Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2024

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Csp/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524201140
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2024:8524201140.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom JUDr. Karolom Krochtom v spore žalobcu: Všeobecná úverová

banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava - Ružinov, IČO:
31 320 155, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30,
036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX,
XXX XX D. E., v konaní o zaplatenie 476,51 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 439,54 eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 439,54 eur od 20.11.2024 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84,48 % s tým,
že o výške tejto náhrady rozhodne samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 476,51 eur s príslušenstvom
a náhrady trov konania, titulom porušenia zmluvných podmienok žalovaným z uzatvorenej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.8.2021 medzi žalobcom a žalovaným.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 27.8.2021 zmluvu o pôžičke č.
21699774/1000074001 (evidenčné číslo zmluvy/ pridelený autorizačný kód), na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanému pôžičku vo výške 462,90 eur na kúpu spotrebného tovaru. Kúpna cena tovaru bola
612,90 eur. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 150,- eur a na zvyšok kúpnej ceny
poskytol žalobca žalovanému pôžičku. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 24
mesačných splátkach v sume 23,36 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 560,64 eur. Ku
dňu podania žaloby žalovaný uhradil celkovo 23,36 eur (bez akontácie). Vzhľadom na skutočnosť, že

žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, t. j.
v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca listom zo dňa 29.12.2021 vo forme predžalobnej
upomienky vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo mu poskytol dodatočnú lehotu na plnenie
viac než 30 dní, a zároveň žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru.
Žalovaný ani dodatočne dlžné splátky neuhradil, preto žalobca dňa 7.2.2022 úver zosplatnil, o čom bol
žalovaný informovaný listom zo dňa 9.2.2022 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“.
Jeho celkový dlh ku dňu podania žaloby predstavuje čiastku 476,51 eur. Žalobca zároveň požaduje aj

zákonné úroky z omeškania a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej
splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia
zásielky je 5 dní. Zmluvnú pokutu vo výške 75,26 eur uvedenú v prehľade splátok a úhrad si žalobca
v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 649,87 eur,ktorá je tvorená súčtom predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu a sumou po zosplatnení, pričom
výsledná suma zahŕňa aj akontáciu. Ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil sumu 173,36 eur, pričom
zahŕňa akontáciu vo výške 150,- eur a celkovú sumu vykonaných úhrad vo výške 23,36 eur, ktoré sú

riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Žalobca si teda v konaní uplatňuje sumu, ktorá
predstavuje celkovú dlžnú istinu v sume 499,87 eur, mínus prijaté úhrady vo výške 23,36 eur, t. j. sumu
476,51 eur.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 18.11.2024 spolu s prílohami a výzvou

na vyjadrenie a poučeniami o procesných právach a povinnostiach, nevyjadril.

4. Keďže sa jedná o spor s ochranou slabšej strany (žalovaného), súd výzvou zo dňa 10.10.2024
vyzval žalobcu na predloženie dôkazov o skúmaní bonity žalovaného. Vo vyjadrení doručenom súdu
dňa 25.10.2024 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že v prejednávanom prípade bol
vykonaný prepočet schopnosti žalovaného splácať úver. V zmysle vyhodnotenia žiadosti žalovaného bol

akceptovaný čistý príjem vo výške 398,19 eur, životné minimum bolo vo výške 218,06 eur, fixné rodinné
výdavky vo výške 218,06 eur, finančná rezerva vo výške 156,77 eur a výdavky 0,- eur. Keďže výsledkom
porovnania príjmov a výdavkov bola sumy vyššia ako výška schválenej splátky, žiadosť bola schválená.
Spolu s vyjadrením žalobca predložil dopyt do Sociálnej poisťovne a výpis z registra klientskych
informácií. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom neinformoval žalobcu

o zmene finančných pomerov, ktoré by znemožnili žalovanému riadne splácanie poskytnutého úveru.
Rovnako nebola zo strany žalovaného prednesená žiadosť o prípadné zníženie mesačne splátky, ktorú
by žalobca posúdil a so žalovaným dohodol nové podmienky splácania. Vo vzťahu k preukázaniu
doručenia oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu žalovanému žalobca uviedol, že toto bolo
žalovanému zasielané len obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanému adresovaná

výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade
neuhradenia dlžných splátok. Ďalej uviedol, že žalovaný sa o zosplatnení mohol dozvedieť najneskôr
doručením podanej žaloby. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby súd podanej žalobe
vyhovel v zmysle žalobného petitu a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 476,51 eur, pričom ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, keď žalovaný nárok
nijako nerozporoval a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, pojednávanie nebolo
potrebné podľa § 297 písm. b) CSP nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku dňa 12.12.2024 o 13.30 hod. oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke

súdu dňa 6.12.2024.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a jej príloh, ako aj ostatného spisového
materiálu a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 27.8.2021 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru na zakúpenie tovaru - televízor Samsung. V zmluve boli
uvedené tieto podmienky: celková výška úveru: 462,90 eur, celkové náklady spotrebiteľa: 97,67 eur,
počet splátok: 24, výška splátky: 23,36 eur, celková čiastka: 560,57 eur, fixná ročná úroková sadzba:
21,56 %, RPMN: 21,56 %, doba trvania zmluvy: 24 mesiacov, alebo do splatenia všetkých záväzkov

klienta podľa tejto zmluvy. Prvá splátka bola splatná 20.9.2021, ďalšie splatné vždy k 20. dňu v mesiaci.
V čl. IX, v bode 9.2 zmluvy si jej účastníci dohodli oprávnenie spoločnosti na vyhlásenie okamžitej
splatnosti pôžičky, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky, alebo čiastočného plnenia jednej
splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565
Občianskeho zákonníka.

7. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 23,36 eur.
Žalobca predžalobnou upomienkou zo dňa 29.12.2021 vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na
splátkach vo výške 70,08 eur s tým, že ak do 5.2.2022 nedôjde k úhrade, veriteľ bude oprávnený úver
zosplatniť. Výzva bola žalovanému doručená dňa 3.1.2022. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo,

žalobca úver predčasne zosplatnil dňa 7.2.2022, čo vyplýva zo žaloby, ako aj z prehľadu splátok a
úhrad a túto skutočnosť oznámil žalovanému listom zo dňa 9.2.2022. Doručenie oznámenia, resp. jeho
odoslania žalovanému žalobca nepreukázal.8. V predloženej notárskej zápisnice N 3283/2017 zo dňa 11.12.2017 spoločnosť Consumer Finance
Holding, a.s. zanikla rozdelením. Zanikajúca spoločnosť sa zlúčila so spoločnosťou VÚB, a.s. a VÚB
Leasing, a.s. v zmysle priloženého projektu rozdelenia. Spoločnosť VÚB, a.s. ako právny nástupca

pokračuje v prevádzkovaní ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti v rámci svojej existujúcej
bankovej licencie, pokiaľ ide o splátkový predaj a leasing a aj pokiaľ ide o spotrebiteľské úvery.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:

9. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy (ďalej len ako „ZSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

10. Podľa § 2 písm. d) ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

11. Podľa § 7 ods. 1 ZSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

12. Podľa § 11 ods. 2 ZSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom

bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „OZ“),
neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné.

19. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutípeňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

21. Podľa § 54a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne
zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo
spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na
základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

22. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

23. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

24. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

25. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

26. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

27. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

28.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (ďalej len „cit. nariadenie“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

30. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z

omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

31. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

32. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Súd dospel k právnemu záveru:

33. Žalobcom predloženú zmluvu súd posúdil v zmysle ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že táto úverová zmluva spĺňa náležitosti spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sú vymedzené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetnú zmluvu uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvekzmenu, preto predmetný právny vzťah súd posúdil i podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupoval
žalovaný ako spotrebiteľ a právny predchodca žalobcu mal postavenie dodávateľa, keďže pri uzatváraní

zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, má uvedená
zmluva spotrebiteľský charakter. V posudzovanom prípade ide zároveň o tzv. formulárovú zmluvu, ktorá
bola uzatváraná vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť
nemohol.

34. Vychádzajúc z dôkazov predložených žalobcom súd považuje za preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu platnej zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere.
Na základe uzatvorenej zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné
prostriedky vo výške 462,90 eur a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu
s dohodnutým úrokom.

35. Žalovaný v rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy neplnil svoj záväzok uhrádzať
pravidelné mesačné splátky riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu upomienkou zo dňa
29.12.2021 vyzval žalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok vo výške 70,08 eur a upozornil
ho, že ak nedôjde k úhrade splátky do 5.2.2022 bude oprávnený úver zosplatniť. Keďže žalovaný napriek
uvedenej písomnej výzve svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, žalobca v súlade

so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru.

36. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci OcéanoGrupoEditorial SA (spojené
prípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť uplatneného
nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že predmetná

zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovaným obsahuje všetky povinné náležitosti,
ktoré sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona. Súd tak nezistil žiadny dôvod pre prijatie záveru
o bezúročnostia bezpoplatkovosti úveru. Podľa štatistiky zverejnenej na stránke Ministerstva finanční
Slovenskej republiky zo súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
bankamiapobočkamizahraničnýchbánkza2.štvrťrok2021,zmluvnásplatnosťod1do5rokovvrátane,

ostatné spotrebiteľské úvery, RPMN činilo 10,78 %. Z toho je zrejmé, že výška RPMN v danom prípade
nesmela prevýšiť 2- násobok 10,78 % ročne s poukazom na § 1 ods. 4 Nariadenia, čiže výšku 21,56 %.
Súdkonštatuje,žedojednanávýškaodplatypritomtoúvere(21,56%)taknepresahovalatútomaximálne
prípustnú odplatu, preto je výška odplaty v súlade so zákonom (§ 53 ods. 6 OZ).

37. Súd sa zaoberal aj tým, či veriteľ postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní tohto
spotrebiteľského úveru žalovaného, a teda či riadne zisťoval a preveroval jeho bonitu.

38. Povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo k skúmaniu bonity spotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady

2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo
existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred
uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto
povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa

uvedeného článku 23.

39. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej

výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to
ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.
j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu,
domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu
úverovej schopnosti nepostačuje. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa

splácať úver nie sú považované informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Kľúčová je i povinnosť
veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom publikované údaje o životnom a
existenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a tieto porovnávať so známymi alebood spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (pozri Rozsudok
NS ČR z 25.7.2018, sp. zn. 33Cdo 2178/2018).

40. Zákon o spotrebiteľských úveroch je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady č.
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS (ďalej len „Smernica č. 2008/48/ES“), ktorou sa v čl. 8 uložilo členským štátom zabezpečiť, aby
veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných
informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia

do príslušnej databázy. V zmysle ods. 4 preambuly uvedenej smernice by mali členské štáty prijať
vhodné opatrenia na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc
do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie
informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných
ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi
je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia

úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a
aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli
dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/
ES zo 14.6.2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií, veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,

ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti (uznesenie
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 10CoCsp/17/2024 zo dňa 27.6.2024).

41. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou,
t. j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky
príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval.

Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa
splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde
pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr.

možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie
a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre
rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v
spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej

schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním
aj preukázaných a z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa
takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je
nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z
ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný

poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne
si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom

rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný
a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti
nepostačuje (obdobne rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 16CoCsp/1/2023 zo dňa 25.7.2023).

42. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe
považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Podľa názoru súdu príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale pokiaľ veriteľnepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný
splácať požadovaný úver. Bez toho, aby právny predchodca žalobcu skúmal aj iné aspekty, nemohol si
utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie jeho schopnosti splácať

dlh zo zmluvy.

43. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk spolu s dôkazmi, ktoré súdu prvej
inštancie predložil žalobca, je možné konštatovať, že právny predchodca žalobcu sa pri poskytovaní
úveru žalovanému, posudzujúc jeho úverovú schopnosť, uspokojil len s dopytom do Spoločného

registra bankových informácií (ďalej len „SRBI“), do Sociálnej poisťovne a s údajmi uvedenými v
Žiadosti o pôžičku. Právny predchodca žalobcu mal pritom, ako zo zákona o spotrebiteľských úveroch
vyplýva, pri posúdení schopnosti dlžníka splácať úver konať s odbornou starostlivosťou. Podľa názoru
súdu je odborná starostlivosť poskytovateľa úverov starostlivosťou odbornou vtedy, ak je komplexom
účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorých bude
daný individuálnymi okolnosťami. Nie je odbornou vtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom expanzia

kvantity bez zohľadnenia kvality, a to nielen vo vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu k vlastným
zdrojom, ktoré sú neodbornou starostlivosťou potenciálne negatívne ohrozené taktiež. Aj keď totiž zákon
ukladá spotrebiteľom povinnosť poskytnúť údaje umožňujúce posúdiť veriteľovi jeho schopnosť splácať
úver, nezbavuje to veriteľa jeho povinnosti údaje získané od spotrebiteľa v rámci možností preveriť a
následne profesionálne vyhodnotiť. Veriteľ musí náležite zisťovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver a

požadovaťdokladykjehotvrdeniam.Veriteľbymalúverovúbonitudlžníkaaktívnezisťovaťapreverovať.

44. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ
porušil svoje povinnosti overiť úverovú schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa, keďže mu poskytol
úver bez overenia údajov o jeho ekonomickej situácii, avšak bez akéhokoľvek ďalšieho preverenia a

aktívneho zisťovania jeho bonity so skúmaním jeho výdavkov (na zabezpečenie bývania, energií, stravy,
dopravy, telekomunikačné služby, poistenie, výdavky osobnej spotreby, atď.).

45. K posudzovaniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver pristúpil právny predchodca
žalobcu len formálne, nevytvoril si reálny obraz o celkovej majetkovej situácii žalovaného a jeho

postup nenaplnil účel predpokladaný ustanovením § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pre
posúdenie splnenia povinnosti v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie
je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom
dodávateľ (právny predchodca žalobcu) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa.
Podľa dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu, by toto ustanovenie malo zabezpečiť záujem

veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu
návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov.

46. Z predloženej zmluvy vyplýva, že žalovaný je zamestnaný a jeho priemerný čistý príjem je 650,-
eur, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, je slobodný a býva u rodičov. Údaj o zamestnávateľovi, ako

aj údaje o akýchkoľvek výdavkoch žalovaného, v zmluve absentujú. Z dopytu do Sociálnej poisťovne
vyplýva,ževčasežiadostioúverbolžalovanýzamestnanýaspoň90dní,bezuvedeniazamestnávateľa,
a priemerný vymeriavací základ za posledné 3 mesiace je aspoň 426,- eur. Právny predchodca žalobcu
vôbec neskúmal ďalšie reálne výdavky žalovaného, nezisťoval aké ďalšie výdavky má spojené so
stravovaním, cestovným, ubytovaním, ošatením, platbami za mobilný telefón, internet, a ďalšie.

Podľa názoru súdu konanie žalobcu pri posudzovaní bonity žalovaného bolo bez náležitej odbornej
starostlivosti, pričom vôbec nezohľadňovalo individuálne pomery žalovaného a jeho výdavky, ktoré
právny predchodca vôbec neskúmal, keďže je zrejmé, že žalovaný musel mať v čase poskytovania
úveru aj výdavky. Zo žiadosti o úver vyplýva, že žalobca sa uspokojil len s výdavkami vo výške životného
minima, t.j. 218,06 eur. V tejto súvislosti preto súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol predložený

žiadnydôkaz,ako,ačivôbecjehoprávnypredchodcaoverovalpríjemžalovanéhoazakéhopracovného
pomeru uvádzaný príjem žalovaného vyplýva.

47. Žalobca vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že žalovaný nijako neinformoval žalobcu
o zmene finančných pomerov a ani nežiadal o prípadné zníženie mesačných splátok. Táto skutočnosť

však veriteľa nezbavuje povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, t. j. vyžiadať si od spotrebiteľa
potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o
spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť a v prípade spornosti riadne preukázať.
Dôkazné bremeno ohľadne preukázania splnenia týchto povinnosti zaťažuje veriteľa. V tejto súvislostisúdpoukazujenarozsudokSúdnehodvoraEÚvoveciC-449/13-M.M.N.G.protiO.E.ai.,vktoromsúd
uviedol, že zásada efektivity by bola porušená, ak by dôkazné bremeno nesplnenia povinností veriteľa
zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré by mu umožňovali preukázať, že

veriteľ neoveril jeho úverovú bonitu. Žalobca podľa názoru súdu nepredložil žiadne relevantné dôkazy,
ktorými by preukázal, že pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver postupoval s odbornou
starostlivosťou. Vzhľadom na informácie, ktoré veriteľ zistil, bolo minimálne potrebné, aby veriteľ overil
aspoň výšku príjmu žalovaného, ako aj jeho základné výdavky, a to, či už v súčinnosti so žalovaným,
alebo iným spôsobom. Navyše žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by dopytoval žalovaného

spotrebiteľa ohľadne jeho finančnej situácie.

48. Žalobca nepreukázal, že by ho skutočne zaujímala bonita žalovaného, keď ho v konečnou dôsledku
dostatočne nezaujímali ani jeho výdavky, ich výška a stabilita. Pokiaľ ide o určitú mieru ľahkomyseľnosti
žalovaného, súd prvej inštancie považuje aj ľahkomyseľnosť dlžníka za kvalifikačné kritérium, ktoré je
spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ žalobca využil takúto ľahkomyseľnosť, musí

niesť dôsledky, a to aj pri overovaní si bonity žalovaného, životných nákladov a celkovej schopnosti
splácať úver (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/3/2011 zo dňa 11.10.2011).

49. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že veriteľ v danej veci
hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity žalovaného ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1,

v spojení s § 11 ods. 2 veta druhá zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca neuniesol dôkazné
bremeno,žebyjehoprávnypredchodcazisťovalavyhodnotildostatočnýmspôsobompríjemžalovaného
pred uzavretím zmluvy o úvere. Žalobca podobne neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o skúmanie
výdavkov žalovaného pred uzavretím tejto zmluvy. Navyše skúmanie výdavkov len nahliadnutím do
databáz banky a úverových registrov nie je ani dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z

verejných databáz, môže sa jednať aj o pôžičky súkromné. Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o
výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou.
Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo
nie je schopný splácať požadovaný úver. Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany
veriteľovi,ktorýshrubounedbanlivosťouporušípovinnosťsodbornoustarostlivosťouposudzovaťbonitu

spotrebiteľa.

50. Na základe uvedeného je dostatočne odôvodnený záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že výška úveru predstavovala sumu 462,90 eur,
pričom žalovaný zaplatil sumu 23,36 eur, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 439,54 eur

a v prevyšujúcej časti tu uplatneného nároku žalobu zamietol.

51. Súd ďalej s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter zmluvy preskúmal platnosť vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru, teda či zosplatnenie dlhu bolo vykonané v súlade so zákonom a či má
právne účinky predpokladané zákonom.

52. V prípade, ak veriteľ svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka
využije, vyhlásenie predčasnej splatnosti má významné právne následky. Ustanovenie § 565
Občianskeho zákonníka je zaradené do 8. časti hlavy I. oddielu 6 tohto právneho predpisu upravujúceho
zánikzáväzkov.Žalobcaoprávnenievyplývajúcemuzustanovenia§565Občianskehozákonníkavyužil,

čím spôsobil zánik povinnosti žalovaného splácať poskytnutý úver v dohodnutých splátkach.

53. Pre posúdenie platnosti jednorazového predčasného zosplatnenia celého dlhu je potrebné zohľadniť
špeciálnu právnu úpravu vo vzťahu k ust. § 565 Občianskeho zákonníka obsiahnutú v ust. § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka.

54. Podľa § 53 ods. 9 OZ sa pre účinné zosplatnenie vyžaduje: 1/ existencia omeškania dlžníka so
splácaním úveru dlhšie ako 3 mesiace, 2/ upozornenie dlžníka veriteľom na možnosť zosplatnenia úveru
v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením, 3/ doručenie oznámenia o zosplatnení úveru dlžníkovi.

55. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ pritom dlžníkovi poskytuje ochranu, aby mu reálne bola poskytnutá
možnosť vyhnúť sa zosplatneniu úveru tým, že na základe doručenej upozorňujúcej výzvy veriteľa v
poskytnutej lehote nie kratšej ako 15 dní, uhradí dlžnú časť záväzku.56. Súdna prax ustálila ohľadom jednostranných právnych úkonov (upozorňujúca výzva, oznámenie o
zosplatnení), že sa vyžaduje ich preukázateľné doručenie, resp. dôjdenie do dispozičnej sféry adresáta
v zmysle § 45 ods. 1 OZ (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/36/2020 z 15.12.2020 uverejnené v Zbierke

stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021): „Z povahy ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú dohodu zmluvných
strán v podobe fikcie doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto ustanovením totiž
zabezpečuje spravodlivé vyvažovanie záujmov zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje
možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu

nenastali bez toho, že mu to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej strane
istotu, že doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne následky
aj v prípade, že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z nedbanlivosti
(napr. zmenou doručovacej adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej strane). Tu je
potrebné poukázať práve na požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol s prejavom
vôle oboznámiť, ale zároveň sa chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak sa adresát

mal možnosť (príležitosť) oboznámiť s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa považuje za
účinný. Pritom nie je podstatné, či sa adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil. Je potrebné si
však uvedomiť, že v prípade sporu o doručení písomnosti bude dôkazné bremeno o doručení zaťažovať
odosielateľa. Je preto vhodné, aby odosielateľ vhodným spôsobom doručenie zásielky adresátovi
zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať.“

57. Z obsahu súdneho spisu mal súd preukázané iba doručenie výzvy, na základe ktorej žalobca
upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný, doručenie samotného
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru žalovanému však žalobca nepreukázal. Z vyjadrenia žalobcu
vyplýva, že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 9.2.2022 doručoval obyčajnou listovou

zásielkou. Vo vzťahu k predmetnému oznámenie teda absentuje jednak jeho doručenie žalovanému
preukázané napr. doručenkou, a jednak akýkoľvek dôkaz preukazujúci jeho podanie na poštovú
prepravu. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že samotné preukázanie podania listiny
na poštovú prepravu ešte neznamená, že žalovaný mal možnosť sa s jej obsahom oboznámiť. Na
preukázanie uvedeného je potrebné, aby žalobca preukázal, že listina vôbec došla do dispozičnej

sféry žalovaného (najčastejšie doručenkou alebo fotokópiou vrátenej listovej zásielky neprevzatej
spotrebiteľom ani v odbernej lehote). Na základe uvedených skutočností možno dospieť k záveru, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že by sa predložené oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru zo dňa 9.2.2022 dostalo do dispozičnej sféry žalovaného, preto podľa názoru súdu nie sú v tomto
prípade splnené podmienky okamžitého zosplatnenia podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka. Právny úkon žalobcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru je z uvedeného dôvodu
neplatným právnym úkonom, pretože podľa § 39 Občianskeho zákonníka odporuje zákonu.

58. Súd napokon ex offo skúmal aj to, či uplatnená pohľadávka nie je, hoci len čiastočne, premlčaná.
Táto povinnosť mu vyplýva z § 54a Občianskeho zákonníka. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka

premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie§
151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť
ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka,
ktorý o premlčaní vedel.

59. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565 ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Iná situácia je však v prípade straty výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, v ktorých premlčacia lehota začne plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh
za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na
upozornenie spotrebiteľa. Keďže vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru bolo neplatné, je potrebné
posudzovať premlčanie každej splátky samostatne. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že žalovaný
zaplatil len prvú splátku splatnú dňa 20.9.2021. Ďalšie splátky počnúc splátkou splatnou dňa 20.10.2021

žalovaný neuhradil. Žaloba bola podaná dňa 24.9.2024, teda pred uplynutím premlčacej doby, preto
v tomto prípade možno konštatovať, že nárok bol uplatnený včas a pohľadávka nie je premlčaná ani
čiastočne.60. Keďže sa žalovaný s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, súd ho zaviazal
aj na zaplatenie úroku z omeškania, vyčísleného v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka (§ 517 ods. 2 OZ) v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a to vo výške 5 %

ročne z priznanej sumy 439,54 eur.

61. Žalobca úver zosplatnil dňa 7.2.2022, pričom oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru
realizoval listom zo dňa 9.2.2022, ktoré mal zaslať žalovanému, avšak doručenie tohto oznámenia
nepreukázal. Vzhľadom na neplatné vyhlásenie predčasnej splatnosti, nie je možné žalobcovi priznať

úroky z omeškania od ním požadovaného dňa 15.2.2022. V takom prípade sa súd musel vysporiadať
s otázkou, kedy došlo u dlžníka k omeškaniu a od ktorého dňa prizná úroky z omeškania. V zmysle
ustanovenia § 563 OZ je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Za kvalifikovanú výzvu na plnenie sa pritom považuje aj žaloba, pričom za deň splatnosti pohľadávky
uplatnenej v žalobe sa považuje deň po doručení tejto žaloby žalovanému, ktorá bola žalovanému
v posudzovanom prípade doručená dňa 18.11.2024. Splatnosť tak nastala prvý deň po doručení

žaloby dlžníkovi - žalovanému, t.j. dňa 19.11.2024. Keďže žalovaný svoj dlh nesplnil ani v daný deň,
nasledujúcim dňom sa dostal s plnením svojho dlhu do omeškania. Z uvedeného dôvodu súd priznal
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 439,54 eur od 20.11.2024 a v prevyšujúcej
časti žalobu v uplatnenom úroku z omeškania zamietol.

O trovách konania súd rozhodol takto:

62. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

64. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

65. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

66. Vzhľadom na skutočnosť, že súd v tomto prípade nevzhliadol žiadny dôvod osobitného zreteľa

odôvodňujúci postup podľa § 257 CSP, rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia
§ 255 ods. 1 CSP spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobcov úspech v spore predstavuje 92,24 %, úspech
žalovaného 7,76 %. Čistý úspech žalobcu predstavuje 84,48 %, preto mu súd priznal nárok na náhradu
trov konania proti žalovanému v rozsahu 84,48 %.

67. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok).