Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. október 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 4T/69/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124011593
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3124011593.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudca JUDr. Ivo Hlucháň, v trestnej veci obžalovaného mladistvého A. B.,

narodeného XX.XX.XXXX v C., stíhaného pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Považskej Bystrici dňa 10. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný mladistvý A. B., narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., E. XXX

j e v i n n ý , ž e

v presne nezistenom čase dňa 30. novembra 2023 asi o 10.15 h v obci D. na ulici pred rodinným

domom s popisným číslom XXX, pomocou sviečky používanej v automobiloch, ktorú si priniesol z domu,
rozbil sklenenú výplň okna na ľavých zadných dverách osobného motorového vozidla značky E. XXX,
evidenčného čísla F., VIN: G. XXXXX, kde následne po rozbití sklenenej výplne okna vošiel do vozidla
a poškodil ovládače stieračov a smeroviek ako aj prístrojovú dosku nachádzajúce sa pod volantom vo
vozidle, čím poškodenej H. I. spôsobil škodu v sume 1 050,- eur,

t e d a

poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

t ý m s p á c h a l

prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, a

o d s u d z u j e s a z a t o :

Podľa § 101 ods. 1 Tr. zák. z dôvodov uvedených v § 98 písm. a) Tr. zák. súd podmienečne upúšťa od
potrestania obžalovaného.

Podľa § 101 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 51 ods. 1 Tr. zák. súd určuje probačný dohľad nad
obžalovaným na dobu 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zák. súd určuje obžalovanému povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe
probačného dohľadu psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal na obžalovaného obžalobu pre prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Obžalovaný po poučení urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b)
Trestného zákona, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Podľa§257odsek6Trestnéhoporiadku,predrozhodnutímsúduoprijatívyhláseniaobžalovaného,žeje

vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, ako aj pred rozhodnutím
o prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa odseku 4, súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného
a zúčastnenej osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 257 odsek 7 veta prvá Trestného poriadku, súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku 5
rozhodne uznesením, či toto vyhlásenie obžalovaného prijíma alebo neprijíma.

Podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku, ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku
5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa
nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo
ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej

trestnej činnosti.

Keďže obžalovaný urobil vyhlásenie, že je vinný, na všetky otázky uvedené v § 333 odsek 3 písmeno
c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal „áno“ a prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia, boli
splnené všetky podmienky k tomu, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal, tento jeho vyhlásenie prijal,

a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná
a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Vzhľadom k takto prevedenému dokazovanie potom súd nemal pochybnosti, čo do zistenia skutkového
stavu, keďže tento mal jednoznačne za preukázaný priznaním obžalovaného, resp. jeho vyhlásením. Po

právnej stránke potom súd jeho konanie kvalifikoval ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245
odsek 1 Trestného zákona, teda, že poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením správ na obžalovaného, odpisu
registra trestov, výpisu z ústrednej evidencie priestupkov, znaleckého posudku PhDr. H. J. a zistil

nasledovné:

Zo správy Základnej školy s Materskou školou A. B., D. zo dňa 26.01.2024 vyplynulo, že obžalovaný
je žiakom 9. ročníka, je pomerne inteligentným žiakom, dosahuje veľmi dobré študijné výsledky najmä
vjazykoch,zúčastnilsaokresnéhokolaOlympiádyzanglickéhojazykaabolúspešnýchriešiteľom.Svoje

správanie však pod kontrolou nemá, je nevyspytateľný, má nevyspytateľné reakcie. Nevie ovládať svoje
správanie, najmä, ak ho niečo nahnevá. Nerád dodržiava pravidlá a zásady slušného správania v škole,
na školských výletoch a v prostriedkoch hromadnej dopravy (pľuvanie na zem, vulgárne vyjadrovanie,
neprimerané a nevhodné správanie). Chce byť stredobodom pozornosti, v triede si vybral slabšie typy
spolužiakov, ktorí sa mu nevedeli vzoprie a úmyselne im ubližoval, vyhrážal sa im, že ich počká pred

školou a zbije ich. Po napomenutí sa správal agresívne aj voči učiteľom.

Zo správy Základnej školy s Materskou školou A. B., D. zo dňa 18.04.2024 vyplynulo, že správanie
obžalovaného sa v priebehu vyučovania ale i počas prestávok je v súčasnej dobe ustálené, v jeho
správaní badať pozitívne zlepšenie i voči spolužiakom a vyučujúcim. Sú situácie, kedy nedodrží určené

pravidlá alebo jeho reakcie sú neuvážené, ale po zistení a následnej komunikácii s ním si prizná chybu,
i to, že nekonal správne. Celkovo možno konštatovať, že jeho správanie voči spolužiakom a vyučujúcim
je primerané.

ZosprávyÚradupráce,sociálnychvecíarodinyF.K.F.L.(ďalejlen„Úrad“)zodňa04.04.2024vyplynulo,

že dňa 23.11.2023 Úrad prijal oznámenie zo základnej školy o súčinnosť pri riešení situácie v školskom
prostredí s obžalovaným. Následne bol vykonaný pohovor s rodičmi a obžalovaný. Tento má v škole
problémové správanie, má uložené riaditeľské pokarhanie, no prospech má hodnotený známkami
1 a 2. V triede nemá kamarátov. V školskom roku 2022/2023 navštevoval Centrum pedagogicko-psychologickéhoporadenstvaaprevencieK.,kdeuviedol,žepravidelnefajčíaskúšalalkoholaomamné
látky, avšak nepokračuje v tom. Dňa 11.12.2023 mali rodičia a obžalovaný dohodnutý termín konzultácie
u psychológa Úradu M. N.. Dňa 16.01.2024 bol Úradu doručený záznam z riešenia incidentu, ktorý sa

udial v škole (obžalovaný spolužiakovi pri hlave strekol sprejový dezodorant a vytiahol zapaľovač a tento
zapálil,čímhomoholvážneohroziťnaživoteazdraví).NáslednebolspolusrodičmipredvolanýnaÚrad,
kde uviedol, že si uvedomuje, čo spáchal, no vtedy sa mu to vzalo vtipné a mrzelo ho to. Obžalovaný
začal od januára 2024 navštevovať psychológa Úradu jedenkrát za mesiac, ktoré sedenia mali prebiehať
do mája 2024, v rámci ktorých v záverečnej správe bolo obžalovanému odporúčané psychoterapeutické

vedenie a kontrolné psychologické vyšetrenie.

Zo správy obce Lubina zo dňa 22.04.2024 vyplynulo, že obžalovaný nebol riešený na komisii pre
finančnú a sociálnu oblasť, pre obchod, služby a cestovný ruch, pre ochranu verejného poriadku a pre
nakladanie s majetkom obce. Žije spolu s rodičmi a bratom. Je žiakom 9. ročníka základnej školy, kde
sa sťažovali rodičia ostatných žiakov na jeho nevhodné správanie.

Obžalovaný doposiaľ nebol priestupkovo postihnutý ani súdne trestaný.

Zo záverov znaleckého posudku zo dňa 30.05.2024, číslo 68/2024, znalca z odboru Psychológia,
odvetvia Klinická psychológia detí a Klinická psychológia dospelých PhDr. H. J. vyplynulo, že obžalovaný

sa vzhľadom k svojmu fyzickému veku 15 rokov nachádza vo vývinovom štádiu formálnych operácií
(je schopný formulovať hypotézy v neprítomnosti akýchkoľvek názorných predlôh a dokáže postúpiť
abstraktným uvažovaním aspoň jeden či dva kroky za rámec prítomnej skúsenosti). Je schopný
chápať normy a pravidlá spoločnosti. Jeho osobnostný vývin je však disharmonický, opakovane
porušuje, či obchádza všeobecne uznávané spoločenské normy a pravidlá, vykazuje výchovného

problémy. Má osobnosť s disharmonickým vývinom, nízku frustračnú toleranciu, je ľahko zraniteľný,
rôzne neúspech a nezdary sa ho zvyknú dotknúť viac, než by sa očakávalo. Agresivita je zvýraznená
črtou jeho osobnosti. V psychickom prežívaním vykazuje emočné rozhľady, ktoré dosahujú hĺbku
afektívnej poruchy. Rozumová (mentálna) chápavosť odsúdeného sa nachádza na úrovni populačného
priemeru. Mnestické (pamäťové) funkcie sú vzhľadom k celkovému intelektu primerane zachované.

Kognitívne funkcie nevykazujú narušenia, ktoré by mali vplyv na schopnosť správne vnímať, zapamätať
sianáslednereprodukovaťudalosti,ktoréprežilaktorýchsapriamozúčastnil.Všeobecnápsychologická
vierohodnosť (predpoklad toho, ako je mladistvý po psychologickej stránke schopný, resp. spôsobilý
vnímať, chápať a interpretovať realitu) z dôvodu disharmonického vývinu je oslabená. Orientovaný je
všeobecne správne, toho času nie sú prítomné poruchy vnímania a myslenia. Vzhľadom k osobnostným

charakteristikám, disharmonickému vývinu osobnosti znalec odporučil ambulantnú psychoterapiu.

Po vyhlásení dokazovania za skončené a udelení slova na záverečné reči:

Prokurátor okresnej prokuratúry navrhol mladistvého uznať vinným na skutkovom a právnom základe

prednesenej obžaloby s poukazom na skutočnosť, že urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine
a navrhol uložiť trest odňatia slobody na spodnej hranici dolnej sadzby s podmienečným odkladom
výkonu trestu odňatia slobody, za súčasného uloženia probačného dohľadu s primeranou skúšobnou
dobou a povinnosti podrobiť sa psychoterapii a poradenstve.

Zástupkyňa Úradu sa v podstatne zhodla s názorom prokurátora a navrhla uložiť probačný dohľad
a povinnosť podrobiť sa psychoterapii.
Zákonný zástupca obžalovaného – otec uviedol, že nie je potrebné ukladať nepodmienečný trest, keďže
v správaní syna – obžalovaného je vidieť progres, pracuje sa s ním, pričom s manželkou sú nápomocní
pri riešení synových problémov v súčinnosti s Úradom.

Obhajkyňa I. O. P. sa v otázke viny pripojila k prednesu prokurátora. Pokiaľ išlo o uloženie trestu,
navrhla, že aj v tomto štádiu by bolo možné upustiť od potrestania mladistvého, keďže boli vzhliadnuté
tri poľahčujúce okolnosti, polepšenie mladistvého a už samotné prejednanie trestnej veci má na
obžalovaného prevýchovný vplyv.

Mladistvý uviedol, že si uvedomil následky svojho konania a je mu ľúto, že to urobil.Podľa § 94 odsek 1 Trestného zákona, osoba, ktorá v čase spáchania trestného činu dovŕšila štrnásty
rok a neprekročila osemnásty rok svojho veku, sa považuje za mladistvú.

Podľa § 97 odsek 1 Trestného zákona, účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na
riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane
chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov
a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.

Podľa § 97 odsek 3 Trestného zákona, pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného
opatrenia treba prihliadnuť na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný
stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti
spáchaného činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby
predchádzali protiprávnym činom.

Podľa § 98 písmeno a) Trestného zákona, súd môže upustiť od potrestania mladistvého, ktorý spáchal
prečin, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave, ak vzhľadom na povahu spáchaného
trestného činu a doterajší život mladistvého možno dôvodne očakávať, že už prejednanie veci pred
súdom postačí na jeho nápravu.

Podľa § 101 odsek 1 Trestného zákona, za podmienok uvedených v § 98 môže súd podmienečne
upustiť od potrestania mladistvého, ak považuje za potrebné počas určenej doby sledovať správanie
mladistvého.

Podľa § 101 odsek 2 Trestného zákona, pri podmienečnom upustení od potrestania súd určí skúšobnú

dobu až na jeden rok. Zároveň môže mladistvému uložiť primerané obmedzenia a povinnosti uvedené
v § 51 odsek 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život; spravidla mu uloží, aby podľa svojich síl
nahradil škodu, ktorú spôsobil.

Ustanovením o účele sankcií a výchovných opatrení u mladistvých (§ 97 Trestného zákona) je vyjadrená

zásada zvláštneho (špecifického) prístupu pri ukladaní trestov, ochranných a výchovných opatrení a pri
prejednávanítrestnýmvecímladistvých.Zároveňjenímvyjadrenáipotrebaosobitnejstarostlivosti,ktorú
je potrebné v celospoločenskom záujme venovať mládeži. Vo všeobecnosti je ich účelom najmä výchova
a náprava narušených jedincov, ich sociálna integrácia a reintegrácia. Osobitný prístup k mladistvým
je odôvodnený nezrelosťou dospievajúcich jedincov a práve formujúcou sa hodnotovou orientáciou,

preto by mali ukladané sankcie a výchovné opatrenia reagovať na aktuálnu životnú situáciu mladistvého
a mali by byť zamerané do budúcnosti. Tieto východiská tzv. restoratívnej justície predstavujú protiklad
k represívnej odplatnej trestnej spravodlivosti (tzv. retributívnej justícii) uplatňovanej voči dospelým
páchateľom. Systém restoratívnej justície nekladie dôraz na potrestanie páchateľa (na odplatu). Jeho
zámerom je hľadanie spôsobu, ako žiť ďalej, ako sa uplatniť v určitej komunite, ako odstrániť konfliktné

stavy spojené s trestnou činnosťou. V odseku 1 predmetného zákonného ustanovenia je posilnená
myšlienka výchovného účelu trestu, a to zdôraznením, že účelom trestu uloženého mladistvému je
výchova na riadneho občana, predchádzanie protiprávnym činom a primeraná ochrana spoločnosti
(porovnaj R 14/1969, R 11/1985). Zásadou trestania mladistvého by malo byť, čo najmenej trestať a čo
najviac vychovávať, a až keď je to nevyhnuté trestať, teda uložiť trest za účelom výchovy a polepšenia.

Inštitút upustenia od potrestania je zvláštnym prípadom trestnoprávnej reakcie na spáchaný trestný čin
mladistvého. Samotná filozofia tohto právneho inštitútu spočíva v predpoklade, že rovnaké účinky, ktoré
má uloženie a výkon trestu, môže za určitých podmienok dosiahnuť výchovné alebo ochranné opatrenia
alebo dokonca samotný priebeh trestného stíhania mladistvého. Inštitútom upustenia od potrestania

mladistvého vytvoril zákonodarca podmienky pre aktívne pôsobenie blízkeho sociálneho okolia na
mladistvého a pozitívne ovplyvnenie jeho správania. Možnosť upustenia od potrestania mladistvého je
prostriedkom výchovného charakteru, pričom kumulatívne musia byť splnené tri základné podmienky,
a síce i) spáchanie prečinu, ii) obžalovaným prejavená ľútosť nad jeho správaním a iii) obžalovaný
prejavil účinnú snahu po náprave, ku ktorým musí súčasne pristúpiť aspoň jedna z ďalších alternatívnych

podmienok uvedených v písmeno a) alebo v písmeno b).

Súd u obžalovaného zistil tri poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písmeno j), písmeno l) a písmeno n)
Trestného zákona, teda, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, priznal sak spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti
príslušným orgánom. Priťažujúcu okolnosť nezistil žiadnu.

Pri určovaní, či súd obžalovanému uložený niektorý druh trestu alebo upustí od potrestania, vzal
predovšetkým do úvahy postoj obžalovaného, jeho celkovú osobnosť (vek, rozumovú a mravnú
vyspelosť), doterajší život, možnosť jeho nápravy, osobné, rodinné a sociálne pomery, mieru zavinenia
a závažnosť činu.

Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že mladistvý je doposiaľ súdne
netrestanou osobou, nemá evidovaný žiadny priestupok a v ostatnom období, odkedy začal spolu
s rodičmi spolupracovať s Úradom a zúčastňovať sa psychologických konzultácií, sa jeho správanie
celkovo zlepšilo a nevyskytli sa žiadne nové negatívne situácie v jeho správaní, ktorú skutočnosť
potvrdila aj riaditeľka základnej školy, ktorú obžalovaný navštevuje. Zodpovedne pristupuje k plneniu
si školských povinností (dosahuje dobré študijné výsledky, zúčastňuje sa školských súťaží), začlenil

sa lepšie do kolektívu. Na hlavnom pojednávaní vyjadril ľútosť nad spáchaným skutkom. Oboznámené
okolnosti a skutočnosť, že obžalovaným je mladistvý, viedli súd k tomu, že považoval za postačujúce
podmienečne upustiť od potrestania s určením skúšobnej doby v maximálnej možnej zákonnej dĺžke,
teda v trvaní jedného roka. Zároveň bola mladistvému uložená povinnosť spočívajúca v podrobení sa
počas doby probačného dohľadu psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Cieľom takéhoto druhu potrestania a uloženého obmedzenia je dať mladistvému šancu do budúcnosti,
aby viedol riadny život a neopakoval chyby zo svojej minulosti. Takéto rozhodnutie je primerané povahe
a závažnosti spáchaného činu a má viesť k začleneniu mladistvého do sociálneho prostredia tak, aby
predchádzalo protiprávnym činom z jeho strany.

Na základe vyššie uvedených skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,

b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného
v obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovanému môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora
ipríbuznýobžalovanéhovpriamomrade,jehosúrodenci,osvojiteľ,osvojenec,manželadruh.Prokurátor

môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorému rozsudok smeruje, a to do 15 (pätnásť) dní od dňa
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenia v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.