Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, December 28, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoCsp/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121575596
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:6121575596.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej spore žalobcu: XXX.A., B., C. C. D. E. X, XXX XX A.,
F.: XX XXX XXX, právne zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária v Bratislave,
Štefánikova8,IČO:36853186,protižalovanému:G.H.,narodenýdňaXX.XX.XXXX,štátnapríslušnosť:
I. J., bytom K. L. F. XXXX/X, XXXXX E. G. E. L., o zaplatenie 2.121,85 eur s príslušenstvom, na

odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 15. decembra 2022,
č. k.9Csp/3/2022-142, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - vo výroku II. m e n í tak, že žalovaný j e p o
v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok v sume 357,77 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 2.121,85 eur, úrok v sume 444,15 eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.121,85
eur od 15.01.2021 do zaplatenia, poistné v sume 3,- eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky
18,- eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšnej časti súd žalobu
zamietol. Výrokom III. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške
76 %. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z., § 1 ods. 1 až 4,

§ 1a ods. 1, 4, 5, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., § 255 ods. 1, §
262 ods. 1 CSP. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že v
predmetnej právnej veci strany sporu uzatvorili dňa 12.10.2018 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
dobrá pôžička č. 1859080477, na základe ktorej poskytol žalobca ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi
bezúčelový úver vo výške 2.500,- eur. Splátka bola dojednaná vo výške 43,- eur mesačne (40,- eur
úroky, istina + 3,- eur poistenie), so splatnosťou mesačnej splátky vždy k 15. dňu v mesiaci. Celková
suma, ktorú mal žalovaný zaplatiť, bola 4.127,77 eur. Počet splátok bol 96, termín splatnosti prvej

mesačnej splátky 15.11.2018 a termín konečnej splatnosti 15.10.2026. RPMN bola vo výške 14,60
%, priemerná RPMN bola vo výške 8,87 %, úroková sadzba bola vo výške 11,50 %, odplata za
poskytnutie úveru 12,94 %, najvyššia prípustná hodnota odplaty bola vo výške 17,74 %. Žalobca
zmenil obchodné meno s účinnosťou od 03.07.2021 zo spoločnosti M. A., B. na spoločnosť XXX.A.,
B., so sídlom D. E. X, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX. Zároveň však mal súd prvej inštancie za to,
že vzhľadom na charakter žalovaného išlo o úver spotrebiteľský v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.

účinného ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, preto bolo potrebné na predmetnú zmluvu aplikovať
režim spotrebiteľských zmlúv. Nakoľko žalovaný podstatným spôsobom porušil ustanovenia Zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.10.2018, žalobca Upozornením - výzvou na splatenie dlžnej častiúveruzodňa18.12.2020žiadalzaplateniedlžnejsumy136,-eurvlehote15dníoddoručeniapredmetnej
výzvy. Súčasne upozornil žalovaného, že v prípade, ak by nedošlo k úhrade uvedenej dlžnej sumy,
banka je oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný a žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky.

Doručovanie žalovanému bolo preukázané podacím hárkom č. EPH222752223, pod podacím číslom
RF069560469SK z 21.12.2020. Následne listom zo dňa 14.01.2021 vyzval žalobca žalovaného na
úhradu dlžnej sumy 2.202,04 eur (dlžná istina vo výške 2.121,85 eur, úrok vo výške 59,19 eur, poplatky
zaupomienkyvovýške18,-eur,poistné3,-eur),pričomúverovýzáväzokvočibankesak14.01.2021stal
predčasne splatný v celom rozsahu. Zosplatnenie pohľadávky nebolo zo strany žalovaného namietané.

Doručovanie žalovanému bolo preukázané podacím hárkom č. EPH224979485, pod podacím číslom
OA208468656SK z 15.01.2021. Súdu prvej inštancie z Aktuálneho stavu úveru ku dňu 30.09.2021
vyplynulo, že žalovaný zaplatil na istinu sumu 378,15 eur a na úroky sumu 537,85 eur. Súd prvej
inštancie podrobil zmluvu o úvere kontrole v zmysle ustanovení naň dopadajúcich, pričom mal za
preukázané, že obsahuje všetky predpísané náležitosti vychádzajúc z ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č.
129/2010 Z.z.. Znenie v zmluve bolo prehľadné a zrozumiteľné, v časti (2) sa nachádzali detailne

uvedené všetky rozhodujúce podmienky poskytnutie úveru. Súd prvej inštancie preskúmal aj dojednanú
výšku odplaty a celkovú čiastku, ktorú mal žalovaný zaplatiť. Výška dojednanej odplaty (úroky z úveru +
poistenie) za poskytnutie spotrebiteľského úveru 12,94 % neprevyšovala dvojnásobok priemernej ročnej
percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 tohto Nariadenia pri obdobných pôžičkách. Najvyššia
prípustná výška odplaty bola v období ku dňu uzavretia Zmluvy pri zmluvnej splatnosti nad 5 do 10

rokov 17,74 %, keďže pri spotrebiteľských úveroch pri tejto dobe splatnosti bola RPMN vo výške 8,87
% (dvojnásobok je potom 17,74 %). Vychádzajúc z tejto skutočnosti súd prvej inštancie potom ustálil,
že ani dojednané úroky neboli v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej dodal, že po zosplatnení úveru mal
už žalovaný uhradiť celú istinu a úroky vo výške do dňa rozhodnutia súdu a tiež príslušné poplatky a
poistenie do dňa rozhodnutia. Istina podľa predpisu splátok predstavovala celkom sumu 2.500,- eur, z

ktorej bola už uhradená suma 378,15 eur. Celkovo tak žalovaný dlžil na istine sumu 2.121,85 eur. Úroky
do rozhodnutia súdu predstavovali výšku 982,- eur (splátky l až 50 podľa čl. 2.3 uzatvorenej zmluvy),
pričom z tejto sumy bolo na úrok uhradených podľa Aktuálneho stavu úveru 537,85 eur. Preto dlžné
úroky boli vo výške 444,15 eur. Rovnako neuhradené poistné bolo vo výške 3,- eurá a neuhradené
poplatky vo výške 18,- eur (upozornenie pred výzvou 9,- eur a výzva na splatenie úveru 9,- eur). Celkovo

tak ku dňu rozhodnutia súdu mal ešte žalovaný uhradiť žalobcovi sumu 2.587,- eur. Zostávajúce úroky
po dni rozhodnutia súdu ešte žalobcovi nemohli byť priznané vychádzajúc aj z Uznesenia NS SR sp. zn.
8Cdo/125/2018 zo dňa 18.06.2020, keďže pri riadnom plnení úverových podmienok by ešte žalovaný
povinnosť zaplatiť úrok, ktorý mal platiť až po rozhodnutí súdu nemal. Žalobca si v predmetnom konaní
uplatnil voči žalovanému aj úroky z omeškania v zákonnej výške v zmysle Nariadenia vlády SR č.

87/1995 Z. z. Vzhľadom na to, že žalovaný neuhradil dlžnú istinu v lehote splatnosti, dostal sa s úhradou
svojichzáväzkovvočižalobcovidoomeškania.Požadovanéúrokyzomeškaniazodpovedalicitovanému
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Žalobca mal vo veci úspech v rozsahu 88 % (požadovaná
suma 2.944,77 eur, priznaná suma 2.587,- eur), žalovaný v rozsahu 12 %. Súd prvej inštancie preto
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 76 %.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku II., teda v jeho zamietajúcej časti o nároku na zaplatenie
úroku z úveru po zosplatnení úveru a závislom výroku III., o nároku na náhradu trov konania, v
zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie v tomto rozsahu podľa § 388 CSP zmenil

tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie (zaviaže žalovaného na doplatenie sumy vo výške 357,77 eur)
a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods.1 písm. d/ a h/ CSP). Súdu prvej inštancie vytýkal

nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že bez bližšieho odôvodnenia priznal žalobcovi úrok
len do dňa vydania napadnutého rozhodnutia (viď. ods. 16 napadnutého rozsudku). Navyše v tomto
odseku poukázal na uznesenie NS SR zo dňa 18.06.2020 sp. zn. 8Cdo/125/2018, v zmysle ktorého:
„Dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží
úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí“. (ods.

12.13). Preto tvrdil, že si uplatnil nárok na zaplatenie úroku (ako cenu peňazí) v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyššej súdnej autority. Opätovne zdôraznil, že celkové úroky, ktoré mal na
úver žalovaný zaplatiť predstavovali v zmysle amortizačnej tabuľky sumu 1.339,77 eur [celkové náklady
4.127,77 eur - istina 2.500,- eur - poistné 288,- eur (96 mesiacov x 3,- eur)]. Vzhľadom na doterazzaplatené úroky, predstavujú nezaplatené úroky sumu spolu vo výške 801,92 eur (1.339,77 eur - 537,85
eur). Súd prvej inštancie však arbitrárne priznal žalobcovi úrok iba vo výške 444,15 eur. Nakoľko
úver predčasne zosplatnil dňa 14.01.2021, povinnosť žalovaného je uhradiť splatnú pohľadávku (úver

s príslušenstvom) teda aj s úrokom, ktorý by zaplatil pri riadnom plnení povinností, ktorý nastal touto
právnou skutočnosťou. V závere žalobca namietal, že súd prvej inštancie vôbec neodôvodnil, na
základe akých skutočností sa odklonil o ustálenej rozhodovacej praxe (R 5/2021). Nerešpektoval ani
len právne závery prezentované v uznesení NS SR zo dňa 18.06.2020 sp. zn. 8Cdo/125/2018, na
ktoré v napadnutom rozsudku sám poukazoval. Absencia riadneho a presvedčivého odôvodnenia

napadnutého rozsudku v načrtnutých súvislostiach predstavuje následok jeho nepreskúmateľnosti. Tieto
právne závery vyplývajú aj zo zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
SR, publikovaného pod R 2/2016, podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu
konania ( odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d/ CSP).

3. Žalovaný nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal v medziach podaného odvolania
a jeho dôvodov podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti – v zamietajúcej
časti (vo výroku II.) v rozsahu nároku na úrok z úveru po zosplatnení úveru podľa § 388 CSP zmeniť,

nakoľko v tejto časti neboli splnené zákonné podmienky pre jeho zrušenie (§ 389 CSP), ani potvrdenie
(§ 387 ods. 1 CSP).

5. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol odvolateľom spochybnený vo výroku I., ktorým bola žalovanému
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.121,85 eur, úrok v sume 444,15 eur, úrok z omeškania 5

% ročne zo sumy 2.121,85 eur od 15.01.2021 do zaplatenia, poistné v sume 3,- eur, náklady spojené s
uplatnením pohľadávky 18,- eur. V tomto výroku rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť
a odvolací súd sa ho nedotýkal.

6. V posudzovanej veci súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím výrokom II., vo zvyšnej časti žalobu

(nepriznaná časť úroku 357,77 eur) zamietol dôvodiac odkazom na názor Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky odvolávajúc sa na ktorý žalobcovi patria úroky len do rozhodnutia súdu, v konkrétnosti tejto
veci vyčíslené ku dňu rozhodnutia vo výške 982,- eur (splátky 1 až 50), pričom dlžné úroky predstavovali
sumu 444,15 eur ( po odpočítaní výšky uhradených úrokov, t.j. 982,- eur mínus 537,85 eur ) a výrokom
III. o trovách konania medzi stranami sporu rozhodol tak, že žalobcovi sa priznal voči žalovanému nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 76 %.

7. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie v jeho zamietajúcej časti (výrok II.), ktorou mu nepriznal jeho nárok na zaplatenie
celého dohodnutého zmluvného úroku, teda v rozsahu, aký by mu bol patril, keby nebolo došlo k

zosplatneniu úveru. Podľa žalobcu celkové úroky, ktoré mal na úver žalovaný zaplatiť predstavovali v
zmysle amortizačnej tabuľky sumu 1.339,77 eur [celkové náklady 4.127,77 eur - istina 2.500,- eur -
poistné 288,- eur (96 mesiacov x 3,- eur)]. Žalovaný doposiaľ na úroku zaplatil sumu 537,85 eur, preto
mu zostalo na úroku zaplatiť 801,92 eur. Konajúci súd však žalobcovi priznal na úroku iba sumu
444,15 eur. V konečnom dôsledku tiež namieta inú vadu konania, ktorú vzhliadol v tom, že súd prvej

inštancie vôbec neodôvodnil, na základe akých skutočností sa odklonil o ustálenej rozhodovacej praxe
(R 5/2021) (dokonca nerešpektoval ani právne závery prezentované v uznesení NS SR, na ktoré sám
poukázal), čo zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom

postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu,
že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady
nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr.
vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď
apodobne)aleboposúdeniepredbežnejotázkyvrozporesexistujúcimrozhodnutímpríslušnéhoorgánu.

9. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovanýsprávne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky
všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo,
stanovené dispozíciou právnej normy).

10. Odvolací súd po preskúmaní obsahu napadnutého rozsudku, obsahu podaného odvolania i celého
spisového materiálu, vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako opodstatnené dospel k záveru, že
zistenú skutočnosť (priznanie úrokov len do rozhodnutia súdu) súd prvej inštancie nesprávne právne
posúdil.

11. Ako vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (čl. 10), žalovaný uzatvoril s M. A., B..
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX. Medzi stranami sporným nebolo, že
predmetom poskytnutia spotrebiteľského úveru bola suma 2.500,- eur ako druh bezúčelového úveru so
zmluvne dohodnutou fixnou úrokovou sadzbou 11,50 % ročne s tým, že vrátenie úveru bolo dohodnuté
v 96.mesačných splátkach, s výškou mesačnej splátky 43 eur (zahrňujúc výšku mesačnej anuitnej

splátky vo výške 40,- eur - istina a úrok a náklad spojení s poistením schopnosti splácať úver vo výške
3,- eur) a poslednou splátkou vo výške 42,77 eur (zahrňujúc výšku mesačnej anuitnej splátky vo výške
39,77 eur - istina a úrok a náklad spojení s poistením schopnosti splácať úver vo výške 3,- eur), splatných
vždyk15.dňu vmesiaci,sosplatnosťouprvejmesačnejsplátkydňa15.11.2018akonečnousplatnosťou
úveru dňa 15.10.2026. Zmluva obsahuje údaj o RPMN 14,60 % ročne, o priemernej RPMN 8,87 %,

o odplate 12,94 % ročne, najvyššej prípustnej odplate 17,74 % ročne a o celkovej čiastke na zaplatenie
vo výške 4.127,77 eur. V priebehu konania žalobca zmenil obchodné meno s účinnosťou od 3.7.2021 zo
spoločnosti M. A., B. na spoločnosť XXX.A., B., so sídlom D. E. X, XXX XX A., IČO: XX XXX
XXX. Z výpisu „Aktuálneho stavu úveru ku dňu 30.09.2021“ predloženého žalobcom vyplýva a
sporným tiež nebolo, že úver poskytnutý vo výške 2.500,- eur, bol žalovaným vyčerpaný a na

úver za obdobie od 15.11.2018 do 19.10.2020 bola zo strany žalovaného zaplatená suma 1.015,-
eur, z ktorej žalobca započítal na istinu úveru sumu 378,15 eur, na poplatky 99,- eur a na úroky
z úveru sumu 537,85 eur.

12. Odvolací súd nespochybňuje uzavretú Zmluvu o úvere ako o zmluvu spotrebiteľskú.

Na daný spotrebiteľský vzťah sa aplikujú ustanovenia § 52 a nasl. OZ o ochrane spotrebiteľa. Zmluva
o poskytnutí úveru je spotrebiteľskou zmluvou, pretože zmluvnými stranami sú na jednej strane veriteľ
ako dodávateľ, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie pôžičiek a úverov z vlastných zdrojov a
ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane subjekt - dlžník, ktorý
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe otvoril priestor pre aplikáciu ust. §
52 a nasl. OZ, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, a tiež priestor na
aplikáciu ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
(t.j. 12.10.2018), ktorý upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

13. V konaní teda nie je sporné, že zmluvný vzťah medzi stranami, založený identifikovanou zmluvou o
úvere, napĺňa definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaný svoj dlh nijako nerozporoval a
rovnako nebol zistený (ani žalovaným tvrdený) dôvod pre odlišný záver pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú
platnosť zosplatnenia úveru (naplnenie zákonných predpokladov z hľadiska ust. § 565 OZ v spojení

s ust. § 53 ods. 9 OZ). Rozpor nebol zaznamenaný ani v otázke rozsahu obdobia, za ktoré
prináleží žalobcovi zaplatenie zmluvných úrokov za poskytnutie peňazí.

14. Vzhľadom na dôvody odvolania produkované žalobcom bolo pri ich preskúmavaní odvolacím súdom
podstatným zodpovedanie otázky, či po platnom zosplatnení úveru má ihneď veriteľ nárok nielen na

zaplatenie celej zostávajúcej (nesplatenej istiny), ale tiež na zvyšok dohodnutého (do zosplatnenia
neuhradeného) zmluvného úroku z úveru (teda v rozsahu, aký by bol dlžník povinný jednotlivými
splátkami postupne zaplatiť, ak by nedošlo k zosplatneniu úveru), keďže súd prvej inštancie zastával
názor, že žalobcovi úrok z úveru patrí len do času rozhodnutia súdu (vyčíslený vo výške 982,- eur za
splatné splátky 1 až 50) s tým, že zostávajúce úroky po dni rozhodnutia súdu ešte žalobcovi nemôžu

byť priznané, keďže pri riadnom plnení úverových podmienok by ešte žalovaný povinnosť zaplatiť úrok,
ktorý mal platiť až po rozhodnutí súdu nemal.15. Z ustanovení § 497 a § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník je povinný
platiť veriteľovi úroky z úveru od poskytnutia peňažných prostriedkov. Otázka nároku na zmluvný úrok
z úveru po jeho zosplatnení, bola v minulosti dlhodobo diskutovaná, keďže absentovalo jednoznačné

legislatívne riešenie, ktoré by sa výslovne k tejto problematike vyjadrilo z čoho aj pramenil nesúlad
v rozhodovacej činnosti súdov ohľadne možného priznania zmluvných úrokov po predčasnom
zosplatnení úveru. Jednoznačný záver týkajúci sa zodpovedania tejto otázky prinieslo uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16.06.2020, ktoré bolo aj prijaté v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 1/2021 pod č. 5, ktorého právna veta znie: „Po vyhlásení

predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok zistený vo výške, akú by pri riadnom
plnení povinnosti dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že:„ Zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemôže byť s poukazom na ust. § 497 a § 502. ods. 1 Obchodného zákonníka
dohodnutá ako bezúročná. Z ustanovení Občianskeho a Obchodného zákonníka alebo zákona
o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka
platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Pokiaľ dlžník porušil povinnosť splácať úver a došlo

potom k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to,
prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej
sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za ne získanou dlžník disponuje,
zmluvnépovinnostiporušil,zporušeniapovinnostínemôžeprofitovať,keďžezmluvnéúrokysú spravidla
vyššie ako úroky z omeškania. Dlžníkovi teda zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase

jeho dojednania a veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu nato, či k
omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo.“ V súlade s uvedeným potom patrí aj v tomto
prípade žalobcovi zmluvou dojednaný zmluvný úrok, ktorý je limitovaný sumou zmluvného úroku, ktorú
by žalovaný ako dlžník zaplatil ako cenu peňazí pri riadnom plnení povinností.

16. V posudzovanom prípade vychádzajúc z obsahu zmluvy, mal žalovaný pri riadnom splácaní úveru
zaplatiť sumu 4.127,77 eur ako násobok počtu dohodnutých splátok 95 a výšky mesačnej
splátky 43,- eur s pripočítaním poslednej splátky vo výške 42,77 eur, ktorá suma pozostáva zo sumy
poskytnutého a čerpaného úveru (istiny) vo výške 2.500,- eur a celkových nákladov úveru, ktoré
náklady boli tvorené dohodnutým úrokom z istiny (1.339,77 eur). Vychádzajúc z prehľadu úhrad

predložených žalobcom v konaní, z celkovej úhrady žalovaným na úver vo výške 1.015 eur, pripadla
suma 378,15 eur na istinu, čiastka vo výške 537,85 eur bola započítaná na úrok a 99,- eur predstavovali
poplatky a poistné. Celková výška zmluvného úroku bola tak dohodnutá na sumu 1.339,77 eur
(celkové náklady 4.127,77 mínus istina 2.500,- eur a poistné 288,- eur, t.j. 96 x 3,- eura). Keďže na
úhradu zmluvných úrokov bolo započítaných537,85 eur, túto úhradu bolo potom potrebné odpočítať

od sumy 1.339,77 eur (ktorú by pri riadnom plnení povinnosti zaplatil žalovaný na úroku ako cenu
peňazí), pričom výsledná suma 801,92 eur tak predstavuje strop (maximum), ktoré žalobcovi na
zmluvnom úroku patrí. Keďže z takto vyčísleného, žalobcovi prináležiaceho zmluvného úroku súd
prvej inštancie už zaviazal právoplatne žalovaného k zaplateniu úroku vo výške 444,15 eur (výrokom
I.), zostáva žalovaného zaviazať k zaplateniu rozdielu na úroku v sume 357,77 eur (801,92 eur mínus

444,15 eur), keďže nie je racionálny dôvod tento priznávať žalobcovi len do doby rozhodnutia súdu prvej
inštancie, čo nezodpovedá záverom citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
vychádzajúc z ktorého žalobcovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností
dlžník zaplatil ako cenu peňazí (v tom prípade v rámci doby trvania zmluvy, ktorá bola dohodnutá pri jej
vzniku a ohraničená konečnou splatnosťou úveru).

17. Aplikovaním vyššie uvedeného, t.j. aj za stavu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, veriteľovi patrí
úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí, z ktorého
dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej - zamietajúcej časti (v rozsahu výroku II. o nároku na úrok) je potrebné za použ. §

388 CSP zmeniť a zaviazať žalovaného v odvolacom konaní ešte k zaplateniu zostávajúcej (doposiaľ
nezaplatenej a súdom nepriznanej) sumy úroku vo výške 357,77 eur.
18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255
ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

19. O samotnej výške náhrady trov konania v prvoinštančnom, ako aj odvolacom konaní rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením
(§ 262 ods. 2 CSP).20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).