Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. január 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 4Sf/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100588
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100588.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: ORTOPROplus, spol. s r.o., so sídlom Skladná 8,
040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 31 715 486, právne zastúpeného: TAX LAW, s.r.o., so sídlom
Břeclavská 3, 901 01 Malacky, IČO: 53 160 657, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Ing. Peter
Slávik, PhD., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. 101778378/2024 zo dňa 21.06.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 28.08.2024, doručenou dňa 30.08.2024 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej
aj ako „súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101778378/2024

zo dňa 21.06.2024, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice, č.: 100717365/2024
zo dňa 27.02.2024, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona číslo 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobcovi vyrubený
rozdiel dane v sume 12.243,34 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2022.

2. Súčasťou správnej žaloby bola aj žiadosť žalobcu, aby súd správnej žalobe priznal odkladný účinok

v zmysle ustanovenia § 185 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len
ako „SSP“).

3. Žalobca predmetný návrh odôvodnil tým, že žalobca je riadne podnikajúci subjekt, vykonávajúci
podnikanie už viac ako 28 rokov. Žalobca si riadne plní svoje viaceré povinnosti, je zamestnávateľom,
platí mzdy a odvody, rovnako platí dane, ako aj každomesačnú daň z pridanej hodnoty. Uvedené

skutočnosti nasvedčujú tomu, že žalobca chce naďalej podnikať avšak v prípade, ak by došlo k
vykonaniu rozhodnutia žalovaného, všetky vyššie uvedené činnosti vo verejnom záujme by boli
ukončené. Žalobca žiada aby mohol naďalej podnikať, čo by však v prípade nepriznania odkladného
účinku žaloby nebolo možné. Medzi výkonom činnosti žalobcu a dôsledkami rozhodnutia ako aj úkonov,
na ktorých žalovaný stavia svoj názor je v zjavnom nepomere a vytvára neprimeraný negatívny následok
pre žalobcu. Okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda a finančná škoda, ako nenapraviteľný
následok a pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, pričom nejde o
dôvody len všeobecnej povahy. Z uvedených dôvodov žalobca žiada súd aby priznal správnej žalobe
odkladný účinok.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 11.12.2024, doručeným súdu rovnako dňa 11.12.2024, k návrhu

žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby uviedol, že návrh žalobcu nepovažuje za
opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozilažalobcovi závažná ujma, značná hospodárska či nevyčísliteľná finančná škoda, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle ustanovenia § 185 písm. a/ SSP možné priznať
správnej žalobe odkladný účinok. Na základe uvedeného navrhol, aby Správny súd v Košiciach vydal

uznesenie, v ktorom návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

5. Podľa ustanovenia § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo
osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa ustanovenia § 185 písm. a/ SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení
žalovaného priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy
hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
s verejným záujmom.

7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov

verejnej správy.

8. Podľa ustanovenia § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. V prvom rade je nevyhnutné poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe,

ktorousažalobcadomáhasúdnehoprieskumurozhodnutiaorgánuverejnejsprávy,jeposkytnúťochranu
tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych
účinkovprávoplatnéhorozhodnutiaorgánuverejnejsprávy.Jednásatedaomimoriadnyinštitút,ktorýmá
ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy

zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej
správy alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma,
značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok.

10. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli pre žalobcu
reálne nastať v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého
prieskumusažalobcadomáha,jevkonaníonávrhunavydanietohtomimoriadnehoprocesnéhoinštitútu
povinný nie len tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ
tohto návrhu, t. j. dôkazné bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere

nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom
nenapraviteľnom následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu,
osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať
a vyhodnotiť.

11. V uvedených súvislostiach je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní
vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status
žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť
iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho

aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe
odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť
svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri
rozhodovaní vo veci samej.

12. V danom prípade žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. § 185
písm. a/ SSP, ktoré predpokladá na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky a to
dve procesného charakteru (vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a
prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (existenciahrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy
na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného
účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak

nesplneniektorejkoľvekznichvedie(beznutnostizaoberaťsavtakomprípadeeštesplnenímostatných)
k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe. Žalobca v danom
prípadenepochybnesplnildvevyššiezmienenézákonnéprocesnépodmienky,nazákladečohosprávny
súd pristúpil k preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe.

13. Zároveň platí, že v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa
uplatňuje dispozičná zásada, a teda dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 druhá veta SSP), ktorý
je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým
ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či
iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len

nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom
následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí
vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by
správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 364/2017- 96 zo dňa 30.05.2017, v zmysle ktorého

preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného
účinku. Žalobca je tak povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosti, ktoré
opodstatňujú rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku jeho správnej žalobe. To, že nesmie ísť
len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.

14. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe spolu
s vyjadrením žalovaného a ostatného spisového materiálu, vrátane predloženého administratívneho
spisu dospel záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže svoje všeobecne prezentované
obavy z následného vývoja udalostí súvisiaceho s výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia

nepodporil relevantnými dôkazmi, na základe ktorých by bolo možné nepochybne dospieť k záveru,
že žalobcovi reálne hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda a finančná škoda, či iný vážny
nenapraviteľný následok. Žalobca v návrhu všeobecne poukázal na dlhoročné trvanie jeho podnikania,
to že si plní povinnosti zamestnávateľa a riadne platí dane, no žiadnym spôsobom nekonkretizoval
svoju celkovú aktuálnu ekonomickú situáciu, napr. uvedením príjmov a výdavkov súvisiacich s jeho

podnikateľskou činnosťou, konkrétnou výškou prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov,
hodnotou majetku a pod., aby podporil svoje všeobecné tvrdenia o hrozbe závažnej ujmy, značnej
hospodárskej a finančnej škoda, či iného vážneho nenapraviteľného následku, ktoré by následne
správny súd v súhrne mohol vyhodnotiť ako spôsobilé na prijatie záveru o splnení podmienok na
priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe. Žalobca konkrétnym spôsobom neosvedčil,

že mu negatívny následok skutočne hrozí a mal by konkrétne, nielen hypotetické dopady, na jeho
podnikanie.

15. Správny súd tak konštatuje, že v danom prípade nebolo možné dospieť k záveru, že žalobcovi
reálne hrozí závažná ujma, finančná škoda, či iný vážny nenapraviteľný následok, pretože žalobca

takéto skutočnosti neosvedčil. V danom prípade nešlo ani o mimoriadny prípad, v ktorom by v priamej
príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozil právny
následok uvedený v § 185 písm. a/ SSP, ktorého reálna a preukázaná hrozba je jednou z kumulatívnych
hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorá v danom prípade
nebola splnená.

16. V prejednávanej veci žalobca, v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia
dôkazmi, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych hmotnoprávnych
podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd z uvedeného dôvodu, keďže
nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej

žalobe spočívajúcej v hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej
ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, nemohol návrhu
žalobcu vyhovieť.17. Na základe vyššie uvedených skutočností, ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné
priznanie odkladného účinku správnej žalobe (t. j. neexistencii rozporu s verejným záujmom), správny
súd preto ani nepristúpil.

18. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe v zmysle ust. § 188 SSP zamietol.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4

SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).