Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 16, 2023

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 2T/24/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811010062
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Holubová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2023:8811010062.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Marcely Holubovej a

prísediacich D.. E. A. a A. A. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.06.2023 vo Vranove nad Topľou,
takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaného F.. F. F., nar. XX.XX.XXXX vo Vranove nad
Topľou, trvale bytom L.A. XXXX/X, V. Z. K., prechodne bytom P. A. XXX/X, X., okres B.,

pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin neoprávneného odoberania orgánov, tkanív, buniek a
nezákonnej sterilizácie podľa § 159 ods. 2, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138

písm. h) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa24.02.2009včaseokolo11:45hod.nagynekologicko-pôrodníckomoddeleníV.Z.,Z..H..voVranove
nad Topľou, na ulici F.. J.. Š. XXX, ako lekár tohto oddelenia, po pôrode dieťaťa cisárskym rezom matky
F. P., menovanej vykonal aj sterilizáciu formou mechanického prerušenia vajíčkovodu prestrihnutím,
napriek tomu, že na tento zákrok nedala písomný súhlas a neboli dodržané ani ostatné podmienky,
ktoré sú nutné podľa § 40 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s

poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Prešov 1Pv 568/10-21 zo dňa 18.01.2011 o s l o b
o d z u j e , pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 07.02.2011 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov obžalobu 1 Pv 568/10-21 na
obžalovaného F.. F. F. pre zločin neoprávneného odoberania orgánov, tkanív, buniek a nezákonnej
sterilizáciepodľa§159ods.2,ods.3písm.a)Trestnéhozákonaspoukazomna§138písm.h)Trestného
zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov,
znalcov, čítaním znaleckých posudkov a listinných dôkazov.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 31.01.2018 po zákonnom poučení vyhlásil, že je nevinný vo
vzťahu ku skutku, ktorý mu je v obžalobe prokurátora kladený za vinu, a vo svojej výpovedi uviedol, že
dňa 20.01.2009 p. P. bola prijatá na ambulanciu rizikovej gravidity na gynekologické oddelenie, na túto
ambulanciu bola odoslaná obvodným gynekológom F.. X. s diagnózou porucha prietokov, prietok krvi
cez pupočník a hypotrofizácia plodu, čiže malý plod. Ambulanciu rizikovej gravidity v tom čase mali na

starosti dvaja lekári a to F.. I. a obžalovaný. Konkrétne dňa 20.01.2009 obžalovaný vykonal poškodenej
P., ako každej inej pacientke, ultrazvuk a oboznámil ju, že diagnóza je zlá, vážna, keďže plod je malý
a porucha prietokov je vážna diagnóza. Pani P. sa obžalovaného dotazovala, ako bude ukončené jej
tehotenstvo, na čo ju obžalovaný oboznámil, že prichádza do úvahy aj cisársky rez. Na to sa p. P. opýtalaobžalovaného, čo bude s prípadnou ďalšou graviditou a ako by sa dalo zabrániť ďalšiemu otehotneniu.
Obžalovaný ju oboznámil s možnosťami ako neotehotnieť, aj s možnosťou antikoncepcie, pričom jej
poskytol informáciu, že jednou z týchto možností je aj sterilizácia, ktorá sa vykonáva pri cisárskom reze.

Žiadosť chcela poškodená hneď podpísať. Proces bol jednoduchý, pacientka bola poučená, papier bol
vytlačený z počítača, pričom tieto dokumenty poskytuje lekárom nemocnica. Poškodená P. žiadosť a
poučenie podpísala, obžalovaný tento formulár okopíroval, pričom originál tohto dokumentu odovzdal
poškodenej, aby sa založil do tehotenského preukazu, aby sa v prípade komplikácie takýto závažný
dokument neskôr nehľadal na ambulancii rizikovej gravidity. Kópia sa pritom ponechala na ambulancii

rizikovej gravidity. Následne v ten deň 20.01.2009 bola pacientka odoslaná domov, pretože ešte
nebol dôvod na hospitalizáciu. Dňa 05.02.2009 bola poškodená P. hospitalizovaná na gynekologicko-
pôrodníckom oddelení Vranovskej nemocnice. Poškodenú prijímal obžalovaný, pričom táto skutočnosť
sazaznamenávaajdopôrodopisuatokonkrétnenatretejstrane,tedazaznamenávasato,ktokonkrétne
pacientku prijíma, kto vykonáva vaginálne vyšetrenie, kto indikuje výkony a terapiu. Celý február 2009
mal na starosti rizikové gynekologické oddelenie obžalovaný, ktorý bol aj izbovým lekárom poškodenej.

Každé ráno sa pritom vykonávali ranné vizity, obžalovaný vyšetroval poškodenú, robil ultrazvuky,
popisoval CTG, indikoval terapiu, takže p. P. mal dennodenne na starosti. Dňa 23.02.2009 primár
oddelenia MUDr. B. indikoval na deň 24.02.2009 indukciu pôrodu, t.j. naloženie prostaglandínov (látok
vyvolávajúcich pôrodnú činnosť). Dňa 24.02.2009 mal obžalovaný na starosti gynekologické oddelenie,
nie pôrodné oddelenie. V ten deň bola poškodená P. preložená na pôrodnú sálu, keďže sa jej rozbehla

pôrodná činnosť a to rozvojom hypoxie, teda plod sa nemal dobre. Primár oddelenia MUDr. B. vyšetroval
poškodenú a rozhodol o ukončení jej tehotenstva cisárskym rezom z dôvodu na strane plodu. MUDr.
B. prikázal obžalovanému vykonať tento úkon, čo je zaznamenané aj v dokumentácii a to konkrétne
v dekurze pôrodná sála. V tomto dokumente je uvedená indikácia, teda, čo pacientke je, a konkrétny
výkon, primár prikázal obžalovanému vykonať u poškodenej cisársky rez a sterilizáciu. Obžalovaný

ďalej uviedol, že lekári informovali primára na vizitách, ktoré sa vykonávali v tom čase v utorok a v
piatok, ako aj na každodenných sedeniach, ktoré sa uskutočňovali o 14:00 hod., o každej pacientke, o
výsledkoch vyšetrení, pričom v prípade p. P. bolo zrejmé, že sa môže u nej robiť cisársky rez s tým, že
podľa obžalovaného všetci vedeli, keďže boli oboznámení so zdravotnou dokumentáciou tejto pacientky,
že táto má podpísanú žiadosť o sterilizáciu, preto ich primár upozornil na to, že keď sa bude robiť

cisársky rez, aby sa nezabudlo na sterilizáciu. Primár oddelenia bol informovaný o všetkých pacientoch.
Predtým ako obžalovaný odišiel na operačnú sálu, zastavil sa na prípravke, kde sa pripravuje pacientka
na cisársky rez, napríklad podaním katétru, a tejto sa opýtal, či už zaplatila za sterilizáciu, keďže vedel,
že poškodená má podpísanú žiadosť o sterilizáciu a túto dennodenne videl v jej dokumentácii, na čo
mu poškodená odpovedala, že nemá toľko peňazí, ale že zavolá manželovi. Poškodená nevyjadrila

žiaden nesúhlas so sterilizáciou, teda že by si túto sterilizáciu rozmyslela. Pacientka bola premiestnená
na operačnú sálu, pričom obžalovaný poukázal na to, že jej neboli podané žiadne lieky pred cisárskym
rezom, aby sa neovplyvnil stav plodu po cisárskom reze. Obžalovaný sa ešte pýtal poškodenej P.
pred samotnou operáciou, či má záujem o sterilizáciu, keďže pacientka má možnosť počas 30 dní si
rozmyslieť, či sa podrobí sterilizácii. Na to anestéziológ MUDr. L. podával anestéziu s tým, že ešte pred

podaním anestézie sa obžalovaný poškodenej pýtal, či naďalej súhlasí. Operácie sa zúčastnili MUDr.
L. ako anestéziológ a asistentkou bola MUDr. I. - teraz E. a inštrumentárka bola p. Q.. Trend sa zmenil,
pacientkam už nie je väčšinou podávaná celková anestézia, ale spinálna, teda ešte pred samotnou
operáciou, po vybratí plodu sa môže opýtať pacientky, či naďalej súhlasí so sterilizáciou. Operácia,
čiže cisársky rez prebiehal bez komplikácii, pričom obžalovaný bol zodpovedný ako sekundárny lekár

bez atestácie za operačný výkon a pooperačný priebeh. Pacientku potom previezli na pooperačnú izbu
a odvtedy obžalovaný s pacientkou nerozprával, p. P. nevidel, až na pojednávaniach. Na sedení s
lekármi sa obžalovaný dozvedel, že došlo k strate žiadosti o sterilizáciu, ktorú podpísala poškodená
dňa 20.01.2009, a následne sa o tom rozprávalo, keďže pán primár MUDr. B. požiadal MUDr. I.,
aby to dal na správnu mieru, teda, aby vypísal žiadosť o sterilizáciu a túto dal podpísať poškodenej

P., obžalovaný sa v tom neangažoval, keďže nemal na starosti oddelenie šestonedelia a poškodená
nebola jeho pacientkou. Pacientky po pôrode, teda na oddelení šestonedelia mal na starosti MUDr.
I.. Obžalovaný sa ďalej vyjadril, že na gynekologickom oddelení pracoval od roku 2000, v čase, keď
prijímalpoškodenúnagynekologickéoddelenieVranovskejnemocnice,malnastarostipríjempacientok,
ranné vizity, vyšetrenia, indikovanie diagnóz a terapie, podávanie liekov a prepúšťanie pacientok. Ako

ošetrujúci lekár poškodenej mal obžalovaný tieto povinnosti - starať sa o pacientku, prijať ju, starať
sa o matku a plod, zistiť patológiu plodu aj matky, tu patológiu riešiť a keď sa to podarí, pacientku
prepustiť alebo premiestniť na pôrodnú sálu. Poškodená bola stále monitorovaná, sledovalo sa, aby
plod pacientky neodumrel a to vzhľadom na poruchu prietokov, ktorou trpela poškodená. Pokiaľ ideo pôrod poškodenej, obžalovaný poukázal na to, že sa uvažovalo s tými možnosťami, ak by sa mal
plod dobre, vtedy by sa odrodilo spontánne, ak by sa mal plod zle, vtedy by sa vykonal cisársky rez.
Obžalovaný uviedol, že o tom, že pôrod bude u poškodenej vykonaný cisárskym rezom, sa rozhodlo dňa

24.02.2009 a to tesne pred cisárskym rezom, asi 20 či 30 minút pred vykonaním cisárskeho rezu, keďže
cisársky rez bolo potrebné vykonať akútne a to z toho dôvodu, že plod trpel a nemohol sa nadýchnuť.
Obžalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že on nerozhodoval o tom, kto a kedy vykoná cisársky rez,
jemu prikázal vykonať cisársky rez MUDr. B.. Obžalovaný poukázal aj na to, že sterilizácia - prerušenie
priechodnosti vajíčkovodov nie je primárny úkon, ale je nadštandardným úkonom, sterilizácia prichádza

do úvahy len v prípade vykonania cisárskeho rezu akútne z dôvodu hypoxie plodu, teda sterilizácia v
prípade poškodenej bola podmienená vykonaním cisárskeho rezu, ináč by k sterilizácii u poškodenej
nedošlo. Sterilizáciu môže indikovať jedine primár, v jeho neprítomnosti zástupca primára a v jeho
neprítomnosti lekár s atestáciou z gynekológie, pričom vykonanie sterilizácie sa zapisuje do dekurzu,
kde je poverenie, kto, čo urobí. Obžalovaný v roku 2009 bol mladší sekundárny lekár s prvou atestáciou,
ale nemal druhý stupeň atestácie, teda operačnú indikačnú atestáciu. Poškodená bola ako každá iná

pacientka informovaná o rôznych možnostiach antikoncepcie, napr. hormonálnej, vnútromaternicovom
teliesku, pričom sterilizácia, pokiaľ je vykonávaná pri operácii, je najjednoduchší a najlacnejší spôsob
antikoncepcie. Nie sú žiadne zdravotné indikácie na odporúčanie alebo neodporúčanie sterilizácie. S
ďalším cisárskym rezom sú spojené určité zdravotné riziká, napr. prasknutie maternice, placenta môže
prerásť do steny maternice alebo do brušnej dutiny. Po vykonaní sterilizácie môže žena otehotnieť napr.

metódou umelého oplodnenia.
Pri odstraňovaní rozporov vo svojich výpovediach v časti týkajúcej sa dátumu, kedy mala poškodená
podpísať žiadosť o sterilizáciu a akým spôsobom, obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 31.01.2018
a dňa 13.06.2023 uviedol, že keď vypovedal v prípravnom konaní dňa 06.10.2009 a dňa 16.08.2010,
vtedy nemal k dispozícii dokumentáciu poškodenej, preto nemohol podať tú správnu informáciu, neskôr,

keď vypovedal na hlavnom pojednávaní, už bol oboznámený s jej zdravotnou dokumentáciou, pričom
poškodená bola o sterilizácii prvýkrát informovaná dňa 20.01.2009, keď bola na príjmovej ambulancii,
vtedy bola vypísaná žiadosť o sterilizáciu. Keď sa pacientka rozhodne, zadajú sa jej údaje do počítača
do tlačiva, ktoré im poskytuje nemocnica, pacientka tlačivo podpíše, dokument sa založí do zdravotnej
dokumentácie, stále sa to robí dvakrát, buď sa tlačivo vytlačí dvakrát, alebo sa vytlačí len raz a urobí

sa kópia, jedna kópia sa zakladá do tehotenského preukazu, aby si to pacientka mohla preštudovať,
pretože má 30 dní na rozmyslenie, a jedna kópia sa zakladá do zdravotnej dokumentácie. Teraz je to
tak, že sa tlačivo vytlačí dvakrát, aby bol originálny podpis na oboch tlačivách. Obžalovaný doplnil, že
určite boli dve kópie, je dosť možné, že vtedy vytlačil jedno tlačivo a urobila sa jedna kópia.

Svedkyňa - poškodená F. P. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 31.01.2018 uviedla, že
obžalovaný chodil na vizity, potom obžalovaného videla, keď sa dňa 14.02.2009, bolo to na Valentína,
zastavil na dverách a opýtal sa jej či čaká štvrté dieťa, na čo poškodená odpovedala, že nie, že čaká
len druhé dieťa a vtedy sa jej obžalovaný prvýkrát opýtal, či chce sterilizáciu. Poškodená mu na to
odpovedala, že nie, že je to jej druhé dieťa a že chce ešte jedno dieťa. Počas toho tam bola prítomná

aj jej kamarátka I. J.. Potom nastal deň pôrodu, keď jej dňa 24.02.2009 primár oddelenia MUDr. B.H.
dal tabletku na vyvolanie pôrodu, ale táto neúčinkovala. Z toho dôvodu jej MUDr. B. prepichol plodovú
vodu. Potom bola poškodená premiestnená na kozu, ale nastali komplikácie a musela ísť na cisársky
rez. Keďže MUDr. B. nemohol prísť k jej pôrodu, tak prišiel obžalovaný, ktorý jej povedal, že musí ísť na
cisársky rez. Obžalovaný sa jej opýtal, či má so sebou nejaké peniaze, na čo poškodená odpovedala,

že nie, že na čo by ich potrebovala, ale pokiaľ by boli potrebné peniaze, tak zavolá svojmu manželovi,
aby jej ich priniesol. Cisársky rez vykonával obžalovaný ako aj ďalší lekári a sestričky, bola jej podaná
anestézia a ďalší priebeh operácie si nepamätá. Potom sa prebrala na izbe, na pooperačnom oddelení.
Na to zavolala manželovi F. P., že sa im narodilo dievčatko, keďže mala na ruke ružový náramok,
a aby doniesol sumu 33 Eur. Poškodená si myslela, že ide o poplatok za anestéziu, keďže takúto

sumu jej oznámil obžalovaný. V deň pôrodu poobede manžel poškodenej aj so svokrou F. P. doniesli
poškodenej peniaze s tým, že tieto peniaze odovzdal manžel sestričke. Keď poškodená tieto peniaze
zaplatila sestričke, tak sa jej opýtala, o aký poplatok ide, na čo sestrička poškodenej odpovedala, že ide
o poplatok za sterilizáciu, pričom to sa odohralo večer. Hneď na to zatelefonovala manželovi a oznámila
mu, že zaplatila poplatok za sterilizáciu. Na ďalší deň po pôrode za poškodenou prišiel obžalovaný a

opýtal sa jej, ako sa jej darí, ako sa cíti a na to sa ho poškodená opýtala, prečo jej urobil sterilizáciu.
Obžalovaný na to odpovedal: „To nemyslíte vážne,“ na čo obžalovanému odpovedala, že ona nechcela
sterilizáciu, keďže má druhé dieťa a chcela ešte ďalšie dieťa. Tento rozhovor s obžalovaným sa odohral
nasledujúceho rána po jej pôrode. V ten istý deň pred obedom poškodená telefonovala so svojousvokrou, pričom v tom čase prišla sestrička a žiadala od nej, aby podpísala doklad o sterilizácii, čo
poškodená odmietla. Potom prišla hlavná sestra, ktorá ju opätovne žiadala, aby podpísala žiadosť o
sterilizáciu, čo poškodená odmietla. Počas toho poškodená telefonovala so svojou svokrou, ktorá cez

telefón počula celý jej rozhovor so sestričkou aj s hlavnou sestrou. Na ďalší deň, teda dva dni po pôrode,
ju premiestnili na normálnu izbu. Neskôr sa za ňou ešte zastavil obžalovaný a opýtal sa jej, ako sa cíti a či
je všetko v poriadku. Potom sa s obžalovaným nestretla. Keď poškodenú niekedy v marci 2009 prepúšťal
z nemocnice MUDr. I., tak ju pri prepúšťaní požiadal s tým, že ho o to požiadal obžalovaný, aby podpísala
žiadosť o sterilizáciu, pričom poškodená nič nepodpísala. Následne bola poškodená prepustená domov.

Poškodená sa vyjadrila, že po premiestnení na pooperačnú izbu, keď sa prebrala niekedy poobede,
zatelefonovala svojmu manželovi a informovala ho, že bola u nej vykonaná sterilizácia. Poškodená si
nepamätá, či sa dňa 20.01.2009 na ambulancii rizikovej gravidity podrobila nejakému vyšetreniu. Ďalej
uviedla, že pôvodne mala rodiť normálne a až potom ju presunuli na operačnú sálu. Keď bola na tzv.
prípravke, prišiel za ňou obžalovaný a opýtal sa jej, či má peniaze, ale neuviedol konkrétnu sumu. Keď
sa ho opýtala, na čo potrebuje peniaze, obžalovaný síce niečo rozprával, ale poškodená nechápala čo,

domnievala sa, že ide o poplatok za anestéziu, pričom nevie odôvodniť, na základe čoho si myslela, že
išlo poplatok za anestéziu, potom ju presunuli na operačnú sálu, kde sa jej obžalovaný pýtal, či nemá
peniaze, o inom sa nerozprávali. Poškodená nevedela uviesť, kto bol jej izbový lekár, nijakú žiadosť o
sterilizáciu nepodpísala, niekoľko dní pred pôrodom pri predoperačnom vyšetrení podpísala doklad o
anestézii, avšak v tejto súvislosti zároveň uviedla, že podpisovala nejaké doklady, nevie aké, pamätá si

doklad o anestézii, keďže tento čítala. Uvedený rozpor vo svojej výpovedi poškodená odôvodnila tak,
že je v strese a že si na to už teraz nepamätá, je to už doba 9 rokov. Záznam o anestézii podpísala
len raz. Poškodená sa vyjadrila, že v ambulancii rizikovej gravidity neprišla do kontaktu s obžalovaným.
Potom, čo zistila, že jej bola vykonaná sterilizácia, nešla za nikým, nepožiadala o vysvetlenie primára
ani riaditeľa nemocnice, pričom nevedela uviesť dôvod.

Svedok F. P., manžel poškodenej F. P., na hlavnom pojednávaní dňa 24.06.2021 uviedol, že dňa
05.02.2009 bola poškodená hospitalizovaná na gynekológii Vranovskej nemocnice, svedok poškodenú
bežne navštevoval, keď poškodenú navštívil asi týždeň po hospitalizácii, poškodená mu povedala,
že sa jej obžalovaný pýtal, či má záujem o sterilizáciu, že čaká štvrté dieťa, poškodená mu na to

odpovedala, že nemá záujem o sterilizáciu a že čaká druhé dieťa, po pôrode mu poškodená zavolala,
že majú dcéru, že je zdravá a že sa cíti po pôrode dobre a že jej treba priniesť peniaze asi 33 eur,
svedok povedal poškodenej, že tie peniaze prinesie niekedy poobede alebo k večeru, potom svedok
navštívil svoju matku, oznámil jej, že sa im narodila dcéra, v poobedňajších hodinách sa spolu so svojou
matkou vybrali za poškodenou do nemocnice, sestrička im otvorila dvere, svedok, jej povedal, že ide

za poškodenou, ktorá mu povedala, že potrebuje peniaze, svedok sestričke odovzdal peniaze 50 eur
a tá mu povedala, že ich odovzdá poškodenej a umožnila mu vidieť poškodenú len vo dverách izby, v
ktorej bola poškodená hospitalizovaná, svedok sa opýtal poškodenej, ako sa má a ukončili návštevu.
Poškodená povedala svedkovi, že potrebuje zaplatiť za narkózu. Večer asi o siedmej alebo ôsmej hodine
mu volala poškodená, že jej dali podpísať papier, doklad o zaplatení poplatku za sterilizáciu a povedali

jej, že tento poplatok je zaplatený, poškodená pritom plakala do telefónu a svedkovi povedala, že ona
nechcela sterilizáciu. Svedok sa neopýtal sestričky, na čo poškodená potrebuje tých 33 eur, v tom čase
bolafinančnásituáciasvedkatáka,žesimuselpožičaťpeniazeasitrikrátdoroka,ajtých50eursipožičal
od svojej matky. Potom ako sa svedok dozvedel, že poškodená bola sterilizovaná, svedok nežiadal
vysvetlenie ani od obžalovaného, ani od primára či riaditeľa nemocnice, keďže nechcel zasahovať do

súkromia svojej manželky, ak by sa ho na to poškodená pýtala, asi by so sterilizáciou nesúhlasil. S
poškodenou chceli asi 3 deti. Svedok bol na obžalovaného nahnevaný, no vtedy nepociťoval potrebu
obžalovaného kontaktovať. Pri odstraňovaní rozporov vo svojich výpovediach svedok potvrdil, že jeho
výpoveď z prípravného konania zo dňa 11.11.2009 je pravdivá a síce, že poškodená mu nepovedala,
za čo jej má priniesť peniaze v sume 33 eur do nemocnice a on sa jej ani nečudoval, lebo vie, že v

súčasnosti sa platí všade a za všetko a jednoducho zobral na vedomie, že treba priniesť peniaze.
Obžalovaný sa k výpovedi svedka F. P. vyjadril, že svedok klame, so svedkom sa stretávajú často na
benzínke asi päťkrát do mesiaca, no zo strany svedka nikdy nebola voči jeho osobe žiadna reakcia,
pričom v obdobných situáciách pacienti reagujú spontánne, pýtajú sa, prečo sa urobil nejaký zákrok.
Z výpovede svedkyne F. P., svokry poškodenej F. P., na hlavnom pojednávaní dňa 24.10.2018 vyplýva,

že v prípade poškodenej išlo o jej druhé tehotenstvo, ktoré prebiehalo v poriadku. Neskôr, pred pôrodom
bola poškodená hospitalizovaná na gynekologicko-pôrodníckom oddelení vo Vranovskej nemocnici,
keďže mala niečo s prietokmi, dňa 24.02.2009 porodila dieťa. V nedeľu pred pôrodom, keď bola so
synom F. P. na návšteve za poškodenou, poškodená im povedala, že za ňou na jej nemocničnú izbuniekedy v tom čase bol obžalovaný a opýtal sa jej, či súhlasí so sterilizáciou, keďže ide o jej štvrté dieťa.
Poškodená uviedla obžalovanému, že to nie je jej štvrtý pôrod, ale že je to jej druhý pôrod, pričom zostala
zarazená, odkiaľ má obžalovaný informáciu, že je to jej štvrtý pôrod. Tento rozhovor medzi svedkyňou,

jej synom a poškodenou sa odohral na gynekologickom oddelení na prízemí Vranovskej nemocnice.
Obžalovaný sa vtedy mal poškodenej opýtať, či tá sterilizácia bude, či ju chce, nakoľko je to jej štvrtý
pôrod. Poškodená odpovedala obžalovanému, že nechce sterilizáciu, že má druhé dieťa a sterilizáciu
nechce. Svedkyňa spolu so svojím synom a poškodenou sa domnievali, že obžalovaný si ju s niekým
musel pomýliť, že si ju zamenil s inou pacientkou. O niekoľko dní na to v utorok dňa 24.02.2009, keď sa

narodila malá P., v čase okolo obeda prišiel za svedkyňou do jej bytu v čase okolo 13:00 či 14:00 hod.
jej syn, svedok F. P., ktorý jej oznámil, že poškodená porodila, že sa im narodila dcéra, že poškodená
ako aj dieťa sú zdravé a že potrebuje zaplatiť poplatok 33 Eur za narkózu. Svedkyňa dala svojmu
synovi sumu 50 Eur, keďže v tom čase nebol v dobrej finančnej situácii, a spolu so synom odišla do
nemocnice za poškodenou. Bolo to v čase asi okolo 14:00 hod. Keď prišli na uvedené gynekologicko-
pôrodnícke oddelenie, zazvonili, dvere im otvorila sestrička, syn tejto sestričke odovzdal peniaze 50

Eur, na čo im sestrička ukázala dcéru poškodenej a jej syna, syn poškodenú vtedy nenavštívil, pri tejto
návšteve sa zdržali asi len 15 minút a odišli ihneď preč. V ten istý deň v čase okolo 16:30 až 17:00
hod., teda podvečer prišiel za svedkyňou jej syn, ktorý býva vo vedľajšom bytovom dome, s tým, že mu
telefonovala manželka - poškodená, že plakala do telefónu z dôvodu, že sa dozvedela, že nezaplatila
platbu za narkózu, ale že to bola platba za vykonanie sterilizácie. Túto skutočnosť jej mala oznámiť

zdravotná sestra, keď jej doniesla príjmový doklad o zaplatení poplatku. Svedkyňa sa opýtala svedka
F. P., či chceli sterilizáciu, na čo jej jej syn odpovedal, že nikdy sa o tom nerozprávali, pretože jej syn s
poškodenou chceli mať ďalšie deti. Dcéra P. sa im pritom narodila po prvom dieťati, po viac ako 6-tich
rokoch. Nasledujúceho dňa po pôrode ráno okolo 08:00 hod. svedkyňa zatelefonovala poškodenej, ktorá
jej do telefónu oznámila: „Baby, bol za mnou MUDr. F., aby som podpísala žiadosť o sterilizáciu,“ pričom

poškodená túto žiadosť odmietla podpísať. Na to sa obžalovaný opýtal poškodenej: „Azda to nemyslíte
vážne, že to nepodpíšete?“ Na to poškodená odpovedala, že to nepodpíše a obžalovaný odišiel z
izby preč. Tento rozhovor medzi poškodenou a obžalovaným svedkyňa nepočula. Počas uvedeného
telefonického hovoru v čase okolo 8:00 hod. však počula, ako za poškodenou prišla zdravotná sestra a
tento druhý rozhovor medzi poškodenou a zdravotnou sestrou svedkyňa počula. Počula ako zdravotná

sestra požadovala od poškodenej, aby podpísala žiadosť o sterilizáciu, ktorú označila ako „tie papiere.“
Na to poškodená odpovedala zdravotnej sestre: „Nič podpisovať nebudem,“ na čo sa táto sestrička
opýtala poškodenej, prečo nechce podpísať tieto papiere, na čo poškodená odpovedala: „Svokra mi to
zakázala“. Keď poškodená pri tom telefonickom hovore povedala svedkyni, že už podpísala príjmový
doklad, svedkyňa jej na to odpovedala, že pokiaľ podpísala príjmový doklad, tak to je v poriadku, ale aby

už žiadne ďalšie papiere nepodpisovala. V tejto súvislosti svedkyňa poukázala na to, že jej nevidiaca
dcéra F. B., rod. P. mala už predtým dve deti, ktoré rodila cisárskym rezom a pri tom druhom pôrode
jej bolo oznámené lekármi, že jej podviažu vaječníky, aby viacej detí nemala, že dve jej stačia, nakoľko
sú obidvaja nevidiaci a odvtedy už svedkyňa mala vedomosť, že v prípade sterilizácie je potrebné
vypísať žiadosť o sterilizáciu 30 dní pred ukončením tehotenstva. Uvedenú žiadosť o sterilizáciu pritom

podpísala nielen jej dcéra F. B., ale aj jej manžel, jej dcéra vtedy rodila cisárskym rezom pod narkózou
a bola jej vykonaná sterilizácia, pričom svedkyňa nevedela uviesť, či jej dcéra vtedy platila poplatok za
narkózu ani to, či platila poplatok za sterilizáciu. Poškodená bola prepustená z nemocnice 4-5 dní po
pôrode.Poškodenásvedkynioznámila,žepriodovzdávaníprepúšťacejsprávyznemocnicejejopätovne
prepúšťajúci lekár predložil na podpis žiadosť o sterilizáciu, na čo mu poškodená odpovedala, že túto

žiadosť o sterilizáciu nepodpíše. Poškodená, jej manžel a svedkyňa navštívili právnika, ktorý im poradil
podať podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na prešetrenie postupu nemocnice
ako aj postupu obžalovaného, pričom právnika navštívili z iniciatívy svedkyne. Potom ako sa svedkyňa
dozvedela o tom, že poškodenej bola vykonaná sterilizácia, svedkyňa nekontaktovala ani obžalovaného
ani primára MUDr. B. ani riaditeľa nemocnice, keďže to nepovažovala za nutné. Svedkyňa uviedla, že

má vedomosť o tom, že v súčasnosti prebieha civilno-právne konanie o odškodnenie poškodenej za
vykonanú sterilizáciu, ktoré nie je ukončené.
Svedkyňa I. J. na hlavnom pojednávaní dňa 24.10.2018 vypovedala, že na gynekologicko-pôrodníckom
oddelení Vranovskej nemocnice bola hospitalizovaná od 10.02.2009 do 17.02.2009, pred jej
hospitalizáciou poškodenú nepoznala. Počas hospitalizácie bola umiestnená do tej istej izby ako

poškodená. Dňa 17.02.2009 svedkyňa porodila, potom bola umiestnená na JIS-ke a následne ju
umiestnili na iné oddelenie v rámci gynekológie, avšak už nie na tú istú izbu ako poškodená. Raz
svedkyňa počula, ako ide obžalovaný po chodbe a pýtal sa, kde je p. P.. Na to p. P. povedala, že
je na ich izbe, na čo sa obžalovaný pristavil pri dverách tejto izby. V tom čase bola na izbe lensvedkyňa a poškodená, iná pacientka sa tam nenachádzala. Obžalovaný sa opýtal poškodenej, či
majú vykonať sterilizáciu s tým, že je to jej štvrté dieťa, na čo poškodená odpovedala obžalovanému,
že sterilizáciu nechce, že čaká druhé dieťa. Na to obžalovaný poškodenej povedal, že nech si to

rozmyslí, keďže pri sekcii poplatok za sterilizáciu je vo výške 1.000,-Sk a keď sa sterilizácia vykoná
po pôrode, tak táto sterilizácia bude stáť 5.000,-Sk. Poškodená sa opakovanie vyjadrila, že nechce
sterilizáciu, na čo jej obžalovaný povedal, že nech sa porozpráva so svojim manželom. Poškodená na to
obžalovanémuodpovedala,žesasmanželomporozpráva,aleonastýmnesúhlasí,lebochcemaťďalšie
deti a teda sterilizáciu nechce. Bolo to dňa 14.02.2009, bolo Valentína a svedkyňu ako aj poškodenú

navštívil manžel, pričom svedkyni manžel priniesol kvety a dezert a poškodenej manžel doniesol asi len
dezert. Potom sa spolu s poškodenou rozprávali o tom, či si ju obžalovaný s niekým, s nejakou inou
pacientkou s obdobným menom nepomýlil, s ktorou bol obžalovaný dohodnutý na vykonaní sterilizácie.
Počas jej hospitalizácie už obžalovaný ani nikto iný neprišiel za poškodenou ohľadom jej sterilizácie.
Svedkyňa bola neskôr s poškodenou v telefonickom aj v osobnom kontakte. Poškodená jej oznámila
vykonanie sterilizácie pravdepodobne pri osobnom kontakte. Poškodená jej takisto oznámila, že keď

bola umiestnená na pooperačnej izbe, tak vtedy ju mala požiadať nejaká zdravotná sestra o to, aby
podpísala nejaké papiere ohľadom sterilizácie, avšak keď si uvedomila, čo jej dáva zdravotná sestra
podpisovať, tak to odmietla podpísať s tým, že nesúhlasí s tým, že jej bola vykonaná sterilizácia. Po
pôrodejupoškodenánavštevovalanapooperačnejizbeaajnaizbe,naktorejbolasvedkyňaumiestnená
s dieťaťom neskôr. Svedkyňa uviedla o poškodenej, že prvý pôrod mala spontánny a pri druhom pôrode

bola vopred informovaná lekármi, že bude rodiť cisárskym rezom, pričom lekári mali záujem udržiavať
ju v tehotenstve čo najdlhšie do očakávaného termínu pôrodu. Svedkyňa v súvislosti s jej pôrodom
vykonaným cisárskym rezom neplatila žiadne poplatky. Podľa svedkyne v ich izbe bol iba nemocničný
poriadok, nebol tam žiadny doklad o poplatkoch. Svedkyňa počas hospitalizácie nevedela, kto bol ich
izbový lekár a nevedela ani o tom, že by bola na danom oddelení nejaká iná pacientka, u ktorej by bola

vykonaná sterilizácia.
ZvýpovedesvedkaMUDr.Ľ.B.nahlavnompojednávanídňa16.05.2018vyplýva,ževofebruári2009bol
primárom Gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia vo Vranovskej nemocnici. Poškodená začala chodiť
na ambulanciu rizikovej gravidity, na ktorú bola odoslaná svojim obvodným gynekológom z dôvodu
zaostávania rastu plodu. S takouto diagnózou sa v tom čase takéto pacientky preberali na ambulanciu

rizikovej gravidity. Teda takéto pacientky boli sledované. Poškodená bola na uvedenej ambulancii
dvakrát či trikrát pred samotnou hospitalizáciou, ale bola sledovaná na tejto ambulancii asi mesiac či
dva mesiace pred samotnou hospitalizáciou. Počas návštev týchto ambulancií minimálne raz do týždňa
či dvakrát alebo trikrát do týždňa bol monitorovaný stav matky, stav plodu, boli vykonávané ultrazvukové
vyšetrenia, poškodená absolvovala interné vyšetrenia, či anestéziologické vyšetrenia a to z dôvodu, že

bol predpoklad, že jej tehotenstvo sa ukončí cisárskym rezom, preto boli potrebné tieto vyšetrenia. V
istej fáze sa pristúpilo k hospitalizácii poškodenej, lebo stav plodu sa nezlepšoval, ale skôr zhoršoval, a
preto bola svedkom indikovaná hospitalizácia tejto pacientky. Na ambulancii rizikovej gravidity sa lekári
striedali, ale pokiaľ sa výsledky nejakej pacientky zhoršovali, tak svedok rozhodoval o tom, či pacientka
bude hospitalizovaná. Poškodená bola prijatá na príjmovej ambulancii tým lekárom, ktorý mal vtedy

službu, a to na plánovaný úkon. Po prijatí na hospitalizáciu jej bola naordinovaná liečba a to infúzna
terapia, injekčná liečba, ako aj tabletky. Naďalej bol intenzívnejšie monitorovaný stav plodu, pričom
následné vyšetrenia ukázali, že bude potrebné pravdepodobne vykonať cisársky rez, ale nevedelo sa
určiť, v ktorej fáze, či o jeden, dva či tri dni. Poškodená bola hospitalizovaná v nemocnici asi mesiac
pred termínom pôrodu. Účelom liečby bolo zlepšiť vnútromaternicový stav plodu, pričom tento stav

sa nezlepšoval, ani nezhoršoval. Z tohto dôvodu bola možnosť dotiahnuť tehotenstvo poškodenej čo
najbližšie k plánovanému termínu pôrodu. V priebehu sledovania pacientky na rizikovej ambulancii na
tomto oddelení bol taký úzus, že keď sa predpokladá, že sa tehotenstvo ukončí cisárskym rezom, tak
sa pacientka oboznamuje s možnosťou sterilizácie. Cisársky rez je totiž vážny výkon na maternici či
pôrodných orgánoch, čo môže mať vážne následky pre ďalšie tehotenstvo tej ktorej pacientky. Preto

bola poškodená oboznámená s možnosťou sterilizácie a podľa názoru svedka poškodená mala čas
si to rozmyslieť a rozhodnúť sa, či si dá vykonať sterilizáciu. Pokiaľ pacientka súhlasí s vykonaním
sterilizácie, dá sa jej podpísať žiadosť o sterilizáciu, pričom sa uvedie, či je na to medicínsky alebo
iný dôvod. Túto žiadosť o sterilizáciu vypisuje lekár, ktorý je na rizikovej poradni, pričom túto žiadosť
môže vypísať aj obvodný gynekológ. Takáto žiadosť pacientky sa buď založí do tehotenského preukazu,

alebo sa založí do dokumentácie v ambulancii rizikovej gravidity. Keďže predtým boli také skúsenosti,
že niektoré pacientky stratili žiadosti, tak táto žiadosť vypísaná lekárom sa ponechala na ambulancii
rizikovej gravidity, teda jeden výtlačok a jeden výtlačok si ponechala samotná pacientka. Závisí od lekára
či od pacientky, či od konkrétnych okolností, či lekár vystaví jeden alebo dva výtlačky tejto žiadosti.Neexistuje žiadny predpis, ktorý určuje počet týchto výtlačkov a neexistuje ani predpis o archivácii týchto
žiadostí. Podľa svedka poškodená si túto žiadosť o sterilizáciu zobrala so sebou. Keď poškodená prišla
na plánovanú hospitalizáciu, tak si so sebou doniesla túto žiadosť o sterilizáciu, ktorá sa založila do

chorobopisu na oddelení rizikového tehotenstva. Neskôr, po týždni či dvoch týždňoch, mohlo to byť dňa
24.02.2009, sa spontánne rozbehla pôrodná činnosť poškodenej. Pri monitorovacej činnosti však bolo
diagnostikované závažné ohrozenie života plodu, a preto bolo vykonané aj kardiotokografické vyšetrenie
a ultrazvukové vyšetrenie. Na základe týchto vyšetrení bolo potrebné akútne ukončiť tehotenstvo
cisárskym rezom a to do 15 - 20 minút, pokiaľ je pacientka na oddelení. Keďže svedok vtedy bol na

oddelení, bolo to v priebehu dňa, tak rozhodol, že treba vykonať cisársky rez a jeho vykonaním poveril
ako operatéra obžalovaného. Túto operáciu svedok zapísal do dekurzu operačnej sály, asistenciou
poveril MUDr. I., keďže takéto úkony väčšinou vykonávajú dvaja lekári, niekedy aj traja lekári, avšak
v danom prípade svedok nepovažoval za potrebnú účasť tretieho lekára. Obžalovaného poveril touto
operáciou, keďže on aj MUDr. I. boli dobrí operatéri. Po rozhodnutí vykonať u poškodenej cisársky
rez sa stále pýtajú pacientky či súhlasí a či naďalej trvá na sterilizácii. V danom prípade sa to svedok

opýtal na operačnom trakte, keďže vedel, že táto poškodená si podala žiadosť o sterilizáciu. Poškodená
povedala, že si to nerozmyslela, teda naďalej súhlasila s touto sterilizáciou. Tento súhlas bol pokynom
pre sestričky, ktoré mali vybrať poplatok za sterilizáciu, ktorého výška v tom čase bola v kompetencii
riaditeľa a v danom čase predstavoval sumu 33 Eur. Podľa vyjadrenia sestričiek tieto išli za poškodenou,
keďže tento poplatok sa zvykne vyberať pred samotnou operáciou, lebo v niektorých prípadoch sa

stalo, že sa najprv vykonala sterilizácia, a potom pacientka nechcela zaplatiť za tento operačný úkon.
Poškodená nemala pri sebe dostatok peňazí, pričom daný úkon bolo treba akútne previesť. Sestričky sa
s poškodenou dohodli, že tento poplatok zaplatí po operácii a že peniaze jej donesie manžel. Operatér
sa poškodenej na operačnej sále opätovne pýtal či súhlasí so sterilizáciou. To sa svedok dozvedel až
ex post od obžalovaného, sestričiek, inštrumentárok a síce to, že obžalovaný sa pýtal poškodenej či

dáva súhlas na vykonanie sterilizácie. Svedok pri samotnej operácii nebol. Po operácii bola poškodená
prevezená na pooperačnú izbu a bola monitorovaná, nasledoval bežný pooperačný postup. Pokiaľ ide
o platbu, v ten istý deň prišiel manžel poškodenej a doniesol peniaze na úhradu tohto poplatku, ktoré
od neho prevzala vrchná či staničná sestra, vystavili pokladničný doklad, ktorý odovzdali poškodenej
a vyplatená finančná suma sa odniesla do pokladne riaditeľa. Keďže samotný pooperačný priebeh bol

bez komplikácii, poškodená bola na štvrtý či piaty deň po operácii prepustená do domáceho ošetrenia.
Neskôr sa svedok dozvedel, že voči tejto sterilizácii mala výhrady svokra poškodenej, ktorá nemala
dôvod sa k tomu vyjadrovať a zdravotnícky personál jej nemusel a ani nesmel zdôvodňovať sterilizáciu
poškodenej. Táto žiadosť o sterilizáciu bola založená v zdravotnej dokumentácii počas hospitalizácie
poškodenej. Svedok poukázal na to, že o tejto žiadosti o sterilizáciu poškodenej mali vedomosť aj

ostatní lekári, keďže ich upozornil na veľkej vizite, teda pred kolegami a prípadne aj pred vedľa ležiacimi
pacientkami, že v prípade, ak sa bude musieť akútne vykonať cisársky rez v noci, aby nezabudli na
to, že pacientka žiada o sterilizáciu. Stali sa prípady, keď pacientka žiadala o sterilizáciu a nebola jej
vykonaná, keďže sa na to zabudlo. Zrejme to bolo po prepustení poškodenej do domáceho ošetrenia,
keď sa začala hľadať žiadosť o sterilizáciu a to z toho dôvodu, že svokra poškodenej spochybňovala

vykonaniesterilizácie.Tátožiadosťosterilizáciusahľadalavdokumentácii,pričomnebolavambulantnej
karte, potom sa hľadala aj na novorodeneckej izbe, ani tam nebola, keďže po cisárskom reze sa na
novorodeneckej izbe spisujú údaje z pôrodopisu, ktoré sa týkajú novorodenca. Po uplynutí jedného či
dvoch týždňov tejto žiadosti neprikladali veľkú dôležitosť. Mali vedomosť, že táto žiadosť bola podaná a
túto žiadosť hľadali z vlastnej iniciatívy. Neskôr, keď sa začalo zaujímať o predmetnú žiadosť riaditeľstvo,

svedok poveril buď vrchnú sestru alebo ambulantnú sestru, teda toho, kto mal na starosti administratívu,
aby sa žiadosť hľadala. Svedok spolu s obžalovaným potom išli do archívu, kde sa odkladá celá
dokumentácia, a v týchto ambulantných a novorodeneckých zväzkoch nakoniec našli túto žiadosť o
sterilizáciu a to asi týždeň či mesiac po operácii, bolo to po dlhšom časovom úseku. Svedok ďalej
uviedol, že pri plánovanom úkone sa tento operačný úkon zapíše do dekurzu, teda do vizity a takisto aj

do operačného programu. V prípade akútneho výkonu sa to zapísať nemôže. Tehotenstvo poškodenej
plánovali na 100 % potiahnuť až do spontánneho pôrodu. Počas hospitalizácie pacientok bola zdravotná
dokumentácia na sesterskej izbe a to v nejakom vozíku alebo v nejakom stojane, či v skrinkách, kde na
dokumentácii je uvedené číslo izby, číslo postele a zvyčajne aj meno pacienta. Za vykonanie sterilizácie
neboli podľa svedka žiadne benefity ani pre lekára, ani pre sestry, ani finančné, ani pracovné. Išlo o tzv.

„prácu naviac,“ išlo o jednoduchý úkon, ktorý však mohol mať určité komplikácie. Za jeho pôsobenia bol
pôvodne určený poplatok 100 Eur, avšak na jeho popud bola táto suma znížená na sumu 33 Eur, aby
tento úkon mohli uhradiť aj nemajetné pacientky.Z výpovede svedka MUDr. F. I. na hlavnom pojednávaní dňa 24.10.2018 vyplýva, že v čase, keď
bola poškodená P. hospitalizovaná, svedok pracoval ako zástupca primára gynekologicko-pôrodníckeho
oddelenia vo Vranovskej nemocnici, n. o. V čase spáchania skutku bol pridelený na oddelení

šestonedelia a pôrodnice. Z uvedeného dôvodu sa zúčastňoval primárskych vizít, ktoré sa uskutočňovali
dvakrát týždenne, na ktorých bol informovaný aj o tom, že poškodená bola hospitalizovaná na
oddelení rizikovej gravidity, pričom jej hospitalizácia trvala viac ako mesiac. Poškodená bola prijatá z
dôvodu, že dieťa dobre neprospievalo a vnútromaternicový rast plodu nezodpovedal danému týždňu
gravidity poškodenej. Poškodená bola opakovane monitorovaná a to kardiotokografickými vyšetreniami,

vaginálnymi a ultrazvukovými vyšetreniami, pričom na ultrazvukových vyšetreniach bol sledovaný rast
plodu. Pri tomto vyšetrení bolo zistené, že plod veľmi nepriberá. Bol teda sledovaný funkčný stav
fetoplacentárnehojadra,jednotky,tedaplacentaapupočník,akoajprietokkrvivpupočníkovýchcievach.
Práve uvedené prietoky boli zlé, teda neboli v rámci normy. Z uvedeného dôvodu u poškodenej bolo
diagnostikované zaostávanie rastu plodu. Poškodená bola hospitalizovaná na tomto oddelení a bola
jej nasadená liečba, teda infúzie a ďalšie medikamenty. Ako zástupca primára sa svedok zúčastňoval

nielen primárskych vizít, ale aj sedení lekárov, na ktorých boli preberaní jednotliví pacienti, pričom
svedok aj slúžil na uvedenom oddelení a teda predovšetkým pri večerných vizitách prichádzal do
kontaktu s poškodenou P.. U poškodenej sa rast plodu nezlepšoval a naďalej mal nízku hmotnosť.
Z uvedeného dôvodu bolo poškodenej oznámené, že pôrod môže byť ukončený cisárskym rezom.
Zároveň bola poškodenej navrhnutá možnosť, že pri cisárskom reze je možné vykonať aj podviazanie

vajíčkovodov, teda sterilizáciu. O takejto možnosti poškodenú poučil primár oddelenia MUDr. B.. Na
jednotlivých vizitách bola poškodená dotazovaná, či súhlasí so sterilizáciou, keďže na prvé dotazovanie
sa na tento zákrok poškodená, asi na ďalší deň, keďže mala čas na rozmyslenie, prejavila súhlas so
sterilizáciou. Teda pri opakovaných vizitách bola poškodená dotazovaná, či naďalej trvá na sterilizácii,
a to predovšetkým zo strany primára MUDr. B., keď jej bude robený cisársky rez. Prvýkrát bola

poškodená upovedomená o možnosti sterilizácie na začiatku jej hospitalizácie, s čím prejavila súhlas
a to sa uskutočnilo viac ako jeden mesiac pred ukončením jej tehotenstva. Čiže súhlas poškodenej na
vykonanie sterilizácie bol získaný ešte na začiatku jej hospitalizácie. Keď poškodená prejavila súhlas
so sterilizáciou, bol poverený lekár, ktorý mal na starosti v tom čase oddelenie rizikovej gravidity,
aby vypracoval žiadosť o sterilizáciu. Svedok videl v chorobopise tejto poškodenej na jednotlivých

primárskych vizitách, na ktorých sa kontroluje stav pacientok, túto žiadosť o sterilizáciu. V hornej časti
tohto tlačiva boli uvedené meno, priezvisko a rodné číslo pacientky, bol tam podpis lekára dvakrát,
hore a dole, podpis pacienta bol takisto na dvoch miestach, hore a dole, toto tlačivo bolo vypísané a
podpísané žiadateľom, teda poškodenou P. na tých miestach, kde sa mal nachádzať podpis. Na tomto
tlačive nebolo žiadne prázdne miesto. Táto žiadosť obsahovala súhlas poškodenej so sterilizáciou,

dátum, jej podpis na dvoch miestach, ako aj poučenie a odôvodnenie. Najčastejšie bolo v odôvodnení
uvedené „na vlastnú žiadosť“ ako v danom prípade. Uvedenú žiadosť poškodenej svedok videl na
začiatku hospitalizácie poškodenej na oddelení rizikovej gravidity, avšak dátum vypísania tejto žiadosti
si svedok nepamätá. Svedok pripustil, že táto žiadosť o sterilizáciu mohla byť vypísaná pred začiatkom
hospitalizácie poškodenej na gynekologicko-pôrodníckom oddelení vo Vranovskej nemocnici a mohla

byť podpísaná aj lekárom, ktorý v tom čase viedol ambulanciu rizikovej gravidity, ktorá existuje v rámci
tohto oddelenia Vranovskej nemocnice. Poškodená bola pred hospitalizáciou vedená len na obvodnej
gynekologickej ambulancii a neskôr bola hospitalizovaná z dôvodu, že stav plodu sa nezlepšoval.
Poškodená teda bola opakovane dotazovaná, či súhlasí so sterilizáciou v prípade cisárskeho rezu,
keďže tento cisársky rez je rizikový pre ďalšiu graviditu. Hneď na začiatku teda poškodená prejavila

súhlas so sterilizáciou, a preto bola vypracovaná žiadosť o sterilizáciu. Svedok uviedol, že to tlačivo
pozná, lebo s ním prišiel opakovane do kontaktu, na uvedenom tlačive sú iniciály pacientky a v danom
prípade uvedené tlačivo malo všetky požadované náležitosti. Nachádzali sa tam dva podpisy žiadateľky
na dvoch rôznych miestach a to hore a dole. Podpis poškodenej P. svedok síce vtedy nepoznal, ale
podpis pacienta sa nachádzal na miestach, kde mal byť umiestnený. Na tejto žiadosti sa nachádzal

aj podpis lekára, pravdepodobne obžalovaného MUDr. F., keďže v tom čase bol ošetrujúcim lekárom
poškodenej. Na uvedenej žiadosti bol aj dátum, avšak svedok nevedel uviesť, aký presne. Napriek
liečbe sa stav plodu u poškodenej nezlepšoval, teda naďalej pretrvávala nižšia hmotnosť plodu a takisto
sa nezlepšili prietoky. Z uvedeného dôvodu bolo rozhodnuté MUDr. B. ako primárom oddelenia, že bude
potrebné ukončiť tehotenstvo poškodenej plánovaným cisárskym rezom, pravdepodobne v 37. či 38.

týždni tehotenstva pacientky, teda na konci jej tehotenstva. V tejto súvislosti svedok poukázal na to, že
v prípade plánovaného cisárskeho rezu sa tento úkon naplánuje predchádzajúci deň poobede, a tak
to bolo aj v tomto prípade. Od začiatku hospitalizácie poškodenej sa predpokladalo, že jej tehotenstvo
môže byť ukončené cisárskym rezom, ale mohlo byť ukončené aj spontánnym pôrodom, kedy by sasterilizácia nevykonávala. V danom prípade, keďže primár rozhoduje o indikáciách, MUDr. B. zapísal
do chorobopisu poškodenej jednotlivé diagnózy a v rámci týchto diagnóz sa musí uviesť žiadosť o
sterilizáciu. Pod diagnózami je v chorobopise uvedená terapia, v danom prípade tam bolo uvedené, že

sa u poškodenej vykoná cisársky rez a sterilizácia oboch túb, pričom uvedené termíny boli uvedené v
latinskom jazyku. Aj keď cisársky rez bol u poškodenej plánovaný, do diagnózy sa píše, že ide o akútny
úkon, keďže u poškodenej sa prietoky nelepšili. Keď primár MUDr. B. indikoval tieto operačné úkony,
zároveň rozhoduje o zložení operačného tímu a to deň pred plánovanou operáciou. Svedok bol v tom
čase druhostupňový atestovaný lekár v danom odbore a v tom čase mal dovolenku. V uvedený deň sa

teda na oddelení nachádzali len primár MUDr. B., obžalovaný MUDr. F. a MUDr. E., pričom obžalovaný a
MUDr.E.boliprvostupňovýlekárivdanomodboreanemalioprávnenieindikovaťoperácie.PrimárMUDr.
B. určil operačný tím pozostávajúci z obžalovaného a MUDr. E., predtým I.. V deň operácie prebehol
cisársky rez ako aj sterilizácia a to na základe žiadosti pacientky priloženej v chorobopise. V tom čase sa
pritom uvedené operačné úkony vykonávali v celkovej anestézii a akékoľvek lieky pacientka dostala až
v poslednej chvíli pred samotnou operáciou, teda až v momente, keď bola zarúškovaná a operačný tím

bol pripravený na operáciu. Do tohto momentu bola pacientka pri plnom vedomí, bez vplyvu akýchkoľvek
liekov. V súčasnosti sa tieto operačné úkony vykonávajú v lokálnej anestézii. Z uvedeného dôvodu sa
vždy pred operáciou operatér pýta pacientky, či si to so sterilizáciou nerozmyslela. Ak by si pacientka túto
sterilizáciu rozmyslela, tak tá sa jej nevykoná a ex post sa táto skutočnosť zapíše do chorobopisu, teda,
že jej sterilizácia nebola vykonaná, keďže pacientka vyjadrila nesúhlas s týmto zákrokom. Svedok má

vedomosť,ajkeďtamnebolprítomný,odosôbzúčastnenýchnaoperácii,žepoškodenáboladotazovaná
pred začiatkom operácie, či naďalej súhlasí so sterilizáciou, a to pred viacerými tam prítomnými
osobami. V danom prípade išlo teda o osobu operatéra - obžalovaného, asistencie lekára - MUDr.
E.Á., inštrumentárky, lekára - anestéziológa a bola tam prítomná pravdepodobne aj ďalšia zdravotná
sestra, určite anestéziologická. Uvedený počet ľudí je pritom minimálny pri takomto operačnom výkone.

Pri tomto operačnom úkone bol vykonaný cisársky rez ako aj sterilizácia, ktorých sa svedok síce
nezúčastnil, ale neskôr sa dozvedel, že po cisárskom reze nastal u poškodenej nejaký problém, keďže
ju navštívili príbuzní a to manžel a svokra s tým, že v tom čase sa mal od poškodenej vybrať poplatok za
vykonanú sterilizáciu vo výške pravdepodobne 50 Eur, teda v rovnakej výške ako v súčasnosti, pokiaľ
sa sterilizácia vykonávala pri cisárskom reze. Keď sa sterilizácia vykonávala po spontánnom pôrode,

teda mimo cisárskeho rezu, bol tento úkon spoplatnený sumou 150 Eur. Lekár je povinný informovať
pacientku, že ide o nadštandardný úkon, že tento úkon je spoplatnený a mal by jej povedať aj výšku
tohto poplatku. Poškodená tento poplatok zaplatila a nevyjadrila žiadny nesúhlas so sterilizáciou. K
zaplateniu poplatku došlo v deň operácie. Svedok zdôraznil, že poškodená mala odmietavý postoj
k sterilizácii až po návšteve svojich príbuzných. Poškodená bola neskôr požiadaná, aby dodatočne

podpísala žiadosť o sterilizáciu, keďže jej pôvodná žiadosť sa stratila. Svedok v tejto súvislosti poukázal
na to, že jeden alebo dva dni po operácii poškodenej primár MUDr. B. oznámil na lekárskych sedeniach,
že pôvodná žiadosť o sterilizáciu poškodenej sa stratila, že je potrebné vypracovať novú žiadosť o
sterilizáciu. Poškodená vtedy vyjadrila nesúhlas s ďalším podpísaním žiadosti o sterilizáciu. Pacientka
bola požiadaná o dodatočné podpísanie tejto žiadosti pravdepodobne ďalší deň po operácii. Potom sa to

neriešilo. Poškodená bola ďalej hospitalizovaná na oddelení šestonedelia. Počas ďalšej hospitalizácie
poškodenej bol na jednom sedení lekárov udelený primárom MUDr. B. pokyn lekárovi, ktorý bude
poškodenú prepúšťať do domáceho ošetrenia, že sa poškodenej má ešte raz opýtať, či nie je ochotná
podpísať svoju žiadosť o sterilizáciu. Tým lekárom, ktorý prepúšťal poškodenú do domáceho ošetrenia,
bol svedok a to pravdepodobne na 5., 6. či 7. deň po operácii poškodenej, bola asi sobota, určite

bol víkend, keď svedok poškodenú poučil o zdravotnom stave, odovzdal jej recepty na ďalšie lieky a
vtedy sa poškodenej opýtal ešte raz, či je ochotná podpísať žiadosť o sterilizáciu, novú, keďže pôvodná
sa stratila. Poškodená odmietla podpísať túto novú žiadosť o sterilizáciu a svedok sa týmto už ďalej
nezaoberal. Svedok vedel o tom, keď poškodená bola prvýkrát požiadaná o opätovné podpísanie novej
žiadosti o sterilizáciu, aj keď pri tom nebol, od nemocničného personálu a to od dokumentačnej sestry,

ktorá vyberala poplatok za sterilizáciu, ako aj od lekárov. Taktiež to, že poškodená odmietla podpísať
novú žiadosť o sterilizáciu, im oznámil primár. Svedok ešte zdôraznil, že indikovať operáciu na oddelení
môže len lekár s dvoma atestáciami. V prípade, že je primár na oddelení prítomný, tak je to vždy primár
oddelenia, ak je neprítomný primár, tak je oprávnený indikovať zástupca primára a v prípade aj jeho
neprítomnostilenlekársdvomaatestáciamivdanomodbore.Lekársjednouatestáciouniejeoprávnený

indikovať operácie. Každý lekár má pracovnú náplň, ktorá je v písomnej forme vypracovaná primárom,
v ktorej je uvedené, aké konkrétne úkony daný lekár v rámci svojej atestácie môže vykonávať. Aj vo
svedkovejpracovnejnáplniakodruhoatestovanéholekárajevýslovneuvedené, žesvedokjeoprávnený
indikovať operácie.Svedkyňa MUDr. I. E., predtým I. na hlavnom pojednávaní dňa 16.05.2018 uviedla, že v tom čase
pracovala ako sekundárna lekárka na gynekologicko-pôrodníckom oddelení Vranovskej nemocnice.
Keďže sa zúčastňovala vizít a lekárskych sedení, vedela, že poškodená má diagnostikovanú poruchu

prietokov, a teda bola sledovaná z dôvodu stavu plodu a predpokladaného ukončenia pôrodu cisárskym
rezom. Svedkyňa si ju pamätá ako pacientku, ktorá žiadala o sterilizáciu. Na lekárskych sedeniach a
vizitách bolo povedané, že ide o pacientku, ktorá si žiada sterilizáciu. Podľa svedkyne kópia žiadosti
o sterilizáciu sa u každej pacientky nachádza na ambulancii rizikovej gravidity. Keď bol následne
vykonávaný pôrod u tejto poškodenej, bola privolaná ako sekundárny lekár k akútnemu cisárskemu

rezu. Svedkyňa predpokladá, že ju privolal primár MUDr. B.. Primár do dekurzu zdravotnej dokumentácie
napísal, čo treba urobiť, teda diagnózu, dôvod operačného úkonu, čo sa má presne urobiť a kto
tento úkon má vykonať. Teda primár určuje operačný tím. Pacientka na začiatku hospitalizácie udeľuje
súhlas s úkonmi, ako aj s tým, že ak sa pôrod skomplikuje, môže podstúpiť aj cisársky rez. V prípade
tejto pacientky svedkyňa vedela, že u nej bola vysoká pravdepodobnosť, že sa jej pôrod ukončí
cisárskym rezom a následne bude vykonaná sterilizácia. Operatér - obžalovaný sa pred operáciou opýtal

poškodenej či trvá na sterilizácii a to ešte pred uvedením poškodenej do narkózy. Bolo to na operačnej
sále a bol tam prítomný ešte svedok L. a inštrumentálna sestra p. Straková. Svedkyňa poukázala na
to, že tehotným ženám sa nepodávajú pred operáciou utišujúce lieky. Poškodená nebola prekvapená
a bola pokojná, neprejavila žiadny nesúhlas. Samotná operácia prebehla bez komplikácii. Pokiaľ ide o
samotný spôsob vykonania sterilizácie, k tomu sa svedkyňa nevedela vyjadriť, keďže táto skutočnosť

je poznamenaná v operačnom protokole. Počas samotnej operácie bol prítomný obžalovaný, svedkyňa
ako asistujúci lekár, MUDr. L. ako anestéziológ a inštrumentálna sestra p. Q.Á.. Svedkyňa potvrdila,
že podpisovala čestné prehlásenie pre Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, toto čestné
prehlásenie vypisovali všetky osoby prítomné pri operácii poškodenej a bolo to za tým účelom, že
poškodená žiadala o sterilizáciu. Keď si pacientka na operačnej sále rozmyslí, že nechce sterilizáciu, v

takomto prípade sa sterilizácia nevykoná. Podľa svedkyne zdravotná dokumentácia je prístupná celému
zdravotníckemu personálu, nachádza sa na sesterskej izbe a pred veľkou vizitou sa nachádza na izbe
pacientky.
Svedkyňa P. Q. na hlavnom pojednávaní dňa 16.05.2018 vypovedala, že v čase skutku pracovala
ako operačná sestra na gynekologicko-pôrodníckom oddelení vo Vranovskej nemocnici, v súčasnosti

pracuje ako pôrodná asistentka. V danom prípade išlo o štandardný operačný úkon a to cisársky rez.
Operácie indikuje primár ako aj to, či ide o plánovanú operáciu alebo o akútnu operáciu. Svedkyni bolo
oznámené, že je potrebné vykonať akútny cisársky rez a z tohto dôvodu začala pripravovať operačnú
sálu, aby bola pripravená na operačný výkon. Počas prípravy operačnej sály bola privezená poškodená.
Bežne je zaužívaný taký postup, že pred každou operáciou sa lekár pýta pacienta na okolnosti týkajúce

sadanejoperácie.Vdanomprípadesatotedatýkalocisárskehorezuasterilizácie.Operačnýmvýkonom
bol poverený obžalovaný, ktorý sa opakovane pýtal poškodenej, minimálne dvakrát či trikrát na okolnosti
týkajúce sa operačného výkonu. Keď lekár kladie tieto otázky pacientovi, tak všetci, ktorí sú prítomní na
operačnej sále, sa vyjadria, či počujú vyjadrenie pacienta. Na sále boli vtedy prítomní aj anestéziológ
a operačné sestry. Poškodená bola kľudná a súhlasila s daným výkonom, ktorý sa mal vykonávať.

Poškodená vtedy nebola pod vplyvom žiadnych liekov, bola pri plnom vedomí, reagovala spontánne
a kľudne, nereagovala tak, že by o tom počula prvýkrát. Keď anestéziológ následne na to oznámil,
že sa môže začať s operačným úkonom, tak sa začala operácia, pričom svedkyňa je zodpovedná
za operačné nástroje. V danom prípade to bola štandardná operácia, teda štandardný cisársky rez. V
operačnej sále sa nachádzal obžalovaný, jeho asistentkou bola MUDr. I., bol tam anestéziológ, nebohý

MUDr. L. a ešte anestéziologická sestra, operačná sestra a ošetrovateľ. Pri samotnej operácii bol teda
vykonaný cisársky rez a sterilizácia. V rámci operácie sa nevyskytli žiadne komplikácie. Asi o tri či štyri
dni sa dozvedela od kolegýň, že nastal nejaký problém v súvislosti s touto operáciou. Na to jej kolegyne
oznámili, že poškodená najprv súhlasila so sterilizáciou a potom mala voči nej výhrady. Z rozprávania
sestier svedkyňa mala pocit, že sa o tejto sterilizácii dozvedela svokra poškodenej, ktorej sa to nepáčilo.

Keď si pacientka na operačnej sále rozmyslí, že nechce sterilizáciu, v takomto prípade sterilizácia nie
je vykonaná a zaznačí sa to do zdravotnej dokumentácie. Počas pôsobenia MUDr. B. ako primára
oddelenia bolo jeho dobrým zvykom, aj keď nevykonával operačný výkon, nahliadnuť do operačnej sály,
či je všetko v poriadku a či sa nevyskytol nejaký problém. Bolo to tak aj v tomto prípade.
Svedkyňa F. O. na hlavnom pojednávaní dňa 24.10.2018 uviedla, že v čase spáchania skutku

pracovala ako sestra pri lôžku na gynekologicko-pôrodníckom oddelení vo Vranovskej nemocnici,
kde v súčasnosti pracuje na pozícii manažérka dennej zmeny. Svedkyňa si pamätá, že počas jednej
večernej vizity sprevádzala obžalovaného pri kontrolách jednotlivých pacientov, keď sa poškodená
dotazovala obžalovaného na vykonanie sterilizácie. Presný dátum, kedy sa poškodená pýtala nasterilizáciu obžalovaného, svedkyňa nevedela uviesť, bolo to však ešte pred jej pôrodom, počas jej
hospitalizácie. O poškodenej svedkyňa vedela, že bola umiestnená na gynekologicko-pôrodníckom
oddelení nemocnice z dôvodu rizikového tehotenstva. Pokiaľ ide o dotazovanie sa poškodenej na

uvedenú sterilizáciu, bola tam vtedy prítomná svedkyňa, obžalovaný ako lekár vykonávajúci vizitu,
ako aj pacientka, poškodená P.. Poškodená bola poučená o tom, že v prípade sekcie sa sterilizácia
vykonáva ihneď a v prípade spontánneho pôrodu sa vykonáva až po uplynutí šestonedelia. Pacientka
je poučená aj o samotnom priebehu sterilizácie, o tom, že ide o platený úkon a že na jeho vykonanie je
potrebné vyhotovenie písomnej ako aj ústnej žiadosti. Podľa svedkyne obžalovaný so všetkými týmito

skutočnosťami poškodenú oboznámil.
Svedkyňa V. B. na hlavnom pojednávaní dňa 27.10.2021 vypovedala, že poškodenú si pamätá, bola
hospitalizovaná na gynekologickom oddelení, opakovane jej v doobedňajších hodinách točila CTG
vyšetrenie, bolo to na pôrodnej sále, asi tam bola závažná porucha prietokov, keďže to vyšetrenie bolo
robené opakovane, v deň skutku v doobedňajších hodinách poškodenú preložili z gynekologického
oddelenia k ním na pôrodnícky sál, na prípravku, svedkyňa od kolegyne preberala dokumentáciu, s

ktorou poškodená ležala na gynekologickom oddelení, a prekladala ju z gynekologického obalu do obalu
ich oddelenia, pri listovaní papierov naďabila aj na papier o sterilizácii - informovaný súhlas pacientky
so sterilizáciou s podpisom hore aj dole a povedala kolegyni F. B.j, ktorá prezliekala pacientku, že
„druhá gravidita a ona chce sterilizáciu“. Svedkyňa ďalej uviedla, že pozná rodinu poškodenej, v ktorej je
prognóza ohľadom diabetu, tak zrejme z toho dôvodu sa poškodená rozhodla pre sterilizáciu. Kolegyňa

počúvala ozvy v inej miestnosti, ktoré alterovali, čiže plod bol v ohrození, svedkyňa preto zavolala
primára,poškodenáasvedkyňasapresunulinapôrodnýsál,čoboloasi15-20minútodprípravky.Primár
hneď ako počul tie ozvy, povedal, aby volali obžalovaného, ktorý po príchode vysvetlil poškodenej, že
bude sekcia, že alterujú ozvy. Svedkyňa spolu s kolegyňou počuli, ako sa obžalovaný pýta poškodenej,
či trvá na sterilizácii ako chcela, na čo poškodená odpovedala, že áno, ale že v peňaženke má len 10 eur,

ale že to nebude problém, lebo manžel prinesie peniaze. Obžalovaný sa opýtal poškodenej, či naozaj
zaplatí za zákrok a poškodená odpovedala, že s tým nebude problém. Bola to urgentná sekcia, volalo sa
ARO, poškodená sa presunula s dokumentáciou na pôrodný sál, keď obžalovaný poučoval poškodenú
o zákroku, o sterilizácii, tak jej z toho vyplynulo, že to poškodenej nehovorí prvýkrát. V tom čase mali
na sále len poškodenú. Svedkyňa sa priamo nezúčastňovala na vizitách pacientov na gynekologicko-

pôrodníckom oddelení, na ktorom pracovala, pacientky sa v tých pôrodopisoch hrabali ako v knižnici, k
tej dokumentácii mal prístup hocikto, tie papiere končili na novorodeneckej izbe, na šestonedelí. Počas
komunikácie obžalovaného s poškodenou na prípravke poškodená nebola pod vplyvom liekov.
Svedkyňa F. B. na hlavnom pojednávaní dňa 27.10.2021 uviedla, že v čase skutku slúžila na pôrodnej
sále ako pôrodná asistentka s kolegyňou B., v doobedňajších hodinách k nim bola preložená pacientka

z gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia na programovaný pôrod spolu s jej dokumentáciou. Sestrička
odovzdala túto dokumentáciu na sesterskej izbe sestričke B., kde bola prítomná aj svedkyňa. Medzitým,
ako sestrička vyberala zdravotnú dokumentáciu poškodenej z gynekologického obalu, svedkyňa išla
s poškodenou na prvú dobu pôrodnú, aby sa prezliekla, potom sa svedkyňa vrátila na sesterskú izbu
k sestričke B., ktorej pri prekladaní dokumentácie do ich obalu prišla do rúk žiadosť o sterilizáciu, so

sestričkou B. sa pozastavili nad tým, že druhý pôrod a už žiada sterilizáciu. Svedkyňa pritom uviedla,
že aj ona osobne videla doklad o sterilizácii - žiadosť o sterilizáciu. Sestrička B. povedala svedkyni,
že pozná rodinu poškodenej zo strany jej manžela, v ktorej je diabetes. Svedkyňa potom išla pripraviť
poškodenú na programovaný pôrod, popočúvala jej ozvy, ktoré alterovali, tým pádom brala poškodenú z
prvej doby pôrodnej na pôrodnú sálu, lebo tam bol CTG prístroj, svedkyňa kričala na kolegyňu B., nech

zavolá niekoho z lekárov, lebo alterujú ozvy, medzitým poškodenú napojila, alterácia pretrvávala naďalej
a keď primár počul vo dverách ozvy, povedal, že bude sekcia a pošle nám doktora. Obžalovaný prišiel
vysvetliť poškodenej, že bude urgentná sekcia a z akých dôvodov a opýtal sa jej, či trvá na tom, ako
chcela tú sterilizáciu. Poškodená uviedla, že trvá. Obžalovaný jej ešte povedal, že nie že bude problém
s úhradou poplatku za sterilizáciu, na čo mu poškodená povedala, že s tým problém nebude, že má v

peňaženke len 10 eur, ale že manžel príde a zaplatí. Potom poškodenú odovzdali z pôrodnej sály na
operačnú sálu. Svedkyňa ďalej uviedla, že poškodená pri komunikácii s obžalovaným bola pri vedomí.
V tom čase svedkyňa s kolegyňou nevedeli, že bude sekcia, ale len programovaný pôrod, avšak keď sa
zachytila alterácia, nasledovala urgentná sekcia a sterilizácia.
Z výpovede svedkyne Bc. E. B. na hlavnom pojednávaní dňa 21.09.2022 vyplýva, že ako pôrodná

asistentka sa venovala starostlivosti o pacientku, ktorá bola privezená po sekcii s tým, že skontrolovala
všetky papiere, ktoré sa týkali sterilizácie, všetky papiere súhlasili, všetko bolo podpísané. Prišiel manžel
poškodenej a doniesol peniaze, ktoré svedkyňa osobne prevzala. Bolo mu oznámené, že sa platí za
sterilizáciu, aj poškodenej aj jej manželovi. Poškodená doklad podpísala a doklad bol odovzdaný vrchnejsestre. Na doklade bol uvedený aj účel platby. V ten deň bola vykonaná asi len jedna sterilizácia. Do
osemnástej hodiny sa svedkyňa starala o poškodenú, nič sa nedialo, poškodená neplakala, nejavila
žiadne známky, že by nechcela platiť.

Svedok MUDr. F. L. v prípravnom konaní dňa 12.11.2010 vypovedal, že ako anestéziológ bol privolaný
k operácii poškodenej P., išlo o cisársky rez a sterilizáciu, presný dátum si už nepamätá. Keď svedok
prišiel na operačnú sálu, poškodená ešte nebola pod vplyvom premedikácie, ktorú nedostala, aby nebol
utlmený plod, poškodená bola pri plnom vedomí. Svedok pred operáciou čítal zdravotnú dokumentáciu
poškodenej, pričom sa sústredil na veci týkajúce sa jeho odborného, anestéziologického zamerania.

Potom prišiel do sály obžalovaný ako operatér alebo nejaký iný lekár. Svedok si pamätá, ako sa
obžalovaný pýtal poškodenej, či súhlasí so sterilizáciou a či si to nerozmyslela, poškodená mu na to
odpovedala, že súhlasí. Poškodená odpovedala, keď jej ešte nebol podaný žiadny liek. Liek podaný
na vyvolanie pôrodu by nemal ovplyvniť jej rozhodovanie a vnímanie. Keďže svedok pred podaním
samotnej narkózy zisťoval v dokumentácii poškodenej, či predtým nedostala nejaké lieky, na ktoré by
musel brať ohľad pri podávaní anestézie, vie, že poškodená určite bola pri vedomí. Bola to bežná

operácia, ktorá bola plánovaná, trvala cca 45 minút, možno aj menej, jej priebeh bol bez komplikácií.
Svedok ešte uviedol, že napísal čestné prehlásenie o tom, že počul otázku obžalovaného poškodenej,
či chce sterilizáciu, keďže ho o to obžalovaný požiadal.

Podľa znaleckého posudku č. 2/2010, ktorý vypracoval MUDr. F. B., znalec z odboru zdravotníctvo a

farmácia, odvetvie gynekológia a pôrodníctvo, pri zabezpečení súhlasu od poškodenej na jej sterilizáciu
nebol zabezpečený správny administratívny postup, ktorý sa vyžaduje v zmysle § 40 zákona č. 376/2004
Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, to zn.,
že nebola dodržaná zákonom stanovená lehota na podanie žiadosti o vykonanie sterilizácie, ktorá je
30 dní pred vykonaním samotnej sterilizácie, zároveň žiadosť o vykonanie sterilizácie a informovaný

súhlas nebol pacientkou podpísaný. Výšku poplatku ako aj vedenie evidencie súvisiacej so zaplatením
poplatku si určuje vedenie každej nemocnice vnútorným predpisom. Na niektorých pracoviskách sa
vyžaduje zaplatenie poplatku pred vykonaním výkonu, v iných pri prepustení pacientky. Na vykonanie
sterilizácie pacientky F. P. neboli splnené zákonom stanovené podmienky. V zmysle legislatívy platnej v
čase jej hospitalizácie, ktorá je platná aj v súčasnosti, nie sú stanovené zdravotné indikácie na vykonanie

sterilizácie. Cisársky rez bol u pacientky indikovaný zo strany plodu. Sterilizácia je metóda, ktorá
zabráni oplodneniu bez toho, aby sa poškodili pohlavné žľazy - vaječníky. Ide o mechanické prerušenie
vajíčkovodov. Je to forma antikoncepcie. Samotné vykonanie sterilizácie nespôsobuje poškodenie
zdravia pacientky a nevyžaduje si ďalšie lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie. V prípade
ak sa pacientka rozhodne opätovne otehotnieť, musí sa podrobiť operačnému výkonu, ktorý obnoví

priechodnosť vajíčkovodov. Zdravotné následky sterilizácie, ktorá bola urobená na žiadosť pacientky,
nie sú prakticky žiadne. Funkcia vaječníkov a menštruačný cyklus nie sú narušené. Ďalšou možnosťou
otehotnenia môže byť aj umelé oplodnenie. Vykonaním sterilizácie u F. P. nedošlo k ťažkej ujme na
zdraví v zmysle poškodenia dôležitého orgánu. Rekanalizácia vajíčkovodov a tým obnova funkčnosti
vajíčkovodov je možná operačne. Dĺžka hospitalizácie a liečenia závisí od operačného postupu -

rekanalizácievajíčkovodov.Vprípadezlyhaniaoperačnéhopostupujeeštemožnosťotehotneniaformou
umelého oplodnenia. Obnova prirodzenej funkčnosti rozmnožovacej sústavy poškodenej je možná,
funkčnosť vajíčkovodov je obnoviteľná operačne. Cisársky rez a sterilizáciu indikoval primár oddelenia
MUDr. B.. MUDr. F.Č., v tom čase mladší sekundárny lekár, plnil pokyn nadriadeného.

Znalec MUDr. F. B. na hlavnom pojednávaní dňa 31.01.2018 vypovedal, že poškodená bola sledovaná
na ambulancii rizikovej gravidity od 21.01.2009 a potom bola hospitalizovaná na gynekologicko -
pôrodníckom oddelení Vranovskej nemocnice, na ktoré bola odoslaná dňa 04.02.2009 MUDr. I. z
dôvodu zhoršených prietokov. Táto poškodená bola teda odo dňa 05.02.2009 hospitalizovaná na
gynekologicko - pôrodníckom oddelení s diagnózou závažná porucha prietokov a retardácia rastu plodu

a to zníženie množstva plodovej vody. Ide o veľmi závažné diagnózy, pri ktorých hrozí vnútromaternicové
odumretie plodu. Pacientka bola už pri príjme oboznámená so závažnosťou diagnóz, pre ktoré bola
hospitalizovaná, a bola oboznámená aj s tým, že jej gravidita môže byť ukončená cisárskym rezom z
indikáciezostranyplodu.Zuvedenéhotedavyplýva,že pacientkabolaoboznámenáonadštandardných
službách a o tom, že pri cisárskom reze môže byť vykonaná sterilizácia na žiadosť pacientky za poplatok

vo výške 33 Eur. Z dokumentácie vyplýva, že pacientka bola dňa 21.01.2009 vyšetrená obžalovaným
MUDr. F., o čom svedčí informovaný súhlas o vykonaní sterilizácie a žiadosť o sterilizáciu, kde je
pečiatka a podpis obžalovaného, avšak podpis pacientky chýba. Počas hospitalizácie bola pacientka
liečená lege artis pre vyššie uvedené diagnózy. Počas hospitalizácie poškodenej, napriek terapii sastav plodu nezlepšoval. Robili sa opakované vyšetrenia, ako napríklad kardiotokografické vyšetrenie,
USG vyšetrenie a pacientka bola opakovane pripravovaná do operačného príjmu, aj keď výsledky
opakovaných vyšetrení neboli až také závažné, aby jej tehotenstvo muselo byť akútne ukončené

cisárskym rezom, a preto sa pokračovalo v ďalšej liečbe. Podpis pacientky pritom chýba aj na poučení
a informovanom súhlase s poskytnutím zdravotnej starostlivosti. Podľa § 6 zákona č. 576/2004 o
zdravotnej starostlivosti ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele a povahe a
následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov
a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti, s čím pacient vyjadruje súhlas svojim

podpisom. Informovaný súhlas z 05.02.2009, ktorý je súčasťou zdravotnej dokumentácie poškodenej F.
P., nie je opatrený jej podpisom. Dňa 23.02.2009 na základe zmeny vaginálneho nálezu a fyziologického
kardiotokografického záznamu primár gynekologicko - pôrodníckeho oddelenia MUDr. B. rozhodol,
že 24.02.2009 sa bude pôrod indukovať prostredníctvom prostaglandínov. Po amneotomii (pretrhnutí
vaku blán) odteká číra plodová voda a nastupuje kontrakčná činnosť, pričom došlo k zhoršeniu stavu
plodu na CTG zázname (alterácia oziev plodu). O 11:00 hod. primár MUDr. B. indikoval ukončiť

tehotenstvo akútnym cisárskym rezom z indikácie plodu (alterácia oziev) a indikoval aj vykonanie
sterilizácie, pričom týmto výkonom poveril obžalovaného MUDr. F., ktorý bol v tom čase mladším
sekundárnym lekárom s atestáciou prvého stupňa z gynekologicko - pôrodníckeho odboru a asistentkou
bola MUDr. I.. Mladší sekundárny lekár je povinný plniť pokyny primára oddelenia, nenesie žiadnu
zodpovednosť za indikáciu uvedených výkonov. Nevykonal sterilizáciu svojvoľne, ale s indikáciou

primára, čo je zaznamenané v dokumentácii, v dekurze pôrodnej sály. Podľa znalca sa nemôže
zindikovať operácia, keď nie sú splnené podmienky. V danom prípade sa obžalovaný ani nemal možnosť
oboznamovať so zdravotnou dokumentáciou pacientky, keďže išlo o akútny zdravotný stav. Dňa
20.01.2009 pacientka musela byť vyšetrená obžalovaným MUDr. F., ktorý urobil s pacientkou pohovor
o informovanom súhlase na sterilizáciu a všetkým, čo k tomu patrí. Napríklad pohovor o alternatívach

a metódach antikoncepcie, o spôsobe, akým bude sterilizácia vykonaná, o možných komplikáciách
vykonania sterilizácie. Zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že pacientka dňa 20.01.2009 pri vyšetrení
obžalovaným nepodpísala informovaný súhlas, o čom je záznam v dokumentácii, a informovaný súhlas
ako aj žiadosť o sterilizáciu sú opatrené iba podpisom obžalovaného. V zmysle § 40 zák. č. 376/2004 sa
sterilizáciou rozumie zabránenie plodnosti bez odstránenia alebo poškodenia pohlavných žliaz osoby.

V danom prípade u poškodenej P. bola sterilizácia vykonaná operačne, počas cisárskeho rezu a to
podviazaním vajíčkovodov a ich prestrihnutím. Podľa súčasne platnej legislatívy nie je možné vykonať
sterilizáciubezsúhlasupacientkyavsúčasnostineexistujezdravotnáindikácianavykonaniesterilizácie.
Sterilizácia sa môže vykonať len na základe súhlasu pacientky a po uplynutí 30-dňovej lehoty od
podpísania žiadosti pacientky a to v zmysle v súčasnosti platného zákona č. 376/2004 Z.z., ktorý platil aj

v čase vyšetrovaného skutku. Predtým bola zdravotná indikácia na sterilizáciu napríklad, keď pacientka
bola po dvoch cisárskych rezoch. Každá pacientka musí podať vlastnú žiadosť o sterilizáciu. Pokiaľ
ide o tlačivo, na ktorom sa nachádza informovaný súhlas a poučenie o sterilizácii, v súčasnosti sa toto
tlačivo nachádza na internetovej stránke Ministerstva zdravotníctva. Avšak nemusí byť akceptované,
pokiaľ používa nemocnica vlastné tlačivo a toto tlačivo je schválené ich právnym oddelením. Žiadosť

pozostáva z písomnej žiadosti, z informovaného súhlasu a z poučenia, po predchádzajúcom poučení
osoby spôsobilej na právne úkony. Táto žiadosť sa musí podpísať 30 dní pred vykonaním sterilizácie.
Zvyčajne sa jedna kópia tejto žiadosti odovzdáva pacientke, jedna kópia zostáva v chorobopise a podľa
zvyklostí sa jedna žiadosť môže nachádzať aj na riaditeľstve. Originál žiadosti má pacientka. Môže sa
stať, že pacientke napríklad predčasne odtečie plodová voda a vtedy sa sterilizácia nevykoná, pretože

nespĺňa časovú lehotu. Takisto sa tá skutočnosť, že pacientka žiada o sterilizáciu, môže zapísať do
tehotenského preukazu, ale nie je to dané zákonom. Poplatok za sterilizáciu je rozdielny a určuje ho
vnútorný predpis tej ktorej nemocnice, môže byť vo výške 33 Eur, 50 Eur, 100 Eur či 80 Eur. Tento
poplatok sa môže platiť pred sterilizáciou alebo po sterilizácii. Záleží od zvyklostí pracoviska, kedy sa
poplatok platí, pričom tento poplatok by sa správne mal zaplatiť pred sterilizáciou. Doklad o zaplatení

poplatku sa môže nachádzať na riaditeľstve a je aj súčasťou zdravotnej dokumentácie. Lekár, ktorý ide
vykonať zákrok, by sa mal stále opýtať pred výkonom sterilizácie, či naďalej pacientka trvá na sterilizácii.
Na hlavnom pojednávaní dňa 16.05.2018 znalec MUDr. F. B. vo svojej výpovedi uviedol, že pri svojej
výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 31.01.2018 vychádzal z dostupnej dokumentácie, ktorú v čase
vypracovania znaleckého posudku mal k dispozícii. Pri vypracovaní znaleckého posudku znalec nemal

k dispozícii žiadnu žiadosť o sterilizáciu, podanú poškodenou P.. Po nahliadnutí do žiadosti o vykonanie
sterilizácie na č.l. 284 znalec uviedol, že keďže táto žiadosť je podpísaná dňa 20.01.2009, pričom
v danom prípade bola sterilizácia vykonaná dňa 23.02.2009, tak boli splnené zákonné podmienky
na vykonanie tejto sterilizácie. Za priebeh a výsledok operácie podľa znalca zodpovedá operatér aprimár oddelenia, keďže primár posudzuje úroveň operatérov a teda to, komu dá urobiť ten ktorý
úkon. Počas pracovnej doby musí byť na oddelení prítomný primár alebo jeho zástupca a v prípade,
ak nastanú pri operácii komplikácie, tak operatér musí privolať buď primára, zástupcu primára alebo

staršieho lekára. V každej pracovnej náplni zdravotného pracovníka je určené, čo ktorý zdravotnícky
pracovník môže vykonávať a to z hľadiska vzdelania, napríklad v prípade prvo-atestovaného gynekológa
a druho-atestovaného gynekológa. Znalec ďalej poukázal na to, že v danom prípade primár indikuje
sterilizáciu na základe žiadosti, ktorú preskúma, či spĺňa zákonné podmienky a na základe toho dá
pokyn a indikuje vykonanie sterilizácie, čo je uvedené v dokumentácii, kde je podpis primára. V

prípade hospitalizácie pacienta nie je podľa znalca jednoznačne určená osoba, ktorá zodpovedá za jeho
zdravotnú dokumentáciu, keďže k nej má prístup každý zo zdravotníckeho personálu. Keď sa ukončí
hospitalizácia, tak sa dokumentácia ukončí a spisy sú buď u dokumentačnej sestry alebo u vrchnej sestry
a po uplynutí určitého času sa väčšinou odovzdávajú do archívu.
Podľa znaleckého posudku č. 9/2014, ktorý vypracoval PhDr. L. U., znalec z odboru písmoznalectvo,
odvetvie ručné písmo, analýzou a vzájomnou komparáciou sporného materiálu SM1 - podpis „P.“

na zázname o anestézii zo dňa 24.02.2009 so sporným materiálom SM2 - podpis „P.“ na písomnej
žiadosti o sterilizáciu z č.l. 284 znalec dospel k záveru, že identifikačná hodnota zistených zhodných
a identických znakov vo všetkých rovinách umožňuje stanoviť záver, že sporné podpisy SM1 a SM2
- podpisy „P.“ na uvedených sporných materiáloch sú identické a boli vyhotovené na základe zhodnej
predlohy. Ako predloha na vyhotovenie reprodukcie (kópie) podpisu „P.“ mohol byť použitý pôvodný

podpis nachádzajúci sa na originálnej písomnosti - „Záznam o anestézii“ (ak reálne existuje) alebo jeho
reprodukcie.
V doplnku k znaleckému posudku č. 9/2014 zo dňa 28.05.2015 znalec uviedol, že záver, ku ktorému
sa dopracoval, je len hypotetický, pretože v tomto prípade je neprípustné z hľadiska písmoznaleckej
expertízy vykonať záver, že sporný materiál napísala konkrétna osoba bez predloženia originálov

sporných materiálov, pretože mohli byť vytvorené reprodukcie (kópie), čo sa už jednoznačne potvrdilo
pri sporných materiáloch SM1 a SM2. Analýzou a vzájomnou komparáciou sporného materiálu SM3
- podpis poškodenej „P.“ na žiadosti o sterilizáciu v jej prvej časti označenej ako „sterilizácia“ s
porovnávacímimateriálmiPM1ažPM21-podpisypoškodenejP.znalecdospelkzáveru,žeidentifikačná
hodnota zistených zhodných a identických znakov vo všetkých rovinách (akceptujúc aj rozdielne znaky)

umožňuje stanoviť záver, že písmo - sporný podpis SM3 (reprodukcia) „P.“ je zhodný s podpismi na
porovnávacích materiáloch PM1 až PM21 a to isté platí aj pre sporný podpis (reprodukcia) SM2 - podpis
„P.“ na písomnej žiadosti o sterilizáciu, čo však neznamená, že ich skutočne podpísala poškodená
Jakubčáková, pretože mohli byť vytvorené reprodukcie (kópie), čo sa už jednoznačne potvrdilo pri
sporných materiáloch SM1 a SM2.

Z písomného doplnenia znaleckého posudku č. 9/2014 zo dňa 25.08.2017 vyplýva, že Vranovská
nemocnica síce doručila originál podpisu P.A. na zázname o anestézii s dátumom 24.02.2009 na
č.l. 457, avšak uvedený záznam nie je identický s reprodukciou (kópiou) „záznamu o anestézii“ zo
dňa 24.02.2009 z č.l. 174. V znaleckom posudku č. 9/2014 bol označený ako sporný materiál SM1
a bol predmetom skúmania. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nemocnica nepredložila originál

sporného podpisu SM1 na „zázname o anestézii“. To znamená, že existujú dva „záznamy o anestézii“
s originálmi podpisov P.. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj overenie originality reprodukcie sporného
materiálu SM1 Okresným riaditeľstvom PZ vo Vranove. Zo „záznamu o anestézii“ z č.l. 457 - originál
podpisu P. jednoznačne vyplýva, že v žiadnom prípade nemohla byť vyhotovená reprodukcia (kópia)
podpisu poškodenej P. na „zázname o anestézii“ zo dňa 24.02.2009 z č.l. 174, pretože na zázname

o anestézii z č.l. 457 nie je podpis identický s podpisom na zázname o anestézii z č.l. 174. Teda
uvedený záznam o anestézii nemohol slúžiť ako predloha na vytvorenie sporných podpisov označených
vdoplnkuznaleckéhoposudkuakoSM1aSM2.Vdoplnkuznaleckéhoposudkuč.9/2014znalecuviedol,
že podpis poškodenej P.A. na žiadosti o sterilizáciu z č.l. 284 v jej prvej časti označený ako sporný
materiál SM3 je reprodukcia (kópia) podpisu poškodenej. Originál znalcovi nebol k dispozícii, nebolo

ho možné zabezpečiť. Na otázku, z akej predlohy bol sporný podpis SM3 vytvorený, znalec odpovedal
len v hypotetickej rovine - absentuje originál sporného materiálu, z dostupných porovnávacích podpisov
PM1 až PM24 nebol vytvorený, iné porovnávacie materiály znalec nemal k dispozícii. Podľa znalca na
uvedenú otázku nedokáže nikto odpovedať, pokiaľ nebude mať k dispozícii celú škálu porovnávacích
podpisov poškodenej P., pretože nikto nevie, kde a všade sa menovaná podpisovala. To, či podpis

poškodenej P. na „žiadosti o sterilizáciu“ zo dňa 20.01.2009 v jej prvej časti označenej ako sterilizácia
z č.l. 284 je zhodný s porovnávacími podpismi označenými v doplnku znaleckého posudku ako PM1 až
PM21, znalec uviedol v závere predmetného znaleckého posudku.Znalec PhDr. L. U. na hlavnom pojednávaní dňa 27.10.2021 uviedol, že identifikácia sporných podpisov,
v tomto prípade na základe predložených kópií alebo reprodukcií sporných materiálov SM1, SM2, je v
písmoznaleckom skúmaní neprípustná; je to realizovateľné iba v hypotetickej, teda teoretickej rovine.

Záver je taký, že sporné podpisy SM1 a SM2, podpisy „P.“ na uvedených sporných materiáloch, sú
identické a boli vyhotovené na základe zhodnej predlohy. Sporný podpis SM3 (reprodukcia) - podpis
poškodenej P. na žiadosti o sterilizáciu zo dňa 20.01.2009 v jej prvej časti označenej ako sterilizácia je
zhodný s podpismi na porovnávacích materiáloch PM1 až PM21, to isté platí aj pre sporný podpis SM2
(reprodukcia)-podpispoškodenejP.nažiadostiosterilizáciuzodňa20.01.2009.Tovšakneznamená,že

ich skutočne podpísala poškodená, pretože mohli byť vytvorené ako reprodukcia. Porovnávať, či sporný
podpis SM3 je zhodný, identický so sporným podpisom SM2, je v písmoznaleckej praxi nerealizovateľné,
lebo SM2 a SM3 sa porovnávajú s porovnávacím materiálom a nie navzájom. SM2 a SM3 sa teda
porovnávajú s porovnávacím materiálom, až potom môžeme povedať, že SM2 a SM3 sú zhodné, avšak
absentujú originály, takže to možno konštatovať len v teoretickej rovine. Problém je v tom, že z akého
originálu sa kopíroval podpis SM1 a SM2. Podľa znalca SM1 a SM2 boli identická reprodukcia.

Na hlavnom pojednávaní dňa 31.01.2023 znalec PhDr. L. U. vypovedal, že vzhľadom na skutočnosť, že
záznam o anestézii na č.l. 457 nebol predložený ako originál, znalec nemohol realizovať písmoznalecké
skúmanie v súlade s opatrením súdu zo dňa 21.09.2022. Predmetný záznam je len reprodukciou
SM1. Znalec ďalej uviedol, že bol v nemocnici, aby prevzal originál uvedeného záznamu o anestézii, z
nemocnice dostal písomnú odpoveď, že s odstupom času nie je možné posúdiť, ktorým osobám, resp.

orgánom boli zaslané originály, zdravotná dokumentácia, preto mu nevedia predložiť originál uvedeného
záznamu o anestézii, originálom nemocnica nedisponuje.
Ďalej súd vykonal dokazovanie v súlade s obžalobou tak, ako je to uvedené v zápisnici o hlavnom
pojednávaní.
Podľa zápisnice o konfrontácii medzi obvineným a svedkyňou - poškodenou zo dňa 30.11.2010

poškodená uviedla, že nie je pravda, že by jej obžalovaný dával podpisovať žiadosť o sterilizáciu a nie
je pravda, že by jej obžalovaný dňa 20.01.2010 vysvetľoval okolnosti sterilizácie. Obžalovaný zotrval na
svojich vyjadreniach, že poškodenej vysvetľoval okolnosti sterilizácie a dával jej podpisovať predmetnú
žiadosť s tým, že poškodená prejavila záujem o sterilizáciu, ak sa tehotenstvo ukončí cisárskym rezom,
že si sterilizáciu žiada. Poškodená ďalej uviedla, že nevie o tom, že by sa jej obžalovaný tesne pred

pôrodom pýtal, či si sterilizáciu nerozmyslela. Na to obžalovaný uviedol, že poškodená klame, že pred
zákrokom sa jej pýtal, či si sterilizáciu nerozmyslela a ona povedala, že nie, že si sterilizáciu žiada.
Poškodená sa vyjadrila, že obžalovaný si ju možno s niekým pomýlil, dňa 14.02.2009 sa jej obžalovaný
pýtal, či nechce sterilizáciu, lebo je to jej štvrté dieťa, poškodená mu na to povedala, že je to jej druhé
dieťa a sterilizáciu nechce, vtedy prvýkrát počula o sterilizácii v súvislosti s ňou. Poškodená si nepamätá,

či niečo podpisovala na gynekologickom oddelení, nespomína si ani na to, kedy prišla prvýkrát do
styku s obžalovaným ako lekárom, pamätá si na neho z ranných vizít, poškodená uviedla, že nevie,
kto bol jej izbový lekár, vie, že jej tehotenstvo bolo rizikové, nespomína si na to, či bola informovaná o
zdravotnýchrizikách,ležalavnemocnicicelýmesiac,nasterilizáciusajejniktonepýtal,volalamanželovi,
aby jej doniesol peniaze za anestéziu, nie za sterilizáciu, pri odchode ešte platila poplatok za televízor.

Obžalovaný opísal, za akých okolností poškodená podpísala žiadosť o sterilizáciu a informatívny súhlas,
ak pacientka prejaví záujem o sterilizáciu, vypisuje sa tlačivo hneď, pretože pacientka by si to mohla
rozmyslieť, táto žiadosť je potom v dokumentácii, v tehotenskom preukaze, poškodená bola informovaná
o svojom zdravotnom stave, prejavila záujem a podpísala žiadosť, to tlačivo založili do tehotenského
preukazu, ktorý mala poškodená pri sebe, tlačivo videl aj primár aj MUDr. I. počas vizít, dňa 20.01.2009

bola poškodená na ambulancii rizikovej gravidity, kde bola vyšetrená MUDr. I. a obžalovaným, bola
poučená o svojom zdravotnom stave, na základe toho prejavila záujem o sterilizáciu, bola vypísaná
žiadosť o sterilizáciu a bola založená do dokumentácie, žiadosť si po jej vypísaní vzala poškodená,
potom dňa 05.02.2009 prišla na hospitalizáciu, tam ju videl primár, doporučil hospitalizáciu, poškodená
bola prijatá, žiadosť bola v jej dokumentácii, ktorá spolu s jej tehotenským preukazom prešla do jej

pôrodopisu, tam ju videli všetci lekári, asi 1,5 hodiny počas operácie a počas prípravy na operáciu mal
pôrodopis anestéziológ, potom celá dokumentácia išla na novorodenecké, potom sa pôrodopis vrátil
naspäť k nim, vtedy obžalovaný zistil, že žiadosť tam nie je. Pacientky majú podľa obžalovaného prístup
k pôrodopisu počas primárskych vizít, kedy sa pred príchodom lekárov dokumentácie prinesú na izby.
Obžalovaný bol izbovým lekárom poškodenej, robil jej vyšetrenia, poškodenú aj prijímal dňa 05.02.2009,

obžalovaný aj jeho kolegovia MUDr. B., MUDr. I. a MUDr. I. vždy, keď poškodenú informovali, že sa
jej tehotenstvo môže skončiť cisárskym rezom, sa poškodenej pýtali, či si sterilizáciu nerozmyslela, na
lekárskych sedeniach bol prediskutovaný aj stav poškodenej, bol to najzávažnejší stav, aký tam vtedy
bol. Poškodená potvrdila, že jej zdravotná dokumentácia ležala na stolíku, na ktorom sa podávalo jedlo,až kým neprišli lekári a nevzali ju. Obžalovaný sa vyjadril, že žiadosť o sterilizáciu bola vyhotovená v
dvoch výtlačkoch, jeden dostala pacientka, jeden lekár, týka sa to aj písomného informatívneho súhlasu,
žiadosť bola vypísaná obžalovaným ako prvým, poškodená ju podpísala tiež dňa 20.01.2009 a to priamo

pred obžalovaným. Tieto dokumenty sa podľa obžalovaného mohli stratiť ako spolu zopnuté počas
hospitalizácie alebo sa to založilo do inej dokumentácie, možno ju stratil anestéziológ alebo sestričky,
mohla ich vziať aj poškodená.
Obsahom poučenia a informovaného súhlasu s poskytnutím zdravotnej starostlivosti podľa § 6 zákona č.
576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

zo dňa 05.02.2009, ktoré je podpísané obžalovaným, je poučenie poškodenej o povahe a závažnosti
jej ochorenia, účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach
voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti.
Podľa poučenia a žiadosti o sterilizáciu zo dňa 20.01.2009 z č.l. 170 v časti „sterilizácia“ žiadateľka
svojím podpisom potvrdzuje, že bola na vlastnú žiadosť ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom
dôkladne, zrozumiteľne a ohľaduplne poučená o alternatívnych metódach antikoncepcie a plánovaného

rodičovstva, medicínskych dôsledkoch sterilizácie, ktorým je nezvratné zabránenie plodnosti, o možných
komplikáciách a zlyhaní sterilizácie, o spôsobe, akým bude sterilizácia vykonaná, o tom, že zákrok nie
je hradený zo zdravotného poistenia, a preto je potrebné do 30 dní od podpisu žiadosti a pred prijatím
do nemocnice zaplatiť určený poplatok, o tom, že v prípade zdravotnej indikácie je zákrok hradený
zdravotnou poisťovňou, o tom, že výkon je možné realizovať až po uplynutí 30 dní od podpísania

žiadosti; v časti „žiadosť o sterilizáciu“, v ktorej sú uvedené osobné údaje poškodenej, žiadateľka
prehlasuje, že je plne spôsobilá na právne úkony, bola náležite poučená o sterilizácii, po poskytnutí
dostatočného časového priestoru na jej rozhodnutie sa slobodne, dobrovoľne a bez nátlaku rozhodla
požiadať o vykonanie sterilizácie, žiada o vykonanie sterilizácie na vlastnú žiadosť. Poučenie aj žiadosť
je podpísaná len obžalovaným ako zdravotníckym pracovníkom - lekárom.

Podľa poučenia a žiadosti o sterilizáciu zo dňa 20.01.2009 z č.l. 284 v časti „sterilizácia“ žiadateľka
svojím podpisom potvrdzuje, že bola na vlastnú žiadosť ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom
dôkladne, zrozumiteľne a ohľaduplne poučená o alternatívnych metódach antikoncepcie a plánovaného
rodičovstva, medicínskych dôsledkoch sterilizácie, ktorým je nezvratné zabránenie plodnosti, o možných
komplikáciách a zlyhaní sterilizácie, o spôsobe, akým bude sterilizácia vykonaná, o tom, že zákrok nie

je hradený zo zdravotného poistenia, a preto je potrebné do 30 dní od podpisu žiadosti a pred prijatím
do nemocnice zaplatiť určený poplatok, o tom, že v prípade zdravotnej indikácie je zákrok hradený
zdravotnoupoisťovňou,otom,ževýkonjemožnérealizovaťažpouplynutí30dníodpodpísaniažiadosti,
a dáva informovaný súhlas k výkonu sterilizácie; v časti „žiadosť o sterilizáciu“, v ktorej sú uvedené
osobné údaje poškodenej, žiadateľka prehlasuje, že je plne spôsobilá na právne úkony, bola náležite

poučená o sterilizácii, po poskytnutí dostatočného časového priestoru na jej rozhodnutie sa slobodne,
dobrovoľne a bez nátlaku rozhodla požiadať o vykonanie sterilizácie, žiada o vykonanie sterilizácie
na vlastnú žiadosť. Poučenie aj žiadosť je podpísaná obžalovaným ako zdravotníckym pracovníkom -
lekárom a žiadateľkou.
Podľa znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2010/12760 vypracovaného dňa 21.05.2013

reprodukcie podpisov v znení „P.“ na predloženom listinnom dôkaze č.l. 246 - „záznam o anestézii“ a
na listinnom dôkaze č.l. 284 v časti s názvom „žiadosť o sterilizáciu“ boli vyhotovené prostredníctvom
zhodnej predlohy. Ako predloha pre vyhotovenie reprodukcie (kópie) podpisu nachádzajúceho sa na
listinnom dôkaze č.l. 284 mohol byť použitý podpis (pôvodný) nachádzajúci sa na originálnej písomnosti
s názvom „záznam o anestézii“ alebo jeho reprodukcie.

Z pokladničného dokladu vystaveného Vranovskou nemocnicou, n.o. vyplýva, že dňa 24.02.2009
poškodená zaplatila poplatok za sterilizáciu pri sekcii vo výške 33,19 eura. Doklad je podpísaný
poškodenou a zamestnancom gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia Vranovskej nemocnice.
Podľa vyjadrenia AK Dr. A. k nároku poškodenej na náhradu škody zo dňa 15.06.2009 boli vykonané
potrebné šetrenia jednak na oddelení, ako aj v dostupnej listinnej dokumentácii, z prednesov

zamestnancov gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia Vranovskej nemocnice jednoznačne vyplýva, že
poškodená sama prejavila záujem o vykonanie zákroku, o jeho dôsledkoch s ošetrujúcim lekárom
pred jeho vykonaním hovorila a v čase pred operáciou na priamu otázku zdôraznila, že vykonanie
sterilizácie žiada. V predmetný deň boli vykonané 3 pôrody, všetky na pôrodnej sále. Na operačnej
sále bol vykonaný zákrok - pôrod cisárskym rezom a sterilizácia len u poškodenej, žiadna iná rodička

o sterilizáciu nežiadala a ani nikomu inému robená nebola. Je teda možné omyl s istotou vylúčiť.
Obžalovaný má vysoký morálny kredit bez akýchkoľvek pochybení v praxi a akýchkoľvek sťažností. Z
uvedených dôvodov nárok na náhradu škody nie je dôvodný.Podľa vyjadrenia Prešovského samosprávneho kraja - žiadosť o oznámenie výsledku šetrenia zo dňa
03.05.2010 Vranovská nemocnica trvá na svojom stanovisku, že sterilizácia bola poškodenou žiadaná,
počas celej hospitalizácie prejavovala verbálny súhlas s takým postupom, o čom svedčia aj predložené

čestné prehlásenia zdravotníckych pracovníkov gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia. Nemocnica si
je vedomá chyby, ktorej sa lekár dopustil tým, že nezabezpečil písomný súhlas pacientky so žiadaným
výkonom, avšak konanie lekára nebolo úmyselné, zdravotnú starostlivosť poskytoval pacientke podľa
svojho najlepšieho vedomia a svedomia s jednoznačným úmyslom pacientke pomôcť.
Zo záznamu o anestézii na č.l. 457 vyplýva, že dňa 24.02.2009 bola poškodenej podaná anestéza

anestéziológom MUDr. F. L.. Na zázname sa nachádza podpis poškodenej a podpis anestéziológa.
Zo správy Vranovskej nemocnice zo dňa 07.12.2022 súd zistil, že v súvislosti s trestnou vecou
obžalovaného MUDr. F. F. boli vedené viaceré konania, v rámci ktorých zasielali dokumentáciu viacerým
súdom ako aj Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. S odstupom času nie je možné posúdiť,
ktorým osobám, resp. orgánom boli zasielané originály a komu len fotokópie zdravotnej dokumentácie,
preto nevedia predložiť originál Záznamu o anestézii, originálom nedisponujú.

Podľa oznámenia o úmrtí zo dňa 03.10.2012 MUDr. F. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX,
O. zomrel dňa 02.10.2012.
Z pracovnej náplne obžalovaného MUDr. F. F., zaradeného na pracovisku gynekologicko-pôrodníckeho
oddelenia Vranovskej nemocnice, n.o. s výkonom pracovných činností - sekundárny lekár s atestáciou 1.
stupňa,vyplýva,žeobžalovanýpoabsolvovaníatestácie1.stupňabudenaďalejdodržiavaťprevádzkový

poriadok a všetky právne predpisy, bude vykonávať menšie i väčšie operačné výkony podľa vopred
stanovených operačných programov, eventuálne podľa rozhodnutia primára, eventuálne zástupcu
primára, bude zvyšovať svoju odbornú úroveň samoštúdiom a účasťou na odborných seminároch tak,
aby v roku 2007 úspešne absolvoval atestáciu 2. stupňa.
Podľa správy o rodičke, ktorú vypracoval MUDr. I., poškodená bola hospitalizovaná na gynekologicko-

pôrodníckom oddelení Vranovskej nemocnice dňa 05.02.2009, počet predchádzajúcich pôrodov - 1
vaginálny, predpokladaný dátum pôrodu 04.03.2009, dátum pôrodu 24.02.2009, spôsob pôrodu -
cisársky rez, indikovaný, anestézia celková, poškodená bola prepustená dňa 01.03.2009, v časti 5 Dg:
uvedená žiadosť o sterilizáciu, Th: cisársky rez a sterilizácia, na oddelení šestonedelia pooperačný
priebeh bez komplikácií.

Zo zdravotnej dokumentácie poškodenej vyplýva, že poškodená bola prijatá na hospitalizáciu dňa
05.02.2009 obžalovaným, vizita - MUDr. I.A., 06.02.2009 ranná vizita - MUDr. I., 07.02.2009 ranná a
večerná vizita - MUDr. B., 08.02.2009 ranná vizita - MUDr. I., 09.02.2009 ranná vizita - obžalovaný,
večerná vizita - MUDr. B., MUDr. I., 10.02.2009 ranná vizita - obžalovaný, MUDr. I., 11.02.2009 ranná
vizita - obžalovaný, 12.02.2009 ranná vizita - obžalovaný, MUDr. I., 13.02.2009 ranná vizita - MUDr. I.,

večerná vizita - MUDr. B., 14.02.2009 mimoriadna vizita - MUDr. B. a obžalovaný - pacientka poučená
obžalovaným o možnosti sterilizácie pri cisárskom reze, 15.02.2009 ranná vizita - MUDr. I., 16.02.2009
ranná vizita - obžalovaný, večerná vizita - MUD. B.Ň., 17.02.2009 ranná vizita - obžalovaný a MUDr. I.,
18.02.209 ranná vizita - obžalovaný, 19.02.2009 ranná vizita - obžalovaný a MUDr. I., 20.02.2009 ranná
vizita - obžalovaný, 21.02.2009 ranná vizita- MUDr. A., 22.02.2009 ranná vizita - MUDr. A., 23.02.2009

- primárska vizita Th: zajtra indukovať pôrod prostaglandínmi - MUDr. B., večerná vizita - obžalovaný a
MUDr. B., mimoriadna vizita - MUDr. B., 24.02.2009 ranná vizita - obžalovaný, 08:47 hod. - pripraviť na
pôrod. Dňa 04.02.2009 13:50 hod. MUDr. I. - KO: hlásiť sa na hospitalizáciu dňa 05.02.2009 o 07:30
hod. Podľa pôrodopisu bola poškodená prijatá na gynekologické oddelenie dňa 05.02.2009 o 08:30 hod,
prepustená bola 01.03.2009 o 10:00 hod., pôrod operatívny dňa 24.02.2009 o 11:30 hod., Dg: žiadosť

o sterilizáciu, liečenie: cisársky rez, sterilizácia.
Podľa žiadosti o sprístupnenie údajov zo zdravotnej dokumentácie - odpoveď zo dňa 23.10.2009
Vranovská nemocnica na základe žiadosti poškodenej sprístupnila poškodenej údaje z jej zdravotnej
dokumentácie z hospitalizácie na gynekologicko-pôrodníckom oddelení vo Vranovskej nemocnici od
05.02.2009 do 01.03.2009.

Podľa priebehu pôrodu poškodená bola prijatá na pôrod dňa 24.02.2009, v časti „nálezy“ 11:00 hod. Dg:
žiadosť o sterilizáciu, Th: príkaz primára MUDr. B. vykonať cisársky rez a sterilizáciu, určený operatér
obžalovaný a MUDr. I..
Z operačnej vložky chirurgickej do záznamu o zdraví a chorobe, vypracovanej obžalovaným, vyplýva,
že operácia poškodenej bola dňa 24.02.2009, narkóza MUDr. L., operatér obžalovaný, asistent MUDr.

I. I., sestra P. Q., v časti diagnóza je uvedené žiadosť o sterilizáciu, v časti druh operácie - cisársky rez,
sterilizácia, operácia bez vážnejších komplikácií.
V ošetrovateľskej prepúšťacej správe pre pôrodnícke pracoviská, vypracovanej dňa 01.03.2009
pôrodnou asistentkou B. B., je v časti „komplikácie počas pôrodu“ uvedená žiadosť o sterilizáciu.Tehotenský preukaz poškodenej obsahuje záznam o kontrole poškodenej dňa 20.01.2009 a dňa
04.02.2009.
Zošetrovateľskéhozáznamuvyplýva,žepoškodenábolaprijatánagynekologickéoddelenieVranovskej

nemocnice dňa 05.02.2009 s diagnózou abnormálny ultrazvukový nález v prenatálnom skríningu matky,
v časti „gravidita“ uvedené 2.
Podľa správy z miesta posledného trvalého pobytu obžalovaného obžalovaný v Meste Vranov nad
Topľou nezastáva žiadne verejné funkcie, na mestskom úrade v evidencii priestupkov nie je evidovaný
žiadny záznam o spáchaní priestupku na území mesta.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie správnych deliktov a priestupkov obžalovaný v roku 2020 spáchal
dva priestupky na úseku cestnej dopravy.
V odpise registra trestov obžalovaného nie je evidovaný žiadny záznam.
Súd na hlavnom pojednávaní dňa 16.05.2023 postupom podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku
odmietol vykonať dôkaz navrhnutý prokurátorom a to zabezpečenie originálu kompletnej zdravotnej
dokumentácie poškodenej F. P., nakoľko sa týka okolností, ktoré možno zistiť inými vo veci už

vykonanými dôkazmi, keďže zdravotná dokumentácia poškodenej bola zabezpečená ešte v prípravnom
konaní a v konaní pred súdom bola riadne oboznámená. V tejto súvislosti je potrebné poukázať
aj na správu Vranovskej nemocnice zo dňa 07.12.2022, podľa ktorej v súvislosti s trestnou vecou
obžalovaného MUDr. F. F. boli vedené viaceré konania, v rámci ktorých zasielali dokumentáciu viacerým
súdom ako aj Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. S odstupom času nie je možné posúdiť,

ktorým osobám, resp. orgánom boli zasielané originály a komu len fotokópie zdravotnej dokumentácie.
Z uvedeného dôvodu nevedia predložiť originál Záznamu o anestézii, originálom nedisponujú.
Predpokladom trestnej zodpovednosti podľa § 159 ods. 2, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona
je zavinené konanie páchateľa, ktorý neoprávnene sterilizoval fyzickú osobu a čin spáchal závažnejším

spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania,
postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona, pričom sa vyžaduje úmyselné zavinenie.
Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sterilizácia na účely
tohto zákona je zabránenie plodnosti bez odstránenia alebo poškodenia pohlavných žliaz osoby.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sterilizáciu možno
vykonať len na základe písomnej žiadosti a písomného informovaného súhlasu po predchádzajúcom
poučení osoby plne spôsobilej na právne úkony alebo zákonného zástupcu osoby nespôsobilej dať
informovaný súhlas alebo na základe rozhodnutia súdu na základe žiadosti zákonného zástupcu.

Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov poučenie
predchádzajúce informovanému súhlasu sa musí poskytnúť spôsobom ustanoveným v § 6 ods.
2 a musí
zahŕňať informácie o a) alternatívnych metódach antikoncepcie a plánovaného rodičovstva, b) možnej

zmene životných okolností, ktoré viedli k žiadosti o sterilizáciu, c) medicínskych dôsledkoch sterilizácie
ako metóde, ktorej cieľom je nezvratné zabránenie plodnosti, d) možnom zlyhaní sterilizácie.
Podľa § 40 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov žiadosť o sterilizáciu sa
podáva poskytovateľovi, ktorý sterilizáciu vykonáva. Žiadosť o sterilizáciu ženy posudzuje a sterilizáciu

vykonáva lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo, žiadosť o
sterilizáciu muža posudzuje a sterilizáciu vykonáva lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore
urológia.
Podľa § 40 ods. 5 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sterilizáciu nemožno

vykonať skôr ako 30 dní po informovanom súhlase.
Súd z vykonaného dokazovania s poukazom na výsluch obžalovaného, výsluch svedka primára
MUDr. B., svedkov MUDr. I., MUDr. I., výsluch znalca MUDr. F. B., ako aj s poukazom na zdravotnú
dokumentáciu poškodenej mal za preukázané, že poškodená F. P. bola sledovaná na ambulancii
rizikovej gravidity na gynekologicko-pôrodníckom oddelení (GPO) Vranovskej nemocnice od 20.01.2009

(tehotenský preukaz poškodenej obsahuje záznamy o kontrole poškodenej dňa 20.01.2009 a dňa
04.02.2009), na túto ambulanciu bola poškodená odoslaná svojim obvodným gynekológom s diagnózou
porucha prietokov, prietok krvi cez pupočník a hypotrofizácia plodu, čiže malý plod. Ambulanciu rizikovej
gravidity v tom čase mali na starosti dvaja lekári a to MUDr. I. a obžalovaný. Keďže stav plodu sanezlepšoval, poškodená bola odo dňa 05.02.2009 hospitalizovaná na gynekologicko - pôrodníckom
oddelení Vranovskej nemocnice, na ktoré bola odoslaná dňa 04.02.2009 MUDr. I., a to z dôvodu
zhoršených prietokov. Ide o veľmi závažnú diagnózu, pri ktorej hrozí vnútromaternicové odumretie

plodu. Jej hospitalizáciu indikoval primár MUDr. B.. Na GPO ju prijímal obžalovaný, čo je uvedené aj v
pôrodopise poškodenej. Poškodená bola už pri príjme oboznámená so závažnosťou diagnóz, pre ktoré
bola hospitalizovaná, a bola oboznámená aj s tým, že jej gravidita môže byť ukončená cisárskym rezom
z indikácie zo strany plodu. V priebehu sledovania poškodenej na ambulancii rizikovej gravidity, keď sa
predpokladalo, že sa tehotenstvo ukončí cisárskym rezom, poškodená sa oboznamovala s možnosťou

sterilizácie. Cisársky rez je totiž vážny výkon na maternici či pôrodných orgánoch, čo môže mať vážne
následky pre ďalšie tehotenstvo pacientky. Z tohto dôvodu bola poškodená takisto oboznámená s
možnosťou sterilizácie a to prvýkrát dňa 20.01.2009, kedy urobil obžalovaný pohovor s pacientkou
o alternatívach a metódach antikoncepcie, o spôsobe, akým bude sterilizácia vykonaná, o možných
komplikáciách vykonania sterilizácie. Druhýkrát bola pacientka poučená o sterilizácii dňa 05.02.2009,
keď bola prijatá na hospitalizáciu na GPO. Zaužívaný postup bol taký, že ak pacientka súhlasila so

sterilizáciou, dala sa jej podpísať žiadosť o sterilizáciu, ktorú vypisuje lekár, ktorý je na rizikovej poradni.
Takáto žiadosť sa založí do tehotenského preukazu alebo do dokumentácie ambulancie rizikovej
gravidity - jeden výtlačok si ponechala pacientka a jeden výtlačok alebo jeho kópia ostala v ambulancii
rizikovej gravidity - lekár buď vystavil jeden alebo dva výtlačky žiadosti. Poškodená túto žiadosť zobrala
so sebou a keď prišla na plánovanú hospitalizáciu, tak sa táto žiadosť založila do chorobopisu na

oddelení rizikového tehotenstva. Poškodená bola oboznámená o nadštandardných službách a o tom,
že pri cisárskom reze môže byť vykonaná sterilizácia na žiadosť pacientky a to za poplatok vo výške 33
Eur. Počas hospitalizácie poškodenej, napriek terapii sa stav plodu nezlepšoval. Robili sa opakované
vyšetrenia, ako napríklad kardiotokografické vyšetrenie, USG vyšetrenie a pacientka bola opakovane
pripravovaná do operačného príjmu, aj keď výsledky opakovaných vyšetrení neboli až také závažné,

aby jej tehotenstvo muselo byť akútne ukončené cisárskym rezom, a preto sa pokračovalo v ďalšej
liečbe. V mesiaci február 2009 mal na starosti rizikové gynekologické oddelenie obžalovaný a bol aj
izbovým lekárom poškodenej, bol jej ošetrujúcim lekárom - jeho úlohou bolo starať sa o pacientku,
prijať ju, starať sa o matku a plod, zistiť patológiu plodu aj matky, patológiu riešiť, a keď sa to podarí,
pacientku prepustiť alebo premiestniť na pôrodnú sálu. Každé ráno sa pritom vykonávali ranné vizity,

robili sa aj večerné vizity, mimoriadne a primárske vizity, obžalovaný poškodenú vyšetroval, robil jej
ultrazvuky, popisoval CTG, indikoval terapiu, takže poškodenú obžalovaný poznal, dennodenne ju mal
na starosti. Podľa výpovede svedka primára MUDr. B. na zdravotnej dokumentácii pacientky je uvedené
aj číslo izby, na ktorej je pacientka umiestnená, a číslo postele. Dňa 23.02.2009 na základe zmeny
vaginálneho nálezu a fyziologického kardiotokografického záznamu primár GPO MUDr. B. rozhodol,

že 24.02.2009 sa bude pôrod indukovať prostredníctvom prostaglandínov. Dňa 24.02.2009 obžalovaný
nemal na starosti pôrodné oddelenie, ale gynekologické oddelenie. V ten deň bola poškodená preložená
na pôrodnú sálu, keďže sa jej rozbehla pôrodná činnosť a to rozvojom hypoxie, teda plod sa nemal
dobre. O 11:00 hod. primár MUDr. B. indikoval ukončiť tehotenstvo akútnym cisárskym rezom z indikácie
plodu (alterácia oziev) a indikoval aj vykonanie sterilizácie a to na základe žiadosti o sterilizáciu, čo je

zaznamenané v dekurze pôrodnej sály. Primár indikuje sterilizáciu na základe žiadosti, ktorú preskúma,
či spĺňa zákonné podmienky a na základe toho dá pokyn a indikuje vykonanie sterilizácie, čo je uvedené
v zdravotnej dokumentácii poškodenej, kde je aj pečiatka a podpis primára MUDr. B.. Týmto výkonom
primár MUDr. B. poveril obžalovaného, ktorý bol v tom čase mladším sekundárnym lekárom s atestáciou
prvého stupňa z gynekologicko - pôrodníckeho odboru, a asistentkou bola MUDr. I.. Mladší sekundárny

lekárjepritompovinnýplniťpokynyprimáraoddelenia,čovyplývaajzpracovnejnáplneobžalovaného.U
poškodenej bola sterilizácia vykonaná operačne, počas cisárskeho rezu a to podviazaním vajíčkovodov
a ich prestrihnutím. Po operácii bola poškodená prevezená na pooperačnú izbu, kde mal poškodenú na
starosti MUDr. I., ktorý poškodenú dňa 01.03.2009 prepúšťal z nemocnice do domáceho ošetrenia.
Pokiaľ ide o existenciu písomnej žiadosti o sterilizáciu a písomného informovaného súhlasu poškodenej

po jej predchádzajúcom poučení v zmysle § 40 zákona č. 576/2004 Z.z. v čase skutku, v tejto súvislosti
je potrebné poukázať na dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú.
Na jednej strane sú tu listinné dôkazy - písomná žiadosť o sterilizáciu spolu s informovaným súhlasom a
poučením zo dňa 20.01.2009 z č.l. 284, záznam v dekurze operačnej sály a ďalšie záznamy v zdravotnej
dokumentácii poškodenej, ako je správa o rodičke, priebeh pôrodu, operačná vložka chirurgická do

záznamu o zdraví a chorobe, ošetrovateľská prepúšťacia správa pre pôrodnícke pracoviská, ďalej
doklad o zaplatení poplatku za sterilizáciu, ako aj výpoveď znalca MUDr. B. zo dňa 16.05.2018 a
výpoveď obžalovaného, svedkov - primára MUDr. B., MUDr. I., MUDr. E., predtým I., MUDr. L., operačnej
sestry Q., sestry pri lôžku O. a pôrodných sestier B., B. T. B., ktorí vo svojich výpovediach zhodneuviedli, že primár MUDr. B. ako aj obžalovaný sa poškodenej opýtali na prípravke ako aj na operačnom
trakte, keďže vedeli, že poškodená si podala žiadosť o sterilizáciu, či si to nerozmyslela. Poškodená
si sterilizáciu nerozmyslela a tento jej súhlas bol pokynom pre sestričky, aby vybrali od poškodenej

poplatok za sterilizáciu v sume 33 eur, ktorý sa zvykne vyberať pred operáciou. Keďže poškodená
nemala pri sebe dostatok peňazí, sestričky sa s poškodenou dohodli, že poplatok zaplatí po operácii a
peniaze jej donesie manžel. Z uvedených dôkazov vyplýva, že poškodená bola poučená obžalovaným
aj MUDr. B. o možnosti sterilizácie pri cisárskom reze už dňa 20.01.2009 v ambulancii rizikovej gravidity,
taktiež pri príjme na hospitalizáciu dňa 05.02.2009, ďalej v priebehu hospitalizácie poškodenej, kde

napríklad z výpovede svedkyne O. vyplýva, že počas jednej večernej vizity sa poškodená pýtala
obžalovaného na vykonanie sterilizácie, pričom aj v zdravotnej dokumentácii poškodenej je uvedený
záznam - 14.02.2009 mimoriadna vizita - MUDr. B. a obžalovaný - pacientka poučená obžalovaným o
možnosti sterilizácie pri cisárskom reze, poškodená bola o možnosti sterilizácie poučená aj na prípravke
ako aj na operačnom trakte. Svedkovia MUDr. B., MUDr. I., svedkyňa B., svedkyňa B. a svedkyňa
B. zhodne vypovedali, že v zdravotnej dokumentácii poškodenej videli písomnú žiadosť o sterilizáciu

spolu s informovaným súhlasom a poučením podpísanú zdravotníckym pracovníkom - obžalovaným a
poškodenou ako žiadateľkou.
Na strane druhej poškodená popiera, že by podpísala žiadosť o sterilizáciu a informovaný súhlas
spolu s poučením, tvrdí, že ona sterilizáciu nikdy nechcela. Poškodená si nepamätá, že by sa
podrobila nejakému vyšetreniu dňa 20.01.2009 na ambulancii rizikovej gravidity. Taktiež poprela, že by

v ambulancii rizikovej gravidity prišla do kontaktu s obžalovaným a že by tam podpisovala nejaké listiny.
Zároveň však uviedla, že podpisovala nejaké doklady, nevie, aké, pamätá si doklad o anestézii, keďže
ten čítala. Poškodená na otázku, kto ju všeobecne vyšetroval pred pôrodom, odpovedala, že to bolo
veľa lekárov, ktorí chodili na vizity, pričom nevedela uviesť, kto bol jej izbový lekár.
Poškodená F. P. síce potvrdila, že to, že bude musieť ísť na cisársky rez, jej povedal obžalovaný, keď

bola na pôrodnej sále, lebo neboli počuť ozvy plodu, ako aj to, že na prípravke ešte pred operačnou
sálou sa jej obžalovaný pýtal, či má peniaze, a to 33 eur, ona povedala, že má na izbe len 10 eur, ona
sa ho pýtala, že na čo, obžalovaný niečo hovoril, ale ona nechápala, myslela si, že ide o poplatok za
anestéziu, avšak zároveň vo svojej výpovedi uviedla, že nevie odôvodniť, na základe čoho si myslela,
že ide o poplatok za anestéziu, pričom cenník služieb na izbe nevidela. Aj svedkyňa J., ktorú poškodená

navštevovala na pooperačnej izbe, rodila cisárskym rezom dňa 17.02.2009, pričom neplatila žiadne
poplatky ani poplatok za anestéziu.
Poškodená najprv tvrdila, že sa o tom, že jej bola vykonaná sterilizácia, dozvedela až večer po pôrode,
keď zaplatila sestričke poplatok za sterilizáciu, avšak v inej časti svojej výpovede uviedla, že manžela
informovala, že bola vykonaná sterilizácia už poobede po pôrode, keď sa prebrala na pooperačnej izbe.

Napriek tomu povedala svojmu manželovi, aby doniesol sumu 33 eur, ktorú jej oznámil obžalovaný,
povedala mu, že je to poplatok za anestéziu, čo je však v rozpore s výpoveďou jej manžela - svedka
F. P., ktorý vypovedal, že poškodená mu v telefóne po pôrode nepovedala, za čo treba zaplatiť tých 33
eur, zobral na vedomie, že treba priniesť peniaze, no nevedel, na čo tie peniaze sú.
V rozpore s výpoveďou svedka F. P. v časti, keď poškodená mu mala povedať, že ide o poplatok za

anestéziu, je aj výpoveď svedkyne F. P.Č., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že svedok F. P. jej oznámil,
že poškodená potrebuje zaplatiť poplatok 33 Eur za narkózu, aj keď svedok F. P. tvrdí, že poškodená
mu v telefóne po pôrode nepovedala, za čo treba zaplatiť tých 33 eur.
Svedkyňa B. v tejto súvislosti vypovedala, že prevzala od manžela poškodenej - svedka F. P. peniaze,
manželovi poškodenej aj poškodenej bolo oznámené, že sa platí za sterilizáciu a poškodená doklad o

zaplatení poplatku podpísala.
Podľa poškodenej na ďalší deň po pôrode ráno prišiel za ňou obžalovaný a opýtal sa jej, ako sa jej darí,
ona sa ho opýtala, prečo jej urobil sterilizáciu, že ona ju nechcela, avšak obžalovaný poprel, že by po
pôrode navštívil poškodenú, keďže na pooperačnej izbe ju mal na starosti MUDr. I., nie on, čo vo svojej
výpovedi potvrdil aj svedok MUDr. I..

Podľa výpovede svokry poškodenej - svedkyne F. P. na druhý deň ráno po pôrode jej poškodená po
telefóne oznámila, že bol za ňou obžalovaný, aby opätovne podpísala žiadosť o sterilizáciu, pričom
poškodená to odmietla, avšak sama poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že to bola sestrička a hlavná
sestra, ktoré prišli za ňou, aby opätovne podpísala žiadosť o sterilizáciu, nie obžalovaný. Aj keď ju
prepúšťali z nemocnice, MUDr. I. poškodenú podľa jej vyjadrenia požiadal, aby podpísala žiadosť o

sterilizáciu s tým, že ho o to požiadal obžalovaný, čo je však v rozpore s výpoveďou MUDr. I., ktorý
uviedol, že to bol primár MUDr. B., ktorý to od neho žiadal, nie obžalovaný.
A napokon, poškodená uviedla, že prvýkrát sa jej obžalovaný opýtal, či chce sterilizáciu, dňa 14.02.2009,
keď obžalovaný na chodbe zisťoval, kde leží poškodená, zastavil sa na dverách izby a opýtal sa jej,či čaká štvrté dieťa, ona odpovedala, že čaká len druhé dieťa a chce ešte jedno dieťa a vtedy sa
jej opýtal či chce sterilizáciu. Bola tam prítomná aj jej kamarátka svedkyňa I. J., ktorá jej výpoveď
potvrdila. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že obžalovaný vedel, keďže bol ošetrujúcim

lekárom poškodenej, že dôvodom sterilizácie nemal byť štvrtý pôrod poškodenej, ale jej rizikové
tehotenstvo, ktoré mohlo byť ukončené cisárskym rezom, čo vyplývalo z jej zdravotnej dokumentácie,
ku ktorej mal obžalovaný prístup a bol s ňou oboznámený. Taktiež je nepravdepodobné, že by si ju
obžalovaný pomýlil s inou pacientkou, keďže sama svedkyňa J. vypovedala, že nemala vedomosť
o tom, že by v tom čase bola na GPO hospitalizovaná iná pacientka, u ktorej by bola vykonaná

sterilizácia, a podľa výpovede obžalovaného bola poškodená najťažším prípadom na oddelení. Taktiež
je nepravdepodobné, že by obžalovaný ako izbový lekár poškodenej, ktorý bol oboznámený s jej
zdravotnou dokumentáciou, nevedel, na ktorej izbe leží poškodená, keď podľa výpovede MUDr. B.
číslo izby je uvedené v zdravotnej dokumentácii pacientky. Taktiež svedkyňa O.Í. vypovedala, že počas
hospitalizácie sa poškodená dotazovala obžalovaného na vykonanie sterilizácie a to počas večernej
vizity. V tejto súvislosti je potrebné ešte poukázať na záznam v zdravotnej dokumentácii poškodenej

zo dňa 14.02.2009 „mimoriadna vizita - MUDr. B. a obžalovaný - pacientka poučená obžalovaným o
možnosti sterilizácie pri cisárskom reze“, podľa ktorého sa v uvedený deň konala mimoriadna vizita za
účasti primára MUDr. B. a obžalovaného, ktorý poučil poškodenú o možnosti sterilizácie pri cisárskom
reze.
Zároveň svedkyňa J. potvrdila tvrdenia obžalovaného, svedkov MUDr. B. a MUDr. I.Ň., že poškodená

bola vopred informovaná, že bude rodiť cisárskym rezom, pričom lekári mali záujem udržiavať ju v
tehotenstve čo najdlhšie do očakávaného termínu pôrodu, aby porodila spontánne. Ak by poškodená
rodila spontánne, sterilizácia by sa nevykonala.
Na určité pochybnosti o vierohodnosti výpovedí poškodenej a jej rodinných príslušníkov - manžela F. P. a
svokryF.P.poukazujeajichsprávaniesaposkutku,keďpoškodenáanijejmanželpotom,čozistili,žejej

bola vykonaná sterilizácia, nepožiadali o vysvetlenie primára ani riaditeľa nemocnice a za právnikom išli
z iniciatívy svokry, ktorá nesúhlasila so sterilizáciou poškodenej. Poškodená zároveň podpísala doklad o
zaplatení poplatku za sterilizáciu a podľa výpovede svedkyne B., svedkyne B. a svedkyne B. poškodená,
pokiaľ ide o zaplatenie poplatku za sterilizáciu, nič nenamietala, poškodená začala mať odmietavý postoj
k sterilizácii až po návšteve jej rodinných príslušníkov - manžela a svokry.

Znalec PhDr. U.r vo svojom znaleckom posudku poukázal na to, že je neprípustné z hľadiska
písmoznaleckejexpertízyvykonaťzáver,žespornýmateriál,ktorýbolpredmetomznaleckéhoskúmania,
napísala konkrétna osoba bez predloženia originálov sporných materiálov, pretože mohli byť vytvorené
kópie. Podľa správy Vranovskej nemocnice zo dňa 07.12.2022, podľa ktorej v súvislosti s trestnou vecou
obžalovaného MUDr. F. F. boli vedené viaceré konania, v rámci ktorých zasielali dokumentáciu viacerým

súdom ako aj Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. S odstupom času nie je možné posúdiť,
ktorým osobám, resp. orgánom boli zasielané originály a komu len fotokópie zdravotnej dokumentácie.
Z uvedeného dôvodu nevedia predložiť originál Záznamu o anestézii, originálom nedisponujú.
Vzhľadom na vyššie uvedené po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že konaním
obžalovaného neboli naplnené znaky skutkovej podstaty súdeného zločinu a to ani po stránke

objektívnej ani po stránke subjektívnej, na základe čoho ho spod obžaloby oslobodil.
Protiprávnosť konania je u obžalovaného vylúčená aj vzhľadom na to, že vykonanie sterilizácie
indikoval primár MUDr. B., pričom týmto výkonom poveril obžalovaného, ktorý bol v tom čase mladším
sekundárnym lekárom s atestáciou prvého stupňa z gynekologicko - pôrodníckeho odboru. Ako mladší
sekundárny lekár bol povinný plniť pokyny primára oddelenia, ako to vyplýva z pracovnej náplne

obžalovaného, ako aj z výpovede samotného obžalovaného, z výpovede svedkov MUDr. B., MUDr. I.,
ako aj z výpovede znalca MUDr. B..
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku skutkovej podstaty súdeného zločinu, vykonanými dôkazmi nebol
preukázaný priamy ani nepriamy úmysel obžalovaného neoprávnene sterilizovať poškodenú, ani motív
konaniaobžalovanéhoosobitnevoformenejakéhofinančnéhobenefitu,keďžeakosavosvojejvýpovedi

vyjadril svedok primár MUDr. B., v prípade vykonania sterilizácie neboli žiadne benefity ani pre lekára
ani pre sestry, išlo o tzv. „prácu naviac“. Svedkovia MUDr. B., MUDr. I., svedkyňa J., aj znalec MUDr.
B. potvrdili tvrdenia obžalovaného, že poškodená bola oboznámená so závažnosťou diagnóz, ako aj s
tým, že jej gravidita môže byť ukončená cisárskym rezom z indikácie zo strany plodu, pričom lekári mali
záujem udržiavať ju v tehotenstve čo najdlhšie do očakávaného termínu pôrodu, aby porodila spontánne

avtedybyksterilizáciinedošlo.Otom,žepôrodbudeupoškodenejvykonanýcisárskymrezom,rozhodol
primár MUDr. B. dňa 24.02.2009 a to asi 20 či 30 minút pred vykonaním tohto operačného úkonu, keďže
cisársky rez bolo potrebné vykonať akútne z dôvodu, že plod trpel a nemohol sa nadýchnuť. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že obžalovaný má vysoký morálny kredit bez akýchkoľvekpochybení v praxi a akýchkoľvek sťažností, ako to vyplýva z vyjadrenia AK Dr. A. k nároku poškodenej
na náhradu škody.
Súd pri hodnotení dôkazov nevychádzal z dôkazu, ktorý bol na hlavnom pojednávaní dňa 31.01.2023

vykonaný oboznámením zvukového záznamu vyhotoveného obžalovaným, keďže súdu neboli bez
akýchkoľvek pochybností preukázané okolnosti, za akých bol tento dôkaz získaný, nebola preukázaná
ani autenticita zaznamenaných hlasových prejavov. F. P., ktorého obžalovaný navrhol vypočuť ako
svedka na hlavnom pojednávaní a ktorý by mohol potvrdiť autenticitu zvukového záznamu a vyjadriť sa
aj k okolnostiam vyhotovenia zvukového záznamu, zomrel. Navyše, z obsahu tohto dôkazu nevyplývajú

skutočnosti významné pre rozhodnutie súdu.
Keďže si poškodená neuplatnila nárok na náhradu škody v trestnom konaní, súd nerozhodoval výrokom
o náhrade škody.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o

zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania
výslovnevzdať.Vprospechobžalovanéhomôžurozsudokodvolanímnapadnúťipríbuzní obžalovaného
v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli s
výnimkou ak ide o mladistvých. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.