Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811010062
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8811010062.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.
Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a JUDr. Jaroslava Bugeľa na verejnom zasadnutí konanom dňa
30.10.2024, v trestnej veci proti obžalovanému A. A. A., pre zločin neoprávneného odoberania orgánov,
tkanív a buniek a nezákonnej sterilizácie podľa § 159 ods. 2, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/24/2011 zo dňa 16.06.2023

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou napadnutým rozsudkom zo dňa 16.06.2023 sp. zn. 2T/24/2011 podľa
§ 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaného A. A. A., nar. XX.XX.XXXX vo B. C. D., trvale bytom
E. XXXX/X, B. C. D., prechodne bytom F. G. XXX/X, H., okres I., pre skutok právne kvalifikovaný ako

zločin neoprávneného odoberania orgánov, tkanív, buniek a nezákonnej sterilizácie podľa § 159 ods. 2,
ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, že

dňa 24.02.2009 v čase okolo 11:45 hod. na gynekologicko-pôrodníckom oddelení B. C., C. vo B. C. D.,
C. J. A. K. L. XXX, ako lekár tohto oddelenia, po pôrode dieťaťa cisárskym rezom matky A. F., menovanej

vykonal aj sterilizáciu formou mechanického prerušenia vajíčkovodu prestrihnutím, napriek tomu, že na
tento zákrok nedala písomný súhlas a neboli dodržané ani ostatné podmienky, ktoré sú nutné podľa §
40 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spod obžaloby Okresnej prokuratúry Prešov 1Pv
568/10-21 zo dňa 18.01.2011 oslobodil,

pretože skutok nie je trestným činom.

Po vyhlásení rozsudku a po poučení o opravnom prostriedku prokurátor priamo do zápisnice o hlavnom
pojednávaní podal odvolanie. V písomnom odôvodnení odvolania najskôr stručne konštatoval závery
súdu prvého stupňa, podľa ktorého po stránke objektívnej, ani subjektívnej neboli naplnené znaky
skutkovej podstaty zločinu, nebol dôkazmi preukázaný priamy ani nepriamy úmysel obžalovaného

neoprávnene sterilizovať poškodenú, ani jeho motív. Svedkovia A. I., A. M., M. K., znalec A. I. potvrdili
tvrdenia obžalovaného, že poškodená bola oboznámená so svojou diagnózou, s možnosťou ukončiť
graviditu cisárskym rezom, o cisárskom reze rozhodol primár asi 20 – 30 minút pred vykonaním
operačného úkonu a poveril tým obžalovaného ako mladšieho sekundárneho lekára, ktorý je povinný
plniť pokyny primára. S takýmto odôvodnením rozsudku sa prokurátor nestotožnil. Podľa jeho názoru
okresný súd uveril účelovej obrane obžalovaného a jeho svedkom a dodatočne doloženým listinným

dôkazom v podobe falzifikátov (nepravej žiadosti o sterilizáciu). Neobjektívne vyhodnotil výpovede
obžalovaného a jeho svedkov - kolegov z nemocnice, na druhej strane veľmi kriticky vyhodnotilvýpovede poškodenej a svedkov na strane poškodenej (manžela, svokry, svedkyne K.). Podľa jeho
názoru rozsudok neobsahuje dokázané objektívne skutočnosti, neobsahuje logické úvahy, ktorými sa
súd spravoval pri hodnotení dôkazov, rozhodnutie je jednostranné a nepreskúmateľné. Okresný súd

sa nevysporiadal s jednoznačnými dôkazmi v neprospech obžalovaného – výpoveďami poškodenej,
svedkov na jej strane, znaleckým posudkom znalca z odboru písmoznalectva, aj gynekológie
a pôrodníctva. Okresný súd sa nevysporiadal s rozpormi vo výpovedi obžalovaného a svedkov A.
I., A. M., A. M., svedkov z personálu nemocnice, výpovede akceptoval bez kritického vyhodnotenia,
nevysvetlil, prečo im uveril, odôvodnenie rozhodnutia nie je objektivizované, ostalo nevysvetlené, prečo

súd prvého stupňa viac uveril dôkazom v prospech obžalovaného. Prokurátor zdôraznil, že celý prípad
bol od začiatku jasný, bez pochybností jednoznačný, vo vyšetrovacom spise sa nenachádzala žiadosť
poškodenej o sterilizáciu s jej podpisom, a toto bolo potvrdené výpoveďami svedkov i poškodenej.
Obrana obžalovaného spochybňovala ich výpovede a tvrdenia podložil falzifikátom, na ktorom bol
podpis poškodenej nápadne zhodný s podpisom poškodenej na zázname o anestézii, ktorý jediný ona
podpísala, pričom v konaní bol „akože“ predložený falzifikát aj tohto záznamu (podľa znalca je úplne

odlišný od originálu, resp. overenej kópie založenej v spise) na vnesenie pochybností vyznievajúcich
v prospech obrany obžalovaného. Obžalovaný sa pritom sám nachytal v rámci výpovedí pri dátume
a mieste, kde mala byť písomná žiadosť vyhotovená. Prokurátor poukázal na konkrétne zásadné
rozpory vo výpovediach obžalovaného v tomto smere. Vysvetleniu rozporov obžalovaným, že nemal
k dispozícii zdravotnú dokumentáciu, nie je možné uveriť. Na pravde sa podľa prokurátora nezakladá

názor obžalovaného, že problém so súhlasom nastal po návšteve svokry poškodenej v nemocnici,
keďže z výpovedí poškodenej, svedkov F. a svedkyne K. to nevyplýva. Poškodená za celé roky
vždy stabilne a jednoznačne uvádzala že nepodpisovala žiadosť o sterilizáciu, ktorú nikdy nechcela,
ani o nej neuvažovala. Poškodená jednoznačne uviedla, že podpisovala iba záznam o anestézii.
Pokračoval, že v zdravotnej dokumentácii do dňa pôrodu neexistuje žiadna zmienka o sterilizácii,

dokonca v zázname vypracovanom anesteziológom ráno 24.2. sa nepočítalo so sterilizáciou, nedá sa
uveriťobžalovanému,žeibahlavnýúkonsazapisuje,pretožeznalecpotvrdil,žeodúkonovzávisírozsah
anestézie. Nesprávne podľa názoru prokurátora vyhodnotil súd výpoveď poškodenej, že na druhý deň
za ňou bol obžalovaný, keďže len vzhľadom na opačné tvrdenie obžalovaného, uveril obžalovanému.
Prokurátor ďalej poukázal na stabilnú výpoveď svedkyne K., poukázal na úplne rozporné výpovede

primára A. I. vo viacerých súvislostiach, súd rozpory ani nekomentoval v rozsudku. Poukázal na detaily
rozporov vo výpovediach A. M., A. N. (M.), k výpovediam svedkýň O., P., I., I., I. uviedol, že aj
po 9 rokoch potvrdili obranu obžalovaného ako dohodnutý a naučený prejav. Ďalej pokračoval, že aj
znalec A. I. najskôr potvrdil nezákonnosť sterilizácie, rokmi však tvrdenia obžalovaného a svedkov
začal považovať za pravdivé a hovoril tendenčne. V súvislosti so znaleckým dokazovaním z odboru

písmoznalectva znalcom PhDr. Grajciarom konštatoval, že znalec potvrdil znaky tonerovej reprodukcie
podpisov na zázname o anestézii 24.2. a žiadosti poškodenej z 20.1.2009, boli identické, vytvorené
pomocou identickej predlohy, a tvrdenie znalca vo svetle ostatných dôkazov je možné považovať
vierohodné. Prokurátor zastáva názor, že dokumenty, na ktoré poukazovala obhajoba, boli vytvorené
až po vykonaní sterilizácie a nepreukazujú splnenie zákonných podmienok sterilizácie. Prokurátor dal

do súvisu predkladanie fiktívnych listín a hodnotenie vierohodnosti výpovede obžalovaného, pritom
poukázal na ďalšie hrubé rozpory vo výpovedi obžalovaného a na obsah dokumentov v zdravotnej
dokumentácii, v ktorých nebola zmienka o sterilizácii. Na druhej strane prokurátor zvýraznil, že na
spochybnenie výpovedí poškodenej a svedkyne K. súd hľadal „škulinky“, tieto však podľa prokurátora
nespochybňujú ich vierohodnosť. Obžalovaným podsúvaný dôvod sterilizácie – diabetes v rodine

poškodenej a ovplyvňovanie poškodenej zo strany svokry vo svetle produkovaných dôkazov považoval
prokurátor za irelevantné. Ak súd prvého stupňa konštatoval existenciu dvoch skupín dôkazov, zrejme
podľa prokurátora opomenul druhú skupinu dôkazov - v neprospech obžalovaného. Navyše podotkol, že
ujednoduchejženy–poškodenejniejenamiestehľadaťneregulérnemotívyvzdoruprotizasahovaniudo
takzávažnejoblastijejživota.Záveromkonštatovalprokurátor,žeuniknutímspravodlivostiobžalovaným

by vznikol nebezpečný precedens vo všeobecnosti v prípadoch cisárskeho rezu. Dôkazy v neprospech
obžalovaného tvoria neprerušenú reťaz do seba zapadajúcich dôkazov a hoci sa obžalovaný schováva
za primára, nesie zodpovednosť za neoprávnené vykonanie sterilizácie, a aj keby sterilizáciu indikoval
primár, zodpovednosť nesie obžalovaný, ktorý bol oboznámený aj so zdravotným stavom poškodenej,
aj so zdravotnou dokumentáciou poškodenej. Prokurátor uzavrel, že obžalovaný naplnil všetky znaky

kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu podľa § 159 ods. 2, ods. 3 písm. a) Tr. zákona. Navrhol
zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec okresnému súdu, aby vo veci opätovne konal a rozhodol.K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný a v písomných dôvodoch prostredníctvom obhajcu
uviedol, že dôvody uplatnené prokurátorom majú dubiózny charakter. Vyjadril presvedčenie, že
súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku presvedčivým spôsobom vysporiadal s podstatou

argumentácie uplatnenej prokurátorom, považuje napadnutý rozsudok za vecne správny a zákonný.
Navrhol vecne nedôvodné odvolanie prokurátora zamietnuť.

K odvolaniu sa stručne vyjadrila aj poškodená A. F. a uviedla, že naďalej zastáva názor, že pre vykonanie
sterilizácie neboli splnené podmienky. Verí, že o odvolaní prokurátora bude rozhodnuté zákonne a

spravodlivo.

Na základe tohto riadne a včas podaného odvolania preskúmal krajský súd v intenciách ustanovenia §
317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.

por.Nazákladetohtopreskúmaniakrajskýsúddospelkzáveru,žeodvolanieprokurátoraniejedôvodné.

Odvolací súd najskôr podotýka, že teraz napadnutý rozsudok okresného súdu je v poradí tretím
prvostupňovým rozsudkom v konaní.

V poradí prvým rozsudkom zo dňa 2.5.2012 bol obžalovaný A. A. A. podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku
oslobodený spod obžaloby. Tento rozsudok bol na základe odvolania podaného okresným prokurátorom
zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1To 49/2012 zo dňa 22.1.2013.

V poradí druhým rozsudkom súdu prvého stupňa zo dňa 24.6.2015 bol obžalovaný A. A. A. uznaný

vinným zo zločinu neoprávneného odoberania orgánov, tkanív, buniek a nezákonnej sterilizácie podľa §
159 ods. 2, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, za čo mu
bol podľa § 159 ods. 3 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 3 Trestného zákona pri zistení prevahy
poľahčujúcichokolnostípodľa§36písm.j)Trestnéhozákonaaneexistenciipriťažujúcichokolnostípodľa
§ 37 Trestného zákona na uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 ( siedmich ) rokov, podľa § 48 ods.

2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, podľa § 61 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona na mu bol uložený trest
zákazu činnosti výkonu povolania lekára so špecializáciou v odbore gynekológia - pôrodníctva po dobu
2 ( dvoch ) rokov. Tento rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.6.2016
sp. zn. 1To/42/2015. Po tomto bolo rozhodnuté teraz napadnutým rozsudkom.

Po preskúmaní veci sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil s výrokom napadnutého rozsudku, s jeho
odôvodnením, s argumentáciou súdu prvého stupňa v skutkových i právnych otázkach. Súd prvého
stupňa postupoval tak, že bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a
v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Týmto svojim postupom naplnil základnú zásadu trestného

konania vyplývajúcu z ustanovenia § 2 ods. 10 Trestného poriadku.

Súd prvého stupňa hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho či ich obstaral súd, orgán činný v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Takýmto

postupom súdu prvého stupňa došlo k naplneniu základnej zásady vyjadrenej v § 2 ods. 12 Trestného
poriadku.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa podrobne popísal rozsah vykonaného dokazovania na
jednotlivýchhlavnýchpojednávaniachanáslednepoukázalnaskutočnosti,ktorévyplývajúzjednotlivých

dôkazných prostriedkov a ktoré mal za preukázané a z ktorých dôkazných prostriedkov vychádzal pri
svojom rozhodovaní. Na všetky detaily a podrobnosti, ktoré súd prvého stupňa konštatoval k jednotlivým
svedeckým výpovediam, znaleckým posudkom a ostatným listinným dôkazom, odvolací odkazuje vo
veľmiprecíznomapodrobnomodôvodnenínapadnutéhorozsudku,aužlenvsúvislostisnajdôležitejšími
odvolacími dôvodmi a skutočnosťami uvádza nasledovné.

Súd prvého stupňa mal zistené zo znaleckého posudku č. 9/2014, ktorý vypracoval PhDr. Dušan
Grajciar, znalec z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, že analýzou a vzájomnou komparáciou
sporného materiálu SM1 - podpis „F.“ na zázname o anestézii zo dňa 24.02.2009 so sporným materiálomSM2 - podpis „F.“ na písomnej žiadosti o sterilizáciu z č.l. 284 znalec dospel k záveru, že identifikačná
hodnota zistených zhodných a identických znakov vo všetkých rovinách umožňuje stanoviť záver, že
sporné podpisy SM1 a SM2 - podpisy „F.“ na uvedených sporných materiáloch sú identické a boli

vyhotovené na základe zhodnej predlohy. Ako predloha na vyhotovenie reprodukcie (kópie) podpisu „F.“
mohol byť použitý pôvodný podpis nachádzajúci sa na originálnej písomnosti - „Záznam o anestézii“ (ak
reálne existuje) alebo jeho reprodukcie. V doplnku k znaleckému posudku č. 9/2014 zo dňa 28.05.2015
znalec uviedol, že záver, ku ktorému sa dopracoval, je len hypotetický, pretože v tomto prípade je
neprípustné z hľadiska písmoznaleckej expertízy vykonať záver, že sporný materiál napísala konkrétna

osoba bez predloženia originálov sporných materiálov. Zo znaleckého skúmania mal ďalej súd zistené,
že z písomného doplnenia znaleckého posudku č. 9/2014 zo dňa 25.08.2017 vyplýva, že Vranovská
nemocnica síce doručila originál podpisu F. na zázname o anestézii s dátumom 24.02.2009 na č.l.
457, avšak uvedený záznam nie je identický s reprodukciou (kópiou) „záznamu o anestézii“ zo dňa
24.02.2009 z č.l. 174. V znaleckom posudku č. 9/2014 bol označený ako sporný materiál SM1 a
bol predmetom skúmania. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nemocnica nepredložila originál

sporného podpisu SM1 na „zázname o anestézii“. To znamená, že existujú dva „záznamy o anestézii“
s originálmi podpisov F.. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj overenie originality reprodukcie sporného
materiálu SM1 Okresným riaditeľstvom PZ vo Vranove. Zo „záznamu o anestézii“ z č.l. 457 - originál
podpisu F. jednoznačne vyplýva, že v žiadnom prípade nemohla byť vyhotovená reprodukcia (kópia)
podpisu poškodenej F. na „zázname o anestézii“ zo dňa 24.02.2009 z č.l. 174, pretože na zázname

o anestézii z č.l. 457 nie je podpis identický s podpisom na zázname o anestézii z č.l. 174. Teda
uvedený záznam o anestézii nemohol slúžiť ako predloha na vytvorenie sporných podpisov označených
v doplnku znaleckého posudku ako SM1 a SM2. V doplnku znaleckého posudku č. 9/2014 znalec
uviedol, že podpis poškodenej F. na žiadosti o sterilizáciu z č.l. 284 v jej prvej časti označený ako sporný
materiál SM3 je reprodukcia (kópia) podpisu poškodenej. Originál znalcovi nebol k dispozícii, nebolo

ho možné zabezpečiť. Na otázku, z akej predlohy bol sporný podpis SM3 vytvorený, znalec odpovedal
len v hypotetickej rovine - absentuje originál sporného materiálu, z dostupných porovnávacích podpisov
PM1 až PM24 nebol vytvorený, iné porovnávacie materiály znalec nemal k dispozícii. Podľa znalca na
uvedenú otázku nedokáže nikto odpovedať, pokiaľ nebude mať k dispozícii celú škálu porovnávacích
podpisov poškodenej F., pretože nikto nevie, kde a všade sa menovaná podpisovala. Ďalej z výpovede

znalca zistil, že porovnávať, či sporný podpis SM3 je zhodný, identický so sporným podpisom SM2, je v
písmoznaleckej praxi nerealizovateľné, lebo SM2 a SM3 sa porovnávajú s porovnávacím materiálom a
nienavzájom.SM2aSM3satedaporovnávajúsporovnávacímmateriálom,ažpotommôžemepovedať,
že SM2 a SM3 sú zhodné, avšak absentujú originály, takže to možno konštatovať len v teoretickej
rovine. Znalec ďalej uviedol, že bol v nemocnici, aby prevzal originál uvedeného záznamu o anestézii, z

nemocnice dostal písomnú odpoveď, že s odstupom času nie je možné posúdiť, ktorým osobám, resp.
orgánom boli zaslané originály, zdravotná dokumentácia, preto mu nevedia predložiť originál uvedeného
záznamu o anestézii.

Súd prvého stupňa vo vzťahu k žiadosti o sterilizáciu, ktorá predstavovala kľúčovú otázku tohto

konania, uviedol, že podľa poučenia na žiadosti o sterilizáciu zo dňa 20.01.2009 z č.l. 284 v
časti „sterilizácia“ žiadateľka svojím podpisom potvrdzuje, že bola na vlastnú žiadosť ošetrujúcim
zdravotníckym pracovníkom dôkladne, zrozumiteľne a ohľaduplne poučená o alternatívnych metódach
antikoncepcie a plánovaného rodičovstva, medicínskych dôsledkoch sterilizácie, ktorým je nezvratné
zabránenie plodnosti, o možných komplikáciách a zlyhaní sterilizácie, o spôsobe, akým bude sterilizácia

vykonaná, o tom, že zákrok nie je hradený zo zdravotného poistenia, a preto je potrebné do 30 dní od
podpisu žiadosti a pred prijatím do nemocnice zaplatiť určený poplatok, o tom, že v prípade zdravotnej
indikácie je zákrok hradený zdravotnou poisťovňou, o tom, že výkon je možné realizovať až po uplynutí
30 dní od podpísania žiadosti, a dáva informovaný súhlas k výkonu sterilizácie; v časti „žiadosť o
sterilizáciu“, v ktorej sú uvedené osobné údaje poškodenej, žiadateľka prehlasuje, že je plne spôsobilá

na právne úkony, bola náležite poučená o sterilizácii, po poskytnutí dostatočného časového priestoru
na jej rozhodnutie sa slobodne, dobrovoľne a bez nátlaku rozhodla požiadať o vykonanie sterilizácie,
žiada o vykonanie sterilizácie na vlastnú žiadosť. Poučenie aj žiadosť je podpísaná obžalovaným ako
zdravotníckym pracovníkom - lekárom a žiadateľkou.

Súd prvého stupňa poukázal na pokladničný doklad vystavený B. C., C., z ktorého vyplýva,
že dňa 24.02.2009 poškodená zaplatila poplatok za sterilizáciu pri sekcii vo výške 33,19 eura.
Doklad je podpísaný poškodenou a zamestnancom gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia Vranovskej
nemocnice.Súd tiež konštatoval zo správy B. C. zo dňa 07.12.2022 zistenie, že v súvislosti s trestnou vecou
obžalovaného A. A. A. boli vedené viaceré konania, v rámci ktorých zasielali dokumentáciu viacerým

súdom ako aj Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. S odstupom času nie je možné posúdiť,
ktorým osobám, resp. orgánom boli zasielané originály a komu len fotokópie zdravotnej dokumentácie,
preto nevedia predložiť originál Záznamu o anestézii, originálom nedisponujú.

Súd ohľadom pracovnej náplne obžalovaného konštatoval, že z pracovnej náplne obžalovaného A. A.

A., zaradeného na pracovisku gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia B. C., C. s výkonom pracovných
činností - sekundárny lekár s atestáciou 1. stupňa, vyplýva, že obžalovaný po absolvovaní atestácie
1. stupňa bude naďalej dodržiavať prevádzkový poriadok a všetky právne predpisy, bude vykonávať
menšie i väčšie operačné výkony podľa vopred stanovených operačných programov, eventuálne podľa
rozhodnutia primára, eventuálne zástupcu primára, bude zvyšovať svoju odbornú úroveň samoštúdiom
a účasťou na odborných seminároch tak, aby v roku 2007 úspešne absolvoval atestáciu 2. stupňa.

Vykonaným dokazovaním ďalej súd prvého stupňa zistil, že podľa správy o rodičke, ktorú vypracoval
A. M., poškodená bola hospitalizovaná na gynekologicko-pôrodníckom oddelení Vranovskej nemocnice
dňa 05.02.2009, počet predchádzajúcich pôrodov - 1 vaginálny, predpokladaný dátum pôrodu
04.03.2009, dátum pôrodu 24.02.2009, spôsob pôrodu - cisársky rez, indikovaný, anestézia celková,

poškodená bola prepustená dňa 01.03.2009, v časti 5 Dg: uvedená žiadosť o sterilizáciu, Th: cisársky
rez a sterilizácia, na oddelení šestonedelia pooperačný priebeh bez komplikácií.

Súd prvého stupňa mal tiež zistené, že podľa priebehu pôrodu poškodená bola prijatá na pôrod dňa

24.02.2009,včasti„nálezy“11:00hod.Dg:žiadosťosterilizáciu,Th:príkazprimáraA.I.vykonaťcisársky
rez a sterilizáciu, určený operatér obžalovaný a A. M.. Z operačnej vložky chirurgickej do záznamu o
zdraví a chorobe, vypracovanej obžalovaným, vyplýva, že operácia poškodenej bola dňa 24.02.2009,
narkóza A. E., operatér obžalovaný, asistent A. M. M., sestra F. O., v časti diagnóza je uvedené žiadosť
o sterilizáciu, v časti druh operácie - cisársky rez, sterilizácia, operácia bez vážnejších komplikácií. V

ošetrovateľskej prepúšťacej správe pre pôrodnícke pracoviská, vypracovanej dňa 01.03.2009 pôrodnou
asistentkou I. I., je v časti „komplikácie počas pôrodu“ uvedená žiadosť o sterilizáciu.

V súvislosti s právnym hodnotením veci súd prvého stupňa uviedol, že predpokladom trestnej
zodpovednosti podľa § 159 ods. 2, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h)

Trestného zákona je zavinené konanie páchateľa, ktorý neoprávnene sterilizoval fyzickú osobu a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho
zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona, pričom sa vyžaduje úmyselné
zavinenie. Poukzal na ust. § 40 ods. 1 až 5 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacichsposkytovanímzdravotnejstarostlivostiaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvspojitosti

s definíciou sterilizácie a splnením zákonných podmienok na jej vykonanie.

Súd prvého stupňa následne z vykonaného dokazovania s osobitným poukazom na výsluch
obžalovaného, svedka primára A. I., svedkov A. M., A. M., znalca A. A. I., s poukazom na zdravotnú
dokumentáciu poškodenej ustálil ako preukázané, že poškodená A. F. bola sledovaná na ambulancii

rizikovej gravidity na gynekologicko-pôrodníckom oddelení (GPO) B. C. od 20.01.2009 (tehotenský
preukaz poškodenej obsahuje záznamy o kontrole poškodenej dňa 20.01.2009 a dňa 04.02.2009),
na túto ambulanciu bola poškodená odoslaná svojim obvodným gynekológom s diagnózou porucha
prietokov, prietok krvi cez pupočník a hypotrofizácia plodu, stav plodu sa nezlepšoval, poškodená bola
odo dňa 05.02.2009 hospitalizovaná na gynekologicko - pôrodníckom oddelení B. C., na ktoré bola

odoslaná dňa 04.02.2009 A. M., jej hospitalizáciu indikoval primár A. I., na GPO ju prijímal obžalovaný,
čo je uvedené aj v pôrodopise poškodenej. Poškodená bola už pri príjme oboznámená aj s tým, že
jej gravidita môže byť ukončená cisárskym rezom, v priebehu sledovania poškodenej na ambulancii
rizikovej gravidity, keď sa predpokladalo, že sa tehotenstvo ukončí cisárskym rezom, poškodená
sa oboznamovala s možnosťou sterilizácie, a to prvýkrát dňa 20.01.2009, kedy urobil obžalovaný

pohovor s pacientkou o alternatívach a metódach antikoncepcie, o spôsobe, akým bude sterilizácia
vykonaná, o možných komplikáciách vykonania sterilizácie. Druhýkrát bola pacientka poučená o
sterilizácii dňa 05.02.2009, keď bola prijatá na hospitalizáciu na GPO. Zaužívaný postup bol taký, že
ak pacientka súhlasila so sterilizáciou, dala sa jej podpísať žiadosť o sterilizáciu, ktorú vypisuje lekár,ktorý je na rizikovej poradni. Keď poškodená prišla na plánovanú hospitalizáciu, bola oboznámená
o nadštandardných službách a o tom, že pri cisárskom reze môže byť vykonaná sterilizácia na
žiadosť pacientky a to za poplatok vo výške 33 Eur. Počas hospitalizácie pacientka bola opakovane

pripravovaná do operačného príjmu, aj keď výsledky opakovaných vyšetrení neboli až také závažné,
aby jej tehotenstvo muselo byť akútne ukončené cisárskym rezom, a preto sa pokračovalo v ďalšej
liečbe. V mesiaci február 2009 mal na starosti rizikové gynekologické oddelenie obžalovaný a bol aj
izbovým lekárom poškodenej, bol jej ošetrujúcim lekárom. Ráno sa vykonávali vizity, robili sa aj večerné
vizity, mimoriadne a primárske vizity, obžalovaný poškodenú vyšetroval, robil jej ultrazvuky, popisoval

CTG, poškodenú obžalovaný poznal, dennodenne ju mal na starosti. Dňa 23.02.2009 na základe zmeny
vaginálneho nálezu a fyziologického kardiotokografického záznamu primár GPO A. I. rozhodol, že
24.02.2009 sa bude pôrod indukovať prostredníctvom prostaglandínov, dňa 24.02.2009 obžalovaný
nemal na starosti pôrodné oddelenie, ale gynekologické oddelenie, poškodená bola preložená na
pôrodnú sálu, keďže sa jej rozbehla pôrodná činnosť. O 11:00 hod. primár A. I. indikoval ukončiť
tehotenstvo akútnym cisárskym rezom z indikácie plodu (alterácia oziev) a indikoval aj vykonanie

sterilizácie na základe žiadosti o sterilizáciu, čo je zaznamenané v dekurze pôrodnej sály.

Súd prvého stupňa v tejto súvislosti konštatoval, že primár indikuje sterilizáciu na základe žiadosti,
ktorú preskúma a dá pokyn a indikuje vykonanie sterilizácie, čo je uvedené v zdravotnej dokumentácii
poškodenej, kde je aj pečiatka a podpis primára A. I.. Výkonom primár A. I. poveril obžalovaného,

ktorý bol v tom čase mladším sekundárnym lekárom s atestáciou prvého stupňa z gynekologicko -
pôrodníckeho odboru, a asistentkou bola A. M.. Mladší sekundárny lekár je pritom povinný plniť pokyny
primára oddelenia, čo vyplýva aj z pracovnej náplne obžalovaného. U poškodenej bola sterilizácia
vykonaná. Po operácii bola poškodená prevezená na pooperačnú izbu, kde mal poškodenú na starosti
A. M., ktorý poškodenú dňa 01.03.2009 prepúšťal z nemocnice do domáceho ošetrenia.

V zásadnej otázke, t.j. vo vzťahu k existencii písomnej žiadosti o sterilizáciu a písomného informovaného
súhlasu poškodenej po jej predchádzajúcom poučení v zmysle § 40 zákona č. 576/2004 Z.z. v čase
skutku, súd prvého stupňa poukázal na dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú.

Na jednej strane poukázal na listinné dôkazy - písomná žiadosť o sterilizáciu spolu s informovaným
súhlasom a poučením zo dňa 20.01.2009 z č.l. 284, záznam v dekurze operačnej sály a ďalšie
záznamy v zdravotnej dokumentácii poškodenej, ako je správa o rodičke, priebeh pôrodu, operačná
vložka chirurgická do záznamu o zdraví a chorobe, ošetrovateľská prepúšťacia správa pre pôrodnícke
pracoviská, ďalej doklad o zaplatení poplatku za sterilizáciu, ako aj výpoveď znalca A. I. zo dňa

16.05.2018 a výpoveď obžalovaného, svedkov - primára A. I., A. M., A. N., predtým M., A. E., operačnej
sestry O., sestry pri lôžku P. a pôrodných sestier I., I. a I., ktorí vo svojich výpovediach zhodne uviedli,
že primár A. I. ako aj obžalovaný sa poškodenej opýtali na prípravke ako aj na operačnom trakte, keďže
vedeli, že poškodená si podala žiadosť o sterilizáciu, či si to nerozmyslela. Poškodená si sterilizáciu
nerozmyslela a tento jej súhlas bol pokynom pre sestričky, aby vybrali od poškodenej poplatok za

sterilizáciu v sume 33 eur, ktorý sa zvykne vyberať pred operáciou. Keďže poškodená nemala pri sebe
dostatokpeňazí,sestričkysaspoškodenoudohodli,žepoplatokzaplatípooperáciiapeniazejejdonesie
manžel.

Z tejto skupiny dôkazov podľa súdu prvého stupňa vyplýva ten záver, že poškodená bola poučená

obžalovaným aj A. I. o možnosti sterilizácie pri cisárskom reze už dňa 20.01.2009 v ambulancii rizikovej
gravidity, taktiež pri príjme na hospitalizáciu dňa 05.02.2009, ďalej v priebehu hospitalizácie poškodenej,
kde napríklad z výpovede svedkyne P. vyplýva, že počas jednej večernej vizity sa poškodená pýtala
obžalovaného na vykonanie sterilizácie, pričom aj v zdravotnej dokumentácii poškodenej je uvedený
záznam - 14.02.2009 mimoriadna vizita - A. I. a obžalovaný - pacientka poučená obžalovaným

o možnosti sterilizácie pri cisárskom reze, poškodená bola o možnosti sterilizácie poučená aj na
prípravke ako aj na operačnom trakte. Svedkovia A. I., A. M., svedkyňa I., svedkyňa I. a svedkyňa
I. zhodne vypovedali, že v zdravotnej dokumentácii poškodenej videli písomnú žiadosť o sterilizáciu
spolu s informovaným súhlasom a poučením podpísanú zdravotníckym pracovníkom - obžalovaným a
poškodenou ako žiadateľkou.

Na druhej strane súd prvého stupňa reflektoval dôkazy, z ktorých vyplýva, že poškodená popiera, že by
podpísala žiadosť o sterilizáciu a informovaný súhlas spolu s poučením, tvrdí, že ona sterilizáciu nikdy
nechcela, nepamätá si, že by sa podrobila nejakému vyšetreniu dňa 20.01.2009 na ambulancii rizikovejgravidity, popiera, že by v ambulancii rizikovej gravidity prišla do kontaktu s obžalovaným a že by tam
podpisovala nejaké listiny, zároveň však uviedla, že podpisovala nejaké doklady, nevie, aké, pamätá
si doklad o anestézii, keďže ten čítala, pričom na otázku, kto ju všeobecne vyšetroval pred pôrodom,

odpovedala, že to bolo veľa lekárov, ktorí chodili na vizity, pričom nevedela uviesť, kto bol jej izbový
lekár. Síce potvrdila, že to, že bude musieť ísť na cisársky rez, jej povedal obžalovaný, keď bola na
pôrodnej sále, lebo neboli počuť ozvy plodu, ako aj to, že na prípravke ešte pred operačnou sálou sa
jej obžalovaný pýtal, či má peniaze, a to 33 eur, ona povedala, že má na izbe len 10 eur, ona sa ho
pýtala, že na čo, obžalovaný niečo hovoril, ale ona nechápala, myslela si, že ide o poplatok za anestéziu,

avšak zároveň vo svojej výpovedi uviedla, že nevie odôvodniť, na základe čoho si myslela, že ide o
poplatok za anestéziu, pričom cenník služieb na izbe nevidela. Ďalej okresný súd poukazoval na to, že
poškodená najprv tvrdila, že sa o tom, že jej bola vykonaná sterilizácia, dozvedela až večer po pôrode,
keď zaplatila sestričke poplatok za sterilizáciu, avšak v inej časti svojej výpovede uviedla, že manžela
informovala, že bola vykonaná sterilizácia už poobede po pôrode, keď sa prebrala na pooperačnej izbe,
napriek tomu povedala svojmu manželovi, aby doniesol sumu 33 eur, ktorú jej oznámil obžalovaný,

povedala mu, že je to poplatok za anestéziu, čo je však v rozpore s výpoveďou jej manžela - svedka
A. F., ktorý vypovedal, že poškodená mu v telefóne po pôrode nepovedala, za čo treba zaplatiť tých
33 eur, zobral na vedomie, že treba priniesť peniaze, no nevedel, na čo tie peniaze sú. Súd prvého
stupňa reflektoval rozpor s výpoveďou svedka A. F. v časti, keď poškodená mu mala povedať, že ide
o poplatok za anestéziu, aj výpoveďou svedkyne A. F., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že svedok A.

F. jej oznámil, že poškodená potrebuje zaplatiť poplatok 33 Eur za narkózu, aj keď svedok A. F. tvrdí,
že poškodená mu v telefóne po pôrode nepovedala, za čo treba zaplatiť tých 33 eur. Svedkyňa I. v tejto
súvislostivypovedala,žeprevzalaodmanželapoškodenej-svedkaA.F.peniaze,manželovipoškodenej
aj poškodenej bolo oznámené, že sa platí za sterilizáciu a poškodená doklad o zaplatení poplatku
podpísala. Podľa poškodenej na ďalší deň po pôrode ráno prišiel za ňou obžalovaný a opýtal sa jej, ako

sajejdarí,onasahoopýtala,prečojejurobilsterilizáciu,žeonajunechcela,avšakobžalovanýpoprel,že
bypopôrodenavštívilpoškodenú,keďženapooperačnejizbejumalnastarostiA.M.,nieon,čovosvojej
výpovedi potvrdil aj svedok A. M.. Podľa výpovede svokry poškodenej - svedkyne A. F. na druhý deň
ráno po pôrode jej poškodená po telefóne oznámila, že bol za ňou obžalovaný, aby opätovne podpísala
žiadosť o sterilizáciu, pričom poškodená to odmietla, avšak sama poškodená vo svojej výpovedi uviedla,

že to bola sestrička a hlavná sestra, ktoré prišli za ňou, aby opätovne podpísala žiadosť o sterilizáciu,
nie obžalovaný. Aj keď ju prepúšťali z nemocnice, A. M. poškodenú podľa jej vyjadrenia požiadal, aby
podpísala žiadosť o sterilizáciu s tým, že ho o to požiadal obžalovaný, čo je však v rozpore s výpoveďou
A. M., ktorý uviedol, že to bol primár A. I., ktorý to od neho žiadal, nie obžalovaný. Poškodená uviedla,
že prvýkrát sa jej obžalovaný opýtal, či chce sterilizáciu, dňa 14.02.2009, keď obžalovaný na chodbe

zisťoval, kde leží poškodená, zastavil sa na dverách izby a opýtal sa jej, či čaká štvrté dieťa, ona
odpovedala, že čaká len druhé dieťa a chce ešte jedno dieťa a vtedy sa jej opýtal či chce sterilizáciu.
Bola tam prítomná aj jej kamarátka svedkyňa M. K., ktorá jej výpoveď potvrdila. V tejto súvislosti súd
prvého stupňa poukázal na to, že obžalovaný vedel, keďže bol ošetrujúcim lekárom poškodenej, že
dôvodom sterilizácie nemal byť štvrtý pôrod poškodenej, ale jej rizikové tehotenstvo, ktoré mohlo byť

ukončenécisárskymrezom,čovyplývalozjejzdravotnejdokumentácie,kuktorejmalobžalovanýprístup
a bol s ňou oboznámený, teda je nepravdepodobné, že by si ju obžalovaný pomýlil s inou pacientkou.
Taktiež je nepravdepodobné, že by obžalovaný ako izbový lekár poškodenej, ktorý bol oboznámený s
jej zdravotnou dokumentáciou, nevedel, na ktorej izbe leží poškodená. Okresný súd zohľadnil, že aj
svedkyňa P. vypovedala, že počas hospitalizácie sa poškodená dotazovala obžalovaného na vykonanie

sterilizácie a to počas večernej vizity, pričom zo záznamu v zdravotnej dokumentácii poškodenej zo dňa
14.02.2009 vyplýva „mimoriadna vizita - A. I. a obžalovaný - pacientka poučená obžalovaným o možnosti
sterilizácie pri cisárskom reze“. Navyše aj svedkyňa K. potvrdila tvrdenia obžalovaného, svedkov A. I. a
A. M., že poškodená bola vopred informovaná, že bude rodiť cisárskym rezom, pričom lekári mali záujem
udržiavať ju v tehotenstve čo najdlhšie do očakávaného termínu pôrodu, aby porodila spontánne. Ak by

poškodená rodila spontánne, sterilizácia by sa nevykonala.

Okresný následne poukázal na určité pochybnosti o vierohodnosti výpovedí poškodenej a jej rodinných
príslušníkov - manžela A. F. a svokry A. F. vzhľadom na ich správanie sa po skutku, keď poškodená
ani jej manžel po tom, čo zistili, že jej bola vykonaná sterilizácia, nepožiadali o vysvetlenie primára ani

riaditeľa nemocnice a za právnikom išli z iniciatívy svokry, ktorá nesúhlasila so sterilizáciou poškodenej,
pritom poškodená podpísala doklad o zaplatení poplatku za sterilizáciu a podľa výpovede svedkyne I.,
svedkyne I. a svedkyne I. poškodená, pokiaľ ide o zaplatenie poplatku za sterilizáciu, nič nenamietala,poškodená začala mať odmietavý postoj k sterilizácii až po návšteve jej rodinných príslušníkov - manžela
a svokry.

Ďalej zvýraznil súd prvého stupňa pretrvávajúce nejasnosti vyplývajúce zo znaleckého dokazovania,
keďže znalec PhDr. Grajciar vo svojom znaleckom posudku poukázal na to, že je neprípustné z hľadiska
písmoznaleckejexpertízyvykonaťzáver,žespornýmateriál,ktorýbolpredmetomznaleckéhoskúmania,
napísala konkrétna osoba bez predloženia originálov sporných materiálov, pretože mohli byť vytvorené
kópie, keď pritom podľa správy B. C. zo dňa 07.12.2022 v súvislosti s trestnou vecou obžalovaného A.

A. A. boli vedené viaceré konania a v rámci týchto zasielali dokumentáciu viacerým súdom ako aj Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a nie je preto možné posúdiť, ktorým osobám, resp. orgánom
boli zasielané originály a komu len fotokópie zdravotnej dokumentácie. Z uvedeného dôvodu nevedia
predložiť originál Záznamu o anestézii, originálom nedisponujú.

Ak na základe takto podrobne a detailne konštatovaných skutkových zistení súd prvého stupňa uzavrel,

ževykonanýmdokazovanímnebolodokázané,žekonanímobžalovanéhobolinaplnenéznakyskutkovej
podstaty súdeného zločinu po stránke objektívnej a po stránke subjektívnej, a preto bolo potrebné
obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, rozhodol aj podľa názoru odvolacieho súdu správne, v súlade
so zákonom.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom, že protiprávnosť konania obžalovaného je vylúčená vzhľadom
na jeho status obžalovaného ako sekundárneho lekára, keďže vykonanie sterilizácie indikoval primár
A. I. a výkonom len poveril obžalovaného, ako mladšieho sekundárneho lekára s atestáciou prvého
stupňa z gynekologicko - pôrodníckeho odboru, pričom obžalovaný z titulu postavenia mladšieho
sekundárneho lekára bol povinný plniť pokyny primára oddelenia. Tieto hierarchické súvislosti a povaha

pracovných povinností obžalovaného vyplýva z pracovnej náplne obžalovaného, a potvrdené to bolo
jeho výpoveďou, i výpoveďami svedkov A. I., A. M., ako aj výpoveďou znalca A. I..

Tieto okolnosti mali zásadný vplyv na vyhodnotenie ďalších rozhodujúcich skutočností vo veci a odvolací
súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvého stupňa aj v otázke subjektívnej stránky skutkovej

podstatysúdenéhozločinu.Anipodľanázoruodvolaciehosúdunebolovykonanýmidôkazmipreukázané
zavinenie obžalovaného vo forme vyžadovanej pre tento trestný čin zákonom, t.j. vo forme priameho
alebo nepriameho úmyslu obžalovaného neoprávnene sterilizovať poškodenú. Rovnako bolo možné sa
stotožniť so záverom, že ani motív konania obžalovaného vo forme nejakého finančného benefitu nebol
preukázaný, pretože aj z výpovede svedka - primára A. I. vyplynulo, že v prípade vykonania sterilizácie

nie sú žiadne benefity pre lekára, a ani pre sestry, ale ide o tzv. „prácu naviac“.

Z celej sústavy dôkazov práve výpovede svedkov A. I., A. M., svedkyne K., znalca A. I. potvrdili tvrdenia
obžalovaného v tom smere, že poškodená bola oboznámená so závažnosťou diagnóz a s tým, že
jej gravidita môže byť ukončená cisárskym rezom, tieto svedecké výpovede potvrdili, že lekári mali

záujem udržiavať poškodenú v tehotenstve čo najdlhšie do očakávaného termínu pôrodu, a ak by
rodila spontánne, k sterilizácii by nedošlo. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že o vykonaní pôrodu u
poškodenej cisárskym rezom rozhodol primár A. I. dňa 24.02.2009 asi 20 či 30 minút pred vykonaním
tohto operačného úkonu, išlo o akútny cisársky rez z dôvodu zistených komplikácii v stave plodu.

Tieto skutočnosti potom jednoznačne po ich zvážení tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti,
neponúkajú podklad pre záver, že skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba, je trestným
činom.

K samotným námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza už len stručne nasledovné.

V podstate prvou a najzásadnejšou námietkou prokurátora bola neexistencia žiadosti poškodenej
o sterilizáciu, ktorá by bola podpísaná poškodenou, v tejto súvislosti prokurátor argumentoval
nepravosťou žiadosti. Ani odvolací súd však v tomto smere nenašiel prípadnú oporu predovšetkým vo
výsledkoch znaleckej činnosti, ktorá jediná by mohla priniesť úplne objektívne a pritom jednoznačné

závery v uvedenom smere. Znalec PhDr. Grajciar viackrát konštatoval, že podpis poškodenej na
podpísanej žiadosti je identický s jej podpisom na zázname o anestéze, súčasne však viackrát musel
konštatovať, že bez originálu listiny, je neprijateľné dávať závery o pravosti podpisu na sporných
listinách, keďže tieto boli zabezpečené iba v kópiách, išlo by iba o hypotetické závery. Ani evidentnúosobitosť takejto situácie podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné spracovať tým spôsobom, že
svedčí nepochybne v neprospech obžalovaného, a následne potom s takýmto záverom disponovať
pri posudzovaní jeho viny. Napokon existenciu žiadosti poškodenej o sterilizáciu potvrdili okrem

obžalovaného aj mnohí vyššie uvedení svedkovia, prirodzene z prostredia lekárskeho pôsobiska
obžalovaného,čovšaknemôžebyťnaťarchuobžalovanéhovyhodnocovanéspochybnenímichobsahu,
vierohodnosti,ichhodnotenímakotendenčných.Vzhľadomnaväčšiemnožstvojednotlivostískúmaných
v spojení s podstatou skutku a nie nezanedbateľné množstvo svedkov priamo zaangažovaných
na situácii, je len prirodzené, že isté množstvo počiatočných nejasností, nepresností sa odstráni

postupom času, a výsledok, ku ktorému napokon dokazovanie dospelo, bolo spoľahlivo aj podľa názoru
odvolacieho súdu možné použiť pre ten záver, ktorý urobil okresný súd. Z uvedených dôvodov sa
preto odvolací súd nemohol stotožniť s druhou skupinou odvolacích dôvodov prokurátora spočívajúcich
vzdôrazňovanípochybnostíplynúcichzvýpovedíobžalovanéhoasvedkovpodporujúcichjehovýpoveď,
a na druhej strane založených na hodnotení výpovede poškodenej a svedkov podporujúcich jej výpoveď
ako objektívnych, jednoznačných, na ktorých by mal byť založený práve opačný záver okresného súdu.

Vzhľadom na všetky doteraz uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. poriadku zamietol ako
nedôvodné.

Senát rozhodol jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.