preč a hotovo.

14. Žalovaná v 2. rade uviedla, že do roku 2018 užívali dom aj priľahlé nehnuteľnosti oni. V jeseni
nasadila cesnak, syn s manželkou tento cesnak vyhodili a celú plochu zatrávnili. V súčasnosti okolo
domu už v podstate nemôžu užívať nič. Žalobcovia si to ohradili kvôli deťom, musela ísť za zaťom, aby
im umožnil posadiť si zeleninu a zemiaky. Žalobcovia sa k nim neozývajú a ani ich deti, pretože majú
zákaz. Minule išla 18 ročná vnučka so 4 ročným bratom hore schodami a vravela malému 4-ročnému

bratovi, nepozeraj sa na tú starú strigu. A netrvalo dlho, keď išla žalovaná cez dvor a ten malý chlapec
vravel: „ahoj babi“, na čo mu nevesta povedala „aká babi, to je stará striga“.. Potom o 3 alebo 4 dni ten
chlapec išiel so starším preč, ten menší mal brocačik, pozrel na ňu a povedal: „Striga, striga ...“ a ten
15-ročný sa potom z toho smial, že ten malý jej vravel striga, striga. Keď potrebujú pomoc, zavolajú
si svoju dcéru, pretože na vlastné uši počula ako žalobkyňa v 2. rade vraví žalobcovi v 1. rade, teda

jej synovi, že ak pôjde niečo žalovaným pomôcť, tak že mu ruky doláme.Na otázku či na ňu zaútočil
niekto zo žalobcov, či už verbálne alebo fyzicky, uviedla, že pokiaľ je verbálne aj to, pričom sa dotkla
prstom žalobcu v 1. rade, tak áno, bola takto napadnutá aj zo strany žalobkyne, po tom čo ona sa jej tiež
dotkla prstom, čiže bolo to vzájomné. Pokiaľ ide zo útoky zo strany syna, tento ju chytil za ruky a sotil
do dverí, pričom v dôsledku toho kontaktu mala až modriny na rukách. Druhý krát ju žalobca napadol

vtedy, keď žalobca zamkol bránku s takým zámkom, ktorý je na bicykle. Oni chceli túto bránku vybrať
z pántov, tak vtedy ju žalobca v 1. rade chytil za ruky a odsunul ju. Okolie domu do roku 2018 užívali
oni, teraz im stačí na užívanie iba chodník.

15. Svedkyňa H. B., dcéra žalobcov a vnučka žalovaných, vo svojej výpovedi uviedla, že k žalovaným

nemá žiaden citový vzťah, pretože veľa urobili a ublížili najmä jej rodičom. Keď bola malá, veľmi si to
neuvedomovala, akí to ľudia sú, ale postupom času zistila akí sú. Vzťah so žalovanými zhoršil útok
žalovaného v 1. rade na jej mamu G. a fyzický útok na ňu taktiež zo strany žalovaného v 1. rade. Išlo
o situáciu, keď jej brat a mama pomáhali nakladať ujovi pneumatiky do auta, vtedy prišiel žalovaný
a začal vykrikovať, že je to jeho pozemok, jeho sklad, že majú všetci vypadnúť, pretože ich všetkých

podusí, vtedy ju žalovaný v 1. rade chytil a sotil ju nabok, je k tomu aj kamerový záznam a bola tam aj
padnutá nadávka. Do ich domu č. 6 chodievalo veľa návštev a hlavne vo večerných hodinách, aj v noci,
v nočných hodinách, boli tam aj bitky, hluk, nedá sa v tom dome spať, nedá sa vydržať. Tieto návštevy
boli na hluk upozorňované, a to niekedy aj policajnou hliadkou, no oni si z toho nerobili nič a pokračovaliďalej. Žalobkyňa, teda jej mama, bránila takýmto návštevám, pretože keď niekto príde v noci a robí
hluk, tak je to nepríjemné. Teraz bývajú v Starej Ľubovni u babky. Svedkyňa na otázky uviedla, že
návštevy sa zdržiavali v dolnej časti domu, ale tým pádom, že tam bolo tých ľudí veľa, bolo počuť to

všetko hore, takže to je jedno, že sa zdržiavali dole. Psychicky to znáša zle, pretože keď býva u babky,
v dvojizbovom byte, tak nie je tam súkromie na učenie a na takéto veci, pričom majú veľký dom, o ktorý
nechce, aby prišli, pretože jej otec sa na ňom nadrel a dve osoby, a ani ďalšie, nezničia to, čo on sa
na ňom nadrel. Ďalej svedkyňa uviedla, že v detstve chodievala k starým rodičom, ale neuvedomovala
akí sú, že myslia len na seba, až tak na druhých. O zdravotnom stave žalovaných sa neinformovala,

ani ju to nezaujíma.

16. Z výpovede svedkyne I. J. vyplynulo, že so žalovanými nie je v žiadnom vzťahu, ani v kontakte.
Jej vzťah so starými rodičmi zhoršila situácia, ktorá nastala počas rozvodového konania jej rodičov.
Zhoršenie vzťahu malo spočívať v tom, že matka ju začala navádzať, aby niečo tvrdila proti žalobcom,
čo ona nechcela. V rodinnom dome č. 6 bývala asi v roku 2016, 2017, trvalo to možno rok, možno

rok a pol. V tom čase tam boli nonstop návštevy, vkuse sa navštevovali, stretávali. Na tieto návštevy
chodievali susedia alebo príbuzní, známi, rodina, t. j. sestry žalobcu v 1. rade. So svojou matkou sa
nebaví, nie je s ňou v žiadnom kontakte. Podávala na ňu trestné oznámenie pre neplnenie vyživovacej
povinnosti od roku, kedy sú jej rodičia rozvedení, t.j. od roku 2012, 2013 zhruba. Matka nesúhlasila
s tým, aby sa stretávala so žalobcami, bránila jej v tom.

17. Svedkyňa F. B., sestra žalobcu v 1. rade a dcéra žalovaných v 1. a 2. rade vo svojej výpovedi
na pojednávaní uviedla, že vzťahy žalobcov a žalovaných sú zlé, boli aj predtým zlé, ale zhoršili sa
najmä v roku 2017, keď žalovaná v 2. rade dala prepísať elektriku s tým, že ona si bude platiť svoje
a každý si platí svoje. Tak to potom už išlo dole vodou. Žiadna úcta ani zo strany žalobcu, ani zo strany

žalobkyne. Napríklad bola dohoda, že sa bude kúriť plynom, že žalovaní nemajú kupovať nič, avšak
žalobkyňa išla do práce, plyn vypla a žalovaní nemali čím kúriť. Žalobcovia robili žalovaným prieky, napr.
vypínali žalovaným televízor, kým si nedali svoje DIGI, a to najmä keď tam prišli na návštevu oni,
okamžite bol televízor vypnutý. Ďalej má vedomosť o tom, že keď žalovaná ide po dvore, žalobkyňa
za ňou kričí: „Svätuškárska, svätuškárka ide do koscela a doma robí peklo“, alebo keď tam prídu oni,

kričí na nich: „Príživníci prišli“. Napríklad aj teraz, žalovaný v 1. rade je onkologický pacient, choval si
zajačikov, aby mal zdravú stravu a žalobcovia všetko zatarasili, zničili, bez toho, aby sa ho spýtali či
môžu alebo nemôžu. Žalovaní teraz už nemajú si kde uložiť drevo a bicykle, všetko je zahradené, jedine
kde je vchod do verandy, z jednej strany majú bicykle, z druhej strany odpad. Prístup nemajú žiadny
ani k záhrade, napr. mamka si posadila cesnak a brat jej ho vyhodil, vykopal. Nemajú v podstate nič,

žalobcovia im povedali, že im patrí iba ulička od bránky ku vchodu. Predtým žalovaní mali stodolu, tú
brat zbúral, mali garáž, kde dávali bicykle, tiež ju brat zbúral, stajničku, tá je ohradená aj WC. Vo WC
mali separovaný odpad, teraz majú všetko pred verandou, nemajú si kde čo dať. Vonku na dvore pri
stajni bolo vonkajšie WC. Otec je onkologický pacient, na prostatu, potrebuje častejšie na WC a teraz
musí chodievať do izby. V dome č. 6 v Plavči bývala do svojho veku 24 rokov, keď sa vydala, potom

odišla bývať ku svokre a následne tam už nebývala, akurát tam chodievali na návštevy. Keď boli deti
malé, chodievali tam 2x do mesiaca, teraz približne raz za mesiac, napr. v marci, keď majú žalovaní
sviatok. Vtedy prídu napríklad v piatok o pol desiatej a odchádzajú v nedeľu o pol piatej, teda tam aj
prespia. Na vykonanie návštevy žalovaných nemá a ani nepýta súhlas od žalobcov, pretože ona podľa
darovacej zmluvy pochopila a aj jej bolo vysvetlené, že kým jej rodičia žijú a chcú, aby tam chodila,

súhlas nemusí pýtať, pretože ide k svojim rodičom.

18. Z výpovede svedkyne K. J., dcéry žalovaných a sestry žalobcu v 1. rade vyplynulo, že vzťahy medzi
žalobcami a žalovanými sú zlé, žiadne rešpektovanie resp. žiadna vďaka za to , čo pre nich urobili.
K fyzickým či verbálnym útokom sa nevedela vyjadriť, pretože tam nebýva, ale od rodičov vie, že je

tam slovné ponižovanie, ktoré nechce uvádzať a takisto videla, že mama mala modriny, že ju napadli.
Na otázku, či žalovaní majú kde uložiť drevo, uviedla, že všetko si ukladajú pred dverami, separovaný
odpad,bicyklelentakpoopierané,pretožesitonemajúkdeuložiť,pretožežalobcavšetkozbúral,pretože
to je jeho. Drevo si nemajú kde uložiť. Pred domom je prístupová cesta, tak na tej ceste rodičom umožnil
uložiť drevo jej exmanžel. Tam majú aj fúrik alebo káru, lebo nemajú si to kde dať. Predtým mali rodičia

postavenú hospodársku budovu, aj kurník a tam to bolo všetko poukladané, lenže potom sa žalobca
rozhodol, že to všetko zbúra. Tak aj stajňu musel zbúrať. Rodičia mali aj zvieratá - kozu, zajace,
sliepky, lebo otec je onkologický pacient a svedkyňa si myslí, že to mlieko od kozy ho zachránilo, avšak
všetko musel vybiť, pretože žalobca sa rozhodol, že to všetko zbúra. Žalobcovia osadili na dom kamery,pričom k ich namontovania rodičia určite nedali súhlas. Sú tam tri kamery, jedna je namierená rovno
na vchod rodičov, rodičia nemajú žiadne súkromie. Jedna smeruje na dvor a jedna dopredu. Na rodičov
toto správanie žalobcov vplýva určite veľmi zle, pretože je to ich syn a keď dieťa ublíži rodičovi tak

je to najhoršie v živote čo môže byť. Žalobcovia bránia v príchode návštev k žalovaným, pričom
mama vravela, že žalobcovia vraveli, že napíšu návštevné hodiny a ak budú chcieť navštíviť rodičov, tak
budú musieť od nich žiadať povolenie. O zdravotný stav žalovaných sa žalobcovia určite nezaujímajú.
Nákupy im robí ona alebo jej sestra. Na otázku súdu, aby či žalovaní sú samostatní, sebestační, resp.
či potrebujú pomoc, svedkyňa uviedla, že žalovaní už majú určitý vek, určite potrebujú pomoc. Pomáha

im ona a jej sestra.

19. Z výpovede svedka C. L., brata žalobkyne v 2. rade, vyplynulo, že navštevoval nehnuteľnosť
žalobcov v rokoch 2011 – 2017, najmä vtedy, keď sestra študovala na univerzite a on jej pomáhal s
deťmi, bolo to najmä cez víkendy, niekedy aj cez týždeň. Taktiež, pomáhal švagrovi (žalobcovi v 1. rade),
keď rekonštruoval a zveľaďoval dom, a tiež keď staval garáž. Vtedy tam boli aj iní robotníci. Počas týchto

návštev bol aj svedkom hádok medzi žalobcami a žalovanými. Hádky väčšinou vyvolávala žalovaná v 2.
rade, niekedy aj žalovaný v 1. rade, keď mal vypité. Niekedy došlo aj k fyzickým útokom, ale väčšinou
hádky vyvolávala žalovaná v 2. rade. Myslí si, že dôvodom bolo to, že pani B. sa nevedela stotožniť
s činnosťami, ktoré vykonával jeho švagor, kričala a vulgárne nadávala na žalobcu v 1. rade aj pred
deťmi. Bol aj priamym svedkom toho, že žalobca v 1. rade bol na dvore a požiadal žalovanú, aby dala

šnúry na prádlo dole keď neperie, pretože tam chodieva malé dieťa, tak z dôvodu bezpečnosti, pričom
žalovaná mu povedala, že sa má na tých šnúrach obesiť. Keď robievali robotníci na stavbe, tak chodila
s robila im prieky, dávala kvetináče pod nohy. Keď prišli elektrikári, tak prišla k ním a povedala im, že
nemajú tam čo robiť, že to je jej majetok, aby odišli preč. Pri týchto konfliktoch boli tam aj ďalšie osoby,
ešte jeho neter, synovcovia, taktiež neter jeho švagra s priateľom, robotníci a dvakrát bol svedkom

toho, že bola privolaná policajná hádka. Bol aj svedkom fyzických útokov, a to okrem takých drobných
štuchancov a strkaní zo strany žalovanej v 2. rade na žalobkyňu a žalobcu, teda na jeho sestru a na
švagra, čo oni už neriešili, tak okrem toho bol svedkom fyzického útoku aj na jeho neter H. B., ktorá
bola v tom čase ešte neplnoletá osoba, ten útok bol vedený zo strany žalovaného v 1. rade.

20. Svedok A. M. vo svojej výpovedi uviedol, že navštevuje žalovaných v rámci susedských vzťahov,
keďže býva oproti. Susedmi sú takmer 40 rokov. So žalovanými nemal v minulosti a ani v súčasnosti
nemá žiaden spor. Občas chodí vypomáhať žalovanému v 1 rade, napr. pomôže mu porezať drevo
alebo pokosiť trávu. V čase, keď vykonával túto pomoc pre žalovaných, boli v nehnuteľnosti prítomní
len žalovaní, žalobcovia tam neboli. Bývajú v jednom dome, ale on ich tam nevidí, tak nevie, kde sa

zdržiavajú. Žalovaní sa k nemu správajú ako dobrí susedia, nemajú žiaden problém. K hádkam medzi
žalovanými a žalobcami by sa nerád vyjadroval, keďže nevie povedať, čo je medzi nimi. Žalovaným
pomáha z ľudského hľadiska, lebo žalovaný v 1. rade je už starší, trápil sa, preto mu pomohol. Nevie
sa vyjadriť k tomu, prečo im nepomáha ich syn. Žalovaní nehovorili o tom, aké majú vzťahy, on sa do
toho nestará a nevypytuje sa. Nevidel ani nepočul aby sa žalobcovia a žalovaní medzi sebou hádali.

Keď niečo medzi sebou mali tak môže byť, že to mali doma, ale on nič nepočul, nevidel.

21. Z dôvodov podanej žaloby, zo žalobcami predložených listín, ako aj z pripojených spisov vyplýva,
že zo strany žalobcovia v 1. a 2. rade boli podali trestné oznámenia:

- dňa 6.5.2018 o 19.00 hod. žalobkyňa v 2. rade na OO PZ v Ľubotíne, kde popísala skutkový stav
o konfliktnom a hrubom správaní sa žalovaného v 1. rade, ktorý jej mal hrubo nadávať dňa 29.4.2018,
a toto konanie sa opakovalo aj dňa 3.5.2018. Uznesením N. E./XXXX-X bola vec dňa 30.5.2018
predložená Okresnému úradu OVVS ako podnet na začatie konania o priestupku. V tejto veci Okresný
úrad, OVVS vydal dňa 26.6.2018 rozkaz o uložení sankcie za priestupok, uznal žalovaného v 1.

rade vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d)
priestupkového zákona a uložil mu sankciu pokarhanie;

- dňa 11.5.2018 o 22.00 hod. podal žalobca v 1. rade na OO PZ v Ľubotíne do zápisnice trestné
oznámenie, že uvedeného dňa, t.j. 11.5.2018, sa v jeho a manželkinom rodinnom dome pohybujú cudzie

osoby, a to jeho sestra F. B., jej manžel a ich deti, napriek tomu, že ich žalobca v 1. rade upozornil,
že si neželá, aby sa tam zdržiavali; dňa 12.5.2018 o 14.00 a 14.40 hod. podali žalobcovia v 1. a 2.
rade na OO PZ v Ľubotíne do zápisnice trestné oznámenie, že sa v ich rodinnom dome bez ich súhlasu
pohybovali uvedeného dňa, t.j. 12.5.2018 v čase o 13.32 hod., cudzie osoby - F. B., A. B. a ich dvajasynovia, pripravovali sa na svadbu, sprchovali sa, búchali dverami, robili hluk a krik. Tieto trestné
oznámenia boli z dôvodu vecnej príslušnosti postúpená Odboru kriminálnej polície OR PZ v Starej
Ľubovni. Uznesením OR PZ v Starej Ľubovni ČVS: ORP-93/VYS-SL-2018 zo dňa 22.6.2018 boli trestné

oznámenie odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania.

- dňa 18.5.2018 o 20.10 hod. a o 21.00 hod. podala žalobkyňa v 2. rade na OO PZ v Ľubotíne do
zápisnice dve trestné oznámenia. V prvom trestnom oznámení odkázala už na skôr podané trestné
oznámenie zo dňa 12.5.2018, pričom poukázala na to, že dotyčné osoby opätovne vstúpili do rodinného

domu dňa 12.5.2018 okolo 21.19 hod., odomkli si vchodové dvere, vošli do domu, kde následne nastal
hlasný smiech, kričanie a búchanie dverami, kde toto trvalo cca 21.24 hod. V čase okolo 21.28 hod.
tieto osoby odchádzali preč, pričom silno zatrúbili, na čo sa zobudilo jej maloleté dieťa a začalo plakať,
lebo sa vystrašilo z dôvodu trúbenia. V druhom trestnom oznámení k skutočnostiam vyššie popísaným
uviedla navyše aj to, že počula, ako v dome na dolnej chodbe zneli nadávky zo strany svokra na jej
osobu, že „ju zabije a vyhodí z domu“. Prvé trestné oznámenie bolo z dôvodu vecnej príslušnosti

odovzdaná Odboru kriminálnej polície OR PZ Stará Ľubovňa pre podozrenie zo zločinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2, 3 Tr. zák. Uznesením OR PZ, Odbor kriminálnej polície
Stará Ľubovňa, ČVS: ORP-94/VYS-SL-2018 zo dňa 22.6.2018 bolo trestné oznámenie odmietnuté,
nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v 2. rade
sťažnosť. Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry č. 1 Pn 150/18/7710-5 zo dňa 30.7.2018 bola

sťažnosť žalobkyne v 2. rade zamietnutá ako nedôvodná. Druhá vec bola uznesením OR PZ v Starej
Ľubovni ČVS:ORP-159/LU-SL-2018 zo dňa 13.6.2018 odovzdaná Okresnému úradu, OVVS v Starej
Ľubovni na prejednanie priestupku, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Proti tomuto
uzneseniu podala žalobkyňa v 2. rade sťažnosť. Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry č. 1 Pn
142/18/7710-5 zo dňa 13.7.2018 bola sťažnosť žalobkyne v 2. rade zamietnutá ako nedôvodná.

- dňa 7.6.2018 o 21.45 hod. podala žalobkyňa v 2. rade na OO PZ v Ľubotíne do zápisnice trestné
oznámenie, že v období od 19.5.2018 do 3.6.2018 sa v rodinnom dome, ktorého je vlastníčkou,
pohybovali cudzie osoby, a to F. B., jej manžel, ich deti, K. J. a ďalšie osoby, pričom presne
popísala ich pohyb po dome, ako aj ich nežiadúce správanie, keďže boli hluční, kričali a smiali sa.

Uvedené trestné stíhanie bolo uznesením OR PZ v Starej Ľubovni ČVS:ORP-106/VYS-SL-2018 zo
dňa 29.6.2018 odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania. Proti tomuto uzneseniu
podala žalobkyňa v 2. rade sťažnosť. Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry v Starej Ľubovni č.
1 Pn 155/18/7710-6 zo dňa 30.7.2018 bola sťažnosť žalobkyne v 2. rade zamietnutá ako nedôvodná.

- dňa 20.12.2020 o 17.30 hod. podala žalobkyňa v 2. rade na OO PZ Ľubotín, trestné oznámenie, že dňa
6.10.2020 o 14.17 hod. bola jej dcéra H. B. bezdôvodne napadnutá žalovaným v 1. rade v skladových
priestoroch pri nakladaní pneumatík. Okresný úrad OVVS za uvedený priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zák. č. 372/1990 Zb. uložil v správnom konaní pokutu vo
výške 20.- eur.

- dňa 21.12.2020 o 19.50 hod. podala žalobkyňa v 2. rade trestné oznámenie na F. B., A. B. a ich
syna O. B. vo veci rušenia nočného kľudu a porušovania domovej slobody, ku ktorému malo dôjsť dňa
20.12.2020.

22. Podľa odpisu z registra trestov GP SR žalovaný v 1. rade nemá záznam v registri trestov.

23. Súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania vykonaním výsluchov svedkov K. J., F. B., E. B., A.
J., L. F. a A. B., a to z dôvodu hospodárnosti, nakoľko vzhľadom na rozsah už vykonaného dokazovania
a z neho zistené skutočnosti dospel k záveru, že vykonávanie ďalšieho dokazovania výsluchom ďalších

svedkov by vo vzťahu k zistenému skutkovému a z neho vyplývajúceho právneho stavu veci neprinieslo
iné rozhodnutie vo veci samej.

24. Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:

25. Podľa § 628 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) darovacou zmluvou darca niečo
bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva
musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu
a prevzatiu veci pri darovaní. Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.26. Podľa § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo
členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

27. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec
a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujma, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

28. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom,
či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím
ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv
a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,
priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a to tom, kto ich spáchal,

ako aj rozhodnutí o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

29. Podľa 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

30. Na základe takto zisteného skutkového stavu, riadiac sa citovanými zákonnými ustanoveniami, súd
právne uzatvára.

31. V prejednávanej veci nie je spornou skutočnosť, že žalovaní 1. a 2. ako darcovia a žalobcovia 1.
a 2. ako obdarovaní uzavreli dňa 11.2.2004 darovaciu zmluvu spísanú formou notárskej zápisnice dňa

11.2.2004 N 47/04, NZ 11552/04 na notárskom úrade JUDr. Heleny Gočovej. Predmetom darovacej
zmluvy podľa článku V. bol bezodplatný prevod rodinného domu súp. č. 6 v Plavči, na ul. C. D. XX
s domovým príslušenstvom, zastavanou parcelou na ktorej dom stojí a s priľahlou záhradou. Taktiež
je nesporné, že obsahom notárskej zápisnice je v čl. VI. aj záväzok žalobcov v 1. a 2. rade vo forme
vecného bremena poskytnúť v predmetnom rodinnom dome doživotné bývanie žalovaným v 1. a 2.

rade, a to bez akéhokoľvek obmedzenia priestoru s možnosťou užívať domovú nehnuteľnosť tak, ako ju
užívali doposiaľ. Vecné bremeno sa zriaďuje bezodplatne z vďačnosti za darovanú nehnuteľnosť, pričom
žalobcovia v 1. a 2. rade vzali na seba osobný záväzok zaopatriť obidvoch darcov v chorobe, starobe,
až do ich smrti a po smrti im vystrojiť primeraný pohreb.

32. Na základe tejto darovacej zmluvy boli žalobcovia 1. a 2. zapísaní v katastri nehnuteľnosti ako
výluční vlastníci darovaných nehnuteľností a ich vlastníctvo je vedené na LV č. XXX kat. úz. E.. Užívanie
predmetných nehnuteľností žalobcami v 1. a 2. rade (vlastníkmi), ako aj žalovanými v 1. a 2. rade
(oprávnenými z vecného bremena) prebiehalo v podstate do roku 2018 bez vážnejších problémov
a nedorozumení. K zhoršeniu a v podstate až k vyhroteniu vzťahov medzi žalobcami a žalovanými došlo

v roku 2018 a odvtedy intenzita konfliktov začala naberať na intenzite a ich spolužitie sa stalo vzájomne
neznesiteľným. Nezhody vznikali najmä v spojitostí s tým, že k žalovaným v 1. a 2. rade prichádzali na
návštevu ich dcéry s rodinami, prípadne aj iné osoby, pohybovali sa po tejto nehnuteľnosti a priľahlých
priestoroch, prespávali tam, pričom mali byť hlučné a vyrušovali žalobcov. Uvedené potvrdzuje aj väčšie
množstvo trestných oznámení podaných na Obvodnom oddelení Ľubotín, a to najmä pre podozrenie

zo spáchania trestného činu porušovania domovej slobody, keďže žalobcovia zastavali názor, že osoby,
ktoré navštevujú žalovaných a zotrvávajú u nich nemajú na to žiaden právny dôvod, pretože na základe
darovacej zmluvy zo dňa 11.2.2004 vecné bremeno spočívajúce v doživotnom bývaní majú iba žalovaní
v 1. a 2. rade.

33. Za danej situácie sa žalovaní v 1. a 2. rade vzájomnou žalobou domáhajú s poukazom na
ustanovenie § 630 OZ vrátenia daru z dôvodu, že obdarovaní žalobcovia sa voči nim a členom ich
rodiny správajú tak, že hrubo porušujú dobré mravy, pričom poukázali na to, že žalobcovia od roku 2018
až doposiaľ vyvolávajú nezhody a zvady. Poukázali na to, že vo viacerých trestných oznámeniach boli
krivo obvinení žalobcami, pretože tieto boli odmietnuté.

34. Súd prvej inštancie vzhľadom na zistený skutkový stav, ako aj citované právne predpisy, riadiac sa
právnym názorom odvolacieho súdu konštatuje, že po právoplatnom rozhodnutí vo vzťahu k žalobe
žalobcov o zrušenie vecného bremena, práva doživotného bývania, meritom veci, ktorým sa muselsúd zaoberať, bolo to, či sú naplnené okolnosti spôsobujúce vrátenie daru darcom v zmysle § 630
Občianskeho zákonníka. Potrebné bolo potrebné zodpovedať otázku, či sa žalobcovia v 1. a 2. rade
(obdarovaní) správali k žalovaným v 1. a 2. rade (darcom) takým spôsobom, že tým hrubo porušovali

dobré mravy.

35. Dobré mravy patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce
subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy,
hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich

obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich
rešpektovania. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie
obdarovaného, alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky
okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o
porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci
darcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem (napr. Zákona o rodine)

alebo zo zmluvného vzťahu (lex contractus), pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu.

36. Ako už bolo viackrát uvedené, v danom prípade je nesporné to, že v čase, keď sporové strany
uzavreli darovaciu zmluvu, boli vzťahy medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovanými v 1. a 2. rade
dobré a spoločné užívanie nehnuteľností bolo bezproblémové, avšak následne, v období roka 2018,

došlo k rozvratu týchto vzťahov. Podľa názoru súdu v prejednávanej veci má každá zo strán sporu na
narušení týchto vzťahov časť svojej viny. Úlohou súdu v danom prípade bolo posúdiť, či správanie sa
žalobcov voči žalovaným možno posúdiť ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi resp. v hrubom
rozpore s dobrými mravmi.

37. Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich porušenie značnej intenzity alebo sústavné
porušovanie a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod.

38. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaní v 1. a 2. rade užívali nehnuteľnosti – rodinný
dom aj priľahlé pozemky podľa vlastných potrieb a žalobcovia v 1. a 2. rade takýto stav rešpektovali

až do ruku 2018, kedy oplotili darovaný pozemok tak, že žalovaným v podstate ponechali prístup od
hlavnej cesty k rodinnému domu. Vstup na ďalšie nehnuteľnosti (do záhrady) im zamedzili a vchod do
uvedených časti uzamkli.

39. Súd prvej inštancie vo svojom prvom rozsudku zo dňa 24.11.2021 vyslovil názor, že prejav vôle

zmluvných strán v čase uzatvárania darovacej zmluvy (dňa 11.2.2004) je potrebné vyložiť v tom zmysle,
že žalovaní v 1. a 2. ako oprávnení z vecného bremena majú jednak právo doživotného bývania
v rodinnom dome, ale aj užívania ostatných darovaných nehnuteľností tak, ako ich užívali doposiaľ.

40. Odvolací súd v rozsudku č.k. 7Co/19/2022-426 zo dňa 27.10.2022 (bod č. 50 odôvodnenia) uviedol,

že uvedený záver prvoinštančného súdu sa nedá označiť za správny. Konštatoval, že predmetom
darovacej zmluvy bol rodinný dom s domovým príslušenstvom, zastavanou parcelou, na ktorej dom
stojí a s priľahlou záhradou. Vecné bremeno vo forme doživotného bývania žalovaných ako darcov sa
vzťahovalo len na dom a nie aj na iné nehnuteľnosti. Už z použitého výrazu „doživotné bývanie“ je
evidentné, že dohodnuté vecné bremeno sa týkalo iba nehnuteľností, ktorou bol rodinný dom, nakoľko

len táto mohla slúžiť pre potreby bývanie a nie aj ďalšie nehnuteľnosti.

41. Súd prvej inštancie je v zmysle § 391 ods. 2 CSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, preto
s ohľadom na vyššie citovaný právny názor odvolacieho súdu, konštatuje, že žalovaní v 1. a 2. rade sú
oprávnení z vecného bremena len vo vzťahu k užívaniu rodinného domu, nie aj k ďalším (prídomovým)

nehnuteľnostiam. Preto nemožno konanie žalobcov, ak neumožnili (resp. neumožňujú) užívať tieto
nehnuteľnosti žalovaným, posúdiť ako konanie v rozpore s darovacou zmluvou, nakoľko, ako už bolo
konštatované, vecné bremeno sa týka práva užívania len nehnuteľnosti – rodinného domu.

42. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zo strany žalobcov dochádzalo k neúctivému konaniu vo

vzťahu k žalovaným, keď napr. z výpovede žalovanej v 2. rade vyplynulo, že žalobkyňa v 2. rade sa
nielenže sama, ako obdarovaná, správala voči žalovaným, neúctivo, ale k takémuto správaniu viedla aj
svoje deti, vnúčatá žalovaných (viď vyššie popísanú časť výpovede žalovanej v 2. rade). Za konanie
v rozpore s dobrými mravmi možno považovať aj správanie žalobcov, ak žalovaným vypli prívod plynu,ktorý žalovaní používali na varenie, či zakazovali prijímať návštevy ich najbližších príbuzných – ich dcér
s rodinnými príslušníkmi, či iných známych a požadovali od žalovaných, aby žiadali súhlas žalobcov
k tomu, aby k ním mohol prísť niekto návštevu, resp. chceli im určovať nejaké „návštevné hodiny“ pre

stretnutie s ich deťmi resp. vnúčatami.

43. Naproti tomu vykonaným dokazovaním bolo zistené aj to, že ani žalovaní sa nesprávali v súlade so
všeobecnými zásadami slušnosti, ak na adresu žalobcov resp. ich detí smerovali vulgárne výrazy resp.
verbálne či fyzické útoky, keď z napr. z výpovedí žalobcov a svedkyne H. B. vyplynulo, že žalovaný v 2.

rade mal fyzicky napadnúť žalobkyňu v 2. rade a aj jej dcéru H. B. (v čase fyzického útoku maloletú).

44. Uvedené skutočnosti mal súd preukázané, okrem výpovedí žalobcov a svedkov, aj výpisom z
centrálneho registra priestupkov a z rozhodnutí vydaných v priestupkových konaniach, z ktorých je
zrejmé, že žalovaný v 1. rade bol 2x právoplatne uznaný vinným zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu, a to: 1. voči žalobkyni v 2. rade, za čo mu bola uložená sankcia pokarhanie

a 2. voči dcére žalobcov H. B., za čo mu bola uložená sankcia 20,- eur. V zmysle § 193 CSP je súd
viazaný rozhodnutiami príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný priestupok a o tom, kto ich spáchal,
a preto súd nemôže na uvedené rozhodnutia, vydané v priestupkovom konaní, neprihliadať.

45. Tvrdenie žalobcov, že žalovaní sa nevhodne správajú k nim a ich deťom vyplynulo aj z výpovede

svedka C. L., ktorý uviedol, keď bol u žalobcov pomôcť pri stavbe garáže, vtedy tam chodila žalovaná
v 2. rade, preklínala, nadávala, podštuchovala, robila prieky robotníkom na stavbe tak, že im dávala
kvetináče pod nohy, keď prišli elektrikári, povedala im, že nemajú tam čo robiť, že je to jej majetok, aby
odišli preč. Svedok uviedol, že počas tých návštev bol aj svedkom hádok medzi žalobcami a žalovanými,
pričom hádky väčšinou vyvolávala žalovaná v 2. rade, niekedy aj žalovaný v 1. rade, keď mal vypité.

Niekedy došlo aj k fyzickým útokom, ale väčšinou vyvolávala hádky žalovaná v 2. rade.

46. Naproti tomu ak žalovaní tvrdili, že žalobcovia im robili prieky a z uvedeného dôvodu prizývali
hliadky polície, na potvrdenie protiprávneho konania žalobcov voči ním nepredložili žiadne rozhodnutie,
z ktorého by bolo zrejmé, že žalobcovia sa dopustili voči ním konania v rozpore s príslušnými zákonnými

predpismi, a že by boli za takéto konanie aj postihnutí. Uvedené tvrdenia žalovaných tak ostali len
v rovine tvrdení proti tvrdeniu.

47. Súd mal v konaní preukázané, že žalovaní po tom, čo začalo dochádzať ku konfliktom so žalobcami,
už týchto nežiadali o pomoc pri zabezpečovaní ich životných potrieb, tieto si zabezpečovali sami alebo

prostredníctvom ich dcér – K. J., F. B., či iných osôb, napr. suseda – svedka A. M.. Tento vo svojej
výpovedi uviedol, že chodí vypomáhať žalovaným v prácach okolo domu, k vzťahom medzi žalobcami
a žalovanými sa nevedel vyjadriť. Uviedol, že nepočul a ani nevidel aby sa vadili alebo hádali sa. Keď
niečo medzi sebou mali, tak môže byť, že to mali doma, ale on nič nepočul a nevidel.

48. Vo vzťahu ku správaniu sa žalovaných v 1. a 2. rade k žalobcom a ich deťom, poukazuje súd
na to, že súdna prax sa zjednotila na tom, že negatívne správanie sa obdarovaného k darcovi
alebo k jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi, sa musí
prejavovať objektívne. Zachovanie dobrých vzťahov je vecou vzájomnej tolerancie účastníkov. Nie je
možné považovať správanie sa jedného účastníka k druhému za konania v rozpore s dobrými mravmi,

keď tento druhý účastník svojím konaním takéto správanie vyvoláva. V takom prípade len všeobecne
možno konštatovať, že ide o ich spôsob komunikácie. Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného,
animenejvýznamnéporušeniedobrýchmravoveštenezakladádarcoviprávodomáhaťsavráteniadaru.
Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie daru je len také správanie sa obdarovaného, ktoré s
ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov.

Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného, možno považovať za hrubé porušenie
dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti, to znamená, že treba brať do úvahy
správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi
a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo
členom jeho rodiny. V každom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo

reakciu obdarovaného, i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie
dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom
a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zostrany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom
nepomere k správaniu sa samotného darcu. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo/78/2008).

49. Po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, po komplexnom vyhodnotení skutkových okolností
prejednávanej veci, prihliadajúc na princíp vzájomnosti, dospel súd k záveru, že vyššie popísané
správanie sa žalobcov, aj keď bolo v rozpore so všeobecne očakávanými normami slušného správania
sa, nedosahuje intenzitu až hrubého porušenia dobrých mravov vo vzťahu k žalovaným, pričom zároveň
je potrebné konštatovať, že aj žalovaní sa v rozhodnom období dopúšťali nevhodného správania sa voči

žalobcom a členom ich rodiny. Za danej situácie teda reakciu žalobcov, aj keď nebola vhodná, nebolo
možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.

50. Predpokladom vrátenia daru je totiž len také negatíve správanie sa obdarovaného, ktoré
vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie
dobrých mravov, ktoré sa vyznačuje značnou intenzitou alebo sústavnosťou, opakovateľnosťou, pričom

vonkajším prejavom môžu byť najmä fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie pomoci, hrubý
nezáujem, pričom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (porov. rozsudok Krajského súdu
Trenčín sp. zn. 6Co/55/2019).

51. V predmetnej veci súd nemal preukázané správanie sa žalobcov voči žalovaným spôsobom

popísaným v predchádzajúcom odseku, teda takým, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako hrubé
porušenie dobrých mravov vo vzťahu k darcom (žalovaným). Je preto nutné uviesť, že žalovaní
v tomto konaní neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k skutočnosti, že došlo k naplneniu podmienok
stanovených v § 630 Občianskeho zákonníka.

52. Dôkazná povinnosť sporových strán v konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia,
predstavuje iniciatívu pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na
preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude
vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú
aj tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov

súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon
určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania, pokiaľ je
určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie sporovej strany nie je
preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažoval za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov,
ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre sporovú stranu nepriaznivé rozhodnutie.

53. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nebolo možné vzájomnej žalobe žalovaných v 1. a
2. rade, o určenie, že označené nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
vyhovieť.

54. Vzhľadom na to, že po zamietnutí žaloby o zrušenie vecného bremena súd zamietol aj žalobu
„o vrátenie daru“, aj keď tento rozsudok môže byť ešte napadnutý odvolaním, nedá súdu, aby sa
nepozastavil nad konštatovaním, že žaloba napadla dňa 12.2.2019, teda tento spor trvá už takmer
5 rokov. Nie je to len 5 rokov súdneho sporu, ale aj 5 rokov nevraživosti, nespokojnosti, vzájomných
útokov sporových strán, ktoré zrejme nikomu nepriniesli pohodu či pokoj v duši. Aj keď v danom prípade

súd zhliada len malú pravdepodobnosť nápravy už značne roztrieštených rodinných vzťahov (medzi
žalobcamiakosynomanevestou ažalovanými akorodičmiasvokrovcami),napriekuvedenémuapeluje
na sporové strany, aby svoje ďalšie vzájomné správanie sa podriadili „zlatému pravidlu“, ktoré znie:
„Čokoľvek chcete, aby vám ľudia činili, čiňte im aj vy.“ (Matúš 7, 12 Biblia). Toto pravidlo sa volá „zlaté
pravidlo“ zrejme preto, že rozmýšľajúci a zodpovedný človek môže z neho odvodiť, ako sa má správať

vjednotlivýchkonkrétnychsituáciách,doktorýchsadostane.Totopravidloexistujeajvnegatívnejforme:
„Čo nechcete, aby vám ľudia robili, nerobte im ani vy.“ Obe tieto formy, aj pozitívna aj negatívna, sú
potrebné a sú veľmi dôležité. Zlaté pravidlo v oboch svojich formách má platnosť všade tam, kde sa
človekstretávasčlovekom,čiužjednorazovo,aleajtam,kdeľudiažijúdlhšíčasaleboajcelýživotspolu.

55.Vnadväznostinauvedenésúdapelujenaobidvestranysporu,abyzvážiacvlastnéhodnotyapriority,
zvlášť v situácii, že nejde o „cudzie“ strany sporu, ale o blízkych príbuzných, riešili problémové situácie
zmierlivo a snažili sa nájsť kompromisy, ktoré im zabezpečia pokojné i korektné vzťahy minimálne na
úrovni slušného správa sa a tolerovania toho druhého.56. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. V zmysle uvedených zákonných ustanovení priznal žalobcom v 1. a 2. rade, ako procesne

úspešnej strane konania, nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. a 2. rade v plnom rozsahu
(100 %), s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.