Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 25, 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623010072
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Bordovská

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1623010072.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Adrianou Bordovskou, v trestnej veci

obžalovaného A. B. C. D. E. F. C., narodeného XX.XX.XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 25. marca 2024
v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B. C. D. E. F., narodený XX.XX.XXXX v A., trvalé bytom G. XXX/XX, H. B.,

sa u z n á v a z a v i n n é h o ,ž e

napriek tomu, že mu z ustanovenia § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a rozsudku Okresného
súdu Malacky č. k. 8P-60/2014 zo dňa 20.1.2015, právoplatný dňa 20.1.2015 vyplýva, že bol zaviazaný
prispievať na výživu maloletého C. D., I. B., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom J. K. XX sumou vo výške
150€ mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky L. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
J. K. XX si túto vyživovaciu povinnosť riadne neplní od 16.7.2017 do súčasnosti, čím mu vznikol za
uvedené obdobie dlh na bežnom výživnom vo výške 7.425 € / vrátane mesiaca marec 2024/ s výnimkou

obdobia od 11.1.2018 do 11.5.2018 a od 19.12.2018 do 21.6.2019, kedy bol obvinený vo výkone trestu
odňatia slobody a pri nástupe nahlásil vyživovaciu povinnosť voči maloletému C. D. a s výnimkou platby
výživného vo výške 1.000 € dňa 22.11.2023, pričom bol za taký trestný čin uznaný vinným trestným
rozkazom Okresného súdu Malacky zo dňa 30.5.2017, právoplatný dňa 25.7.2017 pod č. k. 3T/61/2017,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal

taký čin závažnejším spôsobom konania a hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch
za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného
zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho súd na výkon trestu odňatia slobody z a r
a ď u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Malacky podala tunajšiemu súdu dňa 10.02.2023 obžalobu číslo 1Pv
339/22/1106 na obžalovaného A. B. za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.

1, ods. 3 písm. b), c) Trestného zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a svedkyne L. D., tiež
prečítaním listinných dôkazov a to rodného listu maloletého C. D., potvrdenie o návšteve Základnej
školy J. zo dňa 03.10.2022, rozsudku Okresného súdu Malacky spisová značka 8P/60/2014 zo dňa
20.07.2017, rozsudku Okresného súdu Malacky spisová značka 9P/179/2016 zo dňa 20.07.2017,

trestného rozkazu Okresného súdu Malacky spisová značka 3T/61/2017 zo dňa 30.05.2017, správy
Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava zo dňa 21.09.2022, správy Ústavu na výkon trestu
odňatia slobody Žilina zo dňa 16.09.2022, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa
05.01.2023,potvrdeniaonemocenskýchdávkachvyplatenýchSociálnoupoisťovňouzodňa28.12.2022,
správy Okresného úradu Malacky zo dňa 02.01.2023, správy obce H. B. zo dňa 12.01.2023, výpisu

z centrálneho registra exekúcií zo dňa 11.10.2022, poštového poukazu na adresu zo dňa 22.11.2023,
výpisuzregistratrestovobžalovanéhoavýpisuzcentrálnejevidenciepriestupkovobžalovaného.Súdpri
svojom rozhodovaní vychádzal iba z dôkazov, ktoré boli vykonané a prebraté na hlavnom pojednávaní
a po zhodnotení všetkých na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov, ktoré boli získané zákonným
spôsobom, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, kto ich obstaral, s konštatovaním, že nie
je možné vykonať na hlavnom pojednávaní žiadne ďalšie dôkazy, dospel k rozhodnutiu, uvádzanému
v enunciáte tohto rozsudku.

Obžalovaný A. B. podľa 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil na hlavnom pojednávaní, že je nevinný.

Ďalej vypovedal, že celá dlžná suma výživného k dnešnému dňu nie je. Nejaké sumy platil k rukám
matky, avšak nebol o tom spísaný žiadny záznam, resp. neexistuje žiaden doklad, že takéto platby
realizoval. Situácia ho mimoriadne mrzí, vie, že celé výživné neplatil, čoho ľutuje. Matke vždy poskytoval
súčinnosť, ak bolo treba pomôcť s odvozom dieťaťa, čokoľvek potrebovali a matka mu zavolala, obratom
sa snažil vždy riešiť. Nechápe, že to celé skončilo na súde a takto sa to prejednáva. Mali spísanú aj

dohodu, aj o splátkach dlžného výživného, preto myslel, že vec je vyriešená. On po podaní obžaloby
uhradil prostredníctvom pošty sumu 1.000 Eur, o čom aj súdu predložil doklad. Iné doklady o platbe
výživného po podaní obžaloby nemá. Ďalej vypovedal, že matka synovi neuviedla, kto je jeho pravý
biologický otec, má nového partnera, ktorého jeho syn považuje za svojho otca. To, že je jeho otec
sa dozvedel tak, že ho matka požiadala o ich odvoz, čo bolo cca. 2 roky nazad. Dovtedy jeho syn

nevedel, že je jeho otec, matka si to tak želala, držala ich od seba. Matka sa približne pred rokom
rozviedla s posledným partnerom. Momentálne nie je zamestnaný. Od roku 2021 pracoval v Nemecku
v poľnohospodárstve, pracoval tam asi rok. Jeho čistý príjem po odrátaní nákladov za ubytovanie bol
vo výške cca. 1.600 Eur mesačne. Pracoval tam asi 3 mesiace, potom nastal problém kvôli korona
opatreniam. Zostal v Nemecku, keďže sa nevedel dostať do Slovenskej republiky kvôli karanténnym

opatreniam. Na ubytovanie mu prispievala jeho sestra. Na Slovensko sa vrátil pred letom 2022, odvtedy
pracuje ako brigádnik na stavbách. Mesačne si vie zarobiť 1.000 – 1.500 Eur, závisí to od rozsahu
práce. Ďalej uviedol, že býva u starých rodičov, v rodinnom dome. Po smrti starého otca je časť domu
predmetom dedičského konania, ktoré doposiaľ nie je skončené, spadá do okruhu dedičov. Výživné
neplatil,lebonemalzčoho,to,čozarobil,vykrývalojehonáklady.Rátalsdedičstvompodedovi,zktorého

mal vyplatiť dlh na výživnom. Tak to bolo aj s matkou dohodnuté. Tiež uviedol, že keď matka prišla,
že potrebuje peniaze, tak jej vždy nejaké dal, aj si od babky na to požičal, avšak nemá o tom žiaden
doklad. Dedičstvo po dedovi už uzavreté je. Peniaze má babka, ktorá mala od deda inštrukcie, že mu
má istú sumu vyplatiť, ale babka toto nerešpektuje a peniaze mu momentálne nechce dať. Celý dlh na
výživnom ako bolo uvádzané v prednese prokurátora uhradený nie je, toho si je vedomý, to priznáva

a celá situácia ho úprimne mrzí. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletej dcére A. A.,
ročník XXXX. Dieťa je momentálne zverené do náhradnej osobnej starostlivosti jej starej matky. On má
na základe predbežného opatrenia určené predbežné výživné v minimálnom rozsahu. S matkou dieťaťa
žil v spoločnej domácnosti až do nástupu do nepodmienečného trestu v rozsahu 4 mesiace, ktorý mu
bol uložený v konaní 3T/61/2017. Keď bol vo výkone trestu odňatia slobody, matku hospitalizovali na

psychiatrii v Pezinku a dieťa zverili starej matke. Iné vyživovacie povinnosti nemá.V záverečnej reči obžalovaný uviedol, že celá situácia ho mimoriadne mrzí a úprimne ju ľutuje.

Svedkyňa L. D. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že v príbuzenskom vzťahu k obžalovaného nie

je. Obžalovaný je otcom jej maloletého syna. Výživné riadne neplní, aktuálne sa dlh na výživnom
pohybuje cca. vo výške 8.000 Eur. Sumu nevie uviesť úplne presne. Po podaní obžaloby uhradil
obžalovaný sumu 1.000 Eur prostredníctvom pošty. Iná úhrada realizovaná nebola. Žiadne iné platby
od obžalovaného neobdržala, ani k rukám, ani prostredníctvom pošty alebo inou formou. Neplnenie
si vyživovacej povinnosti nezanechalo na maloletom trvalo nepriaznivé následky. Dieťa má všetko čo

potrebuje, tieto veci dokáže zabezpečiť aj samostatne. Obžalovaný nedáva synovi ani žiadne darčeky,
či už na Vianoce alebo na narodeniny, so synom sa odmalička vôbec nekontaktoval.

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, či už ich prečítaním alebo oboznámením.

Z rodného listu maloletého C. D. mal súd preukázané, že obžalovaný je otcom maloletého dieťaťa C.

D., narodeného XX.XX.XXXX, ktorý bol ako otec maloletého zapísaný do knihy narodení matričného
úradu Bratislava – Petržalka, vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXXX.

Z potvrdenia o návšteve Základnej školy J. zo dňa 03.10.2022 súd zistil, že maloletý C. D., narodený
XX.XX.XXXX bol v školskom roku 2022/2023 žiakom 4. triedy Základnej školy J..

Z rozsudku Okresného súdu Malacky spisová značka 8P/60/2014 zo dňa 20.07.2017 vyplynulo, že
obžalovaný ako otec a svedkyňa L. D. ako matka, uzatvorili v konaní pred súdom rodičovskú dohodu
o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému C. B. (neskôr D.), narodenému XX.XX.XXXX
(ďalej len „maloletý“ v príslušnom gramatickom tvare). Na základe tejto dohody súd zveril maloletého

do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platiť bežné výživného na maloletého C. výživným vo
výške 150 Eur mesačne, k rukám matky s tým, že zročné výživné v sume 1.800 Eur zaviazal otca platiť
v splátkach po 300 Eur mesačne spolu s bežným výživným, k rukám matky vopred. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť 01.07.2015.

Z rozsudku Okresného súdu Malacky spisová značka 9P/179/2016 zo dňa 20.07.2017 súd zistil,
že konajúci súd týmto rozhodnutím nahradil súhlas obžalovaného ako otca maloletého, so zmenou
priezviska maloletého, z priezviska B., na priezvisko D.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
09.01.2017.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Malacky spisová značka 3T/61/2017 zo dňa 30.05.2017 súd zistil,
že obžalovaný bol predmetným rozhodnutím uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil v období od decembra 2015 do mája
2017 vo vzťahu k maloletému C., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace,
so zaradením na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia; trestný rozkaz nadobudol

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.07.2017.

Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava zo dňa 21.09.2022 súd zistil, že obžalovaný
bol vo výkone trestu odňatia slobody od 19.12.2018 do 21.06.2019, pričom pri nástupe na výkon
uloženého trestu riadne nahlásil vyživovaciu povinnosť k maloletému C. D. (rodenému B.).

Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Žilina zo dňa 16.09.2022 súd zistil, že odsúdený bol vo
výkone trestu odňatia slobody v období od 11.01.2018 do 11.05.2015, v rámci ktorého si riadne nahlásil
vyživovaciu povinnosť k maloletému C. D. (rodenému B.).

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 05.01.2023 vyplynulo, že L. D. bola

vyplácaná štátna sociálna dávka – prídavok na maloletého C. D., rodeného B. od mesiaca november
2012 do januára 2023. V tomto období nebola menovanej vyplácaná žiadna iná sociálna dávka, pričom
menovaná nebola vedená ani v evidencii uchádzačov o zamestnanie (poslednú evidencia mala v období
od 20.05.2020 do 21.09.2020). Zo správy tiež vyplynulo, že obžalovaný nebol v období januára 2023
vedený ako uchádzač o zamestnanie a nebol ani poberateľom žiadne sociálnej dávky, vrátane dávok

v hmotnej núdzi.

Z potvrdenia o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou zo dňa 28.12.2022 vyplynulo,
že za obdobie od 01.01.2021 do 30.11.2022 neboli L. D. vyplácané žiadne nemocenské dávky.Zo správy Okresného úradu Malacky zo dňa 02.01.2023 súd zistil, že v odbore živnostenského
podnikania nebol obžalovaný vedený ako živnostník, či iná samostatne zárobkovo činná osoba.

Zo správy obce H. B. zo dňa 12.01.2023 súd zistil, že obžalovaný nebol v obci prerokovaný za žiaden
priestupok, pričom je užívateľom alkoholu (drog) a všetko zlé s tým spojené.

Z výpisu z centrálneho registra exekúcií zo dňa 11.10.2022 vyplynulo, že obžalovaný je zaťažený tromi

exekučnými konaniami, za neplatenie poistného na zdravotnom poistení a iné, s celkovou výškou dlžnej
istiny vo výške 7.067,99 Eur bez príslušenstva.

Z poštového poukazu na adresu zo dňa 22.11.2023 vyplynulo, že obžalovaný poukázal L. L. (D. D.),
bytom H. B., G. XXX/XX, finančnú hotovosť vo výške 1.000 Eur.

Z výpisu z registra trestov obžalovaného vyplynuli 4 záznamy, pre spáchanie trestnej činnosti rôzneho
charakteru. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Malacky spisová značka 3T/42/2022
zo dňa 14.09.2022, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania prečin neoprávnené vyrobenie a používanie
platobného prostriedku, elektronických peňazí a inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, s určením skúšobnej doby

v trvaní 2 roky, t.j. do 14.09.2024; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.09.2022. Za
zmienku rovnako stojí predchádzajúce odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Malacky spisová
značka 3T/61/2017 zo dňa 30.05.2017, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil voči maloletému C. B. (neskôr
D.), narodenému XX.XX.XXXX, v období od decembra 2015 do 30.05.2017, za čo mu bol uložený

nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, so zaradením na jeho výkon do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia; trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť
dňa 25.07.2017.

Z výpisu z centrálnej evidencie priestupkov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný má v registri

tri záznamy a to za priestupok zo dňa 16.05.2017, ktorého sa dopustil narušením občianskeho
spolunažívania porušením ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
(fyzicky napadol A. A.), za čo bol prerokovaný v rozkaznom konaní uložením pokuty vo výške 30 Eur.
Ďalej sa dňa 01.02.2020 dopustil priestupku porušením ustanovenia § 49 zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch (kopal do zástavka hromadnej dopravy) za čo mu bola uložená peňažná sankcia vo

výške 10 Eur. Napokon sa dňa 21.02.2020 dopustil priestupku porušením § 49 zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch (močil na verejnom priestranstve), za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 5 Eur.

Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z
nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až

na dva roky.

Podľa§207ods.3písm.b),c)Trestnéhozákona,odňatímslobodynajedenrokažpäťrokovsapáchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania, alebo hoci bol v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia

slobody uloženého za taký čin prepustený.

Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu po dlhší čas.

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému
záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia, sa stal, spáchal ho obžalovaný,
pričom boli splnené všetky zákonné podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného.

Podľaúvahysúduobžalovanýsvojimkonanímuvedenýmvovýrokuovinenaplnilvšetkyznakyskutkovej

podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) a c) Trestného zákona
a poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, keď si ako otec maloletého C. D., rodeného B.,
narodeného XX.XX.XXXX, neplnil vyživovaciu povinnosť, hoci mu táto vyplýva zo zákona o rodine a
ktorej výška mu bola určená právoplatným súdnym rozhodnutím Okresného Malacky spisová značka8P/60/2014 zo dňa 20.01.2015, čím za obdobie od 16.07.2017 až doposiaľ (do vyhlásenia rozsudku)
spôsobil dlh na výživnom najmenej vo výške 7.425 Eur (vrátane mesiaca marec 2024), pričom súd pri
určení dlžného výživného zohľadnil platbu vo výške 1.000 Eur, ktorú za rozhodné obdobie obžalovaný

vykonal, teda ktorú poukázal matke maloletého C. a to poštovou poukážkou zo dňa 22.11.2023 (č.l.
93). Skutok tak, ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozhodnutia bol preukázaný predovšetkým
výpoveďou svedkyne L. D., ako i samotnou výpoveďou obžalovaného, ktorý uviedol, že si je vedomý, že
vyživovaciu povinnosť k maloletému neplní v určenom rozsahu, teda riadne a včas. Vinu obžalovaného
má súd tiež preukázanú ďalšími listinnými dôkazmi, ako právoplatným súdnym rozhodnutím určujúcim

vyživovaciu povinnosť obžalovaného voči maloletému C., tak i potvrdením o zaplatení výživného.
Pokiaľ ide o obranu obžalovaného spočívajú v tom, že nemá dostatočné finančné prostriedky na
úhradu výživného je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť vo vzťahu k maloletým deťom
je deklarovaná celým radom právnych predpisoch, je ústavným právom každého dieťaťa, ktoré je
v trestnom práve zosilnené statusom detí ako chránených osôb. Skutočnosť, že obžalovaný toho
času nie je zamestnaný, pričom čaká na vyplatenie dedičstva, nemá právny, ani skutkový význam na

posúdenie viny obžalovaného, ale je vecou rodinnoprávnou, kedy obžalovaný má právo obrátiť sa na
súd s návrhom na zníženie výživného, pokiaľ jeho finančná situácia nedovoľuje platiť výživné v určenom
rozsahu. Napokon nebolo ani v konaní žiadnym spôsobom preukázané tvrdenie obžalovaného, že
iné platby ako sumu 1.000 Eur poukázanú poštovou poukážkou, boli vykonané vo vzťahu k plneniu
vyživovacej povinnosti.

Podľa § 15 písm. b) Trestného zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že
svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým
uzrozumený.

Úmyselné zavinenie u obžalovaného bolo preukázané tým, že obžalovaný hoci vedel o tom, že má
vyživovaciu povinnosť, túto zákonnú povinnosť si vedome neplnil, pričom zavinenie obžalovaného súd
vyhodnotil ako nepriamy úmysel v zmysle ustanovenia § 15 písm. b) Trestného zákona. V tejto
súvislostijepotrebnéuviesť,žejevinouazodpovednosťouobžalovaného,ženevyvinuldostatočnéúsilie
smerujúce k jeho riadnemu zamestnaniu s pravidelným príjmom, z ktorého by bol schopný prispievať na

výživné svojho maloletého dieťaťa pravidelne a riadne. Napriek tomu, že obžalovaný v čase spáchania
skutku, resp. v čase rozhodného obdobia (od 16.07.2017 do vyhlásenia rozsudku) vykonával zárobkovú
činnosť,hocnadohoduopracovnejčinnosti,navýživumaloletéhoC.neprispievalanivrozsahubežného
výživného, pričom si nesplnil ani povinnosť v splátkach uhrádzať zročné (dlžné) výživné. Súd vo svetle
vykonaného dokazovania záverom poukazuje, že u obžalovaného neboli preukázané žiadne objektívne

dôvody, ktoré by mu bránili vo výkone pracovnej činnosti a ktoré by indikovali závažné príčiny vecne
odôvodňujúce konanie obžalovaného vo vzťahu jeho povinnosti vyživovať nezaopatrené, maloleté
dieťa. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania preto súd uznal obžalovaného vinným z prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Trestného zákona, pretože bolo
preukázané že obžalovaný úmyselne, najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil si zákonnú

povinnosťvyživovaťmaloletéhoC.,pričomtohtotrvácehoprotiprávnehokonaniavobdobíod16.07.2017
dodoposiaľsadopustil,hocibolvpredchádzajúcichdvadsiatichštyrochmesiacochzatakýčinodsúdený
a to trestným rozkazom Okresného súdu Malacky spisová značka 3T/61/2017 zo dňa 30.05.2017,
právoplatným dňa 25.07.2017, kedy páchal trvácu trestnú činnosť zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 1 Trestného zákona vo vzťahu k maloletému C. v období od decembra 2015 do 30.05.2017.

Keďže neplnenie vyživovacej povinnosti trvalo aj po podaní obžaloby dňa 10.02.2023, súd upravil
skutkovú vetu rozsudku v časti výšky dlžného výživného do momentu vyhlásenia rozsudku, keď v čase
podania obžaloby obžalovaný dlhoval na výživnom najmenej 6.325 Eur. Od podania obžaloby do
vyhlásenia predmetného rozhodnutia uplynulo 14 mesiacov ( február vrátane januára 2023 – december

2023, január – marec 2024 vrátane), súd k dlžnej sume preto pripočítal sumu 2.100 Eur (150 Eur x 14
mesiacov) a odpočítal sumu 1.000 Eur, ktorú v tomto období obžalovaný poukázal na výživnom matke
maloletého dieťaťa. Ku dňu vyhlásenia rozsudku bol preto obžalovaný povinný zaplatiť sumu 7.425 Eur
(6.325 + 2.100 – 1.000). Súd ďalej poznamenáva, že do dlžného výživného započítal výživné za mesiac
marec 2024, keďže ku dňu vyhlásenia rozsudku nastala splatnosť výživného za mesiac február 2024;

táto teda nastala uplynutím 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Súd zároveň do dlžného výživného
nezapočítal obdobie od 11.01.2018 do 11.05.2018 a 19.12.2018 do 21.06.2019, kedy bol obžalovaný vo
výkone trestu odňatia slobody, kde si riadne nahlásil vyživovaciu povinnosť k maloletému, čo mal súd
preukázané vyššie uvedenými potvrdeniami príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody.Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že bol už za trestný čin odsúdený;
súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako
keby nebol odsúdený.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na vyššie
popísaný spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich
a poľahčujúcich okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahách
o druhu a výmere trestu tak, aby spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného vychádzal súd zo

zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu).

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol dosiaľ
4 krát súdne trestaný. Najvýznamnejším odsúdením pre posúdenie daného skutku je však odsúdenie

rozsudkom Okresného súdu Malacky spisová značka 3T/42/2022 zo dňa 14.09.2022, ktorým bol
uznaný vinným zo spáchania prečin neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku,
elektronických peňazí a inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, s určením skúšobnej doby v trvaní 2 roky, t.j.
do 14.09.2024; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.09.2022. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé,

že odsúdený prerokovaný skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktoré mu
plynie do 14.09.2024, keďže prerokovávaný skutok je trvácim trestným činom, keď trval od 16.07.2017
do 25.03.2024, teda prebiehal aj v dobe podmienečného odsúdenia vyššie uvedeným právoplatným
rozhodnutím súdu.

Zvyššieuvedenýchskutočnostísúdvychádzalpriúvaháchodruhuavýmeretrestuadospelkzáveru,že
vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie k podmienečnému trestu odňatia slobody, ktoré sa evidentne
minuli svojmu účinku, je potrebné obžalovanému postupom k § 49 ods. 2 Trestného zákona uložiť mu
nepodmienečný trest odňatia slobody, keďže obžalovaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
spáchal úmyselný trestný čin. Súd zároveň konštatuje, že u odsúdeného zistil jednu poľahčujúcu

okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, keď sa k spáchaniu trestného činu priznal a čin
úprimne oľutoval. Zároveň však obžalovanému svedčí jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m)
Trestného zákona, keďže bol už za trestný čin odsúdený. Vzhľadom k tomu, že pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností je u obžalovaného v rovnováhe, teda žiadne z nich neprevyšuje, použitím §
38 ods. 2 Trestného zákona súd konštatuje, že vychádzal z trestnej sadzby ustanovenej v osobitej

časti Trestného zákona pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), c)
Trestného zákona, ktorá je vo výmere 1 – 5 rokov. Pri zohľadnení závažnosti konania obžalovaného,
najmä však dĺžky páchania trestného činu, jeho následky, pohnútky a osobu obžalovaného, uložil
obžalovanému trest odňatia slobody na samej spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby
a to vo výmere 1 rok, keďže takýto trest považuje za primeraný k následkom spáchaného trestného

činu, pričom je dostatočným nástrojom individuálnej a generálnej prevencie reflektujúci pomery, osobu
a možnosti nápravy obžalovaného. Súd v tomto kontexte uvádza, že neplnenie vyživovacej povinnosti
nebol maloletý vystavaný núdzi a preto súd dospel k záveru, že takto uložený trest zároveň dá primeranú
záruku maloletému dieťaťu na výživu zo strany obžalovaného, ktorý vo výkone nepodmienečného trestumôže byť zaradený do pracovné procesu, z ktorého odmeny zaň budú vykonávané zrážky na výživnom.
Keďže bol obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, súd ho s poukazom na ustanovenie § 48 ods. 2 písm. b)

Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto

rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.
por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech
(§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.