Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/149/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119414216
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6119414216.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: LPN s. r. o., IČO: 44 672
900, Na Kalvárii 5, 040 01 Košice, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o., IČO:
51 417 685, Žižkova 2073/19, 040 01 Košice, proti žalovanému: ALLROUND INTERNATIONAL k. s.,
IČO: 46 065 938, Ul. Svornosti 42, 821 06 Bratislava, zastúpenému: SENKOVIC, s. r. o., IČO: 47 253

037, Ladislava Dérera 2749/2, 831 01 Bratislava, o zaplatenie 900,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/93/2020-345 zo dňa 25.4.2022 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/93/2020-345 zo dňa
25.4.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalobu zamieta a žalovanému sa priznáva

voči žalobcovi náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 900,- Eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia faktúry č.
201519 za vedenie účtovníctva za júl až september 2015. V žalobe uviedol, že žalobca vykonával

na základe vzájomnej dohody pre žalovaného vedenie účtovníctva s tým, že za tieto služby mu
vystavoval faktúru kvartálne, t.j. tri po sebe nasledujúce mesiace, vo výške 250,00 Eur bez DPH za
jeden kalendárny mesiac. Vedenie účtovníctva žalobcom pre žalovaného zahŕňalo komplexné účtovné
služby, čo znamená uskladnenie účtovných dokumentov, tovaru a iného v sídle spoločnosti žalobcu,
ďalej preberanie pošty, všetky administratívne práce pre žalovaného a iné. Žalobca viedol účtovníctvo
od vzniku spoločnosti žalovaného, za čo mu aj vystavil faktúry za vedenie účtovníctva pod číslami

20120030, 20130007, 20130012, 20130019, 20130025, 201403, 201409, 201415, 201419, 201501,
201512. Všetky uvádzané faktúry boli žalovaným riadne uhradené. Faktúra č. 201519 bola za vedenie
účtovníctva za obdobie mesiacov júl, august a september 2015. Žalobca viedol účtovnú agendu pre
žalovaného až ku dňu 31.10.2015.

3. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení poukázal na obranu žalovaného uvedenú v podanom odpore

ako aj v podaní zo dňa 11.8.2020. Žalovaný predmetnú faktúru namietal čo do podstaty aj oprávnenosti.
Mal za to, že v predmetnom konaní žalobca žiadnu dohodu nepredložil a nepreukázal, že by takáto
dohoda naozaj existovala a preto nie je zrejmé, čo konkrétne malo byť dohodnuté, aké mali byť platobné
podmienky, podmienky vystavovania faktúr, splatnosť faktúr a podobne. Z tohto dôvodu sú tvrdenia
žalobcu o nesplnení povinnosti žalovaného subjektívne a nepreskúmateľné. Žalovaný týmto vzniesol
námietku premlčania voči nároku uplatňovaného žalobcom v tomto konaní podľa príslušných ustanovení

zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, konkrétne § 387, § 391 a§ 397, keďže ad 1) nie je zrejmé, čo konkrétne bolo dohodnuté a v akých lehotách; ad 2) predmetná
sporná faktúra mala byť vystavená za obdobie 07.-09.2015, z čoho je zrejmé, že nárok žalobcu
vyplývajúci z predmetnej faktúry bol v čase podania návrhu už premlčaný. Ďalej uviedol, že ak žalobca

odôvodňuje opodstatnenosť žalovanej faktúry tým, že už predtým vystavil iné faktúry a tie boli uhradené,
a tiež tým, že tieto faktúry boli zahrnuté do účtovníctva spoločnosti žalovaného a zahrnuté aj do výkazov
DPH, ako v návrhu uvádza, poukazuje žalovaný na fakt, že: ad 1) účtovníctvo spoločnosti žalovaného
viedol a spracovával v tom čase výlučne žalobca, takže je samozrejmé, že tieto faktúry boli zahrnuté
do účtovníctva žalovaného aj do výkazov DPH; ad 2) uvedené staršie faktúry vystavené v rokoch 2013,

2014 a 2015, ako aj predmetnú spornú žalovanú faktúru, vystavil žalobca na žalovaného v čase, keď
žalovaný a žalobca boli spriaznené osoby. Pripomína, že účtovníctvo spoločnosti žalovaného bolo plne
zastrešované spoločnosťou žalobcu do konca roku 2015 - posledné podania v ich gescii odišli dňa
28.12.2015.

4. Z výsluchu svedka F.. Z. J. na pojednávaní dňa 10.11.2021 súd prvej inštancie zistil, že spoločnosť

žalobcu patrí jeho synovi X. J. a spoločnosť žalovaného zakladal on a po piatich rokoch spoločnosť
prevzali V.. V roku 2015 bol aj štatutárnym orgánom vo firme žalovaného. Asi na jar v roku 2015 firmu
prebrali A. a on v nej naďalej pôsobil na základe plnej moci. Bolo to asi do decembra, kedy mu bola
plná moc odvolaná. Na základe tejto PM pre žalovaného vypisoval faktúry, robil príkazy na úhradu na
základe podkladov od A., vykonával administratívne práce. Všetky úhrady za rok 2015, ktoré mu boli

dané k nahliadnutiu, robil za žalovaného on. Faktúry boli vystavované kvartálne, vystavoval ich žalobca.
Žalovanému boli doručované osobne. Mail zo dňa 17.12.2015 písal on a za vecami, ktoré tam uviedol, si
stojí. Účtovníctvo pre žalobcu robila jeho manželka Z.. Dôvodom tohto mailu bolo neplatenie za vedenie
účtovníctva žalobcovi. Napriek tomu žalobca si svoje povinnosti splnil.

5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že dané konanie trpí nedostatkom
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, resp. neunesením dôkazného bremena na strane žalobcu, preto
žalobu v celom rozsahu zamietol. Predmetom konania je neuhradenie sumy 900,- Eur s príslušenstvom
žalovaným titulom faktúry č. 201519 za vedenie účtovníctva za júl až september 2015. Žalobca v
priebehu konania okrem iného tvrdil, že počas obdobia júl až september 2015 vykonával pre žalovaného

účtovníctvo, avšak do spisu nezaložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že spoločnosť
žalobcu skutočne vykonávala účtovnícke práce pre žalovaného. Vzhľadom k tomu, že medzi sporovými
stranami nebola uzatvorená žiadna písomná zmluva, ktorá by ich právny vzťah upravovala, je nutné, aby
žalobca svoje tvrdenia uvedené v žalobe riadne preukázal, čiže aby uniesol dôkazné bremeno svojich
tvrdení. To sa však v priebehu konania nestalo, nakoľko z dôkazov založených do spisu žalobcom -

faktúr,emailovejsprávyzodňa05.11.2015(žalobcaňoužiadauhradiťdoposiaľneuhradenéfaktúry)azo
dňa 16.11.2015 (K. A., komanditista žalovaného ňou zasiela Z. J., bývalému konateľovi žalobcu zoznam
faktúr za október 2015) a ani z poznámok individuálnej účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2015 nijak
nevyplýva, že predmetné účtovnícke práce za dané obdobie vykonala skutočne spoločnosť žalobcu.
Práve naopak z emailovej správy Z. J. zo dňa 17.12.2015 adresovanej Z. A. (bývalému komplementárovi

žalovaného) priamo vyplýva, že účtovníctvo robí p. Z. a vyúčtovanie sa robí cez Lukášovú firmu (Lukáš
Novák - spoločník a konateľ žalobcu). Existenciu uvedeného emailu potvrdil F.. Z. J. počas výsluchu
na pojednávaní dňa 10.11.2021. Výslovne uviedol, že email zo dňa 17.12.2015 písal on a za vecami,
ktoré tam uviedol si stojí. Účtovníctvo pre žalobcu robila jeho manželka Z.. Z uvedenej svedeckej
výpovede, ako aj z emailovej správy podľa súdu zreteľne vyplýva, že účtovnícke práce pre žalovaného

nevykonávala spoločnosť žalobcu, ale manželka svedka Z. J.. Do spisu pritom nebol založený žiaden
dôkaz o tom, že by táto osoba bola v rozhodnom čase júl až september 2015 zamestnaná u žalobcu,
alebo že by bola oprávnená konať v mene, či na účet spoločnosti žalobcu v súvislosti s prácami, ktoré
si žalobca u žalovaného vyúčtoval predmetnou faktúrou č. 201519 zo dňa 30.09.2015. Skutočnosť,
že žalovaný uhradil niektoré iné faktúry žalobcovi za vedenie účtovníctva, nemá na posúdenie merita

veci žiaden vplyv, nakoľko sa týkali vedenia účtovníctva za iné obdobie a samy osebe nie sú dôkazom
existencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vo veci jeho uplatneného nároku z predmetnej faktúry.
Žalobca teda v konaní podľa názoru súdu nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, t. j. že mu patrí
hmotné právo na prijatie úhrady od žalovaného za vedenie účtovníctva na základe faktúry č. 201519 zo
dňa 30.09.2015. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol.

6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jejúspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Podľa názoru žalobcu
rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, arbitrárne a v rozpore s vykonaným dokazovaním. Súd
predovšetkým na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd na štvrtom pojednávaní
zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorá bola po celý čas

nesporná.

8. Poukázal na to, že žalovaný hneď v úvode vyjadrenia z 26.11.2020 potvrdil tvrdenie žalobcu, ako
aj všetky predchádzajúce vyjadrenia žalovaného, že žalobca viedol účtovníctvo do októbra 2015, kedy
za mesiac október 2015 vykonal žalobca účtovnícke služby pre žalovaného zadarmo. Následne došlo
k ukončeniu spolupráce, čo potvrdili obe strany. Je preto nepochopiteľné, aby súd žalobu zamietol

pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Podľa jeho názoru v konaní, kde bolo po celý
čas nesporné, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný, je prekvapivé ak súd žalobu zamietol na 4.
pojednávaní pre nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie.

9. Žalobca ďalej uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, predovšetkým v bode 2 (zhrnutie

odporu žalovaného), súd sám potvrdil, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný, pretože žalovaný v
celom rozsahu potvrdil, že žalobca vykonával pre žalovaného služby účtovníctva. Žalovaný namietal iba
to, že podľa jeho názoru nevykonával žalobca účtovníctvo riadne a preto žalovaný aj odmietol uhradiť
faktúru, taktiež žalovaný namietal premlčanie nároku, avšak aktívnu vecnú legitimáciu nepopieral, práve
naopak ju potvrdil (potvrdil existenciu zmluvného vzťahu, aj potvrdil, že žalobca do konca októbra 2015

vykonával služby účtovníctva pre žalovaného, pričom svoj odpor podložil okrem iného aj protokolom o
prevzatí a odovzdaní účtovníctva zo dňa 13.1.2016, ktorý podpísal žalobca prostredníctvom konateľa a
za žalovaného F.. G., na základe splnomocnenia za žalovaného (ktorý viedol účtovníctvo po žalobcovi
od decembra 2015, ako to potvrdzujú obe strany).

10. Žalobca pokladá za absurdné, že konajúci súd zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca nepreukázal,
že počas obdobia júl - september 2015 vykonával pre žalovaného služby účtovníctva, keď sám žalovaný
v podanom odpore výslovne písomne potvrdzuje, že žalobca viedol účtovníctvo až do konca roka
2015 (žalovaným obdobím je júl, august, september 2015), pričom mesiac december už vykonával
účtovnícke služby pre žalovaného F.. G.. Čiastočne súhlasí s názorom súdu, že žalobca nedoložil

podklady, ktorými by jednoznačne potvrdil, že vykonával účtovnícke služby pre žalovaného v spornom
období a to z toho dôvodu, že všetky tieto dôkazy doložil žalovaný. Žalovaný výslovne potvrdil, že
žalobca vykonával pre žalovaného v spornom období (júl - september 2015) účtovnícke služby, teda
že žalobca vykonával služby účtovníctva ešte aj po spornom období (december už vykonával služby
F.. G.). Súd v bode 7 taktiež uviedol „Skutočnosť, že žalovaný uhradil niektoré iné faktúry žalobcovi za

vedenie účtovníctva nemá na posúdenie merita veci žiaden vplyv, nakoľko sa týkali vedenia účtovníctva
za iné obdobie a samy osebe nie sú dôkazom existencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vo veci jeho
uplatneného nároku z predmetnej faktúry.“ Má za to, že práve existencia toho, že žalobca vykonával
služby účtovníctva pre žalobcu od roku 2012, pričom za každý kvartál vystavoval žalovanému faktúru
v rovnakej výške, za rovnaké obdobie (250,- Eur/ mesiac, spolu 750,- Eur bez DPH za 3 mesiace,

t. j. kvartál, teda dokopy 900,- Eur s DPH), preukázanie dlhodobosti trvania zmluvného vzťahu, ktorý
trval viac ako 3 roky, preukazuje existenciu zmluvného vzťahu, v zmysle ktorého žalobca vykonával
účtovníctvo pre žalovaného za dohodnutú sumu.

11. Poukázal tiež na to, že v prípade, ak žalovaný uviedol, že faktúru viedol ako uhradenú, tak je

zrejmé, že nárok žalobcu nepopieral, len uviedol, že je žaloba nedôvodná, pretože faktúru vedie ako
uhradenú. Opätovne žalobca nerozumie, ako mohol súd žalobu zamietnuť pre nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu, keď žalovaný v celom rozsahu potvrdzuje, že žalobca viedol účtovníctvo pre
žalovaného, potvrdil doručenie faktúry, aj to, že ju uviedol v kontrolnom výkaze, pričom popieral služby
účtovníctva iba v tom smere, že účtovníctvo nebolo vedené riadne, ale výslovne opakovane potvrdil, že

žalobca účtovníctvo v spornom období pre žalovaného vykonával.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhuje, aby odvolací súd podľa dôvodov v§ 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nárok žalobcovi
priznal a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, alternatívne
aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie.

13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 3.8.2020. Má za to, že
žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ani nenavrhuje nové dôkazy, ktoré by preukázali
jeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore resp. zvrátili jeho dôkaznú núdzu. Žalobca nevyužil dostatok
času na prípravu svojej žaloby, taktiež mohol počas súdneho konania predložiť súdu všetky relevantné

dôkazy, ktoré by preukazovali žalovaný nárok, čo však neurobil. Samotná skutočnosť, že žalovaný a súd
označovali vo svojich skorších vyjadreniach ako tvrdeného poskytovateľa účtovných služieb žalobcu, nie
je právnym dôvodom na vznik jeho aktívnej legitimácie. Ako správne ustálil prvoinštančný súd, aktívna
vecná legitimácia sa skúma objektívne a nie je v žiadnej miere závislá od subjektívneho vnímania strany
sporu. Súd správne vychádzal zo skutočností, ktoré vyšli najavo v priebehu konania, najmä zo svedeckej
výpovede Jána Nováka. Na základe uvedeného preto nemôže byť rozsudok považovaný za prekvapivý,

ako tvrdí žalobca. V zmysle uvedeného je z vykonaného dokazovania - najmä s odkazom na e-mailovú
správu Z. J. zo dňa 17.12.2015 adresovanú Z. A., ako aj z potvrdenia tejto skutočnosti pri svedeckej
výpovedi Z. J. na pojednávaní dňa 10.11.2021 - zrejmé, že služby mala poskytovať manželka Z. J. ako
fyzická osoba.

14. Žalovaný navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

15. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý poukazuje na ust. § 151 ods. 1 C.s.p.,
v zmysle ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za
nesporné. Žalovaný nielen, že nerozporoval, že žalobca je ten, ktorý dodáva služby účtovníctva podľa

dohody, žalovaný práve naopak výslovne potvrdil, že žalobca dodával služby účtovníctva, pričom
spolupráca žalobcu a žalovaného bola ku koncu roku 2015 ukončená, posledné podanie zo strany
žalobcu odišlo dňa 28.12.2015. Vzhľadom k tomu, že predmetom tohto konania je obdobie mesiacov
júl, august a september roku 2015, je v zmysle výslovných písomných vyjadrení žalovaného, ako aj
listinných dôkazov predložených stranami počas konania zrejmé, že žalobca je v spore aktívne vecne

legitimovaný.

16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s

dôvodmi odvolania žalobcu a následnými vyjadreniami sporových strán dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

17. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

18. Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť

konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

19. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

20. Podľa § 391 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

21. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnutédôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

22. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 900,- Eur s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúry č. 201519 za
vedenie účtovníctva za júl až september 2015. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca vykonával na základe
vzájomnej dohody pre žalovaného vedenie účtovníctva s tým, že za tieto služby mu vystavoval faktúry
kvartálne, t.j. tri po sebe nasledujúce mesiace, vo výške 250,00 Eur bez DPH za jeden kalendárny

mesiac. Žalovaný v odpore uviedol, že čo sa týka žalovanej faktúry č. 201519, túto faktúru namieta
čo do podstaty aj oprávnenosti. Poukázal na to, že v predmetnom konaní žalobca žiadnu dohodu
nepredložil a nepreukázal, že by takáto dohoda naozaj existovala a preto nie je zrejmé, čo konkrétne
malo byť dohodnuté, aké mali byť platobné podmienky, podmienky vystavovania faktúr, splatnosť
faktúr a podobne. Z tohto dôvodu pokladá tvrdenia žalobcu o nesplnení povinnosti žalovaného za
subjektívne a nepreskúmateľné. Žalovaný vzniesol námietku premlčania voči nároku uplatňovaného

žalobcom v tomto konaní a uviedol, že ak žalobca odôvodňuje opodstatnenosť žalovanej faktúry
tým, že už predtým vystavil iné faktúry a tie boli uhradené, a tiež tým, že tieto faktúry boli zahrnuté
do účtovníctva spoločnosti žalovaného a zahrnuté aj do výkazov DPH, tak žalovaný poukazuje na
fakt, že: 1) účtovníctvo spoločnosti žalovaného viedol a spracovával v tom čase výlučne žalobca,
takže je samozrejmé, že tieto faktúry boli zahrnuté do účtovníctva žalovaného aj do výkazov DPH; 2)

uvedené staršie faktúry vystavené v rokoch 2013, 2014 a 2015, ako aj predmetnú spornú žalovanú
faktúru vystavil žalobca na žalovaného v čase, keď žalovaný a žalobca boli spriaznené osoby. V
ďalšom písomnom vyjadrení žalovaný tvrdil, že predmetnú faktúru uhradil a ak by o tom mali byť
pochybnosti, namietal nezrovnalosti v účtovníctve. Na pojednávaní dňa 26.5.2021 žalovaný spochybnil
aktívnu legitimáciu žalobcu s odvolaním sa na svoje písomné vyjadrenie a navrhol vypočuť F.. Z. J..

Vykonaným dokazovaním dospel súd prvej inštancie k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v konaní, pričom vychádzal predovšetkým zo svedeckej výpovede a emailovej správy Z. J. zo
dňa 17.12.2015, z ktorých podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že účtovnícke práve vykonávala manželka
svedka a nie žalobca.

23. Žalobca v odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vágne, arbitrárne a
nepreskúmateľné.Poukázalnato,žesúdvbodoch2.a4.napadnutéhorozhodnutiauvádza,žežalovaný
vyslovene potvrdzuje, že žalobca v spornom období vykonával pre žalobcu účtovníctvo a následne súd
v bode 7. uvedie, že žalobca nepreukázal, že viedol účtovníctvo. Rozhodnutie súdu je podľa žalobcu
„prekvapivé“, počas priebehu konania aktívna vecná legitimácia žalobcu sporná nebola, sporným bolo

počas priebehu konania iba to, či žalovaná faktúra bola, resp. nebola uhradená. Žalobca svoje skutkové
tvrdenia vo vzťahu k tomu, že žalovaný faktúru neuhradil podložil a mal za to, že uniesol dôkazné
bremeno v celom rozsahu. Napriek tomu konajúci súd na 4. pojednávaní žalobu zamietol z dôvodu,
že žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu, aj keď jediným sporným bodom tohto konania bola
otázka uhradenia/neuhradenia faktúry.

24. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že napadnutý rozsudok je
nepreskúmateľný a v rozpore s vykonaným dokazovaním. Odvolací súd vidí nepreskúmateľnosť
napadnutéhorozhodnutiapredovšetkýmvtom,žesúdprvejinštancienevysvetlil,zakéhodôvodudospel
k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobu, keď žalovaný v súlade s § 151 ods. 1 C.s.p.

tvrdenia o poskytnutí služieb žalobcom nepoprel. Z ust. § 151 C.s.p. vyplýva, že identifikácia, či je
skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné, sa vykoná podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté
protistranou. Popretie (žalobcom) skutkových tvrdení žalovaného je prostriedok procesného útoku.
Popretie (žalovaným) skutkových tvrdení žalobcu je prostriedok procesnej obrany. Procesné bremeno
popretia skutkových tvrdení protistrany zaťažuje stranu sporu. Ak strana sporu neunesie bremeno

popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že
skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. V predmetnom konaní žalovaný ako prostriedok procesnej
obrany uviedol skutkové tvrdenia, že žalovaný predmetnú faktúru uhradil a v prípade, že by mali byť o
tom pochybnosti, bránil sa tým, že žalobca neviedol účtovníctvo riadne, na ktoré okolnosti navrhol aj
výsluch svedka Ing. Jána Nováka, bývalého konateľa komplementára žalovaného. Z uvedeného teda

vyplýva, že žalovaný nepoprel v lehote podľa § 153 C.s.p., že žalobca služby poskytoval, naopak z
jeho skutkových tvrdení a predložených listinných dôkazov je zrejmé, že sporné účtovníctvo viedol
žalobca a žalovaný sa bránil tým, že záväzok už zanikol splnením, resp., že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno preukázania svojich tvrdení o nejakej konkrétnej dohode a služby riadne neposkytol. Odvolacísúd poukazuje na odpor žalovaného, kde žalovaný uvádza, že spolupráca žalobcu a žalovaného bola
ukončená k novembru 2015 (sporná faktúra je za vedenie účtovníctva v období júl až september 2015)
alebo na vyjadrenie z 26.11.2020, podľa ktorého spolupráca bola formálne ukončená k 31.10.2015.

25. Odvolací súd pripúšťa, že v priebehu konania môžu vyjsť najavo skutočnosti, ktoré majú vplyv
aj na posúdenie aktívnej vecnej legitimácie, naviac ak aktívnu vecnú legitimáciu súd skúma počas
celého konania. Ak však súd prvej inštancie dospel k takému záveru, že v priebehu konania vyšli
najavo okolnosti, z ktorých možno vyvodiť nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, bolo potrebné

aby svoj záver riadne odôvodnil. Záver súdu bol vzhľadom na priebeh konania a obranu žalovaného
prekvapivý, keď svedok Ing. Ján Novák mal byť vypočutý predovšetkým na okolnosti, či bola faktúra
uhradená a ako sa viedlo účtovníctvo.

26. Podľa odvolacieho súdu právny názor súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie s
odôvodnením, že účtovníctvo viedla manželka a nie žalobca, nie je riadne odôvodnený a nevychádza zo

zisteného skutkového stavu. Podľa odvolacieho súdu takýto záver nevyplýva ani z výsluchu svedka F..
Z. J.. Jeho vyjadrenie, že účtovníctvo robila manželka, resp. že účtovníctvo sa robilo cez Lukášovu firmu
ešte neznamená, že tieto osoby nevykonávali účtovníctvo v mene žalobcu. Z ničoho totiž nevyplýva, že
by žalovaný mal zmluvný vzťah s nejakou treťou osobou, ani že nejaká tretia osoba v skutočnosti služby
poskytla, resp. mala poskytnúť. Ak aj žalobca vykonal služby prostredníctvom tretej osoby, nemá to vplyv

na zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným a povinnosť žalovaného zaplatiť za služby žalobcovi,
samozrejme za podmienky, že žalobca svoj nárok preukáže.

27. Odvolací súd zdôrazňuje, že je potrebné rozlišovať medzi nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v konaní, t. j. či žalobca je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide a

neunesením dôkazného bremena ako procesnej zodpovednosti za výsledok dokazovania. Ako už bolo
uvedené, záver súdu, že služby nevykonával žalobca, ale Z. J., je v nadväznosti na zistený skutkový
stav a predložené listinné dôkazy minimálne predčasný a nie je riadne odôvodnený.

28. Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie

v náleze III.ÚS 119/03-30. Všeobecný súd musí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ktoré majú pre vec podstatný význam (III. ÚS 115/03). Vyslovil tiež, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(IV. ÚS 115/03). Samozrejme nie je potrebné, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, avšak ak ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa naň odpoveď.

29. Odvolací súd konštatuje, že odvolaním napadnutý rozsudok nedáva zrozumiteľnú a dostatočnú

odpoveď, prečo súd prvej inštancie posúdil vecnú legitimáciu v spore na strane žalobcu ako
nedostatočnú a to v nadväznosti na zistený skutkový stav a vykonané dokazovanie.

30. Nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie nespĺňalo
požiadavky obsiahnuté v ustanovení v § 220 ods. 2 C.s.p. a odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm.

b) C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude v prípade, že zotrvá
na svojom názore o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, rozhodnutie riadne odôvodniť s uvedením,
ako sa vysporiadal s ust. § 151 C.s.p. a na základe čoho (vyhodnotením akých dôkazov) dospel k
záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. V prípade, že dospeje k záveru, že žalobca v

konaní je aktívne vecne legitimovaný, je potrebné zaoberať sa argumentáciou strán sporu z hľadiska,
či je nárok žalobcu preukázaný a teda dôvodný. Úlohou súdu v nadväznosti na uvedené bude vykonať
riadne dokazovanie dôkazmi označenými alebo predloženými stranami sporu spôsobom predpísaným
v § 188 CSP, za rešpektovania princípu kontradiktórnosti civilného sporového konania (čl. 9 CSP) a
prejednacej zásady; vyhodnotiť dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, uviesť úvahu o

tom, z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré skutkové okolnosti z nich vyplynuli, t. j. aké konkrétne zistenia
vyvodil z dôkazov a pri vyhodnotení vykonaného dokazovania v prospech alebo neprospech strany
sporu (teda pri závere, či strana sporu uniesla dôkazné bremeno), vychádzať primárne zo základného
rozloženia dôkazného bremena v civilnom sporovom konaní; vykonané dokazovanie potom vyhodnotiťv súlade s uvedeným a svoje závery náležite v písomnom vyhotovení v súlade s § 220 ods. 2 CSP
odôvodniť.

31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 396 ods. 3 C.s.p. súd prvej inštancie.

32. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 C.s.p.).