Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/88/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010923
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824010923.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.
Mariána Dunčka a JUDr. Milana Straku v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale
bytommestoD.,korešpondenčnáadresaD.,E.F.XX/XX,t.č.vovýkoneväzbyvÚVVLeopoldov,trestne
stíhaného pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)
Tr. zák. na verenom zasadnutí dňa 23. januára 2025 prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/126/2024 zo dňa 20.11.2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/126/2024 zo dňa 20.11.2024 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 11.10.2024 v čase o 18:30 h viedol motocykel zn. Aprilia Dorsoduro 1200, evidenčné číslo G.
XXXXX, ktoré mal v predmetnom čase prekryté iným - odcudzeným evidenčným číslom A. XXXXX po
ul. Parková v meste Handlová, kde bol pri rodinnom dome
s popisným číslom XXXX/XX zastavovaný hliadkou policajného zboru Okresného dopravného
inšpektorátu v Prievidzi, pričom pri zastavovaní dávaním znamenia červeným svetlom obžalovaný tento

pokyn na zastavenie nerešpektoval a náhle zvýšil rýchlosť motocykla, čo malo za následok, že nezvládol
jeho vedenie a vyšiel mimo vozovky vpravo vo svojom smere jazdy, kde následne s motocyklom spadol
na chodník spolu so spolujazdkyňou H. G., čím jej spôsobil zranenia s doposiaľ presne neurčenou dobou
liečenia, pričom motorové vozidlo viedol napriek tomu, že mu bol trestným rozkazom Okresného súdu
Žiar
nad Hronom sp. zn. 2T/107/2021 zo dňa 15.11.2021, právoplatným dňa 04.12.2021 uložený trest

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 4 roky a rozsudkom Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 0T/62/2023 zo dňa 03.07.2023, v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp.
zn. 3To 65/2023, právoplatným dňa 31.08.2023 uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v
trvaní 30 mesiacov.

Za to bol okresným súdom odsúdený podľa § 348 ods. 1, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zák. na trest

odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm.
b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Zároveň mu bol podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. uložený trest prepadnutia veci a to motocykla zn.
Aprilia Dorsoduro 1200 TV/A/00, evidenčné číslo G.,
VIN: B., v hodnote 5.500,- eur, ktorý sa nachádza na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Prievidzi.Taktiež mu bol podľa § 61 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zák. uložený trest zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 4 roky.

Uvedený rozsudok okresného súdu však nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal
prostredníctvom obhajcu proti nemu v zákonnej lehote odvolanie čo
do všetkých výrokov o treste. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu poukázal na
výrok napadnutého rozsudku ako aj na to, že urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine podľa §
257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré okresný súd prijal, pričom

na základe vyhlásenia viny mu okresný súd priznal iba jednu poľahčujúcu okolnosť. Ďalej poukázal na
svoje odvolanie čo do výroku o treste v jeho obdobnej trestnej veci rozsudku Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 0T/62/2023 zo dňa 03.07.2023. Uviedol, že predmetný rozsudok bol na podklade jeho odvolania
zrušený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 3T/65/2023 zo dňa 31.08.2023, ktorým bol znížený nepodmienečný trest odňatia slobody a trest
zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Poukázal na to, že predmetným rozsudkom

Krajského súdu v Trenčíne mu bola priznaná okrem poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr.
zák. aj poľahčujú okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., ktorá mu nebola zo strany okresného súdu
priznaná,čomalopodľajehonázoruzásadnývplyvnazmiernenietrestu.Spoukazomnapredchádzajúci
trest uložený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3T/65/2023 zo dňa 31.08.2023 namietal,
že napadnutým rozsudkom uložený súčasný trest odňatia v trvaní 7 mesiacov spoločne s trestom

prepadnutia veci – motocykla v hodnote 5.500,- € a s trestom zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na dobu 4 roky nemôže byť primeraný. Ohľadne argumentácie okresného súdu,
že sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal len pod tlakom ďalších dôkazov mal za to, že takéto
psychologizovanie zo strany okresného súdu, teda hľadanie dôvodu, prečo sa priznal, nie je namieste.
Uviedol, že trestné stíhanie nijako nesťažoval, a to ani namietaním procesných pochybení. Zároveň mal

za to, že mu mali byť priznané dve poľahčujúce okolnosti a to aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm.
n) Tr. zák., čím u neho prevažujú pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi. Dodal, že ak okresný
súd mal pochybnosti o jeho priznaní sa, nemal prijať jeho vyhlásenie o vine. V ďalšej časti odvolania
namietal,ževjehoprípadesanejednáo14krátsúdnetrestanéhorecidivistu,alemalzato,ževminulosti
bol odsúdený iba 6 krát, pretože sa jednalo o opakované ukladanie súhrnných trestov a spoločného

trestu a s tým súvisiaci aj počet odsúdení k nepodmienečnému trestu odňatia slobody, ktorých podľa
neho nebolo 5, ale iba 2, pričom v tejto súvislosti poukázal
na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2Tos/79/2023 zo dňa 24.05.2023. Mal preto za to, že
okolnosti rozhodné na uloženie trestu, ako napr. počet odsúdení obžalovaného, pomer poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností, okresný súd vyhodnotil nesprávne, čoho dôsledkom bolo podľa neho uloženie

neprimerane prísneho trestu odňatia slobody. V súvislosti s odôvodnením uloženia trestu prepadnutia
veci namietal, že nebolo preukázané, že by obžalovaný mal v úmysle ujsť hliadke a rovnako je podľa
neho nedôvodné poukazovať na zranenie spolujazdkyne, ktorá nedala súhlas na začatie trestného
stíhania podľa § 211
Tr. por. tak, ako to urobil okresný súd. Zároveň namietal, že prepadnutý motocykel nebol riadne zaistený

ako aj to, že sa nedá o ňom uvažovať ako o nástroji trestnej činnosti a preto podľa neho nebolo možné
uložiť trest prepadnutia veci. Uviedol, že trest zákazu činnosti
na ďalšie 4 roky v situácii keď má už uložené tresty zákazu činnosti v trvaní 78 mesiacov ako aj trest
prepadnutia veci sú podľa neho veľmi citeľné a v kombinácii s trestom odňatia slobody v trvaní 7
mesiacov sú podľa neho neprimerane prísne. V ďalšej časti namietal, že nemohlo dôjsť k uloženiu trestu

prepadnutia veci z dôvodu, že predmetný motocykel nebol riadne v prípravnom konaní zaistený a to
príkazom na zaistenie hnuteľnej veci podľa § 96f
Tr.por.Dodal,žeorgányčinnévtrestnomkonaníaanisúdnepostupovalipodľauvedenéhoustanovenia,
z čoho vyvodil záver, že tieto orgány nepovažovali predmetný motocykel
za nástoj trestnej činnosti alebo výnos z trestnej činnosti. Zároveň namietal, že neexituje zákonná

definícia pojmu „nástroj trestnej činnosti alebo výnos z trestnej činnosti“ ako aj to, že ustanovenie §
348 Tr. zák. nehovorí nič o motorom vozidle a toto nie je súčasťou skutkovej podstaty predmetného
trestného činu a teda mal za to, že nemožno považovať predmetný motocykel za nástroj trestnej činnosti.
Ďalej poukazoval na zásadu primeranosti trestov, pričom namietal, že hodnota prepadnutého motocykla
v sume 5.500,- € je v nepomere k spoločenskej závažnosti spáchaného trestného činu vyjadrenou

trestnou sadbou v rozpätí
0 až 2 roky. Namietal, že sa v trestnom konaní neskúmali jeho majetkové pomery. Uviedol, že je
nezamestnaný a preto má za to, že prepadnutie veci v hodnote 5.500,- € je neprimerane prísne. Dodal,
že prepadnutý motocykle predstavuje pre neho celý jeho majetok, pretože nič iné okrem neho nevlastnía preto podľa neho predmetný trest nadobúda znaky trestu prepadnutia celého majetku podľa § 58 Tr.
zák. Mal za to, že mu mal byť ukladaný trest prepadnutia veci ako samostatný hlavný trest bez toho, aby
mu bol uložený trest odňatia slobody. Preto navrhol, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel a podľa

§ 321 ods. 1
písm. e) Tr. por. napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že mu podľa
§ 348 ods. 1 písm. d), § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. uloží nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace so zaradením do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, prípadne podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. uloží aj adekvátny

trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, poprípade uloží aj primeraný peňažný
trest v kombinácii s trestnom povinnej práce. Alternatívne navrhol, aby mu odvolací súdu uložil trest
prepadnutia veci - motocykla ako samostatný hlavný trest.

Prokurátor, prítomný na hlavnom pojednávaní okresného súdu, sa po vyhlásení napadnutého rozsudku
vzdal práva podať proti nemu odvolanie. Ku dňu rozhodnutia o odvolaní odvolací súd neobdržal písomné

vyjadrenie prokurátora k podanému odvolaniu.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry v konečnom
návrhu navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť a zároveň sa
stotožnil s napadnutým rozsudkom okresného súdu.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obhajca obžalovaného v konečnom návrhu zotrval na
podanom odvolaní a jeho písomných dôvodoch a navrhol rozhodnúť podľa návrhu v písomných
dôvodoch odvolania.

Obžalovaný sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pripojil ku konečnému návrhu jeho obhajcu.
Dodal, že celá táto situácia ho mrzí.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu o uložených trestoch, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem
vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti
v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je

dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného
napadnutého rozsudku okresného súdu o uložených trestoch, z obsahu odvolania obžalovaného a jeho
dôvodovvyplýva,ževpodanomodvolaníniesúvytýkanéchybytakéhotoprocesnéhocharakteru,pričom

odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré okresný súd postupom podľa § 257 ods. 7 Tr. por.

prijal. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,
ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním.

Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o
vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním

obžalovaného napadnuté výroky o uložených trestoch obžalovanému.

Z dôvodov podaného odvolania vyplýva, že obžalovaný namietal správnosť úvah okresného súdu
týkajúcich sa pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, keď okresný súd nepriznal obžalovanému
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., napriek tomu, že boli na jej priznanie splnené

podmienky, čím namietal odvolací dôvod v zmysle
§ 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. Zároveň obžalovaný namietal neprimeranú prísnosť uloženého trestu
odňatia slobody v kombinácii s uloženým trestom prepadnutia veci a trestom zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.Na základe preskúmania veci v rozsahu a dôvodov odvolania obžalovaného odvolací súd dospel k
záveru, že skutkové zistenia okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, na obsah ktorého

týmtoodvolacísúdpoukazujevzmyslejednotyrozhodnutiasúduprvéhoadruhéhostupňa,ktorézistenia
boli podkladom pre uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému ako i ostatných trestov, majú oporu
vo výsledkoch vykonaného dokazovania.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom obhajoby o neprimeranej prísnosti trestu odňatia slobody

uloženého obžalovanému a to ani v kombinácii s uloženým trestom prepadnutia veci a trestom zákazu
činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že okresný súd správne v súlade
s ustanovením § 38 ods. 2 Tr. zák. (vyrovnaný pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností) ustálil
pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností.

Pokiaľ ide o odvolacie dôvody obhajoby, že okresný súd nepriznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť
v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák., tieto sú podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné a okresný súd pochybil,
keď obžalovanému túto poľahčujúcu okolnosť nepriznal napriek tomu, že obžalovaný urobil na hlavnom
pojednávaní vyhlásenie podľa

§ 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré okresný súd postupom podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal.

V tejto súvislosti tento senát odvolacieho súdu považuje za potrebné dodať, že
v zmysle svojej ustálenej rozhodovacej praxe v otázke aplikácie ustanovenia 36 písm. n)
Tr. zák naďalej zotrváva na právnom názore, podľa ktorého poľahčujúca okolnosť v podobe

napomáhania pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ napomáhal tým orgánom,
ktoré sú na to určené, čo však neznamená, že páchateľ takto musí bezpodmienečne napomáhať
všetkým orgánom, ktoré sú príslušné na vykonanie jednotlivých štádií trestného stíhania v konkrétnej
veci. Podľa názoru tohto senátu odvolacieho súdu platná právna úprava, rešpektujúca zásadu
kontradiktórnosti a nestrannosti súdu v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kladie ťažisko dokazovania v trestnom stíhaní na konanie
pred súdom, pričom prípravné konanie v zásade slúži len na prípravu dôkazov, ktoré majú byť vykonané
v konaní pred súdom, teda najmä na prípravu dôkazov, o ktoré chce prokurátor v konaní pred súdom
oprieť svoje skutkové tvrdenia v obžalobe. Ak obžalovaný
v konaní pred súdom podľa zákona vyhlási svoju vinu zo spáchania skutku, pre ktorý bola

na neho podaná obžaloba a súd podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. takéto vyhlásenie obžalovaného príjme s
následkom, že dokazovanie v rozsahu priznaného skutku sa nebude vykonávať, primárne tým uľahčuje
najmä činnosť prokurátora v trestnom stíhaní, konkrétne v štádiu konania pred súdom tým, že prokurátor
už nemusí pred súdom navrhovať a vykonávať žiadne dôkazy za účelom preukázania pravdivosti svojich
skutkových tvrdení v obžalobe, z ktorého dôvodu prokurátor na hlavnom pojednávaní už nemusí v tejto

častiniesťpredsúdomsvojedôkaznébremeno.Vsúladestýmtonázoromsúajprávnenázoryvyslovené
v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo/63/2016 zo dňa 25.10.2016, na ktorého
obsah odôvodnenia tento senát týmto poukazuje. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel
k záveru, že okresný súd mal v danom prípade pri posudzovaní poľahčujúcich okolnosti aplikovať aj
ustanovenie § 36 písm. n) Tr. zák. a priznať obžalovaného aj túto poľahčujúcu okolnosť.

Nadruhejstranevšakokresnýsúdpochybil,keďnesprávnepriznalobžalovanémupoľahčujúcuokolnosť
v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. vzhľadom na recidívu obžalovaného
a zistené pretrvávajúce sklony k nerešpektovaniu záujmov chránených Trestným zákonom. Tieto
skutočnosti na strane obžalovaného vylučujú možnosť úprimného oľutovania a priznania sa k spáchanej

trestnej činnosti, pričom podľa názoru odvolacieho súdu v jeho prípade už ide iba len o formálne
vyhlásenie s vidinou priaznivejšieho trestu. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné dodať,
že obžalovaný i v predchádzajúcej trestnej veci (Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/62/2023), kde sa
dopustil totožného prečinu
za obdobného skutkového stavu, v konaní pred súdom uskutočnil vyhlásenie o vine, a teda priznal sa

k spáchaniu tohto trestného činu a tento trestný čin aj úprimne oľutoval, čo bolo dôvodom na priznanie
poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. v danej veci, avšak napriek tomu sa dopustil takmer
totožného protiprávneho konania, a preto sú jednoznačne dané vecné pochybnosti o jeho úprimnom
oľutovaní aktuálneho protiprávneho konania.Z toho dôvodu sa nezmenil pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a okresný súd vychádzal zo
správne ustálenej v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. za

použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. (vyrovnaný pomer priťažujúcich
a poľahčujúcich okolností) v rozmedzí od 0 až 2 roky. Uložený trest odňatia slobody
vo výmere 7 mesiacov je teda trestom uloženým v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v prejednávanom prípade v zmysle § 34 ods. 4 Tr.

zák. zohľadňuje predovšetkým osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, zohľadňujúc fakt, že
u obžalovaného ide o osobu, ktorá bola v minulosti opakovane súdne trestaná a opakovane bolo na neho
pôsobené najprísnejší prostriedok trestnej represie, ktorým je trest odňatia slobody, čo zjavne nemalo na
jehoosobudostatočnýprevýchovnývplyv,pretožehotoodspáchaniaďalšejtrestnejčinnostineodradilo,
pričom z hľadiska možnosti naplnenia účelu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. je podľa názoru odvolacieho sudu
rozhodná najmä skutočnosť, že obdobného protiprávneho konania sa obžalovaný dopustil i v nedávnej

minulosti, kedy bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/62/2023
zo dňa 03.07.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To 65/2023 odsúdený
pre totožný trestný čin ako v prejednávanom prípade (prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.) a to za obdobný skutok vedenia osobného motorového vozidla
napriek uloženému trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu (uložený trestným

rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/107/2021 zo dňa 15.11.2021), ktorého sa
dopustil dňa 06.05.2023, za čo bol odsúdený okrem iného aj na trest odňatia slobody 7 mesiacov
nepodmienečne, ktorý navyše vykonal „iba“ dňa 06.12.2023.

Pokiaľ ide o výmeru uloženého trestu v danom prípade, s poukazom na okresným súdom správne

aplikované vyššie uvedené ustanovenia Trestného zákona o ukladaní trestu odňatia slobody je potrebné
konštatovať, že okresný súd napriek recidíve uložil obžalovanému trest pri dolnej hranici trestnej sadzby
hoci podľa názoru odvolacieho súdu vyššie uvedeného skutočnosti jednoznačne svedčia o zjavnej
neúcte obžalovaného k záujmom chráneným Trestným zákonom, ktorá osobnostná črta obžalovaného
z hľadiska ochrany spoločnosti v zmysle 34 ods. 1 Tr. zák. by v zásade odôvodňovala uloženie

nepodmienečného trestu odňatia slobody v hornej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Z
uvedených dôvodov odvolací súd prijal záver, že uložený trest odňatia slobody vzhľadom na okresným
súdom nedostatočne vyhodnotenie recidívy obžalovaného a jeho sklonov k trestnej činnosti nesie
práveže znaky zrejmej neprimeranej miernosti. Uvedené pochybenie však odvolací súd nemohol
odstrániť pre absenciu odvolania prokurátora proti napadnutému rozsudku

v neprospech obžalovaného. Z uvedeného dôvodu nie je teda na mieste zo strany obžalovaného hovoriť
o neprimeranej prísnosti uloženého trestu odňatia slobody.

Avšak v tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že obžalovanému uložený trest
odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, ktorý nesie znaky zrejmej neprimeranej miernosti je podľa

názoru odvolacieho súdu v kombinácii s uloženým trestom prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm.
a) Tr. zák. a uloženým trestom zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu podľa
§ 61 ods. 2 Tr. zák. na dobu 4 roky dostatočným trestom pre obžalovaného spôsobilým na jeho
nápravu a prevýchovu a zároveň zohľadňuje aj trestnú minulosť obžalovaného (najmä to, že sa už
obdobného skutku dopustil) ako i ostatné okolnosti spáchania daného skutku, na ktoré správne poukázal

aj okresný súd v napadnutom rozsudku (obžalovaný použil pri spáchaní trestnej činnosti odcudzené
evidenčnéčíslo,nerešpektovalpokynhliadkyPolicajnéhozborunazastavenie,zvýšilrýchlosťmotocykla
v dôsledku čoho nezvládol jeho vedenie a spadol, čím spôsobil zranenia spolujazdkyni).

Takto uložený trest preto podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá i účelu trestu vyjadrenému v §

34 ods. 1 Tr. zák. tak z pohľadu potreby ochrany spoločnosti pred konaním, ktoré vykazuje vyššiu
mieru závažnosti, ako aj z hľadiska individuálnej prevencie v záujme prevýchovy obžalovaného a tiež
aj z pohľadu generálnej prevencie, ktorá slúži na odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od
možného páchania obdobných trestných činov.

Pokiaľ ide o posúdenia primeranosti rozhodnutia okresného súdu o možnosti uloženia primeraného
peňažného trestu v kombinácii s trestnom povinnej práce tak, ako to žiada
v prejednávanom prípade obhajoba (viď formulácia konečného návrhu obhajoby), odvolací súd považuje
za nevyhnutné poukázať na okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. Podľa názoruodvolacieho súdu je rozhodné, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil už ako osoba so sklonmi
k porušovaniu záujmov chránených Trestným zákonom, pričom na jeho prevýchovu už bolo pred
spáchaním prejednávaného skutku pôsobené peňažným trestom (a to opakovane) ako aj trestom

odňatia slobody s podmienečným odkladom.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku obžalovaného týkajúcu sa nemožnosti uloženia trestu prepadnutia veci
podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. z dôvodu, že nedošlo k riadnemu zaisteniu predmetného motocykla
podľa§96eTr.por.,odvolacísúdtútonámietkuvyhodnotilakonedôvodnú.Odvolacísúdvtejtosúvislosti

poukazuje na ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších
prepisov, z ktorého vyplýva, že policajt je oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných úkonov vec, ak
má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na
zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo
na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku alebo ak ide o vec, po ktorej pátra polícia iného štátu na
čo nadväzuje postup podľa § 92 Tr. por. Navyše v čase kedy došlo k zaisteniu predmetného motocykla

konajúci príslušníci Policajného zboru nemali dostatočne určitú informáciu o konkrétnom trestnom čine
a zároveň v danej veci v tom čase nebolo začaté trestné stíhanie, čo by si už primárne vyžadovalo
trestnoprocesný postup. Okrem toho odvolací súd má za to, že ustanovenie § 60 ods. 1 Tr. zák.
upravujúce uloženie trestu prepadnutia veci neustanovuje povinnosť, aby vec podliehajúca tomuto trestu
bola vopred orgánmi činnými v trestnom konaní alebo súdom zaistená, pričom tento trest musí byť

uložený obligatórne ak sú splnené podmienky podľa uvedeného ustanovenia.

Rovnako za nedôvodné považoval odvolací súd i ostatné odvolacie námietky obžalovaného týkajúce sa
uloženia trestu prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Zo skutkovej vety prejednávaného
prípadujednoznačnevyplýva,žeobžalovanýpoužilpredmetnýmotocykelnaspáchanieprečinumarenia

výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., čím boli splnené podmienky na uloženie trestu prepadnutia veci, ktorý
v tomto prípade okresný súd bol povinný (v zmysle gramatického výkladu uvedeného ustanovenia
„súd uloží trest prepadnutia veci...“) uložiť obligatórne. V tomto ohľadne preto nie je potrebné skúmať
majetkové pomery obžalovaného na uloženie takéhoto trestu a nie je relevantné, či ide o jediný majetok

obžalovaného. Odvolací súd považuje
za potrebné dodať, že vecou, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu, sa myslí vec, ktorú
páchateľ použil na naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý sa odsudzuje;
nevyžaduje sa však, aby táto vec bola súčasťou znakov skutkovej podstaty daného trestného činu.

Odvolací súd má taktiež za to, že okresným súdom uložený trest prepadnutia
veci – motocyklu je pre obžalovaného práve tým najúčinnejším preventívnym opatrením z pohľadu
obmedzenia možnosti prípadnej recidívy a to najmä so zohľadnením faktu, že obžalovaný už 2-krát
nerešpektoval súdom uložený zákaz činnosti riadiť motorového vozidlá akéhokoľvek druhu. V žiadnom
prípade neobstojí ani argumentácia obžalovaného, pokiaľ sa odvolával na ustanovenie § 60 ods. 6 písm.

b) Tr. zák. (trest prepadnutia veci sa nepoužije ak
hodnota veci je v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu), nakoľko práve uložením trestu
prepadnutia motocykla bude do budúcna do značnej miery eliminované riziko opakovaného páchania
protiprávneho konania v súvislosti s nerešpektovaním uloženého zákazu činnosti riadiť motorového
vozidlá akéhokoľvek druhu.

Ak teda okresný súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodné skutočnosti napadnutým rozsudkom uložil
obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby a zároveň
uložil aj trest prepadnutia veci a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu,
podľa názoru odvolacieho súdu takáto kombinácia trestov nevykazuje znaky obhajobou namietanej

neprimeranej prísnosti v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Na podklade odvolania obžalovaného odvolací súd skúmal aj správnosť výrokovej časti rozsudku
okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní obžalovaného nevytýkaných,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na

to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,

h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,

k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote

uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd

v prejednávanom prípade nezistil existenciu akýchkoľvek vád napadnutého rozsudku uvedených v
ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol

tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov
tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.