Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 60Ek/1069/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124300129
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Greško
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124300129.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar: XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX
C., zast.: JUDr. Jozef Školník, advokát, Mierova 1, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 51 838 788 proti povinnému:
D. E., nar: XX.X.XXXX, 991 05 Sklabiná 249, o vymoženie 8 350,00 Eur s príslušenstvom, vedenej
súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Miroslav Paller, so sídlom exekútorského úradu Jesenského 61, 965
01 Žiar nad Hronom, IČO: 37 817 884, pod sp. zn. 127EX 354/24, o návrhu povinného na zastavenie

exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na
zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa

14.5.2024, domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 8 350,00 Eur s príslušenstvom na základe
exekučného titulu – Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 4Up/522/2024 zo dňa
4.4.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.4.2024 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 23.5.2024 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora: JUDr. Ing. Miroslav Paller, so sídlom exekútorského úradu Jesenského 61, 965 01 Žiar nad
Hronom, IČO: 37 817 884(ďalej len ako „súdny exekútor“).

3.Súdnyexekútordňa30.9.2024postúpilsúdunarozhodnutienávrhpovinnéhonazastavenieexekúcie.
Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené
dňa 27.5.2024. Povinný doručil exekútorovi podanie, ktoré súd posúdil podľa obsahu ako návrh na
zastavenie exekúcie dňa 24.9.2024, ktoré bolo podané na poštovú prepravu dňa 23.9.2024.
4. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie žiadal exekúciu zastaviť z dôvodu, cit.: „nakoľko
po ústnej dohode som pravidelne platila splátky na účet p. A. B. C. 87.“ Zároveň predložil výpisy

z bankového účtu.
5. Súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
Oprávnený prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu k návrhu povinného na zastavenie
exekúcie uviedol, že cit.: „z vyjadrenia môjho klienta p. B. vyplýva, že povinná p. E. s nim absolútne
nekomunikuje a ani nekomunikoval v minulosti ohľadom exekúcie a oprávnený trvá na pokračovaní
exekúcie.“

6. Súdny exekútor predložil návrh povinného súdu na rozhodnutie, k návrhu na zastavenie exekúcie sa
nevyjadril.
7. Podľa § 61k odsek 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu

neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak

od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k odsek 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k odsek 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l odsek 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na
zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie
exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
12. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
13. Podľa § 201 odsek 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť
zmeškanie lehôt.
14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého

účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré
je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe
mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Návrh na zastavenie exekúcie je akýmsi opravným

prostriedkom proti návrhu na vykonanie exekúcie, resp. exekúcii ako takej, ktorý môže povinný podať i
opakovane, avšak s rozličnými právnymi účinkami. Právne skutočnosti (dôvody na zastavenie exekúcie)
musí povinný uplatniť včas. Pravidlá včasného uplatnenia skutočností sú nasledovné. V návrhu na
zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (§ 61b) musí
povinný uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V návrhu na zastavenie

exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže
povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Ide o normatívne vyjadrenie
časového rámca možnej obrany povinného. Skúmanie časového rámca podania návrhu na zastavenie
exekúcie je tak nevyhnutným formálnym predpokladom rozhodnutia súdu vo veci. Inak povedané, ak
právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu

neprihliadne.Súdnávrhvecnevyhodnotítak,akokebypredmetnétvrdenieneobsahoval.Procesnýúkon
povinného(návrhnazastavenieexekúcie)jetedavpredmetnejčastineúčinný.Dôsledkomnievčasného
predloženia právnej skutočnosti (dôvodu na zastavenie exekúcie) je zamietnutie návrhu na zastavenie
exekúcie. Tým sa konštituuje princíp procesnej zodpovednosti za podaný návrh a koncentrácia konania
samotná, systematický zaradená do ustanovení Exekučného poriadku novelou účinnou od 01.04.2017.

Procesná obrana povinného sa tak sústreďuje do určitých časových úsekov, v rámci ktorých je povinný
oprávnený (a súčasne povinný) sa brániť, inak sa vystavuje nebezpečenstvu pre seba nepriaznivých
právnych následkov. Prípadná procesná pasivita povinného v konaní tak pre neho nemôže priniesť
priaznivé právne dôsledky. Práve naopak, ak sa povinný domáha určitých právnych následkov, musí
tvrdenú skutočnosť preukázať a uplatniť ju v zákonom stanovenej lehote (lat. vigilantibus iura scripta

sunt), inak ponesie nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného/nepreukázaného určitého
skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti).
15. Súd mal za preukázané, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa
27.5.2024. Povinný mal teda podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku 15 dňovú lehotu na to, aby podalnávrh na zastavenie exekúcie u súdneho exekútora. Posledný deň na podanie návrhu na zastavenie
exekúcie, v zmysle citovaného ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku preto pripadol na deň
11.6.2024. Vzhľadom k tomu, že podanie povinného bolo doručené poverenému súdnemu exekútorovi

dňa 24.9.2024, pričom toto bolo podané na poštovú prepravu dňa 23.9.2024 súd konštatuje, že návrh
povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po zákonom stanovenej lehote, t. j. oneskorene. Povinný
teda nedodržal zákonom stanovenú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a neuplatnili
svoje námietky včas. Keďže ide o zákonom stanovenú lehotu, jej zmeškanie nie je možné povinnému
odpustiť. Len na dôvažok súd uvedie, že na to, aby sa mohol procesný úkon považovať za uskutočnený

v zákonnej lehote, v rámci ktorej je schopný vyvolať zákonom predpokladané právne následky, musí
byť uskutočnený včas a riadne odovzdaný. Ako súd už vyššie načrtol, včas je úkon uskutočnený, ak je
vykonaný v rámci plynutia zákonnej lehoty 15 – tich dní.
16. Súd sa ďalej zaoberal aj prípadom, kedy by mohol byť návrh na zastavenie exekúcie podaný
oneskorene. Ide o prípady, kedy povinný môže namietať len tie skutočnosti, ktoré vznikli po uplynutí 15-
dňovej lehoty (§ 61k ods. 3 Exekučného poriadku). Súd na tomto mieste k tvrdeným úhradám povinného

realizovaným po uplynutí 15- dňovej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle
§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku konštatuje, že povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu mal
povinný možnosť dobrovoľne splniť v lehote stanovenej exekučným titulom. Keďže povinný dobrovoľne
v stanovenej lehote nesplnil to, čo mu bolo uložené právoplatným a vykonateľným exekučným titulom,
oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 14.5.2024, pričom deň 14.5.2024 je dňom začatia

exekučného konania. Súd následne vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 23.5.2024, ktoré doručil
poverenému súdnemu exekútorovi dňa 23.5.2024 s tým, že uvedeným dňom začala i samotná exekúcia.
Povinný zrealizoval časť úrad po začatí exekučného konania, resp. samotnej exekúcie, pričom tieto
uhradil priamo oprávnenému. Súd vo všeobecnosti zdôrazňuje, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa
§ 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, z dôvodu splnenia vymáhaného nároku zo strany povinného

je daný len vtedy, ak k splneniu pohľadávky oprávneného došlo v čase od vzniku exekučného titulu do
začatia exekučného konania. Úhrady povinného po podaní návrhu na vykonanie exekúcie tak nemožno
pripočítať oprávnenému a exekúciu zastaviť (čo i len v časti), nakoľko moment uhradenia pohľadávky
je čisto na vôli povinného, či ju uhradí riadne a včas, nútene počas exekúcie alebo, ako v tomto
prípade, dobrovoľne v čase po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Ak povinný uhradí vymáhanú

pohľadávku priamo oprávnenému po začatí exekučného konania, robí tak aj pod ťarchou exekučného
konania, ktoré sa voči nemu vedie. Všetky úhrady vymáhanej pohľadávky, ktoré povinný vykonal po
začatí exekučného konania, sa považujú za vymožené v rámci exekučného konania a nie sú dôvodom
na zastavenie exekúcie. V takom prípade pohľadávka bola vymožená v rámci exekúcie, teda nie je daný
dôvod na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor v uhradenej časti fakticky upustí od vykonania exekúcie

a už ju nevymáha. V takomto prípade nedôjde k skončeniu exekučného konania vymožením, keďže
nedošlo k vymoženiu pohľadávky v celosti. Súdny exekútor po čiastočnej úhrade vymáhanej pohľadávky
oprávneného pokračuje už len vo vymáhaní jej zvyšku. K skončeniu exekučného konania preto dôjde
len vtedy, keď je uhradená celá vymáhaná pohľadávka oprávneného s príslušenstvom vrátane trov
exekúcie. Súd preto uzatvára, že kým nedôjde k vymoženiu celej pohľadávky, nedôjde ani k ukončeniu

exekučného konania. Súd zároveň dodáva, že oprávnený má informačnú povinnosť, a to oznámiť
súdnemu exekútorovi platby poskytnuté povinným v období od podania návrhu na vykonanie exekúcie
do doručenia upovedomenie o začatí exekúcie povinnému. V danom prípade preto súd nevzhliadol
žiadny takýto dôvod na zastavenie exekúcie, pričom povinný takýto dôvod na zastavenie exekúcie vo
svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol a taktiež ani nepreukázal.

17. Keďže návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný až po zákonnej 15 dňovej lehote, t. j.
oneskorene, pričom povinný taktiež neuviedol relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by boli dôvodom
na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 61k ods. 3
Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa po zákonnej lehote môžu namietať tie skutočnosti, ktoré
nastali po uplynutí tejto lehoty, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61l

ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (I. výrok).
18. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného
na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov
konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (II. výrok).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.