Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. január 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 26Pu/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125200707
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Balalová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3125200707.2

Uznesenie

Okresný súd Trenčín vo veci A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, toho času Centrum
sociálnych služieb D. XX, E. o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení
takto

r o z h o d o l :

I. Z a č í n a s a bez návrhu konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania A. B. v zdravotníckom
zariadení.

II. U s t a n o v u j e s a pre toto konanie A. B. opatrovník Obec C., so sídlom C. XXX.

III. Prevzatie A. B. do zdravotníckeho zariadenia j e p r í p u s t n é.

o d ô v o d n e n i e :

1. Fakultná nemocnica Trenčín (ďalej len "zdravotnícke zariadenie") dňa 17.01.2025 tunajšiemu súdu

oznámila, že A. B. bol dňa 16.01.2025 prijatý na Psychiatrickú kliniku Fakultnej nemocnice Trenčín, pri
prijatí nesúhlasil s hospitalizáciou a informovaný súhlas s hospitalizáciou nepodpísal.

2. Podľa § 253 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z.Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP"),
zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise
(ďalej len "umiestnený"), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho

informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený
svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu.

3. Podľa § 254 ods. 2 CMP, súd začne konanie bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho
zariadenia podľa § 253, ak sa konanie nezačalo už skôr na návrh.

4. V zmysle § 253 v spojení s § 254 ods. 2 CMP začal súd bez návrhu konanie o vyslovenie prípustnosti
prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení.

5.Podľa§256CMP,súdmôžeustanoviťprocesnéhoopatrovníkaumiestnenémuajvtedy,aktopovažuje
za potrebné na ochranu jeho záujmov, najmä ak má pochybnosti, či má umiestnený spôsobilosť na
právne úkony v plnom rozsahu.

6. Podľa § 257 ods. 1 CMP, ak je umiestnený plnoletý, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred
súdom v plnom rozsahu aj vtedy, ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.

7. Umiestnený si v konaní nezvolil žiadneho zástupcu, nie je pozbavený spôsobilosti na právne úkony,
je plnoletý a preto mu súd z dôvodu opatrnosti ustanovil podľa § 256 CMP pre toto konanie opatrovníka.

Podľa § 71 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej "CSP"), súd ustanoví za
procesného opatrovníka blízku osobu alebo inú osobu z rodinného prostredia strany, ktorá je spôsobilána právne úkony v plnom rozsahu, u ktorej je predpoklad, že bude konať v súlade so záujmami strany
a s ustanovením súhlasí. Z dôvodu, že v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom
zariadení musí súd v zmysle § 262 ods. 2 CMP vydať uznesenie do piatich dní a súdu sa nepodarilo v

tejto lehote zistiť kontakt na žiadnu inú blízku osobu umiestneného, ustanovil umiestnenému opatrovníka
Obec C., kde má umiestnený hlásenú adresu trvalého pobytu, pričom súhlas obce s ustanovením za
opatrovníka sa nevyžaduje.

8. Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré

môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.

9. Súd vypočul ošetrujúcu lekárku B. B. F. a oboznámil sa s okolnosťami, za ktorých bol umiestnený
prijatý. Súd takto zistil, že umiestnený bol privezený RZP a políciou, pretože prestal užívať lieky, začal
byť k spoluklientom vulgárne a brachiálne agresívny, rozbíjal veci, behal holý, vyhrážal sa likvidáciou
spoluklientom.

10. Z výpovede ošetrujúcej lekárky súd ďalej zistil, že predpokladaná diagnóza je schizoafektívna
porucha - manický typ. Príznakmi sú vysoké napätie, iritabilita, myslenie s bludmi v popredí paranoidné,
porucha edoidentity, dezintegrované správanie, agresivita, vyhrážanie sa. V rámci zmeneného vnímania
a myslenia je pacient nebezpečný pre okolie, spoluklientov, ale aj pre seba, pretože v dôsledku toho,

že prestane napr. užívať lieky, dôjde k závažnému zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Predchádzajúce
liečby umiestneného boli minimálne 10 krát vo Fakultnej nemocnici Trenčín, naposledy hospitalizácia
v 10/2024 v Pezinku.

11. Súd sa v súlade s § 261 CMP nahliadnutím oboznámil so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej

osoby, pričom skonštatoval, že okolnosti uvádzané ošetrujúcou lekárkou sa zhodujú s obsahom
zdravotnej dokumentácie umiestnenej osoby.

12. Podľa § 260 ods. 1, 2 a 3 CMP, súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční
spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného

stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada
umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.

13. Ošetrujúca lekárka sa domnievala, že umiestnený nie je spôsobilý chápať zmysel konania
a rozhodnutia. Ošetrujúca lekárka sa domnievala, že výsluch umiestneného nie je na ujmu jeho

zdravotného stavu. V súlade s § 260 ods. 1 CMP súd vykonal výsluch umiestneného. Umiestnený
pri výsluchu uviedol: „Ja chcem, aby ste ma neobťažovali, podpíšem dobrovoľný súhlas. Ja si
nikoho nechcem zvoliť, ja som chorý človek, neobťažujte ma. Ja súhlasím, ja chcem dať súhlas
s hospitalizáciou. Ja nie som duševne chorý, ale duchovne chorý a telesne postihnutý.“ Ošetrujúca
lekárka, prítomná pri výsluchu pacienta, uvádza, že jeho vyjadrenie o tom, že udeľuje súhlas

s hospitalizáciou, nemá trvalý charakter, lebo pacient najskôr dá súhlas, vzápätí ho odvolá. Vyšetrovaný
uvádza, že to nie je pravda, „to je lož, ja vám nič nepodpíšem, podpíšem len dobrovoľný vstup, s bohom,
s batohom“.

14. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona číslo 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, pacienta možno bez informovaného súhlasu prevziať do
ústavnej starostlivosti, ak pacient v dôsledku duševnej choroby, alebo s príznakmi duševnej poruchy
ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jeho zdravotného stavu.

15. Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje
informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej
starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej
starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do
rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života

a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.

16. Podľa názoru ošetrujúcej lekárky je potrebné prevzatie v zdravotníckom zariadení. Predpokladaná
doba liečby 2-3 mesiace. Ošetrujúca lekárka doplnila po vzhliadnutí lekárskej správy, že pacientbol u nich hospitalizovaný 17.12.2024. Mesiac vydrží v CSS, prestane užívať lieky, následne býva
hospitalizovaný v rôznych zdravotníckych zariadeniach.

17. Napriek tomu, že umiestnený pri jeho výsluchu uviedol, že súhlasí s hospitalizáciou, súd mal za
to, že v danej veci je potrebné rozhodnúť o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho
zariadenia na základe meniaceho sa zdravotného stavu umiestneného. Súd tak na základe oznámenia
zdravotníckeho zariadenia začal bez návrhu konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania v
zdravotníckom zariadení, hoci umiestnený dňa 20.01.2025 pri jeho výsluchu uviedol, že on súhlasí s

hospitalizáciou. Súd mal za to, že u umiestneného došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu do takej
miery, že aktuálne hrozí, že môže ublížiť sebe ale aj ľuďom vo svojom okolí, keďže v prípade zhoršenia
jeho zdravotného stavu je umiestnený agresívny. Súd takto dospel k záveru, že prevzatie umiestnenej
osoby v zdravotníckom zariadení je potrebné, je v jej záujme a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Proti výroku, ktorým bolo začaté konanie bez návrhu v zmysle § 253 a § 254 ods. 2 CMP odvolanie
nie je prípustné.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( § 62 ods.1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.