Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/96/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111220146
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6111220146.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu A., s. r. o., so sídlom
B. B., C. XX/XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného D., E., so sídlom B. B., A. E. XX, IČO: XX XXX XXX,
proti žalovanému C. F., E., E. E. B. B., G. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného D. H., E., so sídlom B. B.,
I. XX, IČO: XX XXX XXX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. XXX/XX/XXXX-XXXX zo dňa 19. 04. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa pôvodne žalobca domáhal určenia,
že pôvodný žalovaný J. – H., E. je jediným výlučným vlastníkom v žalobe uvedených nehnuteľností a
po pripustení zmeny žaloby súdom (uznesenie z 28. mája 2012 č. l. 101 spisu) určenia, že predmetné
nehnuteľnosti patria do majetku po zrušenej a vymazanej spoločnosti J. – H., E., nakoľko k ich prevodu
na žalovanú 2/ došlo na základe zmluvy uzatvorenej v rozpore s dobrými mravmi, a to zmluvou z 05.

septembra 2011 (č. l. 295), pričom takýto úkon bol realizovaný výlučne s cieľom znemožniť uspokojenie
pohľadávky žalobcu z majetku spoločnosti J. – H., s. r. o.

2. Podľa tvrdenia žalobcu tento je majiteľom pohľadávky voči zaniknutej spoločnosti E., E., priznanej
platobným rozkazom okresného súdu v konaní XXXX/XXXX/XX zo dňa 18. 11. 1994 a rozsudkom
okresnéhosúdusp.zn.XXXX/XXXX/XXvcelkovejvýške955.511,70Sk,ktorúnadobudolodspoločnosti
K., s. r. o. Spoločnosť E., E. previedla kúpnou zmluvou dňa 27. 02. 1995 na spoločnosť J. - H., E.

nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, k. ú. B. B., pričom okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.
XXXX/XXX/XX rozhodol, že táto zmluva je voči spoločnosti K., s. r. o. právne neúčinná. Pohľadávku si
pôvodný žalobca uplatnil v konkurznom konaní vedenom voči spoločnosti E., E., ale nebola uspokojená
pre nedostatok majetku. Spoločnosť E., E. F. o bola dňa 28. 01. 2011 vymazaná z obchodného registra
bez právneho nástupcu. Spoločnosť J. – H., E. previedla predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo
dňa 05. 09. 2011 na žalovaného, ktorú zmluvu žalobca považuje za neplatnú a domáha sa určenia, že
prevádzané nehnuteľnosti patria naďalej do vlastníctva spoločnosti J. - H., s. r. o. Žalobca sa za účelom

uspokojenia pohľadávky judikovanej voči spoločnosti E., s. r. o. mienil uspokojiť z majetku spoločnosti
J. - H., E. podľa ustanovenia § 42b ods. 4 OZ, avšak táto spoločnosť zanikla ku dňu 14. 02. 2012.
Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 14. 12. 2016 v konaní vedenom pod sp. zn. XXXX/
XX/XXXX bola nariadená dodatočná likvidácia majetku tejto zaniknutej obchodnej spoločnosti.3. Okresný súd rozsudkom z 5. decembra 2014 č. k. 7C/181/2011-723 mutatis mutandis určil, že
predmetné nehnuteľnosti patria do majetku po zrušenej a vymazanej spoločnosti J. – H., E.. I. E. L. B.

B. rozsudkom z 29. septembra 2016 sp. zn. 16Co/126/2015 rozsudok okresného súdu v tomto rozsahu
potvrdil. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, o ktorom rozhodoval Najvyšší súd
SR, ktorý uznesením sp. zn. 1Cdo/172/2017 zo dňa 28. 04. 2021 zrušil rozsudok krajského súdu a tiež
rozsudok okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že prvoinštančný
súd ako aj odvolací súd sa dôsledne neriadili judikatúrou dovolacieho súdu pri skúmaní naliehavého

právneho záujmu na určovacej žalobe vo veciach týkajúcich sa preukazovania naliehavého právneho
záujmu, ak sa na právnom postavení žalobcu nič nemení a rozhodnutie nemá spôsobilosť vyvolať
relevantné zmeny na právnom postavení žalobcu. V danom prípade mal veriteľ (žalobca), ktorý úspešne
odporoval právnemu úkonu medzi spoločnosťami E., E. a J., E., právo na plnenie jednak voči spoločnosti
E., E. a po jeho zániku voči tomu, kto mal z neúčinného úkonu prospech, teda zrejme spoločnosti J.,
E.. Podľa výkladu podávaného ustálenou súdnou praxou dovolacieho súdu je naliehavý právny záujem

daný najmä tam, kde by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo by sa jeho
postavenie stalo neistým. Žaloba preto spravidla nemôže byť opodstatnená tam, kde možno žalovať na
splnenie povinnosti. Určovacia žaloba je skôr preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde
jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej
náprave nemožno dospieť inak a jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné

právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno
dosiahnuť úpravy, tvoriace určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov.
Tieto funkcie korešpondujú s podmienkou naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom
prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani právny záujem na takomto určení.
V danom prípade mal veriteľ (žalobca) jednak právo domáhať sa uspokojenia svojich pohľadávok z

majetku spoločnosti E., E. a ak by bol neúspešný, tak z majetku spoločnosti J., E., prípadne ďalšieho
nadobúdateľa nehnuteľností, ktoré boli nadobudnuté z prvotne úspešného odporovateľného právneho
úkonu medzi spoločnosťami E., E. a J., s. r. o., a to žalobou na plnenie. Dovolací súd tiež poznamenal,
že podľa § 42a ods. 1 OZ súd určuje len to, že dlžníkove právne úkony, ak ukracujú
uspokojenie veriteľovej vymáhanej pohľadávky, sú neúčinné len voči tomu veriteľovi, ktorý tento

úkon úspešne odporoval, a to len vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke, nie k iným právnym vzťahom.

4. Žalovaný v rámci procesnej obrany v ďalšom konaní poukázal na závery dovolacieho súdu, a teda
tvrdil, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva zaniknutej spoločnosti
J., E.. Žalobca opätovne zdôraznil, že predmetom tohto konania je snaha domôcť sa možnosti uspokojiť

pohľadávku žalobcu, ktorá mu vznikla z titulu nároku na peňažnú náhradu voči tomu, kto mal z
odporovateľného úkonu prospech, a teda voči spoločnosti J., E.. Žalobca má snahu o to, aby sa do
majetku J., E. F. o vrátil majetok, ktorý bol neplatným právnym úkonom prevedený na žalovaného, aby sa
predajom tohto majetku v dodatočnej likvidácii mohla uspokojiť aj pohľadávka žalobcu voči J., E.. Keďže
J., E. F. o nemá iný majetok ako ten, ktorý podľa názoru žalobcu neplatne previedol na žalovaného,

predstavuje majetok riešený v tomto konaní jediný potencionálny zdroj peňažných prostriedkov na
uspokojenie pohľadávky žalobu.

5. Okresný súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 137 písm. c/ CSP, a teda v prvom rade
skúmal, či žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Ak totiž všeobecné súdy

postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru
o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým právo na súdnu ochranu ďalšieho
účastníka konania (bližšie uznesenie Ústavného súdu SR zo 6. 10. 2017, sp. zn. II. M. XXX/XXXX).
Okresný súd tiež poukázal na jeho povinnosť ako súdu nižšej inštancie rešpektovať záväzný právny
názor súdu vyššej inštancie uvedený v zrušovacom rozhodnutí, z čoho vyplýva, že súd nižšej inštancie

po zrušení jeho rozhodnutia už nemá naďalej voľnú úvahu pri právnom posúdení skutkového stavu
v danom spore a je povinný sa riadiť právnym posúdením súdu vyššej inštancie a na jeho základe spor
rozhodnúť. Pri kasačnom rozhodnutí neexistuje pre súd nižšej inštancie priestor na právny dialóg alebo
úvahy o tom, či je záväzný právny názor správny, fundovaný alebo úplný (bližšie XXXX/XXX/XXXX).
Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/

XXX/XXXX, z ktorého nesporne vyplýva, že pokiaľ došlo k zániku spoločnosti dlžníka, nie je možné sa
uspokojiť z majetku, ktorý bol predmetom odporovateľného právneho úkonu, ale prichádza do úvahy
len domáhať sa svojho nároku v zmysle § 42a ods. 4 OZ z titulu žaloby na plnenie voči subjektu,
ktorý mal z neúčinného úkonu prospech. V konkrétnej veci pokiaľ došlo k zániku pôvodného dlžníka –spoločnosti E., E., vznikol veriteľovi, ktorý úspešne odporoval právnemu úkonu medzi spoločnosťou E.,
s. r. o. a J., E., nárok domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z majetku spoločnosti J., E., prípadne
ďalšieho nadobúdateľa nehnuteľností, ktorá bola predmetom odporovateľného právneho úkonu, avšak

iba na základe samostatného exekučnému titulu získaného žalobou na plnenie, a to postupom podľa
ustanovenia § 42b ods. 4 OZ.

6. Okresný súd dospel k záveru, že pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem na
ním požadovanom určení, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej

veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť si súdom, či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je a na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý
tento spor rieši, odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho
usporiadanie (bližšie rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 06. decembra 2012 sp. zn. 5Cdo/31/2011). Súd
vo veci konal a rozhodoval vo veci určenia vlastníckeho práva v prospech spoločnosti J., E. (poznámka
odvolacieho súdu - teda nie v prospech žalobcu), ktorá je v súčasnosti vymazaná z obchodného registra

z dôvodu jej likvidácie, je však otvorená dodatočná likvidácia kvôli inému konaniu spoločnosti J., E., s
čím sa súd oboznámil a čo v konaní sporné nebolo. Súd prvej inštancie už vo veci rozhodol právoplatne,
keď jeho rozhodnutie bolo potvrdené aj odvolacím súdom o tom, že žalobe súd vyhovel, následne sa
však v dovolacom konaní dovolací súd jednoznačne vyjadril, že naliehavý právny záujem v takejto veci
daný nie je. Poukázal na tú skutočnosť, že ak sa strana žalobcu chce účinne domáhať uspokojenia

svojej pohľadávky z majetku dodatočne likvidovanej spoločnosti J., E., na takéto uspokojenie sa žalobca
nedisponuje exekučným titulom voči spoločnosti J., E., v dôsledku čoho sa ani v prípade vyhovenia
tejto žaloby jeho postavenie nezmení, a preto na požadovanom žalovanom určení nie je daný naliehavý
právny záujem (viď. bod 21. dôvodov napadnutého rozsudku).

7. Okresný súd ďalej poukázal na závery dovolacieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení, v zmysle
ktorých došlo k zmene skutkového stavu spôsobeného v neexistencii spoločnosti E., E., ktorá bola
z obchodného registra vymazaná. V dôsledku právoplatne rozhodnutej neúčinnosti prevodu majetku
zo spoločnosti E., E. na spoločnosť J., s. r. o. sa žalobca mohol domáhať voči spoločnosti E., s. r.
o. uspokojenia svojej judikovanej pohľadávky, a to aj z majetku, ktorý takýmto odporovaným právnym

úkonom z majetku spoločnosti E., s. r. o. ušiel. Preto aj v exekučnom konaní tak ako bolo vedené
za účelom vymoženia judikovanej pohľadávky pôvodného sa povinnou stranou v exekučnom konaní
nestala spoločnosť J., E., ale spoločnosť E., E., keď exekútor bol oprávnený siahať aj na tento neúčinne
prevedený majetok za účelom uspokojenia judikovanej pohľadávky pôvodného žalobcu, a teda aj z
majetku, ktorý spoločnosť J., s. r. o. nadobudla práve odporovaným právnym úkonom. Následne sa

však spoločnosť E., E. dostala do konkurzného konania, výsledkom ktorého bol jej zánik a výmaz
z obchodného registra. Ako uviedol dovolací súd, jednoducho povedané, akonáhle už v hre nie je
spoločnosť E., s. r. o. a žalobca si naďalej uplatňuje nároky voči spoločnosti J., s. r. o., tak takéto
nároky musia byť v prospech žalobcu judikované. Inými slovami povedané, keďže po dátume 28. 01.
2011, kedy zanikol subjekt povinného, t. j. spoločnosť E., E., zanikla žalobcovi aj možnosť domôcť

sa uspokojenia svojej pohľadávky voči nemu na základe pôvodného exekučného titulu, nastúpila teda
jedine možnosť domáhať sa uspokojenia pohľadávky prostredníctvom žaloby na plnenie podľa § 42b
ods. 4 OZ, voči spoločnosti J., E.. Takéto nároky však preukázateľne nikdy judikované neboli, a preto
naliehavosť právneho záujmu padá na tej skutočnosti, že právne postavenie žalobcu v tomto konaní
sa vyslovením neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou J., E. a žalovaným nezmení,

pretože aj keby sa majetok vrátil do spoločnosti J., E., tak z takéhoto majetku by sa uspokojovať žalobca
ani nemohol, a to práve z dôvodu, že nemá voči spoločnosti J., E., judikovanú pohľadávku. Uvedená
absencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení teda má za následok, že súd žalobu
zamietol.

8. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mi bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a teda žalovanému
patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP)

odvolanie žalobca z dôvodu uvedeného v ustanovení § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (poznámka odvolacieho
súdu, teda že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).10. Rozsudok okresného súdu žiadal žalobca zmeniť a žalobe vyhovieť. Poukázal na to, že toto
konanie je súčasťou mnohých právoplatne skončených súdnych konaní, v ktorých súdy dali za pravdu
právnympredchodcomžalobcu,avšaknapriektakejtoúspešnostištátnezabezpečil,abysatentoúspech

premietol aj do reálneho stavu tak, aby pohľadávka, ktorá bola pôvodne priznaná súdnymi rozhodnutiami
ešte v roku 1993, bola aj reálne zaplatená. Namiesto toho žalovaný a jeho právni predchodcovia, resp. s
ním spriaznené osoby opakovanými prevodmi majetku vytvorili stav, kde súdy poskytujú ochranu tomuto
novému stavu. Poukázal teda na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 22. 09. 1999 sp. zn.
XXXX/XXX/XX, ktorým súd rozhodol, že kúpna zmluva uzavretá medzi spoločnosťou E., spol. s r. o. v

likvidácii ako kupujúcim a spoločnosťou J., E. ako predávajúcim zo dňa 27. 02. 1995, ktorej predmetom
bol predaj predmetných nehnuteľností, je voči K. právne neúčinná. Tento rozsudok bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 06. 07. 2001 č. k. 43Cob/86/00. Ďalej poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 04. 04. 2007 sp. zn. 15Co/242/2006 potvrdený
rozsudkomNajvyššiehosúduSRzodňa27.05.2008sp. zn.2Cdo/155/2007,ktorýmsúdurčil,žeprávny
úkon - kúpna zmluva uzavretá medzi spoločnosťou EP ako predávajúcim a N. N. L. ako kupujúcou zo

dňa 25. 05. 1999, ktorej predmetom bol predaj predmetných nehnuteľností, je absolútne neplatná. Za
ďalšie významné rozhodnutie žalobca považuje rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 14.
07. 2010 č. k. 7C/108/2008-486 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 06. 07.
2011 sp. zn. 15Co/250/2010, ktorý rozhodol, že EP je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Žalobca
teda tvrdil, že EP je vlastníkom predmetných nehnuteľností z dôvodu, že v prípade vyhoveniu žalobe

získa žalobca možnosť uspokojiť si svoju pohľadávku v dodatočnej likvidácii EP. Podľa jeho názoru je
právnystavzrejmýanárokžalobcujeoprávnenýnajmäzpohľaduspravodlivosti.Žalobcajevsúčasnosti
osobou, ktorá je nositeľom pohľadávky voči EP z titulu nároku na náhradu toho, čo odporovateľným
právnym úkonom uniklo z majetku pôvodného dlžníka (E.). Ide o pohľadávku, ktorá vznikla v okamihu, v
ktorom E. ako právny subjekt zanikol výmazom z obchodného registra, čím pohľadávka voči E. zanikla.

V tomto okamihu "stratil“ žalobca (jeho právny predchodca) možnosť domáhať sa uspokojenia svojej
pohľadávky z toho, čo uniklo z dlžníkovho majetku a vznikol nárok na náhradu podľa § 42b ods. 4
OZ. Ide o samostatnú pohľadávku, ktorej základ spočíva právnej neúčinnosti vyslovenej rozsudkom
popísaným v bode 2. (poznámka odvolacieho súdu - žalobca nekonkretizoval, ktorým, hoci v bode 2.
odvolania žalobca poukazuje na viaceré rozsudky rôznych súdu) a v následnej nemožnosti dosiahnuť

uspokojenie z majetku, ktorý ušiel z dlžníkovho majetku. Táto pohľadávka je pritom pohľadávkou voči
tomu.ktomalzodporovateľnéhoúkonuprospech,tedapohľadávkouvočiEP,nakoľkoSTAVEXpreviedol
nehnuteľnosti práve na EP. EP bol vymazaný z obchodného registra dňa 14. 02. 2012, to znamená,
že ako subjekt právnych vzťahov zanikol a EP nebolo možné ani žalovať a ani inak si súdne voči
tejto spoločnosti uplatňovať akékoľvek nároky a tento stav trvá dodnes. Ak je podľa ustanovenia §

42b ods. 4 OZ možnosť domáhať sa uspokojenia výlučne voči osobe, ktorá mala z odporovateľného
právneho úkonu prospech (EP), ktorý po jeho zániku nie je možné žalovať, jedinou možnosťou žalobcu
a jeho právnych predchodcov bolo a je uplatniť si svoju pohľadávku v prebiehajúcej dodatočnej likvidácii
majetku EP, čo sa aj stalo. To znamená, že žalobca si svoju pohľadávku uplatnil jediným možným a
zákonom pripúšťajúcich spôsobom.

11. Ďalej žalobca tvrdil, že právne názory súdu prvej inštancie, s ktorými súd pracuje a z ktorých
vychádza/vyvodzujesvojezávery,súnesprávne.SúdprvejinštancieajNSSRvychádzalizpredpokladu,
že vymáhateľná pohľadávka musí byť výlučne pohľadávka priznaná súdnym rozhodnutím. Tento
záver je „prekonaný“ aktuálnou judikatúrou, to znamená je v rozpore s uznesením veľkého senátu

občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. 05. 2022 sp. zn. XXXXX/X/XXXX,
podľa názoru ktorého „vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho
zákonníka je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní“. Pojmu
vymáhateľná pohľadávka teda zodpovedá „žalovateľná“ pohľadávka, a nie pohľadávka priznaná
súdnym rozhodnutím. Ďalej žalobca tvrdil, že odporovať právnemu úkonu, teda uplatňovať si nároky

z odporovateľného úkonu, je možné len v prípade platného právneho úkonu (rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 05. 03. 2008 sp. zn. 30Cdo/2435/2006, podľa ktorého „neplatnosť právneho úkonu
má prednosť pred jeho odporovateľnosťou a odporovať možno len platnému právnemu úkonu“. Ak je
právny úkon neplatný, nie je možné domáhať sa neúčinnosti právneho úkonu - takáto žaloba by bola
jednoznačne zamietnutá. Ak je teda prevod nehnuteľností medzi EP a žalovaným neplatným právnym

úkonom, je potrebné podať žalobu, ktorej obsahom bude domáhanie sa určenia vlastníckeho práva a
nie neúčinnosti.12. Ďalej žalobca tvrdil, že uplatňovať si nároky voči právnym nástupcom osoby, s ktorou dlžník uzavrel
odporovateľnýprávnyúkon,jemožnévýlučnepodľaustanovenia§42bods.3OZ,toznamená,tátotretia
osoba/právny nástupca musí byť účastníkom konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu, keďže

takto to ustanovuje ustanovenie § 42b ods. 3 OZ. Žalobu je možné podať výlučne voči subjektu, ktorý je
nositeľom procesnej subjektivity a EP túto „stratil“ výmazom z obchodného registra. Začatím dodatočnej
likvidácie sa pohľadávka žalobcu voči EP obnovila v pôvodnom rozsahu, avšak bez možnosti žalovania
EP, keďže EP ako subjekt právnych vzťahov zanikol a prebieha výlučne osobitné konanie o dodatočnej
likvidácii majetku EP, v ktorom prichádza do úvahy uspokojenie pohľadávky žalobcu z majetku EP.

Žalobca teda svoj nárok považuje za oprávnený, a preto žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a
žalobe vyhovieť.

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu tvrdil, že žalobca prevažnú časť svojho odvolania
opiera o tvrdenia, že v minulosti mal on a jeho právni predchodcovia úspech v predchádzajúcich
súdnych konaniach, čo evidentne nemá právnu relevanciu vo vzťahu k tomu, že v prebiehajúcom konaní

absentuje jeho naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby. Pohľadávka, ktorej uspokojenia
sa žalobca mohol domáhať pohľadávkou pôvodne patriacou spoločnosti K., s. r. o. voči spoločnosti E.,
spol. s r. o. Vzhľadom k tomu, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 22. 09. 1999
sp. zn. XXXX/XXX/XX bola judikovaná neúčinnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou J.,
E. a spoločnosťou E., spoločnosť K. mohla uspokojiť svoje nároky voči spoločnosti E. aj z majetku,

ktorýbolprevedenýnatretiuosobuodporovateľnýmprávnymúkonom.Uplatniťprávazodporovateľnosti
mohla spoločnosť K. v exekučnom konaní vedenom proti dlžníkovi - spoločnosti E. alebo v konkurze
vyhlásenom na majetok tejto spoločnosti. V súčasnosti však žiadna pohľadávka žalobcu voči spoločnosti
J., E. neexistuje, nakoľko úspešné odporovanie právneho úkonu nemá za následok vznik pohľadávky
voči spoločnosti, ktorá majetok dlžníka nadobudla. Samotné určenie neúčinnosti právneho úkonu voči

veriteľovi tvorí pre veriteľa len podklad na to, aby jeho pohľadávka voči dlžníkovi mohla byť uspokojená
z majetku patriaceho tretej osobe, a preto sú žalobcove tvrdenia o ochrane súčasného právneho stavu
súdmi nedôvodné. Nehnuteľnosti vo vzťahu, ku ktorým sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva
mali byť zahrnuté do konkurznej podstaty spoločnosti E. a žalobca si má nárokovať uspokojenie svojej
pohľadávky v konkurznom konaní. K tomu však nedošlo. Neuplatnenie nárokov z odporovateľnosti však

nemôže žalobca kompenzovať uplatňovaním neexistujúcich nárokov voči spoločnosti J., E.. Takéto
konanie žalobcu je nielen v rozpore so zákonom, ale zásadne odporuje princípu vigilantibus iura scripta
sunt („práva patria len bdelým“). Výmazom spoločnosti E. zanikla okrem iného aj pohľadávka spoločnosti
K., preto neexistuje vymáhateľná pohľadávka, na ktorú sú viazané práva z odporovateľnosti právneho
úkonu. Žalobca nemal žiadnu judikovanú pohľadávku na náhradu podľa § 42b ods. 4 Občianskeho

zákonníka voči spoločnosti J., E..

14. Žalovaný ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. apríla 2021 sp. zn.
1Cdo/172/2017 (zrušujúce uznesenie), ktoré na rozdiel od viacerých rozhodnutí, na ktoré žalobca
poukazuje v odvolaní, má relevanciu vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, nakoľko právny názor

vyjadrený v tomto rozhodnutí je záväzný pre súdy nižšej inštancie. Prvoinštančný ako aj odvolací súd sú
týmto názorom viazané. Najvyšší súd okrem iného vyslovil, že nie je daný naliehavý právny záujem na
určení v prípade, ak by sa v požadovanom určení právne postavenie žalobcu nijak nezmenilo, resp., ak
rozsudok nemá pre žalobcu reálny právny význam. V prejednávanej veci je určovacia žaloba nevhodne
zvoleným prostriedkom ochrany a vyhovenie jej by bolo v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou

súdov najbližších autorít. Najvyšší súd v zrušujúcom uznesení dospel k záveru, že prvostupňový ako
aj odvolací súd sa dôsledne neriadili doterajšou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu vo veciach
týkajúcich sa preukazovanie naliehavého právneho záujmu pri určovacej žalobe, ak sa na právnom
postavení žalobcu nič nemení a rozhodnutie nemalo spôsobilosť vyvolať relevantné zmeny na právnom
postavení žalobcu. Dovolací súd sa jednoznačne vyjadril, že naliehavý právny záujem daný nie je,

keď strana žalobcu sa chce účinne domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z majetku dodatočne
likvidovanej spoločnosti J., E.. Na takéto uspokojenie sa žalobca nedisponuje exekučným titulom voči
spoločnosti J., E., v dôsledku čoho sa ani v prípade vyhovenia tejto žalobe jeho postavenie nezmení,
a preto na požadovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem. Pokiaľ žalobca poukazoval na
uznesenie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. 05. 2022 sp. zn.

1VCdo/1/2022, v ktorom veľký senát vyslovil, že „vymáhateľná pohľadávka v zmysle § 42a ods. 1 OZ je
pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní“ žalovaný tvrdil, že žalobca
si zamieňa pojmy „vymáhateľná pohľadávka“ podľa § 42 ods. 1 OZ (ktorú mal v tejto prejednávanej
veci veriteľ voči spoločnosti E. – žiadna iná vymáhateľná pohľadávka veriteľa neexistovala) a „náhradavoči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech“ v zmysle § 42b ods. 4 OZ (žalobca tvrdí, že
nárok na túto náhradu má voči spoločnosti J., E., žalovaný však poukázal na to, že tento nárok mu
nepatrí). Poukazovanie na výklad pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ v súvislosti s uplatňovaním nárokov

voči spoločnosti J., E. je preto bez právneho významu.

15. Žalovaný poukázal aj na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, nakoľko
postúpenie pohľadávky predchádzajúcim žalobcom postupcom K. K. O. postupníkovi spoločnosti A., s.
r. o. je absolútne neplatným právnym úkonom. Rozsudok okresného súdu žiadal potvrdiť.

16. Žalobca v odvolacej republike sa v celom rozsahu pridržiaval všetkých skutočností a tvrdení
uvedených v jeho odvolaní, na ktoré znova poukázal. Mal za to, že nárok žalobcu je oprávnený. Žalovaný
v ďalšom svojom vyjadrení tvrdil, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je vecne správne, nakoľko
určovací rozsudok v tomto prípade nič nezmení na právnom postavení žalobcu v dôsledku čoho je
zrejmá absencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Zopakoval svoje predtým

uvádzané tvrdenia, najmä, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti patria
do vlastníctva spoločnosti J., E., žalobca nemôže v dodatočnej likvidácii spoločnosti J., E. dosiahnuť
uspokojenie svojej pohľadávky voči spoločnosti E., pretože sa nikdy nestali jej veriteľom v dôsledku
neplatnosti dohôd o postúpení. Pohľadávka v dôsledku výmazu spoločnosti E. z obchodného registra
zanikla a ak by nebola zanikla, tak je premlčaná a žalobca nemá judikovanú pohľadávku na náhradu v

zmysle ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka.

17.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34CSP)odvolanieprejednalviazanýrozsahomadôvodmiodvolania
(§ 379, § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario
CSP) a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu potvrdil.

18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, na ktoré v
ďalšom len poukazuje bez potreby doplnenia tohto rozhodnutia. Predovšetkým odvolací súd poukazuje
na rozhodnutie - uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/172/2017 zo dňa 28.
apríla 2021, ktorým Najvyšší súd zrušil predchádzajúce rozhodnutia, či už okresného, ale aj krajského

súdu (rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 05. decembra 2014 č. k. 7C/181/2011-727 a
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. septembra 2016 č. k. 16Co/126/2015-888. Odvolací
súd poukazuje na právne závery Najvyššieho súdu vyslovené v tomto uznesení, zmysle ktorých sa
prvostupňový ako aj odvolací súd dôsledne neriadili doterajšou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu
vo veciach týkajúcich sa preukazovania naliehavého právneho záujmu pri určovacej žalobe, ak sa na

právnom postavení žalobcu nič nemení a rozhodnutie nemá spôsobilosť vyvolať relevantné zmeny na
právnom postavení žalobcu. V danom prípade mal veriteľ (žalobca), ktorý úspešne odporoval právnemu
úkonu medzi spoločnosťami E., E.. a J., E. právo na plnenie jednak voči spoločnosti E., s. r. o. a po jeho
zánikuvočitomu,ktomalzneúčinnéhoúkonuprospech,tedazrejmespoločnostiJ.,E..Vdanomprípade
mal veriteľ (žalobca) jednak právo domáhať sa uspokojenia svojich pohľadávok z majetku spoločnosti

E., E., a ak by bol neúspešný, tak z majetku spoločnosti J., E., prípadne ďalšieho nadobúdateľa
nehnuteľností, ktoré boli nadobudnuté z prvotne úspešného odporovateľného právneho úkonu medzi
spoločnosťami E., E. a J., E., a to žalobou na plnenie. Dovolací súd tiež poznamenal, že podľa § 42a
ods. 1 OZ súd určuje len to, že dlžníkove právne úkony, ak ukracujú uspokojenie veriteľovej vymáhanej
pohľadávky, sú neúčinné len voči tomu veriteľovi, ktorý tomuto úkonu úspešne odporoval, a to len

vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke, nie k iným právnym vzťahom. V súlade s ustálenou judikatúrou
dovolacieho súdu, na ktorú Najvyšší súd SR v zrušujúcom uznesení aj poukázal, nie je naliehavý právny
záujem na určení daný v prípade, ak by sa v požadovanom určení právne postavenie žalobcu nijako
nezmenilo, resp., ak rozsudok nemá pre žalobcu reálny význam.

19. V zmysle ustanovenia § 455 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie
konanieanovérozhodnutie,súdprvejinštancieaodvolacísúdsúviazaníprávnymnázoromdovolacieho
súdu, tak ako na to poukázal aj súd prvej inštancie v teraz odvolaním napadnutom rozsudku. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, že pri kasačnom rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR neexistuje pre súd nižšej inštancie priestor na právnych dialóg alebo úvahy

o tom, či je záväzný právny názor správny, fundovaný alebo úplný. Povinnosť súdov nižšej inštancie
bezvýhradne sa podriadiť právnemu názoru súdu vyššej inštancie vyplýva z nutnosti definitívne ukončiť
konkrétny spor a predísť nekonečnému súdnemu presúvaniu spisu medzi súdmi, čo by neúmerne
predlžovalo konanie a tým porušovalo ústavné práva účastníkov na skončenie veci v primeranej dobea na spravodlivý proces. Najvyšší súd SR považuje nerešpektovanie záväzného právneho názoru (v
prípade kasačného rozhodnutia) za závažné pochybenie súdu nižšej inštancie, ktoré zakladá porušenie
práva strany na spravodlivý proces. Okresný súd preto správne skúmal vo veci existenciu naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení a dospel k rovnakému záveru ako Najvyšší súd SR, že
existencia naliehavého právneho záujmu v súdenej veci nie je daná. Pokiaľ došlo k zániku pôvodného
dlžníka - spoločnosti E., s. r. o. vznikol veriteľovi, ktorý úspešne odporoval právnemu úkonu medzi
spoločnosťou E., s. r. o. a J., E. nárok domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z majetku spoločnosti
J., E., prípadne ďalšieho nadobúdateľa nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom odporovateľného právneho

úkonu, avšak iba na základe samostatného exekučného titulu získaného žalobou na plnenie, a to
postupom podľa ustanovenia § 42b ods. 4 OZ.

20. Odvolací súd rozsudok potvrdil aj vo výroku o náhrade trov konania, ktorý je závislý od rozhodnutia
vo veci samej, a keďže bol žalovaný v celom rozsahu úspešný, správne okresný súd žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania (správne zaplatiť žalovanému náhradu trov konania) tak,

ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

21. Žalovaný bol v celom rozsahu úspešný aj v odvolacom konaní, a preto aj odvolací súd rozhodol o
náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci tak, ako rozhodol aj súd
prvej inštancie, a teda uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania

v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (viď. § 262 ods. 2 CSP).

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).