Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2024

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4222200316
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2024:4222200316.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobkyne: A.

B. A., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, B. proti žalovaným: 1/ D. E., nar. X.X.XXXX, 2/ F. E., nar.
XX.X.XXXX, obaja bytom A. G. XXX/X, H., o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú p o v i n n í vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území
H., obec Komárno, I. Komárno, vedené Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, zapísané na
LV č. XXXX ako parcely registra "C" parcelné číslo 10546/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
576 m2, parcelné číslo 10546/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 196 m2 a stavbu - rodinný
dom so súpisným číslom 125 postavený na parcele registra "C" parcelné číslo 10546/2 a odovzdať tieto

nehnuteľnosti žalobkyni do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyni sa voči žalovaným v rade 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.01.2022 domáhala vypratania jej patriacich
nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre k.ú. H., ktoré žalovaní v rade 1/ a 2/ neoprávnene a bez
právneho titulu užívajú. Konštatovala, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudla
udelením príklepu v dražbe, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou sp. zn. N 126/2021, Nz

14617/2021 zo dňa 21.5.2021 spísanou notárom JUDr. Annou Nagyovou so sídlom notárskeho úradu
v Nových Zámkoch. Žalovaní v rade 1/ a 2/ napriek výzvam na vypratanie a protokolárne odovzdanie
nehnuteľností tieto nevypratali a doposiaľ ich neoprávnene užívajú. Zároveň si uplatnila náhradu trov
konania.

2. Po doručení žaloby súd z vlastnej činnosti zistil, že v tom čase na Okresnom súde Komárno
viedlo konanie sp. zn. 14C/28/2021, predmetom ktorého bolo vyhlásenie neplatnosti dražby týkajúcej

sa nehnuteľností, ktorých vypratania sa domáha žalobkyňa v tomto konaní. Preto súd uznesením
č.k. 14C/3/2022-35 zo dňa 2.5.2024 prerušil predmetné konanie do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 14C/28/2021. Konanie sp. zn. 14C/28/2021 bolo
právoplatne skončené dňa 1.5.2024. Po právoplatnom skončení predmetného konania súd uznesením
č.k. 14C/3/2024-67 zo dňa 20.5.2024 rozhodol o pokračovaní v prerušenom konaní.

3. Žalovaní v rade 1/ a 2/ na výzvu súdu v zmysle § 167 ods. 2 CSP uviedli, že s podanou žalobou

nesúhlasia a uplatňovaný nárok neuznávajú. Konštatovali, že žalobu považujú za predčasne podanú,
keďže v čase konania dražby platili proti – covidové opatrenia a dražba sa konať nemala. Tiež poukázali
na konanie vedené na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 14C/28/2021, predmetom ktorého bola
ich žaloba o vyhlásenie neplatnosti predmetnej dražby. Keďže žalobkyňa podala žalobu o vypratanienehnuteľnosti v čase prebiehajúceho konania o vyhlásenie neplatnosti dražby, túto podala predčasne.
Za predčasne podané považovali aj výzvy na vypratanie nehnuteľností zo dňa 7.11.2021 a 25.11.2021,
keďže v tom čase ešte nemohli vedieť, ako dopadne konanie vedené pod sp. zn. 14C/28/2021. Zároveň

poukázali na čl. 7 Charty, ktorý musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13 a tiež
na ustanovenia § 127 ods. 3 a § 139 Trestného zákona, v zmysle ktorých sú chránenými osobami.
Konštatovali, že zdravotný stav žalovaného v rade 1/ mu nedovoľuje opustenie svojho bydliska, keď
žalovaný v rade 1/ dostal pred dvomi rokmi z dôvodu psychického nátlaku žalobkyne a jej výzvam na
vypratanie nehnuteľností infarkt a má ochrnutú pravú polovicu tela. Z dôvodu svojho zdravotného stavu

preto žalovaný v rade 1/ musí chodiť na rehabilitácie a ťažko rozpráva. Žiadali, aby súd prihliadol na to,
že sú z dôvodu svojho veku chránenými osobami, pričom žalovaný v rade 1/ má aj zlý zdravotný stav
a aby aplikoval ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka tak, že žalobkyni uloží povinnosť strpieť dožitie
žalovaných v rade 1/ a 2/ v predmetnej nehnuteľnosti na základe nájomnej zmluvy, resp. odkúpenie
nehnuteľnosti od žalobkyne podľa ich finančných možností. Doplnili, že so žalobkyňou sa chcú dohodnúť
a žiadali o poskytnutie lehoty 6 mesiacov na mimosúdnu dohodu. Podanú žalobu žiadali v celom rozsahu

zamietnuť.

4. Žalobkyňa v písomnej reakcii na vyjadrenie žalovaných v rade 1/ a 2/ uviedla, že tvrdenia žalovaných
v rade 1/ a 2/ považuje za právne irelevantné, ničím nepodložené a preto žiadala súd, aby pokračoval
v konaní. K vyjadreniu žalovaných v rade 1/ a 2/ ohľadne ich veku uviedla, že ona má tiež už 66 rokov,

keď predmetné nehnuteľnosti vydražila pred tromi rokmi za všetky svoje nasporené peniaze získané
počas svojej pedagogickej praxe v úmysle, že tam bude tráviť zaslúžený dôchodkový vek. S návrhom
žalovaných v rade 1/ a 2/ na mimosúdnu dohodu, resp. odkúpenie nehnuteľností nesúhlasila a žiadala,
aby súd zohľadnil aj jej argumenty a podanej žalobe vyhovel.

5. K vyjadreniu žalobkyne sa žalovaní v rade 1/ a 2/ napriek výzve súdu v zmysle § 167 ods. 4 CSP
(uznesenie č.k. 14C/3/2022-122 zo dňa 5.9.2024 doručené žalovaným v rade 1/ a 2/ dňa 9.9.2024)
nevyjadrili.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 6.11.2024. Emailovým podaním doručeným súdu dňa

5.11.2024 požiadal žalovaný v rade 1/ o odročenie pojednávania z dôvodu trojtýždňovej hospitalizácie
v nemocnici. K žiadosti o odročenie pojednávania priložil kópiu výmenného listu – poukazu datovaného
dňa 4.11.2024 vystaveného všeobecným lekárom J. C. K. s prosbou o vyšetrenie v neurologickej
ambulancii. Súd žiadosti žalovaného v rade 1/ o odročenie pojednávania vyhovel, nariadený termín
pojednávania zrušil a vo veci určil nový termín pojednávania na deň 3.12.2024, o čom upovedomil strany

sporu. Žalovaného v rade 1/ v upovedomení č.k. 14C/3/2022-134 zo dňa 5.11.2024 poučil v zmysle §
183 ods. 2 a § 184 ods. 2, 3 CSP, pričom ho zároveň vyzval na predloženie dôkazu o hospitalizácii
dňa 5.11.2024 a jej trvaní do 6.11.2024 v lehote do 20 dní od doručenia upovedomenia s poučením, že
pokiaľ dôvod, pre ktorý žiadal o odročenie pojednávania nebude v stanovenej lehote preukázaný, na
jeho ďalšie návrhy na odročenie pojednávania súd nebude prihliadať. Tiež ho poučil o možnosti udelenia

plnomocenstvanazastupovanieinejosobe,pokiaľmunepriaznivýzdravotnýstavnedovoľujedostaviťsa
nanariadenépojednávanie.Dňa8.11.2024doručilžalovanývrade1/súdupísomnévyhotoveniežiadosti
o odročenie pojednávania s prílohou datovanej dňa 5.11.2024. Upovedomenie č.k. 14C/3/2022-134 zo
dňa 5.11.2024 bolo žalovanému v rade 1/ doručené dňa 8.11.2024. Žalovaný v rade 1/ napriek výzve
súdu dôvod, pre ktorý žiadal odročenie pojednávania nariadeného na deň 6.11.2024, nepreukázal.

7. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 3.12.2024 v neprítomnosti žalovaných v rade 1/ a 2/,
keď na ďalšiu žiadosť žalovaného v rade 1/ o odročenie pojednávania z dôvodu nepriaznivého
zdravotného stavu doručenú súdu emailom dňa 2.12.2024 neprihliadol (čo oznámil žalovanému v rade
1/ emailom dňa 3.12.2024 s poukazom na ustanovenie § 184 ods. 3 CSP). Žalovaná v rade 2/ sa

na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila. Po vypočutí si prednesu žalobkyne
súd vykonal dokazovanie oboznámením listín, a to zápisnice o odovzdaní predmetu dražby, výzvy na
vypratanie a protokolárne odovzdanie rodinného domu spolu s údajmi doporučenej zásielky, oznámenia
spolu s údajmi o doporučenej zásielke, rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 14C/28/2021-323 zo
dňa 9.11.2022 spolu s doložkou právoplatnosti, rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 7Co/112/2023-406

zo dňa 28.3.2024 spolu s doložkou právoplatnosti, výzvy na vypratanie a protokolárne odovzdanie
rodinného domu spolu s podacím lístkom, výzvy na vypratanie a odovzdanie rodinného domu zo dňa
20.12.2022, LV č. XXXX pre k.ú. H. a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný
skutkový a právny stav veci:8. Medzi stranami sporu je nesporné a vyplýva to aj z LV č. XXXX pre k.ú. H., že žalobkyňa
je výlučným vlastníkom nehnuteľností: parcely registra „C“ parc. č. 10546/1 – zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 576 m2, parcely registra „C“ parc. č. 10546/2 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 196 m2 a stavby – rodinného domu so súp. č. XXX postavenej na pozemku parc. č.
10546/2. Predmetné nehnuteľnosti žalobkyňa nadobudla udelením príklepu v dražbe, pričom pôvodnými
vlastníkmi predmetných nehnuteľností boli žalovaní v rade 1/ a 2/. Tiež bolo medzi stranami sporu
nesporné, že žalovaní v rade 1/ a 2/ iniciovali na Okresnom súde Komárno konanie o vyhlásenie

neplatnosti dražby, na ktorej došlo k udeleniu príklepu v prospech žalobkyne, pričom toto súdne konanie
sa viedlo na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 14C/28/2021. Okresný súd Komárno rozsudkom
č.k. 14C/28/2021-323 zo dňa 9.11.2022 žalobu o vyhlásenie neplatnosti dražby zamietol. Predmetný
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.5.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k.
7Co/112/2023-406 zo dňa 28.3.2024 (ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie).
Nesporné medzi stranami sporu bolo i skutkové tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovaní v rade 1/ a 2/

odmietli odovzdať predmet dražby, čo bolo uvedené v zápisnici o odovzdaní predmetu dražby 64/2021
a predmetné nehnuteľnosti jej neodovzdali ani na jej výzvy na vypratanie a protokolárne odovzdanie
predmetných nehnuteľností (výzva zo dňa 7.11.2021 odoslaná na poštovú prepravu dňa 9.11.2021 (č.l.
19 spisu), oznámenie zo dňa 25.11.2021 odoslané na poštovú prepravu dňa 25.11.2021 (č.l. 20 spisu),
výzvu zo dňa 19.4.2024 odoslanú na poštovú prepravu dňa 23.4.2024 (č.l. 115 spisu), výzvu zo dňa

20.12.2022 odoslanú na poštovú prepravu dňa 21.12.2022 (č.l. 151 a 152 spisu)).

9. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 3.12.2024 zotrvala na podanej žalobe, zopakovala svoje vyjadrenia
k podaniu žalovaných v rade 1/ a 2/, keď tieto označila za právne bezvýznamné, ničím nepodložené
a v časti, v ktorej žalovaní v rade 1/ a 2/ poukazovali na to, že po vykonaní dražby sa ich splnomocnený

zástupca chcel s ňou dohodnúť ohľadom nájmu, resp. odkúpenia nehnuteľností, aj za nepravdivé.
Konštatovala, že ani žalovaní v rade 1/ a 2/ a ani ich splnomocnený zástupca s ňou žiadnym spôsobom
neiniciovali komunikáciu ohľadne nájmu, resp. odkúpenia predmetných nehnuteľností, hoci žalovaní
v rade 1/ a 2/ disponujú údajom o jej telefónnom čísle i emailovej adrese. Mala za to, že žalovaní v rade 1/
a2/maliuždostatočnedlhýčasnato,abyiniciovalirokovanieomimosúdnomurovnanísporu,pričomich

konanie v priebehu sporu označila za stratégiu naťahovať čas a tak bezodplatne bývať v nehnuteľnosti,
ktorej nie sú vlastníkom. Podanej žalobe žiadala vyhovieť a žalovaným v rade 1/ a 2/ uložiť povinnosť
čím skôr odísť z predmetnej nehnuteľnosti.

10. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

11. Právo vlastniť majetok vyplýva z čl. 20 Ústavy SR. Ústava SR vymedzuje, že vlastnícke
právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. S ochranou vlastníckeho práva
bezprostredne súvisí aj čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, z ktorého obsahu vyplývajú povinnosti pre vlastníka,
keďže vlastnícke právo je nielen absolútne právo, ale zároveň zaväzuje vlastníka k jeho výkonu právom

aprobovaným spôsobom.
Jednotlivé čiastkové vlastnícke práva, ktoré sú chránené Ústavou SR, nachádzajú svoj obsah
predovšetkým v konkrétnych zákonných normách. Obsah vlastníckeho práva definuje Občiansky
zákonník v § 125. Je preto nepochybné, že práve tieto vlastnícke práva budú predmetom ochrany.
Medzi generálne prostriedky ochrany vlastníckeho práva zaraďujeme všetky tie, ktoré spadajú do

všeobecného systému ochrany subjektívnych práv, a to ochrana poskytovaná prostredníctvom súdu
(§ 4), prostredníctvom tzv. predbežnej ochrany obce (§ 5) a svojpomocou (§ 6). Žaloby vymedzené v
ustanovení § 126 ods. 1 ako vlastnícke žaloby predstavujú osobité prostriedky ochrany vlastníckeho
práva. Jednou z takýchto žalôb je žaloba o vypratanie nehnuteľností (rei vindicatio).
Na to, aby sa vlastník úspešne domohol ochrany poskytovanej vindikačnou žalobou musia byť splnené

nasledovné predpoklady:
a)preukázanievlastníckehoprávakpredmetusporu,t.j.kveci,ktorájepredmetomreivindicatio(aktívna
vecná legitimácia),b) preukázanie, že vec sa nachádza u tretej osoby, pričom táto osoba bude v konaní označená ako
pasívne legitimovaná (pasívna vecná legitimácia),
c) preukázanie, že táto osoba, označená v žalobe ako pasívne vecne legitimovaná zadržiava vec u seba

neoprávnene.
Preukázanie vyššie uvedeného v konaní zaťažuje žalobcu.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 CSP, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,

ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd

strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

12. Úpravacivilnéhokonaniajezaloženánaprincípezisťovaniaskutkového(nieskutočného)stavu,keď
zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok je postavený
na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté skutkové tvrdenia
strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k dokazovaniu, keď
vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje len o tom, ktorý z

navrhnutých dôkazov sa vykoná a ktorý nie. Súd z vlastnej iniciatívy už nie je oprávnený vykonávať
dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP.

13. Vykonaným dokazovaním z nepopretých skutkových tvrdení žalobkyne, preukázaných LV č. XXXX
pre k.ú. H. mal súd preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností tam evidovaných.

Tiežmalznepopretéhoskutkovéhotvrdeniažalobkynepreukázané,žepredmetnénehnuteľnostiužívajú
a obývajú žalovaní v rade 1/ a 2/, ktorí predmetné nehnuteľnosti žalobkyni napriek opakovaným výzvam
a podaniu tejto žaloby doposiaľ nevydali.

14. Keďže žalobkyňa v konaní uniesla dôkazné bremeno preukázania uplatneného nároku, keď jej ako

vlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti svedčí aktívna vecná legitimácia v tomto spore a žalovaní v rade 1/
a 2/ ako osoby, ktoré bez právneho titulu obývajú a užívajú nehnuteľnosti vlastnícky patriace žalobkyni,
sú v tomto spore pasívne vecne legitimovaní a tiež preukázala, že napriek jej výzvam na vypratanie
a odovzdanie nehnuteľností žalovaní v rade 1/ a 2/ tieto naďalej obývajú a užívajú, súd konštatujúc
dôvodnosť podanej žaloby tejto v celom rozsahu vyhovel.

15. Pokiaľ ide o obranu žalovaných poukazujúcu na právo obydlia, ich vek a zdravotný stav žalovaného
v rade 1/ ako aj dobré mravy, súd túto vyhodnotil za účelovú. Podanie žaloby zo strany žalobkyne
je výkonom práva, ktorým sa žalobkyňa zákonom predpísaným spôsobom domáha ochrany svojhovlastníckeho práva (a to podaním vindikačnej žaloby). Takéto konanie žalobkyne nemožno vyhodnotiť
ani ako nezákonné a ani ako zneužívajúce právo, resp. v rozpore s dobrými mravmi. Práve naopak,
za konanie nezákonné, resp. zneužívajúce právo je podľa názoru súdu potrebné vyhodnotiť konanie

žalovaných v rade 1/ a 2/, ktorí žalobkyňu bez právneho dôvodu a neoprávnene obmedzujú vo výkone
jej vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, bránia jej predmetné nehnuteľnosti užívať, resp.
nakladať s nimi ňou zvoleným spôsobom. Žalovanými v rade 1/ a 2/ uvádzané právo na obydlie síce
v kontexte judikatúry Ústavného súdu SR i Európskeho súdu pre ľudské práva je právom základným,
avšak jeho ochranu nemožno považovať za bezhraničnú. Ani nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods.

1 Ústavy SR nie je absolútna, čo vyplýva z toho, že zákonom možno dovoliť zásah do nedotknuteľnosti
obydlia v prípadoch, keď je to nevyhnutné na ochranu života, zdravia, majetku osôb, alebo na ochranu
práv a slobôd iných. Jedným zo zákonom ustanovených zásahov do nedotknuteľnosti obydlia je
aj vypratanie nehnuteľnosti, v ktorej má dotknutá osoba svoje obydlie, a to na základe vlastníckej
žaloby podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (poskytujúcej ochranu vlastníckeho práva vlastníkovi
nehnuteľnosti). V prípade žaloby o vypratanie nehnuteľnosti, kedy dochádza k stretu záujmu subjektu

uplatňujúceho ochranu svojho vlastníckeho práva a záujmu vypratávaného subjektu, keď predmet
vypratania predstavuje jeho obydlie, je pre posúdenie, či výkon práva/povinnosti je/nie je v rozpore
s dobrými mravmi, potrebné skúmať, či žalobca podaním žaloby sleduje legitímny cieľ, či sa vypratania
nehnuteľnosti domáha v súlade so zákonom a či mu vzhľadom na okolnosti prípadu možno odoprieť
ochranu vlastníckeho práva. V danom prípade má vlastnícke právo žalobkyne legitímny nárok požívať

súdnu ochranu, keďže vlastnícke a s tým spojené užívacie právo žalovaných v rade 1/ a 2/ k predmetným
nehnuteľnostiam zaniklo a teda predmetné nehnuteľnosti užívajú bez akéhokoľvek právneho dôvodu.
Zásah do práva žalovaných v rade 1/ a 2/ na obydlie teda sleduje legitímny cieľ, ktorým je umožnenie
výkonuvlastníckehoprávanovémuvlastníkovi,ktorýmježalobkyňaajenevyhnutnýmriešenímvzáujme
dosiahnutia tohto legitímneho cieľa. Žalobkyňa v danom prípade podala žalobu zákonom predpísaným

spôsobom s cieľom ochrany svojho vlastníckeho práva, keď na strane žalovaných v rade 1/ a 2/ súd
nevzhliadol žiadnu takú okolnosť, pre ktorú by uprednostnil právo žalovaných v rade 1/ a 2/ na obydlie
pred vlastníckym právom žalobkyne, najmä za situácie, že žalovaní v rade 1/a 2/ ako nevlastníci užívajú
nehnuteľnosti patriace žalobkyni bez toho, aby sa so žalobkyňou dohodli na usporiadaní ich vzájomných
vzťahov, pričom tieto od mája 2021 (t.j. viac ako 3 roky) užívajú bezodplatne. Vek, či zdravotný stav

žalovaných v rade 1/ a 2/ súd s ohľadom na čas uplynutý od momentu nadobudnutia vlastníckeho
práva žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam rovnako nepovažuje za okolnosti, ktoré žalovaným
v rade 1/ a 2/ objektívne bránili a bránia zabezpečiť si iné bývanie, resp. pre ktoré nemohli riešiť otázku
bývania v predmetných nehnuteľnostiach uzavretím dohody so žalobkyňou (keď žalovaní v rade 1/
a 2/ svoje skutkové tvrdenie o kontaktovaní žalobkyne ohľadne nájmu, resp. odkúpenia predmetných

nehnuteľností ničím nepreukázali a žalobkyňa toto ich skutkové tvrdenie poprela).

16. S ohľadom na vyššie uvedené, keď prihliadnuc na dĺžku času, po ktorý je žalobkyni zo strany
žalovaných v rade 1/a 2/ bránené užívať predmetné nehnuteľnosti po tom, ako sa stala ich vlastníčkou,
ako aj s ohľadom na to, že dôvod na zamietnutie žaloby o vypratanie nehnuteľnosti nemôže byť

(spravidla) trvalý, ale je dôvodom daným v konkrétnom čase, viazaným na konkrétne okolnosti, pričom
zo strany povinného nemôže byť tento stav „umelo“ predlžovaný a chápaný ako trvalý, súd nevzhliadnuc
dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka podanej žalobe vyhovel.

17. O nároku žalobkyne na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa

bola v konaní plne úspešná, preto jej v zmysle § 255 ods. 1 CSP patrí náhrada trov konania v celom
rozsahu. Súd teda priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania, ktorými sú v zmysle § 251 CSP
všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v súlade s § 262
ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v troch písomných vyhotoveniach,
resp. elektronicky.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaní v rade 1/ a 2/ nesplnia povinnosť uloženú im týmto rozhodnutím, môže žalobkyňa podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.