Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Jozef Jaselský

Legislation area – Občianske právoOstatné

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/74/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123206587
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123206587.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,

D. X, XXX XX D., právne zastúpenej: RIEDL advokátska kancelária s.r.o., Slovenská 46, 080 01 Prešov,
proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, Tomášikova 48, 832 37 Bratislava,
právne zastúpeného: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, o vydanie
bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 10.07.2023 domáhala voči žalovanému vydania

bezdôvodného obohatenia vo výške 5.345,20 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
5345,20 € od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnila tým,
že žalobou podanou dňa 03.05.2015 si proti žalovanému uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 2.059,13 € s príslušenstvom. Rozhodnuté o ňom bolo tunajším súdom rozsudkom
z 23.07.2021 v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/296/2015 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni
sumu 2.059,13 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.059,13 € od
23.01.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Prešove rozsudok dňa

16.2.2022 ako vecne správny potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie dospel
k záveru o neplatnosti zmluvy v časti odplaty. Podľa znaleckého posudku žalobkyňa zaplatila celkom
sumu 47.487,80 €, pričom na istinu mala zaplatiť sumu 39.832,70 €. Žalobkyňa sa žalobou domáhala
zaplateniasumy2.059,13€,pričomnaúrokyzaplatila7.404,33€.Vzhľadomnaviazanosťsúdunávrhom
súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 2.059,13 €. Žalobou si uplatňuje nárok na zvyšnú časť
plnenia, ktoré od nej banka prijala bez právneho dôvodu, t.j. v sume 5.345,20 €.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný vzniesol
námietku premlčania žalobkyňou uplatňovaného nároku a to z dôvodu uplynutia objektívnej trojročnej
a subjektívnej dvojročnej premlčacej doby.

3. Žalovaný na pojednávaní v súvislosti s námietkou premlčania poukázal na závery rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ vo veci C-698/18. V tomto prípade súd rozhodol o nekalosti podmienky vo februári
2022.

4. Súd vykonal dokazovanie listinami pričom zistil tento skutkový stav:5. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 23.07.2021, č.k. 15C/296/2015-262, zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobkyni sumu 2.059,13 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
2.059,13 € od 23.01.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V bode 35. odôvodnenie

rozhodnutia uviedol, že podľa znaleckého posudku žalobkyňa zaplatila celkom sumu 47.487,80 €,
pričom na istinu mala zaplatiť sumu 39.832,70 €. Žalobkyňa na úroky zaplatila 7.404,33 €.

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd svojim rozsudkom zo dňa 16.02.2022, č.k. 2Co/40/2021-291,
potvrdil rozsudok okrem zamietavej časti výroku.

7. Znalecký posudok znalca z odboru ekonomika a manažment, odvetvie financie, účtovníctvo
a daňovníctvo, Ing. Ľubomíra Gdovina, č. 02/2021 zo dňa 10.05.2021 vypracovaného v konaní vedenom
na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 15C/296/2015 bol právnemu zástupcovi žalobkyne doručený dňa
28.05.2021.

8. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

9. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

11. Podľa § 100 ods. 1, 2, 3 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných

formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

12. Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak

ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

13. Vykonaním dokazovaním mal súd preukázané, že medzi ňou a žalovaným vznikol spotrebiteľský
vzťah, ktorý vznikol na základe uzavretej zmluvy o splátkovom úvere. Žalobkyňa sa v konaní domáha
vydania bezdôvodného obohatenia teda rozdielu medzi platbami a sumou, ktorú žalovanému mala

zaplatiť, a to vo výške ktorá nebola priznaná rozsudkom tunajšieho súdu v konaní vedenom pod sp.zn.
15C/296/2015, t.j. 5.345,20 (7.404,33 € - 2.059,13 €).

14. Pod premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva;
znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, nakoľko premlčaním síce jeho nárok

nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou
premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu
nevymáhateľným. Zmyslom inštitútu premlčania vo vzťahu k veriteľovi je tak stimulácia jeho aktívneho
prístupu k uplatňovaniu svojich subjektívnych práv.

15. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná
premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym
zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide
o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie
aplikovať ust. § 107 OZ. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je

ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná
premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu, a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28.09.2021, sp.zn.
5Cdo/29/2021, pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodnéhoobohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktoré je bezúročné a
bez poplatkov je podstatná skutočná vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť splátky
spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve.

16. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne
(fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Podľa uznesenia Najvyššieho
súdu SR z 28.02.2022, sp.zn. 7Cdo/268/2021, vzhľadom na to, že podľa rozsudku Súdneho dvora
EU, sp.zn. C-485/19, zásada efektivity bráni vnútroštátnej úprave objektívnej trojročnej premlčacej

lehote je nevyhnutné na tento typ nárokov subsidiárne uplatňovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu
lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia (a to bez skúmania zavinenia). Dovolací súd súčasne
poukazuje na vecne správny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého vo vzťahu k aplikovaniu 10-
ročnej alebo 3-ročnej objektívnej premlčacej doby odvolací súd poukazuje na bod 42. v spojení so
záverom Písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-485/19 zo dňa 07.10.2019, kde Európska
komisia uviedla, že 51. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať tak, že mu
odporuje taká vnútroštátna úprava, v zmysle ktorej spotrebiteľa, ktorý uplatňuje svoj nárok na vrátenie
plnenia bezdôvodného obohatenia vzniknutého na základe plnenia spotrebiteľa z nekalej zmluvnej
podmienky má pre uplatnenie 10-ročnej objektívnej premlčacej doby povinnosť dokázať, že veriteľ
úmyselne porušil práva spotrebiteľa.

17. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobkyňa sa o vzniku bezdôvodného obohatenia, no
najmä o jeho rozsahu dozvedela zo znaleckého posudku č. 02/2021 vypracovaného Ing. Ľubomírom
Gdovinom. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, preukázateľná
vedomosť o vzniku a výške bezdôvodného obohatenia, čo v danom prípade nastalo dňa 28.05.2021

a to doručením znaleckého posudku. Premlčacia doba začala vo vzťahu k sume 5.345,20 € plynúť
nasledujúcim dňom, kedy si žalobkyňa mohla uplatniť na súde nárok na vydanie uvedenej sumy a to
podaním návrhu na zmenu žaloby, ktorým by upravila žalobný petit aj o túto sumu. Žalobkyňa však
takéto podanie v konaní vedenom pod sp.zn. 15C/296/2015 neučinila a podala samostatnú žalobu
až dňa 10.07.2023, t.j. po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby, ktorá márne uplynula dňa

29.05.2023.

18. V danom prípade rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, sp.zn. C-698/18, nie je na daný prípad použiteľný,
keďže v konaní vedenom pod sp.zn. 15C/296/2015 súd nerozhodoval o určení neplatnosti nekalej
zmluvnej podmienky, na základe ktorej by sa žalobkyňa domáhala vrátenia súm zaplatených na základe

takejto zmluvnej podmienky, a súd ani nevyslovil vo výroku svojho rozhodnutia neplatnosť zmluvy v časti
zmluvných úrokov. Súd v uvedenom konaní dospel k záveru, že žalovaný sa dopustil nekalej obchodnej
praktiky z dôvodu nesprávneho uvedenia výšky úrokov, pričom predbežné posúdenie ne/platnosti
zmluvy bolo podkladom pre priznanie bezdôvodného obohatenia. Podľa ustanovení nášho právneho
poriadku (§ 451 ods. 2 OZ) bezdôvodným obohatením je okrem iného aj plnenie z neplatného právneho

úkonu. Z tohto vyplýva, že skutková podstata bezdôvodného obohatenia je naplnená momentom plnenia
(z neplatnej zmluvy). Keďže absolútne neplatná zmluva je neplatná od začiatku, dochádza k naplneniu
skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia momentom plnenia. Týmto momentom je možné toto
právo uplatniť na súde a tým pádom začína plynúť premlčacia doba. Ak by platilo, že bezdôvodné
obohatenie vzniká až vyhlásením zmluvy za neplatnú právoplatným rozsudkom, vôbec by nemalo

zmysel riešiť neplatnosť v súdnom konaní ako predbežnú otázku. Súd sa s touto otázkou v konaní
o vydanie bezdôvodného obohatenia musí vyrovnať, ale to neznamená, že bezdôvodné obohatenie
vzniká až právoplatným rozhodnutím o neplatnosti a teda, že až vtedy začne plynúť premlčacia doba na
jeho vydanie. Ak súd prijal argumentáciu žalobkyne, že premlčanie začína plynúť až rozsudkom súdu,
v ktorom bola iba v odôvodnení konštatovaná čiastočná neplatnosť zmluvy, tak v tomto prípade by sa

aplikovali dve rozdielne premlčacie doby na rovnaký skutkový základ, t.j. jedna premlčacia doba by sa
vzťahovala na vrátenie sumy vo výške 2.059,13 € (námietka premlčania bola predmetom posúdenia
v konaní) a iná na sumu vo výške 5.345,20 €.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku tak, že v plnej miere úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.ovýške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci (§ 262
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.