Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 34C/46/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122211178
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7122211178.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobcu: Mesto Košice,
so sídlom Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C.
XXX/XX, D., zastúpený JUDr. JCLic. E. F., G., H., so sídlom Južná trieda 28, Košice, IČO: 52 858 774,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti určenia, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku parcely registra E – KN parc. č.

XXXX/X – trvalý trávny porast o výmere 8 020 m2 a parcely registra E – KN parc. č. XXXX/X – trvalý
trávny porast o výmere 4 648 m2 v katastrálnom území I., obec I. – I., J. I. K., vo výške spoluvlastníckeho
podielu 1/9 zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX v časti B pod poradovým č. 6, z a s t a v u j e.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.10.2022 domáhal určenia, že je spoluvlastníkom
pozemku parcely registra E-KN parc. č. XXX – orná pôda o výmere 7 756 m2 a parcely registra
E – KN parc. č. XXX – trvalý trávnatý porast o výmere 773 m2 v katastrálnom území I., obec I. - I., J. I.
K., vo výške spoluvlastníckeho podielu 5/144 zapísaného na Liste vlastníctva č. XXX v časti B pod por.
č. 4, spoluvlastníkom pozemku parcely registra E-KN parc. č. XXX – orná pôda o výmere 14 682 m2,
v katastrálnom území I., obec I. - I., J. I. K., vo výške spoluvlastníckeho podielu 75/30720 zapísaného

na Liste vlastníctva č. XXXX v časti B pod por. č. 14, spoluvlastníkom pozemku parcely registra E-KN
parc. č. XXX - orná pôda o výmere 9 351 m2, v katastrálnom území I., obec I. - I., J. I. K., vo
výške spoluvlastníckeho podielu 1/160 zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX v časti B pod por. č.
20, spoluvlastníkom pozemku parcely registra E-KN parc. č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere
8 020 m2 a pozemku parcely registra E-KN parc. č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 4 648 m2,
v katastrálnom území I., obec I. - I., J. I. K., vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/9 zapísaného na Liste
vlastníctva č. XXXX v časti B pod por. č. 6.

1.2 Zároveň žalobca žiadal súd, aby mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

2.1 Žalobu žalobca odôvodnil najmä tými skutkovými tvrdeniami, že žalovaný je v súčasnosti
evidovaný ako podielový spoluvlastník pozemkov parcely registra E - KN č. XXX, B. XXX, B.
XXX, B. XXX, B. XXXX/X, B. XXXX/X v katastrálnom území I., obec I. – I., okres Košice I. Žalobca ďalej

uviedol, že z výpisu z Listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že žalovaný nadobudol predmetné pozemky
do vlastníctva na základe osvedčenia o dedičstve sp.zn. 12D 266/2016, Dnot 59/2016 a z výpisu z Listu
vlastníctva č. XXXX, B. XXXX L. B. XXXX vyplýva, že žalovaný nadobudol predmetné pozemkydo vlastníctva na základe osvedčenia o dedičstve sp.zn. 13D 4/11, Dnot 12/11, Z 4762/11- 229/11 –
229/11. Žalobca v žalobe konštatoval, že pozemky, ku ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva,
sa nachádzajú v mestskej časti Košice - Kavečany a je na nich vybudovaná ZOO Košice. Žalobca ďalej

v žalobe argumentoval tým, že žalovaný nemá byť zapísaný v katastri nehnuteľností ako spoluvlastník
pozemku parcely E-KN č. XXX a pozemku parcely E-KN č. XXX, pretože tieto boli vyvlastnené
vyvlastňovacím rozhodnutím Obvodného národného výboru, odborom výstavby, ÚPaA Košice I č. Výst.
10863/2865/84/85-Ge zo dňa 5.2.1985 bývalým vlastníkom za náhradu v prospech Československého
štátu,atiežnemábyťzapísanývkatastrinehnuteľnostíakospoluvlastníkpozemkuparcely E-KNč.XXX,

pozemku parcely E-KN č. XXX, pozemku parcely E-KN č. XXXX/X a pozemku parcely E-KN č. XXXX/
X, pretože tieto boli vyvlastnené vyvlastňovacím rozhodnutím Obvodného národného výboru, odborom
výstavby, ÚPaA Košice I č. Výst. 9860/2617/84-Go zo dňa 4.1.1985 bývalým vlastníkom za náhradu
v prospech Československého štátu. Má za to, že na základe vyššie uvedených vyvlastňovacích
rozhodnutí sa vlastníkom žalovaných pozemkov vo vyvlastnených podieloch stal Československý štát
v zastúpení Zoologickej záhrady Košice, ktorej bol zriaďovateľom. Uviedol, že podľa ust. § 3 ods. 1

zákona č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej a zriaďovateľskej funkcie národných
výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy v znení neskorších
predpisov prešla na neho zriaďovateľská funkcia k Zoologickej záhrade Košice a v súlade s ust. § 2 ods.
2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov veci prešlo na neho vlastnícke
právo k žalovaným pozemkom ku dňu účinnosti tohto zákona (išlo o prechod majetku štátu na obec

ex lege), t.j. ku dňu 1.5.1991 nadobudol priamo zo zákona vlastnícke právo k žalovaným
nehnuteľnostiam v žalovaných podieloch. Žalobca poukázal, že podľa Protokolu č. 5 o prechode
vlastníctva nehnuteľného majetku v zmysle zákona č. 138/91 Zb. o majetku obcí, uzatvoreného
medzi Zoologickou záhradou Košice – Kavečany ako odovzdávajúcim a ním ako preberajúcim prešli
žalované pozemky dňom 1.5.1991 do vlastníctva mesta Košice, avšak tento podľa žalobcu mal už len

deklaratórny charakter. Zhrnul tak svoju argumentáciu do tvrdenia, že nadobudol vlastnícke právo k
žalovaným pozemkom na základe ust. § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, a to dňom
účinnosti tohto zákona t.j. dňom 1.5.1991.
2.2 Žalobca však uviedol, že v prípade, ak by sa súd nestotožnil s jeho právnym názorom, že jeho právny
predchodca (Československý štát) nadobudol vlastnícke právo k žalovaným pozemkom v žalovaných

podieloch na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia, tieto podľa neho alternatívne nadobudol vydržaním
vlastníckeho práva k týmto pozemkom, keďže do dobromyseľnej držby predmetných pozemkov
vstúpil dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, t.j. dňom 1.5.1991
a vydržacia doba tak uplynula dňom 1.5.2001. Poukázal tiež na skutočnosť, že ZOO Košice ako
mestská príspevková organizácia užíva predmetné pozemky a prevádzkuje na nich chov spoločenských

acudzokrajnýchzvierat,zabezpečujevprípadenutnostivýstavbuinfraštruktúry(cesty,chodníkyvareály
ZOO) a do dnešného dňa vykonáva ich opravy a údržbu, pričom sú využívané širokou verejnosťou.
2.3Kotázkenaliehavéhoprávnehozáujmužalobcauviedol,žetentojedanýzdôvodu,ženiejevkatastri
nehnuteľností zapísaný ako vlastník žalovaných pozemkov v žalovaných podieloch aj napriek tomu, že
by ním mal byť, a teda pokiaľ nebude súdom určené jeho vlastnícke právo, a pokiaľ nebude vykonaný

zápis vlastníckeho práva k žalovaným pozemkom do katastra nehnuteľností v jeho prospech, bude jeho
vlastnícke právo ohrozené, resp. bez určenia jeho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
je jeho právne postavenie neisté. Ako ďalší dôvod naliehavosti právneho záujmu žalobca označil
skutočnosť, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II (pozn. súdu v súčasnosti pred
Mestským súdom Košice) pod sp. zn. 37C/89/2022 sa žalovaný v procesnej pozícii žalobcu domáha od

neho zaplatenia sumy 11.057,05 Eur s príslušenstvom ako náhrady za užívanie žalovaných pozemkov,
a teda v prípade jej úspechu v uvedenom súdnom konaní, by bol povinný poskytnúť mu náhradu za ich
užívanie aj napriek tomu, že je ich vlastníkom.
2.4 Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku do konania označil a predložil tieto listinné dôkazy:
Vyvlastňovacie rozhodnutie Obvodného národného výboru, odboru výstavby ÚPaA Košice I č. výst.

9860/2617/84 – Go zo dňa 4.1.1985, Vyvlastňovacie rozhodnutie Obvodného národného výboru,
odboru výstavby ÚPaA Košice I č. výst. 10863/2865/84/85 – Go zo dňa 5.2.1985, Protokol č. 5
o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí zo
dňa 23.8.1993, vyjadrenie Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru, oddelenia technického,
dokumentácie a poskytovania informácií zo dňa 9.1.2017, Výpis z Listu vlastníctva č. XXX, okres I. K.,

J. I. – I., katastrálne územie I. zo dňa 25.6.2020, Výpis z Listu vlastníctva č. XXXX, okres I. K., J. I.
– I., katastrálne územie I. zo dňa 25.6.2020, Výpis z Listu vlastníctva č. XXXX, okres I. K., J. I. – I.,
katastrálneúzemieI.zodňa25.6.2020,VýpiszListuvlastníctvač.XXXX,okres I.K.,J.I.–I.,katastrálne
územie I. zo dňa 25.6.2020.3.1 Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.3.2023 túto žiadal zamietnuť a priznať mu proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Poprel tvrdenie žalobcu, že je vlastníkom sporných

nehnuteľnosti, rovnako poprel tvrdenia, že došlo k vyvlastneniu, odkúpeniu alebo vydržaniu týchto
nehnuteľností.
3.2 Žalovaný k parcelám č. XXX L. XXX uviedol, že tieto boli predmetom dedičského konania vedeného
pod sp.zn. 16D/226/2016, Dnot 91/2016 po nebohej F. B., D. M., ktorá sa narodila dňa X.X.XXXX
a zomrela v roku 2010. Ku skutkovej argumentácii doplnil, že predmetné parcely boli predmetom

dedičského konania už v roku 1969 po nebohom A. M., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. V tejto súvislosti
uviedol, že A. M. zomrel v roku 1968, teda zomrel ešte pred vydaním vyvlastňovacieho rozhodnutia,
pričom z dedičského konania vyplýva, že dedičia v tomto dedičskom konaní vedenom v roku 1969 boli
známi. Keďže po A. M. prebehlo dedičské konanie v roku 1969, pričom správny orgán konal s A. M.,
ktorý bol v tom čase mŕtvy, tak potom podľa žalobcu rozhodnutie o vyvlastnení nemôže byť účinné.
3.3 K parcelám č. XXX L. B. XXX uviedol, že predmetné parcely boli predmetom dedičského konania

vedeného pod sp. zn. 13D/4/2011, Dnot 12/2011 po nebohej F. B., D. M., ktorá sa narodila dňa X.X.XXXX
a zomrela v roku 2010. Pre úplnosť dodal, že predmetné parcely boli predmetom dedičského konania po
nebohej L. M., D. J., ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX, a to na základe uznesenia Okresného súdu Košice
I vydaného pod sp. zn. 23D/500/02 zo dňa 9.9.2004 (po ktorej prebehli pôvodné dedičské konania pod
sp.zn. D 535/85 a D 2240/91). V tomto dedičskom konaní dedila F. B., D. M.. V súvislosti s uvedeným tak

poukázal na skutočnosť, že táto jeho právna predchodkyňa bola v čase vyvlastňovacieho rozhodnutia
mŕtva a jej nástupcovia boli známi, lebo dedičské konanie prebehlo už v roku 1985, a teda nemohlo
sa konať s neznámymi dedičmi po nebohej L. M., D. J., a má tak za to, že nemohlo dôjsť k účinnému
vyvlastneniu. Doplnil tiež, že L. M., D. J. úplne absentuje vo vyvlastňovacom rozhodnutí, ktoré predložil
žalobca, preto jej pozemky ani nemohli byť vyvlastnené.

3.4 Žalovaný k parcelám č. XXXX/X L. B. XXXX/X uviedol, že tieto sú predmetom súdneho konania
pod sp.zn. 15C/47/2022 prebiehajúceho na Okresnom súde Košice I (poznámka súdu v súčasnosti na
Mestskom súde Košice) o určenie vlastníckeho práva, a teda v tejto časti žaloby žalovaný poukázal na
prekážku litispendencie, t.j. prekážku veci už skôr začatej.
3.5 Uviedol, že nemal, a ani jeho právni predchodcovia nemali žiadnu vedomosť o

vyvlastňovacom rozhodnutí. Nikdy im toto vyvlastňovacie rozhodnutie nebolo doručené, a
ani im nebola zaplatená žiadna odplata za údajne vyvlastnený pozemok. Z uvedeného dôvodu tak
vyvlastňovacie rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, ako to už vyplýva z
konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a aj Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Naviac podľa žalovaného takéto rozhodnutie nebolo prípustné doručovať verejnou vyhláškou. V tejto

súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie o vyvlastnení je rozhodnutím, s ktorým
sa spája prevod vlastníckeho práva, a preto ho nebolo možné vydať vo forme verejnej vyhlášky
a doručovať ho verejnou vyhláškou. Konštatoval, že nemôže byť účinné rozhodnutie o vyvlastnení,
keď sa konalo s mŕtvou osobou, alebo neznámymi dedičmi, ktorí boli známi, alebo z osobou
zdržujúcou sa na neznámom mieste, ktorá bola známa. Úmyselne zlý postup bol v tom, že štátny

orgán vychádzal z pozemkových kníh, kde zápisy skončili v roku 1964. Štátny orgán, zneužívajúc
svoje postavenie, nezisťoval skutočných vlastníkov, nezisťoval na štátnom notárstve či osoba zomrela,
či prebehlo dedičské konanie, nezisťoval pobyty cez políciu, alebo register obyvateľov. Štátny orgán
nezisťoval o koho ide, teda o akú osobu z pozemkovej knihy, len zapísal, že je to osoba zdržujúca sa
na neznámom mieste, pričom išlo o osobu, ktorá bola evidovaná v evidencii obyvateľov a zdržovala sa

na známom mieste. V súvislosti s doručovaním verejnou vyhláškou žalovaný vyslovil
pochybnosť, že vyvlastňovacie rozhodnutie bolo skutočne vyvesené na úradnej tabuli, teda spôsobom
v mieste obvyklým. Podľa žalovaného žalobca ani nepreukázal, že doručovanie verejnou vyhláškou sa
skutočne realizovalo, a že rozhodnutie bolo vyvesené, a rovnako nepreukázal ani kde bolo vyvesené
a po aký dlhý čas bolo vyvesené.

3.6 K žalobcovi tvrdenému vydržaniu žalovaný uviedol, že s týmto tvrdením sa nemôže stotožniť
a poprel, že by žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním. Argumentoval, že
na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani
v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Poukázal na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má

(nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), a preto nemôže platne previesť vlastnícke
právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu
vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. Uviedol, že žalobca nemohol nadobudnúť
vlastnícke právo vydržaním, lebo neboli splnenie podmienky vydržania, a to z dôvodov, že žalobca neboldobromyseľný, že mu vlastnícke právo patrí, a ani nenakladal s nehnuteľnosťou ako vlastník. Podľa
názoru žalovaného žalobca objektívne nemohol byť dobromyseľný, že je vlastníkom nehnuteľnosti, lebo
štát ani štátna organizácia nebola evidovaná ako vlastník sporných pozemkov v evidencii nehnuteľnosti,

a teda v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1991 Zb., ani v čase podpísania
delimitačnéhoprotokoluvlastníctvoštátunevyplývalozevidencienehnuteľností.Dôležitýmfaktompodľa
žalovaného, ktorý svedčí o tom, že žalobca nebol dobromyseľný je aj skutočnosť, že Zoologická záhrada
Košice platila vlastníkom pozemkov v areáli Zoo nájomné za užívanie ich pozemkov. Preto má za to,
že ak by sa žalobca cítil ako vlastník, Zoologická záhrada Košice (mestská príspevková organizácia) by

nájomné zmluvy neuzatvárala a neplatila by nájomné. O tom, že mesto Košice nebolo v žiadnom prípade
dobromyseľné svedčí podľa žalovaného aj ďalšia skutočnosť, že Okresný úrad Košice, katastrálny odbor
vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. C15/2014 zo dňa 4.2.2014 podľa zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v platnom znení schválil Register obnovenej
evidencie pozemkov (ROEP) v katastrálnom území I., obec F. B. I. – I., a zároveň okresný úrad
zapísal údaje registra v zmysle ust. § 7 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z. z. do katastra nehnuteľností. V tejto

súvislosti poukázal, že žalobca sa ani v rámci tohto konania nedomáhal svojho údajného vlastníckeho
práva, neuvádzal, že malo dôjsť k vydržaniu, neuvádzal, že bol dobromyseľný, a zároveň ani po vydaní
tohto rozhodnutia nepodával žaloby o určenie vlastníckeho práva na príslušné súdy. Uviedol, že žalobca
začal podávať žaloby o určenie vlastníckeho práva až ako reakciu na správanie vlastníkov, ktorí sa
začali domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, resp. vydania odplaty za užívanie nehnuteľností.

3.7 V rámci prostriedkov procesnej obrany žalovaný pripojil a predložil listinné dôkazy: rozhodnutie
Štátneho notárstva Košice – vidiek zo dňa 18.6.1969 po nebohom poručiteľovi A. M., uznesenie
Okresného súdu Košice I zo dňa 9.9.2004 vydané v dedičskej veci vedenej na súde pod sp.zn. 23D
500/02, Dnot 194/02 po nebohej poručiteľke L. M., D. J., osvedčenie o dedičstve zo dňa 9.6.2011
vydané JUDr. Vierou Šmajdovou, notárkou ako súdnou komisárkou v dedičskej veci po nebohej F. B.,

D. M., osvedčenie o dedičstve zo dňa 25.7.2016 vydané A. F. I., notárkou ako súdnou komisárkou
v dedičskej veci po nebohej F. B., D. M., zápisnicu o pojednávaní uskutočnenom pred Okresným súdom
Košice II zo dňa 2.2.2022 sp.zn. 29C/79/2020 vo veci žalobkyne N. O. proti Mesto Košice, kúpnu
zmluvu uzavretú medzi predávajúcou L. P. a žalobcom ako kupujúcim zo dňa 28.8.2009, nájomnú
zmluvu uzavretú medzi prenajímateľom Q. P. a Zoologickou záhradou Košice ako nájomcom zo dňa

19.12.2007, nájomnú zmluvu uzavretú medzi prenajímateľom A. D. a Zoologickou záhradou Košice ako
nájomcom zo dňa 20.11.2007 a zo dňa 28.9.2017, nájomnú zmluvu uzavretú medzi prenajímateľom F.
R. a Zoologickou záhradou Košice ako nájomcom zo dňa 19.12.2007, nájomnú zmluvu uzavretú medzi
prenajímateľom A. R. a Zoologickou záhradou Košice ako nájomcom zo dňa 19.12.2007, oznámenie
žalobcu vo veci majetkovo právneho vysporiadania pozemkov zo dňa 30.4.2010 adresované F. S.

a J. E., žiadosť Q. P., F. P. a A. R. o majetkovo právne vysporiadanie adresované žalobcovi zo dňa
23.5.2013, rozhodnutie Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru zo dňa 4.2.2014 o schválení
Registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území I., oznámenie žalobcu adresované S. K.
zo dňa 5.12.2016 o skutočnosti, že vyvlastňovacie rozhodnutie vydané Obvodným národným výborom
Košice I., odborom výstavby, ÚPaA č. Výst. 10863/2865/84/85 – Go zo dňa 5.2.1985 sa v archíve

mesta Košice vo fonde ObNV Košice I. nenachádza, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 13.7.2021, sp.zn. IV. ÚS 372/2021, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
25.2.2021, sp.zn. 3 Cdo 263/2018, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.3.2010,
sp.zn. 5 Cdo 107/2008, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.2.2016, sp.zn.
2MCdo/4/2014,rozsudokOkresnéhosúduBratislavaII zodňa5.10.2011,sp.zn.8C/213/2007,rozsudok

Okresného súdu Košice II zo dňa 4.8.2021, sp.zn. 26C/68/2020, rozsudok Okresného súdu Košice I
zo dňa 31.5.2022, sp.zn. 35C/2/2021.

4. Replika zo strany žalobcu podaná nebola, teda ani žalovaný nebol vyzvaný k podaniu dupliky.

5. Žalovaný na podporu svojej argumentácie na pojednávaní konanom dňa 26.10.2023 predložil súdu
rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach v obdobných skutkovo a právnych veciach zo dňa 16.6.2021,
sp.zn. 11Co/126/2020, zo dňa 25.4.2023, sp.zn. 6Co/165/2022 a zo dňa 12.9.2023, sp.zn.
6Co/104/2023.

6. Ako prvú súd skúmal otázku existencie neodstrániteľnej vady konania v podobe prekážky
litispendencie.
7. Súd prvej inštancie lustráciou v súdnom registri zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 8.11.2022
domáhal proti žalovanému určenia, že je podielovým spoluvlastníkom pozemkov registra E-KN parc.č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 8 020 m2, v katastrálnom území I., obec I. - I., J. I. K., vo
výške spoluvlastníckeho podielu 1/9 zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX v časti B pod por. č. 4
a rovnako že je podielovým spoluvlastníkom pozemku registra E-KN parc. č. XXXX/X - trvalý trávny

porast o výmere 4 648 m2, v katastrálnom území I., obec I. - I., J. I. X, vo výške spoluvlastníckeho
podielu 1/9 zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX v časti B pod por. č. 4. Konanie o tejto žalobe
žalobcu je vedené na Mestskom súde Košice pod sp.zn. 15C/47/2022.
8. Mestský súd Košice v konaní vedenom na súde pod sp.zn. 15C/47/2022 o tejto žalobe meritórne
rozhodol rozsudkom zo dňa 13.6.2023 tak, že žalobu zamietol (I. výrok rozsudku) a žalovaným v 1., 2.,

3., a 4. rade priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (II. výrok rozsudku).
9. Rozsudok súdu prvej inštancie nenadobudol právoplatnosť z dôvodu podaného odvolania žalobcom,
o ktorom nebolo odvolacím súdom doposiaľ rozhodnuté.
10. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v čase podania žaloby žalobcom na súd dňa 31.10.2022, bolo na
tunajšom súde vedené konanie o tej istej veci, ktoré nie je právoplatne skončené.
11. Podľa ust. § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd

kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť
(ďalej len „procesné podmienky“).
12. Podľa ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky,
ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
13. Podľa ust. § 156 Civilného sporového poriadku konanie sa začína doručením žaloby alebo

doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.
14. Podľa ust. § 159 Civilného sporového poriadku začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore
prebiehalonasúdeinékonanie.Aknasúdeprebiehaotomistomsporeinékonanie,súdzastavíkonanie,
ktoré sa začalo neskôr.
15. Civilný sporový poriadok výslovne procesné podmienky konania nevypočítava, z jeho

ustanovení však možno vyvodiť, že ide o súhrn vlastností na strane súdu, na strane strán sporu, ale
aj vlastností samotnej prejednávanej veci, ktoré musia byť splnené, aby sa dosiahol účel civilného
konania vyplývajúci zo základných procesných ustanovení. Môžeme ich rozdeliť do štyroch základných
skupín, a to na procesné podmienky na strane súdu, procesné podmienky na strane strán (strany) sporu,
vecné procesné podmienky a negatívne procesné podmienky. Ďalšie členenie procesných podmienok

závisí od ich následku na prebiehajúce civilné konanie, pričom z hľadiska tohto diferenciačného kritéria
ich členíme na odstrániteľné a neodstrániteľné. Rozsiahly výpočet neodstrániteľných a odstrániteľných
nedostatkov podmienok konania uvádza Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení 2
Cdo 8/2009 „za neodstrániteľné nedostatky podmienky konania sa považuje nedostatok právomoci
súdu, litispendencia, rei iudicatae, nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania. Neodstrániteľné

nedostatky podmienky konania spôsobujú, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí
konanie zastaviť, prípadne postúpiť vec inému orgánu. Za odstrániteľné nedostatky podmienky konania
sapovažujeneúplnosťnávrhunazačatiekonania,nedostatokpríslušnostisúdu,procesnánespôsobilosť
účastníka, nedostatok zastúpenia účastníka konania.“
16. Medzi negatívne procesné podmienky zaraďujeme prekážku rozhodnutej veci (rei iudicatae) a

prekážku skôr začatého konania (litispendencie).
17. Litispendencia - prekážka veci začatej, patrí k podmienkam konania, ktorých nedostatok súdu
znemožňuje rozhodnúť vo veci samej. Prekážka veci začatej teda bráni tomu, aby bola prejednaná a
rozhodnutá vec, o ktorej už bolo skôr začaté konanie. Takýto nedostatok podmienky konania nemožno
odstrániť, preto súd po jeho zistení musí konanie. v ktoromkoľvek štádiu bez ďalšieho zastaviť. O

prekážku veci začatej v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 159 Civilného sporového poriadku
ide vtedy, ak sa týka rovnakého predmetu konania, tých istých strán sporu. Ten istý predmet konania je
daný vtedy, ak v konaní ide o rovnaký nárok, ktorý je vyvodzovaný z rovnakých skutkových okolností.
Totožnosť sporových strán je zachovaná aj v prípade, ak vystupujú v opačnom procesnom postavení.
Rozhodujúcim okamihom na posúdenie prekážky litispendencie je stav v čase začatia konania.

18. V prejednávanom spore súd zistil, že na tunajšom súde pod sp.zn. 15C/47/2022 sa vedie konanie
o určenie vlastníckeho práva k sporným pozemkom registra E – KN parc. č. XXXX/X L. B. XXXX/X
medzi tými istými stranami sporu, ktoré nie je doposiaľ právoplatne skončené.
19. Z uvedeného vyplýva, že v čase podania žaloby žalobcom v prejednávanom spore na súd, t.j. dňa
31.10.2022 na tunajšom súde už prebiehalo konanie o tej istej veci, medzi tými istými sporovými

stranami a jedná sa tiež o skutkovú a právnu totožnosť veci.
20. Na základe uvedeného predstavuje skôr začaté konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn.
15C/47/2022 vo vzťahu ku konaniu sp.zn. 34C/46/2022 prekážku skôr začatého konania o tej istej veci v
zmysle ust. § 159 Civilného sporového poriadku. Nakoľko sa jedná o nedostatok podmienky konania,ktorý nemožno odstrániť, súd neskôr začaté konanie v tejto časti zastavil v súlade s ust. § 161 ods. 2
Civilného sporového poriadku.
21. Na okraj súd uvádza, že žalobca síce vzal žalobu v časti určenia vlastníckeho práva k sporným

pozemkom registra E – KN parc. č. XXXX/X L. B. XXXX/X späť z dôvodu duplicitného podania, súd však
najskôr musel skúmať procesné podmienky konania, a nakoľko sa jedná o nedostatok
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd neskôr začaté konanie vedené na súde pod sp.zn.
34C/46/2022 v tejto časti musel prioritne zastaviť pre prekážku veci začatej, a nie z dôvodu späťvzatia
žaloby žalobcom.

22. Následne súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi
predloženými stranami sporu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
23. Z Listu vlastníctva č. XXX, okres I. K., J. I. – I., katastrálne územie I. vyplýva, že žalovaný je aktuálne
evidovaný ako podielový spoluvlastník pozemku registra E KN, parcelné číslo XXX, druh pozemku orná
pôda o výmere 7 756 m2 vo výške spoluvlastníckeho podielu 5/144 a pozemku registra E KN, parcelné
číslo XXX, druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 773 m2 vo výške spoluvlastníckeho podielu

5/144, zapísaných na liste vlastníctva v časti B pod poradovým číslom 4 a ako právny titul nadobudnutia
je uvedené osvedčenie o dedičstve sp.zn. 12D 266/2016, Dnot 59/2016.
24. Rovnako je zrejmé z Listu vlastníctva č. XXXX, okres I. K., J. I. – I., katastrálne územie I., že
žalovaný je aktuálne evidovaný ako podielový spoluvlastník pozemku registra E KN, parcelné číslo
XXX, druh pozemku orná pôda o výmere 14 682 m2 vo výške spoluvlastníckeho podielu 75/30720,

zapísaného na liste vlastníctva v časti B pod poradovým číslom 14 a ako právny titul nadobudnutia je
uvedené osvedčenie o dedičstve sp.zn. 13D 4/11, Dnot 12/11.
25.ZListuvlastníctvač.XXXX, okresI.K.,J.I.–I.,katastrálneúzemieI.vyplýva,žežalovanýjeaktuálne
evidovaný ako podielový spoluvlastník pozemku registra E KN, parcelné číslo XXX, druh pozemku orná
pôda o výmere 9 351 m2 vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/160, zapísaného na liste vlastníctva

v časti B pod poradovým číslom 20 a ako právny titul nadobudnutia je uvedené osvedčenie o dedičstve
sp.zn. 13D 4/11, Dnot 12/11.
26. Z rozhodnutia Štátneho notárstva Košice – vidiek v Košiciach zo dňa 15.6.1969 vydaného pod
sp.zn. D 56/69 vo veci prejednania dedičstva po nebohom A. M., zomrelom dňa 19.12.1968 súd má za
preukázanú skutočnosť, že predmetom prejednania dedičstva bol aj pozemok registra E - KN, parcelné

číslo XXX, druh pozemku roľa o výmere 1 kj. 376 s. štv. a pozemok registra E - KN parcelné číslo
XXX, druh pozemku lúka o výmere 121 s. štv., ktoré v rovnakom podiele ako ostatní dedičia A. M., L. K.,
D. M., F. E. nadobudla aj právna predchodkyňa žalovaného (matka žalovaného) F. B., nar. X.X.XXXX.
27. Z uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 9.9.2004 vydanom v dedičskej veci vedenej na
súde pod sp.zn. 23D 500/02, Dnot 194/02 vyplýva, že F. B., D. M. (matka žalovaného) dedila svoje

spoluvlastnícke podiely na spornom pozemku registra E - KN, parcelné číslo XXX, druh pozemku orná
pôda o výmere 14 682 m2 a pozemku registra E - KN, parcelné číslo XXX, druh pozemku orná pôda
o výmere 9 351 m2 po poručiteľke L. M., D. J., naposledy bytom I. – I. XXX, zomrelej dňa 20.2.1985
(poznámka súdu – predmetom dedičstva bol novoobjavený majetok podľa ust. § 175x vtedy platného
a účinného Občianskeho súdneho poriadku, ktorý v pôvodných dedičských konaniach vedených pod

sp.zn. D 535/85, D 2240/91 nebol pojatý do dedičstva).
28. Z Osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Melániou Košovou, notárkou ako súdnou komisárkou
dňa 25.7.2016 pod sp.zn. 12D 266/2016, Dnot 59/2016 je preukázaná žalovaným tvrdená skutočnosť,
že pozemok registra E - KN č. XXX – orná pôda o výmere 7 756 m2 a č. 328 – trvalý trávny porast
o výmere 773 m2 v podiele 5/144 na základe dohody dedičov v dedičskom konaní po poručiteľke

F. B., D. M., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom H. XXX, zomrelej dňa 26.12.2010 nadobudol v celosti
žalovaný s tým, že v prípade predaja alebo akéhokoľvek iného speňaženia predmetných nehnuteľností
je povinný vyplatiť ostatným spoludedičkám F. O., D. B. a T. I., D. B. ich zákonné dedičské podiely, t.j.
každej po 1/3 – ine takto poskytnutej kúpnej ceny, prípadne inej finančnej náhrady v lehote 15 dní odo
dňa jej poskytnutia.

29. Z Osvedčenia o dedičstve vydaného A. C. R., notárkou ako súdnou komisárkou dňa 9.6.2011 pod
sp.zn. 13D 4/2011, Dnot 12/2011 vyplýva, že žalovaný v dedičskej veci po poručiteľke F. B., D. M.,
nar. X.X.XXXX, naposledy bytom H. XXX, zomrelej dňa 26.12.2010 na základe uzavretej dohody
o vyporiadaní dedičstva nadobudol pozemok parcely E – KN č. XXX – orná pôda o výmere 9351 m2
v podiele 1/160 a pozemok parcely E – KN č. XXX – orná pôda o výmere 14 682 m2 v podiele 75/30720

s tým, že v prípade akéhokoľvek scudzenia alebo obdržania inej náhrady za predmetné podiely z týchto
nehnuteľností je povinný vyplatiť ostatným spoludedičkám F. O., D. B. a T. I., D. B. ich zákonné dedičské
podiely, t.j. každej po 1/3 – ine ceny nehnuteľností, prípadne inej finančnej náhrady v lehote do jedného
mesiaca od tejto skutočnosti.30. Nie je v konaní sporné, že Obvodný národný výbor Košice I., odbor výstavby, územného plánovania
a architektúry svojím rozhodnutím zo dňa 10.11.1984 vydaným pod č. Výst. 9860/2617/84 – Go
ustanovil účastníkom vyvlastňovacieho konania - neznámym dedičom po vlastníkoch nehnuteľností

(uvedení pod bodom 1. až 169.) a účastníkom konania, ktorí sa zdržujú na neznámom mieste (uvedení
pod bodom 1. až 180.) opatrovníka v osobe K. A. F., bytom I. XX C. I..
31.1 Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že Obvodný národný výbor Košice I., odbor výstavby,
územného plánovania a architektúry verejnou vyhláškou zo dňa 4.1.1985 číslo Výst. 9860/2617/84
– Go po vykonanom ústnom pojednávaní dňa 20.12.1984 vyvlastnil v prospech čsl. štátu v správe

ZOO Košice, Alejová 2 nehnuteľnosti v katastrálnom území I. – Kavečany od neznámych dedičov po
vlastníkov vyvlastňovaných nehnuteľností a od vlastníkov zdržujúcich sa na neznámom mieste.
31.2 Z rozhodnutia je zrejmé, že predmetným rozhodnutím bola vyvlastnená parcela č. XXX o výmere
14 682 m2 za náhradu vo výške 57,35 Kčs zapísaná v pôvodnej pozemkovej knihe č. 152 a
parcela č. XXX o výmere 7 275 m2 za náhradu vo výške 72,80 Kčs zapísaná v pôvodnej pozemkovej
knihe č. 197, a to voči vlastníčke – právnej predchodkyni žalovaného L. M., D. J. (str. 21, str. 27

vyvlastňovacieho rozhodnutia), ktorá sa mala zdržiavať na neznámom mieste, a po ktorej dedila F. B.,
D. M., matka žalovaného. Na vyvlastňovacom rozhodnutí sa nachádza poznámka, že toto rozhodnutie
malo byť vyvesené dňa 11.3.1985 a zvesené dňa 26.3.1985. O vydaní rozhodnutia bola upovedomená
aj opatrovníčka K. A. F., ktorej malo byť rozhodnutie doručené dňa 11.3.1985.

32.1 Rovnako je v konaní preukázané, že Obvodný národný výbor Košice I., odbor výstavby, územného
plánovania a architektúry verejnou vyhláškou zo dňa 5.2.1985 číslo Výst. 10863/2865/84/85 – Go
vyvlastnil v prospech čsl. štátu v správe ZOO Košice, Alejová 2 nehnuteľnosti v katastrálnom území
I. – Kavečany od neznámych dedičov po vlastníkoch vyvlastňovaných nehnuteľností a od vlastníkov
zdržujúcich sa na neznámom mieste.

32.2 Z tohto vyvlastňovacieho rozhodnutia je zrejmé, že predmetným rozhodnutím bola vyvlastnená
parcela č. XXX o výmere 7 107 m2 za náhradu vo výške 710,70 Kčs zapísaná v pôvodnej pozemkovej
knihe č. 7 a parcela č. XXX o výmere 432 m2 za náhradu vo výške 43,20 Kčs zapísaná v pôvodnej
pozemkovej knihe č. 7, a to voči neznámym dedičom po A. M. (str. 2 vyvlastňovacieho rozhodnutia).
O vydaní rozhodnutia bola upovedomená K. A. F..

33. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právnu argumentáciu strán sporu, vykonal dokazovanie
vo vyššie naznačenom smere a vec právne posúdil nasledovne:
34. Podľa ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny

záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
35. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí účelom tohto zákona je ustanoviť,
ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí, a upraviť majetkové
postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom.
36. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí do vlastníctva obcí prechádzajú z

majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku
ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území
ktorých sa nachádzajú.
37. Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí veci, ku ktorým patrilo právo
hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam

národných výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa
osobitného predpisu, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej
sa nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti upravia zmluvne.
38. Podľa ust. § 2 ods. 3 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí veci, ku ktorým patrilo právo
hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám a ku ktorým prešla

zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na ústredný orgán štátnej správy alebo na príslušný orgán
miestnej štátnej správy, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej
sa nachádzajú, ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prenesie
svoju zakladateľskú alebo zriaďovateľskú funkciu na obec na základe dohody alebo ak tak ustanoví
osobitný predpis.

39. Podľa ust. § 2 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku
ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia Stavoinveste, bývalej Výstavbe
hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a bývalým okresným národným výborom za účelom
zabezpečenia systému komplexnej bytovej výstavby, účelovej investičnej výstavby a individuálnejbytovej výstavby, prechádzajú do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, okrem časti majetku,
ktorý sa podľa § 3 písm. e) a f) tohto zákona nestáva majetkom obce.
40. Podľa ust. § 2 ods. 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí veci a majetkové práva podľa odsekov

1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona.
41. Podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí o prechode vlastníctva vecí, postúpení
majetkových práv a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické
osobypísomnéprotokoly.Oprechodeprávahospodárenia kveciamapostúpenímajetkovýchpráv
a záväzkov do správy organizácií spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy, obecné zastupiteľstvá

a organizácie.
42. Podľa ust. § 14 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí obce, mestá, mestské časti a
organizácie založené alebo zriadené obcou sú povinné podať do 12 mesiacov od účinnosti tohto zákona
návrh na zápis do evidencie nehnuteľností. Ak sa nadobudnutie majetku viaže na ďalšie podmienky, sú
povinné podať návrh do 12 mesiacov od prevzatia majetku.
43. Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene

alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
44. Podľa ust. § 37 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné,
je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
45.Podľaust.§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
46. Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
47. Podľa ust. § 131 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.6.1988 vyvlastniť vec, ktorá
je v osobnom vlastníctve, možno len v dôležitom záujme spoločnosti, a to na základe zákona a za

náhradu. To isté platí, ak sa má osobné vlastníctvo k veci trvale obmedziť.
48. Podľa ust. § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 kto s vecou
nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má – pokiaľ
nie je ustanovené inak – obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci.
49. Podľa ust. § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 ak sa nehnuteľná

vecprevádzanazákladezmluvy,nadobúdasavlastníctvoúčinnosťouzmluvy;najejúčinnosťjepotrebná
registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.
50. Podľa ust. § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 vlastníkom veci,
ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a
ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak,

nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§132a ods. 2).
51. Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
52. Podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do
jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu

ju neprávom zadržuje.
53. Podľa ust. § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.
54. Podľa ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.
55. Podľa ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak
ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.
56. Podľa ust. § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam,

ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
zákonom určených právnických osôb (§ 125).
57. Podľa ust. § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po
ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
58. Podľa ust. § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa

použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
59. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva, pričom žalobca odvodzuje vlastnícke právo
od svojho právneho predchodcu (Československého štátu), ktorý mal nadobudnúť vlastnícke právo
na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia Obvodného národného výboru, odboru výstavby, územnéhoplánovania a architektúry č. Výst. 9860/2617/84 – Go zo dňa 4.1.1985 s vyznačením dátumu
právoplatnosti dňa 10.4.1985 a na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia Obvodného národného
výboru, odboru výstavby, územného plánovania a architektúry č. Výst. 10863/2865/84/85 – Go zo

dňa 5.2.1985 s vyznačením dátumu právoplatnosti dňa 5.2.1985, a následne malo dôjsť k prechodu
vlastníckeho práva na žalobcu ex lege v súlade s ust. § 2 ods. 2 zákona 138/1991 Zb. ku dňu účinnosti
tohto zákona (t.j. ku dňu 1.5.1991).
60. Základnou podmienkou úspešnosti určovacej žaloby podľa ust. § 137 písm. c) Civilného sporového
poriadku je preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení, ktorého sa žalobca domáha, keďže

naliehavý právny záujem v prejednávanom spore nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu.
61. Naliehavý právny záujem predstavuje podmienku úspešnosti žaloby v zmysle ust. § 137 písm.
c) Civilného sporového poriadku, pričom rozhodujúcim kritériom je skutočnosť, či prípadný vyhovujúci
rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam a či sporové konanie bude užitočné, t.j. odstráni
spory medzi stranami. Súdna prax je dlhodobo jednotná v tom, že žalobca má naliehavý právny
záujem na určení svojho vlastníckeho práva, ak je ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností

zapísaný žalovaný, pretože vyhovujúci rozsudok je podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri
nehnuteľností. Povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, či tu právo je
alebo nie je, v konaní zaťažuje žalobcu, pričom naliehavý právny záujem musí nutne existovať v čase
vyhlásenia rozhodnutia.
62. Z uvedeného nepochybne vyplýva naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení,

pretože bez tohto určenia je jeho právo ohrozené resp. jeho právne postavenie neisté, pretože v katastri
nehnuteľností je na príslušných Listoch vlastníctva č. XXX, B. XXXX L. B. XXXX pre okres I. K., J. I. – I.,
katastrálne územie I. ako podielový spoluvlastník sporných nehnuteľností evidovaný žalovaný, pričom
zmenu zápisu vlastníckeho práva bez rozhodnutia súdu nemožno vykonať.
63. Medzi stranami sporu je nesporné, že predmetom vyvlastňovacieho rozhodnutia Obvodného

národného výboru Košice I., odboru výstavby, územného plánovania a architektúry zo dňa 4.1.1985
číslo Výst. 9860/2617/84 – Go bola parcela č. XXX a parcela č. XXX, ktoré boli vyvlastnené voči
vlastníčke – právnej predchodkyni žalovaného L. M., D. J. (str. 21, str. 27 vyvlastňovacieho rozhodnutia),
ktorá sa mala zdržiavať na neznámom mieste, a po ktorej dedila spoluvlastnícke podiely na parcelách
č. XXX L. B. XXX, a to na základe uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 9.9.2004 v dedičskom

konaní matka žalovaného F. B., D. M., a ktoré sú aj predmetom tohto sporu.
64. Ďalej je nesporné, že predmetom vyvlastňovacieho rozhodnutia Obvodného národného výboru
Košice I., odboru výstavby, územného plánovania a architektúry zo dňa 5.2.1985 číslo Výst.
10863/2865/84/85 – Go bola parcela č. 213 a parcela č. 328, ktoré boli vyvlastnené voči neznámym
dedičom po A. M. (str. 2 vyvlastňovacieho rozhodnutia), a po ktorom dedila spoluvlastnícke podiely na

parcelách č. XXX L. B. XXX, a to na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Košice – vidiek v roku 1969
matka žalovaného F. B., D. M., a ktoré sú aj predmetom tohto sporu.
65. Spornými sa stali otázky, či došlo k účinnému vyvlastneniu predmetných nehnuteľností, a ak nie, tak
čižalobcanadobudolvlastníckeprávovydržaním,tedačisúsplnenépodmienkyvydržania,čivšeobecný
súd okrem skúmania, či sa jedná o nulitný (ničotný) správny akt, môže preskúmavať aj to, či tento akt

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, či bolo možné právnym predchodcom žalovaného L. M., D.
J. a A. M. resp. dedičom po A. M. ustanoviť vo vyvlastňovacom konaní opatrovníka, otázka riadneho
doručenia vyvlastňovacích rozhodnutí a spornou v konaní strany sporu učinili aj otázku vedomosti resp.
nevedomosti právnych predchodcov žalovaného o vyvlastňovacích rozhodnutiach a otázku vyplatenia
náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti.

66. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný je synom a právnym nástupcom po poručiteľke
F. B., D. M., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom v H. XXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola dcérou
poručiteľky L. M., D. J., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. XXX a tam zomrelej dňa XX.X.XXXX
(poznámka súdu – vo vyvlastňovacom rozhodnutí na str. 21 a str. 27 je uvedená ako L. J.) a dcérou
poručiteľa A. M., zomrelom dňa XX.XX.XXXX.

67.1 Je nesporné, že Obvodný národný výbor Košice I., odbor výstavby, územného plánovania
aarchitektúry svojímrozhodnutímzodňa10.11.1984vydanýmpodč.Výst.9860/2617/84–Goustanovil
účastníkom vyvlastňovacieho konania - neznámym dedičom po vlastníkoch nehnuteľností (uvedení pod
bodom 1. až 169.) a účastníkom konania, ktorí sa zdržujú na neznámom mieste (uvedení pod bodom
1. až 180.) opatrovníka v osobe K. A. F., bytom I. XX C. I..

67.2 A. M. sa nachádza na strane 4 rozhodnutia pod poradovým číslom 168 a L. J. sa nachádza na
strane 5 pod poradovým číslom 65.68. Nestalo sa v spore sporným, že Obvodný národný výbor Košice I., odbor výstavby, územného
plánovania a architektúry verejnou vyhláškou zo dňa 4.1.1985 číslo Výst. 9860/2617/84 – Go vyvlastnil
v prospech čsl. štátu v správe ZOO Košice, Alejová 2 nehnuteľnosti - parcelu č. XXX o výmere 14 682

m2 zapísanú v pôvodnej pozemkovej knihe vložke č. 152 a parcelu č. XXX o výmere 7 275 m2 zapísanú
v pôvodnej pozemkovej knihe vložke č. 197 a to voči vlastníčke – právnej predchodkyni žalovanej L. M.,
D. J. (str. 21 a str. 27 vyvlastňovacieho rozhodnutia), ktorá sa mala v tom čase zdržiavať na neznámom
mieste. Podľa rozhodnutia o vyvlastnení o vydaní tohto rozhodnutia boli upovedomení ZOO Košice,
Stredisko geodézie, Košice – mesto, Štátne notárstvo Košice – mesto, Štátne notárstvo Košice – vidiek,

K. A. F. a ostatným účastníkom konania verejnou vyhláškou podľa ust. § 26 ods. 1 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
69. Za nepochybnú tak súd prvej inštancie považuje skutočnosť, že právna predchodkyňa žalovaného L.
M., D. J., zomrelá dňa XX.X.XXXX, v čase vydania uznesenia o ustanovení opatrovníka a v čase vydania
vyvlastňovacieho rozhodnutia žila, zdržiavala sa v tom čase na známom mieste – v mieste svojho
bydliska v I., I. XXX, a aj napriek tejto skutočnosti jej správny orgán ustanovil v rámci vyvlastňovacieho

konania opatrovníka ako osobe zdržujúcej sa na neznámom mieste v osobe K. A. F.. Na tomto
vadnom a nesprávnom postupe správneho orgánu nemení nič ani tá skutočnosť, že v čase vyvesenia
vyvlastňovacieho rozhodnutia a doručovania vyvlastňovacieho rozhodnutia ustanovenej
opatrovníčke, bola právna predchodkyňa žalovaného už mŕtva.
70. V konaní bolo vykonaným dokazovaním taktiež preukázané, že Obvodný národný výbor Košice I.,

odbor výstavby, územného plánovania a architektúry verejnou vyhláškou zo dňa 5.2.1985 číslo Výst.
10863/2865/84/85 – Go vyvlastnil v prospech čsl. štátu v správe ZOO Košice, Alejová 2 nehnuteľnosti -
parcelu č. XXX o výmere 7 107 m2 zapísanú v pôvodnej pozemkovoknižnej vložke č. X a parcelu č. XXX
o výmere 432 m2 zapísanú v pôvodnej pozemkovoknižnej vložke č. X a to voči neznámym dedičom po
A. M. (str. 2 vyvlastňovacieho rozhodnutia). Podľa rozhodnutia o vyvlastnení o vydaní tohto rozhodnutia

boli upovedomení ZOO Košice, Stredisko geodézie, Košice – mesto, Štátne notárstvo Košice – mesto,
Štátne notárstvo Košice – vidiek, K. A. F. a ostatným účastníkom konania verejnou vyhláškou podľa ust.
§ 26 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
71. V tomto prípade však právna predchodkyňa žalovaného F. B., zomrelá dňa XX.XX.XXXX bola riadne
zúčastnená na dedičskom konaní po nebohom A. M., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, ktorá skutočnosť

aj vyplýva z rozhodnutia Štátneho notárstva Košice – vidiek v Košiciach zo dňa 15.6.1969 vydaného pod
sp.zn. D 56/69. Vo vyvlastňovacom rozhodnutí sa uvádzajú „osoby zdržujúce sa na neznámom mieste“,
avšak všetky osoby, t.j. dedičia sa zdržiavali na známych adresách tak, ako boli evidovaní v registri
obyvateľov, keďže každý občan musel byť prihlásený na trvalý pobyt.
72. Dokazovaním v spore bolo zistené, že v správnom konaní, v ktorom bolo vydané predmetné

vyvlastňovacie rozhodnutie, správny orgán konal ako s účastníkmi – vlastníkmi vyvlastňovaných
pozemkov podľa údajov zistených z pozemkovej knihy, v ktorej sa zápisy prestali vykonávať už v roku
1964.
73. Súd v tejto súvislosti dopĺňa, že v niektorých prípadoch úrad konal vo vyvlastňovacom konaní aj
s osobami, ktoré boli vedené v pozemkovej knihe ako vlastníci, ale v čase vydania vyvlastňovacieho

rozhodnutia boli mŕtvi, a teda správny orgán konal s osobami, ktoré v tom čase nemali spôsobilosť
mať práva a povinnosti, a teda aj nemali spôsobilosť byť účastníkmi takéhoto konania, resp. ustanovil
v konaní opatrovníka žijúcim osobám, ktorých pobyt bol známy, resp. „neznámym“ dedičom, ktorí však
boli známi, a ktorých pobyt bol rovnako známy.
74. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôrazňuje, že opatrovníka bolo možné aj v čase

vyvlastňovacieho konania ustanoviť len účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy; alebo ktorému
sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v cudzine a ktorý si neustanovil zástupcu; ako aj
účastníkovi konania, ktorý je postihnutý duševnou alebo inou poruchou, pre ktorú nemôže konať, a nemá
zákonného zástupcu.
75. Jeho ustanovenie tak nemohlo v žiadnom prípade prichádzať do úvahy u fyzickej osoby, ktorá žila

a zdržiavala sa na známom mieste, resp. žijúcim známym dedičom, ktorí sa zdržiavali na známych
adresách.
76. Keďže právna predchodkyňa žalovaného L. M., D. J. (po ktorej dedila matka žalovaného F. B.)
zomrela dňa XX.X.XXXX t.j. v čase po vydaní vyvlastňovacieho rozhodnutia č. výstavby 9860/2617/84
– Go, ale pred jeho doručením verejnou vyhláškou resp. doručením ustanovenej opatrovníčke

(rozhodnutie vydané dňa 4.1.1985, doručované verejnou vyhláškou t.j. vyvesením na obvyklom mieste
dňa 11.3.1985 podľa vtedy platného a účinného ust. § 26 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok), resp. doručované ustanovenej opatrovníčke dňa 11.3.1985), súd prvej
inštancie musí tiež poukázať na všeobecné zásady dedenia, a to najmä na tú skutočnosť, že dedičstvosa nadobúda smrťou poručiteľa, preto k zmene vlastníka dochádza dňom smrti pôvodného vlastníka.
Pochybil aj potom správny orgán, keď pri doručovaní rozhodnutia nedodržal svoju zákonnú povinnosť
zistiť okruh právnych nástupcov po pôvodnej vlastníčke a s týmito následne nekonal a nedoručoval im

rozhodnutie.
77. Rovnako pochybil správny orgán, keď v prípade vyvlastňovacieho rozhodnutia č. výstavby
10863/2865/84/85 – Go zo dňa 5.2.1985, keď ustanovil opatrovníka neznámym dedičom po A. M., ktorí
žili a boli riadne zúčastnení na dedičskom konaní v roku 1969 po nebohom A. M.. Možno konštatovať
nezákonný postup správneho orgánu, ktorý nekonal v rámci vyvlastňovacieho konania so žijúcimi

známymi dedičmi, nedoručoval im rozhodnutia, ale ustanovil im opatrovníka.
78. Súd tak dospel k záveru, že vyvlastňovacie rozhodnutia Obvodného národného výboru Košice I.,
odboru výstavby, územného plánovania a architektúry zo dňa 4.1.1985 číslo Výst. 9860/2617/84 –
Go a zo dňa 5.2.1985 číslo Výst. 10863/2865/84/85 - Go nielenže nemohli nadobudnúť právoplatnosť
a vykonateľnosť, a to ani na základe doručenia ustanovenej opatrovníčke, ale došlo k takej vade,
ktorá je tak závažná, že vyvlastňovacie rozhodnutia je potrebné považovať za nulitné akty a nemohli

nadobudnúť právne účinky. Právna predchodkyňa žalovaného L. M., D. J. totiž v čase vydania
rozhodnutia o ustanovení opatrovníka a vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia žila, zdržiavala sa na
známej adrese tak, ako bola evidovaná v registri obyvateľov, keďže každý občan musel byť prihlásený
na trvalý pobyt, pričom nemala žiadnu vedomosť o vyvlastňovacom rozhodnutí, ani o konaní, ktoré
mu predchádzalo, nikdy jej nebolo vyvlastňovacie rozhodnutie doručené, a ani jej nebola vyplatená

žiadna náhrada za vyvlastnený pozemok. Za ďalšiu relevantnú okolnosť súd považuje, že správny
orgánpochybil,akopomenulspoľahlivozistiťokruhprávnychnástupcovpozomrelejpôvodnejvlastníčke
a nepribral ich do vyvlastňovacieho konania, a teda po smrti právnej predchodkyne žalovaného nekonal
s vlastníkmi predmetných nehnuteľností – právnymi nástupcami po pôvodnej vlastníčke, ktorí dedičstvo
nadobudli okamihom smrti poručiteľky. Rovnako bol známy okruh dedičov po nebohom A. M., ktorý

zomrel dňa XX.XX.XXXX, čo vyplýva aj z rozhodnutia Štátneho notárstva Košice – vidiek zo dňa
19.12.1968. Aj v tomto prípade možno konštatovať nezákonný postup správneho orgánu, ktorý nekonal
v rámci vyvlastňovacieho konania s dedičmi po nebohom A. M., nedoručoval im rozhodnutia, ale jeho
dedičom ustanovil opatrovníka.
79.Vrámcisúdnehoprieskumusprávnehoaktuplatí,žeaksprávnyorgánnekonalsvlastníkom,ktorému

nebolo ani doručené rozhodnutie o vyvlastnení, toto rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť,
v dôsledku čoho nemohlo dôjsť v právom slova zmysle ani k vyvlastneniu nehnuteľnosti.
80. Na tomto mieste súd uvádza, že v zásade pre všetky správne rozhodnutia platí tzv. prezumpcia
správnosti. To znamená, že správne rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie, ktoré vyvolá právom
predpokladané účinky, pokiaľ sa zákonom stanoveným spôsobom nestane neplatným (je zrušené alebo

zmenené).
81. Súdna prax ale ustálila, že prezumpcia správnosti neplatí pre nulitné rozhodnutia, ktoré majú tak
závažné chyby, že to spôsobuje ich neexistenciu od samotného počiatku. Nulitné správne rozhodnutie
nemôže vyvolať žiadne právne účinky a nikoho žiadnym spôsobom nezaväzuje. Ak súd zistí, že správny
orgán vydal nulitný správny akt, teda paakt, čo je vlastne neexistujúce rozhodnutie, nezaoberá sa

prípadnými ďalšími námietkami, pretože možno skúmať len zákonnosť aktu, ktorý existuje. Neexistencia
rozhodnutia znamená, že rozhodnutie nebolo doteraz v zákonom ustanovenej forme vydané alebo, že
vydané bolo, ale trpí takými ťažkými vadami, ktoré mali za následok jeho ničotnosť. Nulita je dôsledok
takých závažných vád, ktoré spôsobujú, že o akte už vôbec nemožno hovoriť. V prípade nulity aktu
nemožno vôbec uvažovať o prezumpcii správnosti aktu.

82. Povaha účinkov správnych rozhodnutí (aktov) teda závisí od rozlišovania chybných (vadných)
a nulitných správnych aktov, hlavne s dôrazom na dôvody vedúce k nulite a na zásadu prezumpcie
správnosti správneho aktu. Pokiaľ pôjde o akt nulitný (ničotný alebo tzv. paakt), nevznikajú z neho žiadne
právne následky, na rozdiel od neplatného aktu, pri ktorom sa uplatní prezumpcia jeho správnosti, až
do doby zrušenia jeho účinkov.

83.Kďalšímspornýmotázkamsúduvádza,žesúdnapraxtiežustálila,ževšeobecnésúdysúoprávnené
skúmať, či správny akt nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.
84. Za ustálenú súdnu prax vo vzťahu k posúdeniu spornej otázky možnosti (a povinnosti) všeobecných
súdov /okrem skúmania, či sa jedná o nulitný (ničotný) správny akt/ zároveň preskúmavať aj to, či tento
akt nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, súd poukazuje na judikatúru:

85. R 220/1950 Zbierky rozhodnuti´ cˇeskoslovensky´ch su´dov, z ktore´ho vyply´va, zˇe „su´d nie je opra
´vneny´ sku´matˇ merito´rnu spra´vnostˇ spra´vneho aktu, ale z aktu same´ho sku´ma, cˇi ide o spra´vny
akt (na rozdiel od tzv. pseudoaktu), cˇi je vydany´ v medziach pra´vomoci dotycˇne´ho u´radu a cˇi je pra
´voplatny´ alebo vykonatelˇny´“.86. Z rozsudku Najvysˇsˇieho su´du Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/123/2003 vyplýva, že „Mimo
ra´mec spra´vneho su´dnictva vsˇeobecny´ su´d nie je opra´vneny´ sku´matˇ vecnu´ spra´vnostˇ spra
´vneho aktu; mo^zˇe ho presku´mavatˇ len so zretelˇom na to, cˇi ide o akt nulitny´ (nicˇotny´). Nulitny´m

aktom je spra´vny akt, vydany´ tzv. absolu´tne vecne nepri´slusˇny´m spra´vnym orga´nom, z ktore´ho
nevznikaju´ zˇiadne pra´vne na´sledky, na rozdiel od aktu neplatne´ho, pri ktorom sa uplatni´ prezumpcia
jeho spra´vnosti azˇ do doby zrusˇenia jeho u´cˇinkov (zrusˇeni´m alebo zmeneni´m. Okrem povinnostˇ
sku´matˇ, cˇi predpokladany´ spra´vny akt vo^bec je spra´vnym aktom (cˇi nie je paktom) a cˇi ide o
akt vydany´ v medziach pra´vomoci pri´slusˇne´ho orga´nu, su´ su´dy rovnako povinne´ zaoberatˇ sa ty

´m, cˇi spra´vny akt nadobudol pra´voplatnostˇ a cˇi je vykonatelˇny´ (R 220/1950 Zbierky rozhodnuti´
cˇeskoslovensky´ch su´dov)“.
87. V rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/3/2003 dovolaci´ su´d
konsˇtatoval, zˇe „vsˇeobecne´ su´dy su´ opra´vnene´ sku´matˇ, cˇi spra´vny akt je vo^bec spra´vnym
aktom, cˇi nejde o akt nicˇotny´, cˇi nadobudol pra´voplatnostˇ a cˇi je vykonatelˇny´. V ra´mci su
´dneho prieskumu spra´vneho aktu potom prirodzene plati´, zˇe ak sa nekonalo so skutocˇny´m vlastni

´kom a nebolo mu ani dorucˇene´ rozhodnutie o vyvlastneni´, toto rozhodnutie nemohlo nadobudnu
´tˇ pra´voplatnostˇ, v do^sledku cˇoho nemohlo do^jstˇ v pra´vnom slova zmysle ani k vyvlastneniu
nehnutelˇnosti. Iny´mi slovami povedane´, vlastni´k nemohol stratitˇ vlastni´ctvo k veci na za´klade
rozhodnutia vydane´ho v konani´, ktore´ho u´cˇastni´kom nebol“ (rozhodnutie bolo publikovane´ pod cˇ.
48/2003 ZSP).

88. Podobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 5Cdo/157/2007 zo dnˇa 14.10.2008
okrem ine´ho vyslovil: „K presku´matelˇnosti spra´vnych aktov Najvysˇsˇi´ su´d Slovenskej republiky
povazˇuje za potrebne´, okrem do^vodov uva´dzany´ch odvolaci´m su´dom, uviestˇ, zˇe vsˇeobecne´ su
´dy nie su´ opra´vnene´ sku´matˇ ich platnostˇ cˇi za´konnostˇ (nejde totizˇ o pra´vny u´kon) mimo ra´mca
spra´vnehosu´dnictva,aleza´sadnelensozretelˇomnato,cˇiisˇlooaktynulitne´(nicˇotne´),tedaoakty,

ktory´ch vady su´ tak za´vazˇne´ (cˇo do za´pornej kvality vady), zˇe sa neuplatni´ prezumpcia ich spra
´vnosti. Take´ akty nevyzˇaduju´ zvla´sˇtny proces na odstra´nenie vady (alebo aktov samy´ch), ale nikto
ich nemusi´ resˇpektovatˇ a od zacˇiatku sa na ne hlˇadi´ ako na akty neexistuju´ce. Mimo povinnostˇ
sku´matˇ, cˇi predpokladany´ spra´vny akt vo^bec je spra´vnym aktom (cˇi nie je paaktom) a cˇi ide o akt
vydany´ v medziach pra´vomoci pri´slusˇne´ho orga´nu, su´ su´dy rovnako povinne´ zaoberatˇ sa ty´m,

cˇi spra´vny akt nadobudol pra´voplatnostˇ a cˇi je vykonatelˇny´. Pri katego´rii aktov, ktore´ su´ len vecne
chybne´ alebo neza´konne´ plati´ prezumpcia ich spra´vnosti, pokialˇ nie su´ vymedzeny´m postupom
opravene´ alebo zrusˇene´ a musia bytˇ povazˇovane´ za bezchybne´, maju´ pra´vne u´cˇinky a su´ pre
su´dy v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. za´va¨zne´.“
89. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutia o vyvlastnení sú

ničotným (nulitným) aktom, a teda Československý štát (právny predchodca žalobcu) sa nikdy nemohol
stať podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností.
90. Vzhľadom na tento záver, že Československý štát neúčinne vyvlastnil sporné pozemky
a vychádzajúc zo zásady nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet (z nepráva nemôže
vzniknúť právo), ak štát riadne nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom

tohto konania, nemohlo dôjsť ani k platnému prevodu vlastníckeho práva na žalobcu s poukazom na
ust. § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších zmien a doplnkov.
91. V tejto súvislosti súd prvej inštancie odkazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 10.2.2010, sp.zn. I. ÚS 50/2010, ktorý v ňom poukázal na zásadu rímskeho práva (nemo plus
iuris ad alienum transferre potest, quam ipse habet), v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo.

Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého
odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda
ho ani nemohol ďalej platne previesť.
92. Súd ďalšiu argumentáciu žalobcu o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním nepovažoval tiež
za dôvodnú. Žalobca uvádzal, že vlastníctvo nadobudol priamo zo zákona a nemusel mať ani

vedomosť o spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva svojho predchodcu - štátu, a teda ani o vadách
vyvlastňovacieho rozhodnutia. Pre účely posúdenia vydržania daných pozemkov mal za to, že vstúpil do
dobromyseľnej držby na základe iných skutkových okolností než jeho právny predchodca (čsl. štát), a to
dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1991 Zb., t.j. dňom 1.5.1991, kedy jeho dobromyseľnosť
je potrebné odvodzovať od citovaného zákona ako titulu vstupu do držby.

93. Podľa názoru súdu bolo potrebné v prvom rade posúdiť dobromyseľnosť žalobcu v čase vstupu
dodržby,tedačižalobcabolvovzťahukvšetkýmokolnostiampresvedčený ooprávnenostivstupudo
držby. Existencia alebo neexistencia dobromyseľnosti sa totiž odvíja od skutočností, na základe ktorých
sa strana sporu, ktorá sa domáha určenia vlastníckeho práva, získala vec do držby - svojej faktickejmoci, t.j. či sa žalobca so zreteľom na všetky okolnosti domnieval, že vec mu vlastnícky patrí a nakladal
s ňou ako s vecou vlastnou. Žalovaný namietal skutočnosť, že žalobca žiada určenie vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam na základe domnelého titulu, ktorým bolo neúčinné vyvlastňovacie

rozhodnutie a tiež nedodržanie ust. § 2 a ust. § 14 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Žalobca
argumentoval tým, že s vecou nakladal ako s vlastnou, vynakladal na ňu náklady a nebol rušený v jej
užívaní.
94. Podľa názoru súdu žalobca si nemôže započítať držbu svojho právneho predchodcu, pretože ten
ako štát nebol dobromyseľný v čase vstupu do držby, keďže štát spôsobil nezákonnosť vyvlastňovacích

rozhodnutí, nemožno tieto rozhodnutia považovať za právne akceptovateľný titul vstupu do držby
(uvedené vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/107/2008).
95. Súd sa preto osobitne zaoberal, či bol žalobca dobromyseľný v čase vstupu do držby, a teda či
vstúpil do dobromyseľnej držby na základe iných skutkových okolností, než jeho právny predchodca (čsl.
štát), a to dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1991 Zb., t.j. či dňom 1.5.1991 došlo k začatiu
plynutia vydržacej doby. Keďže štát nebol v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o

majetku obcí vlastníkom uvedených parciel, nemohol ich ani žalobca podľa uvedeného zákona od neho,
ako nevlastníka, platne nadobudnúť.
96. Dôkazné bremeno o dobrej viere a že žalobcovi svedčí nadobúdací titul (a teda nadobudol vlastnícke
právo) v danom prípade zaťažovala žalobcu, ako osobu, ktorej je dobrá viera na prospech. Aj odvolací
Krajský súd v Košiciach v odôvodnení svojho rozhodnutia sp. zn. 6Co/165/2022 vychádzal pri svojom

rozhodovaní z úvahy, že vo všeobecnosti dobrá viera musí byť hodnotená veľmi prísne, kedy poskytnutie
ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej
veci musí javiť ako spravodlivé. V prípade, ak nadobudnutie vlastníckeho práva na základe vydržania
tvrdí štát (resp. orgán štátu), je nevyhnutné okolnosti vstupu do držby a dobrú vieru posudzovať ešte
prísnejšie.Súdpoukazujenaodôvodneniebodu82.citovanéhorozhodnutiaodvolaciehokrajskéhosúdu

sp. zn. 6Co/165/2022, kde podľa odvolacieho súdu je potrebné pod bežnú opatrnosť (ktorú bolo možné
od žalobcu požadovať) zahrnúť požiadavku aktívneho zisťovania konkrétnych skutočností, vedúcich (z
hľadiska kritéria priemernej obozretnosti) k presvedčeniu, že štát na neho platne previedol vlastnícke
právo. Pre nadobudnutie takéhoto presvedčenia je pritom nevyhnutné poznanie, či štát bol v čase
nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí vlastníkom sporných nehnuteľností a

disponovalplatnýmnadobúdacímvlastníckymtitulomknehnuteľnostiamazároveňčibolisplnenévšetky
podmienky stanovené uvedeným zákonom. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca tak nedisponuje
právnym titulom na vstup do držby, na základe ktorého by bolo možné ho považovať za dobromyseľného
držiteľa.
97. Žalobca pri bežnej opatrnosti nemohol nadobudnúť presvedčenie, že štát v čase nadobudnutia

účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. bol vlastníkom nehnuteľností a že disponoval platným nadobúdacím
vlastníckym titulom k sporným nehnuteľnostiam, nemohol teda nadobudnúť presvedčenie, že na
neho prešlo ex lege vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobca mohol mať aspoň
pochybnosti o nadobudnutí vlastníckeho práva, keďže osoby uvedené vo vyvlastňovacom rozhodnutí
neboli riadne identifikované, a niektoré osoby dokonca boli v tom čase mŕtve. Dobromyseľnosť žalobcu

tiež spochybňuje to, že sa nesprával ako vlastník nehnuteľnosti, a ani si nedal zapísať svoje vlastnícke
právo k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pokiaľ sa cítil žalobca ako vlastník,
uvedená povinnosť mu vyplývala aj z ust. § 14 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Z tohto
dôvodu ani Protokol č. 5 o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku v zmysle zákona č. 138/1991
Zb. o majetku obcí nemohol byť domnelým titulom pre vstup žalobcu do dobromyseľnej držby.

98. Vzhľadom na uvedené dôvody a citované zákonné ustanovenia súd právne uzavrel, že žalobca nie
je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu a žalobu ako nedôvodnú zamietol.
99. Na tomto mieste súd pripomína, že nemusí dať odpoveď na všetky nastolené otázky stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

100. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
101. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

102. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
103. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.104. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta.

105. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva
zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude
musieťnepochybnezaplatiť,pričombyichnemuselazaplatiť,akbytuneexistovalsporpredvšeobecným
súdom.
106. V danom prípade súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 255 ods.

1 v spojení s ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaná bola úspešná nielen
v časti zamietnutia žaloby, ale aj v časti zastaveného konania.
107. Pri zastavení sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania podľa ust. § 256
ods. 1 Civilného sporového poriadku totiž kľúčové zistiť, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska
zastavenie konania zavinila. Toto procesné zavinenie treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo
vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval a skutočnosťou, pre ktorú došlo k zastaveniu konania.

108. Žalobca podaním žaloby dvakrát v tej istej veci zavinil zastavenie konania o určenie vlastníckeho
práva k pozemkom registra E – KN parc. č. 1001/8 a č. 1001/9, a teda má povinnosť žalovanému
nahradiť v tejto časti trovy konania.
109. Vzhľadom na uvedené súd žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť

len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti).