Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. august 2022

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-75S/42/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200359
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6022200359.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Združenie domových
samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, právne
zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto,
IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor opravných prostriedkov,
so sídlom Nám. Ľudovíta Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: 1/

AVG Building, a.s., Osloboditeľov 4, 976 67 Závadka nad Hronom, IČO: XX XXX XXX, 2/ INECO,
s.r.o., Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, 3/ Mesto Banská Bystrica, Československej
armády 26, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-
OOP3-2022/013575-002 zo dňa 24.03.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
OOP3-2022/013575-002 zo dňa 24.03.2022, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil
rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-
BB-OSZP3-2021/022544-021 zo dňa 10.11.2021, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol tak,
že predložený zámer navrhovanej činnosti „AVG - administratívne sídlo firmy a prevádzková hala“,

predložený ďalším účastníkom konania 1/ ako navrhovateľom sa v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie“) posudzovať nebude. Zároveň boli predmetným rozhodnutím v súlade
s § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie uložené podmienky, ktoré majú
eliminovať alebo zmierňovať vplyv na životné prostredie, a to konkrétne zabezpečiť všetky priestory,
kde sa nakladá s nebezpečnými látkami pred únikom týchto látok do životného prostredia (do pôdy, do

povrchových vôd, do podzemných vôd) a pri realizácii sadových úprav uprednostniť prirodzene rastúce
druhy rastlín pred exotickými, miestne nepôvodnými druhmi.

2. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd postupoval podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP") a uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok.
Uvedený návrh žalobca odôvodnil poukazom na ustanovenie § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom

prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o životnom prostredí“). Dôvodnosť odkladného
účinku videl v tom, že s ohľadom na neaplikovanie eurokonformného výkladu zákona neboli zistené
všetky relevantné vplyvy na životné prostredie a neboli uložené všetky opodstatnené zmierňujúce
opatrenia. Žalovaný vo svojom rozhodnutí rozhodol natoľko nekonkrétne, že nie je reálne možné
skontrolovať dodržiavanie ochrany životného prostredia zo strany navrhovateľa. V práve životného
prostredia sa uplatňuje zásada preventívnej opatrnosti podľa § 13 zákona o životnom prostredí.

V pochybnostiach o tom, či zámer je príliš zasahujúci do životného prostredia s nedostatočnými
zmierňujúcimi opatreniami podľa § 13 zákona o životnom prostredí, nesmie byť prekážkou v účinnejochrane životného prostredia aj tým, že sa prizná odkladný účinok správnej žalobe. Za ďalší dôvod
priznania odkladného účinku považoval žalobca právo verejnosti podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského
dohovoru spolurozhodovať o projekte zasahujúcom do životného prostredia v čase, keď sú otvorené

všetky možnosti, pričom nepriznaním odkladného účinku a prípadnou realizáciou sa poprie toto
právo verejnosti. Žalobca tiež poukázal na to, že vo vzťahu k ochrane životného prostredia súdnou
cestou vystupujú do popredia najmä princípy prevencie a predbežnej opatrnosti, ktoré je nevyhnutné
prepojiť s inštitútom odkladného účinku. Ich použitie prichádza do úvahy, ak hrozí závažná ujma na
životnom prostredí. S prihliadnutím na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí životného

prostredia stáva, že aj keď sa súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia skončí
rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nezákonnosť, toto už bolo
medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie, preto pre naplnenie
materiálnej ochrany životného prostredia je potrebná aplikácia odkladného účinku. Žalobca tiež uviedol,
že vzhľadom na absenciu posúdenia vplyvu na vody, napriek žalobcovej snahe aby toto posúdenie
bolo vykonané, nebolo zistené, či životné prostredie nebude ohrozené alebo poškodené, a preto je

namieste konštatovať, že v súlade s princípom prevencie a predbežnej opatrnosti hrozí závažná ujma
na životom prostredí a sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V závere
žalobca poukázal na Koncepciu vodnej politiky SR na roky 2021 - 2030 s výhľadom do roku 2050, kde
Ministerstvo životného prostredia opisuje zásady a princípy vodnej politiky. V zmysle tejto koncepcie
žalobca tvrdí, že napadnutým rozhodnutím ako aj prvostupňovým rozhodnutím neboli tieto zásady

dodržané, a keďže neboli v konaní riadne zistené vplyvy na vody ako aj nebolo posúdené odpadové
hospodárstvo, sú podľa názoru žalobcu splnené podmienky na priznanie odkladného účinku.

3. Žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že priznanie odkladného účinku
v predmetnej veci nie je nutné, nakoľko žalobca nijako nepreukázal jeho dôvodnosť. Žalobcom tvrdené

spôsobenie závažnej ujmy je nekonkretizované, ale aj nepreukázané. Na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe nestačí len všeobecne konštatovať, že bez priznania odkladného účinku by hrozila
závažná ujma na životnom prostredí, ale túto hrozbu je potrebné konkretizovať a odôvodniť, k čomu zo
strany žalobcu nedošlo. V tomto prípade žiadna ujma na životnom prostredí nehrozí, nakoľko stanoviská
dotknutých orgánov predložené počas zisťovacieho konania boli kladné, jednotlivé dotknuté orgány

nepožadovali ďalšie posudzovanie navrhovanej zmeny činnosti podľa zákona o posudzovaní vplyvov
na životne prostredie, a preto žalovaný správnemu súdu navrhol, aby návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku zamietol.

4. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného k nim, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretožežalobca neosvedčil, že by v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného
hrozila závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok.

9. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu
subjektívnychpráv,právomchránenýchzáujmovalebopovinností,ktorúbymohloposkytnúťrozhodnutie
správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.

10. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil iba vlastnými úvahami
o možných dôsledkoch okamžitého výkonu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Žalobca sa
obmedzil len na strohé konštatovanie, že by okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia hrozila závažná ujma na životnom prostredí a uviedol, že otázka hrozby závažnej ujmy na
životnom prostredí nie je v súčasnosti jednoznačne preukázaná.

11. Tvrdenia žalobcu o existencii závažnej ujmy na životnom prostredí žalobca podložil len jeho
neurčitými úvahami o možných následkoch, ktoré bližšie nešpecifikoval. Žalobca svoj návrh ničím
konkrétnym vo vzťahu k životnému prostrediu neodôvodnil. Koncepcia inštitútu odkladného účinku
predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená,
pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného

rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom
účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho
súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje
právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom
zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní

odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré
zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej
ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne
inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom
osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto

súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť.

12. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť
priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný
dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017

vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného
účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.

13. K žalobcovej argumentácii v otázke prepojenosti princípu prevencie a predbežnej opatrnosti s

inštitútom odkladného účinku správny súd uvádza, že pokiaľ by samotný výkon a nesúlad rozhodnutia
s princípmi prevencie a predbežnej opatrnosti mal predstavovať hrozbu závažnej ujmy na životnom
prostredí, akú predpokladá ustanovenie § 185 písm. a) SSP, potom by bolo namieste spájať s podaním
správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako je tomu napríklad v azylových
veciach. Zákonodarca to však tak neupravil.

14. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje
individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie
rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné
ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či

inéhovážnehonenapraviteľnéhonásledku,t.j.niektoréhozmožnýchnegatívnychnásledkovuvedených
v § 185 písm. a) SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.

15. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom

prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci
nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol uznesením
o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP. Toto
rozhodnutie nebráni žalobcovi podať návrh na priznanie odkladného účinku znova, avšak s osvedčenímzákonom predpokladaných následkov, v prípade nepozastavenia účinnosti žalobou napadnutého
rozhodnutia žalovaného.

16. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).