Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6S/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100391
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100391.1

Uznesenie

Správny v Košiciach v právnej veci žalobcu: LABAŠ s.r.o., so sídlom Textilná 1, 040 01 Košice, IČO:
36 183 181, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o.,
so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: Okresný úrad Košice,
odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti ďalších účastníkov:
1/ PRIMUM s.r.o., so sídlom Záhradnícka 34, 821 08 Bratislava IČO: 35 789 646, právne zastúpený

advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária NIŽNÍK & Partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4E,
040 01 Košice, IČO: 47 244 488 a 2/ Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniakova
1667/14, Bratislava, IČO: 31 820 174, konajúceho prostredníctvom predsedu A. B., korešpondenčná
adresa C. XXX, XXX XX D., vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-
OOP2-2024/017183/HAV z 05.04.2024, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou 21.06.2024 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“)
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP2-2024/017183/
HAV z 05.04.2024 (v rozhodnutí je zrejmá chyba v písaní roku v označení dátumu cit. „05.04.2023“,
keďže tomuto rozhodnutiu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie bolo vydané 18.12.2023, pozn.
súdu), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu, ako aj odvolanie ďalšieho účastníka 2/ (Združenie

domových samospráv, o.z.) a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru cestnej dopravy
a pozemných komunikácií (ďalej aj „stavebný úrad“) č. OU-KE-OCDPK-2023/032964 z 18.12.2023
o udelení stavebného povolenia stavebníkovi PRIMUM s.r.o. (ďalej len „stavebník“ alebo aj „ďalší
účastník 1/“) na realizáciu stavby cit. „Obchodné centrum Košice, Pri hati“ v rozsahu stavebného objektu
SO 08.3 Úpravy na Hlinkovej ulici, Cesta II/547 (ďalej len „povolená stavba“).

2. Žalobca spolu so správnou žalobou podal správnemu súdu aj návrh na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, ktorý odôvodnil tvrdením, že okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného hrozí žalobcovi závažná ujma, finančná škoda a iný závažný nenapraviteľný následok
spočívajúci v zásahu do jeho vlastníckych práv, a to do jeho práva vlastniť a so svojím vlastníctvom
disponovať, keďže na jemu patriacom pozemku sa má realizovať povolená stavba. Zdôraznil, že ide
o práva, ktoré sú garantované Ústavou Slovenskej republiky a Listinou základných práv a slobôd a že nie

je možné ústavnoprávne akceptovať výstavbu trvalej stavby bez hmotnoprávneho titulu k stavebnému
pozemku,ktorýmusíbyťpreukázanýpredzačatímsamotnejrealizáciestavby,resp.predzmenoustavby
v konaní o vydaní stavebného povolenia. V danom prípade hrozí škoda nie len žalobcovi, ale aj ostatným
subjektom, ktoré sú vydaným nezákonným stavebným povolením dotknuté.
Podľa žalobcu závažný nenapraviteľný následok by vznikol, ak by správny súd nerozhodol o odkladnom
účinku podanej žaloby a svojím rozhodnutím by akceptoval stav neoprávnenej, ale povolenej stavby,

resp. nepreukázateľnosť oprávnenosti stavby pri vydávaní stavebného povolenia, čo je v právnom
štáte neakceptovateľný a nežiadúci právny stav. Žalobca má za to, že zo skutkového stavu opísanéhov správnej žalobe je zrejmé, že žalovaný nekonal v súlade so stavebným zákonom a vykonávacou
vyhláškou, keďže už samotný návrh na vydanie stavebného povolenia nespĺňal základné náležitosti
a žalovaný ako aj stavebný úrad uvedené riadne neskúmali. Na základe uvedeného je žalobca názoru,

že právoplatné rozhodnutie žalovaného je nutné paralyzovať a pozastaviť jeho účinnosť priznaním
odkladného účinku správnej žalobe, pretože dochádza k zjavnému a evidentnému zásahu do jeho
vlastníckych práv a k obchádzaniu a porušovaniu všeobecne záväzných právnych predpisov.
Ak by súd zhodol o nezákonnosti vydaného stavebného povolenia, došlo by k vzniku finančnej škody nie
len u žalobcu, za bezdôvodné užívanie jeho pozemku, ale táto škoda by mohla vzniknúť aj stavebníkovi

a ďalším účastníkom tohto stavebného konania o povolení stavby, ako aj ďalších nadväzujúcich
stavebných konaní o povolení stavby celého Nákupného centra Pri hati, v ktorom dôsledku by došlo aj
k ďalším nenapraviteľným následkom.
Žalobca podporne citáciou poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6 Sžf/18/2010 a sp. zn. 5 Sžo/4/2012, zdôrazňujúc, že cit. „... súdom povolený odkladný účinok
žaloby podanej na súde sa vzťahuje na právny stav založený napadnutým správnym rozhodnutím so

všetkými právnymi konzekvenciami, a nie iba na exekučnú vykonateľnosť. Legislatívna úprava inštitútu
odkladu vykonateľnosti nasvedčuje tomu, že tu správny súd do účinkov právoplatnosti preskúmavaného
rozhodnutia zasahuje v značnom rozsahu sistáciou, „zmrazením“ právneho stavu. Žalobcovi totiž nie
vždyideibaoodkladexekúcie,alečastokrátoodloženieinýchprávnychúčinkovsprávnehorozhodnutia.
Účelomžiadostiúčastníkaoodkladvykonateľnostijenesporneto,abysúdzabránilakýmkoľvekprávnym

dôsledkom, ktoré vyplývajú z právoplatnosti správneho rozhodnutia. Na druhej strane to ale neznamená,
že povolením odkladu vykonateľnosti sa pozastavujú všetky právne účinky správneho rozhodnutia.“ (cit.
z rozhodnutia sp. zn. 6 Sžf/18/2010).

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe, (doručené

správnemu súdu 13.11.2024) označil tento návrh za neopodstatnený, z dôvodu jeho všeobecného
odôvodnenia, odkazujúceho iba na právnu úpravu odkladného účinku a citáciu judikatúry. Podľa názoru
žalovaného však v návrhu absentuje konkrétny dôvod priznania odkladného účinku s dodatkom, že
základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu rozhodnutie
smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho

základným zmyslom nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy voči tomu, kto sa domáha preskúmania jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny
inštitút, ktorého následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej
správy a predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Žalovaný vyjadril názor, že správnej
žalobe je možné priznať odkladný účinok iba, ak má správny súd z obsahu administratívnych spisov

oboch správnych orgánov a predovšetkým z podaní strán v konaní preukázanú existenciu takých
nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej
škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných
nenapraviteľných následkov tým, že došlo k okamžitému výkonu alebo iným právnym následkom
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku navyše nesmie byť

v rozpore s verejným záujmom. V tejto súvislosti poukázal, že v prejednávanom prípade ide o nevyhnuté
úpravy na už existujúcej a dlhodobo využívanej, frekventovanej cestnej komunikácii s križovatkou,
s cieľom zabezpečiť zlepšenie priechodnosti, plynulosti a hlavne bezpečnosti cestnej premávky.
Žalovaný zdôraznil, že z jeho pohľadu hrozba vzniku žalobcovi závažnej ujmy, značnej hospodárskej
škody, finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného

následku, v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia, musí byť priama, nesmie ísť
o hypotetickú možnosť, nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Pre vyhovenie návrhu,
nie je podľa žalovaného postačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe zákonom predpokladaných
následkov, ale táto musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými
dôkazmi. Podľa žalovaného, žalobca neosvedčil vyššie uvedené podmienky na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe a žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť jeho návrhu. Samotné tvrdenia
o hrozbe závažnej ujmy, resp. nenapraviteľného následku, ktoré môžu nastať z dôvodu bezdôvodného
užívania pozemku vo vlastníctve žalobcu, ako aj škoda, ktorá by mohla vzniknúť ďalším účastníkom
stavebného konania, či škoda vo vzťahu k ďalším prípadným nadväzujúcim stavebným konaniam
o povolení stavby celého nákupného centra, nie sú podľa názoru žalovaného dostačujúce na to, aby

znichbolomožnévyvodiťzáveroexistenciireálnejhrozby adôvodnostinávrhunapriznanieodkladného
účinku správnej žalobe. Vytkol žalobcovi, že neuviedol v čom presne má spočívať hroziaca ujma, resp.
škoda, a to ani len vo všeobecnej rovine.Zároveň poukázal na to, že možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe je plne ovládaná
dispozičnou zásadou, z čoho vyplýva, že správny súd je oprávnený posudzovať skutočnosti výlučne
na strane žalobcu. Preto, ak by aj bola preukázaná hrozba vzniku závažného následku tretím osobám

(čo podľa názoru žalovaného nie je tento prípad), pre posúdenie možnosti priznania odkladného účinku
správnej žalobe je táto skutočnosť bezpredmetná.
Vzhľadom k uvedenému žalovaný uzavrel, že žalobca v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti
preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu
hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe, preto navrhol tento návrh

zamietnuť.

4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podanie správnej
žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5.Podľa§185písm.a)SSP,správnysúdmôže,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,nanávrhžalobcu

a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov

verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. V prvom rade je nevyhnutné poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe,

ktorousažalobcadomáhasúdnehoprieskumurozhodnutiaorgánuverejnejsprávy,jeposkytnúťochranu
tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych
účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným
prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho

prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku
okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej
súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

9. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli pre žalobcu
reálne nastať v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého
prieskumusažalobcadomáha,jevkonaníonávrhunavydanietohtomimoriadnehoprocesnéhoinštitútu
povinný nie len tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ
tohto návrhu, t. j. dôkazné bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere

nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom
nenapraviteľnom následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu,
osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať
a vyhodnotiť.

10. V uvedených súvislostiach je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní
vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe ešte nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status
žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť
iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho

aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe
odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť
svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri
rozhodovaní vo veci samej.11. V danom prípade žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. § 185 písm.
a/ SSP, ktoré predpokladá na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky a to dve

procesného charakteru (vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a
prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (existencia
hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy
na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného
účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak

nesplneniektorejkoľvekznichvedie(beznutnostizaoberaťsavtakomprípadeeštesplnenímostatných)
k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.

12. Po oboznámení sa so správnou žalobou, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte aj
s jeho návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd ustálil, že žalobca v tomto
prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky. Správny súd pristúpil k

preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

13. V súvislosti s konaním o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku ním podanej žalobe,
je nevyhnutným, aby správny súd poukázal najsamprv na skutkové okolnosti veci vyplývajúce
z administratívneho spisu, zo žalobou napádaných rozhodnutí a z, s vecou súvisiacich listov vlastníctva.

Konaniu o vydanie stavebného povolenia, rozhodnutie o vydaní ktorého je predmetom tohto správneho
súdneho konania, predchádzalo územné konanie vedené pod č. MK/A/2021/07094-13/I/BUN, v ktorom
bolo 21.04.2022 vydané rozhodnutie a ktorého žalobca nebol účastníkom, pretože v tom čase nevlastnil
žiadnu z nehnuteľností dotknutých povolenou stavbou. Stavebné konanie bolo začaté 10.10.2023,
kedy stavebný úrad zverejnil na úradnej tabuli oznámenie o začatí konania verejnou vyhláškou.

Žalobca nadobudol spoluvlastnícke právo k povolenou stavbou dotknutým parcelám titulom kúpnej
zmluvy dňa 07.12.2023 [viď. pre obec E. – F., okres Košice I. a k.ú. D. vedené LV XXXXX (veľkosť
spoluvlastníckeho podielu 1/8 na parcele EKN 10101/2) a LV XXXXX (veľkosť spoluvlastníckeho podielu
1/6 na parcele EKN 10103/2, spolu ďalej len „sporné parcely žalobcu“)], t.j. žalobca nadobudol do
vlastníctva spoluvlastnícke podiely k stavbou dotknutým nehnuteľnostiam až po tom, ako stavebný úrad

zverejnil na úradnej tabuli oznámenie o začatí stavebného konania. Na povolenou stavbou dotknutých
nehnuteľnostiach sa dlhodobo nachádza účelová komunikácia a križovatka, t.j. v danom prípade sa
nejedná o novú stavbu, ktorá by bola postavená na, do tej doby nezastavaných pozemkoch, ale ide o
úpravu už dlhodobo existujúcej stavby, čo je zrejmým aj zo samotného výroku žalobou napadnutého
rozhodnutia cit. „Úpravy na Hlinkovej ulici“ s cieľom zabezpečiť zlepšenie priechodnosti, plynulosti

a bezpečnosti cestnej premávky, pričom na povolenou stavbou zastavaných pozemkoch vznikli vo
verejnom záujme vecné bremená ex lege podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých
opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu
na obce a vyššie územné celky.

14. V rámci skúmania splnenia prvej hmotnoprávnej podmienky správny súd konštatuje, že žalobca
neosvedčil naplnenie predpokladov na priznanie odkladného účinku jeho správnej žalobe, pretože
tento návrh odôvodnil iba všeobecným konštatovaním, že výkonom správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia by došlo k zásahu do jeho práva vlastniť majetok a disponovať s ním, ktoré obmedzenie
v reálnej rovine žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval, t.j. nekonkretizoval v čom by bol atribút

jeho vlastníckeho práva spočívajúci v práve disponovať so svojím majetkom (t.j. s jemu spoluvlastnícky
patriacimi spornými parcelami) fakticky obmedzený, sťažený či dokonca absolútne znemožnený.
Absencia odôvodnenia návrhu v naznačenom smere je o to citeľnejšia, že žalobca nadobudol
spoluvlastnícke podiely na sporných parcelách v čase, kedy sa na nich už dlhodobo nachádzala účelová
komunikácia a križovatka, pričom predmetom stavebného konania bola len jej úprava, t.j. žalobca teda

nekúpil nezastavané pozemky, ale kúpil podiely na pozemkoch zastavaných inžinierskymi stavbami
a teda s plným vedomím toho, že jeho vlastnícke práva nebudú bez akýchkoľvek obmedzení.

15. Pokiaľ ide o hrozbu žalobcom tvrdenej finančnej škody, ktorá podľa žalobcu hrozí aj ostatným
subjektom dotknutým vydaným stavebným povolením, tak z obsahu návrhu možno usudzovať, že

žalobca má na mysli škodu, ktorá vznikne „bezdôvodným“ užívaním pozemku v jeho vlastníctve, ktorú
škodu však taktiež nekonkretizoval, t.j. neuviedol napr. ako inak by využíval spoluvlastnícke podiely na
sporných parcelách, ktoré už v čase jeho kúpy boli zastavené stavbou o verejnom záujme tak, aby mu
tým nevznikla škoda a pod., pričom aj na tomto mieste je nevyhnutné dať do pozornosti, že žalobcas vedomím, že sa jedná o stavbou už zastavené sporné parcely a s touto znalosťou už podiely na
sporných parcelách kupoval.

16. Z vyjadrenia žalovaného a z administratívneho spisu správny súd zistil, že na nehnuteľnostiach,
ktorých podielovým spoluvlastníkom je žalobca sa predmetná stavba - miestna účelová komunikácia už
nachádzala pred začatím stavebného konania. Táto komunikácia bola na pozemkoch už v čase, kedy
žalobca nehnuteľnosti do spoluvlastníctva nadobudol, t.j. žalobca nadobudol nehnuteľnosti už zaťažené
zákonným vecným bremenom v prospech vlastníka pozemnej komunikácie. Zo správnym súdom

preskúmaných listov vlastníctva k žalobcom označeným nehnuteľnostiam vyplýva, že nehnuteľnosti
v katastrálnom území D. vedené na LV XXXXX a G. XXXXX a nehnuteľnosti v katastrálnom území H. I.
vedené na LV XXXX, LV XXXX a G. XXXX žalobca nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo 07.12.2023
(iba nehnuteľnosť vedenú na LV XXXX v k. ú. H. I. na základe kúpnej zmluvy zo 07.08.2023). Na
všetkých uvedených listoch vlastníctva je v časti „C“ - Ťarchy zapísané cit. „vecné bremeno v zmysle §
4 ods.1 zákona č.66/2009 Z. z. spočívajúce v povinnosti strpieť držbu a užívanie pozemku pod stavbou,

vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby na pozemku, parcele E KN č.10103/2 v rozsahu
GP č.6/2023, G1-281/2023 v prospech Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice, IČO: 00 691 135.
Z-4739/2024- č.z.44/24“. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobcovo vlastnícke právo vo vzťahu
k sporným parcelám je obmedzené minimálne v rozsahu zákonného vecného bremena in rem, a to bez
ohľadu na vydanie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.

17. Je nevyhnutné konštatovať, že z návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku nie je zrejmé,
aká závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí,prípadneinývážnynenapraviteľnýnásledokmávzniknúťžalobcovivdôsledkubezodkladného
výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobca v návrhu žiadnu škodu nevymedzil ani

nepreukázal, obmedzil sa výlučne na všeobecné konštatovanie, že dôjde k zásahu do jeho vlastníckeho
práva (do práva držať a užívať nehnuteľnosť) v dôsledku bezdôvodného užívania nehnuteľnosti
v jeho vlastníctve na základe nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Ako však už bolo
uvedené vyššie, vlastnícke právo žalobcu je obmedzené v rozsahu zákonného vecného bremena
vo vzťahu k miestnej komunikácii, ktorá sa na tejto nehnuteľnosti nachádza. Z obsahu správnou

žalobou napadnutého rozhodnutia, z rozhodnutia stavebného úradu a v neposlednom rade z obsahu
administratívneho spisu súd zistil, že v tomto konkrétnom prípade sa nejedná o výstavbu novej
cestnej komunikácie (ako to vyplýva z obsahu návrhu žalobcu), ale o úpravy na už existujúcej
komunikácii. V intenciách uvedených skutkových okolností vyznievajú tvrdenia žalobcu o zásahu do
jeho vlastníckych práv, do práva užívať nehnuteľnosť zavádzajúco, pričom je nevyhnutné uviesť,

že žalobca tieto tvrdenia nekonkretizoval, nešpecifikoval aká ujma mu má bezodkladným výkonom
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia vzniknúť a nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie
svojichtvrdeníonezákonnomobmedzenívlastníckehopráva(keďženímtvrdenéobmedzenievovzťahu
k predmetným nehnuteľnostiam už existovalo v čase nadobudnutia nehnuteľnosti v dôsledku vecného
bremena zapísaného na príslušných listoch vlastníctva a nie v dôsledku výkonu stavebného povolenia

na úpravu komunikácie ako je to uvedené v návrhu žalobcu).

18.Vzhľadomnauvedenéjepotrebnéopakovanekonštatovať,žežalobcaneosvedčildanosťzákonných
dôvodov na priznanie odkladného účinku jeho správnej žalobe, keďže neuviedol a nepreukázal, aká
ujma mu hrozí v priamej príčinnej súvislosti s výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.

19. Z dôvodu nepreukázania jednej z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku
žalobe v tomto konaní, správny súd už nemusel skúmať splnenie druhej hmotnoprávnej podmienky
a to, či by priznanie odkladného účinku žalobe bolo alebo nebolo v rozpore s verejným záujmom.
Avšak aj napriek tomu správny súd dodáva, že priznanie odkladného účinku žalobe by za daných

skutkových okolností bolo v rozpore s verejným záujmom, pretože v prípade jeho priznania by hrozilo,
že prebiehajúca stavba (úprava komunikácie) bude pozastavená a križovatka ostane v súčasnom
rozostavanom stave, ktorý obmedzuje dopravu na kľúčovom dopravnom uzle Mesta Košice, čo by
v konečnom dôsledku predstavovalo hrozbu pre bezpečnú a plynulú premávku na tejto pozemnej
komunikácii.

20. Na základe uvedených dôvodov, správny súd uzavrel, že návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinkusprávnejžalobeniejemožnévyhovieť,pretotentonávrhpostupompodľacit.§188SSPzamietol.21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 [§ 139 ods. 4
SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP].

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).