Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Greguš

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/71/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424200110
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4424200110.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Greguša a členov senátu JUDr.
Pavla Pileka a JUDr. Mareka Olekšáka v spore žalobcu: Novozámocké bytové družstvo, družstvo, so
sídlom Nábrežná 22, 940 01 Nové Zámky, IČO: 34 122 711, zastúpený: VALACHOVIČ & PARTNERS
s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 647 903, proti
žalovanému v 1. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E., žalovanej v 2.

rade: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. G. H. XXXX/XX, XXX XX D. E., o zaplatenie 3.635,89
eura s príslušenstvom, o odpore žalovanej v 2. rade, o odvolaní žalovanej v 2. rade proti uzneseniu
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5C/3/2024 – 76 zo dňa 27. júna 2024 v znení opravného uznesenia
č. k. 5C/3/2024 – 92 zo dňa 6. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5C/3/2024 – 76 zo dňa 27. júna 2024 v znení
opravného uznesenia č. k. 5C/3/2024 – 92 zo dňa 6. augusta 2024 p o t v r d z u j e .

Odvolací súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v 2.
rade v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie uznesením č. k. 5C/3/2024 – 76 zo dňa 27.06.2024
v znení opravného uznesenia označeného v záhlaví (ďalej aj len „napadnuté uznesenie“) odmietol odpor

žalovanej v 2. rade proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Nové Zámky č. k. 5C/3/2024
– 31 zo dňa 25.01.2024 (ďalej aj len „platobný rozkaz“).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 267 ods. 1, § 267 ods. 2, §
267 ods. 3, § 267 ods. 4, § 268 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len „CSP“).

3.Súdprvejinštancienapadnutéuznesenievpodstateodôvodniltým,ževyššiecitovanýplatobnýrozkaz
bol žalovanej v 2. rade doručený dňa 19.02.2024, pričom posledným dňom lehoty na podanie odporu bol
deň 05.03.2024 (v rámci 15 dňovej lehoty). Odpor žalovanej v 2. rade bol súdu prvej inštancie doručený
elektronicky dňa 13.03.2024. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca sa domáhal od žalovaných
zaplatenia pohľadávky titulom zmluvy o výkone správy. Záväzok z predmetnej zmluvy charakterizoval

ako solidárny, teda žalovaní sú solidárni dlžníci voči žalobcovi. Veriteľ si v takom prípade môže vybrať,
či bude uplatňovať pohľadávku od všetkých spoludlžníkov, alebo len od jedného z nich. V civilnom
sporovom konaní je ich postavenie samostatné, netvoria nerozlučné spoločenstvo, pričom každý z nich
koná sám za seba. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že odpor podaný
žalovaným v 1. rade nevyvolal účinky voči žalovanej v 2. rade, ktorá síce tiež podala odpor proti
predmetnému platobnému rozkazu, avšak ho podala oneskorene.4. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podala žalovaná v 2. rade (ďalej aj len „žalovaná“) v zákonom
stanovenej lehote odvolanie.

5. Z obsahu odvolania odvolaciemu súdu vyplynulo, že žalovaná podané odvolanie odôvodnila
odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP (nesprávnym právnym posúdením).
Žalovaná namietala, že jej manžel (žalovaný v 1. rade) podal odpor voči predmetnému platobnému
rozkazu v lehote. Podanie žalovanej zo dňa 13.03.2024 deklarovalo, že sa pripojila k manželovi, teda
prejavila vôľu vo veci postupovať jednotne a nie samostatne. Poukázala na to, že jej manžel v jeho

odpore uviedol, že žalovaná svoj záver upresní v samostatnom podaní. Teda bola názoru, že súd má
chápať jej podanie ako súčasť včas podaného podania jej manžela. Ďalej žalovaná argumentovala tým,
že vyššie citovaný platobný rozkaz ohrozuje majetok oboch manželov, teda ide o také práva alebo
povinnosti, že rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov v zmysle § 77 ods. 1 a nasl. CSP,
keďže si žalobca v danej fáze ani nevybral len jednu stranu ale obe, a preto akékoľvek rozhodnutie
súdu je smerované na oboch manželov (účastníkov konania) a na spoločný majetok. Poukázala na to,

že by mohol nastať zaujímavý právny stav, ak by sa na pojednávaní skúmaním zistilo, že pohľadávka
neexistuje alebo zanikla, tak zároveň by vo veci samej existovalo rozhodnutie, ktoré jej ukladá povinnosť
plniť.

6. K odvolaniu žalovanej sa písomným podaním zo dňa 10.09.2024 vyjadril žalobca. Uviedol, že tvrdenia

žalovanej v odvolaní považuje za účelové, nedôvodné a v rozpore s právnou úpravou a aj s relevantnou
judikatúrou. Bol toho názoru, že odpor žalovanej bol podaný oneskorene. Žalobca poukázal na to, že
žalovaní sú ako manželia z pohľadu hmotného práva [§ 145 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“)] solidárne zaviazanými dlžníkmi, čím sú
v predmetnom spore zásadne samostatnými a nie nerozlučnými procesnými spoločníkmi. Vzhľadom

na to, že v tomto prípade hmotné právo umožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý
samostatne voči každému manželovi, ide o samostatné procesné spoločenstvo. Záverom žalobca
poukázal na všeobecne platnú zásadu, a to „práva patria bdelým“.

7. Dňa 11.11.2024 bola súdu prvej inštancie doručená replika žalovanej. Žalovaná poukazovala na to,

že spolu s manželom majú zdravotné problémy. Iné, nové a relevantné skutočnosti pre rozhodnutie
odvolacieho súdu neuviedla.

8. Duplikou zo dňa 04.12.2024 žalobca reagujúc na repliku žalovanej uviedol, že v prípade, ak by
odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade podal predmetný odpor aj v mene žalovanej v 2.

rade, tento bol podaný v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, a preto by
súd na neho nemal prihliadať podľa § 125 ods. 2 CSP, pričom zdôraznil, že tento odpor nie je ani vecne
odôvodnený. Iné relevantné skutočnosti neuviedol.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej a po preskúmaní

obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po oboznámení
sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné,
napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto je potrebné ho potvrdiť.

10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že Okresný súd Nové Zámky platobným rozkazom č. k. 5C/3/2024
– 31 zo dňa 25.01.2024 vyhovel žalobcovmu návrhu v celom rozsahu. Predmetný platobný rozkaz bol
žalovanej doručený dňa 19.02.2024, pričom posledný deň 15 dňovej lehoty na podanie odporu pripadol
na 05.03.2024. Žalovaná doručila elektronicky odpor voči predmetnému platobnému rozkazu až dňa
13.03.2024, čo vyplýva z doručenky na č.l. 59 súdneho spisu. Následne súd prvej inštancie rozhodol

napadnutým uznesením.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.13. Podľa § 387 ods. 3 veta druhá CSP, odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

14. Podľa § 76 CSP, samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné
práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.

15. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

16. Odvolací súd v odvolacom konaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil
v dostatočnom rozsahu na to, aby jeho práve závery boli preskúmateľné v odvolacom konaní, a preto
sa dovolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a v súlade s §
387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia o odvolaní primárne obmedzuje na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého uznesenia.

17. Ustanovenie § 387 ods. 3 veta druhá CSP ďalej vyžaduje, aby aj v prípade skráteného odôvodnenia
rozhodnutia odvolacieho súdu (spočívajúceho v skonštatovaní správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP) sa tento vysporiadal s podstatnými tvrdeniami uvedenými

v odvolaní. Na účely výkladu ustanovenia § 387 ods. 3 CSP je však za podstatný potrebné považovať
len taký argument, ktorý je relevantný, teda má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je
takej povahy, že v prípade jeho preukázania (samostatne alebo v spojitosti s ostatnými okolnosťami)
môže priniesť rozhodnutie priaznivejšie pre odvolateľa.

18. Odvolací súd konštatuje, že pri solidárnych záväzkoch má veriteľ samostatnú pohľadávku voči
každému spoludlžníkovi a môže vymáhať splnenie záväzku v celom rozsahu alebo jeho časť voči
jednému, alebo niekoľkým alebo proti všetkým spoludlžníkom, a to súčasne alebo postupne. Teda
záväzkový vzťah je solidárny, ak má niekoľko dlžníkov splniť dlh tomu istému veriteľovi a veriteľ môže
požadovať od každého dlžníka celé plnenie. Veriteľ, respektíve žalobca už v samotnej žalobe špecifikuje

subjekty,vočiktorýmsiuplatňujesvojnárok.Vdanomprípadesižalobcauplatňujesvojnárokvyplývajúci
mu zo zmluvy o výkone správy. Jedná sa tak o solidárny záväzok, pretože sa žalobca mohol domáhať
svojho plnenia vo vzťahu, ku ktorémukoľvek žalovanému alebo voči obom naraz. To znamená, že
žalobca je v civilnom spore v postavení dominus litis (pán sporu), ktorý disponuje konaním a jeho
predmetom (dispozičná zásada), a preto procesné oprávnenia, týkajúce sa akejkoľvek dispozície s

návrhom prináležia výlučne žalobcovi. Z hmotného práva, podľa ktorého je len na úvahe veriteľa proti
komu bude svoj nárok uplatňovať zo solidárneho záväzku, vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný je
ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o sebe.

19. Podľa súdnou praxou rešpektovanej právnej doktríny (Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko,

Tomašovič a kol. Občiansky zákonník. Komentár. Praha: C. H. Beck, 1. zväzok, 2. vydanie, 2019, s. 1149
– 1165) vlastnícke právo manželov na spoločnú vec svedčí obom manželom spoločne a nerozdielne.
V rovine hmotnoprávnej to má za následok, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí vzniká
medzi manželmi a tretími osobami vzťah aktívnej a pasívnej solidarity, a to bez ohľadu na skutočnosť,
či v konkrétnom prípade ide o bežnú vec alebo vec inej povahy a či právny úkon uskutočnil iba jeden

z manželov alebo obaja manželia spoločne. Nevyhnutným predpokladom vzniku aktívnej a pasívnej
solidarity je existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Predmetné solidárne postavenie
manželov vzniká priamo zo zákona, vylúčiť ho nemožno dohodou ani jednostranným úkonom manželov.
V prípadoch právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí zodpovedajú obaja manželia solidárne,
v tom spočívajú právne následky pasívnej solidarity. Veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od

ktoréhokoľvek z manželov, t. j. od jedného z manželov alebo od oboch manželov spoločne, pričom
povinnosťou manžela je veriteľovi celé plnenie poskytnúť (§ 511 Občianskeho zákonníka).

20. Ďalej sa odvolací súd zaoberal otázkou, či solidárni dlžníci tvoria samostatné procesné spoločenstvo
alebo nerozlučné. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že napriek tomu, že žalovaní v danom

prípade boli zaviazaní spoločne a nerozdielne na plnenie, táto skutočnosť neznamená, že netvoria
samostatné procesné spoločenstvo. Žalobca má vo vzťahu k žalovaným iba jeden nárok, ktorý si
však môže uplatniť vo vzťahu ku ktorémukoľvek zo žalovaných, a preto v prípade splnenia jedným
z nich tento záväzok zanikne. Ustanovenie § 75 CSP upravuje tzv. subjektívnu procesnú kumuláciu,to znamená situáciu, keď na jednej alebo na druhej, prípadne na obidvoch stranách sporu vystupuje
viacero subjektov. Hovoríme o tzv. procesnom spoločenstve, pričom sa uplatní výlučne v sporovom
konaní. Samotný zákon rozlišuje tri druhy procesných spoločenstiev, a to: i/ samostatné; ii/ nerozlučné

a iii/ nútené. Samostatné spoločenstvo je také spoločenstvo, kde má každý zo spoločníkov samostatný
procesný nárok (povinnosť) voči svojmu procesnému náprotivku. Pre posúdenie, či ide o samostatné
alebonerozlučnéspoločenstvojerozhodujúcapovahapredmetukonaniavyplývajúcazhmotnéhopráva;
tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne
voči každému spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo. Záver o samostatnosti dlžníkov vyplýva už

zo skutočnosti, že o založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa
veriteľa. Každý zo solidárne žalovaných dlžníkov koná sám za seba, voči každému z nich môže byť
samostatne (i odlišne) rozhodnuté a jeho procesné úkony nezaväzujú ostatných žalovaných. Na základe
týchto skutočností žalovaní solidárni dlžníci sú zásadne samostatnými a nie nerozlučnými spoločníkmi
v konaní (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa
26.10.2016, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/1/2018 zo dňa 29.01.2019).

21. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ustálil, že nie je možné sa stotožniť
sargumentomžalovanejtýkajúcehosaskutočnosti,žesožalovanýmv1.radesúmanželmi,atedajeden
úkon manžela je súčasťou druhého. V danom prípade sa jedná o solidárny záväzok a žalovaní vystupujú
ako solidárni dlžníci, pričom sa jedná o právny úkon (zmluva o výkone správy) týkajúci sa spoločnej veci

patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to nehnuteľnosti (ktorá je zapísaná Okresným
úradom, katastrálnym odborom D. E., v obci D. E., katastrálnom území D. E. na LV č. XXXX, a to bytu
číslo XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí, vo vchode č. XX, bytového domu so súp. č. XXXX, na
parc. č. XXX a XXX spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a na príslušenstve v podiele 4623/188618, a to žalovaný v 1. rade v podiele 1/1 z celku a žalovaná

v 2. rade v podiele 1/1 z celku.). V tomto prípade samotná solidárnosť záväzku vyplýva priamo zo
zákona (§ 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Tým pádom žalovaní sú v postavení samostatného
procesného spoločenstva, a preto procesné úkony jedného z manželov nezaväzujú oboch manželov.
Z obsahu odporu zo dňa 14.02.2024, ktorý podal žalovaný v 1. rade odvolaciemu súdu nevyplynulo, že
by ho podával aj v mene žalovanej v 2. rade, ale naopak uviedol, že podáva odpor v jednotnom čísle.

Nedoložil ani plnú moc na zastupovanie žalovanej v 2. rade. Žalovanú spomínal iba vo vzťahu k tomu,
že predpokladá, že v zákonnej lehote sa vyjadrí aj jeho manželka. Odvolací súd poukazuje aj na to,
že žalovaná nepredložila súdu dôkaz spočívajúci v tom, že by splnomocnila žalovaného v 1. rade, aby
aj v jej mene podal odpor voči predmetnému platobnému rozkazu. V tejto súvislosti odvolací súd dáva
do pozornosti zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo

samotnej podstaty práva a zásadu vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým), ktorá platila už
v rímskom práve. S poukazom na predmetné zásady odvolací súd konštatuje, že nemôže rozhodovať
na základe nesúhlasu žalovanej s výsledkom sporu. Ak si žalovaná nebola istá, mala podať predmetný
odpor v zákonnej lehote, o ktorej bola riadne poučená v platobnom rozkaze. Práve žalovaná nepodala
včas odpor voči predmetnému platobnému rozkazu, a preto následok predstavuje prehru sporového

konania.

22. Odvolací súd na záver ako obiter dictum konštatuje, že súd nemusí rozhodovať v súlade so
skutkovým a právnym názorom strán sporu vrátane ich dôvodov a námietok, pričom je tento názor
rešpektovaný rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I.

ÚS 204/2010). Odvolací súd teda nie je viazaný právnym názorom strán sporu a nerozhoduje na základe
nespokojnosti strany s výsledkom konania.

23. Odvolací súd napadnuté uznesenie vrátane opravného uznesenia súdu prvej inštancie z uvedených
dôvodov podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal voči žalovanej v 2. rade
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (t. j. 100 %). O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí a ktoré vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť

spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.