Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. október 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 35T/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123010414
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2123010414.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom, , v trestnej veci

oodsúdeného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona a iné, o preskúmanie rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona podľa § 405a Trestného poriadku,
§ 405b Trestného poriadku an., na verejnom zasadnutí dňa 25.10.2024 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 405b ods. 1 Trestného poriadku súd r u š í v dôsledku

a) zániku trestnosti prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sčasti dokonaný
a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, ktorý bol

predmetom konania vedeného pred Okresným súdom Trnava sp. zn. 35T/15/2023, a ktorého trestnosť
zanikla podľa § 84 Trestného zákona a

b) zániku trestnosti prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), Trestného zákona v znení účinnom do
05.08.2024 (skutok bod bodom 3 Rozsudku), ktorý bol predmetom konania vedeného pred Okresným
súdom Trnava sp. zn. 5T/19/2022, a ktorého trestnosť zanikla podľa § 84 Trestného zákona

výrok o treste uložený odsúdenému: A. B., nar. XX.XX.XXXX v Trnave, rozsudkom Okresného súdu
Trnava zo dňa 10.10.2023, sp. zn. 35T/15/2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

II. Podľa § 405b ods. 1 druhá veta Trestného poriadku sa za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri
ktorých nezanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona, odsúdenému:

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov,

u k l a d á

podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona,
§ 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 5 Trestného zákona, § 42
ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, §

39 ods. 4 Trestného zákona per analogiam súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
4 (štyri) roky a 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa odsúdený na výkon trestu zaraďuje do Ústavu na výkon trestu
s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd ruší výrok o treste, ktorý

bol odsúdenému uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 31.05.2022, sp. zn.5T/19/2022,právoplatným dňa 25.07.2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 35T/15/2023, zo dňa 10.10.2023, bol odsúdený uznaný
za vinného zo prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a Trestného zákona sčasti dokonaný,
sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, z prečinu neoprávneného vyrobenia a
používanie platobného prostriedku podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona a z prečinu neoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona, za čo mu bol
podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona,

§ 38 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 5 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41
ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, § 39 ods. 4 Trestného zákona per
analogiam súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 7 (sedem) mesiacov,
so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, pri súčasnom zrušení výroku o treste, ktorý
bol odsúdenému uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 31.05.2022, sp. zn.5T/19/2022,

právoplatným dňa 25.07.2022 . Rozsudok nadobudol právoplatnosť 18.03.2024.

2. Podľa § 405a ods. 1 Trestného poriadku ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona
podľa § 84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe aplikácie
takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný.

3. Podľa § 405b ods. 1 Trestného poriadku ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu podľa §
84 Trestného zákona, súd uznesením rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. Ak ide o skutok a trestný
čin, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti
činu právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona uloží

primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa §
84 Trestného zákona, a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh
uloženého trestu započítanie možné.

4. Rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 35T/15/2023, bol odsúdený uznaný za vinného z prečinu

krádež podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sčasti dokonaný a sčasti v štádiu pokusu podľa §
14 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, ktorého sa dopustil dňa 16.10.2021, tým, že sa
zmocnil cudzej veci, túto si prisvojil a spôsobil škodu vo výške 380 eur.

5. Rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. sp. zn. 5T/19/2022, zo dňa 31.05.2022 bol odsúdený

uznaný za vinného z prečinu krádež podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom
do 05.08.2024, ktorého sa dopustil dňa 04.12.2021, tým, že sa zmocnil cudzej veci, túto si prisvojil
a spôsobil škodu vo výške 690,11 eur (skutok pod bodom 3 skutkovej vety rozsudku).

6. Podľa § 84 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 trestnosť činu, ktorý mal v čase spáchania

znaky niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti tohto zákona, zaniká, ak neskorší zákon
ustanoví, že tento čin nie je trestným činom. Podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného
od 06.08.2024, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní spôsobí tak malú škodu, potrestá sa
odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, škodou
malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Podľa § 125 ods. 2 Trestného zákona účinného

od 06.08.2024, ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate spôsobenie
škody ako majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa za to, že musí byť spôsobená
aspoň škoda malá.

7. Trestnosť prečinu krádeže, ktorého sa odsúdený dopustil dňa 16.10.2021 a za ktorý bol uznaný za

vinného rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 35T/15/2023 a trestnosť prečinu krádeže, ktorého
sa odsúdený dopustil dňa 04.12.2021 a za ktorý bol uznaný za vinného rozsudkom Okresného súdu
Trnava sp. zn. 5T/19/2022, zanikla v zmysle § 84 v Trestného zákona účinného od 06.08.2024, nakoľko
výška škody spôsobenej uvedeným trestným činom nedosahuje úroveň malej škody v zmysle § 125 ods.
1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024. Z uvedeného dôvodu súd v zmysle § 405b ods. 1 veta

druhá Trestného poriadku rozsudkom na verejnom zasadnutí zrušil rozsudok Okresného súdu Trnavasp. zn. 35T/15/2023, zo dňa 10.10.2023 a rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/19/2022 zo
dňa 31.05.2022, len vo výroku o treste a uložil odsúdenému primeraný trest za zostávajúce trestné činy,
ktorých trestnosť nezanikla, za použitia ustanovení Trestného zákona účinného do 05.08.2024.

8. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že v minulosti (pred spáchaním skutku) bol odsúdený opakovane
súdne trestaný (má 9 záznamov). Pred spáchaním skutku, ktorý je predmetom tohto konania sa
opakovane dopúšťal prevažne majetkovej trestnej činnosti – opakovane prečiny krádeží 4x a 1x zločin
krádeže), v jednotlivých prípadoch aj v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194

ods. 1 Tr. zák. a prečinom neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru
podľa § 218 ods. 2 Tr. zák. Tiež sa dopustil aj prečinu podvodu (§ 221 ods. 1 Tr. zák.) a prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia (§ 348 ods. 1 Tr. zák.). Odsúdenému boli ukladané najskôr podmienečné
tresty odňatia slobody, následne s pokračujúcou početnosťou trestnej činnosti aj nepodmienečné tresty,
ktorých výmera sa sprísňovalo a to v trvaní niekoľko mesiacov až 2 roky 6 mesiacov. Odsúdený bol
okrem iného pred spáchaním skutku rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. n. 1T/2/2019 uznaný za

vinného zo zločinu krádeže podľa § 212 ods.1, ods. 4 písm. b) Tr. zák a prečinu poškodzovania cudzej
veci,začomuboluloženýúhrnnýnepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní30mesiacov vústaveso
stredným stupňom stráženia,. Po spáchaní skutku bol odsúdený uznaný za vinného z ďalšieho prečinu
krádeže, ktorého sa dopustil 20.05.2017, avšak v danom prípade súd upustil od uloženia súhrnného
trestu, vzhľadom na časovo skoršie odsúdenie Okresným súdom Trnava, sp. zn. 1T/2/2019, kedy bol

odsúdenému za zločin lúpeže a ďalšie prečiny uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní
30 mesiacov, ktorý vykonal dňa 04.05.2021 (odpis z registra trestov).

9. Odsúdený sa dopustil celkovo aj 7 priestupkov. Okrem priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky (viedol motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia), spáchal aj

priestupky na úseku majetku – opakované krádeže tovaru a vecí. Za spáchané priestupky mu boli
uložené peňažné pokuty (výpis z registra priestupkov).

10. Odsúdený sa dňa 03.01.2022 a dňa 04.01.2022 dopustil skutku právne kvalifikovaného ako
pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák.., za čo bol uznaný za

vinného rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 5T/19/2022, zo dňa 31.05..2022, právoplatný dňa
25.07.2022. Podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l)., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods.
5 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák analogicky mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 4 rokov a 4 mesiacov nepodmienečne, so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.

11. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

12. Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú

v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. Trest ako právny
následok trestného činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu, v čom sa odráža zásada
personálnosti trestu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je
určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred
páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a

prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti,
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Ochrana spoločnosti
sa pritom uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia, teda represiou a prvkom výchovy. Oba
prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného
pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trest musí vyjadrovať tiež morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou. V treste je obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a
jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

13. Pri úvahách o druhu a výmere trestu je nutné dôsledne aplikovať tiež ustanovenie § 34 ods.
4 Tr. zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Výmerou trestu sa pritom rozumie nielen
určenie trestu v rámci sadzby tam, kde je trest takto kvantifikovaný, ale aj určenie rôznych modalít
alebo obsahu trestov, ak je toto určenie vyhradené súdu. Rozpätie zákonom stanovenej trestnej sadzbyumožňuje a zároveň ukladá súdu povinnosť individualizovať ukladaný trest. Súd je povinný vo výmere
uloženého trestu zohľadniť všetky okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4, 5 Tr. zák. Osobu
páchateľa je pritom potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach a nemožno obísť ani možnosti jeho

nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára, či už na základe hodnotenia povahy
a závažnosti spáchaného trestného činu pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitosti so spáchaným trestným činom. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť pritom

vždyvsúladesochranou,ktorúsúduloženýmtrestomposkytuje,záujmomspoločnosti,štátuaobčanom
pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri
ukladaní trestov je nutné vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to princípu
zákonnosti trestu a princípu individualizácie trestu. K uvedeným skutočnostiam je potrebné prihliadať pri
ukladaní trestov vo všeobecnosti.

14. Odsúdený sa k trestnej činnosti priznával. Podľa odpisu z registra trestov bol do času spáchaniu
skutku 9 x súdne trestaný (po spáchaní skutku bol uznaný za vinného opätovne 2x, týchto skutkov sa
ale dopustil skôr ako skutku, ktoré je predmetom tohto konania) prevažovala majetková trestná činnosť,
v časti spáchaná aj v súbehu s poškodzovaním cudzej veci a porušovania domovej slobody. Žiada
sa uviesť, že odsúdenému boli do času spáchania skutku ukladané aj nepodmienečné tresty v trvaní

niekoľko mesiacov až rokov (dĺžka trestu sa s narastajúcou početnosťou trestnej činnosti zvyšovala),
v jednom prípade bol odsúdenému nariadený výkon podmienečne uloženého trestu odňatia slobody .
Táto skutočnosť dotvára obraz pri hodnotení jeho osoby. Tento, napriek relatívne mladému veku,
pričom prvýkrát bol za trestnú činnosť odsúdený krátko po dosiahnutí plnoletosti a nepochybne dlhému
doterajšiemu obdobiu vo výkone trestu odňatia slobody sa nenapravil, nezmenil svoj postoj a naďalej sa

trestnej činnosti ako špeciálny recidivista dopúšťal. O štruktúre osobnosti odsúdeného vypovedá aj jeho
priestupková minulosť, kedy sa dopúšťal v prevažujúcej miere majetkových priestupkov. V neposlednom
rade je potrebné poukázať aj na to, že odsúdený sa skutku dopustil len niekoľko mesiacov po tom, čo
vykonal nepodmienečný trest za inú majetkovú trestnú činnosť.

15. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu,
s prihliadnutím, na to, že došlo k zániku trestnosti dvoch skutkov, dospel k záveru, že odsúdenému je
potrebné uložiť nový primeraný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 5 mesiacov, pričom pri ukladaní
uvedeného trestu odňatia slobody sa súd riadil aj nasledovnými kritériami.

16. Súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že ku skutku sa priznal a tento oľutoval podľa § 36 písm.
l/ Tr. zák. a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. – bol už za trestný čin odsúdený,
ako to vyplynulo z jeho odpisu registra trestov.

17. Z hľadiska zásad na ukladanie trestov súd zistil z vykonaného dokazovania splnenie podmienok na

uloženie nového primeraného súhrnného trestu s poukazom na § 405b ods. 1 Trestného poriadku vo
vzťahu k odsúdeniu
· rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/19/2022, vo vzťahu k trestu odňatia slobody vo výmere
4 roky a 4 mesiacov so zaradením do ústavu na výkonu trestu so stredným stupňom stráženia a to za
skutky v bode 1 a 2 skutkovej vety rozsudku, právne kvalifikované ako pokračovací zločin krádeže,

keďže skutku, za ktoré bol uznaný za vinného vyššie uvedeným rozhodnutím, ako aj prečinov, ktoré sú
predmetom tohto konania sa dopustil skôr ako bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn.
5T/19/2022. Preto súd, spolu s uložením súhrnného trestu, zrušil podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. tieto výroky
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

18. Zároveň súd ukladal trest aj za trestné činy, ktorých sa odsúdený dopustil dňa 16.10.2021 právne
kvalifikované ako prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 058.08.2024, ktorých trestnosť nezanikla a za ktoré bol
uznaný za vinného rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 35T/15/2023, zo dňa 10.10.2023.

19. V prípade odsúdeného mu bolo nutné uložiť len trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom
s poukazom na § 34 ods. 6 Tr. zák.20. Súd pri výmere trestu súd zohľadnil pomery a osobnosť odsúdeného ako špeciálneho, opakovane
trestaného recidivistu, povahu a závažnosť ním spáchanej trestnej činnosti (keďže bol ukladaný súhrnný
trest, súd zohľadnil, že sa dopustil zločinu aj prečinov) ale zároveň zohľadnil aj okolnosť priznania sa

odsúdeného ku skutkom. Súd ukladal trest podľa trestnej sadzby uvedenej v § 212 ods. 3 Tr. zák.
(základná sadzba je 3 roky až 10 rokov). Vzhľadom na rovnaký počet priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností, súd neupravoval základnú trestnú sadzbu v zmysle § 38 ods. 3, ods. 4 Tr. zák.. Súd ale
upravil základnú trestnú sadzbu v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zák., z dôvodu opakovaného spáchania zločinu,
kedy odsúdený bol v zmysle odpisu registra trestov uznaný za vinného zo zločinu krádeže rozsudkom

Okresného súdu Trnava, sp. zn. 1T/2/2019. Trestná sadzba, v ktorej tak súd mohol ukladať trest odňatia
slobody odsúdenému bola v rozpätí od 6 rokov 6 mesiacov do 10 rokov. Vzhľadom na súdom prijaté
vyhlásenie odsúdeného o vine, súd ukladal trest pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby pri použití
§ 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. účinného do 05.08.2024 analogicky a uložil odsúdenému súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 5 mesiacov nepodmienečne. Takto uložený trest podľa názoru
súdu zabezpečí v prípade odsúdeného najmä ochranu spoločnosti tým, že odsúdenému zabráni v

páchaní ďalšej trestnej činnosti, a z dôvodu dĺžky trestu vytvorí podmienky na možnosť jeho prevýchovy
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest bude
nepochybne vyjadrovať tiež jeho morálne odsúdenie spoločnosťou. Súd uložil odsúdenému trest na
takmer celkom dolnej hranici upravenej trestnej sadzby pri mimoriadnom znížení trestu, pričom súd
vzhľadom na to, že ukladal súhrnný trest, v zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona nesmie byť takýto

trest miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom.

21. Súd zaradil odsúdeného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia
podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. z nasledovných dôvodov.

Pôvodne bol o ústavu s maximálnym stupňom stráženia bol odsúdený preradený uznesením Okresného
súdu Trnava, sp. zn. 105Nt/13/2023 a to na výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 5T/19/2022.

Uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. 105 Nt/18/2024 , zo dňa 12.03.2024 bol určený spoločný

spôsob výkonu trestov, ktoré mu boli postupne uložené rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.
5T/19/2022 a rozsudkom Okresného súdu Trnava, 0T/267/2021.

Uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. 2 Nt/35/2024, zo dňa 24.04.2024 bol určený spoločný
spôsob výkonu trestov, ktoré mu boli uložené rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. 0T/267/2021

arozsudkomOkresnéhosúduTrnavasp. 35T/15/2023, sozaradenímdoústavusmaximálnymstupňom
stráženia.

Dôvodom preradenia odsúdeného do ústavu s maximálnym stupňom stráženia uznesením Okresného
súdu Trnava, sp. zn. 105Nt/13/2023, zo dňa 14.08.2023 boli tie skutočnosti že správanie a vystupovanie

odsúdeného nielen počas výkonu väzby, ale ani počas výkonu trestu odňatia slobody nebolo a ani
nie je na požadovanej úrovni. Počas výkonu trestu odňatia slobody sa dopustil porušenia ústavného
poriadkunedodržiavanímústrojovejdisciplíny,požívanímnávykovýchlátok,fajčenímmimovyhradených
priestorov, porušením zákazu nechať sa tetovať, opakovaným nedodržiavaním zásad slušného
správania voči osobám, s ktorými prichádzal do kontaktu, opakovane nedodržiaval časový rozvrh dňa a

opakovane prechovával nepovolené predmety, pričom pokyny a príkazy personálu nie vždy rešpektuje.
Počas výkonu trestu odňatia slobody bol odsúdený disciplinárne potrestaný celkovo sedemkrát.
Disciplinárne odmenený počas výkonu trestu odňatia slobody nebol. V rámci vnútornej diferenciácie
je v súčasnosti umiestnený do diferenciačnej skupiny „C.“ Súd poukázal aj na závery vyplývajúce z
hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov, podľa

ktorých odsúdený opakovane porušuje ústavný poriadok, pričom taktiež neprejavuje záujem o zmenu
svojho správania a vystupovania s cieľom plnenia stanoveného programu zaobchádzania. Jednotlivé
body programu zaobchádzania, ktoré sú zamerané na dodržiavanie ústavného poriadku, vedenie k
zrelšiemu správaniu a posilňovanie negatívneho postoju k užívaniu drog sa v prípade odsúdeného
neplnia.

Rovnako aj z uznesenia Okresného súdu Trnava, sp. zn. 2 Nt/35/2024, vyplýva, že na základe
hodnotenia odsúdeného riaditeľom ústavu možno konštatovať, že odsúdený sa opakovane dopúšťa
porušovania ústavného poriadku a časového rozvrhu dňa, v kolektíve odsúdených vyvoláva konflikty,z práce bol vyradený pre nepodávanie požadovaných výkonov, voľný čas nevyužíva zmysluplne
a zodpovednosť za spáchanú trestnú činnosť akceptuje len čiastočne.

Odsúdený počas doterajšieho výkonu postupne uložených trestov odňatia slobody preukázal, že miera
jeho narušenia je významná a jeho doterajšie správania v ústave na výkon trestu je nepriaznivé.
Z uvedeného dôvodu súd zaradil odsúdeného, s cieľom účinnejšieho zabezpečenia jeho nápravy do
ústavu s maximálnym stupňom stráženia, keďže poznatky a skúsenosti s jeho doterajším správaním
vo výkone trestu svedčia o tom, že náprava v miernejšom stupni stráženia, do ktorého bol pôvodne

zaradený je zjavne neúčelná a ďalšia korekcia jeho správania si vyžaduje spôsob prevýchovy, ktorý
je možný len v ústave s maximálnym stupňom stráženia. Táto skutočnosť nevylučuje, aby odsúdený
polepšení sa vo výkone trestu, si vytvoril podmienky na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti

toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,
ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za
zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti

sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech
jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.

Odvolanie má odkladný účinok.