Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoCsp/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123206587
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8123206587.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Milana Majerníka v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
D. XXXX/X, XXX XX D., zastúpená: RIEDL advokátska kancelária s.r.o., Slovenská 46, 080 01 Prešov,
IČO: 54 359 490, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37
Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpenému: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., advokátska kancelária,
so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 8Csp/74/2023-49 zo dňa 6. februára
2024, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok voči žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol.
Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 23.7.2021,
č.k. 15C/296/2015-262 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2.059,13 eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.059,13 eur od 23.01.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. V bode 35. odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že podľa znaleckého posudku
žalobkyňa zaplatila celkom sumu 47.487,80 eur, pričom na istinu mala zaplatiť sumu 39.832,70 eur.
Žalobkyňa na úroky zaplatila 7.404,33 eur. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 16.2.2022, č.k.
2Co/40/2021-291, potvrdil rozsudok okrem zamietavej časti výroku. Znalecký posudok znalca z odboru
ekonomika a manažment, odvetvie financie, účtovníctvo a daňovníctvo, E. F. G., č. 02/2021 zo dňa
10.5.2021 vypracovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 15C/296/2015 bol

právnemu zástupcovi žalobkyne doručený dňa 28.5.2021.

3. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 451 ods. 1, ods. 2, § 456, § 100
ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 107 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a konštatoval,
že medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol spotrebiteľský vzťah na základe zmluvy o splátkovom úvere.
Žalobkyňa sa v konaní domáhala vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v rozdiele medzi
platbami a sumou, ktorú žalovanému mala zaplatiť, a to vo výške, ktorá nebola priznaná rozsudkom

Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp.zn. 15C/296/2015, t.j. sumu 5.345,20 eur (7.404,33 –
2.059,13 eur). Žalovaný vzniesol námietku premlčania žalobkyňou uplatňovaného nároku, a to z dôvodu
uplynutia objektívnej trojročnej a subjektívnej dvojročnej premlčacej doby.4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa sa o vzniku bezdôvodného
obohatenia, no najmä o jeho rozsahu dozvedela zo znaleckého posudku č. 02/2021 vypracovaného E. F.
G.. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, preukázateľná vedomosť

o vzniku a výške bezdôvodného obohatenia, čo v danom prípade nastalo dňa 28.5.2021, a to doručením
znaleckéhoposudku.Premlčaciadobazačalavovzťahuksume5.345,20eurplynúťnasledujúcimdňom,
kedy si žalobkyňa mohla uplatniť na súde nárok na vydanie uvedenej sumy a to podaním návrhu na
zmenu žaloby, ktorým by upravila žalobný petit aj o túto sumu. Žalobkyňa však takéto podanie v konaní
vedenom pod sp.zn. 15C/296/2015 neučinila a podala samostatnú žalobu až dňa 10.7.2023, t.j. po

uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby, ktorá márne uplynula dňa 29.5.2023.

5.Súdvkonanísp.zn.15C/296/2015dospelkzáveru,žežalovanýsadopustilnekalejobchodnejpraktiky
z dôvodu nesprávneho uvedenia výšky úrokov, pričom predbežné posúdenie ne/platnosti zmluvy bolo
podkladom pre priznanie bezdôvodného obohatenia. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, bezdôvodným obohatením je okrem iného aj plnenie z neplatného právneho úkonu. Z tohto

vyplýva, že skutková podstata bezdôvodného obohatenia je naplnená momentom plnenia (z neplatnej
zmluvy). Keďže absolútne neplatná zmluva je neplatná od začiatku, dochádza k naplneniu skutkovej
podstaty bezdôvodného obohatenia momentom plnenia. Týmto momentom je možné toto právo uplatniť
na súde a tým pádom začína plynúť premlčacia doba. Ak by súd prijal argumentáciu žalobkyne, že
premlčanie začína plynúť až rozsudkom súdu, v ktorom bola iba v odôvodnení konštatovaná čiastočná

neplatnosť zmluvy, tak v tomto prípade by sa aplikovali dve rozdielne premlčacie doby na rovnaký
skutkový základ, t.j. jedna premlčacia doba by sa vzťahovala na vrátenie sumy vo výške 2.059,13 eur
(námietka premlčania bola predmetom posúdenia v konaní) a iná na sumu vo výške 5.345,20 eur.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

7. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na

rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.7.2020 v spojených veciach C-698/18 a C-699/18 a rozsudok
Súdneho dvora EÚ zo da 22.4.2021 vo veci C-485/19 z ktorých vyplýva záver, že spotrebiteľ sa
o vzniku bezdôvodného obohatenia môže dozvedieť až dňom právoplatnosti meritórneho rozsudku
pojednávajúceho o neplatnosti klauzuly v spotrebiteľskej zmluve, ako uviedla v žalobe až v rozsudku
Okresného súdu Prešov z 23.7.2021 sp.zn. 15C/296/2015 v bode 34. súd dospel k záveru o neplatnosti

zmluvy v časti odplaty. Záver súdu je tak prekvapivý, preto že zo žiadnych okolností žalobkyňa nemohla
predpokladať, že v prípade podania žaloby bude súd preferovať znalecký posudok pred právoplatným
súdnym rozhodnutím. Žaloba nebola podaná na základe záverov znalca, ale až okresného súdu. V čase
vypracovania a doručenia znaleckého posudku nemohla vedieť, ako ho posúdi súd a či dôjde z jeho
strany k posúdeniu časti zmluvy ako neplatnej. Až Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 16.2.2022

vec právoplatne rozhodol. Zjavne teda k uplynutiu premlčacej doby nedošlo. Súd prvej inštancie mal
vec meritórne prejednať, nakoľko námietka premlčania vznesená žalovaným nie je dôvodná. Napadnutý
rozsudok navrhla zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Čo sa týka začiatku plynutia subjektívnej premlčacej

lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý bol uplatňovaný žalobkyňou, dvojročná subjektívna
premlčacia doba začala žalobkyni plynúť okamihom doručenia znaleckého posudku súdneho znalca
E. F. G., t.j. dňom 28.5.2021, kedy nastala skutočná a preukázateľná vedomosť žalobkyne o vzniku
a výške bezdôvodného obohatenia. V prejednávanej veci tak žalobkyňa získala správu prečítaním
znaleckého posudku a vedomosťou o zaplatenej sume. To, že žalobkyňa, resp. jej právny zástupca tento

stav nevyhodnotil ako zvyšnú časť bezdôvodného obohatenia na tom nič nemení, nakoľko uvedené už
pod pojem „dozvedieť sa“ nespadá. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil
a žalovanému priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),

vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 78/05).

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

14. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať

rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

15. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Čo sa týka práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, toto podlieha premlčaniu.
Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná
premlčacia doba a to subjektívna (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a objektívna (§ 107 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne na

sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže
plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je
dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku oprávneného týkajúcu sa
jeho vedomosti o bezdôvodnom obohatení a vedomosti o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.

17. Začiatok subjektívnej premlčacej doby je viazaný na skutočnú vedomosť oprávneného o tom,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila. Slová „keď sa
oprávnený dozvie“, je potrebné vykladať v tom zmysle, že oprávnená osoba musí nadobudnúť vedomosť
o skutočnostiach uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie je možné len
predpokladať, že by oprávnená osoba mohla skutkové okolnosti vedieť alebo že by sa o tom mohla

dozvedieť alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť.

18. Čo sa týka subjektívnej premlčacej doby, aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky sa
prikláňa ku skutočnej, teda nie len predpokladanej vedomosti oprávnenej osoby o všetkých skutkových
okolnostiach odôvodňujúcich záver, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na jej úkor a kto toto

bezdôvodné obohatenie získal.

19. Najvyšší súd SR v uznesení, sp.zn. 5Cdo/29/2021 zo dňa 28.septembra 2021, publikovanom
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí č. 2/2022, pod č. 14, vyslovil právny názor cit.:„ Pri
posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je potrebné vychádzať zo skutočnej, nie z

predpokladanej vedomosti oprávneného o tom, že na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia
došlo a kto ho získal. Touto vedomosťou ustanovenie §-u 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemieni
znalosť právnej kvalifikácie, ale skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné
obohatenie vyvodiť. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby možno spájať s okamihom, vktorom si žalobca musel byť vedomý toho, že bez existujúceho právneho dôvodu plnenia previedol na
účet žalovaného vyššiu čiastku. Významné nie je, či oprávnený subjekt má právne znalosti, aby bol
subjektívne schopný posúdiť tieto skutkové okolnosti a zistiť, že zmluva, podľa ktorej plnil, je neplatná.

Nejde o vedomosť právnej kvalifikácie podľa § 107 Občianskeho zákonníka, ale o znalosť skutkových
okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť. Nie je rozhodujúce, že
oprávnený sa mohol o získaní tohto bezdôvodného obohatenia dozvedieť pri vynaložení potrebnej
starostlivosti prípadne aj skôr.“

20. Pri skúmaní momentu, kedy spotrebiteľ nadobudol vyžadovanú skutočnú (preukázanú) vedomosť
o tejto podstatnej skutkovej okolnosti (viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 413/2013)
je potrebné si uvedomiť, že ide o subjektívny okamih, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie také skutkové
okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť svoje práva v súdnom konaní žalobou o vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď sa jeho právo stalo nárokom (actio nata). Rozhodujúce nie je, či
možnosť dozvedieť sa tieto skutočnosti mal už skôr. (uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 29/2021 zo dňa

28.septembra 2021).

21. V danom prípade sa v pôvodnom konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp.zn.
15C/296/2015 žalobkyňa žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.059,13 eur
spolu s príslušenstvom. Rozhodnuté bolo rozsudkom zo dňa 23.7.2021 tak, že žalobe žalobkyne bolo

vyhovené. V konaní sp.zn. 15C/296/2015 bol vypracovaný znalecký posudok č. 2//2021 E. F. G. na
základe ktorého bolo ustálené, že žalobkyňa na úrokoch zaplatila 7.404,33 eur. Vzhľadom na viazanosť
súdu návrhom súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 2.059,13 eur. Zvyšnú časť plnenia, ktoré
banka prijala bez právneho titulu, sumu 5.345,20 eur si žalobkyňa uplatnila novou žalobou doručenou
súdu dňa 10.07.2023.

22.Prirozhodovaníozačatíplynutiasubjektívnejpremlčacejdobynavydaniebezdôvodnéhoobohatenia
je potrebné vychádzať z reálneho momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, že žalovaný sa na
jej úkor bezdôvodne obohatil. Z predchádzajúceho konania sp.zn. 15C/296/2015 je zrejmé, že k tomuto
okamihu došlo najskôr dňa 28.5.2021, doručením znaleckého posudku právnemu zástupcovi žalobkyne.

23.Zozistenéhoskutkovéhostavusúdomprvejinštanciejezrejmé,žeskutočnú(preukázanú)vedomosť
o tejto podstatnej skutkovej okolnosti, o tom, že žalovaný prijal bez právneho titulu sumu 5.345,20 eur,
(7.404,33 – 2.059,13 eur), sa žalobkyňa dozvedela už zo znaleckého posudku (vyhotoveného v konaní
o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2059,13 eur na základe tej istej zmluvy o spotrebiteľskom

úvere), ktorý bol právnemu zástupcovi žalobkyne doručený dňa 28.5.2021 (č.l. 72 spisu). Znalec
v znaleckom posudku konštatoval, že žalobkyňa spolu zaplatila banke úroky a splátky istiny vo výške
47.487,80 eur, z toho zaplatené úroky vo výške 7.404,33 eur a splátka istiny 40.083,47 eur. Podľa
znaleckého posudku, správne mala byť zaplatená istina 39.832,70 eur. Subjektívna premlčacia doba
na vydanie bezdôvodného obohatenia začala žalobkyni plynúť dňa 29.5.2021 a uplynula 29.5.2023. S

ohľadom na čas podania žalobného návrhu na príslušnom súde prvej inštancie (10.7.2023) je potrebné
konštatovať, že žalovaným vznesená námietka premlčania v danej veci tak je opodstatnená.

24. Premlčaniejekvalifikovanéuplynutiečasu,vdôsledkuktoréhosúdnuvymáhateľnosťmožnoodvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,

iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti,
vdôsledkučohosúdpremlčanéprávonemôžepriznať.Základnýmúčelominštitútupremlčaniajepôsobiť
na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň
aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje
povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným

spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť
námietkupremlčania,atakspôsobiťstav,žesaoprávnenáosobanemôžesúspechomdomáhaťnasúde
svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za následok,
že súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka).
Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby v konaní prednostne posúdil

vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie
k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov.25. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

26. Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

27. Čo sa týka námietky žalobkyne, že sa súd prvej inštancie nezaoberal meritom veci, ale z dôvodu

hospodárnosti konania rovno posudzoval vznesenú námietku premlčania, táto odvolacia námietka je
nedôvodná. Z hľadiska procesnej ekonómie je prípustné, ak súd vyhodnotí hmotnoprávnu námietku
ako dôvodnú a otázkou dôvodnosti nároku protistrany sa vôbec nezaoberá, t.j. nevykoná dôkazy na
preukázanie dôvodnosti nároku protistrany.

28. Súd prvej inštancie ustálil, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 29.5.2021 a uplynula

dňa 29.5.2023, s čím sa stotožnil aj odvolací súd. Námietka žalobkyne, že žalovaný uviedol iný časový
rámec plynutia premlčacej doby nemá vplyv na platnosť vznesenej námietky premlčania žalovaným.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa ust. § 387 ods. 1
a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP v spojení s
§ 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal vo vzťahu k žalobkyni
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).