Decision was made at the court Správny súd Bratislava
Judgement was issued by Mgr. Iveta Bebejová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 5Sf/37/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100672
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100672.1
Uznesenie
SprávnysúdvBratislavevprávnejvecižalobcu:Stapring,a.s.,sosídlomCintorínska9,81108Bratislava
-mestskáčasťStarémesto,IČO:31411401,zastúpenýFAIRSQUAREadvokátskakancelárias.r.o.,so
sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47232544, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499
500, o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100505003/2024 zo
dňa 05. 02. 2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 26. 04.
2024 z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 26. 04. 2024 sa žalobca
domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100505003/2024 zo dňa 05. 02. 2024,
ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. 102494044/2023 zo dňa 04.10.2023
(ďalejlen„prvostupňovérozhodnutie“),ktorýmprvostupňovýorgánpodľa§156ods.1písm.a)daňového
poriadku vyrubil úrok z omeškania v sume 455,10 Eur za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty
vyrubeného rozhodnutím správcu dane Daňového úradu Nitra za zdaňovacie obdobie november 2017 č.
101708217/2022 zo dňa 08. 06. 2022 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške (ďalej len „rozhodnutie
žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“).
2. Súčasťou žaloby (bod VI.) bol aj návrh na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a)
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)
(ďalej tiež len „návrh“). V návrhu žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie výrazne zasahuje do
jeho práv, kedy v dôsledku nastúpenia jeho odkladných účinkov by nastal stav, ktorý aj v prípade
úspešnosti správnej žaloby by mal nezvratný charakter. Závažnosť ujmy v súvislosti s posudzovaním
návrhu je podľa žalobcu potrebné posudzovať nielen v rámci objektívneho chápania, ale i subjektívne,
zohľadňujúc sociálne, finančné, profesijné a prípadne aj iné okolnosti na strane žalobcu. Ochrana
vyplývajúca z inštitútu odkladného účinku sa podľa žalobcu vzťahuje nielen na samotnú exekučnú
vykonateľnosť, ale vzťahuje sa aj na odklad iných právnych účinkov správneho rozhodnutia za účelom
zabráneniaakýchkoľvekprávnychdôsledkovztohtorozhodnutiavyplývajúcich.Podľažalobcusatakmá
poskytnúť ochrana právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu, aby po zrušení napadnutého
rozhodnutia nebol žalobca dotknutý žiadnymi právnymi následkami. K samotným dôvodom na priznanie
odkladného účinku žalobca poukázal na nevykonateľnosť výrokov napadnutého rozhodnutia, ktoré sú
podľa neho nepreskúmateľné a zmätočné. Žalovaný ako aj prvostupňový orgán konajú podľa žalobcu
v rozpore s právnymi predpismi, kedy vyrubujú úroky z omeškania na podklade rozhodnutí, ktoré
tvoria predmet iného súdneho konania a ktoré považuje žalobca za vydané nezákonne. Napadnuté
rozhodnutie vyvoláva voči žalobcovi obmedzenia hraničiace až s nemožnosťou výkonu činnosti a s týmspojené dodatočné vyvolané náklady predstavujú majetkovú škodu na strane žalobcu, zasahuje najmä
do jeho finančnej oblasti, núti ho vynakladať veľké množstvo finančných prostriedkov, čoho výsledkom
je stav existenčnej hrozby žalobcu v podobe hrozby vyhlásenia konkurzu a jeho následného zániku. Na
základe uvedených skutočností preto žalobca žiadal správny súd, aby vydal uznesenie, ktorým prizná
žalobe odkladný účinok.
3. K návrhu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 06. 11. 2024. Spolu
s vyjadrením bol súdu doručený v elektronickej podobe aj administratívny spis. K návrhu žalovaný
uviedol, že žalobca žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal tvrdenú existenčnú hrozbu, pričom
dodal, že samotný návrh neobsahoval žiadne dôkazy preukazujúce prítomnosť zákonných dôvodov
pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný konštatoval, že žalobca je podnikateľský
subjekt, ktorý je povinný dodržiavať zákonné ustanovenia a aj riadne platiť dane. Súčasne žalovaný
poukázal na vykonanú daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie november 2017, kedy bolo zistené, že
žalobca nepriznal a neodviedol DPH v sume ako mal, čoho následkom bolo určenie rozdielu dane vo
výške 25 169,16 Eur príslušným rozhodnutím správcu dane. Vyrubený úrok z omeškania bol podľa
žalovaného vyrubený zákonným spôsobom a podľa jeho názoru nepredstavuje pre žalobcu existenčnú
hrozbu. V závere žalovaný uviedol, aby správny súd návrhu nevyhovel a uznesením ho zamietol.
4. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na
návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
5. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.
6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a)
SSP nie je rozhodnutím vo veci samej a následky z neho plynúce nie sú konečné a nezmeniteľné.
Možno konštatovať, že jeho charakter je predbežný. Ide o možnosť, nie povinnosť súdu priznať podanej
žalobe odkladný účinok. Posudzuje sa tu možnosť vzniku ujmy na strane žalobcu v prípade ponechania
účinku napadnutého rozhodnutia vydaného žalovaným. Jeho ďalším účelom je „zmrazenie“ právnych
následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej
správy. Možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe rozhodnutím správneho súdu je plne
ovládaná dispozičnou zásadou. Návrh by mal okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj dostatočnú
identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode
týkajúcom sa písm. a) § 185 by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny
dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere
aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia (obdobne aj uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 468/2018, zo dňa 04.12.2018, bod 17 a sp. zn. II. ÚS 457/2022, zo
dňa 13.10.2022, bod 7, príp. aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 158/2020,
zo dňa 16.04.2020, bod 18).
8. Nevyhnutnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku je splnenie povinnosti žalobcu tvrdiť
a preukázať hrozbu závažnej ujmy, pričom sa od neho očakáva dostatočne určité a individualizované
tvrdenie a vysvetlenie, v čom konkrétne takáto ujma spočíva a tiež uvedenie jej rozsahu. Rovnako je
nutné, aby žalobca svoje tvrdenia, ktorými odôvodňuje priznanie odkladného účinku aj riadne doložil
(obdobne aj uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 2 As 218/2015 zo dňa
24.09.2015, bod 5, príp. sp. zn. 6 Afs 247/2021 zo dňa 10. 09.2021, bod 7) .
9. Hrozba závažnej ujmy nesmie byť len hypotetická, musí byť priama, nie nepatrná a musí mať
závažný dopad. Musí ísť o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu, ďalšieho účastníka
konania, osoby zúčastnenej na konaní, príp. o hrozbu spojenú s nastolením nezákonného stavu.
Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledkutrvania účinkov priamo hrozil alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či
iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ by súd rozhodoval o návrhoch
na priznanie odkladného účinku žalobe alebo kasačnej sťažnosti paušálne, tak by ho priznával vždy,
pokiaľ by finančná situácia toho kto návrh na priznanie odkladného účinku podáva bola negatívne
ovplyvnená vzhľadom na výkon rozhodnutia správneho orgánu, čím by sa poprel zmysel priznania
odkladného účinku. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie
účinku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie
stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu bola
konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu
hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (obdobne aj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžfk/24/2017, zo dňa 13. júna 2018, bod
14 a 15 a uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžk/14/2019, zo dňa
26. januára 2022, bod 34).
10. So zreteľom na citovanú rozhodovaciu činnosť pristúpil správny súd k posudzovaniu dôvodnosti
návrhu, ktorého podstata spočívala v tvrdeniach o ohrození existencie žalobcu, prekážkach výkonu jeho
činnosti a v dodatočne vyvolaných nákladoch v súvislosti s napadnutým rozhodnutím.
11. Žalobcom prezentované dôvody ohľadne obmedzenia výkonu jeho činnosti ako aj ohrozenia jeho
existencie považoval správny súd za všeobecné, pretože návrh neobsahoval žiadne vymedzenie
konkrétnych dopadov na výkon činnosti žalobcu, príp. na jeho ekonomické správanie. Z uvádzaných
tvrdení žalobcu nebolo možné bližšie vydedukovať porovnanie medzi jeho aktuálnou finančnou situáciou
a situáciou, ktorá by nastala v prípade ponechania právnych účinkov napadnutého rozhodnutia. Nebolo
preto možné zistiť príčinnú súvislosť medzi vznikom ujmy a výkonom (následkami) napadnutého
rozhodnutia a ani do úvahy prichádzajúci rozsah intenzity takejto ujmy. Okrem chýbajúcich skutkových
tvrdení týkajúcich sa hrozby závažnej ujmy, škody, príp. iného nenapraviteľného následku žalobca
zároveň nepripojil žiadne dôkazy, ktoré by tieto jeho tvrdenia preukazovali. Sám žalobca v bode č. 67
návrhu uvádza, že účinky napadnutého rozhodnutia majú na neho priamy peňažne vyjadriteľný dosah.
Žalobca následne v návrhu tento svoj záver nijak bližšie nerozvádza a ani nekvantifikuje tvrdené dopady,
o ktorých sám uviedol, že sú peňažne vyjadriteľné. Tieto závery správneho súdu rovnako platia aj
na žalobcom prezentovanú argumentáciu o tom, že je nútený vynakladať veľké množstvo finančných
prostriedkov. Objem finančných prostriedkov ako aj oblasti, na ktoré je žalobca nútený ich použiť pritom
ostávajú pre správny súd naďalej neznáme. V tejto súvislosti bolo ďalej nutné odmietnuť aj žalobcove
tvrdenia ohľadne hrozby konkurzu, keďže žalobca nepreukázal, že by sa v dôsledku napadnutého
rozhodnutia dostal do úpadku, alebo by mu úpadok hrozil.
12. Správny súd dodáva, že otázky dostatku finančných prostriedkov, príp. schopnosť uhradiť vyrubenú
daň nie sú samé osebe paušálnymi dôvodmi na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Ak by
sa pripustil takýto výklad, tak osoby, ktoré nedisponujú finančnými prostriedkami na úhradu daňových
povinností, by boli de facto vo výhodnejšom postavení oproti osobám, ktoré by finančnými prostriedkami
disponovali (obdobne aj uznesenie Nejvyššího správního soudu ČR, sp. zn. 5 Afs 50/2020, zo dňa
26.06.2020, bod 9).
13. Žalobcom koncipovaný návrh bolo nutné zo strany správneho súdu označiť za nespĺňajúci základné
obsahové náležitosti (dostatočná identifikácia dôvodu) pre priznanie odkladného účinku podľa § 185
písm. a) SSP. V tejto súvislosti súd opätovne pripomína, že návrh na priznanie odkladného účinku
je vo výlučnej dispozičnej sfére žalobcu a od vymedzenia relevantných dôvodov závisí v konečnom
dôsledku aj rozsah odôvodnenia uznesenia správneho súdu o takomto návrhu (bod 7. uznesenia).
Zo strany žalobcu preto nedošlo k preukázaniu hrozby značnej škody, závažnej ujmy alebo iného
nenapraviteľného následku, ako prvej zákonom stanovenej kumulatívnej podmienky. Následný rozpor
priznania odkladného účinku s verejným záujmom ako ďalšiu zákonom predpokladanú podmienku
správny súd ďalej neskúmal.
14. Správny súd týmto konštatuje, že v konaní neboli naplnené materiálne dôvody podľa citovaných
ustanovení SSP na to, aby bolo rozhodnuté o pozastavení právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
vydaného žalovaným.15.Nazákladevyššieuvedenéhopretosprávnysúdpodľa§188SSPzamietolnávrhtak,akojeuvedené
vo výrokovej časti uznesenia.
16. Toto uznesenie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.