Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoCsp/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723211727
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8723211727.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej v právnej veci žalobcu: I. H., nar. XX.XX.XXXX,
A.-B. XXXX/X, C., práv. zast. JUDr. Matúš Motyka, advokát, Nám. SNP 7, Stropkov, IČO: 50487108,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, Bratislava, práv.
zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o

zaplatenie 4.392,46 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa
03.06.2024, č. k. 12Csp/52/2023-59, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o nároku na náhradu trov konania a vec v rozsahu
zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol,

cit.:
„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.500,-
eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí.“

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že predmetom konania je nárok žalobcu opierajúci sa o ust. §
3 ods. 5 z. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, upravujúci práva spotrebiteľa žiadať primerané
finančné zadosťučinenie v prípade, ak sa na súde úspešne uplatní porušenie práva, a to od toho,
kto za porušenie zodpovedá. V pôvodnom konaní Okresného súdu Poprad sp. zn. 9Csp 44/2019 o

zaplatenie 1.208,74 eur sa žalobca (v pôvodnom konaní žalovaný) aktívne bránil tvrdením neplatnosti
uzavretej spotrebiteľskej úverovej zmluvy pre nesplnenie zákonných podmienok a vzniesol aj námietku
premlčania pohľadávky posúdenej ako bezdôvodné obohatenie. V prípade žalobcu v základnom konaní
nešlo len o hrozbu akademickú (možnú v budúcnosti), ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že
veriteľ podal žalobu o zaplatenie dlhu 1.208,74 eur, zmluvnej pokuty a poplatkov, na čo nemal nárok.
Vznikol mu nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to rozdielu medzi sumou skutočne

poskytnutých finančných prostriedkov 1.350 eur a vrátených finančných prostriedkov. Žalobca ako
dlžník bol vystavený nároku zo strany žalovaného na zaplatenie toho, čo podľa zákona žalovanému
neprislúchalo. Žalobca ako dlžník teda úspešne uplatnil svoju obranu, a preto dôvodne si uplatnil
satisfakciu za porušenie svojich spotrebiteľských práv, nakoľko tieto musel v konaní 9Csp 44/2019
brániť. V pôvodnom konaní Okresného súdu Poprad sp. zn. 13Csp 35/2021 o uloženie povinnosti
zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy sa žalobca proti žalovanému aktívne bránil tvrdením

neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečujúcej pohľadávku žalovaného z úverovej zmluvy pre
nesplnenie zákonných podmienok. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Poprad zodňa 06.04.2022 sp. zn. 13Csp 35/2019 (bod 14 až 16), žalobca preukázal, že dohoda bola neplatným
právnym úkonom pre jej neurčitosť a navyše žalovaný v čase, kedy doručil žiadosť o vykonávanie
zrážok zo mzdy zamestnávateľovi žalobcu vedel o tom, že uplatnená pohľadávka na vymoženie vrátanie

príslušenstva bola už súdom posúdená ako nedôvodná. Preto konanie veriteľa nemožno hodnotiť inak
ako konanie odporujúce dobrým mravom. Žalobca ako spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa, ako aj Občianskym zákonníkom.
Právoplatným ukončením súdnych konaní bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia
práva alebo povinnosti umožňujúci žalobcovi požadovať od žalovaného právo na primerané finančné

zadosťučinenie.

3. Posúdenie každého nároku súdom je vecou individuálnych skutkových zistení v konkrétnom konaní.
Poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán sporu má byť vyvážené a nemôže
slúžiť neprimeranému finančnému obohacovaniu spotrebiteľa. Žalobca výšku primeraného finančného
zadosťučinenia (4.392,46 eur s príslušenstvom) odôvodnil tým, že suma primeranej finančnej náhrady

by mala byť exemplárna a mala by predstavovať sumu, ktorú si žalovaný mienil vymôcť zrážkami zo
mzdy žalobcu. Za zodpovedajúcu zásadu primeranosti prejednávanej veci vychádzajúc z individuálnych
skutkových zistení v konkrétnom konaní, súd považoval finančné zadosťučinenie vo výške 3.500 eur
za primerané. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu hrozila
konaním žalovaného a je určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného

žalobca trpieť (opätovne sa brániť cestou súdu voči pohľadávke, ktorú už raz súd posúdil ako
nedôvodnú). Keďže žalobca nespochybnil skutkové tvrdenie žalovaného, že tomuto nevráti ani istinu,
ktorá mu bola reálne poskytnutá, tento dôvod viedol súd k primeranému zníženiu uplatneného nároku,
a preto v prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. Proti tomuto rozsudku, proti výrokom I. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný
podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že postup
určenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 3.500 eur je svojvoľný, nepreskúmateľný a
nezodpovedá v žiadnej časti povahe prejednávanej veci. O nepreskúmateľnosti rozsudku svedčí aj to,

že v celom odôvodnení súd neoznačil žiadne konkrétne právo žalobcu ako spotrebiteľa, ktoré bolo podľa
jeho záveru porušené. Odôvodnenie neobsahuje jediné pomenovanie takéhoto práva, ani označenie
príslušnej právnej normy. Zákon č. 250/2007 Z.z. v ust. § 3 ods. 5 pritom uvádza, že primerané finančné
zadosťučinenie je možné priznať v prípade úspešného uplatnenia ustanovenia určeného na ochranu
spotrebiteľa. Ak súd ani nekonkretizuje z akého konkrétneho porušenia pri rozhodovaní vychádzal,

potom je jeho rozhodnutie nielen predčasné, ale aj vecne nesprávne a nepreskúmateľné.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného a
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a dostatočne odôvodnený.
Žalovaný v odvolaní namieta, že v napadnutom rozsudku súd neoznačil žiadne konkrétne právo

žalobcu ako spotrebiteľa, ktoré bolo podľa jeho záveru porušené. Argumentácia žalovaného, že súd
žiadne konkrétne právo žalobcu ako spotrebiteľa neoznačil sa rozchádza s realitou, pretože v bode
8 a 13 odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie jasne poukázal na opakované a
viacnásobné porušenie noriem spotrebiteľského práva. V konaní vedenom na Okresnom súde Poprad
9Csp 44/2019 si žalobca (v tomto konaní žalovaný) uplatnil zaplatenie pohľadávky vo výške 1.208,74

eura s príslušenstvom a žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Právoplatnosť rozsudku nastala
19.08.2021 a len mesiac po právoplatnom rozsudku, žalovaný opäť použil na vymáhanie svojej
neexistujúcej (súdom právoplatne zamietnutej) pohľadávky dohodu o zrážkach zo mzdy. V žiadosti o
vykonávanie zrážok zo mzdy požadoval od zamestnávateľa žalobcu doplatenie údajného dlhu 4.392,46
eura, teda tri a pol násobok sumy, ktorú si neúspešne uplatnil na súde. Žalovaný tak jasne demonštroval

svoju úverovú politiku, pričom požadovanie takejto pohľadávky svedčí o jeho úžerných praktikách, ktoré
sa neštítia ani ignorácie právoplatného súdneho rozhodnutia o zamietnutí pohľadávky z tohto úverového
vzťahu.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 ods. 1

CSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust.§ 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.7. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Odvolací súd zistil, že
je naplnený už prvý uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, a to že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Relevantné boli aj odvolacie dôvody spochybňujúce
výšku súdom priznaného primeraného finančného zadosťučinenia.

8. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom, ako aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia a uplatnenými odvolacími námietkami, odvolací

súd zistil, že napadnutý rozsudok nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle § 220 ods. 2 CSP,
lebo úvaha o výška priznaného finančného zadosťučinenia nie je preskúmateľná.

9. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon
oochranespotrebiteľa“),spotrebiteľ,ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá.

10. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou

hypotézou, nevyplývajú z neho žiadne kritériá v zmysle stanovenia toho, čo zadosťučinenie predstavuje.
Zrejmé je len to, že základ tohto nároku je daný úspechom spotrebiteľa pri uplatnení porušeného práva.
Porušenie práva, ak sa ho spotrebiteľ v konaní pred súdom s úspechom domôže rozhodnutím súdu, je
preto právnou skutočnosťou majúcou za následok vznik nároku na zadosťučinenie.

11. Právnym dôvodom stanovujúcim predpoklad a existenciu práva žalobcu na primerané finančné
zadosťučinenie je jeho úspech v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 9Csp 44/2019,
v ktorom súd rozsudkom žalobu žalovaného ako veriteľa o zaplatenie 1.208,74 eur s príslušenstvom
v celom rozsahu zamietol. Z dokazovania vykonaného v predmetnom konaní a žalobou tvrdených
skutkových okolností vyplýva, že Okresný súd Poprad rozsudkom zo dňa 25.03.2021 č. k. 9Csp

44/2019-60, žalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval neplatnosť spotrebiteľskej
zmluvy v dôsledku jednostranne zmeny obligatórnej náležitosti spotrebiteľskej zmluvy (RPMN) zo
strany dodávateľa ako žaloba bola zamietnutá z dôvodu úspešne vznesenej námietky premlčania.
Medzi sporovými stranami nastal právny režim bezdôvodného obohatenia a k vzniku bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného došlo 20.04.2015, kedy veriteľ zaslal na účet spotrebiteľa finančné

prostriedky vo výške 1.350 eur. Keďže žaloba bola na súde doručená až dňa 29.04.2019, stalo sa tak po
uplynutí premlčacej subjektívnej aj objektívnej doby v zmysle § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

12. Po právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku, návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa
žalobca voči žalovanému domáhal povinnosťou zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka

č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Okresný súd Poprad uznesením zo dňa 08.11.2021 č. k. 13Csp
35/2021-18 vydal neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody
o zrážkach zo mzdy do právoplatného skončenia konania vo veci. Následne rozsudkom Okresného
súdu Poprad zo dňa 06.04.2022 č. k. 13Csp 35/2021-65 bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa
použitia dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

13. Súd prvej inštancie priznané finančné zadosťučinenie kvantifikoval čiastkou 3.500 eur s tým,
že žalobca si žalobou uplatnil sumu 4.392,46 eur, ktorá mala zodpovedať výške sumy, ktorú si
žalovaný prostredníctvom žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy uplatnil vo vzťahu k žalobcovi u jeho
zamestnávateľa na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.04.2015.

14. Finančné zadosťučinenie, na ktoré má spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti, právo, má byť primerané. Ako k tejto „primeranosti“ dospel súd prvej
inštancie, na základe akých kvalifikačných kritérií zistiteľné nie je. Posudzovanie každého nároku je
vecou individuálnych skutkových zistení.

15. Súd prvej inštancie sa zaoberal všeobecnými teoretickými predpokladmi priznania práva na
primerané finančné zadosťučinenie nie však vo vzťahu ku konkrétnej prejednávanej veci. Je tak zrejmé
len to, že žalobca bol v konaní o zaplatenie 1.208,74 eur s príslušenstvom vedenom na Okresnomsúde Poprad pod sp. zn. 9Csp 44/2019 úspešný, taktiež bol úspešný v konaní 13Csp 35/2021, v ktorom
neodkladným opatrením zo dňa 08.11.2021 a rozsudkom zo dňa 06.04.2022 bola žalovanému uložená
povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Súd

prvej inštancie síce uviedol, že pri určení výšky priznaného finančného zadosťučinenia prihliadal na
ujmu, ktorá žalobcovi konaním žalovaného hrozila, keď žalobca musel v dôsledku konania žalovaného
trpieť a opätovne sa brániť cestou súdu voči pohľadávke, ktorú už raz súd vyhodnotil ako nedôvodnú, ale
ďalšieskutkovéokolnostiaprávneúvahyprvoinštančnéhosúduniesúzrejmé.Bližšiesúdnešpecifikoval
a nekonkretizoval skutočnosti, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobca má nárok na sumu v

rozsahu 3.500 eur, ani intenzitu zásahu do práv žalobcu, ktorú pre určenie rozsahu jeho nároku na
primerané finančné zadosťučinenie považoval za rozhodnú.

16. Žalovaný pritom už v odpore proti platobnému rozkazu sa bránil, že zo žaloby nevyplýva na základe
čoho žalobca požaduje zaplatenie žalovanej sumy, aké skutočnosti túto sumu odôvodňujú a preukazujú.
Z rozsudku nevyplýva, aby sa týmto argumentom žalovaného súd prvej inštancie zaoberal.

17.Výškaprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia podľa zákona o ochrane spotrebiteľa jevýsledkom
voľnej úvahy súdu, ktorá nemôže byť svojvoľná, ale má mať racionálny základ. Úvaha o výške
finančného zadosťučinenia musí byť v odvolacom konaní preskúmateľná.

18.Pri stanovení výšky primeranéhofinančnéhozadosťučineniajepotrebné vychádzať zo závažnosti
vzniknutej resp. hroziacej ujmy, okolností tak na strane žalobcu ako aj žalovaného, okolností, za
ktorých došlo k porušeniu práv žalobcu. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia sa nemožno
striktne držať ujmy, ktorá žalobcovi objektívne hrozila, resp. ktorá mu vznikla. Inštitút primeraného
finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie spotrebiteľa. V prvom rade žalobca

musí tvrdiť a označiť dôkazy na individualizáciu nároku. Žalobcapokiaľnepožadujesymbolickúvýšku
zadosťučinenia musí opísať povahu, intenzitu, trvanie a rozsah pôsobenia akýchkoľvek nepriaznivých
následkov a preukázať, ako tieto následky pociťoval a prežíval.

19. Pri rozhodovaní o výške nároku musí súd uviesť a zdôvodniť všetky okolnosti, ktoré ho viedli k záveru

o splnení podmienok pre jej určenie. Povinnosťou súdu je zohľadniť výsledky vykonaného dokazovania,
všetko čo v konaní vyšlo najavo, vrátane toho, čo k uplatnenému nároku uviedli strany sporu. Všetky
tieto predpoklady musí súd v rámci úvahy o výške nároku posúdiť kvalitatívne a kvantitatívne, a to
aj z hľadísk ich významu pre rozhodnutie, ku ktorému dospel. V sporoch s ochranou slabšej strany
súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, čo je nevyhnutné pokiaľ prizná žalobcovi

sumu finančného zadosťučinenia, ktorá nezodpovedá jeho skutkovým tvrdeniam a ním predloženým
dôkazov. Na pojednávanie, ktoré súd prvej inštancie nariadil na deň 03.06.2024 síce žalobcu predvolal,
avšak tento sa na pojednávanie neustanovil, pretože žalobca je právne zastúpený. Samotný proces
prejednania sporu bol tým ochudobnený o bezprostredné posúdenie úvah samotného žalobcu v zmysle
identifikácie čiastky, ktorú mal za primeranú ohľadom zadosťučinenia.

20. Pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie podstatné predpoklady pre rozhodnutie o
nároku, ktorý bol predmetom konania neobjasňuje, nie je tým preskúmateľné. Vydaním
nepreskúmateľného rozhodnutia sa stranám sporu bráni v možnosti uplatňovať svoje práva a
oprávnené záujmy. Odôvodnenie rozhodnutia je tou časťou, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom

a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z
pohľaduprávaneúspešnejstranynamietaťkonkrétneskutkovéaleboprávnezáverysúdupriuplatňovaní
opravných prostriedkov. V sporovom konaní musí byť pritom súdom poskytnutá materiálna ochrana
zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov. Vydanie
nepreskúmateľného rozhodnutia je v rozpore so zásadou spravodlivého súdneho procesu (čl. 46 Ústavy

Slovenskej republiky).

21.Súdprvejinštanciesvojerozhodnutietýmzaťažilvadou,prektorúbolopotrebnénapadnutýrozsudok
vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o nároku na náhradu trov konania, ktorý je výrokom súvisiacim,
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods.

1 písm. b) CSP.22. V priebehu ďalšieho konania súd prvej inštancie nárok uplatnený žalobou opätovne posúdi.
Všetky skutočnosti, ktoré sú relevantné pre výšku nároku vyhodnotí. Rozhodnutie odôvodní tak, aby
zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ust. § 220 ods. 2 CSP.

23. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).