Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/207/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623200107
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7623200107.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek

senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Danice Hovančákovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX,
B.XX,právnezastúpenýAdvokátskakanceláriaDPPMartaus&Partners,s.r.o.,Žilina,JánaMilca788/5,
IČO: 51 174 222, proti žalovanému C. D., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, právne zastúpený AK Berčo s.r.o.,
advokátska kancelária, Spišská Nová Ves, J. Hanulu 19, IČO: 54 329 281, v konaní o zriadenie vecného
bremena, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 8C/1/2023-161 z 11.10.2023, Okresného súdu Spišská
Nová Ves

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) napadnutým rozsudok rozhodol, že I. žalobu zamieta a II. žalovaný
má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

2.1.Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal zriadenia vecného bremena in
rem na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, okres E., obec B., k.ú. B., a to pozemku parc. registra

C parc. č. 249/2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 132 m2 a pozemku parc. registra
C parc. č. 249/1, druh pozemku: trvalý trávny porast o výmere 748 m2 , ktorých vlastníkom je žalovaný,
spočívajúcom v práve vstupu a prejazdu motorovými vozidlami k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu -
rodinný dom súpisné č. XX stojaci na pozemku parc. registra C parc. č. 242/2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 311 m2, zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. B., obec B., okres E., v rozsahu
určenom geometrickým plánom č. 92/2022 zo dňa 15.12.2022, určenia povinnosti odstrániť oplotenie
vytvorené z plechových dielov, ako aj stĺpy, na ktorých je toto oplotenie uchytené, a to z pozemku parc.

registra C parc. č. 249/1, a to všetko za náhradu určenú súdom ako aj náhrady trov konania.
2.2.Žalobca žalobu odôvodnil tým, že jedinú možnú prístupovú cestu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
žalobcu predstavuje nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území B., okres E., zapísaná na
LV č. X ako pozemok parc. C - KN č. 2572 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 390 m2, pričom
spôsob využívania uvedeného pozemku je označený kódom: 22, ako pozemok, na ktorom je postavená
inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté
parkovisko a ich súčasti vo vlastníctve F. B.. Uvedená prístupová cesta bola na žiadosť F. B. 20.11.2020

vytýčená, a to na základe Vytyčovacieho protokolu z 20.11.2020 a Vytyčovacieho náčrtu z 20.11.2020.
Uvedená obecná cesta je v úseku, v ktorom hraničí s pozemkom parc. C - KN č. 249/2 a na začiatku
pozemku parc. C - KN č. 249/1 zúžená a vychýlená smerom k stavbe - rodinný dom so súp. č. XX,
čo spôsobuje, že žalobca, užívajúci uvedenú obecnú cestu ako svoju jedinú prístupovú cestu k svojimnehnuteľnostiam nemá inú možnosť ako využívať na prejazd motorovými vozidlami v danom úseku
zákruty aj časť priľahlých pozemkov parc. C -KN č. 249/2 a parc. C - KN č. 249/1 vo vlastníctve
žalovaného. Žalovaný žalobcovi bráni v prístupe k nehnuteľnosti tým spôsobom, že zámerne odstavuje

v danej časti priľahlého pozemku parcela C - KN č. 249/2, ktorá je využívaná ako prístupová cesta takým
spôsobom, že bráni ostatným motorovým vozidlám v bezpečnom prejazde cez daný zúžený úsek cesty.
Žalovaný rovnako sťažuje prejazd žalobcovi tým, že postavil postupne nové oplotenie dokončené na
jeseň 2022, pričom týmto došlo k zúženiu daného už úzkeho úseku cesty. Žalobca poukázal, že Okresný
súd Spišská Nová Ves na základe jeho návrhu v konaní vedenom pod spisovou značkou 14C/60/2022

uznesením z 01.12.2022 nariadil neodkladné opatrenie a uložil žalobcovi podať žalobu vo veci samej.
2.3.Žalovaný so žalobou v celom rozsahu nesúhlasil, považoval ju za neopodstatnenú, tvrdiac, že
žalobca má prístup k svojej nehnuteľnosti po obecnej prístupovej ceste.
2.4.Súd uznesením č. 8C/1/2023-122 z 02.05.2023 pripustil zmenu petitu žaloby v zmysle návrhu
z 24.04.2023.
2.5.Súd po vykonaní dokazovania vec právne posúdil podľa § 137 CSP, § 3, § 151 n/ OZ, § 151 o/

ods.3 OZ a konštatoval, že dokazovaním mal preukázané, že medzi stranami sporu existuje stav právnej
neistoty, keďže žalobca tvrdí, že nemá iný prístup k svojej nehnuteľnosti, než cez nehnuteľnosť vo
vlastníctve žalovaného a žalovaný mu v prechode cez pozemok bráni odstavovaním svojich motorových
vozidiel. Súd s poukazom na § 151 o/ ods.3 OZ konštatoval, že obsah spisu a vykonané dokazovanie
neposkytuje dostatočné podklady pre záver, že prístup k stavbe vo vlastníctve žalobcu nie je možné

zabezpečiť inak, než zriadením vecného bremena spočívajúce v práve cesty cez pozemok vo vlastníctve
žalovaného.
2.6.Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca je vlastníkom stavby – rodinného domu,
ktorý je trvalo obývateľný. Žalovaný je vlastníkom pozemku, ktorý je susedným pozemkom ku obecnej
ceste parcela č. 2572, ktorá je prístupovou cestou k nehnuteľnostiam žalobcu a vedie aj popri jeho

rodinnom dome. Obecná cesta má v najužšej časti zákruty šírku 1,91 m a popri oplotení na rovnom
úseku 1,86 m, uvedená obecná cesta je prístupovou cestou ak k ďalším nehnuteľnostiam.
2.7.Dokazovaním bolo zistené, že žalobca ako vlastník má zriadený prístup k stavbe priamo z obecnej
cesty, ktorý mu umožňuje aj prístup peši, ako aj prístup motorovým vozidlom, aj keď za sťažených
podmienok. Žalobca má možnosť parkovania motorovým vozidlom v blízkosti svojej stavby na obecnej

komunikácii približne 30 m od svojho rodinného domu. Žalobca žiadnym spôsobom nerozporoval túto
skutočnosť. Táto vzdialenosť od tohto miesta k jeho domu nevybočuje z obvyklej vzdialenosti parkovania
motorových vozidiel od nehnuteľnosti napr. v mestách.
2.8.Pri rozhodovaní o návrhu súd vzal do úvahy skutočnosť, že ide o vážny zásah do práva žalovaného
ako vlastníka pozemku, a preto prihliadal na to, aby ako vlastník bol vecným bremenom čo najmenej

obmedzovaný. Súd neopomenul, že zriadením vecného bremena – práva prechodu by vznikol hrubý
nepomer medzi povinnosťou povinného a výhodou oprávneného. Podstata inštitútu vecného bremena
totiž nespočíva v povinnosti uľahčiť vjazd na pozemok osobe, ktorá ho má komplikovaný, ale umožniť
vjazd a vstup na pozemok osobe, ktorá ho nemá vôbec, resp. iba za obzvlášť nevyhovujúcich
podmienok,čonebolovtomtokonkrétnomprípadepreukázané.Súdprihliadolnaskutočnosť,žežalobca

už pri nadobudnutí vlastníctva rodinného domu si musel byť vedomý, že s motorovými vozidlami väčších
rozmerov je prejazd obtiažny, ale možný. Od roku 2013, kedy sa žalobca stal vlastníkom rodinného
domu až do roku 2020, kedy sa začal dožadovať zriadenia vecného bremena nebol konflikt pri prejazde
motorovými vozidlami zo stany žalobcu, nebolo preukázané, žeby od roku 2020 došlo k podstatným
zmenám na obecnej ceste, ktoré by tento prejazd podstatne sťažili. Žalobcom bolo uvedené, že sa

stal vlastníkom motorových vozidiel väčších rozmerov, a že v rodinnom dome bývajú aj deti. Žalobca
nepreukázalnaliehavýprávnyzáujemnaurčenípráva,ktoréhosadomáhaltoutožalobou,nakoľkonemá
znemožnený riadny vstup do svojho domu z verejnej komunikácie.
2.9.Súd konštatoval, že s prihliadnutím na čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, je možné zriadiť
právo cesty len za náhradu, pričom právo na náhradu vzniká priamo na základe tohto článku Listiny.

Súd nemôže preto zriadiť vecné bremeno bez toho, aby vlastníkovi stavby uložil povinnosť zaplatiť za
zriadenie vecného bremena konkrétne určenú peňažnú náhradu. Peňažná náhrada musí byť pritom
primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Vzhľadom na to, že
podľa názoru súdu neboli v tomto prípade splnené podmienky na zriadenie vecného bremena, súd výšku
peňažnej náhrady za zriadenie vecného bremena - práva cesty, nestanovil (nezisťoval).

2.10.K oploteniu žalovaného súd uviedol, že nie je primerané určovať spôsob, akým sa tento má
starať o svoje nehnuteľnosti, oplotenie je nové, nahradilo staré oplotenie, je postavené na pozemkoch
žalovaného a nezasahuje do obecnej cesty spôsobom, žeby znemožňovalo prejazd motorovými
vozidlami.2.11.Súd konštatoval, že náhradami trov konania vedeného pod sp. zn.: 14C/60/2022 sa nezaoberal,
lebo žalobca na týchto netrval.
2.12.O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.1,2 CSP.

3.1.Žalobca napadol rozsudok včas podaným odvolaním, a to v celom rozsahu z odvolacích dôvodov
podľa § 365 ods.1 písm. b/, e/, f/ CSP.
3.2.V odôvodnení odvolania uviedol, že žalobca je toho názoru, že rozsudok je nesprávny, nakoľko
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietol, že konflikty

pri prejazde motorovými vozidlami nastali po tom, čo rodinný dom D. G. XX a príslušné pozemky
parcely C - KN č. 249/2 a C - KN č. 249/1 nadobudol do svojho vlastníctva na základe darovacej
zmluvy žalovaný v roku 2020, ktorý začal odstavovať svoje osobné motorové vozidlo takým spôsobom,
že tým začal obmedzovať iných užívateľov prístupovej cesty v bezpečnom prejazde, prípadne začal
odstavovať svoje motorové vozidlo tak, že žalobcovi a ostatným užívateľom prístupovej cesty prejazd
osobným motorovým vozidlom k svojej stavbe úplne znemožňuje. Žalobca poukázal na pripojené

fotografie zachytávajúce faktický stav cesty, predovšetkým fotografiu č. 8, z ktorej vidieť kritický úsek
prístupovej cesty, kde žalovaný odstavuje svoje osobné motorové vozidlo. Za účelom riešenia danej
situácie oslovil obec, ktorá sa snažila problém vyriešiť ohľadom prístupovej cesty priamo so žalovaným
prostredníctvom zámeny dotknutých častí pozemkov C – KN č. 249/2 a parcela C – KN č. 249/1 za
obecné pozemky, ktorými by prístupovú cestu v danom úseku rozšírila, aby tak upravila prejazd cez

daný úsek cesty. Za tým účelom bol vyhotovený vytyčovací protokol z 20.11.2020 a vytyčovací návrh
z 20.11.2020, ktorý žalobca predložil súdu, z ktorého sa zistilo, že obecná cesta – parcela C – KN č.
2572, ktorá predstavuje prístupovú cestu je v skutočnosti posunutá a žalovaného oplotenie pozemkov je
de facto postavené na tejto obecnej komunikácii parcele č. 2572, a dokonca čiastočne aj drevená stavba
vo vlastníctve žalovaného nachádzajúca sa čiastočne aj na pozemku parcely C – KN č. 249/1 a parcely

C – KN č. 247. Neúspešné boli taktiež snahy žalobcu o oslovenie žalovaného s návrhom na uzatvorenie
zmluvy o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez dotknutú časť
pozemku parcely C – KN č. 249/2, čím by mal žalobca zabezpečený bezpečne a nekonfliktný prístup
k svojmu rodinnému domu.
3.3.Žalobca je presvedčený, že tým, že žalovaný začal odstavovať svoje osobné motorové vozidlo

v danom kritickom úseku cesty, a následne aj stavať pred svojim pôvodným starým oplotením svojho
pozemku nové plechové oplotenie, pričom všetky tieto úkony zo strany žalovaného spôsobujú, že buď
úplne znemožňuje alebo značne sťažuje prejazd k rodinnému tak, ako žalobcovi, ako aj iným užívateľom
prístupovej cesty, toto všetko spôsobilo, že od roku 2020 situácia pre žalobcu ohľadom prístupu k jeho
rodinnémudomupodstatnýmspôsobomsazmenila,jehoprejazdkrodinnémudomusapodstatnesťažil,

a preto je tu naliehavý záujem na určení jeho práva, ktorého sa domáhal žalobou, aby súd zriadil za
primeranú náhradu v prospech žalobcu vecné bremeno práva prechodu a prejazdu cez časti pozemkov
žalovaného, aby mal tak žalobca zabezpečený kontinuálny a bezpečný prístup osobným motorovým
vozidlom k svojmu rodinnému domu.
3.4.V nadväznosti na uvedené má zato, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, nakoľko rozsudok je odôvodnený nesprávnym skutkovým stavom.
3.5.Žalobca rovnako nesúhlasí s tvrdením súdu, že podstata inštitútu vecného bremena nespočíva
v povinnosti uľahčiť vjazd na pozemok osobe, ktorá ho má komplikovaný, ale umožniť vjazd a vstup na
pozemok osobe, ktorá ho nemá vôbec resp. za obzvlášť nevyhovujúcich podmienok, čo nebolo podľa
súdu v tomto konkrétnom konaní preukázané.

3.6.Žalobca je presvedčený, že v danom prípade sú splnené podmienky pre zriadenie vecného bremena
podľa § 151 ods.3 OZ, pričom zriadením predmetného vecného bremena by nevznikol hrubý nepomer
medzi povinnosťou povinného a výhodou oprávneného, nakoľko žalovaný ako povinný z vecného
bremena by nebol uvedeným vecným bremenom neprimerane obmedzovaný.
3.7.Žalobca má zato, že došlo k porušeniu jeho procesných práv, a to v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, a to jednak nevykonaním dôkazov navrhnutých zo strany žalobcu na
súdnom pojednávaní 27.09.2023, ako aj z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozsudku.
3.8.Ešte pred vyhlásením uznesenia, ktorým súd dokazovanie ukončil, žalobca navrhol vykonanie
dôkazu výsluchom strán sporu žalobcu aj žalovaného, ktorí boli prítomní na predmetnom súdnom
pojednávaní, a teda nič nebránilo tomu, aby mohli byť predmetné výsluchy vykonané na danom

pojednávaní. Rovnako navrhol vykonanie obhliadky na mieste samom. Navrhované dôkazy zo strany
žalobcu súd nevykonal, a toto odôvodnil len všeobecnou konštatáciou, že pre vec sa zameriaval len na
tie argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce. Žalobca
namieta, že týmto došlo k prílišnému formalistickému postupu, a porušeniu práva na spravodlivý proces.3.9.Čo sa týka odôvodnenia predmetného rozsudku, toto považuje za nedostatočné a z toho dôvodu
považuje rozsudok za nepreskúmateľný. V rozsudku sa súd zaoberal odôvodnením svojho rozhodnutia
nevyhovieť žalobcovmu návrhu na zriadenie vecného bremena, iba v bode 36. a 37. rozsudku, pričom,

ako žalobca uvádza v časti II tohto odvolania, súd opiera svoje rozhodnutia o skutkové tvrdenia, ktoré
sú nesprávne.
3.10.Na základe podaného odvolania žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu
prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie.

4.Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote,
preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods.1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387
ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení

ani podané odvolanie.

6.Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne
závery súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť.

7.1.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b/ CSP, t.j., že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.
7.2.Žalobca tvrdí, že rozhodnutie je nepreskúmateľné.
7.3.Podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
7.4.Z cit. ust. vyplýva, že súd je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia)
boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom - podľa
jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné.
Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne

a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver
vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho

tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne
vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
poprávnejstránketrebapritom rozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávnehopredpisu

vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké
majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania
práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v
ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré
skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v

prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
nevyplývajú.7.5.V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. lCdo/184/2010,
v ktorom uvádza, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami
a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného

rozhodnutia, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky
spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotného rozhodnutia ovplyvňujúcich
súvislostiach. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. lCdo/184/2010) ako aj rozsudok Európskeho
súdu pre ľudské práva z 25.9.2012 - sťažnosť č. 59102/08, nález Ústavného súdu SR zo 14.9.2011,
sp. zn. i. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.09.2009 sp. zn. 5MCdo 8/2008, z

ktorých vyplýva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na zachovanie
práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, nie je súd povinný dať podrobnú
odpoveď na všetky otázky, ktoré vyšli v priebehu sporu najavo. Povinnosťou súdu je vyhodnotiť iba
tie sporné tvrdenia a skutočnosti, ktoré súd pre meritórne rozhodnutie súdu postačujúce. Ostatné
sporné skutočnosti nie sú takého charakteru, ktoré by mali vplyv na meritórne rozhodnutie súdu a jeho
odôvodnenie. z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na zachovanie práva

účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na
všetkyotázky,ktorévyšlivpriebehusporunajavo.Povinnosťousúdujevyhodnotiťibatiespornétvrdenia
a skutočnosti, ktoré súd pre meritórne rozhodnutie súdu postačujúce. Ostatné sporné skutočnosti nie
sú takého charakteru, ktoré by mali vplyv na meritórne rozhodnutie súdu a jeho odôvodnenie (rozsudok
Európskeho súdu pre ľudské práva z 25.9.2012 - sťažnosť č. 59102/08, nález Ústavného súdu SR zo

14.9.2011, sp. zn. i. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.09.2009 sp. zn. 5MCdo
8/2008).
7.6.Napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, je jasné a presvedčivé, preto
odvolací súd dospel k záveru, že uplatnený odvolací dôvod nie je naplnený.

8.1.Žalobcauplatnilodvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.e)CSP,t.j.,žesúdprvejinštancienevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Samotná okolnosť, že súd nevykonal
dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom.
Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu.
Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné

skutkové zistenia. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovanie a nie je povinný
vykonať všetky navrhované dôkazy.
8.2.Žalobca namietal, že súd nevykonal výsluch strán sporu a nevykonal navrhnutú obhliadku na mieste
samom a znalecké dokazovanie ohľadom náhrady za zriadenie vecného bremena.
8.3.Súd tento návrh v súlade so sudcovskou koncentráciou nepripustil (153 CSP), o čom rozhodol na

pojednávaní 27.9.2023 a v odôvodnení rozhodnutia (v bode 16) jasne uviedol dôvody nevykonania
dokazovania.
8.4.Odvolací súd zastáva názor, že postup súdu bol hospodárny a žalobcom navrhnuté dôkazy neboli
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktoré mal súd dostatočne zistené aj bez vykonania
týchto dôkazov. Uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

9.1.Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, nesprávne skutkové zistenia súdu prvej
inštancie na základe vykonaných dôkazov, môže byť naplnený, len ak súd dospeje nesprávnym
vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd nezistil naplnenie tohto odvolacieho dôvodu. Súd prvej

inštancie vykonané dôkazy správne vyhodnotil, pričom jeho skutkové závery plnú oporu, respektíve sa
v celom rozsahu opierajú o vykonané dokazovanie.
9.2.Žalobca viacerými odvolacími formuláciami označuje, že súd nesprávne vyhodnotil dôkazy. K tomu
odvolací súd pripomína, že podľa § 191 CSP dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za

konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany.
9.3.Súd vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového stavu,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny
záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a neboli zistené žiadne porušenia procesných práv ani iná

vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Správne, podrobné, veľmi
presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods.2 CSP). Odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď
na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom konania.10.Žalobca v odvolaní v podstatnej časti len opakuje argumenty uvádzané v konaní pred súdom prvej
inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, a preto jeho

odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú
prijať iné závery.

11.1.Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej
inštancie o nesplnení zákonných predpokladov pre zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve

cesty cez priľahlý pozemok v zmysle § 151 ods.3 OZ. Rovnako sa stotožňuje aj so záverom súdu, že
obsah spisu a vykonané dokazovanie neposkytuje dostatočné podklady pre záver, že prístup k stavbe
vo vlastníctve žalobcu nie je možné zabezpečiť inak, než zriadením vecného bremena, spočívajúceho v
práve cesty cez pozemok vo vlastníctve žalovaného. Tento právny záver súd odôvodnil tým, že obecná
cesta na parc.č. 2572, je prístupovou cestou k nehnuteľnostiam žalobcu a vedie aj popri jeho rodinnom
dome, teda žalobca má možnosť parkovania motorovým vozidlom v blízkosti svojej stavby na obecnej

komunikácii približne 30 metrov od svojho rodinného domu, čo vyhodnotil ako obvyklú vzdialenosť,
s ktorým záverom sa odvolací súd taktiež stotožňuje.
11.2.Súd svoje úvahy, ako dospel k vyššie uvedeným záverom, podrobne uviedol v odôvodnení
napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav, právne predpisy, ktoré aplikoval a
judikatúru, z ktorej vychádzal. Tieto úvahy sú vecné, správne, niet v nich žiadneho logického rozporu a

odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje a na tomto mieste ich neopakuje.

12.Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací
súd uvádza nasledovné:

13.Predmetom vedeného konania je
I.zriadenievprospechvlastníkanehnuteľnosti-stavby-rodinnýdomsosúpisnýmčíslomXX,postavenej
na pozemku parc. CKN č. 242/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 311 m2, ktorá je evidovaná
F. H. E., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie B., obec B., F.
E., vecné bremeno in rem spočívajúce v práve vstupu a prejazdu motorovými vozidlami cez zaťažený

pozemok parc. CKN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 132 m2, ktorý je evidovaný
Okresným úradom Gelnica, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie
B., obec B., okres E., tak, ako je toto vecné bremeno uvedené a zakreslené v Geometrickom pláne č.
92/2022, na vyznačenie práva prechodu cez pozemky p.č. 249/1, 249/2 zo dňa 15.12.2022, autorizačne
overenom dňa 15.12.2022, I. J. E., úradne overenom Okresným úradom Gelnica, katastrálny odbor, dňa

17.01.2023, pod č. 8/2023,
II. zriadenie v prospech vlastníka stavby - rodinný dom so D. G. XX postavenej na pozemku parc. CKN
č. 242/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 311 m2, ktorá je evidovaná Okresným úradom Gelnica,
katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie B., obec B., F. E., vecné
bremeno in rem, spočívajúce v práve vstupu a prejazdu motorovými vozidlami cez zaťažený pozemok

parc.CKNč.249/1-trvalýtrávnyporastovýmere748m2,ktorýjeevidovanýOkresnýmúradomGelnica,
katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie B., obec B., okres E., tak, ako
je toto vecné bremeno uvedené a zakreslené v Geometrickom pláne č. 92/2022, na vyznačenie práva
prechodu cez pozemky p.č. 249/1, 249/2 zo dňa 15.12.2022, autorizačne overenom dňa 15.12.2022, I.
J. E., úradne overenom Okresným úradom Gelnica, katastrálny odbor, dňa 17.01.2023, pod č. 8/2023,

III. uloženie povinnosti žalovanému odstrániť zo zaťaženej časti pozemku parc. CKN č. 249/1 - trvalý
trávny porast o výmere 748 m2, ktorý je evidovaný Okresným úradom Gelnica, katastrálnym odborom,
na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie B., obec B., okres E., a ktorá je zakreslená v
Geometrickom pláne č. 92/2022, na vyznačenie práva prechodu cez pozemky p.č. 249/1, 249/2 zo
dňa 15.12.2022, autorizačne overenom dňa 15.12.2022, I. J. E., úradne overenom Okresným úradom

Gelnica, katastrálny odbor, dňa 17.01.2023, pod č. 8/2023, oplotenie vytvorené z plechových dielov, ako
aj stĺpy, na ktorých je toto oplotenie uchytené,
IV. geometrický plán č. 92/2022 na vyznačenie práva prechodu cez pozemky p.č. 249/1, 249/2 zo dňa
15.12.2022, autorizačne overený dňa 15.12.2022, I. J. E., úradne overený Okresným úradom Gelnica,
katastrálny odbor, dňa 17.01.2023, pod č. 8/2023, tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku,

V. žalobca je povinný zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena v zmysle
tohto rozsudku, vo výške určenej súdom, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
VI. žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v konaní vedenom na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, o nariadenie neodkladného opatrenia, pod spis. zn.: 14C/60/2022, v rozsahu 100%,VII. žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100%.“

14.1.V konaní nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste

vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie B., a to parciel registra "C" parc. č. 242/2 zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 311 m2, parc. č. 242/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 33 m2, parc. č. 244/1
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 80 m2, parc. č. 495/13 zastavaná plocha a nádvorie o výmere
64 m2, a stavby - K. L. D. G. XX postavenej na parcele č. 242/2. Titulom nadobudnutia je darovacia
zmluva C. XXX/XXXX zo 17.02.2013. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na

liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie B., a to parciel registra "C" parc. č. 249/2 zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 132 m2, parc. č. 249/1 trvalý trávny porast o výmere 748 m2. Titulom nadobudnutia
je darovacia zmluva V 848/2020 z 13.11.2020.
14.2.Rovnako nebola sporná skutočnosť, že žalobca ako vlastník stavby má zriadený prístup k stavbe
priamo z obecnej cesty, ktorý mu umožňuje, aj prístup peši ako aj prístup motorovým vozidlom, aj keď
za sťažených podmienok.

15.Spornou v konaní bola skutočnosť, či sťažené podmienky prístupu k nehnuteľnosti sú
v prejednávanom spore relevantným dôvodom na zriadenie žalobcom požadovaného vecného bremena
na pozemkoch žalovaného.

16.1.Vo vzťahu k otázke zriadenia vecného bremena odvolací súd uvádza, že táto je upravená v § 151o
ods.3 OZ, podľa ktorého, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
16.2.Citovanéustanoveniepoužitímpojmu„môžezriadiť”naznačuje,žesúdnemápovinnosťvždyvecné

bremeno zriadiť. Povinnosť zriadiť vecné bremeno však nemá iba vtedy, ak jeho zriadenie (pri naplnení
ostatných predpokladov), by malo za následok také obmedzenie vlastníckych práv, ktoré by bolo vo
výraznom nepomere k výkonu vlastníckych práv vlastníka stavby, a ktoré by bolo možné spravidla
označiť aj ako výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.1 OZ). Pri úvahe súdu o tom, či zriadi
alebo nezriadi vecné bremeno, musí súd zobrať do úvahy aj princíp proporcionality platný pri obmedzení

základných práv.

17.Z citovaného ustanovenia sú zrejmé podmienky, za ktorých súd môže zriadiť vecné bremeno v
prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok:
- vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku;

- prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak;
- neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú.

18.Prvoinštančný súd sa týmito otázkami zaoberal a správne uzavrel, že žalobca má prístup k svojej
stavbe zabezpečený inak a to z obecnej komunikácie vedúcej okolo jeho pozemku.

19.1.Akprístupkstavbejezabezpečenýinýmispôsobmi–skutočnosť,ževecnébremenojevýhodnejšie
alebo pohodlnejšie pre žalobcu, nie je podstatná.
19.2.Pod možnosťou zabezpečiť prístup inak, je treba rozumieť možnosť, zabezpečiť si prístup cez
susediace obecné pozemky, a to aj vtedy, ak by sa tento prístup javil ako obtiažnejší.

20.Vyššie uvedené závery odvolacieho súdu vychádzajú z početnej rozhodovacej praxe Najvyššieho
súdu SR ale aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 22Cdo 38/2005, 22Cdo 2977/2009, 22Cdo
1897/2004, 22Cdo 2667/2004, 22Cdo 1075/2006, 22Cdo 2411/2008, Cdo 921/2010.

21.1.K ostatným odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že konflikty, ktoré žalobca v konaní
popisuje nie sú relevantným dôvodom na zriadenie vecného bremena, pričom nevhodné odstavovanie
autažalovanéhoniejemožnériešiťvtomtokonaní.Okremuvedenéhoaniniejezrejmé,komuvlastnícky
patrí pozemok, na ktorom žalovaný motorové vozidlo odstavuje.
21.2.Žalobcom namietané skutočnosti, že žalovaný posunul hranicu svojho pozemku smerom k obecnej

komunikácii a že oplotenie pozemkov je postavené na obecnom pozemku je, nielen že neprípustnou
novotou v odvolacom konaní, ale namietať túto skutočnosť môže jedine vlastník pozemku, ktorý je týmto
konaním dotknutý a žalobca takouto osobou nieje.22.Rovnako správny je aj závislý výrok o trovách konania, preto aj tento bol odvolacím súdom potvrdený.

23.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP v

spojení s § 255 ods.1 CSP a § 262 ods.1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto
má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi a to v rozsahu 100%.

24.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).